Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 10, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119311100
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:6119311100.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o.,
IČO: 53 255 739, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, proti žalovanej: A. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G., o zaplatenie 983,82 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 284,10 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8% ročne zo sumy 284,10 eura od 18.12.2018 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovanej sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 07.06.2019, postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 18.06.2020, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 983,82 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy
983,82 eura od 18.12.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018

postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Postupca
uzatvoril so žalovanou dňa 07.12.1994 Zmluvu č. XXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla
žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri
neplnenízmluvnýchpovinnostíaďalšienáležitostisúupravenévZmluveavoVšeobecnýchobchodných
podmienkach (VOP). Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť
podľa zmluvy a tak postupca podaním zo dňa 21.02.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného

prečerpania, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy najneskôr do uplynutia výpovednej doby
uvedenej v podaní. Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 1.888,57 eura,
ktorá pozostávala z istiny 983,82 eura, riadneho úroku 361,61 eura, úroku z omeškania 465,74
eura a poplatkov 77,40 eura v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a
predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná po postúpení pohľadávky
nevykonala žiadnu úhradu. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 983,82 eura, pričom pozostáva

z neuhradenej istiny úveru vo výške 983,82 eura. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 904,75 eura, ktorá
pozostáva z neuhradeného riadneho úroku vo výške 361,61 eura, z neuhradeného úroku z omeškania
vo výške 465,74 eura a z neuhradených poplatkov vo výške 77,40 eura, si žalobca v tomto konaní
neuplatňuje. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona Občianskehozákonníka počnúc dňom 18.12.2018, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
V doplnení žaloby (č.l. 142) žalobca uviedol platobnú históriu a spôsob výpočtu žalovanej istiny. V
podaní doručenom súdu dňa 14.07.2020 (č.l. 157) žalobca k postúpeniu pohľadávky ďalej uviedol,

že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovuje § 92 ods. 8 ZoB.
Žalovaná bola v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaná bola právnym predchodcom
žalobcu opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok a to výzvou zo dňa 12.09.2018, ktorú
žalobca predkladá spolu s doručenkou. Keďže skutočnosť, že Výpoveď zmluvy zo dňa 21.02.2018,

Odstúpenie od zmluvy zo dňa 11.05.2018 a Výzva zo dňa 29.07.2013 bola žalovanej doručovaná,
nebola protistranou rozporovaná, v zmysle § 151 ods. 1 CSP je toto tvrdenie potrebné považovať za
tzv. nesporné skutkové tvrdenie. Na základe tejto skutočnosti je potrebné uzavrieť, že je nesporným
skutkovým tvrdením (ktoré nie je potrebné preukázať ďalšími listinnými, prípadne inými dôkazmi), že
uvedené listiny boli žalovanej doručené. Žalobca pritom poukazoval na uznesenie Krajského súdu v
Trnave č.k. 24Co/152/2018-90.

3. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1055/2018/CE zo dňa 17.12.2018,
Prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluvu o sporožírovom účte zo dňa 07.12.1994, Zmluvu
o kontokorentnom úvere zo dňa 08.08.2002, Dodatok k Zmluve o bežnom účte zo dňa 15.01.2017,
Výpoveď zmluvy zo dňa 21.02.2018, Odstúpenie od zmluvy zo dňa 11.05.2018, Všeobecné obchodné

podmienky, Sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s., Výzvu zo dňa 12.09.2018, Výzvu
zo dňa 29.07.2013, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2019, Pokus o zmier zo dňa
29.04.2019, Podací hárok č. EPH160631214, platobnú históriu, kópiu obálky.

4. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená, k tejto sa nevyjadrila, skutkové tvrdenia nepoprela,

dôkazy neoznačila.

5. Podľa § 290 zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom,
keď na pojednávaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku, pojednával v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti
a v neprítomnosti žalovanej, ktorá mala predvolanie doručené (na č.l. 172 a 174), svoju neprítomnosť

neospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

7. Medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a žalovanou ako klientom bola dňa 07.12.1994
uzatvorená Zmluva o sporožírovom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu
pre žalovanú č. XXXXXXXXXX/XXXX.. Následne dňa 15.01.2007 bol medzi nimi uzavretý Dodatok

k uvedenej zmluve, predmetom ktorého bolo poskytnutie povoleného prečerpania k účtu bankou. Na
základe zmluvy banka poskytla žalovanej povolené prečerpanie, pričom žalovaná pohľadávku banky
spolu s príslušenstvom vyplývajúcu zo zmluvy riadne a včas nesplácala, preto banka listom zo dňa
11.05.2018 odstúpila od zmluvy a vyzvala žalovanú na úhradu pohľadávky. Výzvou zo dňa 12.09.2018
vyzvala banka žalovanú na úhradu dlžnej sumy s upozornením, že v opačnom prípade bude oprávnená

postúpiť pohľadávku tretej osobe. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1055/2018/CE zo dňa 17.12.2018
banka postúpila pohľadávku zo zmluvy voči žalovanej na spoločnosť žalobcu, pričom postúpenie
pohľadávky bolo žalovanej oznámené listom banky zo dňa 03.01.2019.

8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

9. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

10. Podľa § 708 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o
bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. (1)
Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. (2)11. Podľa § 709 ods. 1 OBZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), banka je povinná prijímať na
bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu

a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení
podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním
určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu
vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu.

12. Podľa § 710 OBZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

13. Podľa § 711 ods. 1 OBZ, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s
tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

14. Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.

16. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 634/1992
Zb.“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým

znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

17. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2)

18. Podľa § 48 ods. 1 a 2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (1) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. (2)

19. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

20. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

21. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. (1) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou

spojené. (2)

22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“) (v znení účinnom
ku dňu postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnejbanky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie
podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť,
ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný

peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní
klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom

len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 89 ods. 1 ZoB (v znení účinnom do 09.06.2013), banka a pobočka zahraničnej banky sú
povinné pri každom obchode požadovať preukázanie totožnosti klienta okrem obchodov uvedených
v odseku 4; pri každom obchode je klient povinný vyhovieť každej takejto žiadosti banky alebo

pobočky zahraničnej banky. Vykonávanie obchodu so zachovaním anonymity klienta banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinné odmietnuť.

24. Podľa § 89 ods. 1 veta posledná ZoB (v znení účinnom od 10.06.2013), banka alebo pobočka
zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne

od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z
povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť;72c) takáto zmluva musí mať formu
a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky
zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu72d)
najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.

25. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. (1) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (2)

29. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

30.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.“), ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.32. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná iba sčasti.

34. Medzi právnym predchodcom žalobcu (SLSP, a.s.) a žalovanou bola uzavretá zmluva o bežnom
účte, na základe ktorej právny predchodca žalobcu zriadil a viedol pre žalovanú osobný účet. Následne
bol medzi nimi uzavretý dodatok k zmluve, predmetom ktorého bolo poskytnutie povoleného prečerpania
k účtu bankou. Týmto medzi nimi došlo k vzniku záväzkového vzťahu, v rámci ktorého bol právny
predchodca žalobcu oprávnený prijímať platby v prospech žalovanej ako majiteľa účtu a na druhej strane
podľa jej pokynov z tohto účtu realizovať platby, pričom zároveň došlo aj k uzavretiu zmluvy o povolenom

prečerpaní.

35. Právny predchodca žalobcu (banka) pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý
koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmysle zásady lex

specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava v Občianskom zákonníku prednosť
pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný
právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, zák.č.
258/2001 Z.z. a zák.č. 250/2007 Z.z.. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské
vzťahy (v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 veta posledná OZ) sa pritom nevzťahuje len na vzťahy

založené po jeho účinnosti. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01.04.2015, pričom právny
predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie, preto sa od jeho účinnosti vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd pritom poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015, v ktorom dovolací súd uviedol, že ustanovenie § 52
ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

36. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu, súd mal za to, že došlo k postúpeniu pohľadávky
voči žalovanej na žalobcu, pričom vzhľadom na to, že v čase postúpenia pohľadávky boli naplnené

predpoklady obsiahnuté v ustanovení § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách (žalovaná nepoprela
skutkové tvrdenie žalobcu, že jej bolo pred postúpením pohľadávky doručené odstúpenie od zmluvy
zo dňa 11.05.2008 a zároveň výzva zo dňa 12.09.2018 sa dostala do sféry dispozície žalovanej (kópia
obálky na č.l. 160), a preto ju možno považovať za doručenú), išlo o platné postúpenie, z ktorého dôvodu
je žalobca v konaní aktívne legitimovaným.

37. Žalobca uplatnený nárok vo výške 983,82 eura odôvodnil tým, že ide o neuhradenú istinu úveru
vo výške 983,82 eura, pričom zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 904,75 eura, ktorá pozostáva z
neuhradeného riadneho úroku vo výške 361,61 eura, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške
465,74 eura a z neuhradených poplatkov vo výške 77,40 eura, si žalobca v konaní neuplatňuje. Z

uvedeného vyplýva, že žalobca si žalobou uplatnil výlučne istinu bez úrokov a poplatkov, a preto bolo
nadbytočné zaoberať sa otázkou prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

38. V konaní nebolo sporným, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy listom zo dňa
11.05.2018 (rub č.l. 16), ani nebolo sporným, že uvedené odstúpenie bolo žalovanej doručené, tak

ako žalobca uviedol v podaní zo dňa 14.07.2020. V konaní pritom nebolo preukázané, že by právny
predchodca žalobcu zmluvu zo dňa 07.12.1994 alebo dodatok zo dňa 15.01.2007 vypovedal. Žalobca v
konaní predložil Výpoveď zmluvy zo dňa 21.02.2018 (č.l. 16), ktorá však nebola adresovaná žalovanej.
Osoba, ktorej bola výpoveď adresovaná, pritom nebola účastníkom zmluvy zo dňa 07.12.1994 ani
dodatku zo dňa 15.01.2007, ale bola účastníkom len v prípade zmluvy o kontokorentnom úvere zo

dňa 08.08.2002 (č.l. 14), avšak táto zmluva bola nahradená Dodatkom k Zmluve o bežnom účte zo
dňa 15.01.2007 v zmysle jeho článku II. bod 1.. S poukazom na uvedené bolo potrebné vychádzať zo
skutočnosti, že došlo práve a len k odstúpeniu od zmluvy zo dňa 07.12.1994 v znení dodatku zo dňa
15.01.2007 zo strany právneho predchodcu žalobcu.39. Právny inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku, ako aj v Občianskom
zákonníku. Obchodný zákonník v § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej

strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu,
ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého § 48 ods. 2 odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Keďže právna úprava odstúpenia
od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia, tejto výhodnejšej

úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol (§ 54 ods. 1 a 2 OZ). Ak by aj zmluva resp. VOP upravovali
následky odstúpenia odlišne od občianskoprávnej úpravy (článok 7.6.1., oprávnenia banky písm. b)
VOP), takéto dojednanie je podľa § 39 OZ absolútne neplatné pre jeho rozpor s ustanovením § 54 OZ.
Znamená to, že takémuto dojednaniu nemožno pripisovať žiadny právny význam a je treba postupovať
podľa príslušných ustanovení upravujúcich občiansko-právne vzťahy. Normy obchodného práva sú
potom použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku,

teda Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v ustanoveniach
spotrebiteľského charakteru, v tomto prípade obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Súd zároveň
poukazuje na skutočnosť, že to bol dodávateľ, ktorý sa rozhodol využiť inštitút odstúpenia od zmluvy, aj
keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu
jej uzavretia.

40. Zároveň má súd za to, že v prípade, že existuje duplicitná právna úprava rovnakých inštitútov
súkromného práva (v tomto prípade úprava odstúpenia od zmluvy) a zároveň boli následne do právneho
poriadku SR zavedené ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (a to najmä ustanovenie § 54 ods. 1 OZ
a § 52 ods. 2 OZ), súd má za to, že použitie právnej úpravy odstúpenia od zmluvy podľa Obchodného

zákonníka nie je namieste. Z hľadiska historického výkladu a súvislostí medzi ustanoveniami § 54
ods. 1 OZ a § 261 ods. 6 OBZ (pôvodne § 261 ods. 3) je zrejmé, že v čase „vzniku“ ustanovenia
Obchodného zákonníka (o tom, že „absolútne obchody“ sa spravujú treťou časťou Obchodného
zákonníka), neexistovali ani len základy spotrebiteľského práva, keď pojem spotrebiteľa bol do nášho
právneho poriadku zavedený až zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Ak teda neskôr

zavedené ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozumej po účinnosti ustanovenia § 261 ods. 3 písm.
d), teraz 261 ods. 6 písm. d) OBZ) ukladajú pri kolízii viacerých ustanovení použiť ustanovenia, ktoré sú
pre spotrebiteľa priaznivejšie, súd má za to, že tým nie vylúčený takýto postup ani v prípade „absolútnych
obchodov“. Ustanovenia § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 OZ pritom možno zároveň považovať za súčasť
špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré ustanovenia majú špeciálne postavenie

vo vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka, pretože riešia práve situáciu kolízie na jednej strane
ustanovení príp. zmluvných dojednaní, ktoré nie sú na prospech spotrebiteľa (v tomto prípade účinky
odstúpenia od zmluvy ex nunc podľa OBZ) a na druhej strane ustanovení o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetkých iných ustanovení upravujúcich právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (účinky
odstúpenia od zmluvy ex tunc podľa OZ), práve v prospech tejto druhej skupiny ustanovení. Súd zastáva

názor, že neskoršia právna úprava v rámci spotrebiteľského práva (§ 52 ods. 2, § 54 ods. 1 OZ),
teda vylučuje odchýlenie sa od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, čo znamená, že aj
v prípade otázky odstúpenia od zmluvy sa použijú „všetky iné ustanovenia upravujúce práve vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ“, t.j. ustanovenie § 48 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 457 OZ.

41. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/410/2015-114 zo dňa
16.03.2016, kde odvolací súd v odôvodnení uviedol, že „je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc
povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že na otázku odstúpenia navrhovateľa od
predmetnej zmluvy je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia
Občianskehozákonníka,ktorésúprespotrebiteľavýhodnejšie.Takétopravidlojeustálenéajvaplikačnej

praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009,
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v
uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným

uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený
v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.“.42. Podľa § 48 ods. 2 OZ sa odstúpením zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc), čím zanikajú
práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vzniká povinnosť jej účastníkov vrátiť
si navzájom už vykonané plnenia (§ 457 OZ), a to titulom bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného

vyplýva, že žalovaná bola povinná vrátiť právnemu predchodcu iba čerpanú istinu, ktorá predstavuje
sumu bezdôvodného obohatenia. Nakoniec, žalobca si v konaní uplatnil práve a len nevrátenú istinu
bez úrokov a poplatkov.

43. Vyššie citované ustanovenie § 54a OZ je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 OZ,

a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je
aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej
zmluvy, bol súd v zmysle § 54a OZ povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu
nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania
dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení § 54a OZ bola zavedená
zákonom č. 343/2018 Z.z. s účinnosťou od 05.12.2018, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave bolo

prijaté prechodné ustanovenie § 879v OZ, v zmysle ktorého konanie, predmetom ktorého je pohľadávka
vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších
predpisov. Keďže tu prebiehajúce konanie začalo až po účinnosti zákona č. 343/2018 Z.z., bolo potrebné
aplikovať predmetné ustanovenie § 54a OZ, a preto sa súd zaoberal možným premlčaním uplatneného
nároku.

44. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,

jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

45. V konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 983,82 eura, ktorá suma predstavuje
bezdôvodné obohatenie žalovanej, keďže má ísť o istinu. Bezdôvodné obohatenie sa premlčuje v 2-

ročnej subjektívnej a 3-ročnej alebo 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ.

46. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto plynie v rámci objektívnej premlčacej doby, pričom
môže začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby, ale aj neskôr. Pre
plynutie subjektívnej premlčacej doby je v súlade s § 107 ods. 1 OZ rozhodujúce, kedy sa dozvedel

oprávnený o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Súd mal za preukázané, že právny predchodca
žalobcu sa o bezdôvodnom obohatení žalovanej dozvedel dňa 11.05.2018, kedy odstúpil od zmluvy a
práve odvtedy začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na podanie žaloby. Keďže žaloba
v konaní bola podaná na súde dňa 07.06.2019, bola podaná v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby.

47. Pretože subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej, súd ďalej skúmal, či bola žaloba
podaná v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej
doby je v zmysle § 107 ods. 2 OZ rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného obohatenia. Trojročná
objektívna premlčacia doba začala v zmysle § 107 ods. 2 OZ plynúť vždy nasledujúci deň po tej ktorej

debetnej operácii na účte. Keďže súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 54a OZ, a teda bol povinný
prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol a dospel k
záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nie je možné mu priznať celú uplatnenú istinu, ale len
istinu čerpanú žalovanou tri roky spätne od podania žaloby (07.06.2019), t.j. najneskôr dňa 07.06.2016.
Premlčanie sa preto netýka debetných položiek označených v platobnej histórii ako výber - úhrada

exekúcie, a síce dňa: 16.06.2016 v sume 22,32 eura, 14.07.2016 v sume 22,32 eura, 16.08.2016 v
sume 22,32 eura, 13.12.2016 v sume 22,10 eura, 17.01.2017 v sume 21,52 eura, 16.02.2017 v sume
21,52 eura, 16.03.2017 v sume 21,52 eura, 10.04.2017 v sume 21,52 eura, 16.05.2017 v sume 21,52
eura, 31.05.2017 v sume 1,36 eura, 15.06.2017 v sume 21,52 eura, 14.07.2017 v sume 21,52 eura,
16.08.2017 v sume 21,52 eura, 13.09.2017 v sume 21,52 eura, t.j. celkom bola žaloba nepremlčaná

v časti sumy 284,10 eura, v ktorej časti súd žalobe vo výroku I. rozsudku vyhovel a zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi sumu 284,10 eura, keď ide len o časť nepremlčanej nevrátenej istiny bez úrokov a
poplatkov. Vo zvyšnej časti súd žalobu vo výroku II. rozsudku zamietol z dôvodu premlčania nároku
žalobcu.Akopremlčanýsúdzamietolajúrokzomeškaniazozamietnutejistiny,keďžetvorípríslušenstvopohľadávky a sleduje jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr
v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

48. Súd dodáva, že ak sa v platobnej histórii pod dátumom 12.05.2018 uvádza suma 983,82 eura ako
„čerpanie úveru“, resp. „výber“ (rub č.l. 133), ide len o internú účtovnú transakciu právneho predchodcu
žalobcu, a nie o skutočný výber žalovanou, a to vzhľadom na odstúpenie od zmluvy dňa 11.05.2018.
Súd tiež ako na „výber“ nenahliadal na položky „Poplatok“, „Riadny debetný úrok“, „Debetný úrok z
nepovoleného prečerpania“, keďže nepochybne išlo nie o istinu, ale úroky a poplatky, na ktoré žalobca

nemá nárok jednak z dôvodu odstúpenia od zmluvy, ako aj z dôvodu, že si podľa vlastného skutkového
tvrdenia v konaní uplatňoval iba istinu úveru.

49. Keďže žalovaná sa dostala s peňažným plnením do omeškania, je povinná okrem istiny zaplatiť aj
úrok z omeškania. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu už po odstúpení
od zmluvy právnym predchodcom žalobcu, ešte v máji 2018, keďže právny predchodca žalobcu

vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy (čo možno považovať za výzvu na vydanie bezdôvodného
obohatenia (§ 563 OZ)). Žalobca si však nárok na úrok z omeškania uplatnil až odo dňa 18.12.2018
(po postúpení pohľadávky), preto mu súd úrok z omeškania priznal až od tohto neskoršieho dátumu.
Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. má žalobca
nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo
výške 8% ročne. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie
sumy 284,10 eura, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania
len z tejto sumy.

50. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za dôvodnú v rozsahu sumy
284,10 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 284,10 eura od 18.12.2018 do
zaplatenia,apretojejvovýrokuI.rozsudkuvtejtočastivyhovelavozvyškužalobuvovýrokuII.rozsudku
pre premlčanie nároku zamietol.

51. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)

52. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovanú, určil súd

žalovanej na splnenie dlhu v súlade s § 232 ods. 3 CSP primerane dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

53. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

54. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

55. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

56. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva

tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)57.PodľaČl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

58. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola priznaná suma 284,10 eura s príslušenstvom, z
čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 29% a hrubý úspech žalovanej 71%, a teda konečný čistý úspech
žalovanej 42% (71 - 29). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu

účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 42% trov konania. Súd však žalovanej s poukazom
na čl. 4 ods. 2 CSP a čl. 17 CSP nárok na náhradu trov konania vo výroku III. rozsudku nepriznal,
pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd mal pritom za to, že v súlade s čl. 17 CSP, t.j. v súlade s
princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov
žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j.
za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).