Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 27, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/125/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820202260
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7820202260.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48,
proti žalovanému O. V., nar. XX.X.XXXX, bytom P. G., Z. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Lucia Bakošová,
advokátka, so sídlom v Rožňave, Šafárikova 20, o zaplatenie 2.827,09 € s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5Csp/18/2020-203 zo dňa 24. marca 2021

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e vyhovujúci výrok rozsudku v časti o zaplatenie istiny 2.281,55 € .

M e n í vyhovujúci výrok rozsudku v časti úroku z omeškania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.281,55 € od 25.7.2020 do zaplatenia, v
prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu
61,40%.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví,
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.281,55 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 2.281,55 € od 29.11.2017 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 61,40 % (III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa pôvodný žalobca, Všeobecná úverová banka, a.s., domáhal od

žalovaného zaplatenia sumy 2.827, 09 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy
od 29.11.2017 do zaplatenia. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s., uzavrel so žalovaným dňa 14.11.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 76005022399 (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške
3.000 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 120-tich mesačných splátkach po 54,61 €, až do
celkovej čiastky 6.553,20 € s lehotou splatnosti poslednej splátky 20.11.2026. Uviedol, že išlo o tzv.
webovú zmluvu, ktorá je uzatváraná prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet),

teda bez vyhotovenia zmluvy v listinnej podobe a bez podpisov strán zmluvy. Zmluve predchádzalo
uzatvorenie Zmluvy o poskytovaní služieb, tzv. rámcovej zmluvy, predmetom ktorej bol popis spolupráce
pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Skonštatoval, že
žalovaný na predmetný úver uhradil len 718,45 € a ďalej úver nesplácal, čím porušil svoje zmluvnépovinnosti. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., preto žalovaného listom zo dňa 27.9.2017
označeným ako ,,Predžalobná upomienka“ upozornila na nedoplatok na splátkach a zároveň na
možnosť zosplatnenia celého úveru, pričom túto upomienku žalovaný prevzal dňa 2.10.2017. Žalovaný

dlh neuhradil ani v dodatočnej lehote v dôsledku čoho Consumer Finance Holding, a.s., vyhlásila úver
ku dňu 19.11.2017 za predčasne splatný, o čom žalovaného informovala listom zo dňa 23.11.2017,
označenýmako,,Oznámenieookamžitejsplatnostiúveru“,ktorýžalovanémuzaslalobyčajnoupoštovou
zásielkou. Do podania žaloby, žalovaný zostatok úveru neuhradil. V dôsledku rozdelenia spoločnosti
zlúčením spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., zanikla a jej právnymi nástupcami sa stali

Všeobecná úverová banka, a.s., a VÚB Leasing, a.s..

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal súd, aby ju ako nedôvodnú zamietol. Tvrdil, že o dlhu nemal
vedomosť a poprel, že by mu boli zo strany veriteľa zasielané výzvy na zaplatenie dlhu. Poukázal na to,
že zmluva bola uzavretá cez internet, bez vyhotovenia v písomnej forme a bez podpisu zmluvných strán,
vrozporesozák.č.129/2010Z.z.,pretojupovažovalzaabsolútneneplatnú.Malzato,ževeriteľnesplnil

podmienky určené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď nepreukázal zaslanie upozornenia na
možnosť zosplatnenia ani samotného oznámenia o zosplatnení. Odplatu za poskytnutý úver považoval
za neprimeranú a zmluva podľa jeho názoru obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Vzniesol aj
námietku premlčania.

4. Uznesením č. k. 5Csp/18/2020-143 zo dňa 19.1.2021 súd prvej inštancie pripustil zmenu na strane
žalobcu v dôsledku postúpenia pohľadávky, v zmysle ktorej do konania vstúpila ako nový žalobca
spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o..

5. Súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods.

9, § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) § 1 ods. 2, § 2 písm. d/,
§ 9 ods. 1, ods. 2 písm. k/, z/, § 11 ods. 1 písm. a/, b/, § 21 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“), § 1 ods.
1, ods. 4, § 1a ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 2 vyhláška Ministerstva financií SR č. 289/2010 Z. z. o

predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery a § 151 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Zmluvu o poskytovaní služieb a zmluvu o spotrebiteľskom
úvere posúdil ako zmluvy spotrebiteľské, a zároveň zmluvu o spotrebiteľskom úvere posúdil podľa
ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z.. Skonštatoval, že žalobcom predložené zmluvy neboli podpísané
oboma stranami a chýbal v nich dátum, pričom žalobca nepreukázal, že by ich žalovaný podpísal

zaručeným elektronickým podpisom. Tiež nepreukázal, že by tieto boli uzavreté v písomnej podobe tak,
ako to ukladá § 9 ods. 1 ZoSÚ. V dôsledku absencie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere
túto v súlade s § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov. Prieskumom
samotnej zmluvy ďalej zistil aj nesprávnosť údaja o priemernej RPMN uvedenej v zmluve, ktorý potom
evokoval výhodnosť poskytnutého úveru, a túto skutočnosť posúdil ako absenciu tohto údaja, ktorá má

taktiež za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ. Tvrdenie
žalovaného o nedoručení predžalobnej upomienky vyhodnotil ako nepravdivé, nakoľko z predloženej
doručenky mal za preukázané doručenie tejto písomnosti. Medzi stranami ostalo sporné doručenie
oznámeniaookamžitejsplatnostiúveru,nakoľkožalobcatvrdil,žežalovanémubolozasielanéobyčajnou
zásielkou, nie doporučenou. Žalovaný prijatie tejto písomnosti poprel. Súd prvej inštancie skonštatoval,

že oznámenie o okamžitej splatnosti sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného najneskôr doručením
žaloby s jej prílohami. Zdôraznil však, že žalovaný bol riadne poučený o možnosti uplatnenia práva
veriteľa na zosplatnenie dlhu predžalobnou upomienkou a postup podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ bol
dodržaný. Z uvedeného dôvodu mal súd za preukázané splnenie notifikačnej povinnosti spojenej s
oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom a toto považoval za platné. V súvislosti

so žalovaným vznesenou námietkou premlčania skonštatoval, že k premlčaniu nároku v tomto prípade
nemohlo dôjsť. Z prehľadu splátok a úhrad mal za preukázané, že posledná platba žalovaného bola zo
dňa 12.6.2017, k omeškaniu preto mohlo dôjsť až so splátkou splatnou dňa 20.7.2017, ktorú žalovaný
už nezaplatil, avšak žaloba bola na súd podaná ešte dňa 25.6.2020, teda pred uplynutím trojročnej
premlčacej doby. Žalovanému tak uložil povinnosť zaplatiť žalobcom poskytnutú istinu úveru (3.000 €)

po odpočítaní dovtedajších plnení, ktoré mal za preukázané z predloženého prehľadu splátok a úhrad a
ktoré žalovaný nerozporoval (718,45 €), spolu s úrokom z omeškania od 29.11.2017. O trovách konania
rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Zo žalovanej sumy 2.827,09 € žalobcovi priznal 2.281,55 €, čo
predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 80,70 %. Súd žalobu zamietol v časti 545,54 €, čo predstavujeneúspech žalobcu v rozsahu 19,30 %. Skonštatoval, že po odrátaní podielu úspechu od neúspechu
potom nárok žalobcu na náhradu trov konania predstavuje 61,40 %. Zároveň podotkol, že v danom
prípade nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, pre ktoré by náhradu trov konania

nebolo spravodlivé priznať.

6. Rozsudok vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním
žalovaný, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie považoval za nepreskúmateľné a nezákonné. Trval na tom, že nárok uplatnený žalobou je

premlčaný. Zdôraznil, že posledná splátka bola uhradená dňa 12.6.2017, pričom žaloba bola na súd
podaná až dňa 25.6.2020. Poukázal na § 103 OZ, podľa ktorého premlčacia doba zosplatneného dlhu
neplynie od okamihu doručenia oznámenia, alebo výzvy na jeho splatenie, ale od zročnosti splátky, ktorá
zosplatnenie vyvolala. Tvrdil, že kópia doručenky, ktorá by mala preukazovať doručenie predžalobnej
upomienky mu doručená nebola, považoval preto zosplatnenie za neúčinné. Podľa žalovaného v
prípade predžalobnej upomienky ako aj oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru ide o listiny

obsahujúce dôležité informácie týkajúce sa spotrebiteľského vzťahu, preto je tieto potrebné zasielať
adresátovidovlastnýchrúk.Vprípadezosplatneniaspotrebiteľskéhoúveru,ideozávažnýzásahdopráv
a povinností dlžníka, keď veriteľ žiada o zaplatenie celého úveru naraz, preto je nevyhnutné, aby veriteľ
jednoznačne a spoľahlivo preukázal splnenie podmienok predčasného zosplatnenia úveru. Poukázal
aj na skutočnosť, že zmluva nebola podpísaná oboma stranami, z čoho vyvodil záver o jej absolútnej

neplatnostiažalobupovažovalzanedôvodnú.Nestotožnilsaanisrozhodnutímonárokunanáhradutrov
konania. Nevidel dôvod na použitie zásady úspechu vo veci, keď žalobca nebol v spore plne úspešný.
Zároveňnesúhlasilsozáveromsúduoneexistenciidôvodovhodnýchosobitnéhozreteľaprenepriznanie
náhrady trov konania. Mal za to, že súd sa nedostatočne zaoberal postavením žalovaného v spore a
neprihliadolnavýraznúnerovnosťstrán.Zároveňuviedol,žejehofinančnásituáciajenepriaznivá,keďže

jeho príjem je nízky, nevlastní žiadne nehnuteľné ani hnuteľné veci a nachádza sa vo finančnej tiesni. Nie
je v jeho schopnostiach a možnostiach uhradiť žalobcovi trovy konania. Odôvodnenie rozsudku v tejto
časti považoval za nedostatočné a nepreskúmateľné. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté
výroky rozsudku zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania,
prípadne, aby ich zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného prejavil súhlas s napadnutým rozhodnutím a považoval
ho za vecne správne. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou aj
skutkovou stránkou veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym zisteniam, preto sa s
rozhodnutím stotožnil. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil a žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov konania.

8. V odvolacej replike žalovaný považoval rozhodnutie za predčasné a bez náležitého zistenia právnej
a skutkovej stránky veci. Poukázal na to, že súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, bez vyjadrenia
strán sporu a nezaoberal sa dôležitými námietkami žalovaného, Opätovne zdôraznil nesprávnosť

aplikácie § 257 CSP.

9. Ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

10. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok len v rozsahu vyhovujúceho výroku a výroku o trovách

konania. Výrok rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nebol odvolaním napadnutý,
preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudol právoplatnosť.

11. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd odvolanie žalovaného v ostatnom rozsahu vyhodnotil
ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380
ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. b/ a h/ CSP), pričom
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. V rozsahu vecnej správnosti výrokov
rozhodnutia rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, v časti v ktorej neboli splnené podmienky na
potvrdenie ani zrušenie rozhodnutia, rozsudok zmenil v súlade s § 388 CSP.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. októbra 2021, miesto a čas
tohto procesného úkonu boli riadne zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s §
219 ods. 3 CSP.13. Žalovaný odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/
CSP, t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je, „rozmeniac ho na
drobné“, pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa

so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365
ods. 1 písm. b/ však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv
strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako

spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na
ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.).

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je naplnený v prípade, ak na zistený skutkový stav
súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy

nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne
aplikoval.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu
v konaní, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovaného vymedzených v

podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené len v časti omeškania žalovaného, v
ostatnom rozsahu uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané. Odvolací súd nezistil pochybenia v
procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý
proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vyjmúc okolnosť začiatku omeškania s plnením celkového dlhu, nebolo zistené, aby súd v ostatnom

rozsahu na zistený skutkový stav súd aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo správne použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil.

17. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

18. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

21. Stratou výhody splátok je stav, keď v dôsledku delikvencie dlžníka, v zmysle omeškania so splnením

niektorej splátky, a následnej legitímnej žiadosti veriteľa, nastane splatnosť celej neuspokojenej časti
pohľadávky naraz, čím sa negujú účinky rozloženia dlhu na jednotlivé splátky. V režime § 565 nenastáva
tedasplatnosťcelejpohľadávkyomeškanímdlžníkasosplatenímniektorejzosplátok,alejepodmienená
dispozitívnymúkonomveriteľavoformežiadostioplneniecelku,naktorújeveriteľvdôsledkuomeškaniadlžníka oprávnený. Toto svoje právo veriteľ môže, ale nemusí využiť, a je na rozhodnutí veriteľa, pre
omeškanie ktorej splátky toto právo využije. V prípade ak sa veriteľ rozhodne, že pre neuhradenie
niektorej zročnej splátky toto právo využije, môže tak urobiť len za splnenia podmienok uplynutia 3

mesiacov od zročnosti neuhradenej splátky (53 ods. 9 OZ), upozornenia na možnosť využitia práva úver
zosplatniť najmenej 15 dní pred jeho využitím (§ 53 ods. 9 OZ), a zároveň využitie tohto práva veriteľa
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 OZ). V danom prípade prvé dve podmienky veriteľ
splnil, keď so zosplatnením úveru čakal tri mesiace a žalovaného upozornil na možnosť zosplatnenia
predžalobnou upomienkou zo dňa 27.9.2017, ktorá bola žalovanému preukázateľne doručená dňa

2.10.2017 (doručenka na č. l. spisu 174).

22. Žiadosť veriteľa o zaplatenie zostatku úveru (v tomto prípade oznámenie o okamžitej splatnosti
úveru) je jednostranným adresovaným úkonom, ktorého účinky sú podmienené tým, že dôjde dlžníkovi.
Súdnapraxakceptujeajzáver,ževeriteľjedosplatnostinajbližšienasledujúcejsplátkyoprávnenýžiadať
o zosplatnenie aj podaním žaloby o zaplatenie celej pohľadávky alebo podaním návrhu na vykonanie

exekúcie, ak bola strata výhody splátok vymedzená exekučným titulom. V danom prípade nahrádzajú
tieto procesné úkony žiadosť veriteľa, adresovanú priamo dlžníkovi. Z hľadiska hmotného práva
však môže strata výhody splátok nastať až doručením žaloby dlžníkovi súdom alebo upovedomením
povinného o začatí exekúcie zo strany súdneho exekútora. Je pritom potrebné zohľadniť, že o podaní
žaloby alebo návrhu na vykonanie exekúcie sa môže dlžník dozvedieť až so značným časovým

odstupom nielen po splatnosti omeškanej splátky, ale aj ďalších následne splatných splátok. Súd prvej
inštancie správne poznamenal, že zaslanie takého prejavu vôle veriteľa, nemal preukázané, keďže
žalobca toto zasielal len obyčajnou zásielkou a tiež správne skonštatoval, že oznámenie o okamžitej
splatnosti úveru prišlo do dispozičnej sféry najneskôr pri doručení žaloby žalovanému, túto úvahu však
nezohľadnil vo vzťahu k účinkom takého postupu a tiež pri posudzovaní rozsahu nároku na úroky z

omeškania.

23. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 24.7.2020, kedy nastali účinky vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru. Veriteľ preukázateľne upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia dlhu v zmysle
§ 53 ods. 9 OZ, v medziobdobí žalovaný nič na plnenie dlhu nepoukázal, podmienky podľa § 565 OZ

boli preto splnené vo vzťahu k splátke splatnej dňa 20.4.2020. Premlčacia doba zosplatneného dlhu
sa neviaže na okamih zosplatnenia dlhu (doručenie listiny o zosplatnení) ani na uplynutie dodatočne
určenej lehoty na splnenie zosplatneného dlhu, čo jednoznačne vyplýva zo znenia § 103 OZ. Podľa
§ 53 ods. 9 OZ veriteľ nemôže uplatniť svoje právo podľa § 565 OZ (predčasne zosplatniť dlh) prvým
dňom omeškania so zaplatením splátky, ale až uplynutím troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením.

Je už ale na rozhodnutí veriteľa, pre ktorú z omeškaných splátok sa rozhodne využiť svoje právo na
zosplatnenie dlhu. Odvolací súd zastáva názor, že pri aplikácii ustanovenia § 103 veta druhá OZ v
prípadoch spotrebiteľských zmlúv, nemožno vychádzať iba z doslovného znenia tohto ustanovenia,
ale pri jeho výklade je potrebné zohľadniť špeciálnu úpravu obsiahnutú v § 53 ods. 9 OZ, v dôsledku
ktorej sa v týchto prípadoch k právnej skutočnosti nesplnenia úverovej splátky musí pripojiť aj právna

udalosť uplynutia troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením, nakoľko nemožno obísť základné
pravidlo stanovené v §101 OZ, v zmysle ktorého premlčacia doba plynie vždy odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať (uplatniť na súde) po prvý raz. Z toho vyplýva, že premlčacia doba na uplatnenie nároku
vo vzťahu k zostatku dlhu začína plynúť 3 mesiace po splatnosti omeškanej splátky, pre ktorú veriteľ
dlh zosplatnil, a vo vzťahu ku ktorej bolo splnené trojmesačné omeškanie pred zosplatnením dlhu. V

tomto prípade premlčacia doba zosplateného dlhu začala plynúť dňa 21.7.2020 (3 mesiace omeškania
s úhradou splátky splatnej 20.4.2020) a uplynula by dňa 21.7.2023, preto nie je možné prijať záver o
premlčaní žalobou uplatneného nároku. Splátky, ktoré sa stali splatnými pred zosplatnením úveru sa v
súlades§103OZpremlčujúsamostatnevtrojročnejpremlčacejlehoteododňasplatnostikaždejsplátky.
Zprehľadusplátokpredmetnéhoúveru(čl.21spisu)vyplýva,ženajskôrsplatnousplátkou,sozaplatením

ktorej bol žalovaný v omeškaní, bola splátka splatná 20.7.2017. Nakoľko žalobca podal žalobu na
súd dňa 25.6.2020, uplatnil svoj nárok na úhradu dlhu včas, pred uplynutím trojročnej premlčacej
lehoty (premlčanie začalo plynúť vo vzťahu k nezosplatneným splátkam dlhu najskôr dňa 21.7.2017),
ktorá neuplynula ani vo vzťahu k nasledujúcim neuhradeným splátkam úveru. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti a dôvody, odvolací súd rozsudok v časti o zaplatenie istiny vo výške 2.281,55 € potvrdil.

24. Podľa aplikačnej praxe súdov možno považovať deň doručenia žaloby žalovanému za výzvu na
plnenie dlhu. Nasledujúci deň po doručení žaloby (25.7.2020) tak možno považovať za dátum splatnosti
celého zostatku dlhu a týmto dňom sa žalovaný v dôsledku neuhradenia dlhu dostal do omeškania.Žalobcovi tak patrí úrok z omeškania až od tohto dňa (viď rozsudok NS ČR 33Odo 871/2005 z
15.12.2005). V časti úrokov z omeškania odvolací súd preto rozsudok zmenil tak, že žalobcovi priznal
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.281,55 € až od 25.7.2020 do zaplatenia, a v

prevyšujúcej časti nárok na príslušenstvo zamietol.

25. Pokiaľ žalovaný tvrdil neplatnosť zmluvy o úvere pre nedostatok písomnej formy právneho úkonu,
odvolací súd uvádza, že žalovaný v konaní netvrdil, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere nechcel uzavrieť,
prípadne že by mu úver nebol poskytnutý, tento úver spočiatku aj riadne splácal, preto niet pochýb o

vôli žalovaného zmluvu uzavrieť a úver od veriteľa získať (§ 35 OZ). Zákon o spotrebiteľských úveroch,
ktorý predstavuje lex specialis k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka v § 11 ods. 1 písm.
a/ spája s absenciou písomnej formy zmluvy ako sankciu len bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru,
na čo súd prvej inštancie správne prihliadol, nie neplatnosť zmluvy ako sa toho dovoláva žalovaný. Aj
v prípade, ak by zmluva bola vyhodnotená ako absolútne neplatný právny úkon, poskytnutú istinu by
žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi, titulom vydania bezdôvodného obohatenia, v dôsledku prijatia

finančných prostriedkov bez právneho dôvodu (§ 457 OZ).

26. Za neopodstatnenú považoval súd aj námietku žalovaného proti procesnému postupu súdu, týkajúcu
sa odôvodnenia rozhodnutia, konania bez pojednávania a bez vyjadrenia strán sporu. Z odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu spisu a v ňom nachádzajúcich sa vyjadrení sporových

stránjezrejmé,žesporovéstranyvplnomrozsahuvyužiliimposkytnutéprocesnéprávanauplatňovanie
prostriedkovprocesnéhoútokuaprocesnejobrany,askaždýmpodstatnýmargumentomsporovejstrany
sa súd vyporiadal aj v odôvodnení svojho rozhodnutia, poskytnúc zrozumiteľnú odpoveď na každé z
relevantných tvrdení strán. Obsahom spisu mal odvolací súd preukázané, že termín pojednávania, na
ktorom bol vyhlásený odvolaním napadnutý rozsudok bol určený na 24.3.2021 o 11:00 hod. V dôsledku

nepriaznivejpandemickejsituácievsúvislostisošírenímnebezpečnejnákazlivejľudskejchorobyCOVID
-19súdmoholvykonaťpojednávanievzmysle§3ods.1písm.a/zák.č.62/2020Z.z.lenvnevyhnutnom
rozsahu, čo v prípade civilných sporových konaní znamenalo možnosť vykonať pojednávanie, len ak
strany sporu súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Súd prvej inštancie preto vyzval strany sporu
na udelenie takého súhlasu, pričom podaním doručeným súdu dňa 8.3.2021 (č. l. spisu 160) žalovaný

oznámil,žesúhlasísvykonanímpojednávaniavneprítomnostistránsporuaichzástupcov.Odvolacísúd
teda konštatuje, že postup súdu prvej inštancie bol v súlade so zákonom a neporušil práva žalovaného
na spravodlivý proces.

27. Pretože odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodol aj o náhrade trov celého

konania v súlade s § 396 ods. 2 CSP a § 255 ods. 2 CSP, keď nezistil existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP, ktorého použitia sa dovolával žalovaný.

28. Ustanovenia § 255 CSP až § 261 CSP upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu
(alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Zmyslom a účelom náhrady trov

konania je poskytnúť úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré
vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich
nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

29. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

31. V prejednávanej veci bol žalobca úspešný na súde prvej inštancie v časti plnenia 2.281,55 €, čo v
pomere k žalovanej pohľadávke 2.827,09 € predstavovalo úspech žalobcu 80,70%. Zohľadňujúc pomer
úspechu (80,70%) a neúspechu (19,30%) v súlade s § 255 ods. 2 CSP vzniklo žalobcovi právo na
náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 61,40% (80,70%-19,30%).

32. Aplikácia § 257 CSP znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov
konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto nahradila
protistrane.Použitietohtoustanoveniapretonegatívnedopadánastranusporu,ktorábyinakmalaprávo
na náhradu trov konania.33. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 31.7.2017 sp.zn. 2Cdo 102/2017
ustálil, že ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255

CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Aplikácia daného ustanovenia musí
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon
pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie
dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného
zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu

prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3
MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné
interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o

trováchkonania.Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonania
alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto
konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či
tedanaponechanieúčinkovprávnejnormyniesúdanédôvody.Nejdeoautomaticképravidlo,ktorébysa
uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07,

či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného
súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie
majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257
CSP neodôvodňuje len fakt, že strana sporu nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia
strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie

neprimeranej tvrdosti, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a
jeho výsledok.

34. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil a ani nepreukázal existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa. V odvolaní žalovaný uviedol len všeobecné tvrdenia o nepriaznivej

finančnej situácii a nemožnosti náhrady trov konania protistrane, o ktorých tvrdeniach nepredložil žiadne
dôkazy. Odvolací súd v konaní nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu hodné osobitého zreteľa,
a tieto nevplynuli ani z vyjadrení žalovaného. Len prípadná platobná neschopnosť dlžníka bez zistenia
ďalších okolností vzťahujúcich sa k jeho osobným, sociálnym, rodinným pomerom a pod., nezakladá
dôvody na aplikáciu § 257 CSP. Účelom súdneho konania je nachádzanie spravodlivej rovnováhy

v dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahoch, nie bezbrehé prenášanie zodpovednosti z dlžníkov na
veriteľov. Zohľadňujúc vyššie uvedené, pri rozhodnutí o trovách konania sa odvolací súd riadil zásadou
zodpovednosti sporových strán za výsledok konania podľa § 255 ods. 2 CSP. V súvislosti s konaním
na súde prvej inštancie vznikol žalobcovi ako procesne úspešnejšej sporovej strane nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 61,40% proti žalovanému. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný rozsahu

50% (príslušenstvo pohľadávky), čo znamená zhodný procesný úspech žalobcu, preto žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

35. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).