Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 10, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/475/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616216014
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616216014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu: Tomáš Hudák, nar. 16.11.1984, bytom
Švedlár 269, zast. JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom Za Šestnástkou 17, Spišská Nová
Ves proti žalovaným: 1/ CASSOVIA REALITAS Košice s.r.o., Národná trieda 206/75, Košice - Sever,
IČO 36 762 385, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., so sídlom Nerudova
14, Košice, 2/ Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., Masarykova 21, Košice, IČO 36 583 936,
3/ F. W.H., A.. XX.X.XXXX, W. Š. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou Bečarik & partners, s.r.o., so
sídlom Letná 37, Spišská Nová Ves, 4/ Y. M., A.. XX.XX.XXXX, S. W. E. XXX/XX, X. A. Q., o určenie

neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves,
č. k. 9C/270/2016-119 z 20.6.2017 a uzneseniu sp. zn. 9C/270/2016 z 18.4.2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol a že
žalovaný v 1 rade má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný v 3 rade
má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca a žalovaný v 2 a 4 rade

nemajú nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v žalobe uviedol, že spolu so žalovanou v 4. rade boli
podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľnosti. Dňa 6.6.2007 uzatvorila T. M., ako spotrebiteľka,
Zmluvu o poskytnutí úveru č. U 12451-07, vo výške 210 000,- Sk. Na túto zmluvu nadväzuje Zmluva
o zriadení záložného práva č. Z 12451-07 zo dňa 6.6.2007, ktorou P. Š. založila svoje nehnuteľnosti v
prospech veriteľa Dáši Hudákovej. Po smrti P. Š. sa stal jej právnym nástupcom. Dňa 24.5.2010 vyhlásil

pôvodný veriteľ splatnosť úveru. Dňa 20.8.2015 došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa
na žalovaného v 1. rade. Dražba sa skončila udelením príklepu žalovanému v 3. rade. Žalobca tak
stratil vlastnícke právo k svojmu jedinému obydliu. Žalobca v žalobe uplatnil námietku premlčania dlhu a
námietkupremlčaniavýkonuzáložnéhopráva.Záložnéprávobolomožnévykonaťvyhlásenímsplatnosti
dlhu k 24.5.2010, k jeho výkonu došlo až 26.7.2016. V žalobe uviedol dôvody, pre ktoré považuje dražbu
za neplatnú a to:
a/ hodnota draženej veci bola určená na sumu 17 500,- Eur. V roku 2007 hodnota dražených

nehnuteľnosti bola stanovená bankou vo výške 21 576,05 Eur. Pri neúspešnom pokuse o výkon
záložného právo v roku 2014 bola vo výške 20 000,- Eur a najnižšie podanie 28 000,- Eur. Ku dňu dražby
podľa žalobcu hodnota nehnuteľnosti bola minimálne 35 000,- Eur.b/ dlh zo Zmluvy o poskytnutí úveru bol splácaný, ku dňu výkonu záložného práva bol minimálny resp.
vôbec neexistoval. Celková výška úveru bola 7 218,02 Eur a celková čiastka, ktorú mal dlžník uhradiť 14
459,40 Eur. Ku dňu vyhlásenia splatnosti dlhu bola výška dlhu 7 079,51 Eur. Ku dňu dražby dražobník

uviedol výšku dlhu 27 644,09 Eur, ktorá je absolútne nepreskúmateľnou a zjavne svojvoľnou.
c/ súd vydal na základe jeho návrhu dňa 21.7.2016 pod sp. zn. 2C/247/2016-20 neodkladné opatrenie,
doručiť sa ho podarilo až po udelení príklepu. Dražobník mal upustiť od dražby, nakoľko mal preukázané,
že došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, nakoľko mu to bolo oznámené.
d/ namietal nedodržanie ohlasovacej povinnosti dražobníka, včasné zloženie dražobnej zábezpeky.

Dražobník mal upustiť od dražby aj z dôvodu neexistencie dlhu voči dlžníkovi. Namietal tiež doloženie
čestného prehlásenia o tom, že účastníci dražby nie sú osobou vylúčenou z dražby.

3. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/108/2011 zo dňa
22.11.2011, v zmysle ktorého inštitút dobrovoľnej dražby vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť
majetok s dosahom na ústavné právo na obydlie a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci, kde

záložca je vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa. Taktiež poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/2013 zo dňa 30.4.2013, v zmysle ktorého právne predpisy
regulujúce výkon záložného práva do určitej miery nadraďujú záujem veriteľa na uspokojení jeho
pohľadávky nad záujmom dlžníka na ponechaní si veci. K dôvodom neplatnosti dražby uvádzaných
žalobcom, žalovaný v 1. rade uviedol, že námietka premlčania je v danom prípade bezpredmetná.

Námietku nie je možné vzniesť po zániku pohľadávky a žalobca ani nie je oprávnený vzniesť námietku
voči veriteľovi. Znalecký posudok na hodnotu nehnuteľnosti bol vypracovaný znalcom, žalobca tento
znalecký posudok nenamietal spôsobom a v lehote stanovenej zákonom. Žalobca nepreukázal žiadnym
spôsobom svoje tvrdenia uvedené v žalobe. V prípade porušenia ustanovení zákona musí byť toto
porušenie v príčinnej súvislosti so vznikom ujmy na právach dotknutej osoby. Povinnosť tvrdenia a

dôkazné bremeno znáša žalobca. Nehnuteľnosti v súlade so zákonom nemožno dražiť len vtedy, ak
hodnota pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- Eur.

4. Listom zo dňa 20.8.2015 oznámila spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. žalovanej v 4.
rade, že Všeobecná úverová banka, a.s., postúpila ku dňu 1.8.2015 svoju pohľadávku zo zmluvy č.

H/15107 uzatvorenej s dlžníkom Y. M., s prvým čerpaním úveru dňa 12.11.2007, spoločnosti Cassovia
Realitas Košice, s.r.o. Z Oznámenia o dražbe č. 11037 predloženej žalobcom bolo zistené, že prvá
dražba nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. 217 katastrálne územie Švedlár sa uskutočnila
dňa 19.6.2014 o 10.00 hod. na návrh navrhovateľa záložného veriteľa Všeobecnej úverovej banky,
a.s., Bratislava. Hodnota nehnuteľnosti pri tejto dražbe bola určená vo výške 28 000,- Eur na základe

znaleckého posudku G.. U. L., znalca z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti.
Dražba bola vykonávaná dražobníkom Dražby a aukcie, s.r.o., Martin. Dňa 26.7.2016 o 10.00 hod. v
priestoroch žalovaného v 2. rade uskutočnil dražobník - žalovaný v 2. rade dobrovoľnú dražbu a to na
návrh záložného veriteľa - žalovaného v 1. rade. Vydražiteľom, teda vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom dražby sa stal žalovaný v 3. rade, pričom predchádzajúcimi podielovými spoluvlastníkmi

predmetných nehnuteľnosti bol žalobca a žalovaná v 4. rade, každý z nich v podiele 1/2.

5. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 121/2016 dňa 23.6.2016.
Dlžníčke Dáši Hudákovej bolo zaslané spolu s Výzvou na umožnenie prehliadky nehnuteľnosti listom
zo dňa 20.6.2016. Opis predmetu dražby bol zverejnený aj na internetovej stránke žalovaného v 2.

rade vrátane jeho opisu a uvedenia výšky najnižšieho podania a výšky zábezpeky. Žalovaný v 1. rade
predložil aj fotografiu, z ktorej je zrejme, že predmet dražby bol aj označený v zmysle platných právnych
predpisov. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené dňa 1.7.2016 v regionálnych novinách Spišský denník.
Dňa 16.6.2016 žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ predložil žalovanému v 2. rade vyhlásenie o tom,
že predmet dražby je možné dražiť s tým, že predmet dražby je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu

a žalovanej v 4. rade v spoluvlastníckom podiele 1/2. Zároveň predložil vyhlásenie o pravosti, splatnosti
a výške pohľadávky. Z uvedeného prehlásenia je zrejme, že vymáhaný nárok oprávneného ku dňu
4.8.2015 je v celkovej výške 8 421,98 Eur a to z úveru č. U - 15107-07, v celkovej výške 9 568,22 Eur
z úveru č. U - 19441-08 a v celkovej výške 9 653,89 Eur z úveru č. U - 12541-07. Spolu sa jedná o
sumu 27 644,09 Eur.

6. Súd citoval o. i. aj §§ 19 ods, 1 písm, b), 20 ods. 2 zák. č, 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
a dôvodil, že o neplatnosti dražby môže súd rozhodnúť len v prípade, ak dražba nebola uskutočnená v
súlade so zákonom č. 257/2002 Z.z. Podmienkou takéhoto rozhodnutia je aj dôkaz o tom, že boli, tedanie len mohli byť, dotknuté práva osoby, ktorá podala žalobu. Medzi porušením ustanovení uvedeného
zákona a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby musí pritom existovať príčinná súvislosť. Povinnosť
tvrdenia a dôkazné bremeno v tejto súvislosti je na žalobcovi. Žalobca v prvom rade uplatnil v konaní

námietku premlčania samotnej pohľadávky zabezpečenej záložným právom, ako aj premlčanie výkonu
záložného práva. Poukázal pritom na splatnosť zabezpečeného úveru, ktorá nastala dňom 24.5.2010,
pričom dražba sa uskutočnila až dňa 26.7.2016. Zabezpečená pohľadávka, ako aj výkon záložného
práva sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Pokiaľ sa týka premlčania zabezpečenej
pohľadávky je z dokazovania zrejme, že premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po

vyhlásení splatnosti dlhu pôvodným veriteľom t.j. dňa 25.5.2010. V predmetnej veci námietka premlčania
pohľadávky bola uplatnená žalobcom ako záložcom resp. právnym nástupcom pôvodného záložcu,
pričom dlžníkom bola osoba odlišná od žalobcu, aj jeho predchodcu t.j. pôvodného záložcu. V takomto
prípadet.j.akzáložcaadlžníksúrozdielneosoby,námietkupremlčaniapohľadávkymôžeúčinnevzniesť
iba dlžník, nie záložca a námietku premlčania výkonu záložného práva môže vzniesť len záložca, nie
dlžník zabezpečenej pohľadávky. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR

sp. zn. II. ÚS 250/2011. V predmetnej veci teda žalobca ako záložca nie je osobou oprávnenou vzniesť
námietku premlčania zabezpečenej pohľadávky a preto súd na túto námietku neprihliadal. Okrem toho v
danej veci, keďže predmetom konania je určenie neplatnosti dražby, nejedná sa o spotrebiteľský spor a
súd tiež poukazuje na ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy záložný veriteľ sa môže
domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. To znamená, že

záložnéprávonezanikápremlčanímpohľadávky.Záložnéprávoostávavplatnosti,ajpokiaľmedzičasom
došlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky, nie však k jej zániku. Podľa tvrdenia žalobcu dražobník
bol povinný upustiť od dražby z dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia v konaní vedenom tunajším
súdom pod sp. zn. 2C/247/2016. Uvedenú povinnosť má dražobník, ak je preukázané vykonateľným
rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Uznesením sp.

zn. 2C/247/2016-20 zo dňa 21.7.2017 bolo uložené dražobníkovi zdržať sa výkonu predmetného
záložného práva. Z uvedeného spisu je nesporné, že uvedené uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa
27.7.2016 poukazujúc na ustanovenie § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého
neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Dražba, ktorej
neplatnosti sa žalobca domáha sa uskutočnila dňa 26.7.2016 t.j. pred nadobudnutím vykonateľnosti

neodkladného opatrenia a teda je zrejme, že vykonateľnosť neodkladného opatrenia nemohla byť a
nebola dražobníkovi pred vykonaním dražby preukázaná. Pokiaľ žalobca tvrdil, že dražobníkovi bolo
oznámené, že došlo k nariadeniu takéhoto neodkladného opatrenia, súd musí opätovne konštatovať,
že toto jeho tvrdenie nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Žalobca ani v tomto smere
neoznačil a nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať kým a kedy uvedená skutočnosť

bola dražobníkovi oznámená. Žalobca v žalobe namietal porušenie jeho ústavného práva na obydlie a
poukázal na to, že právna úprava o dobrovoľných dražbách nezabezpečuje ochranu tohto ústavného
práva. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 10.9.2014 vo veci C 34/13
(Monika Kušionová c/s SMART Capital, a.s.), v ktorom sa konštatuje s odkazom na právnu úpravu
zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a ustanovenie § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka,

že ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna úprava, ako je úprava dotknutá
vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne
nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako
zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne

nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu
súdu. Inými slovami nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že právna úprava zákona o dobrovoľných
dražbách nezabezpečuje garanciu a ochranu ústavných práv účastníkov právnych vzťahov, keďže bola
predmetom preskúmavania jej súladnosti s európskym právom na ochranu spotrebiteľa a európske
orgány ju ako takú nepovažovali za rozpornú. Uznesením súdu sp. zn. 2C/247/2016-20, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 15.2.2017 bolo uložené navrhovateľovi dražby zdržať sa výkonu záložného práva
zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 12451-07 zo dňa 6.6.2007. Súd v tomto
konaní o zrušení uvedeného neodkladného opatrenia nerozhodol, pretože na jeho zrušenie neboli dané
dôvody. Neodkladné opatrenie bolo nariadené ako konečné rozhodnutie, ktorým možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov strán sporu. Nešlo teda o neodkladné opatrenie v zmysle § 336 ods. 1 Civilného

sporového poriadku, v ktorom by bola uložená povinnosť žalobcovi podať žalobu vo veci samej. V
neodkladnomopatrenísúdvšakpoučilstranysporupodľa§337ods.1Civilnéhoporiadku,kedyzrušenie
neodkladného opatrenia by prichádzalo do úvahy len v prípade žaloby podanej zo strany navrhovateľa
dražby, ktorej by bolo vyhovené. V danej veci sa o takúto žalobu nejednalo. Podľa § 255 ods. 1 Civilnéhosporovéhoporiadku,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Otrovách
konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Žalovaní boli v konaní úspešní a teda vznikol im nárok
na náhradu trov konania. Súd v konaní pritom nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by

náhrada trov konania žalovaným nemala byť priznaná. Preto súd priznal žalovaným v 1. a 3. rade vo
vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pokiaľ sa týka žalovaných v 2. a 4. rade,
hoci boli v konaní úspešní, trovy konania im nevznikli a preto súd im náhradu trov konania nepriznal.
O výške trov konania priznaných žalovaným v 1. a 4. rade bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím
po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

7. V podanom odvolaní žiadal žalobca napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať náhradu
trov konania na prvom i druhom stupni. V odvolaní namietal, že podľa názoru ústavného súdu zákon
o dobrovoľných dražbách, ako aj súvisiace právne predpisy regulujúce výkon záložného práva do
určitej miery (nie však neobmedzene) nadraďuje záujem veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky pred
záujmom dlžníka na ponechaní si veci, (k rovnakému záveru dospela napríklad aj rakúska judikatúra:

pozri rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdu [OGH] sp. zn. 6 Ob 111/10g z 24. 6. 2010 body 2.2. a
3., dostupné na internete: http://www.ris.bka.gv.at). Záujem záložného veriteľa na speňažení majetku
dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná
priebežná súdna kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca
významné sociálne potreby dlžníka, však nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako

to je v prípade právnej úpravy exekúcie (m. m. II. ÚS 261/2013). Uvedené pnutie medzi záujmami
účastníkov právneho vzťahu a potenciálnu kolíziu ich záujmov musí v tomto prípade všeobecný súd
zohľadniť a vyvodiť z neho závery relevantné pre danú vec. "

8. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý
tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným
bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre
rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená
dôkazným bremenom prednesie aspoň „ oporné body" skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť

svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť" protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti
bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany. ktorá „ vysvetľovaciu povinnosť"
nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú „ vysvetľovaciu povinnosť" nemožno zamieňať s obrátením
dôkazného bremena, (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2017, sp. zn. 3 Cdo 2/2016).
Konštatovanie súdu, že žalobca ako osoba odlišná od osoby dlžníka neuniesla svoje dôkazné bremeno,

ktoré objektívne ani splniť nemôže, je zjavnou nespravodlivosťou. Súd ďalej správne konštatuje v
bode 55, že nedošlo k splneniu oznamovacej povinnosti podľa § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných
dražbách, a teda že nedošlo k oznámeniu o dražbe na úradnej tabuli obce. Súd uvedené porušenie
bagatelizoval tým, že žalovaný splnil inú povinnosť, a to uverejnením o dražbe v regionálnych novinách.
Zákon o dobrovoľných dražbách však takúto možnosť substitúcie oznamovacích povinností nepozná

a zo znenia cit. ustanovenia je jasne uložená povinnosť tak vykonať. Vzhľadom disproporciu možnosti
ochrany slabšej strany v procese dobrovoľných dražieb je tak nutné striktne trvať na splnení všetkých
povinností uložených zákonom.

9. Žalobca ďalej nepovažuje interpretáciu rozhodnutia súdneho dvora vo veci C 34/13 zo dňa 10.9.2014

za správnu. Z citovaného znenia je jasné, že práve vnútroštátny súd je povinný vyhodnotiť, či predmetná
právna úprava dobrovoľných dražieb prakticky neznemožňuje ochranu práv žalobcu. Takéto posúdenie
však v odôvodní rozsudku absentuje. Súd však ďalej už necitoval z odôvodnenia predmetného
rozhodnutia:
Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa (rozsudok Aziz,

EU:C.2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie
(pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez Morcillo a Abril García,
EU:C:2014:1388, bod U).V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je
jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah
hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie

(pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk
v. Švédsko, č, 27183/04, § 137). V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo
zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. 66
Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydliapredstavujúceho ich hlavné bydlisko. Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny
súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho
konaniaovýkonerozhodnutiatýkajúcehosanehnuteľnostizaťaženejhypotékouvprípade,keďjeprijatie

takýchtoopatrenípotrebnénazabezpečenieefektivityochranyzaručenejsmernicou93/13(pozrivtomto
zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59).

10. Vo vyjadrení k odvolaniu č. l. 142 - 147) zástupca CASSOVIA REALITAS Košice, s.r.o. navrhoval
potvrdiť rozsudok ako vecne správny a trovy odvolacieho konania nežiadal.

11. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca pri nadobudnutí predmetu dražby vedel o nehnuteľnosti, ktorá je
zaťažená záložným právom a dodatočne spochybňovanie procesu tvorby tejto ťarchy nie je v danom
prípade miestne. Pritom žalobca vedel aké povinnosti mu plynú pre vlastníka nehnuteľnosti, ak je táto
zaťažená záložným právom v prospech veriteľa, nie je možné akceptovať, že bola nehnuteľnosť dražená
len pre dôvod, že je niekoho obydlím, resp. že sa predajom veci znižuje majetok dlžníka.

12. Napokon z odôvodnenia odvolania žalobcu vo vzťahu k námietke premlčania nie je zrejmé čoho sa
žalobca domáha a preto je nejasné akým spôsobom mal vyhodnotiť jeho poukazovanie na nemožnosť
vznesenia námietky premlčania v zmysle ako uvádza žalobca (nemal právo na účinný prostriedok
obrany).

13. Žalobca ďalej nepovažuje interpretáciu rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C34/13 zo dňa
10.09.2014 za správnu, nakoľko má za to, že práve vnútroštátny súd je povinný vyhodnotiť, či predmetná
právna úprava dobrovoľných dražieb prakticky neznemožňuje ochranu práv žalobcu s odvolávaním sa
na skutočnosť, že takéto posúdenie v odôvodnení rozsudku absentuje. S tvrdením žalobcu sa nemožno

v žiadnom smere stotožniť, nakoľko ako správne uviedol aj prvoinštančný súd k problematike domnelého
nesúladu slovenskej právnej úpravy a smernice Rady 93/13 EHS zaujal jednoznačné stanovisko aj
Súdny dvor EU, keď vo svojom rozsudku uvádza: „ Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5.
apríla o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im
neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť

pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom
záložnéhoprávananehnuteľnýmajetok,ktorýspotrebiteľposkytolakozabezpečeniepohľadávky,pokiaľ
predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje, alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré
spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. " (Rozsudok Súdneho
dvora EU zo dňa 10. septembra 2014, sp. zn. C- 34/13, v prílohe).

14. V odvolacej replike žalobca naznačuje, že splácanie úveru vyplýva zo samotnej zmluvy o úveru
v roku 2007 pri porovnaní so splatením úrokov pri vyhlásení splatnosti v roku 2010 a on nebol
povinný preukazovať splácanie dlhu bez toho, že bol dlžníkom, pretože je to účelové a nemorálne,
logicky nemohol mať vedomosť o jeho splácaní, nakoľko nebol dlžník, nemohol splácanie preukazovať.

Slovenský právny poriadok určite nezabezpečuje žiadnu ochranu slabšej strany, čo preukázal svojím
postupom i súd.

15. Odvolací súd podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu

pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného
rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým
došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie
sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré
mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde bolo takou inou
vadou postihnuté.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav,t.zn.vyvodzujezoskutkovéhozistenia,aképrávaapovinnostimajústranysporupodľapríslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.2 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, alenesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu, o. i. lebo v takom prípade nejde o správnu aplikáciu právneho predpisu.

18. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem Čl.46 ods.1 Ústavy, Čl. 36 ods.1
Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb. a Čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú

aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo
účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.

19. Odvolací súd poznamenáva, že v súlade s čl. 46, 48 ods.2 Ústavy SR, pretože každý má právo, aby
sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, poukazuje na ustálenú
súdnu prax, keď odvolací súd, ak súhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie a v odvolaní sa

nenavrhujú nové dôkazy, je oboznámený a postačuje zistený skutkový stav pre rozhodnutie vo veci
samej, potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

20. Odvolací súd naviac konštatuje, že 1.7.2016 nadobudol účinnosť civilný sporový poriadok (zákon
č. 160/2015 Z.z. - ďalej len CSP) a odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016

postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods.1 CSP, podľa tohto, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie a začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
už podľa tohto zákona. Ak odvolanie bolo podané pred 1.7.2016 odvolací súd podmienky jeho
prípustnosti (či ide o oprávnenú osobu - žalovaného alebo či bolo odvolanie podané v zákonnej
lehote), by posudzoval by podľa právneho stavu existujúceho v čase podaného odvolania podľa

príslušných ustanovení CSP (zákonnú lehotu podľa OSP) a dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť
rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti a ochrany porušených práv a právom
chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty a odvolací súd vychádzal z CSP.

21. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods. 1 písm. h)

CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods. 1 písm. h)]
je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval

správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval
(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo

pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil.

22. Podľa Čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z. ďalej len Dohovor)
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v
záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu

považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť
konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

23. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny, odvolanie žalobcu je len účelové a
bez právneho významu v tomto spore (§ 387 CSP).

24. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne citoval rozhodnutie Súdneho dvora vo
veci C-34/13 (Monika Kušionová c/s SMART Capital, a. s.) a vysvetlil s odkazom na právnu úpravu vSR podľa zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách so zreteľom na § 151j ods. 1 OZ, s výkladom
Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 a jeho rozhodnutie je korektné a spravodlivé.

25.Súdprvejinštancievodôvodnenírozsudkurozviedolprečožalobuzamietolaprečoboloajnariadené
neodkladné opatrenie (ďalej len NO) uznesením 2C/247/2016 zo dňa 21.7.2017 o povinnosti uloženej
dražobníkovi zdržať sa výkonu záložného práva. Dražba, ktorej neplatnosti sa žalobca domáhal sa
uskutočnila už 26.7.2016 pred nadobudnutím vykonateľnosti NO a je zrejmé, že vykonateľnosť NO
nemohla byť a nebola dražobníkovi pred vykonaním dražby preukázaná. V konaní neboli porušené

právne predpisy, z dokladov predložených žalovaným je zrejmé, že označil v nich oboch podielových
spoluvlastníkov dražených nehnuteľností, malou chybičkou bolo, že zverejnenie o dražbe v Obchodnom
vestníku na internete bolo a v regionálnych novinách ako aj predmet dražby bol označený v súlade so
zákonom, ale nebolo v konaní preukázané zverejnenie oznámenia o dražbe na Úradnej tabuli obce.

26. Z uvedeného ale vyplýva, že to neznamená samotnú neplatnosť dražby, nedošlo k ujme na

právach žalobcu, keďže informácia o vykonaní dražby bola zverejnená na draženej nehnuteľnosti aj v
regionálnych novinách. Súd prvej inštancie žalobu správne a zákonne zamietol, ale nepreukázal, že
by bola neplatná zmluva o zriadení záložného práva, čo tvrdil žalobca, lebo v riešenom spore záložný
dlžník ako spotrebiteľ a záložca boli dve rozdielne osoby, predchodkyňa žalobcu a žalovanej v 4.rade
uzatvorila s predchodcom žalovaného v 1.rade ako záložným veriteľom záložnú zmluvu o zriadení

záložnéhopráva,platnosťtejtozmluvynebolanamietanáaaninebolapreukázaná,resp.niktotonetvrdil.
Žalobca ako nástupca pôvodného záložcu pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností vedel o existencii
záložného práva. Citácia § 19, § 20 zák. č. 257/2002 Z.z. o dražbách (aj § 21 ods.4 cit.zák., kto je stranou
sporu v konaní o neplatnosti dražby) súd prvej inštancie správne vyjadril v odôvodnení.

27. Ak preto osobitný zákon (v riešenom spore zákon o dobrovoľných dražbách) stanovuje, že určité
právo možno uplatniť žalobou na súde pri danej pasívnej legitimácii, ale aj preukázaní aktívnej
legitimácie žalobcu v občianskom súdnom konaní, aj v odvolacom konaní potom z hľadiska dôvodov
odvolania bolo preskúmavané, či o tejto žalobe bolo rozhodované medzi viacerými žalovanými a či
ide o nerozlučné procesné spoločenstvo alebo nie, lebo v každom prípade, ak bola žaloba rozšírená

v pôvodnom konaní, potom bola žaloba podaná spoločne proti všetkým nerozlučným spoločníkom a
námietka ohľadne aktívnej a pasívnej legitimácie je neopodstatnená.

28. Pre rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné alebo o procesné spoločenstvo
nerozlučné, je určujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva a v konaní o určení

neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania správnej povahy
dobrovoľnej dražby, ďalej aj z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia
neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia
o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka. Preto
aj označený navrhovateľ (žalobca) bol účastníkom dražby, lebo dražbou je verejné konanie, ktorého

účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby konané na základe návrhu
navrhovateľa (účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť
podania a spĺňa podmienky podľa § 5 ods.1 Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom dražobníkom je
osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej
oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods.1 veta prvá cit.zák.). Navrhovateľom dražby je

vlastníkpredmetudražby,t.j.osoba,ktorávykonávazáložnéprávoaleboajináosoba,ktorájeoprávnená
navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods.1 cit.zák.). Príklepom je úkon licitátora
spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených zákonných podmienok k prechodu
vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby (§ 2 písm.f/ Zákona o dobrovoľných dražbách).
Udelením príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods.11 cit.zák.). Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému

bol udelený príklep (porovnaj rozsudok meritórny NS SR 3Cdo/272/2007 z 22.mája 2008).

29. Súd prvej inštancie rozhodol aj o neodkladnom opatrení na základe návrhu zo dňa 12.4.2018.

30. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobou podanou na súde zo dňa 19.10.2016 sa žalobca

domáhal určenia neplatnosti dražby nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 217 katastrálne
územie Švedlár a to rodinného domu súpisné číslo 269 stojaceho na parcele KNC 352/1 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 667 m2, parcely KNC 352/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 667 m2
a parcely KNC 351 záhrady o výmere 76 m2, konanej dňa 26.7.2016, osvedčenej Notárskou zápisnicouN 2073/2016, Nz 26372/2016, NCRISs 271448/2016 dňa 26.7.2016. Vo veci súd rozhodol rozsudkom
sp. zn. 9C/270/2016-119 zo dňa 20.6.2017 tak, že žalobu zamietol a zároveň rozhodol o nároku strán
sporu na náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalobcu a

teda rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

31. S návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žalovaný v 3. rade predložil dve kópie fotografií
a to zo dňa 30.7.2016 a 9.4.2018.

32. NO slúži na zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv sporových strán. Môže byť
nariadené len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo existuje obava, že exekúcia
bude ohrozená. Potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu treba vykladať tak,
že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom
neodkladného opatrenia je zabrániť zhoršovaniu postavenia strany sporu. Aby súd mohol poskytnúť
ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo

ochrany sa domáhajúceho subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a na jeho
ochraňuje predbežné opatrenie potrebné (citoval súd § 324, § 325 CSP).

33. Žalovaný v 3. rade sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd prikázal
žalobcovi a jeho matke zdržať sa vykonávania akýchkoľvek stavebných, zemných či iných prác na

nehnuteľnostiach,ktorébolipredmetomdražbykonanejdňa26.7.2016.Žalovanýv3.radeakovydražiteľ
je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. 217 katastrálne územie
Švedlár. Predmetné nehnuteľnosti užíva žalobca ako pôvodný vlastník nehnuteľnosti pred vykonaním
dražby, ktorej neplatnosť bola predmetom tohto konania. Keďže žalovaný v 3. rade je vlastníkom
predmetných nehnuteľnosti, ktoré nadobudol dražbou, z jeho strany je osvedčená existencia práva

domáhať sa ochrany svojich vlastníckych práv.

34. Na fotografii z 9.4.2018 je síce medzi domom a malou murovanou stavbou v pozadí možné vidieť
nejaký „kopec" zeminy resp. iného materiálu, nie však možné z nej identifikovať o aký materiál sa
jedná, či skutočne ide len o zeminu resp. stavebný materiál a pod. Fotografia z 30.7.2016 je pritom

urobená z iného uhla pohľadu a nie je možné tieto dve fotografie porovnať z hľadiska zistenia, či zemina
sa nachádza resp. nenachádza aj na fotografii z roku 2016. Súd pritom nemôže nariadiť neodkladné
opatrenie len na základe tvrdenia strany sporu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku
a nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

35. Žalovaný v 3. rade tak žiadnym spôsobom neosvedčil, aby zo strany žalobcu resp. jeho
matky dochádzalo alebo aby mali začať vykonávať stavebné, zemné resp. iné práce na predmetnej
nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

36. Súd prvej inštancie aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej len NO) žalovaného v

3.rade zamietol a vyslovil, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania, i toto
konanie je zákonné a rozhodnutie je spravodlivé.

37. Napokon správna je argumentácia súdu prvej inštancie, že keď žalovaný v 3.rade je vlastníkom
predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudol dražbou, z jeho strany je napokon osvedčená existencia

práva domáhať sa ochrany svojich vlastníckych práv a fotografia z 30.7.2016 urobená z iného uhla
pohľaduniejesistotouporovnateľnásinoufotografiou(kdejekopeczeminy)ačitentostavebnýmateriál
alebo kopec zeminy pochádza z roku 2016 alebo nie, išlo o účelové tvrdenie a na základe tohto tvrdenia
nemohol nariadiť NO súd prvej inštancie pre nesplnenie zákonných podmienok podľa § 324 až § 329
ods.1 CSP.

38. Aj toto uznesenie odvolací súd preskúmal a potvrdil napadnuté uznesenie podľa § 387 CSP tak isto
ako aj rozsudok z jeho správnych dôvodov, keďže ide aj o spravodlivé rozhodnutie po zamietnutí žaloby
v konaní o veci samej o neplatnosti dobrovoľnej dražby.

39. Podľa § 396 CSP neúspešnému žalobcovi ani nepatria a odvolací súd ani jednému zo strán nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania, úspešným žalovaným síce vznikli trovy, ale neboli vynaložené účelne
v odvolacom konaní.40. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.