Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 9, 2021

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16Er/4399/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813222893
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Schmidt
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2021:3813222893.2

Uznesenie

OkresnýsúdPrievidzavexekučnejvecioprávneného:SecapitalS.á.r.L.,sosídlom2AvenueCharlesde
Gaulle, Luxembourg, Luxembursko, IČO: 108 305, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO:
36 715 352, so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti povinnému: P. I., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý zomrel dňa X.X.XXXX, o vymoženie 4.065,50 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I.PodnetoprávnenéhonapodanienávrhunazačatiekonaniaosúladeprávnychpredpisovnaÚstavnom

súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. zamieta .

II. Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 22.06.2020 zamieta.

III. Námietky oprávneného v časti proti paušálnym trovám odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom spísaným u súdneho exekútora do zápisnice dňa 14.10.2013 domáhal proti
povinnému vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného
súdu Prievidza č.k. 15Ro/55/2013-12 zo dňa 20.05.2013. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom
udelené súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somíkovi dňa 11.11.2013.

2. Poverený súdny exekútor dňa 22.6.2020 oprávneného upovedomil o zastavení starej exekúcie z

dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní
(ďalej len „zákon" alebo ,,ZoUNEK" alebo len ,,zákon č. 233/2019 Z.z."), pretože uplynula rozhodná doba
piatich rokov. Súčasne s tým oprávneného vyzval na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie 42 eur.

3. Oprávnený podal v zákonnej lehote námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré
odôvodnil tým, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože dňa 19.11.2019 navrhol

oprávnený zmenu súdneho exekútora a okresný súd o tomto návrhu nerozhodol, napriek tomu, že podľa
§ 44 ods. 10 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora a súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. Súčasne oprávnený upozornil na to, že predmetná exekúcia nie je evidovaná v Centrálnom
registri exekúcií a v takom prípade nemá exekútor nárok na náhradu ním uplatnených trov exekúcie. Na

základe uvedeného oprávnený navrhol, aby súd predmetné upovedomenie o zastavení starej exekúcie
zrušil a rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora.

4. V rámci podania námietok dal oprávnený aj podnet na začatie konania o súlade právnych predpisov
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom
súde Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústavný súd"), a to konkrétne o súlade ustanovení zákona

č.233/2019 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústava") a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej aj len „dohovor"). Z obsiahleho vyjadrenia dôvodov rozporu
zákona č. 233/2019Z. z. s ústavou a dohovorom vyplýva, že oprávnený predovšetkým namietol odopretý
prístup k súdnej ochrane, neprípustnú retroaktivitu, diskrimináciu časti veriteľov a porušené právo na

súdnu ochranu. Oprávnený uviedol, že časti veriteľom bol odopretý prístup k súdnej ochrane, pretože
legitímne začaté súdne konania za účelom vymoženia pohľadávok sa zastavujú bez ohľadu na to,
či zanikol exekučný titul alebo sa stal hmotnoprávne neexekvovateľný , títo veritelia sú nútení podať
opätovný návrh a znášať náklady s ním spojené, sú tak nútení 2x podať návrh na vymoženie tej istej
pohľadávky na súde bez zreteľného dôvodu pre takýto postup, okrem sťaženia procesu vymoženia

svojej pohľadávky. V zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. sú zastavené exekučné konania na základe po
začatí týchto exekučných konaniach prijatej právnej normy, ktorej existenciu oprávnení v časti začatia
exekučných konaní nemohli nijako predvídať (neprípustná retroaktivita právnych noriem). Úprava sa
týka selektívne iba exekučných konaní začatých pred 01.04.2017, neexistuje pritom legitímny dôvod na
takýto typ zákonnej diskriminácie účastníkov súdnych konaní a veriteľov - oprávnených v exekučných
konaniach začatých pred 01.04.2017, pričom neexistuje žiaden legitímny dôvod, prečo by oprávnený

v konaní začatom po 01.04.2017 mal mať viac práv ako oprávnený v exekučnom konaní začatom po
01.04.2017. Nerovnosť v postavení veriteľov/oprávnených je zjavná aj v tom, že sú uprednostňované
pohľadávky štátu a EÚ, pohľadávky priznané špecifickým spôsobom - § 2 ods. 2 písm. c), d), e)
zákona č. 233/2019 Z. z. Jednoznačne je porušené aj právo na zákonného sudcu, keďže povinnosť
podať nový návrh na začatie konania (tzv. opätovný návrh) súčasne znamená, že v novom konaní

môže rozhodovať iný sudca ako pôvodne rozhodoval v skôr začatom exekučnom konaní týkajúcom
sa rovnakej pohľadávky. Napokon oprávnený poukázal nanútené obmedzenie vlastníckeho práva
(práva domáhať sa uspokojenia priznaného nároku) selektívne vybraných oprávnených bez akejkoľvek
zákonom predpokladanej primeranej náhrady (porušenie čl. 20 ods. 4 ústavy).

5. Súdny exekútor predložil námietky súdu na rozhodnutie. K námietkam oprávneného predložil exekútor
vyjadrenie zo dňa 04.08.2020, v ktorom navrhol, aby súd námietky ako nedôvodné zamietol. Ďalej
z vyjadrenia exekútora vyplýva, že zákon č. 233/2019 Z. z. sa aplikuje prednostne vo vzťahu k
Exekučnému poriadku a vychádza z princípu, že ak nastanú podmienky v ňom upravené (v § 2 ods.
1), zastavenie exekúcie nastáva priamo zo zákona, bez potreby rozhodnutia súdu a v prípade, že

došlo k zastaveniu exekúcie ex offo, súd nie je oprávnený v takejto zastavenej exekúcii rozhodovať
o jej „opätovnom" zastavení, a to bez ohľadu na to, či bol daný dôvod na jej zastavenie podľa
Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o dôvod na predĺženie rozhodnej doby v zmysle ZoUNEK, pri
ktorom dočasne nedochádza k zastaveniu exekúcie ex lege, takýmto nie je pred účinnosťou ZoUNEK
podaný návrh oprávneného na zastavenie exekúcie ani podnet akéhokoľvek subjektu na zastavenie

exekúcie. Pokiaľ ide o podnet na zastavenie exekúcie (bez ohľadu na to, kto ho podal), jedná sa
len o podanie ktoré nabáda súd na to, aby z úradnej povinnosti preskúmal, či je daný niektorý z
dôvodov na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Tento právny názor možno aplikovať
aj na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, nakoľko sa jedná o podanie, ktoré nemá vplyv na
predĺženie rozhodnej doby a tak možno rozhodnutie oprávneného o zmene súdneho exekútora tesne

pred nadobudnutím účinnosti zákona ZoUNEK považovať za špekulatívne. Z podania oprávneného
je zrejmé, že sa nejedná o námietky proti zastaveniu starej exekúcie, ale námietky smerujú výlučne
k paušálnym trovám súdneho exekútora, pritom námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
Oprávnený v námietkach tvrdí, že exekúcia nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií včas, pričom
túto skutočnosť nijako nepreukázal a rozhodujúci je zápis exekúcie v CRE pred vydaním upovedomenia

o zastavení starej exekúcie. Oprávnený má bezplatný prístup do CRE, preto si mohol od roku 2016
kedykoľvek a opakovane overiť, či je exekúcia v CRE zapísaná. Konanie oprávneného je vedome
klamlivé, s nepoctivým úmyslom a cieľom predĺžiť celý proces zastavovania starých exekúcií a hlavne
vyhnúť sa úhrade paušálnych trov v súvislosti so zastavením starej exekúcie. Skutočnosť, že oprávnený
napáda protiústavnosť zákona č. 233/2019 Z. z., nemá vplyv na samotné zastavenie exekúcie ani na

povinnosť náhrady vyčíslených trov exekúcie.

6. Podľa § 233a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov postup ukončenia exekučných konaní začatých pred
1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.

7. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v uznesení uvádzaný aj len ako „ZoUNEK"), ktorý
upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľapredpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní
opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh"), s tým, že na účely tohto zákona
sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných

do 31.marca 2017 (§ 1 ods. 1, 2 zákona).

8. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,

9. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie
o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v
strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

10. Podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred

zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych
trov vo výške 35 €; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov
o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných
trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

11. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na
zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy
uplatňuje.

12. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu

paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného
konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

13. Podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému
zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú

exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7)

14. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v
rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.
Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

15. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.
Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému
a exekútorovi.

16. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej aj len EP), ak tento zákon v § 243i až
243kneustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

17. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej v uznesení uvádzaný
len ako „Exekučný poriadok" alebo „EP" s tým, že ide o znenie účinné do 31.3.2017), ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

18. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon4c) neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať žalobu na obnovu exekučného konania.

19. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v uznesení uvádzaný
aj len „CSP"), súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené
podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na
začatie konania.20. Podľa § 162 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom
prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa

k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

21. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný
právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje

ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a
podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v
rozhodnutí je pre súd záväzný.

22. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2017-25, všeobecný súd má
možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie

konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov.

23. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP na
vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny stav

konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Toto právo
účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto je implikované v norme § 162 ods. 2 CSP („Súd
konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí
strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania."). Formulácia „súd konanie preruší

aj bez návrhu" vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci
prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s ústavou má
v akom prípade právo na odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo
zorného uhla namietnutého porušenia ústavy, teda na vysvetlenie príčin, pre ktoré sa súd nedomnieva,
že ústava je porušená spôsobom, ktorý tvrdí účastník konania.

24. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 20/06 z 18.
októbra 2006: „Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny
predpis, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave,
ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá

návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu ústavy nadväzuje ustanovenie §
37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení § 18 ods. 1 písm.
a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom
vyššej právnej sily (...), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Navrhovateľ vo svojom
návrhu výslovne uviedol, že „Aj keď sa okresný súd nestotožňuje s právnymi závermi žalobcu, urobil

tak z opatrnosti...", čo znamená, že v danom prípade nie je splnená zákonná náležitosť návrhu na
začatie konania, pretože samotný okresný súd síce podal návrh na začatie konania, ale podľa jeho
vlastnej formulácie nie je presvedčený o nesúlade namietaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov s uvádzanými článkami ústavy, listiny a dohovoru, ale návrh na začatie konania
podal len z dôvodu opatrnosti s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania a rozhodovaciu prax

odvolacieho súdu."

25. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred ústavným súdom konanie o súlade právneho poriadku
nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade, ak sa nesúlad všeobecne
záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s ústavou spája s „prejednávanou vecou", a

preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a v prípade, ak „sa súd
domnieva", že medzi pod ústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a ústavou je nesúlad.
Podľa právneho názoru ústavného súdu, všeobecný súd splní podmienku čl. 144 ods. 2 ústavy, t. j.
„ domnieva sa" iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s ústavou, resp. ústavným
zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.

26. Ako vyplýva z vyššie uvedeného exekučný súd preruší exekučné konanie, ak súd (nie účastník
konania) pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa
týka veci, je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenskárepublika viazaná. V prejednávanej veci však exekučný súd nie je presvedčený o nesúlade namietaného
právneho predpisu s ústavou, listinou a dodatkovým protokolom k dohovoru, preto má za to, že nie je
splnená podmienka pre podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa čl. 125 ods. 1

v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy, a preto podnet oprávneného na podanie návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov na ústavnom súde o ústavnosti ZouNEK zamietol.

27. ZoUNEK upravuje dôvody zastavenia exekúcií, ktoré definuje, rovnako ako podmienky, za ktorých
sa tieto exekúcie zastavujú. Podmienky a dôvody zastavenia exekúcií upravuje aj Exekučný poriadok,

ktorý bol mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií
až do dnešnej podoby, pričom dôvody zastavenia exekúcií vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov
a exekúcie sa zastavujú nielen rozhodnutím súdu, ale aj zo zákona (§ 57 ods. 2 EP, § 48 zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Skutočnosť, že v ZoUNEK boli stanovené dôvody, za
splnenia ktorých sa konkrétne exekúcie zastavujú zo zákona, nie rozhodnutím súdu, a taktiež ani pre
ďalšie dôvody uvádzaných oprávneným, nepovažuje exekučný súd ZoUNEK za rozporný s Ústavou

SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Zastavením starej
exekúcie nezaniká pohľadávka, staré exekúcie sa nezastavujú spätne, ale najskôr dňom účinnosti
ZoUNEK, zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť
podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na
vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii

ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. V prípade
podania opätovného návrhu dôjde aj k zjednoteniu vymáhania pohľadávok v exekučných konaniach
začatých podľa Exekučného poriadku účinného do 01.04.2017 a od 01.04.2017. Podmienky a lehoty na
podanie nového návrhu sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa návrh rozhodnú podať. Pokiaľ
ide o paušálne trovy, aj keď proti nim nie sú prípustné námietky, aj doposiaľ podľa predchádzajúcej

právnej úpravy, teda v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, existovala pre oprávnených hrozba
znášania trov exekúcie, v prípade jej zastavenia, dokonca vo výške skutočných trov, pričom vyhláškou
bola stanovená aj minimálna odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady, vrátane
zvýšenia odmeny a náhrad o daň z pridanej hodnoty (ak je exekútor jej platiteľom). Z uvedených
hľadísk nie je podľa názoru súdu ZoUNEK retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež

neporušuje jeho právo vlastniť majetok a ani právo na súdnu ochranu.

28. Súd poukazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu prax ústavného súdu v súvislosti so ZoUNEK, a
to Tlačovú správu z neverejného zasadnutia II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.
S2/12/2020 publikovanú dňa 01.06.2020, z obsahu ktorej vyplýva, že ústavný súd sa opakovane

zaoberal ústavnými sťažnosťami podanými v súvislosti s ustanoveniami zákona č. 233/2019 Z. z.,
pričom rozhodol opakovane totožným spôsobom, a síce tak, že ústavné sťažnosti odmietol ako zjavne
neopodstatnené. Hoci v týchto prípadoch nešlo o konania o súladnosti zákona s ústavou, ale o konania o
individuálnych ústavných sťažnostiach, tieto rozhodnutia dávajú náhľad na to, akým spôsobom ústavný
súd nahliada na zákon č. 233/2019 Z. z. Napr. v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 234/2020 ústavný súd

konštatoval, že sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva
podľa čl. 46 ods.1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj len „dohovor") napadnutými
upovedomeniami o zastavení starej exekúcie v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií
je zjavne neopodstatnená. Rovnako konštatoval zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti sťažovateľky v

súvislosti s námietkou porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, čl. 11 ods. 1
listiny a analogického práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru.

29. ZoUNEK upravuje dôvody, spôsob a podmienky ukončenia exekučných konaní, ktoré sa začali
pred 01.04.2017 (starých exekúcií), ako aj možnosť oprávneného podať za zákonom stanovených

podmienok opätovný návrh na vykonanie exekúcie (§ 9). Povinnosťou súdneho exekútora podľa
ZoUNEK je vydať upovedomenie o zastavení každej starej exekúcie, v ktorej sú splnené zákonom
stanovené podmienky zastavenia starej exekúcie, t. j. v ktorej došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona
a následne toto upovedomenie zaslať v zákonom stanovených lehotách oprávnenému - § 5 ods. 1, 3
ZoUNEK. Náležitosti upovedomenia vyplývajú z § 5 ods. 2 ZoUNEK. Pre prípad vydania upovedomenia

ozastavenístarejexekúcievrozporesozákonomposkytujeZoUNEKoprávnenémuopravnýprostriedok
vo forme námietok (§ 7 ods. 1 prvá veta ZoUNEK). Upovedomením v rozpore so zákonom je také
upovedomenie, ktoré bolo vydané napr. predčasne, alebo napriek tomu, že neboli splnené zákonné
predpoklady pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK. Stará exekúcia sa podľa ZoUNEK zastavujezo zákona, ak vznikne niektorý z dôvodov jej zastavenia taxatívne vymedzených v § 2 ods. 1 ZoUNEKa
v prípade zastavenia exekúcie uplynutím rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, ak vo veci
nie je daná niektorá z výnimiek zastavenia podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK (absolútne výnimky) alebo podľa

§ 4 ZoUNEK (relatívne výnimky).

30.Súdpreskúmalpredloženéupovedomenieozastavenístarejexekúcie,námietkyprotiupovedomeniu
o zastavení starej exekúcie a tiež obsah ostatného spisového materiálu a dospel k záveru, že námietky
boli podané oprávnenou osobou (oprávneným) v zákonnej lehote, neboli však podané dôvodne.

Exekučné konanie v tejto veci sa začalo pred 01.04.2017, preto je vo veci nadobudnutím účinnosti
ZoUNEK (01.01.2020) potrebné postupovať podľa tohto zákona (§ 233a EP, § 1 ZoUNEK). Súdny
exekútorvydalpodľa§5ods.1ZoUNEKupovedomenieozastavenístarejexekúcieuplynutímrozhodnej
doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, proti ktorému podal oprávnený námietky. Zo súdneho spisu
vyplýva, že v tejto veci už ku dňu nadobudnutia účinnosti ZoUNEK uplynula rozhodná doba piatich rokov
od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi. Súčasne bolo zistené, že nejde o exekúciu,

ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a neboli zistené ani dôvody, v dôsledku ktorých by
rozhodná doba neuplynula, ale sa predĺžila (§ 4 ZoUNEK). Takéto dôvody oprávnený v námietkach ani
nenamietal.

31. Oprávnený namietal, že ešte pred nadobudnutím účinnosti ZoUNEK podal návrh na zmenu súdneho

exekútora, o ktorom exekučný súd nerozhodol v zmysle § 44 ods. 10 EP. Zo súdneho spisu bolo zistené,
že súdu bol dňa 11.12.2019 doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, o ktorom
však súd do 01.01.2020 nerozhodol. Návrh na zmenu súdneho exekútora nepredstavuje výnimku zo
zastavenia starej exekúcie a nie je ani dôvodom, v dôsledku ktorého by došlo k predĺženiu rozhodnej
doby, na námietky oprávneného týkajúcu sa návrhu na zmenu exekútora súd nemohol prihliadať. Preto

súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie ako nedôvodné podľa
ustanovenia § 7 ods. 3 ZoUNEK zamietol.

32. Oprávnený taktiež namietal, že predmetná exekúcia nie je evidovaná v CRE a súdny exekútor nemá
nárok na náhradu paušálnych trov. K uvedenému súd konštatuje, že v zmysle § 7 ods. 1 ZoUNEK

námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Exekučný súd teda nemá oprávnenie posudzovať
okolnosti uvedené oprávneným. Zo zákona č. 233/2019 Z.z. je zrejmé, že exekučný súd je oprávnený
preskúmavať zákonnosť upovedomenia o zastavení starej exekúcie len vo vzťahu k okolnostiam
súvisiacim so samotným zastavením exekúcie, inak povedané, či došlo alebo nedošlo k zastaveniu
exekúcie v súlade so ZoUNEK a teda či exekútor postupoval správne, keď vydal upovedomenie o

zastavení starej exekúcie. Posudzovanie upovedomenia v časti výzvy na úhradu paušálnych trov starej
exekúcie však vôbec nepatrí do právomoci exekučného súdu.

33. Vedenie Centrálneho registra exekúcií upravuje § 211a ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý údaj o
dátumevykonaniazápisuexekúciedoregistraneuvádza.Dátumzápisujemožnézistiťibazozdrojového

kódu systému na základe odbornej analýzy. Skutočnosť, že exekútor nemá nárok na trovy exekúcie,
ak táto nebola zapísaná do Centrálneho registra exekúcií, bola upravená až zákonom s účinnosťou od
01.01.2020. Zápis v Centrálnom registri exekúcií z hľadiska zákona možno preto posudzovať najskôr
od tohto dňa. Postup pri exekúciách nezapísaných do Centrálneho registra exekúcií dodnes upravuje
§ 211a ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak exekútor nesplní povinnosť vykonať zápis,

zmenu alebo výmaz údajov v Centrálnom registri exekúcií, vykoná zápis, zmenu alebo výmaz údajov
bezodkladne Slovenská komora exekútorov. Oprávnený má možnosť preveriť, či bola alebo nebola
exekúcia zapísaná v Centrálnom registri exekúcií, nakoľko má prístup do tohto registra. Oprávnený svoje
tvrdenie o včasnosti zapísania exekúcie do Centrálneho registra exekúcií ničím nepreukázal. Keďže v
prevyšujúcej časti obsahom námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie boli

len námietky proti paušálnym trovám exekúcie, súd ich v tejto časti námietok ako neprípustné odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo

uznesenie vydané, a to v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenievydal. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti sa popri všeobecných
náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis, spisová značka) uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie

súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda,
môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové
skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. O sťažnosti
rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd
sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade

zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.