Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120204426
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120204426.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Y. T., B.. XX.X.XXXX, X. S. B.

P., Š. XX, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66,
p r o t i žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31340890,
zastúpený: AK Antol, s.r.o., so sídlom Pezinok, Hviezdoslavova 546/14, IČO: 47257024, o primerané
finančné zadosťučinenie takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ale len z prisúdenej
istiny.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou z 14.4.2020 uplatnil voči žalovanému nárok na primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že ako spotrebiteľ
bol úspešný v predchádzajúcom spore 9C/127/2014, v ktorom súd vyhovel jeho žalobe o určenie
dvoch neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v zmluve o úvere a príslušných Obchodných
podmienkach (ďalej len „OP“) a citoval časť odôvodnenia príslušného rozsudku. Uviedol, že primerané

finančné zadosťučinenie má plniť funkciu satisfakcie, ale aj relutárnu a sankčnú funkciu. Výšku nároku
odôvodnil sumou, ktorú žalobca zaplatil žalovanému nad istinu úveru a to z dôvodu, že zmluva
neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (neuviedol aké) s tým, že nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia neuplatnil z dôvodu jeho premlčania.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, keďže zmluvné podmienky, ktorých neprijateľnosť vyslovil súd v
predchádzajúcom spore nikdy nepoužil. Súhlasil s názorom o satisfakčnej a sankčnej funkcii inštitútu

primeraného finančného zadosťučinenia, ale poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR
I.Odon 45/1997, podľa ktorého je primeranosť výšky peňažnej formy potrebné posudzovať v závislosti
od konkrétnych podmienok každého jednotlivého prípadu a to zo subjektívnych ako aj objektívnych
hľadísk,objektívnymihľadiskamisúnajmäzáväžnosťaintenzitaprotiprávnehokonania.Akosubjektívne
hľadiská Najvyšší súd ČR pomenoval mieru zavinenia subjektu, motív svojho konania, okolnosti ako
k protiprávnemu konaniu došlo a správanie sa škodcu vo vzťahu k upozorneniam a požiadavkám
poškodeného.Žalovanýnapokonuzavrel,ževzhľadomnauvedenéskutočnosti,žežalobcanepreukázal

dôvodnosť výšky primeraného finančného zadosťučinenia žiadnymi subjektívnymi ani objektívnymi
hľadiskami je jeho nárok nedôvodný.

4. Žalobca právo na repliku nevyužil.5. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadreniam žalovaného, výsluchom žalobcu, spisom tohto súdu
9C/127/2014 a zistil tento skutkový stav:

6. Strany uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere pod č. XXXXXXXXXX.

7. Žalobca podal XX.X.XXXX na tunajší súd žalobu voči žalovanému o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok, ktorej súd v celom rozsahu vyhovel rozsudkom sp. zn. 9C/127/2014 zo dňa 19.12.2016

a určil, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Obchodných podmienkach žalovaného verzia
1/2009 k zmluve o úvere - Dostupná pôžička uzavretá medzi stranami v bode 3.2 v znení: „Banka
môže upravovať RPMN, úrokové sadzby, poplatky a ostatné náklady nevstupujúce do RPMN v
dôsledku zmien legislatívneho, ekonomického (napr. pri zmene základnej úrokovej sadzby vyhlasovanej
Národnou bankou Slovenska - NBS), podnikateľského (napr. pri zmene indexu spotrebiteľských cien
zverejňovaných Štatistickým úradom SR) alebo technického prostredia alebo zmien parametrov úveru

alebo produktu Banky. Tieto zmeny Banka uskutoční zmenou alebo doplnením Oboznámenia a/alebo
Oznámenia a/alebo Sadzobníka, pričom tieto zmeny a/alebo doplnky nadobúdajú účinnosť ku dňu v
ňom uvedenom. Aktuálne znenie Sadzobníka, Oznámenia, Oboznámenia a Formulár sú k dispozícii na
OM je pre svoju neprijateľnosť neplatná“.

8. Zároveň tým istým rozsudkom súd určil, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v predmetnej
zmluve o úvere v bode 7 v znení: „ Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach" v spojení s bodom 11.2. Obchodných
podmienok Poštovej banky, a.s. verzia 1/2009 v znení "Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory,

ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie
sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu
týchto sporov." v spojení s bodom 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok v znení: "Banka a Klient
sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní

Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom
znení:
a) Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania;

b) Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a rozhodovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.
a v spojení s bodom 10.2.3. Všeobecných obchodných podmienok v znení:
"Ak Klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne

oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. " je pre svoju neprijateľnosť
neplatná.

9. Pokiaľ ide o prvú zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku citovaného rozsudku súd jej neprijateľnosť
odôvodnil tým, že kritéria možnej jednostrannej zmeny zmluvných dokumentov zo strany dodávateľa

nie sú vyčerpávajúco úplné a ďalej preto, že napriek tomu, že môže dôjsť k jednostrannej podstatnej
zmene parametrov úverovej zmluvy, bod 3.2 neumožňuje spotrebiteľovi v dostatočnej časovej lehote
rozhodnúť sa, či takéto zmeny príjme alebo bez sankcií pristúpi k ukončeniu predmetnej úverovej
zmluvy. Tieto dôvody podľa súdu zakladajú hrubo nerovnovážny stav medzi právami a povinnosťami
dodávateľa s právami a povinnosťami spotrebiteľa. Ohľadom samotnej rozhodcovskej doložky súd

citoval odôvodnenie Krajského súdu v Prešove v rozhodnutí 6CoE 210/2012, s ktorým sa stotožnil a
uviedol: „S oprávneným nie je možné súhlasiť, že došlo k naplneniu § 93b ZoB. Podľa § 93b ZoB
banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zradeným podľa osobitného zákona, a to tak,

aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej
zmluvy, na riešenie ich vzájomných sporoch z obchodov. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálnevyjednanierozhodcovskéhokonaniazostranyspotrebiteľa,atopopoučeníodôsledkujehorozhodnutia.
Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné
poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka

uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných
podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme
tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé,
že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo do informovanosti v nevýhodnom postavení
o proti dodávateľovi. Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o

tom, že si vymieňa rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby v rámci
kontraktácie došlo k naplneniu zákona a žeby s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky
najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu.“

10. Súd ďalej konštatoval, že v rozpore so zákonom a odbornou starostlivosťou ako zásadou, ktorou
by banka pri svojej činnosti mala byť vedená, preniesol žalovaný povinnosť konať na spotrebiteľa

nezákonným spôsobom tým, že mu neumožnil vybrať si, či rozhodcovskú doložku príjme alebo nie,
ale svojej povinnosti sa zbavil tak, že aktivitu v tomto smere preniesol na spotrebiteľa tým spôsobom,
že tento ak nechcel, aby rozhodcovská doložka v zmluve a Obchodných podmienkach už zakotvená
bola pre neho záväzná, musel vyvinúť aktívne konanie a banke písomne doručiť oznámenie, že s
rozhodcovskou doložkou nesúhlasí a to najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo Zmluvy.

Je teda zrejmé, že na rozdiel od zákonom predpokladaného prípadu, že rozhodcovská doložka
bude pre spotrebiteľa záväzná len vtedy, ak vyvinie aktivitu k jej prijatiu, v tomto prípade bola
rozhodcovská doložka nastavená tak, že vyžadovala aktivitu spotrebiteľa, ak chcel dosiahnuť to, aby
touto rozhodcovskou doložkou nebol viazaný. V tomto prípade nejde o nič iné, ako o obchádzanie
zákona a to § 93b Zákona o bankách, keď sa navonok neutrálnym spôsobom dosahuje výsledok,

ktorý zákon nepredpokladá a to výsledok výslovne priaznivý pre dodávateľa ako silnejšiu zmluvnú
stranu, Zmluvu a Všeobecné obchodné podmienky pripravujúcu, a teda s nimi oboznámená na úkor
spotrebiteľa. Podľa súdu je chimérou si myslieť, že v čase podpisovania zmluvy by bol spotrebiteľ
schopný prečítať a analyzovať 36 strán všeobecných obchodných podmienok, v rámci ktorých bola
zakotvená aj rozhodcovská doložka a spôsob jej odmietnutia. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný

porušil zákon o ochrane spotrebiteľa, nekonal voči spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou a v súlade
s dobrými mravmi a prevažil povinnosti v zmluvnom vzťahu na strane spotrebiteľa.

11. Túto argumentáciu si osvojil aj Krajský súd v Prešove, ktorý rozhodoval na základe odvolania
žalovaného a ktorý tak rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a to rozsudkom č.k. 9Co/29/2017-210 zo

dňa 17.5.2018.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

15. Podľa 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.16. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je porušenie práva alebo povinnosti
podľa osobitných predpisov slúžiacim na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o ochrane spotrebiteľa, o

spotrebiteľskom úvere, o finančných službách na diaľku, osobitné ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka).

17. Krajský súd v Prešove vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že pokiaľ bol spotrebiteľ v
predchádzajúcom spore úspešný pri uplatnení porušenia jeho práva ako spotrebiteľa základ nároku je

daný(napr.uznesenie9Co/50/2018zodňa26.6.2018alebo17Co/17/2018zodňa10.4.2018).Najnovšie
aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 sa s týmto názorom stotožnil a uviedol
nasledovné: „Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má plniť jednak funkciu satisfakčnú a
jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania
vočispotrebiteľom.Možnohovšakchápaťajakoprostriedoknavyvolanieaktivityspotrebiteľovdomáhať
sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom

porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako
slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že
spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi. Žiadnu inú podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma,

nevyžaduje“.

18. Akceptujúc princíp právnej istoty upravený v článku 2 ods. 2 CSP súd prvej inštancie preto rešpektuje
vyššie uvedený vyslovený právny záver. Keďže žalobca ako spotrebiteľ bol v predchádzajúcom spore
úspešnývočižalovanému,pričomjednoznačnebolikonštatovanéporušeniajehoprávaakospotrebiteľa,

boli splnené zákonné podmienky pre priznanie nároku.

19. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, tú určuje voľnou úvahou súd. Krajský
súd v Prešove v už spomínanom rozhodnutí 17Co/17/2018 uviedol nasledovné: „Pri stanovení výšky
primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať zo závažnosti vzniknutej resp. hroziacej ujmy,

okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva
žalobcu. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia sa nemožno striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi
objektívne hrozila, resp. ktorá mu vznikla. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť
na finančné obohatenie sa žalobcu resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade
musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany“.

20. Súd sa domnieva, že významné pre posúdenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia
je to, o aké vážne porušenia práva spotrebiteľa išlo. Musí sa vychádzať z konkrétnych skutkových
okolností, prihliadať na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania žalovaného, intenzitu trvania a
rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu.

21. V tomto prípade súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie sumu 100Eur, ktorú považuje
za dostatočnú satisfakciu pre žalobcu a sankciu pre žalovaného a to vychádzajúc z konkrétnych
okolností tohto prípadu. Žalobcovi totiž absolútne žiadna ujma v dôsledku predmetných neprijateľných
zmluvných podmienok nevznikla, keďže žalovaný tieto zmluvné podmienky voči nemu nepoužil. Zmluva

medzi stranami bola už dávno ukončená splnením dlhu zo strany žalovaného a teda žalobcovi ani
nehrozí, aby tieto zmluvné podmienky voči nemu mohli byť použité. To, či zmluva o spotrebiteľskom
úvere mala alebo nemala povinné náležitosti spôsobujúce bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je v
tomto prípade irelevantná, keďže nárok je uplatnený kvôli neprijateľným zmluvným podmienkam tak,
ako to zdôvodnili súdy v predchádzajúcom spore a týmito zisteniami je viazaný súd aj v tomto konaní.

Súd preto považoval žalobu v prevyšujúcej časti nad 100 Eur ako neopodstatnenú.

22. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V danom
prípade výška prisúdenej istiny závisela od úvahy súdu a preto súd vychádzal zo záveru, že žalobca bol
v spore úspešný a z toho dôvodu mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania, ktorý sa však bude

odvíjať len od výšky prisúdenej istiny. Súd totiž nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý
možno použiť len výnimočne.23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.