Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 28, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119320725
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:6119320725.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Bratislava
- mestská časť Petržalka 851 02, Bratislava, proti žalovanému: N. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom L.
6, XXX XX A., o zaplatenie 829,85 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Levice zo dňa 13. júla 2020, č. k. 9Csp/7/2020-278, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len "CSP" ako súd) rozsudkom zo dňa 13. júla 2020, č. k. 9Csp/7/2020-278 (ďalej
len „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na §497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, §
39, § 41, § 52 ods. 1, § 879j, § 524 ods. 1,2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 92 ods.

8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §1 ods. 1, § 2 písm. a/ a
b/ zák. č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 3.2.2020
Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz,
ktorým zaviaže žalovaného žalobcovi zaplatiť sumu 829,85 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne

zo sumy 829,85 eur od 22.5.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 21.5.2018 medzi postupcom Slovenská
sporiteľňa, a.s. ( ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči
žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 31.1.2011 Zmluvu č. 222861746/0900, na základe
ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu
postúpenia sumu vo výške 1071,43 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 829,85 eur, z riadneho úroku
vo výške 117,15 eur, z úroku z omeškania vo výške 67,23 eur a poplatkov vo výške 57,20 eur v súlade s

prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky
uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu
ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby nevykonal
žiadne úhrady. Žalobca uviedol ďalej v žalobe, že dlžná suma predstavuje sumu vo výške 829,85 eur,pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 829,85 eur, zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške
241,58 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 0,00 eur, z neuhradeného riadneho
úroku vo výške 117,15 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 67,23 eur a z neuhradených

poplatkov vo výške 57,20 eur si v tomto konaní neuplatňuje.

4. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že právny predchodca žalobcu Slovenská
sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 31.1.2011 Zmluvu o osobnom účte ( čl.
44) . Dňa 23.4.2007 uzavrel právny predchodca žalobcu a žalovaný (čl. 260-261) Zmluvu o poskytovaní

balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu bankou a poskytnutie
povoleného prečerpania účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Banky
pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám
nepodnikateľom ( I. bod 4 Zmluvy), poskytovanie bankových produktov v kombinácii balíka EXTRA
uvedenie/zmena bežného účtu č. 0222861746/0900 bankou pre majiteľa účtu, vydanie platobnej karty
VISA Electron. Dňa 28.8.2007 bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 10.000 Sk

(čl. 263). Dňa 7.8.2008 bola zmenená výška povoleného prečerpania na účte na sumu 25.000 Sk ( čl.
262). Dňa 21.5.2018 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku zo zmluvy vo výške 1071,43 eur (čl.
45), ktorá pozostávala z istiny vo výške 829,85 eur, z poplatkov vo výške 57,20 eur, riadneho úroku vo
výške 117,15 eur, úroku z omeškania zmluvného vo výške 7,37 eur a úroku z omeškania zákonného v
sume 59,86 eur. Podľa listinného dôkazu ( čl. 143-229) súčet debetných operácií na účte žalovaného

predstavoval sumu 50503,58 eur, súčet kreditných operácií na účte žalovaného predstavoval sumu
49492,01 eur. Z úhrad žalovaného bola na istinu suma 47833,20 eur, na poplatky suma vo výške 639,26
eur, na riadny úrok suma vo výške 1012,52 eur a na úrok z omeškania suma vo výške 7,02 eur. Ako
vyplýva z prehľadu debetných a kreditných operácií na účte žalovaného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti ku dňu 16.2.2017 rozdiel debetných a kreditných operácií predstavuje sumu 1011,57 eur, ktorá

predstavuje žalobcom uplatnenú neuhradenú istinu vo výške 829,85 eur, poplatky vo výške 57,20 eur,
riadny úrok vo výške 117,15 eur a úroky z omeškania zmluvného vo výške 7,37 eur, ktoré si žalobca
neuplatnil.

5. Výzvou zo dňa 23.1.2018 (čl. 55) oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že z dôvodu

omeškania so splácaním pohľadávky vyhlásila banka mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stala
splatnou v celom rozsahu. Zároveň šetrením oznámil, že výška uplatnenej a nezaplatenej pohľadávky ku
dňu 16.2.2017 predstavuje sumu 1011,57 eur a tiež žalovaného upozornil, že ak dlžnú sumu neuhradí,
banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Dňa 16.2.2017 (čl. 43) právny predchodca
žalobcu odstúpil od Zmluvy, na základe ktorej banka poskytla žalovanému a vedie účet : L. a to s

účinnosťou ku dňu doručenia oznámenia a vyzvala žalovaného výšku pohľadávky banky 1011,57 eur
uhradiť do 7 dní odo dňa doručenia. Zo spisu i napriek výzve súdu nebolo preukázané doručenie
odstúpenia od zmluvy, ani doručenie výzvy zo dňa 23.1.2018 žalovanému.

6. Prvoinštančný súd uviedol, že v konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovanýmexistovalzáväzkovývzťahpodľa§497Obchodnéhozákonníka,ktorázmluvauzavretámedzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je súčasne zmluvou spotrebiteľskou a na žalovaného
preto je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na daný právny vzťah je tak potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka), ako aj zákon č. 258/2001 Z.z. (Zmluva o poskytovaní balíka produktu a služieb zo dňa
23.4.2007) a Zák. č. 129/2010 Z.z. ( zmluva o osobnom účte zo dňa 31.1.2011).

7. V predmetnej veci sa súd v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu. Pasívnu
vecnú legitimáciu žalovaného žalobca náležite preukázal predloženými listinnými dôkazmi. Žalobca

svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval zo zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel s
veriteľom - bankou. V prípade bankových pohľadávok je však potrebné okrem ustanovenia § 524
Občianskeho zákonníka aplikovať aj ustanovenie lex specialis, t.j. ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č.
483/2001 Z.z. o bankách. Žalobcu tak zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu uvedeného
v tomto ustanovení a teda povinnosť preukázať, že právny predchodca žalobcu- banka ako veriteľ

pohľadávky, písomne vyzval žalovaného ako dlžníka na úhradu dlhu a tento bol napriek výzve v
omeškanísjehosplácanímnepretržite90kalendárnychdní(naktoréskutočnostibolajsúdomvyzvaný),
nakoľkolensplneniepredpísanéhopostupujetakpredpokladompostúpeniasplatnejpohľadávkynatretí
subjekt. Žalobca súdu predložil písomnú výzvu vypracovanú Slovenskou sporiteľňou, a.s. adresovanúžalovanému, v rámci ktorého banka aj konštatovala, že z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky
banky, vyhlásila banka mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stala splatnou v celom rozsahu.
Banka zároveň oznámila dlžníkovi, že výška splatenej a nezaplatenej pohľadávky predstavuje ku dňu

16.2.2017 sumu 1011,57 eur a tiež ho upozornila, že v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí, je banka
oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Žalobca však v konaní i napriek výzve súdu nepreukázal,
že jeho právny predchodca reálne túto listinu doručil. Samotná písomná výzva sa totiž má dostať do
dispozičnej sféry dlžníka, lebo ide o úkon, ktorého splnenie je predpokladom ďalšieho právneho úkonu
a to postúpenia pohľadávky bankou za predchádzajúceho splnenia ďalších dvoch podmienok a síce,

že ide o splatnú pohľadávku a dlžník je napriek písomnej výzve nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90
kalendárnych dní.

8. Súd poukázal v tomto smere aj na právny názor Krajského súdu v Trnave, ktorý vyslovil v rozsudku
vo veci sp. zn. 24Co/722/2015 a podľa ktorého pre vyslovenie postupiteľnosti pohľadávky banky z titulu
spotrebiteľského úveru je nevyhnutné dodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., pod

následkomneplatnostizmluvyopostúpenípohľadávkyvzmysle§39Občianskehozákonníkaprerozpor
so zákonom, konkrétne ustanovením § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zakazuje
postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky
voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok, keď s každou pohľadávkou
banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie

bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§91
a nasl. cit. zákona)., rozsudok NS SR sp.zn. 7Cdo /26/2017 zo dňa 28.3.2018, rozsudok NS SR sp. zn.
1Cdo /147/2017 zo dňa 24.4.2018.

9. Konštatoval, že pretože žalobca nepreukázal reálne doručenie výzvy bankou žalovanému,

nepreukázal začatie plynutia trvania nepretržitého omeškania dlžníka banky dlhšie ako 90 kalendárnych
dní. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8
Zákona o bankách je tak potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a tento právny úkon
je teda absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka a to v časti postúpenia pohľadávky, s
poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka, na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada, t.j. aj bez námietky

dlžníka. Keďže postúpenie pohľadávky je neplatným právnym úkonom, súd má za to, že žalobca nie je
veriteľom žalovaného a z tohto dôvodu súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v celom rozsahu zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, ale

nakoľko žalovaný, ktorý bol v spore úspešný si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu vyplýva, že
mu ani žiadne trovy nevznikli, súd žalovanému ich náhradu proti žalobcovi nepriznal.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v konaní bolo podľa
jeho názoru preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu

ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ukladá. V súvislosti s podmienkami vyžadovanými uvedeným ustanovením
žalobca poukázal na to, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len
časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (žalovaný
bol v zmysle prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok ku dňu postúpenia pohľadávky v nepretržitom
omeškaní po dobu 686 dní) a zároveň bol postupcom opakovane vyzvaný podaním zo dňa 16.02.2017

ako aj výzvou zo dňa 23.01.2018 na úhradu svojho peňažného záväzku. Žalobca teda v konaní tvrdil
(a naďalej tvrdí), že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v
omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi dobu dlhšiu ako 90
kalendárnych dní.

12. Žalobca sa ďalej nestotožnil s právnym názorom súdu, podľa ktorého v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB je
na splnenie predpokladov podľa tohto ustanovenia potrebné, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo
i len časti svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom táto lehota začína
plynúť až po doručení písomnej výzvy banky. Takýto výklad z dikcie ust. § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva.

13. V ďalšom obsahu odvolania žalobca poukazoval na § 150 ods. 1 a § 151 ods. 1 CSP s tým,
že bolo v konaní podľa názoru žalobcu potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia, na
základe čoho bolo potrebné uzavrieť, že je nesporným skutkovým tvrdením, že žalovaný bol postupcom
riadne vyzvaný na zaplatenie omeškaných splátok a v čase postúpenia pohľadávky bol žalovanýnapriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Poukázal na rozhodnutia iných krajských súdov,
ktoré vychádzali z nepopretých skutkových tvrdení.

14. Žalobca v súvislosti s aplikáciou ust. § 92 ods. 8 ZoB na prejednávaný prípad taktiež poukázal na
čl. 18 bod 18.14 Všeobecných obchodných podmienok podľa ktorého: „Klient výslovne súhlasí s tým,
že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či
sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bež ohľadu na právny vzťah, z ktorého

vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek
požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky voči
nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky. Na základe uvedeného
žalobca zastával názor, že preukázanie splnenia podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB v konaní
nebolo potrebné, keďže žalobca preukázal, že zmluvné strany si vzájomné práva a povinnosti upravili
v súdenom prípade odchylne od ust. § 92 ods. 8 ZoB. Poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných

súdov, ktoré akceptovali možnosť odchýlenia sa od pravidiel § 92 ods. 8 zákona o bankách.

15. Žalobca v odvolaní navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 388 CSP zmenil a aby
vyhovel žalobe, resp. aby rozsudok zrušil a vrátil spor na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

17. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len "CSP"), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou stranou (§ 359
CSP), malo zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v
lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,

preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, a z takého skutkového
stavu vychádzal aj odvolací súd pri hodnotení správnosti argumentov odôvodňujúcich zamietnutie
žaloby.

20. K vecnej správnosti (skutkového zisťovania) odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd

poukazuje na prvoinštančným súdom zistené skutočnosti, že právny predchodca žalobcu Slovenská
sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 31.1.2011 Zmluvu o osobnom
účte. Dňa 23.4.2007 uzavrel právny predchodca žalobcu a žalovaný Zmluvu o poskytovaní balíka
produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu bankou a poskytnutie
povoleného prečerpania účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Banky

pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám
nepodnikateľom ( I. bod 4 Zmluvy), poskytovanie bankových produktov v kombinácii balíka EXTRA
uvedenie/zmena bežného účtu č. 0222861746/0900 bankou pre majiteľa účtu, vydanie platobnej karty
VISA Electron.

21. Správny záver prvoinštančného súdu bol tiež v tom, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanýmexistovalzáväzkovývzťahpodľa§497Obchodnéhozákonníka,ktorázmluvauzavretámedzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je súčasne zmluvou spotrebiteľskou a na žalovaného
preto je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca súdu predložil písomnú výzvu vypracovanú

Slovenskou sporiteľňou, a.s. adresovanú žalovanému, v rámci ktorého banka aj konštatovala, že z
dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky banky, vyhlásila banka mimoriadnu splatnosť pohľadávky,
čím sa stala splatnou v celom rozsahu. Banka zároveň oznámila dlžníkovi, že výška splatenej a
nezaplatenej pohľadávky predstavuje ku dňu 16.2.2017 sumu 1011,57 eur a tiež ho upozornila, že vprípade, ak dlžnú sumu neuhradí, je banka oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Žalobca však
v konaní i napriek výzve prvoinštančného súdu nepreukázal, že jeho právny predchodca reálne túto
listinu doručil. Samotná písomná výzva sa totiž má dostať do dispozičnej sféry dlžníka, lebo ide o úkon,

ktorého splnenie je predpokladom ďalšieho právneho úkonu.

22. Podľa § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách (účinného v čase podpísania zmluvy o postúpení
pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku

voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného
predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

23. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že pre platné postúpenie pohľadávky banky

musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky upravené vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení,
t. j. pohľadávka banky musí byť splatná, predchádza jej písomná výzva a omeškanie klienta nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti peňažného záväzku. Tieto striktné podmienky
postúpeniapohľadávkyvosvojomsúhrneopodstatňujúzáverozákazepostúpeniabankovejpohľadávky
so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú možnosť odklonu od pravidla cesie

bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď odkaz 72c v § 89 ods. 1 ZoB v znení z.č. 132/2013
Z.z.). Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach
sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona a s priamym dopadom na platnosť tohto
právneho úkonu.

24.Ajpodľanázoruodvolaciehosúdubolopotrebnépodanúžalobuzostranyžalobcuzamietnuť,pretože
v nej označený žalobca nedisponoval dostatkom aktívnej vecnej legitimácie na svojej strane, resp. túto
nepreukázal.Tentonedostatoksasprávnemusíprejaviťvzamietnutížalobypodanejtakýmtosubjektom.
Nebolo preukázané, že by postupca pohľadávky, t. j. Slovenská sporiteľňa a.s., zaslala žalovanému
písomnú výzvu k splneniu jeho dlhu, ako jednej zo súčasne sa majúcich podmienok v zmysle § 92 ods.

8 cit. zák.

25.Zobsahuust.§92ods.8zák.č.483/2001Z.z.,obankáchvyplývato,žebankamôžeinémusubjektu
postúpiť iba tú časť pohľadávky, ktorá sa rovná nesplácanému dlhu. Aj z dôvodovej správy k tomuto
ustanoveniu, pôvodne išlo o ust. § 92 ods. 7 sa upravuje možnosť použitia inštitútu postúpenia svojej

pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj takej osobe, ktorá bankou nie je. Banka má totiž
v prípade porušenia povinnosti dlžníka splácať svoj úver včas a riadne, oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru a to až po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok určených v zákone o bankách,
alebo má možnosť od zmluvy odstúpiť alebo túto jednostranne vypovedať. V danom prípade banka
týmto spôsobom nepostupovala, žalovanej výzvu nezaslala a pohľadávku na žalobcu ako postupníka

postúpila bez toho, že by vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stala predmetom postúpenia živá
- nesplatná časť pohľadávky. Určite nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzatvorení úverovej zmluvy s
bankou táto kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu (v danom prípade do 10.12.2014) postupovala
pohľadávku voči spotrebiteľovi tretiemu subjektu, ktorý ani nepodlieha dozoru zo strany NBS. Takéto
konanie by bolo v príkrom rozpore so zmyslom a účelom zákona o bankách, pretože poskytovanie

úverov a ich správa je špecifickou a zákonom upravenou činnosťou. Na základe uvedeného je následne
možné prijať ten záver, že samotné ust. § 92 ods. 8 cit. zák., dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky
voči klientom za súčasného splnenia nasledovných podmienok: a/klient je v omeškaní minimálne 90
kalendárnych dní a b/ banka vyzvala klienta písomne na splnenie jeho povinnosti.26. Ak nedôjde ku kumulatívnemu splneniu týchto podmienok, predmetná pohľadávka je nepostupiteľná
a tým aj v rozpore s ust. § 39 a § 525 ods. 1 Obč. zák. Na takýto právny úkon je potrebné hľadieť, ako

na absolútne neplatný. Neunesenie dôkazného bremena v súvislosti s platným postúpením pohľadávky
v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., má za následok nepreukázanie vecnej aktívnej legitimácie
na strane postupníka (žalobcu) s následným zamietnutím žaloby.

27. Slovami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (v rozsudku z 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017

) by podmienky postúpenia bankovej pohľadávky bolo vyjadrené tak,
že „Rozborom ustanovenia § 92 ods. 8 bankového zákona, ktoré od schválenia pôvodného znenia
zákona do času uzavretia zmluvy úverovej veriteľky a žalobkyne o postúpení pohľadávok nedoznalo
žiadnej zmeny (odhliadnuc od prečíslovania k 1. januáru 2009 pôvodného odseku 7 na odsek 8,
v tejto súv. por. čl. III bod 46 a čl. XI zákona č. 552/2008 Z. z.) treba dospieť k tomu, že celkom
jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke

(ktorou sa v nasledovnom rozumie rovnako ako v zákone i pobočka zahraničnej banky) buď inej banke
alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky (nad
rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré
predpokladá už § 524 ods. 1 O. z.), z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení
riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než

90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho
pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok
postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred
postúpením (tu rozumej v čase medzi splnením oboch podmienok podľa prvej vety § 92 ods. 8
bankového zákona a samotným pristúpením k uzavretiu postupovacej zmluvy) svoj omeškaný peňažný

záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve
zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok.
Ostatná (tretia) veta ustanovenia je potom z pohľadu správnosti uchopenia problému nižšími súdmi bez
významu, nakoľko táto vymedzuje len povinnosť odovzdania postupníkom postupcovi aj dokumentácie

preukazujúcejtzv.životprávnehovzťahu(resp.pohľadávky)aúpravutýkajúcusasamotnéhobankového
tajomstva a jeho prelomenia (dovolateľkou vzťahovaného na ustanovenie ako celok).“

28. Odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (s ktorým sa stotožňuje aj odvolací
súd) ďalej konštatuje, že ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno, či obsahu

úkonu alebo len jeho účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru
dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre
výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o
bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci
podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto

úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§
39 O. z.). Tým, čo je ale z pohľadu správnosti úvah nižších súdov v prejednávanej veci podľa názoru
dovolacieho súdu tým najdôležitejším, je to, že zadefinovanie v rámci bankového zákona podmienok,
za ktorých môže banka pristúpiť k postúpeniu pohľadávky, je z povahy veci úpravou, ktorej zmyslom
(účelom) je to, že bez splnenia takýchto podmienok k postúpeniu prísť nemôže (nesmie). Z pohľadu

tolerovateľnosti správania sa subjektov nepochybne súkromnoprávneho vzťahu zmluvy o postúpení
pohľadávky je preto rozhodujúce, že u jedného z týchto subjektov a to u postupcu treba usudzovať
na existenciu zákonnej povinnosti správať sa určitým spôsobom - neplatí tu, že ho nemožno nútiť
konať, čo zákon neukladá, ale je tu presný opak v podobe záujmu zákonodarcu na tom, aby sa konalo
určitým zákonom predpokladaným spôsobom. Druhou stranou rovnakej obraznej mince je potom, že na

nesprávanie sa zákonom výslovne ustanoveným spôsobom, teda odmietnutie učiniť zadosť pomerne
jednoznačnej právnej úprave, je potrebné nazerať ako na zakázané a teda i odporujúce zákonu (NS SR
sp. zn. 7 Cdo 26/2017 z 28.3.2017).

29. Samotnú skutočnosť oznámenia o postúpení pohľadávky nemožno považovať za založenie vecnej

legitimácie v spore so slabšou stranou - spotrebiteľom, pretože praktiky dodávateľov, ktoré nemožno
označiť za súladné so zákonom sa týkajú aj podmienok zmluvy (napr. prevoditeľnosti pohľadávok),
ktoré podliehajú prieskumu spotrebiteľskej súdnej ochrany, pričom skúmanie aktívnej vecnej legitimáciedodávateľa súd realizuje (napr. preskúmaním neprerušeného radu zmluvných cesií) v súdnom konaní
tak, aby mu spotrebiteľská právna ochrana nebola upretá.

30. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

31. Pokiaľ išlo o odvolacie dôvody, odvolací súd poukazuje nato, že hoci tak ako dôvodil žalobca v
odvolaní aplikuje sa aj na konanie s ochranou slabšej spotrebiteľskej strany ust. § 151 ods. 1 CSP,

teda, že nepopreté tvrdené skutočnosti sa považujú za nesporné, nemožno ale prehliadnuť, že vecná
legitimácia žalobcu v konaní otázkou, ktorá sa dotýka aj nekalosti praktík dodávateľov zo zmluvami
súvisiacimi, ktoré sú spôsobilé porušovať spotrebiteľské práva. Komentované znenie k ust. § 295 CSP
uvádza, že ako vyplýva z judikatúry SDEU, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu
formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou
rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. V tejto súvislosti SDEU rozhodol, že

vnútroštátny súd musí ex offo nariadiť vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť, či ustanovenie nachádzajúce
sa v zmluve, ktorá bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, patrí do pôsobnosti smernice
a v prípade, že to tak je, posúdiť ex offo prípadnú nekalú povahu tohto ustanovenia. Táto možnosť
priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná
ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich

právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením („ SDEÚ vo veci C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo
Editorial SA.) Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. V zmysle tejto judikatúry
je potrebné vnímať aj ustanovenie § 295 CSP. Jeho cieľom je umožniť súdu posúdiť nekalú povahu
ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, a to aj bez návrhu spotrebiteľa. Vykonávanie dôkazov aj bez návrhu

by malo smerovať nielen k posúdeniu neprijateľnosti tých ustanovení spotrebiteľskej zmluvy alebo iných
zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, na ktorých je založený nárok tvrdený v
žalobe, ale malo by smerovať k posúdeniu všetkých okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy, v dobe
uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej spotrebiteľská
zmluva závisí (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a

kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1029-1030 s.).

32. Odvolací súd sa prikláňa k názoru, že posudzovanie aktívnej vecnej legitimácie v spotrebiteľskom
spore vyžaduje, aby súd posudzujúci súd aj ex offo vyžadoval od strany sporu (dodávateľa) tvrdenia
a dôkazy, ktoré k preukázaniu existencie aktívnej vecnej legitimácie náležia. Ak také dôkazy strana -

dodávateľ nepreukáže, potom nemôže byť úspešný. V tomto prípade teda prvoinštančný súd správne
postupoval,keďsmerovalexoffodokazovaniekexistenciidoručeniavýzvybanky(právnehopredchodcu
žalobcu) a správne zamietol žalobu pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcom.

33. V závere odvolací súd konštatuje, že na vyššie uvedené nemá vplyv ani prípadná iná dohoda strán

sporu ohľadne postupovania pohľadávok, pretože ust. § 98 ods. 8 zákona o bankách, je vzhľadom
na jeho charakter kogentným ustanovením, od ktorého sa nemožno odchýliť (bez ohľadu na absenciu
výslovného zákonného zákazu). Zákonodarca jasne vymedzil, aké povinnosti má banka v súvislosti
s postúpením pohľadávky, pričom akékoľvek dohody, ktoré proces ochrany spotrebiteľa obchádzajú v
neprospech spotrebiteľa, by postrádali atribút prijateľnosti. Je neprijateľné, aby v situácii postupovania

bankovej pohľadávky spotrebiteľ nebol účinne o zmene v osobe veriteľa informovaný a nebola mu daná
možnosť v zákonnej lehote zaplatením postúpeniu zabrániť.

34. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

35. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP)
odvolací súd nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu nevznikli.38. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).