Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215211018
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4215211018.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcu: R.. Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XX, XXX XX I., proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.

6C/411/2015-117 zo dňa 12.09.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku odmietajúcom podanie a v súvisiacom výroku
o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol a odmietol
podanie žalobcu zo dňa 10.06.2015, doručené súdu dňa 12.06.2015. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil
s odkazom na ustanovenie § 129 ods. 1, 2, 3, 4, § 162 písm. b) a c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“). O trovách konania súd rozhodol podľa § 255, § 262 ods. 2 CSP
tak, že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v konaní. V odôvodnení
napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podaním označeným ako „Žaloba na

náhradu škody“, domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 1T/19/2003 a
následne na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 4To/14/2012 celkom vo výške 89.388,11 eura, ako aj
úrokov z omeškania počítaných od 14.06.2012 vo výške 8,75 % ročne až do zaplatenia, a to v lehote 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia. Podaním doručeným súdu dňa 13.03.2017 žalobca navrhol prerušiť
konanie a postúpiť návrh o súlade právnych predpisov Ústavnému súdu SR a podať návrh na začatie

prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ.

2. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 12Co/136/2017-98, 12Co/147/2017 zo dňa 28.09.2018 zrušil
uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 6C/411/2015-55 zo dňa 06.07.2017, ktorým došlo k odmietnutiu
podania žalobcu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s usmernením, že súd prvej inštancie
si musí ujasniť, ktoré podklady sú pre prejednanie a rozhodnutie veci podstatné a opätovne vyzvať

žalobcu na odstránenie presne špecifikovaných vád podania.

3. Uznesením č. k. 6C/411/2015-109 zo dňa 21.03.2019 súd prvej inštancie opätovne vyzval žalobcu,
abysvojužalobudoplnil.Vuznesenípodrobnešpecifikoval,včomvidínedostatkyžaloby,žalobcupoučil,
ako majú byť nedostatky odstránené s tým, že ak žalobca nedostatky neodstráni, súd podanie odmietne.
Žalobcanavýzvusúdureagovalpodanímzodňa10.05.2019,doručenýmsúdudňa14.05.2019,vktorom

nereagoval na súdom zistené nedostatky podania a toto ani požadovaným spôsobom nedoplnil. Súd
bol preto toho názoru, že podanie žalobcu je neúplné a nezrozumiteľné, keďže z neho jednoznačnenevyplýva, ktorý orgán verejnej moci sa mal dopustiť nesprávneho úradného postupu, akým konaním
malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, aká škoda a akým spôsobom mala byť spôsobená, akým
spôsobom bola v žalobe vyčíslená výška škody, aká je príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym

úradným postupom orgánu verejnej moci a vzniknutou škodou. Žalobca nevymedzil skutkový stav tak,
aby z neho bol zrejmý protiprávny úkon (skutok), na základe ktorého si uplatňuje právo na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci, a to v rozsahu jeho jasnej individualizácie a vylúčenia zámeny s
inýmprotiprávnymúkonom,atakneodstránilvadypodania.Ksvojimtvrdeniamžalobcanedoložillistinné
dôkazy, na tie iba poukazuje, čo je v rozpore s § 132 ods. 2 CSP. Dôkazy majú slúžiť len na preukázanie

tvrdení žalobcu tvrdených v žalobe, nie však na to, aby z nich súd zisťoval skutočnosti, ktoré majú byť
obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca.

4. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o odmietnutí podania a v súvisiacom výroku o trovách konania
podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie žiadajúc uznesenie v napadnutej časti zmeniť a vyhovieť
žalobe v celom rozsahu. Namietal nesprávnosť, nezákonnosť, svojvoľnosť a arbitrárnosť konania. Súd

odôvodnil napadnuté uznesenie ako keby rozhodoval v merite veci, čím porušuje § 220 ods. 2 CSP,
pričom procesné a právne pochybenia sa opakujú aj vo vzťahu k uzneseniu odvolacieho súdu. Súdom
citované zákonné ustanovenia s predmetným prípadom nesúvisia. Navyše súd „zisťoval skutočnosti
v prospech žalovaného, ktoré vykonáva na pojednávaní podľa § 188 ods. 1 CSP“. Vo veci bolo
uskutočnené pojednávanie dňa 12.04.2016, pričom pri nedostatkoch vytýkaných súdom sa žaloba ani

nedoručuje, kým sa nedostatky neodstránia. V žalobe sú označené dôkazy, ktoré by súdu mali byť
zrejmé z jeho vlastnej činnosti. Žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale
súd nerešpektoval 60 dňovú lehotu na odoslanie uznesenia na odstránenie vád. Žalobca uviedol, že
požiadalopredbežnéprerokovanienárokovzákonompredpokladanýmspôsobom,arovnakotakuplatnil
takýmto spôsobom svoje nároky žalobou, čím naplnil zákonom prezumovaný predpoklad prejednania

žaloby. Poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 108/2010 z 20.04.2010, podľa ktorého ak
všeobecnýsúduložíúčastníkoviobčianskoprávnehokonaniadoplniťtakéúdajevžalobe,ktoréprocesný
kódex obligatórne nepožaduje, tieto okolnosti nemôžu byť na ujmu tohto účastníka a ani dôvodom na
odmietnutie žalobného návrhu v merite veci. Súdom prezentované odôvodnenie nie je presvedčivé a
vzbudzuje pochybnosti aj o nestrannosti a nezávislosti predmetného súdneho konania. Namietal tiež,

že napadnuté uznesenie je nesprávne, nezákonné, vychádzajúce z nesprávne zisteného skutkového
stavu a nesprávneho právneho posúdenia, z časti aj nepreskúmateľné a v rozpore s judikatúrou
v porovnateľných prípadoch. Súd prvej inštancie namiesto poskytnutia právnej ochrany pokračuje v
nesprávnom úradnom postupe a nezákonnom rozhodovaní. Pri rozhodovaní o odmietnutí podania môže
súd posudzovať len splnenie formálnych náležitostí podania stanovených v § 132 CSP, nie dôvodnosť

žaloby, či uplatňované právo vyplýva z tvrdení uvedených v žalobe, a či je dostatočne preukázaná
výška nároku, či obstojí právne hodnotenie skutkových tvrdení, ani či navrhované dôkazy sú spôsobilé
preukázať skutkové tvrdenia.

5. Žalovaný v rámci podaného vyjadrenia k odvolaniu uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za

vecne správne. Žalobca nekonkretizoval odvolacie dôvody, čo by malo mať za následok neprihliadnutie
na odvolacie dôvody pre absenciu jednoznačného uvedenia v čom žalobca vidí pochybenie súdu prvej
inštancie. Na základe § 129 CSP súd nemá ako zisťovať skutočnosti v prospech žalovaného. Súd
zisťoval skutočnosti, ktoré boli súdu nejasné, aby vec mohol riadne a zákonne rozhodnúť. Mal za to, že
k relevantnému doplneniu podania zo strany žalobcu neprišlo v celom doterajšom konaní. Žalobcove

tvrdenia o jeho nároku na náhradu škody nespadajú pod skutočnosti známe súdu z jeho činnosti. Súd
nemá povinnosť za žalobcu označovať skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie. Súd správne vyzval
žalobcu na doplnenie žaloby plne v súlade s platnými právnymi predpismi a judikatúrou.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil. Pritom postupoval v súlade
s § 470 ods. 1,2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zároveň aplikoval ustanovenie
§ 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšiedôvody. Odvolací súd sa stotožnil s napadnutými výrokmi uznesenia ako aj s jeho odôvodnením, pretože
súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými,
správne aplikovanými ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Na dôvažok odvolací súd dodáva

nasledovné:

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca namietal nesprávny úradný postup v konaní vedenom na
Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 1T/19/2003, ktorý vidí v tom, že sa s ním nekonalo ako s
poškodeným. Žalobou si uplatnil majetkovú ujmu, ktorá mu mala vzniknúť tým, že nahrádzal činnosť

manželky (poškodenej v danom trestnom konaní) počas jej práceneschopnosti a počas jej prípravy
a prítomnosti na pojednávaniach. Uplatnil si aj ušlý zisk z 50-ich včelstiev z dôvodu, že nemohol
ochrániť podpálený rodičovský dom pred poveternostnými podmienkami. Spolu vyčíslil majetkovú ujmu
na 19.388,11 eura. Ďalej si uplatnil nemajetkovú ujmu za porušenie základných ľudských práv a slobôd
svedka poškodeného vo výške 20.000 eur, za porušenie slobody pohybu a pobytu vo výške 10.000 eur,
za neoprávnený hrubý zásah do súkromného a rodinného života vo výške 20.000 eur a za porušenie čl.

19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vo výške 20.000 eur. V petite podania žiadal zaviazať žalovaného
zaplatiť mu škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v trestnom konaní sp. zn. 1T/19/2003
vedenom na Okresnom súde Komárno a na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 4To/14/2012 vo výške
89.388,11 eura spolu s úrokmi z omeškania 8,75 % ročne od 14.06.2012 do zaplatenia, ako aj trovy
konania.

8. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 12Co/136/2017-98, 12Co/147/2017 zo dňa 28.09.2018 zrušil
uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 6C/411/2015-55 zo dňa 06.07.2017, ktorým došlo k odmietnutiu
podania žalobcu. Mal za to, že súd si musí ujasniť, aké konkrétne skutočnosti musí v tomto spore
žalobca preukázať a následne presne špecifikovane žalobcu vyzvať na odstránenie vád podania. Z tohto

dôvodu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie následne vyzval žalobcu
na odstránenie vád jeho podaní. Na výzvu súdu žalobca reagoval, no k odstráneniu vád v súlade s
usmerneniami súdu prvej inštancie nedošlo. Na základe tejto skutočnosti súd prvej inštancie opätovne
uznesením č. k. 6C/411/2015-117 zo dňa 12.09.2019 podanie doručené súdu dňa 12.06.2015 odmietol
(výrok II.), návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) a c) CSP zamietol (výrok

I.) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.)
Voči výrokom II. a III. predmetného uznesenia podal žalobca odvolanie. Výrok I. nadobudol v dôsledku
absencie odvolania právoplatnosť.

9. Podľa § 123 ods. 1 CSP, podanie je úkon určený súdu. Podľa ods. 2, podanie vo veci samej je najmä

žaloba,vzájomnážaloba,zmenažaloby,späťvzatiežaloby,odpor,odvolanie,dovolanie,aaktozpovahy
veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

10. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

11. Podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny

pripojiť.

12. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

13. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby.
Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Ak neexistuje
žaloba, teda procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného
práva, nemôže súd viesť sporové konania a musí ho zastaviť. Žaloba musí obsahovať všeobecné
náležitosti podania uvedené v § 127 ods. 1 CSP. Všeobecnou náležitosťou podania stanovenou v §

127 ods. 1 CSP je označenie, ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo
sa ním sleduje a e) podpis. Žaloba musí obsahovať i osobitné náležitosti podania uvedené v § 132
ods. 1 CSP, teda označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Stanovené náležitosti je potrebné v podaní uviesť takýmspôsobom, aby z obsahu podania jednoznačne vyplývali, prípadne, aby ich bolo možné vyvodiť bez
akýchkoľvek pochybností z textu podania. Ak žaloba, ktorá neobsahuje zákonom stanovené náležitosti,
má vady, o ich odstránenie sa súd musí pokúsiť postupom podľa § 129 CSP. Postup odstraňovania vád

podania je obsiahnutý v ustanoveniach § 128 a § 129 CSP. Právna úprava odstraňovania vád podania
obsiahnutá v § 128 CSP sa vzťahuje na podania, ktoré nie sú podaniami vo veci samej a právna úprava
odstraňovania vád obsiahnutá v § 129 CSP sa týka len podaní vo veci samej, prípadne návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú podaním vo veci samej
(§ 123 ods. 2 CSP). V prípade, že podanie strany nemá zákonom stanovené náležitosti, hovorí sa o

vadách.Zavadupodaniasapovažujepredovšetkýmabsencianiektorejobsahovejnáležitostistanovenej
zákonom pre podanie. V prípade, že z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje alebo
ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, je súd povinný ex offo vyzvať podávateľa k odstráneniu
vád podania. Ak ide o taký nedostatok, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať a podanie vo veci
samej nie je v súlade s výzvou súdu doplnené v stanovenej lehote, súd musí podanie podľa § 129 ods.
3 CSP odmietnuť.

14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že v tomto prípade boli splnené
procesné predpoklady odôvodňujúce odmietnutie podania žalobcu, ktoré by mohlo byť podľa jeho
označenia žalobou. Súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle ním citovaných ustanovení
Civilného sporového poriadku a dostatočne a konkrétne žalobcu vyzval, aby:

- zosúladil svoje podania zo dňa 12.06.2015, 11.01.2016, 13.03.2017, 22.06.2017 so žalobným návrhom
- zosúladenie spočíva v uvedení, ktorý orgán verejnej moci SR svojím konaním, resp. nekonaním podľa
názoru žalobcu nesprávne postupoval, a preto mu vznikol nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré si v konaní vedenom pod sp. zn.
6C/411/2015 uplatňuje, pretože v podaní žalobca poukazuje na nesprávny úradný postup Polície SR,

prokuratúry, Okresného súdu Komárno ako aj Krajského súdu v Nitre,
- ak považuje žalobca za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci SR, nech špecifikuje tento
orgán a nech špecifikuje jednotlivo každé konanie alebo nekonanie tohto orgánu a špecifikuje prečo (v
čom) konkrétne to - ktoré konanie alebo nekonanie orgánu považuje za nesprávny úradný postup,
- v prípade, ak považuje žalobca za nesprávny úradný postup v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.

1T/19/2003 na Okresnom súde Komárno, nech špecifikuje jednotlivo každé konanie alebo nekonanie
Okresného súdu Komárno a špecifikuje prečo (v čom) konkrétne to - ktoré konanie alebo nekonanie
súdu považuje za nesprávny úradný postup,
- v prípade, ak považuje žalobca za neprávny úradný postup v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.
4To/14/2012 na Krajskom súde v Nitre, nech špecifikuje jednotlivo každé konanie alebo nekonanie

Krajského súdu v Nitre a špecifikuje prečo (v čom) konkrétne to - ktoré konanie alebo nekonanie súdu
považuje za nesprávny úradný postup,
- ďalej, aby špecifikoval v súvislosti s jednotlivo označenými (vyčítanými) konaniami alebo nekonaniami
špecifikovaného orgánu verejnej moci SR výšku škody, aká mu vznikla, doplnil skutkové tvrdenia
ohľadne okolností vzniku tvrdenej škody v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu,

- špecifikoval akú náhradu nemajetkovej ujmy si za jednotlivo označené (vyčítané) konanie či nekonanie
orgánu verejnej moci SR titulom nesprávneho úradného postupu konkretizovaného orgánu verejnej
moci SR uplatňuje a najmä ako dospel k výpočtu (výške) jednotlivých náhrad, doplnil skutkové
tvrdenia ohľadne okolností vzniku tvrdenej nemajetkovej ujmy v dôsledku tvrdeného nesprávneho
úradného postupu konkretizovaného orgánu verejnej moci SR, jej intenzitu, závažnosť a následky ako aj

uviedol, prečo by samotné konštatovanie prípadného porušenia práva v danej veci nebolo dostatočným
zadosťučinením, teda špecifikoval akú kvalifikovanú ujmu tvrdený nesprávny úradný postup orgánu
verejnej moci SR u neho vyvolal, akým spôsobom sa táto ujma prejavila.

15. Súd žalobcu zároveň poučil o možnosti odmietnutia podania v prípade nedoplnenia týchto

skutočností. Žalobca síce na výzvu súdu reagoval (č. l. 113) v stanovenej lehote, no vytýkané vady v
súlade s usmernením súdu prvej inštancie neodstránil. Z týchto dôvodov nebolo možné v predmetnom
konaní ďalej pokračovať, pričom s touto nemožnosťou zákon spája odmietnutie podania obsahujúceho
takúto vadu.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie po vrátení veci správne postupoval podľa inštrukcií
odvolacieho súdu, pričom si prioritne ozrejmil, aké tvrdenia sú pre súd z hľadiska budúceho prejednania
veci podstatné a aké podklady a tvrdenia sú potrebné, aby mohol vo veci rozhodnúť. Po ujasnení si
týchto otázok súd prvej inštancie dostatočne konkrétne a špecifikovane žalobcu vyzval na odstráneniekonkrétnych nedostatkov podania. Z výzvy súdu zo dňa 21.03.2019 tak bolo nespochybniteľne zrejmé,
z akého dôvodu je podanie žalobcu neúplné, nezrozumiteľné a čo v ňom chýba. Požadované náležitosti
sú však potrebné nielen pre súd, ale aj pre druhú stranu, ktorej musí byť tiež zrejmé čoho, a na základe

akých skutkových tvrdení sa žalobca domáha svojich nárokov, a to preto, aby sa k návrhu žalobcu mohla
vyjadriť a predniesť k nemu svoje skutkové tvrdenia v rámci obrany.

17. Odvolací súd zastal názor, že podanie žalobcu, ktorým sa domáhal náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom a súčasne nemajetkovej ujmy, tak ako to konštatoval súd prvej

inštancie, neobsahovalo opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby z nich bol zrejmý skutkový stav,
na základe ktorého sa žalobca domáha ochrany svojho práva. Z podanej žaloby, ani z ostatných podaní
žalobcu nie je zrejmé, ktorý orgán verejnej moci sa mal dopustiť tvrdeného nesprávneho úradného
postupu, akým konaním malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, aká škoda a akým spôsobom
mala byť spôsobená, ako žalobca vyčíslil výšku škody, či existuje príčinná súvislosť medzi tvrdeným
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ďalším nedostatkom podanej žaloby bola absencia

listinných dôkazov, ktoré by potvrdili skutkové tvrdenia žalobcu. Žalobca svoje tvrdenia nedoložil
listinnými dôkazmi, na tieto v žalobe iba poukázal, čo je v rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 CSP.
Navyše odkazovanie na dôkazy nie je spôsobilým nahradiť riadne skutkové tvrdenia v žalobe. Dôkazy
majú slúžiť len na preukázanie skutkových tvrdení strany. V sporovom konaní jednoznačne nepostačuje,
ak žalobca len odkazuje na označené dôkazy, namiesto riadneho opísania rozhodujúcich skutočností.

Je pravdou, že súd môže v danej veci pripojiť k súdnemu spisu súdne spisy v trestnej veci sp. zn.
1T/19/2003 a sp. zn. 4To/14/2012, ale ani ich pripojenie nemôže nahradiť povinnosť tvrdenia žalobcu,
na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení.

18. Žalobca, hoci podal neúplné a nezrozumiteľné podanie, v priebehu konania mohol toto podanie

doplniť v súlade s výzvou súdu prvej inštancie zo dňa 21.03.2019 (č. k. 6C/411/2015-109). Žalobca
však namiesto snahy podanie doplniť v súlade s usmerneniami súdu, reagoval na výzvu namietaním
nesprávneho procesného postupu súdu. Podanie tak nedoplnil, a to ani v odvolacom konaní. Neurobil
tak ani napriek poučeniu súdu prvej inštancie, že podanie je potrebné doplniť v určenej lehote, inak bude
procesným následkom nedoplnenia, jeho odmietnutie. Odvolací súd preto prijal názor, že v predmetnej

veci ide o taký nedostatok podania, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať.

19. Odvolací súd dodáva, že pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný
základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby,
teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť

jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Judikatúra za rozhodujúce
skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má
súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého
uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda
vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Zákon výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich

skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Strana sporu má v prvom rade povinnosť
tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení.
Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným
spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka,
listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Dôkazy je potrebné označiť presne a

úplne tak, aby ich súd mohol vykonať.

20. Z dôvodu, že v podaní žalobcu označenom ako „žaloba na náhradu škody“ absentovali vyššie
uvedené náležitosti žaloby vyžadované zákonom, súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcu
vyzval na odstránenie týchto vád, pričom ho detailne poučil, ktoré konkrétne vady má odstrániť, i

o následku neodstránenia týchto vád. Žalobca však v súdom stanovenej lehote, ani po jej uplynutí
vytýkané vady neodstránil, preto súd prvej inštancie správne podanie žalobcu napadnutým uznesením
odmietol. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil postup súdu prvej
inštancie za zákonný a správny, ako aj jeho rozhodnutie o odmietnutí podania ako vecne správne.
Neobstoja teda námietky žalobcu o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie. Súd prvej

inštancie postupoval v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku a nedopustil sa žiadnych
procesných pochybení. Nie je pravdou, že by súd na pojednávaní dňa 12.04.2016 podľa § 188 ods. 1
CSP vykonával dôkazy na zistenie skutočností v prospech žalovaného. Na tomto pojednávaní sa súdsnažil o odstránenie vád podania, no žalobca ani po viacerých opakovaných výzvach súdu podanie
nedoplnil.

21. Odôvodnenie napadnutého uznesenia spĺňa predpoklady vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP.
Rozhodne sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie
je presvedčivé, preskúmateľné, zákonné, vychádzajúce z nesprávne zisteného skutkového stavu a
nesprávneho právneho posúdenia, či vzbudzuje pochybnosti o nestrannosti a nezávislosti predmetného
súdneho konania. Súd v ňom taktiež citoval správne ustanovenia procesného právneho predpisu, ktoré

bolo dôvodné v danom spore aplikovať. Odvolací súd nezaznamenal, že by rozhodnutie súdu prvej
inštancie bolo v rozpore s judikatúrou v porovnateľných prípadoch.

22. V súvislosti s nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 108/2010 z 20.04.2010, na ktorý žalobca
poukázal, odvolací súd na záver uvádza, že v danom prípade nemožno na tento nález Ústavného súdu
SR dôvodne odkazovať, pretože v predmetnom spore súd prvej inštancie nežiadal od žalobcu, aby

doplnil také údaje/skutočnosti, ktoré procesný kódex obligatórne nepožaduje. Žalobca bol vyzvaný na
doplnenie skutočností a skutkových tvrdení v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku,
preto nemožno ustáliť, že by požiadavka na ich doplnenie nebola v súlade so zákonom alebo bola na
ujmu žalobcu.

23. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie v odmietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o
trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. Právoplatnosťou uznesenia o
odmietnutí podania sa konanie končí. Odmietnutie podania však nevytvára prekážku veci právoplatne
rozhodnutej,pretožalobcamôžepodaťžalobuopätovnezapredpokladu,žebudespĺňaťvšetkyzákonné
náležitosti.

24. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, pretože žalobca v odvolacom konaní
nebol úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).