Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 28, 2021

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820202336
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2021:3820202336.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobkyne: J. K., nar. X.XX.XXXX, trvale

bytom V., prechodne bytom T. XXXX/XX, V., právne zastúpená Mgr. Vladimírom Ľuptákom, advokátom
so sídlom v Prievidzi, Námestie slobody 10, proti žalovanej: T. R., nar. X.X.XXXX, bytom T. ulica XXX/
X, L., o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že žalobkyňa J. K., rodená Z., narodená X.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti, zapísanej v Katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Prievidza,
katastrálny odbor, na Liste vlastníctva číslo XXXX pre Katastrálne územie Handlová, Obec Handlová,
Okres Prievidza, a to: byt číslo X, na 3. podlaží, nachádzajúci sa vo vchode číslo XX, v bytovom dome

súpisnéčísloXXXX,postavenomnapozemkuparcelnéčísloC-KNXXXX/Xzastavanáplochaanádvorie
o výmere 1419 m2 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zaradeniach domu,
na príslušenstve a na pozemku na ktorom je bytový dom postavený vo veľkosti 698/72827.

II. Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.5.2020 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že je
vlastníčkou nehnuteľností zapísanej v Katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Prievidza,
katastrálny odbor, na Liste vlastníctva číslo XXXX pre Katastrálne územie Handlová, Obec Handlová,

Okres Prievidza, a to: byt číslo X, na X. podlaží, nachádzajúci sa vo vchode číslo XX, v bytovom dome
súpisnéčísloXXXX,postavenomnapozemkuparcelnéčísloC-KNXXXX/Xzastavanáplochaanádvorie
o výmere 1419 m2 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zaradeniach domu,
na príslušenstve a na pozemku na ktorom je bytový dom postavený vo veľkosti 698/72827.

2.Žalobuodôvodnilažalobkyňatým,ževroku2017bolavlastníčkoupredmetnéhobytu.Vtomčasemala
dlh na nájomnom vo výške 7.000,- EUR a hrozila jej žaloba z Bytového podniku v Handlovej. Preto si od

žalovanej požičala sumu 7.000,- EUR. Boli jednoznačne dohodnuté, že sa jedná o pôžičku, ktorú bude
žalobkyňa splácať po 120,-EUR mesačne. Žalobkyňa chcela, aby spísali dlžobný úpis, avšak žalovaná
trvala na tom, že spíšu kúpnu zmluvu, ktorou žalobkyňa prevedie predmetný byt na žalovanú, a žalovaná
ho po splatení pôžičky prevedie späť na žalobkyňu. Bola spísaná kúpna zmluva, v ktorej žalobkyňa
ako predávajúca odpredala predmetnú nehnuteľnosť. Kúpna cena bola dohodnutá na 12.000,-EUR,
pričom podľa bodu III/ tejto zmluvy mala byť časť kúpnej ceny vo výške 5.000,-EUR vyplatená v hotovosti
pred podpisom kúpnej zmluvy ako rezervačná záloha a zvyšná časť kúpnej ceny 7.000,-EUR mala

byť mala byť uhradená kupujúcou po podpise zmluvy. Pred podpisom kúpnej zmluvy však žalobkyni
nebolavyplatenáanirezervačnázáloha5.000,-EURaanizvyšnáčasťkúpnejceny7.000,-EUR,takžedo
dnešnýchdníneobdržalazkúpnejcenyanieuro.Zároveň,napriektomu,žežalovanáprinútilažalobkyňu
k spísaniu kúpnej zmluvy, bolo dohodnuté, že bude žalovaná splácať požičanú sumu 7.000,- EUR vpravidelných mesačných splátkach po 120,-EUR až do zaplatenia. Bola spísaná aj zmluva o budúcej
zmluve, takisto dňa 21.7.2017, kde ako budúci predávajúci vystupovala žalovaná a budúci kupujúci
žalobkyňa s tým, že budúca kúpna zmluva bude uzavretá potom, keď žalobkyňa zaplatí kúpnu cenu

určenúspôsobomuvedenýmvtejtozmluveato12.000,-EURazároveňsplatíúversmesačnousplátkou
120,-EUR na účet, ktorého číslo bolo uvedené v zmluve. Úver mal byť použitý na kúpu nehnuteľnosti
vo výške 12.200,-EUR, takže žalobkyňa mala v podstate zaplatiť žalovanej 24.200,-EUR. Žalovaná
požičala žalobkyni 7.000,-EUR ale dohodli sa, že spolu s úrokmi jej žalobkyňa zaplatí 12.000,-EUR.
Žalobkyňa vie, že žalovaná si na sumu 7.000,-EUR nezobrala úver, ale túto sumu si požičala od inej

osoby, ktorej mali ísť splátky 120,-EUR, uhrádzané žalovanou. Za obdobie od 10.8.2017 do 26.3.2020
zaplatila žalobkyňa na splátkach po 120,-EUR celkovo 3.640,-EUR. Žalobkyňa bola presvedčená,
že keď zaplatí žalovanej sumu 7.000,-EUR plus úrok 12.000,-EUR, prevedie žalovaná na žalobkyňu
nehnuteľnosť tak, ako je to uvedené v zmluve o budúcej kúpnej zmluve z 21.7.2017. V marci 2020 volal
žalobkyni pán, ktorý sa predstavil ako Pytel, ktorý uviedol, že sumu 7.000,-EUR, ktorú požičala žalobkyni
žalovaná jej na túto pôžičku poskytol on. Uviedol, že žalobkyňa sa má z bytu vysťahovať do mája 2020.

Ako dôvod uviedol, že žalovaná mu nedávala všetky finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa splácala ako
pôžičku žalovanej. Žalobkyňa zostala v šoku. Zatelefonovala žalovanej, tá jej oznámila, že odstupuje od
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a že žalobkyňa bude musieť byt vypratať. Ak by žalobkyňa chcela aby
na ňu žalovaná previedla byt, musela by jej zaplatiť kúpnu cenu 24.200,-EUR. Žalobkyňa je toho názoru,
že žalovaná ju úmyselne uviedla do omylu, keď trvala na spísaní kúpnej zmluvy, na základe ktorej jej

za pôžičku 7.000,-EUR mala žalobkyňa previesť do vlastníctva nehnuteľnosť niekoľkonásobne vyššej
hodnoty, pričom zmluva o budúcej zmluve mala zastrieť podvodné konanie žalovanej. Účastníčky boli
jednoznačne dohodnuté na pôžičke 7.000,-EUR s dohodnutým navýšením o 5.000,-EUR ako úrokom
a na splátkach 120,-EUR mesačne až do zaplatenia sumy 12.000,-EUR. Žalobkyňa splácala uvedenú
pôžičku v pravidelných mesačných splátkach po 120,-EUR a zaplatila do 26.3.2020 celkove 3.640,-

EUR. O tom, že ju žalovaná podviedla, svedčí tá skutočnosť, že na predmetný byt, potom ako ho získala
do vlastníctva zobrala úver a bolo zriadené záložné právo v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, a.s..
Úmysel žalovanej uviesť žalobkyňu do omylu vidí žalobkyňa aj v tom, že kúpnu cenu 12.000,-EUR, tak
ako je uvedená v kúpnej zmluve zo dňa 21.7.2017, žalovaná do dnešného dňa neuhradila.

3. Súd doručil žalovanej žalobu do vlastných rúk. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla,
že s podanou žalobu v celom rozsahu nesúhlasí a tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde. Dňa
21.7.2017 kúpila žalovaná od žalobkyne byt na Mostnej ulici v Handlovej, zapísaný na LV č. XXXX v k.ú.
Handlová. V tom čase dostala žalovaná úver, ktorý chcela použiť na kúpu bytu na dražbe v Handlovej. Po
kúpe bytu jej peniaze zostali a žalobkyňa chcela za byt 12.000,-EUR. Žalovaná teda mala dosť peňazí

aby byt kúpila. Byty kupovala ako investíciu do budúcnosti, takže tam nechala pôvodných vlastníkov
bývať. Žalobkyňa sa v máji 2017 dostavila do kancelárie žalovanej, s tým, že potrebuje peniaze a chce
predať byt za sumu 12.000 EUR. Žalovaná s tým súhlasila. Žalobkyňa jej popri tom povedala, že by
rada zostala bývať v predmetnom byte, nakoľko má študujúceho syna a býva s matkou, ktorá by predaj
bytu nepochopila. Žalovaná preto navrhla žalobkyni, že spíšu zmluvu o budúcej zmluve, ktorá zaručí

žalobkyni, že ak bude chcieť, tak si byt môže počas piatich rokov odkúpiť, pokiaľ bude uhrádzať nájomné
a mesačne platiť 120,-EUR. Byt môže užívať a žalovaná jej byt odpredá za 12.200,-EUR. žalovaná
nerobila na žalobkyňu žiaden nátlak, podrobne jej vysvetlila a upozornila, čo sa môže stať ak zmluvu o
budúcej kúpnej zmluve nebude plniť. Žalobkyňa sa vyjadrila jednoznačne, že chce nehnuteľnosť predať
a žalovaná ju chcela kúpiť. Náležitosti kúpnej zmluvy boli žalobkyni zrejmé, žalovaná ju oboznámila

s postupom a dala jej zmluvy na preštudovanie domov. Žalobkyňa nechcela na zmluve nič zmeniť.
Žalovaná vedela, že na byt je exekúcia, ale o dlžobe na byte nevedela. Ráno 21.7.2017 žalobkyňa prišlo
do kancelárie žalovanej, kde jej žalovaná zaplatila sumu 5.000,-EUR a spolu išli podpísať kúpne zmluvy.
Žalovaná vložila na účet žalobkyne sumu 7.000,- EUR a následne išli vyplatiť exekúciu, ktorú uhradila
žalobkyňa z peňazí, ktoré obdržala z predaja bytu. Odtiaľ išli na bytový podnik v Handlovej, kde sa

žalovaná dozvedela, že na predmetnom byte je dlh vo výške 1.564,91 EUR, ktorý uhradila žalobkyňa z
peňazí obdržaných z predaja bytu. Žalobkyňa súd zvádza, nakoľko žalovanej v roku 2018 neuhrádzala
mesačne sumu 120,-EUR a neuhrádzala náklady za bývanie. Žalovanej vznikol dlh vo výške 353,41
EUR na nájomnom, ktorý musela uhradiť. Následne žalovaná dňa 1.7.2018 odstúpila od budúcej kúpnej
zmluvy. V auguste navštívila doma žalobkyňu aby veci vyriešili. Bola pri tom aj matka žalobkyne, ktorá sa

až vtedy dozvedela, že žalobkyňa predala byt, a že ho neplatila. Matka žalobkyne prosila žalovanú, aby
ich tam nechal bývať, že dohliadne na žalobkyňu aby platila. Žalovaná súhlasila. Následne sa situácia
zopakoval v roku 2019 a trvá dodnes. Na nájomnom sa tvoria opakované nedoplatky. K 20.7.2020 je dlh
299,36 EUR. Do júna mala žalobkyňa uhradiť žalovanej 4.200,- EUR a po uhradení dlhu na nájomnom353,41 EUR mala žalobkyňa uhradiť žalovanej 4.553,41 EUR, no uhradila 3.590 EUR. So žalobkyňou
nikdy nekomunikovala o odkupnej sume 24.200,-EUR ako uvádza žalobkyňa v žalobe.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne okrem iného uviedla, že žalovaná klame,
pokiaľ uvádza, že žalobkyňa chcela predať byt. Ak by ho naozaj chcela v roku 2017 predať, určite nie
za sumu 12.000,- EUR, pretože trhová hodnota takéhoto bytu bola v tom roku 25.000 až 28.000 EUR.
Pokiaľ by uzatvorili zmluvu tak ako tvrdí žalovaná, ako žalovaná vysvetlí, že žalobkyni doteraz nebola
vyplatená žiadne rezervačná záloha 5.000,-EUR ani zvyšná časť kúpnej ceny 7.000,-EUR. A prečo,

pokiaľ chcela podľa žalovanej žalobkyňa predať svoj byt, bola spisovaná zmluva o budúcej zmluve, kde
sú uvedené okolnosti, kedy po splatení pôžičky 12.000,- EUR bude na žalobkyňu prevedený predmetný
byt. Žalovaná uviedla žalobkyňu zámerne do omylu zmluvou o budúcej zmluve, o čom svedčí aj výpis
z Listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Handlová, z ktorého vplýva, že si žalovaná zobrala úver v Prvej
stavebnej sporiteľni, a.s.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán a listinnými
dôkazmi.

6. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a uviedla, že v roku 2017 si požičala od
žalovanej 7.000,- EUR za účelom úhrady dlhu, ktorý mala na byt v Handlovej na ulici T. Dohodli sa, že

sa táto suma spolu s úrokom navýši na 12.000,- EUR, a že jej túto sumu budem splácať po 120,- EUR
mesačne. Žalovaná nechcela spísať dlžobný úpis tak, ako to zvyčajne býva. Dohodli sa, že uzatvoria
kúpnu zmluvu, dňa 21.7.2017, a že na žalovanú prevedie byt za 12.000,- EUR. Táto suma bola v tom
čase len polovicou skutočnej hodnoty bytu. V kúpnej zmluve bolo uvedené, že pred podpisom zmluvy
uhradila žalovaná žalobkyni 5.000,- EUR, a že po podpise zaplatí žalobkyni 7.000,- EUR. Kúpna cena

však žalobkyni nebola zaplatená. Následne sa uzavrela aj zmluva o budúcej zmluve, kde bolo uvedené,
že žalovaná v budúcnosti byt odpredá žalobkyni za kúpnu cenu 12.000,- EUR, a že jej zároveň budem
žalobkyňa splácať po 120,- EUR mesačne úver až do sumy 12.200,- EUR. Spolu by tak žalobkyňa
musela zaplatiť za byt 24.200,- EUR. V marci 2020 volal žalobkyni pán Pytel, že on požičal žalovanej
tých 7.000,- EUR, a že žalobkyňa sa má do mája vysťahovať. Tvrdil, že peniaze, ktoré žalovanej splácala

mu žalovaná všetky nepoukázala. Žalobkyňa však žalovanej splácala po 120,- eur mesačne a na jej
účet v SLSP. Žalovaná to urobila tak, že tie peniaze dá žalobkyni len pod podmienkou, že podpíše obe
zmluvy. Teraz sa žalobkyňa dozvedela, že si žalovaná vzala na ten byt úver. Kúpnu zmluvu uzatvorila
žalobkyňa preto, že potrebovala peniaze. V zmluve to síce bolo uvedené, ale dohodli a tak, že žalovaná
dá žalobkyni 7.000,- EUR a žalobkyňa jej potom splatí spolu 12.000,- EUR v splátkach. Žalovaná dala

žalobkyni 7.000,-EUR, bolo to po podpise kúpnej zmluvy. Išli do banky, žalovaná ich vybrala a dala
ich žalobkyni do rúk. Tých 7.000,- EUR žalovaná nepovažovala za úhradu kúpnej ceny. Žalobkyňa a
žalovaná sa dohodli, že obe tie zmluvy budú len tak medzi nimi, a že keď požičanú sumu žalobkyňa
splatí, že na ňu potom žalovaná byt prevedie. Žalobkyňa si neuvedomila, že svoj byt prevádza. Zmluvu
si pozrela len zbežne. Verila žalovanej, tak zmluvy podpísala. Žalobkyňa mala splácať päť rokov po

120,-EUR mesačne a 5.000,- EUR mala potom žalovanej doplatiť. Žalovaná podmieňovala tú pôžičku
tým, že podpíše úver.

7. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že ju žalobkyňa navštívila v jej kancelárií. Žalovaná vtedy robila pre
Stavebnú sporiteľňu. Vtedy kúpila po jednom pánovi byt v dražbe, ale toho pána som tam nechala bývať.

Žalobkyňa prišla za ňou a uvádzala, že potrebuje pomoc, že má dlh. Hovorila, že vie o žalovanej, že
pomáhaľuďom.Potomprišladruhýkrát,žepotrebujesúrnepeniaze.Potomdošloktomu,žebyžalovaná
jej byt kúpila. Bavili sa o tom, aké sú finančné možnosti. Žalobkyňa sa sťažovala, že v byte býva so
svojou matkou a maloletým synom, a že to už finančne nezvláda. Žalovaná sa s ňou teda dohodla, že
byt kúpi, a že si na to zoberie úver. A že keď žalobkyňa všetko splatí, že si môže od nej byt kúpiť naspäť.

Žalobkyňa súhlasila, že by to tak mohlo byť. Žalovaná dala vypracovať obe zmluvy, žalobkyňa si ich
vzala domov, že si ich preštuduje. Mala ich asi dva týždne. Žalovaná si nebola istá, či žalobkyňa vie,
že svoj byt predáva. Aj ju upozorňovala, že peniaze, čo jej dávam, že nie sú jej. A upozornila ju, že
ak jej nebude tých 120,- EUR mesačne splácať, že o byt príde. Na byte bola vtedy exekúcia. Dlžobný
úpis nespisovali, s týmto pojmom sa žalovaná stretla až neskôr. Do dlžobného úpisu by však nešla,

vedela, že žalobkyňa je problematický klient. V kancelárií jej dala 5.000,- EUR a podpísali obe zmluvy
na Mestskom úrade. Žalovaná potom v banke vybrala 7.000,- EUR a vložila ich na účet žalobkyne vo
VUB. Potom v Prima banke vyplatili exekúciu žalobkyne. Potom žalovaná zistila, že žalobkyňa má ešte
dlh na bytovom družstve, o ktorom predtým žalovanej nepovedala. Asi rok sa nevideli, potom prišloupozornenie z bytového družstva, že je na byte dlh, okolo 500,- EUR. Žalovaná si všimla, že ani splátky
žalobkyňa riadne neplatí. Potom žalovaná odstúpila od zmluvy, bolo to v roku 2018. V auguste 2018 išla
za žalobkyňou, jej matka sa až vtedy dozvedela, že žalobkyňa predala byt. Dohodli sa, že žalobkyňa

bude ďalej splácať, a že jej matka ju bude kontrolovať, či riadne platí. Dohodli sa, že do marca 2019
bude platiť 170,- EUR, keďže tam bol dlh 800,- EUR. Navýšenie sumy bolo z dôvodu dlhu na bytovom
družstve. V januári 2019 začali byť znova posielané malé sumy. Na byte už bol dlh 350,- EUR. Vtedy
to ešte žalovaná neriešila, avšak v januári už bol dlh vyšší. V tom čase bola žalovaná na rodičovskom
príspevku, mala nižšie príjmy. Tak žalobkyni napísala, nech sa z bytu vysťahuje. Žalobkyňa na jej list

nereagovala. Poprosila teda pána Pytela, nech žalobkyňu osloví. Je pravda, že v telefóne povedal, že
sa má vysťahovať, avšak oni sa mali aj osobne stretnúť. Žalobkyňa na stretnutie neprišla. Žalovaná jej
potompovedala,abyzatiaľvbyteajsosvojouchoroumatkouzostali.Napredmetnombytejek28.2.2021
dlh 665,08 EUR. Žalobkyňa tvrdí, že nevie o tom, že si žalovaná vzala úver, ktorý je zabezpečený bytom,
no ona sama púšťala do bytu znalca. Na kúpu bytu žalobkyne si žalovaná zobrala úver. Zaťažila svoj
byt na sídlisku a vzala som si úver. Chcela kúpiť byt na dražbe. Vtedy sa tá kúpa nepodarila. Potom

prišla za ňou žalobkyňa. Žalovaná tie peniaze použila na kúpu jej bytu, ale potom ich potrebovala na
kúpu toho prvotného bytu. Dňa 21.7.2017 zaplatila žalovaná žalobkyni 12.000,- EUR. Zmluva o budúcej
zmluve bola uzavretá preto, že to mala byť istota pre žalobkyňu, že žalovaná jej byt odpredá naspäť.
Žalovaná to nerobila zadarmo. Žalobkyňa mala päť rokov na to, aby si odkúpila byt za 12.200,- EUR.
Keby ho kúpila už po dvoch mesiacoch, kúpi ho za 12.000,- EUR. Päť rokov bola platnosť zmluvy o

budúcej zmluve. Keby žalobkyňa dodržala zmluvu o budúcej zmluve, tak jej žalovaná byt odpredá. V nej
je uvedené, že sa jej žalovaná zaväzuje predať byt ak bude žalobkyňa riadne platiť nájomné a keď bude
platiť splátky 120,- EUR. Úver, ktorý sa spomína v zmluve o budúcej zmluve, nebol úver žalobkyne, ale
úver žalovanej, ktorý si zobrala žalovaná na kúpu nehnuteľnosti. Žalobkyňa mala splácať to, čo mala
žalovaná uhrádzať. Účel kúpy bytu bol ten, že žalovaná vtedy mala peniaze, tak žalobkyni pomohla.

Žalovaná vtedy vedela, že byt má asi dvojnásobnú hodnotu. Myslela si, že to žalobkyňa nebude splácať.
Viedli ju však k tomu aj iné pohnútky. V roku 2012 prišla o byt v dražbe, tak presne vedela, ako sa
človek cíti, keď je v takejto tiesni a povedala si, že žalobkyni pomôže. Jej cieľom bolo kupovať iné byty
v dražbách. V tom čase mal ten byt reálnu hodnotu okolo 22.000,- až 25.000,- EUR. Žalovaná však v
tom čase kúpnu cenu nenavrhovala a navrhla ju žalobkyňa. Žalobkyňa s ňou súhlasila. Urobili to tak,

aby bola chránená žalobkyňa aj žalovaná.

8. Súd ďalej vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: výzva zo dňa 17.4.2000 č.l. 4, mailová
komunikácia č.l. 6, výpis z Listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie Handlová č.l. 7, originál
kúpnej zmluvy v prílohovej obálke, platobné príkazy č.l. 26 a 27, upomienka + prehľad ročných platieb

č.l. 28, výpis z účtu č.l. 29 - 58, podací lístok + doručenka, výzva na odovzdanie nehnuteľnosti zo
dňa 18.2.2020, podací lístok + doručenka, odstúpenie od budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 1.7.2018,
zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 21.7.2017, kúpna zmluva zo dňa 21.7.2017, prehľady ročných
platieb, výpis Prima banky - vklad v hotovosti, exekučný príkaz, výpis z Listu vlastníctva číslo XXXX pre
katastrálne územie ku dňu 12.7.2017, výpisy z účtov - OTP Banka, a.s., z Listu vlastníctva číslo XXXX

pre katastrálne územie Handlová ku dňu 27.5.2021, kópia mobilnej komunikácie syna žalobkyne.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Žalobkyňa sa domáhala aby súd určil, že je vlastníčkou nehnuteľností vymedzených v žalobe. Keďže
išlo o tzv. určovaciu žalobu, súd sa musel v prvom rade zaoberať otázkou, či v zmysle § 137 písm. c/
CSP má žalobkyňa na tomto určení naliehavý právny záujem. Podľa názoru súdu, naliehavý právny
záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom
registri (ktorým je aj kataster nehnuteľností) vyplýva, že tvrdené právo, v tomto prípade vlastnícke právo,

patrí žalovanému.

11. Zapísaným vlastníkom predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností je v súčasnosti žalovaná,
ktorá mala vlastnícke právo nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.7.2017. Žalobkyňa, ktorá
v uvedenej zmluve vystupovala v postavení predávajúcej, však namieta platnosť tejto kúpnej zmluvy.

Dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy vidí žalobkyňa predovšetkým v tom, že účelom uzavretia zmlúv so
žalovanou malo byť poskytnutie požičanie finančných prostriedkov vo výške 7.000,-EUR zo strany
žalovanej ako veriteľa žalobkyni na splatenie dlhu, ktorý mala žalobkyňa voči tretiemu subjektu. Súd siteda ako predbežnú otázku musel najprv vyriešiť to, či kúpna zmluva uzavretá medzi stranami je platným
právnym úkonom.

12. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa dňa 21.7.2017 uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorou
v postavení predávajúcej previedla na žalovanú v postavení kupujúcej vlastnícke právo k bytu, v ktorom
v tom čase bývala so svojou matkou a maloletým synom, a k spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zaradeniach domu, na príslušenstve a na pozemku na ktorom je bytový dom
postavený. Kúpna cena bola vo výške 12.000,-EUR. Časť kúpnej ceny vo výške 5.000,-EUR mala byť

zaplatená v hotovosti pred podpisom kúpnej zmluvy ako rezervačná záloha a zvyšná časť kúpnej ceny
vo výške 7.000,-EUR mala byť uhradená predávajúcej na jej účet.

13. Žalobkyňa so žalovanou uzatvorili zároveň v ten istý deň aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Ako
budúca predávajúcu vystupovala v tejto zmluve žalovaná a ako budúca kupujúca žalobkyňa. Kúpna
zmluva na základe tejto zmluvy mala byť uzatvorená najneskôr do 1.8.2022, na základe písomnej

výzvy žalobkyne. Kúpna cena za prevod nehnuteľnosti mala predstavovať zostatok úveru s prípadnými
nákladmi súvisiacimi s predčasným splatením tohto úveru. V článku 2 ods. 4 písm. b) zmluvy o budúcej
zmluve je uvedená povinnosť budúceho kupujúceho riadne a včas splácať úver s mesačnou splátkou
120,-EUR. Išlo o úver, ktorý mal byť poskytnutý budúcemu predávajúcemu na kúpu nehnuteľnosti vo
výške 12.200,-EUR. Budúci predávajúci má aj právo nehnuteľnosť plne využívať, pokiaľ bude úver ako

aj všetky záväzky dobre a včasne splácané. Podľa článku 2 ods. 6 zmluvy o budúcej zmluve má budúci
predávajúci možnosť odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve, ak by budúci kupujúci úver a všetky záväzky
načas a riadne nesplácal.

14. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutočným dôvodom, pre ktorý žalobkyňa so

žalovanou uzatvorili kúpnu zmluvu a zmluvu o budúcej kúpnej zmluve bolo, že žalobkyňa si chcela od
žalovanej požičať sumu 7.000 EUR, ktorú jej mala do piatich rokov vrátiť v 60 splátkach po 120,-EUR aj
s následným doplatkom 5.000,-EUR. Istina tak bola 7.000 EUR a úrok 5.200,-EUR.

15. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa potrebovala sumu 7.000 EUR, ktorú si chcela požičať

od žalovanej, na ktorú sa obrátila. Nebolo medzi nimi sporné odovzdanie sumy 7.000,-EUR žalovanou
žalobkyni. Zároveň boli obe strany uzrozumené s tým, že splácanie sumy 12.200,-EUR je zabezpečené
zmluvou o budúcej zmluve, z ktorej vyplýva, že ak bude žalobkyňa platiť žalovanej splátky po 120 EUR
mesačne 5 rokov, má možnosť si byt naspäť odkúpiť. V zmluve o budúcej zmluve je jednoznačne
uvedené, že splátky 120,-EUR, ktoré sa splácajú sú splátkami úveru. A teda z uvedeného možno

vyvodiť,žetietosplátkysplácalažalobkyňa,takboladlžníkom,ktorýspláca(vracia)veriteľovi(žalovanej)
požičané peňažné prostriedky.

16. Súd poukazuje aj na vyjadrenia žalovanej na pojednávaní, že vedela, že byt mal v čase podpisu
kúpnej zmluvy aj dvojnásobnú hodnotu, než bola cena uvedená v kúpnej zmluve, a že si myslela, že

žalobkyňa nebude splátky riadne splácať.

17. Súd ďalej poukazuje na to, že žalobkyňa v tom čase nemala (a ani v súčasnosti nemá) možnosť
bývať inde. Preto je nepravdepodobné, že by žalobkyňa sama aktívne vyhľadala žalovanú s úmyslom
predať jej svoju nehnuteľnosť, a že by zároveň aj po predaji domu chcela naďalej zostať bývať v tomto

dome a platiť žalovanej splátky kúpnej ceny, aby si byt mohla kúpiť naspäť. Súd považuje za pravdivé
skutkové tvrdenia žalobkyne, že jej motiváciou na vstup do zmluvných vzťahov so žalovanou bola snaha
získať pôžičku z dôvodu, aby sa zbavila svojho staršieho záväzku, ktorý bol od nej vymáhaný v exekúcii.

18. K obchádzaniu zákona (agere in fraudem legis) dochádza v prípade, keď právny úkon síce nie je

v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojím účelom jeho ciele a zmysel (ratio
legis) obchádza. To znamená, že právny úkon smeruje k dôsledkom, ktoré síce výslovne zakázané nie
sú, ale ich neprípustnosť možno vyvodiť zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy. Takýmto právnym úkonom
konajúci v konečnom dôsledku sleduje, aby zákon nebol dodržaný.

19. Z kúpnej zmluvy a zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktoré boli uzatvorené v rovnaký deň medzi
žalobkyňou a žalovanou vyplýva, že žalovaná odovzdala žalovanej sumu 7.000,-EUR a žalobkyňa jej
bola povinná do piatich rokov zaplatiť sumu 12.200,-EUR. Akby to bola žalovaná dodržala, mala by
právo na uzatvorenie kúpnej zmluvy, na základe ktorej by nadobudla predmetný byt naspäť do svojhovlastníctva. Dôvodom uzavretia oboch zmlúv teda bolo zabezpečenie pohľadávky, ktorú mala žalovaná
voči žalobkyni.

20. Obchádzanie zákona sa týka predovšetkým zmlúv. Zmluva, ktorá neodporuje výslovnému zákazu
zákona, ale svojimi dôsledkami smeruje k výsledku odporujúcemu zákonu, je absolútne neplatná
pre obchádzanie zákona; nie je rozhodujúce, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli.
Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, ktorý
sám osebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho sa uvedený stav stane z hľadiska pozitívneho

práva nenapadnuteľným. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, kedy sa niekto chová podľa
práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídateľný a nežiadúci (R
20/2006).

21. Z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa mala v úmysle uzatvoriť zmluvu o pôžičke. S uvedeným
úmyslom oslovila žalovanú, o ktorej mala vedomosť, že takéto pôžičky poskytuje. Žalovaná jej

pôžičku poskytla. Zabezpečenie svojej pohľadávky však žalovaná neriešila zriadením záložného práva
nehnuteľnosti žalovanej, prípadne zabezpečovacím prevodom práva. Naopak, uzatvorila so žalobkyňou
kúpnu zmluvu, ktorou od žalobkyne kúpila jej nehnuteľnosť (výrazne pod skutočnú trhovú cenu) a
zároveň zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorá mala zabezpečovať splácanie záväzku žalobkyne.

22. Súd teda dospel k záveru, že strany sporu uvedeným postupom konali tak, že obišli zákon. Formálne
platnými právnymi úkonmi, teda kúpnou zmluvou a zmluvou o budúcej kúpnej zmluve obišli kogentné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o zabezpečení pohľadávok, t.j. ustanovenia o záložnom práve
podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, prípadne ustanovenie o zabezpečovacom prevode práva
podľa § 553 a nasl. Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva a zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa

21.7.2017 sú teda neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

23. Keďže kúpna zmluva uzavretá medzi stranami je neplatná, nenastali právne následky tejto zmluvy
ako právneho úkonu a k prevodu vlastníckeho práva žalobkyne na žalovanú nedošlo. Žalovaná sa tak
nemohla stať vlastníčkou predmetného bytu. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobe je

potrebné vyhovieť, preto určil, že vlastníčkou bytu je žalobkyňa.

24. Súd nevyhovel dôkaznému návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala vypočutia jej syna ako svedka.
Žalobkyňa neuviedla, aké nové poznatky by mal súd získať z výpovede tohto svedka, súd preto
vykonanie tohto dôkazného prostriedku nepovažoval za potrebné a hospodárne.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

27. Keďže súd žalobe vyhovel, žalobkyňa bola v konaní plne úspešná. Súd jej preto priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.