Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Bardejov

Judgement was issued by JUDr. Roman Lajoš

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/85/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220202105
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8220202105.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o.,

Mýtna 48, 81107 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811
07 Bratislava, proti žalovanému: B. Ž., M.. X.X.XXXX, A. XX, XXX XX D., o zaplatenie 264,03 Eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 120,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne:
· zo sumy 24,48 Eur od 28.12.2017 do zaplatenia,
· zo sumy 24,58 Eur od 24.1.2018 do zaplatenia,
· zo sumy 24,48 Eur od 24.2.2018 do zaplatenia,

· zo sumy 24,47 Eur od 24.3.2018 do zaplatenia,
· zo sumy 22,25 Eur od 24.4.2018 do zaplatenia,
to všetko to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n epriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou 22.11.2020 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 264,03 Eur s

úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 24,48 Eur od 28.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 24,58
Eur od 24.1.2018 do zaplatenia, zo sumy 24,48 Eur od 24.2.2018 do zaplatenia, zo sumy 24,47 Eur od
24.3.2018 do zaplatenia a zo sumy 22,25 Eur od 24.4.2018 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovak Telekom a.s. a žalovaný uzavreli zmluvu
o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Právny

predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby poskytol a sprístupnil a za tieto vystavil
faktúry (č. 7105955936 na sumu 24,48 Eur, č. 8201323463 na sumu 24,58 Eur, č. 8203290886 na
sumu 24,48 Eur, č. 8205267490 na sumu 24,47 Eur a č. 8207259532 na sumu 22,25 Eur). Uvádzal
tiež, že poplatky účtované žalovanému titulom upomienok oneskorenej platby, náhrady nákladov za
vymáhane a poplatku za prerušenie /obmedzenie poskytovania služieb nie sú predmetom žaloby (o tieto
sumy žalobca svoj nárok oproti pripojeným faktúram znížil) a že na zabezpečenie záväzku viazanosti
žalovaného zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb bola v zmluve dohodnutá zmluvná pokuta s

klesajúcouvýškoupodľadĺžkytrvaniaplneniazmluvy.Žalovanýporušilzáväzokviazanostitýmžeporušil
zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté verejné elektronické komunikačné služby po
dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok
na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty v sume 143,77 Eur vyúčtovanej faktúrou č. 8219262270.Ďalej tvrdil, že právny predchodca žalobcu pohľadávku proti žalovanému postúpil žalobcovi zmluvou z
8.7.2020.

3. Žaloba spolu s prílohami a procesnými poučeniami bola v súlade s ustanovením § 167 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) žalovanému
účinne doručená do vlastných rúk dňa 26.2.2021. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.

4. S poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého pojednávanie v

spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1 000,- Eur konajúci súd spor prerokoval bez nariadenia pojednávania, keďže žalovaná pohľadávka
uvedenú sumu nepresahovala a zabezpečené listinné dôkazy súd vzhliadol za postačujúce pre svoje
rozhodnutie.

5. Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Registračnými
formulármi Účastníka Easy z 4.5.2017 a 18.12.2010, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb z
10.9.2015, Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb z 10.9.2015, žiadosťou o zmenu zmluvy
o poskytovaní verejných služieb zo 4.5.2017, Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo
4.5.2017, faktúrami č. 7105955936, č. 8201323463, č. 8203290886, č. 8205267490, č. 8207259532,

č. 8219262270, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak
Telekom, a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok z 8.7.2020 spolu s jej prílohou, oznámením o postúpení
pohľadávkyz22.7.2020aostatnýmidospisupredloženýmilistinnýmidôkazmi,pričomvovecibolzistený
nasledovný skutkový stav.

6. Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom a.s. a žalovaný uzavreli dňa 10.9.2015
zmluvu o poskytovaní verejných služieb týkajúcu sa tel. č. XXXXXXXXXX a SIM karty
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, na podklade ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal dodávať
žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazala zaplatiť ich cenu podľa cenníka.
Zmluva obsahovala opis všetkých aktivovaných služieb. Toho istého dňa uzavretý dodatok obsahoval

špecifikáciu programu služieb Happy M NAJ s dobou viazanosti 24 mesiacov, spolu so zmluvou
poskytnutým mobilným telefónom/dátovým zariadením Lumia 640 Black v akciovej kúpnej cene 19,- Eur,
neakciovejkúpnejcene179,-Eur,akoajzákladzmluvnejpokuty210,-Eur. NazákladedodatkukZmluve
o poskytovaní verejných služieb zo 4.5.2017 boli medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
aktualizované aktivované služby (zvolený program HAPPY XL VOLANIA NAJ) a na základe zmluvy

poskytnutý aj nový mobilný telefón Lenovo K6, výr. č. 861591032296168, v akciovej kúpnej cene 1,- Eur,
neakciovej kúpnej cene 189,- Eur, pri dohode o základe zmluvnej pokuty 238,- Eur. V bode 3. uzavretých
dodatkov k Zmluvám o poskytnutí verejných služieb bolo dohodnuté, že žalovaný ako účastník sa
zaväzuje na zotrvanie v zmluvnom vzťahu so Slovak Telekom a.s., po dobu špecifikovanú v tabuľke č.
1 odo dňa uzavretia dodatku a že vo vzťahu k SIM karte bude využívať Služby právneho predchodcu

žalobcu podľa zmluvy v znení dodatku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a
buderiadneavčasuhrádzaťcenuzaposkytovanéslužby.Porušenímviazanostipretojevýpoveďzmluvy
účastníkom, žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla k inému podniku, ak v dôsledku tejto
žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, nezaplatenie ceny za poskytnuté
služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne Podniku právo na odstúpenie

od zmluvy. Na základe tohto bodu dodatku potom porušením záväzku viazanosti malo vzniknúť Slovak
Telekom, a.s. právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty, ktorá má predstavovať paušalizovanú
náhradu škody spôsobenú Slovak Telekom a.s. v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom
na benefity, ktoré Slovak Telekom a.s. poskytol žalovanému na základe tohto dodatku. Benefitmi sa
rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby vrátane doplnkových podľa Cenníka,

ako aj zľava z mobilného telefónu predstavujúca rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou.
Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty má byť vypočítaná podľa v dodatkoch špecifikovaného vzorca
(vyúčtovaná zmluvná pokuta = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový
počet dní od viazanosti * základ zmluvnej pokuty).

7. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 22.7.2020 vystavenej právnym predchodcom žalobcu súd
zistil, že pohľadávka voči žalovanému, ktorá je predmetom konania bola postúpená zo spoločnosti
Slovak Telekom a.s. na žalobcu. Uvedené potvrdzuje aj k žalobe pripojená Zmluva o postúpení
pohľadávok z 8.7.2020.8. Zo Súhlasu so zaradením elektronického zariadenia do poistenia zo 4.5.2017 vyplýva, že mobilný
telefón LENOVO K6 výr. č. 861591032296168 v hodnote 189,- Eur, že žalovaný bol na základe

prejavu svojej vôle zaradený do poistenia zakúpených elektronických zariadení a zaviazal sa na úhradu
mesačného poplatku za poistenie v sume 1,49 Eur.

9. Žalobca výzvou z 2.11.2020 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 420,05 Eur ako aktuálneho
zostatku pohľadávky zo špecifikovanej zmluvy o pripojení v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy.

10. Z faktúry č. 7105955936 z 8.12.2017, splatnej 27.12.2017 súd zistil, že za obdobie od 8.11.2017
do 7.12.2017 právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému za poskytované služby celkovú sumu
24,48 Eur s DPH ako mesačný poplatok za zvolený paušál a poistenie el. zariadení v sume 1,49
Eur. Z faktúry č. 8201323463 z 8.1.2018, splatnej 23.1.2018 súd zistil, že za obdobie od 8.12.2017
do 7.1.2018 právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému za poskytované služby celkovú sumu

29,57 Eur s DPH ako mesačný poplatok za zvolený paušál a poskytnuté služby a poplatok za upomienku
oneskorenej platby v sume 4,99 Eur. Z faktúry č. 820290886 z 8.2.2018, splatnej 23.2.2018 súd zistil, že
za obdobie od 8.1.2018 do 7.2.2018 právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému za poskytované
služby celkovú sumu 49,27 Eur s DPH ako mesačný poplatok za zvolený paušál a poskytnuté služby,
a poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 Eur ako aj náklady vymáhania v sume 19,80

Eur. Z faktúry č. 8205267490 z 8.3.2018, splatnej 23.3.2018 súd zistil, že za obdobie od 8.2.2018 do
7.3.2018 právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému za poskytované služby celkovú sumu 29,46
Eur s DPH ako mesačný poplatok za zvolený paušál, poskytnuté služby, poistenie el. zariadení v
sume 1,49 Eur a poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 Eur. Z faktúry č. 820759532
z 8.4.2018, splatnej 23.4.2018 súd zistil, že za obdobie od 8.3.2018 do 6.4.2018 právny predchodca

žalobcu fakturoval žalovanému za poskytované služby celkovú sumu 42,05 Eur s DPH ako mesačný
poplatok za zvolený paušál a poskytnuté služby vrátane poplatku - náklady vymáhania v sume 19,80
Eur. Z faktúry č. 8219262270 z 8.10.2018, splatnej 23.10.2018 súd zistil, že ňou právny predchodca
žalobcu fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu v celkovej sume 143,77 Eur.

11. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, Zmluvou
o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

12. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) citovaného zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú

službu.

13. Podľa § 43 ods. 1 písm. b) citovaného zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.

14. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.15. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho
zákonníka“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

16. Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

17. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej
len „nariadenie vlády“), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný

uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkami k nim z 10.9.2015 a zo 4.5.2017
na základe ktorých právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému telekomunikačné služby
prostredníctvomzvolenýchprogramovslužiebzamesačnépoplatky,pričomžalovanýsazaviazalzatieto
poskytnuté služby uhrádzať dohodnutú cenu. Táto zmluva je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou,
a to vzhľadom na povahu jej účastníkov, kde žalovaný je spotrebiteľom, ktorý zmluvu uzavrel na

vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia
jej obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb (čo vyplýva i z označenia žalovaného v
tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom,
rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) a právny predchodca žalobcu je podnikateľom v
oblasti poskytovania verejných telekomunikačných služieb. Žalovaný neodporoval tvrdeniam žalobcu,

že povinnosť vyplývajúcu z predmetnej zmluvy platiť za dodané služby nesplnil, pretože využíval
telekomunikačné služby žalobcu bez zaplatenia dohodnutej odplaty za tieto služby. Vychádzajúc z
uvedených skutočností súd mal za preukázané, že žaloba bola v časti týkajúcej sa úhrady pohľadávok
za poskytnuté telekomunikačné služby v celkovej sume 120,26 Eur (ako táto vyplýva z faktúr č.
7105955936, 8201323463, 8203290886, 8205267490, 8207259532) podaná žalobcom dôvodne, keďže

tento doloženým oznámením o postúpení pohľadávky z 22.7.2020 a zmluvy o postúpení pohľadávky
z 8.7.2020 preukázal, že je nástupcom Slovak Telekom a.s. Preto v tejto časti súd žalobe vyhovel.
Žalobcovi bolo dôvodné priznať aj úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, t.j. zo sumy
24,48 Eur od 28.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 24,58 Eur od 24.1.2018 do zaplatenia, zo sumy 24,48

Eur od 24.2.2018 do zaplatenia, zo sumy 24,47 Eur od 24.3.2018 do zaplatenia a zo sumy 22,25 Eur
od 24.4.2018 do zaplatenia.

19. Podľa ustanovenia § 544 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak si strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný

pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú
pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob
jej určenia.

20. Podľa ustanovenia § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute

nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou
pokutou, aj po jej zaplatení.

21. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa ustanovenia § 53 odsek 4 písmeno k) a t) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku a ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej
miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.23. Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

25. Žalobca sa podanou žalobou domáhal i zaplatenia zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia záväzku

viazanosti. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzoval z vyššie citovaného bodu 3 dodatku k
zmluve o poskytovaní verejných služieb. Táto zmluva, ako už súd konštatoval vyššie, je zmluvou
spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy
sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú
dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s formulárovým obsahom s tým, že dodávateľ
ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky

ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá
možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie,
respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky
individuálne ovplyvniť. K základným princípom úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať

neprijateľné zmluvné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej
neplatnosti takýchto podmienok. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila
práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom

štátu.

26. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí
v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej

zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy.

27. V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou
pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka

zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov.

28. Zmluvná pokuta v predmetnej veci bola dojednaná pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorým
sa rozumie i nezaplatenie ceny za poskytnuté služby. Dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny
za poskytnuté služby je neakceptovateľné. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť

časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia
doby viazanosti do dňa porušenia povinnosti. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže
ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Môže teda nastať situácia, že
spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1,- Euro.
Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto

vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Okrem toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa porušenia
povinnosti v dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Samotným porušením povinnosti k
zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku
zo strany spotrebiteľa a poskytovanie služieb zo strany podniku. Táto okolnosť majúca podstatný
vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná teda

umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb.
Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprimerane vysokú
sankciuzanesplneniepovinností,kuktorýmsazaplateniezmluvnejpokutydojednalo.Nazákladevyššie
uvedeného, preto súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných

služieb, ktorej obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
spôsobujúcuznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
a tým absolútne neplatnú a preto nárok na jej zaplatenie v sume 143,77 Eur súd žalobcovi nepriznal, čo
vyplýva z odseku II. výroku tohto rozsudku (zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti).29. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s §
262ods.1C.s.p.Žalobcamalvkonaníúspechvčastiozaplateniesumy120,26Eurspríslušenstvom,čo
v percentuálnom vyjadrení predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 46% a neúspech v časti o zaplatenie
sumy 143,77 Eur, čo predstavuje 54% a ide tak o úspech žalovaného. Vzhľadom na prevažujúci
procesný úspech žalovaného a súčasne absenciu akýchkoľvek jeho trov vyplývajúcich mu zo spisu súd
vychádzajúc zo zásady procesnej ekonómie rozhodol, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu

trov konania nepriznáva, čo vyplýva z odseku III. výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde

(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach

so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť

ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.