Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 18, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9Csp/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417203367
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1417203367.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou, v právnej veci žalobkyne: G.. O. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom X. XX, W., štátny občan SR, proti žalovanému: Telervis Plus a.s., Staré Grunty 7,
Bratislava,IČO:35717769,zastúpenýAdvokátskakanceláriaSTRELÁK&Partners,s.r.o.,Záhradnícka
46, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.08.2009 č.120091159 je neplatná.

II. Súd určuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.11.2009 č. 120092325 je neplatná.

III. Žaloba sa v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že úver zo zmluvy zo dňa 14.08.2009 č.
120091159 je bezúročný a bez poplatkov zamieta.

Žaloba sa v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že úver zo zmluvy zo dňa 30.11.2009 č.
120092325 je bezúročný a bez poplatkov zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.03.2017 domáhala vydania rozhodnutia,

ktorým by súd určil, že

- úver zo zmluvy č. 120091159 zo dňa 14.08.2009 a č. 120092325 zo dňa 30.11.2009 uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov,
- zmluvy o úvere č. 120091159 zo dňa 14.08.2009 a č. 120092325 zo dňa 30.11.2009 uzatvorené medzi
žalobkyňou a žalovaným sú neplatné.

Žalobu odôvodnila tým, že je nesporné, že sa jedná o zmluvy o spotrebiteľských úveroch podľa zákona č.
258/2001 Z.z. v čase uzatvorenia zmlúv. Predmetné zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky.
Je potrebné považovať ich za bezúročné a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov súd tiež absolútne
neplatné.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.05.2017 uviedol, že celú žalobu navrhuje zamietnuť, žalovanému
priznať nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 120091159 na

základe ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 400 eur
za celkový poplatok za správu úveru vo výške 216 eur sa žalobkyňa zaviazala žalovanému zaplatiť
v 7 splátkach po 88 eur. Predmetná zmluva bola predčasne doplatená dňa 30.11.2009 a to celkovou
sumou 592,14 eur. Žalovaný ďalej uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 120092325 na základektorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 800 eur za celkový
poplatok za správu úveru vo výške 552 eur sa žalobkyňa zaviazala žalovanému zaplatiť v 13 splátkach
po 104 eur. Na predmetnú zmluvu žalovaný eviduje len úhradu 104 eur, čiže dlh predstavuje sumu 1.248

eur. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že vznáša námietku premlčania podľa § 152 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), keď v posudzovanej veci márne uplynula 3-ročná premlčacia
doba.

3. Rozsudkom č.k. 9Csp/61/2017-48 zo dňa 09.05.2018 súd predmetnú žalobu zamietol.

4. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie.

5. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 6Co/284/2018-78 zo dňa 30.04.2020 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V zrušujúcom uznesení krajský súd uviedol, že z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa sa
v konaní domáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru dojednaného
Zmluvou o úvere č. 120092325 zo dňa 30.11.2009 a Zmluvou o úvere č. 120091159 zo dňa 14.8.2009
a určenia ich neplatnosti. Obe zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými (§ 52 a nasl. Obč. zák.) a ich
hmotnoprávnu reguláciu treba podriadiť pod režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Pokiaľ ide o procesnú prípustnosť predmetnej žaloby, odvolací súd poukazuje na ust. § 137 písm. d)
C.s.p.,podľaktorého žaloboumožnopožadovať,abysarozhodolnajmäourčeníprávnejskutočnosti,ak
tovyplývazosobitnéhopredpisu.Keďževčaserozhodovaniasúduprvejinštancie(9.5.2018) bol účinný
zákon č. 279/2017 Z.z., ktorým došlo k novelizácii zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
(§ 11 ods. 4), podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru (18ba) -
poznámka pod čiarou k odkazu 18ba znie: „§ 18ba) § 137 ods. c) a d) Civilného sporového poriadku“ (ide
o procesné ustanovenie aplikovateľné aj na spotrebiteľské zmluvy uzatvorené za účinnosti
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poznámka odvolacieho súdu), naliehavý právny
záujemžalobkynenanavrhovanomurčeníjedaný.Uvedenýmprocesnýmustanovenímsatotižvýslovne

zaviedla možnosť spotrebiteľa podať žalobu o určene neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
resp. domáhať sa určenia jej bezúročnosti bezpoplatkovosti. Pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobu
zamietol dôvodiac, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na navrhovanom určení neplatnosti
vyššie označených zmlúv o spotrebiteľskom úvere, vec nesprávne právne posúdil a svojim postupom
odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom. Pokiaľ ide o vyhodnotenie vznesenej námietky premlčania

súdom prvej inštancie (s ohľadom na aktuálny predmet sporu) je potrebné pre objasnenie dodať,
že vo všeobecnosti právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik,
zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo
zákona (ex lege), a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému, z uvedeného dôvodu sa toto právo
nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným

schválením(ratihabíciou),aniodpadnutímvadyprejavuvôle(konvalidáciou).Súdmusínatútoabsolútnu
neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti (viď
napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.10.2010, sp. zn. 5M Cdo 11/2009). Preto námietka
premlčania vo vzťahu k navrhovanému určovaciemu petitu je bez právneho významu. Vo vzťahu k
rozsudočnému petitu, ktorým sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti Zmluvy o úvere č. 120092325

zo dňa 30.11.2009, odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie rozhodnutie NS SR sp.
zn. 3Cdo 27/2011 publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2015 pod č. R
77/2015, ktorým vyslovil, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského
súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej
pre občianskoprávne konanie, v ktorom sa rieši otázka určenia platnosti/neplatnosti spotrebiteľskej

zmluvy.Ohľadomposúdeniaprípadnejplatnosti/neplatnostirozhodcovskejdoložky dojednanejvZmluve
o úvere č. 120092325 odvolací súd odkazuje na nález Ústavného súdu SR z 11.6.2019, sp. zn.
III. ÚS 438/2018, podľa ktorého „pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských
veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas
tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou

bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Pokiaľ je táto podmienka splnená, nemožno sa
dovolávať bez ďalšieho neplatnosti takejto doložky. Nie je pritom rozhodujúce, či spotrebiteľ vyznačil
súhlas s doložkou vedome alebo z nepozornosti“. Odvolací súd dodal, že v spotrebiteľských
vzťahoch sa uplatňujú v porovnaní so všeobecnou právnou úpravou, rozdielne procesné postupy (§295 C.s.p., § 54 ods. 2 Obč. zák.). V súvislosti s povinnosťou súdu v spotrebiteľských veciach ex offo
zohľadniť rozhodnú skutočnosť a vysloviť neplatnosť nekalej podmienky alebo neplatnosť zmluvy je
potrebné zohľadniť príslušnú judikatúru Európskeho súdneho dvora, ktorá síce nepopiera rešpektovanie

procesnej zásady, že procesná iniciatíva prináleží stranám sporu, nebráni však tomu, aby vnútroštátny
súd výnimočne vo verejnom záujme aplikoval ustanovenia právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa tak,
aby bola zabezpečená jeho ochrana v takej miere, ktorá by kompenzovala nevýhody vyplývajúce z
okolností uzavretia zmluvy (viď. napr. aj rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C 412/06, C
227/08). Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389

ods. 1 písm. b), c) C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), aby tým učinil zadosť
princípu dvojinštančnosti civilného súdneho sporu a neznemožnil stranám realizáciu ich procesných
práv, keďže by im odoprel možnosť odvolacieho prieskumu nových, z pohľadu doterajších záverov súdu
prvej inštancie dosiaľ neriešených skutočností.

6. Súd vo veci opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou

o úvere č. 120091159 zo dňa 14.08.2009 a zmluvou o úvere č. 120092325 zo dňa 30.11.2009,
formulármi zmluvných podmienok, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 15 Er/242/2012, ako aj ostatným
obsahom spisu, výsluchom žalobkyne, prednesom právneho zástupcu žalovaného a zistil tento skutkový
stav:

7. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120091159 bol žalovanej
poskytnutý bezúčelový hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 400 eur za celkový poplatok za správu
úveru vo výške 216 eur sa žalobkyňa zaviazala žalovanému zaplatiť v 7 splátkach po 88 eur. Predmetná
zmluva bola predčasne doplatená dňa 30.11.2009 a to celkovou sumou 592,14 eur.

Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120092325 bol žalovanej poskytnutý bezúčelový
hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 800 eur za celkový poplatok za správu úveru vo výške 552 eur
sa žalobkyňa zaviazala žalovanému zaplatiť v 13 splátkach po 104 eur. Na predmetnú zmluvu žalovaný
eviduje len úhradu 104 eur, dlh predstavuje sumu 1.248 eur.

Z Rozhodcovského rozsudku Medzinárodného rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 06.10.2011,
sp. zn. 0095/2011 súd zistil, že v právnej veci žalobcu: Telervis Plus a.s., Staré Grunty 7, Bratislava,
IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Alan Strelák, advokát, Na vŕšku 2, Bratislava, proti žalovanej: G.. O.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, W., súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.248 eur, úrok
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.248 eur od 12.04.2010 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo

výške 21,23 eur za každý začatý mesiac omeškania, začínajúc mesiacom apríl 2010 až do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, žalovanú zaviazal
na náhradu trov konania v sume 295,17 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení
rozsudkurozhodcovskýsúduviedol,ževykonanýmdokazovanímmalpreukázané,žemedzižalobcoma
žalovanou vznikol záväzkový právny vzťah, a to uzatvorením zmluvy o úvere, na základe ktorej žalobca

poskytol žalovanej peňažné prostriedky, úver vo výške 800 eur, čo žalovaná potvrdila svojim podpisom
na zmluve o úvere. Žalovaná sa v zmluve o úvere zaviazala vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné
prostriedky spolu s poplatkom za správu úveru vo výške 552 eur (celkovo dlžnú čiastku vo výške 1.352
eur) formou 13 mesačných splátok vo výške 104 eur podľa splátkového kalendára. Nakoľko žalovaná
neuhrádzala riadne a včas podľa dohodnutých podmienok splátky (ku dňu podania žaloby uhradila iba

sumu 104 eur), v zmysle čl. II. zmluvy o úvere, sa stal splatný celý dlh. Nakoľko žalovaná dlh vo výške
1.248 eur (1.352 eur - 104 eur) splatný ku dňu 11.04.2010 ani napriek výzve žalobcu neuhradila tak,
ako bola povinná, rozhodcovský súd návrhu žalobcu v časti istiny vyhovel a žalovanú na jej zaplatenie
zaviazal. Rozhodcovský súd ďalej zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania a zmluvnej pokuty
vo výške 21,23 eur. Vo zvyšnej časti žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty žalobu zamietol. Žalovanú

zaviazal na náhradu trov konania od žalovanej.

8. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že spotrebiteľský úver č. 120092325 na sumu
800 eur jej nikdy poskytnutý nebol. Táto zmluva je od počiatku neplatná. Keďže samotná zmluva je
neplatná, všetky na ňu nadväzujúce právne úkony sú neplatné. Žiada zastaviť exekúciu.

9. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že pokiaľ
ide o zmluvu č. 120091159 na sumu 400 eur, skutočne jej bolo žalovaným vyplatených len 184
eur a pokiaľ ide o zmluvu č. 120092325 na sumu 800 eur, skutočne jej bola vyplatená len suma248 eur. Z dvoch úverov jej teda bola vyplatená suma 432 eur (184+248) a na splátkach úverov
zaplatila žalovanému sumu 720 eur. Preplatila tak žalovanému sumu 288 eur. Žalobkyňa uviedla, že
obidve zmluvy o úvere sú neplatné. Vedená exekúcia na základe exekučného titulu - rozhodcovského

rozsudku č. 0095/2011 zo dňa 06.10.2011 je absolútne neplatný právny úkon, vymáhaný nárok je úžera.
Za požičaných 432 eur (2 úvery) a splatených 720 eur, exekútor od nej vymáha 5.789,45 eur, čo
považuje za trestný či úžery spáchaný žalovaným. Ďalej žalobkyňa uviedla, že žiada zastaviť exekúciu,
pretože právomoc rozhodcovského súdu na konanie bola založená na rozhodcovskej doložke ako
neprijateľnej zmluvnej podmienke a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Rozhodcovský

rozsudok je exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom, nie je spôsobilý na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, keď právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom nemôže spôsobiť platné právne účinky. V obidvoch
zmluvách je neprimerané RPMN, čo je neprijateľnou zmluvnom podmienkou. Zmluvy jej boli dané na
podpis na rýchlo, na terase. Nikto s ňou nič nedohadoval, ani rozhodcovskú doložku, ani iné podstatné
veci. Predvolanie na rozhodcovské konanie jej doručené nebolo. O začatí exekúcie sa dozvedela až

z upovedomenia o jej začatí. Exekučný rozsudok považuje za neplatný. Voči nej vedenú exekúciu
považuje za nezákonnú.

10. Žalovaný v podaní doručenom súdu 19.07.2021 žiadal ospravedlniť svoju neúčasť
na pojednávaní a súčasne uviedol, že žalovaný naďalej navrhuje predmetnú žalobu zamietnuť.

Prípadné nesplnenie zákonných podmienok - náležitostí zmlúv je sankcionované bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou a nie jej neplatnosťou celej zmluvy. Podľa žalovaného zmluvy zmluvy spĺňajú všetky
zákonné náležitosti a podmienky, argumentácia žalobkyne je neopodstatnená. Nie je prípustné, aby
sa jednoducho odvolávala na fakt, že ,,nevedela, čo podpisuje“ a že jej nikto nevysvetlil, čo ,,ten“ bod
znamená.

11. Súd právne vec posúdil podľa nasledovných ustanovení:

11.1. Podľa článku 1., veta prvá Obchodných podmienok navrhovateľa veriteľ má právo žiadať vrátenie
celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek

splátky v plnej výške.

11.2. Podľa článku 1., veta šiesta, Obchodných podmienok navrhovateľa RPMN činí pri splatnosti úveru
na13 mesiacov 206,73%.

11.3. Podľa článku 1., veta ôsma Obchodných podmienok navrhovateľa ročná úroková sadzba činí 20%
za každý rok splácania úveru.

11.4. Podľa článku 3. Obchodných podmienok navrhovateľa sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník
nesplní svoj záväzok podľa článku II. tejto zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka naviac

zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru a to za každý začatý kalendárny mesiac
omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru a zákony úrok z omeškania. Po
dohode zmluvných strán je dlžník povinný uhradiť paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom v
súvislostisvymáhanímdlžnejčiastkyvovýške20%zposkytnutéhoúveru,najmenejvšak67,-EUR,ktoré
podohodezmluvnýchstránnepodliehavyúčtovaniu.Tátonáhradanezahrňujenákladyrozhodcovského,

súdneho alebo iného konania spojeného s vymáhaním dlhu. Zmluvná pokuta a paušálna náhrada
nákladov je splatná do 5 dní od jej uloženia. V prípade omeškania dlžníka s úhradou akéhokoľvek
peňažného záväzku podľa tejto zmluvy je veriteľ oprávnený zaslať dlžníkovi upomienku. Zaslanie
upomienky, prípadne inej výzvy súvisiacej s úhradou záväzku je spoplatnená čiastkou 1,50Eur. Dlžník
so spoplatnením upomienky alebo inej výzvy podľa predchádzajúcej vety súhlasí a zaväzuje sa túto

čiastku uhradiť.

11.5.Podľa§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadaniedlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11.6. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný.11.7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11.8. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

11.9. Podľa § 52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11.10. Podľa § 53 ods. 1,2,3,5 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal

spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11.11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, tento zákon

upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského
úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

11.12. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

11.13. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

11.14. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, pri nesplnení
podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j),
k)a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11.15. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere,
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

11.16. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa,

ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo v rozpore s ,,ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná ( napr. úroky z omeškania nad limit podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.).
Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za

plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.
teóriaskutočnéhoplneniaspomínanánajčastejšievsúvislostispoplatkamivspotrebiteľskýchúverových
vzťahoch).

12. Predmetom tohto konania bol návrh žalobkyne na určenie neplatnosti zmluvy o

úvere č. 120091159 zo dňa 14.08.2009, ktorú uzavrela žalobkyňa ako spotrebiteľka so žalovaným ako
dodávateľom pri plnení jeho podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa namietala v prvom rade celej zmluvy z
dôvodov, na ktoré v priebehu konania poukazovala.

13. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou

podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň zmluvou podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľská zmluva predstavuje osobitný druh zmluvy, pri ktorej na jednej
strane vystupuje v silnejšej pozícii dodávateľ, osoba konajúca v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnostianadruhejstranevslabšejpozíciispotrebiteľ,fyzickáosoba,ktorápriuzatváranízmluvynekoná
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V uvedenom prípade bola uzavretá zmluva označená

ako zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a v zmluve bolo dohodnuté,
že ich vzťahy sa budú sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Uvedené označenie ani dojednanie
nie je ale prekážkou aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
ďalších právnych predpisov spotrebiteľského práva, ktoré súd aplikuje na všetky zmluvy, bez ohľadu na
ich právnu formu, ak jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Vzhľadom k charakteru subjektov, ako

už bolo vyššie uvedené, podmienku jednej zmluvnej strany v podobe spotrebiteľa mal súd v uvedenom
konaní splnenú.

14. Súd po doplnení dokazovania dospel k záveru, že predmetnej žalobe je v časti
nároku žalobkyne určiť, že zmluva č. 120091159 zo dňa 14.08.2009 zmluva je neplatná je potrebné

vyhovieť.

15. Súd na základe vykonaného dokazovania zmluvou o úvere zo dňa 14.08.2009 malpreukázané, že účastníci uzavreli dňa 14.08.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol
žalobkyni úver vo výške 400 eur s poplatkom za jeho správu 216 eur. Celkovo sa žalobkyňa zaviazala
vrátiťžalovanémusumu616eurv7-ichmesačnýchsplátkachpo88eur,pričomprvásplátkabolasplatná

10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po
splatnosti predchádzajúcej splátky. Účastníci sa dohodli, že veriteľ je oprávnený žiadať vrátenie celej
dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Žalobkyňa
uhradila žalovanému sumu 616 eur.

V prvom rade súd uvádza, že je absurdné, aby sa veriteľ a dlžník dohodli na poskytnutí úveru v sume
400 eur a dlžníkovi bol reálne po zaplatení poplatku za správu úveru vo výške 216 eur poskytnutý
úver fakticky len vo výške 184 eur s povinnosťou splatiť mu spolu sumu 616 eur. Takéto konanie
žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi. Skutočná výška úveru nekorešponduje skutočne poskytnutej
čiastke úveru. Poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje
nejakú jeho časť je v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. V skutočnosti teda žalovaný poskytol

žalobkyni úver neporovnateľne nižší ako uvedený v zmluve. Je takto nepochybne daný záver o
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pretože naráža na nenaplnenie ekonomického využitia predmetu
úverového právneho úkonu. Preto započítanie si odmeny za poskytnutie úveru do úveru ešte pred
samotným poskytnutím úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže takáto zmluvná podmienka
odporuje ratio legis inštitútu úveru.

Ďalej súd uvádza, že podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere ako takej, je poskytnutie peňažných
prostriedkov za odplatu - úrok. Zákon samotný považuje dojednanie úroku za pojmový znak daného
právneho vzťahu. Predmetná zmluva o úvere zo dňa 14.08.2009 dojednanie o úrokovej sadzbe vôbec
neobsahuje. Zmluva obsahuje len celkového poplatku za správu 216 eur. Takéto dojednanie úrokovej

sadzby je podľa názoru súdu neplatné. Zákon jasne definuje nielen v § 497 Obchodného zákonníka,
ktorý upravuje podstatné náležitosti zmluvy o úvere vo všeobecnosti, ale aj v zákone o spotrebiteľských
úveroch , že obligatórnou náležitosťou zmluvy o (spotrebiteľskom) úvere je ročná úroková sadzba
úveru. Pro výbere z ponúk na trhu spotrebiteľských úverov je jedným zo základných kritérií, ktorým
sa spotrebiteľ riadi aj úroková sadzba poskytovaného úveru. Táto informácia ovplyvňuje ekonomické

správanie spotrebiteľa a v konečnom dôsledku ovplyvní, či si spotrebiteľ od danej spoločnosti úver
zoberie alebo nie. Neuvedenie úrokovej sadzby úveru v zmluve o úvere je jednoznačne porušenie
zákona a nesplnenie podstatnej náležitosti zmluvy. Navyše uvedenie len výšky ceny poskytnutého úveru
pri vedomosti veriteľa, že úroková sadzba je podstatnou náležitosťou zmluvy, je možné označiť aj ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi s cieľom ovplyvniť správanie spotrebiteľa a neuvedením zákonných

náležitostí využiť neskúsenosť a tieseň spotrebiteľa vo svoj prospech. Úroková sadzba je síce len
časťou samotnej zmluvy, ale ide o podstatnú časť zmluvy. Hoci nesplnenie obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusí samo o sebe znamenať neplatnosť zmluvy ako takej (zákon
takýto úver namiesto neplatnosti sankcionuje určením úveru za bezúročný a bez poplatkov), avšak
v situácii, keď ide o esenciálnu časť zmluvy, pričom zmluva, ktorá má formulárovú podobu a bola

skoncipovaná výlučne žalovaným - veriteľom nezodpovedá požiadavkám uvedeným v zákone, berúc
zreteľ na povahu právneho úkonu, obsah právneho úkonu, ktorý zakladá hrubú nerovnováhu práv a
povinností v neprospech spotrebiteľa ako aj vzhľadom na evidentnú nadváhu nad dlžníkom - žalovaným
je súd toho názoru, že zmluva je neplatná ako celok podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Až v ďalšej časti
zmluvysažalobkyňazaväzujezaplatiťžalovanémupoplatokzasprávuúveruvovýške216eur.Pokiaľsa

v predtlači predchádzajúceho článku zmluvy uvádza, že úver veriteľ poskytuje dlžníkovi za úrok vo výške
20% z istiny (ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak dohodnutý úrok). Toto
dojednanie je absolútne nejasné, neurčité. Povinnosťou žalovaného bolo uviesť ročnú úrokovú sadzbu
úveru a nie percentuálne vyjadrenie celkového úroku za obdobie 7 mesiacov. Nevyplýva z neho aká
suma predstavuje dohodnutý úrok, a aká tzv. poplatok za správu úveru. Nemožno v ďalšom neuviesť, že

celkový poplatok za správu úveru vo výške 216 eur, v porovnaní s istinou úveru 400 eur za 7 mesiacov
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán, keďže za 7 mesiacov
sa žalovaný obohatí na úkor žalobcu takmer o 2/3 poskytnutých finančných prostriedkov. Dojednaná
odplata tvorená úrokom a nákladmi poskytnutia úveru ďaleko presahuje odplatu bežne poskytovanú za
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na trhu.

Vyššie uvedený postup žalovaného je v rozpore s ust. § 53 Obč. zákonníka, ale aj § 39 Občianskeho
zákonníka a teda jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Takto
až úžernícky dojednaná odplata je dôvodom absolútnej neplatnosti celej zmluvy o úvere v zmysle § 39Občianskeho zákonníka. Takto dojednaná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo
a úverový právny úkon za takéto úžerné protiplnenie je ťažko možno podrobiť moderácii. Zákon o
spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné aby

sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp. neurčitý
poplatok možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie, ktoré si
spotrebiteľ neobjednal a ktoré súži výlučne v prospech dodávateľa.

Ako už bolo uvedené, súd uzavretú zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže

žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe. Z
formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. ,,formulárovú zmluvu“, ktorej predtlač mal žalovaný
už pripravenú a dopisoval do nej už iba kontaktné údaje žalobkyne, ktorá obsah takto pripravenej zmluvy
nemohla nijako ovplyvniť ani neovplyvnila. Predmetná zmluva o úvere je podľa názoru súdu neplatná,
pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, ktorý za účelom získania úveru nemohol ovplyvniť jej obsah. Ako spotrebiteľ mala zrejme

možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne
nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné ustanovenia obsiahnuté v zmluve, preto nemožno považovať
za individuálne dojednané. Žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah
vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní. Mohla iba
zmluvu ako celok odmietnuť alebo prijať, a teda sa podrobiť i dodávateľom nanúteným ustanoveniam.

Dôkazné bremeno, že jednotlivé dojednania boli individuálne dohodnuté, je na žalovanom ako
dodávateľovi,apretobolonevyhnutnýmvsúladesust.§53Občianskehozákonníkapredmetnézmluvné
ustanovenia nepovažovať za individuálne dojednané.

V zásade sa súd stotožňuje s názorom žalobkyne, že je potrebné posúdiť jednotlivé dojednania zmluvy,
prípadne vysloviť iba neplatnosť neprijateľných zmluvných podmienok.

Podľa ustálenej súdnej praxe je však dôležité posúdiť, či z objektívneho hľadiska je zmluva o
spotrebiteľskom úvere z dôvodu neplatnosti jednotlivých zmluvných podmienok ako celok ešte

udržateľná.

Potom, ako súd uzavretú zmluvu o úvere podrobil aj kontrole zákonných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere mal preukázané,
že zmluva neobsahuje viaceré zákonné náležitosti, konkrétne zákonnú náležitosť podľa § 4 ods. 2

písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z. ročnú percentuálnu mieru nákladov. Tá je uvedená len v obchodných
podmienkach v závislosti od splatnosti úveru, pre splatnosť 7 alebo 13 mesiacov. Naviac, pri splatení
úveru do 7 mesiacov RPMN uvedené v obchodných podmienkach predstavuje 458,92%.

K úroku a odplate súd ďalej uvádza, že je úver odplatným právnym úkonom. Odplatu za hlavný predmet

plnenia predstavujú úroky. Tiež sa im zvykne hovoriť cena úveru, alebo odplata. Ak preto žalovaný
naformuloval zmluvu tak, že sa má platiť úrok a odplata, nie je jasné, čo je tou odplatou, ak aj úrok je
odplatou. Tohto článku sa potom dotýka neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky a rozpor so
zákonom. Vo vzťahu, k úverovej zmluve v predmetnej zmluve absentuje aj termín konečnej splatnosti. V
zmluve sa totiž len uvádza, že prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia 30. deň

po splatnosti predchádzajúcej splátka. Takéto určenie termínu konečnej splatnosti a termínov splatnosti
jednotlivých splátok súd nepovažoval za súladné so zákonom. Spotrebiteľ musí byť informovaný presne
v akých termínoch má úver splácať a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti zo zmluvy. Vyžaduje sa
presná špecifikácia termínov splatnosti splátok a konečnej splatnosti úveru. Nemožno tieto nedostatky
nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedú k určeniu týchto údajov. Zmluvné

dojednania sú nejasné, nepresné, neurčité, nezrozumiteľné, čo spôsobuje neplatnosť jej jednotlivých
ustanovení. Žalobca si uplatnil paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom (žalovaným) v
súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky a to vo výške 20% z poskytnutého úveru, ktorá predstavuje 80
eur. Ako už bolo vyššie uvedené, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Aj toto

zmluvné dojednanie predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Táto značná nerovnováha je daná predovšetkým skutočnosťou, že dohodnutá
paušálna náhrada nákladov vo svojej podstate predstavuje ďalšiu sankciu pre dlžníka (spotrebiteľa)
za porušenie zmluvných povinností, za ktoré je už sankcionovaný jednou zmluvnou pokutou (paušálnanáhrada takto predstavuje druhú zmluvnú pokutu). Takáto sankcia ani nemá oporu v zákone, lebo sa
nejedná o žiadny právny inštitút upravený normami platného právneho poriadku. Jedná sa o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná.

Súd predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú dňa 14.08.2009 považuje za neplatný
právny úkon. Neplatnou je celá zmluva, nakoľko je koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a
vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a preto je
posudzovaná zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých zmluvných podmienok ako celok neudržateľná,

z ktorého dôvodu je predmetná žaloba v časti nároku žalobkyne o určenie neplatnosti zmluvy o úvere
zo dňa 14.08.2009 dôvodná.

K rozhodcovskej doložke dojednanej v Zmluve o úvere č. 120091159 zo dňa 14.08.2009 súd uvádza, že
medzi žalobkyňou a žalovaným bola dohodnutá rozhodcovská doložka umožňujúca riešiť spory z tejto
zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť a výklad) výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským

súdom. Rozhodcovská doložka bola súčasťou obchodných podmienok formulárovej zmluvy o úvere
bez možnosti povinného - spotrebiteľa - ovplyvniť jej obsah, a teda nebola dohodnutá individuálne.
Takáto rozhodcovská doložka bola v neprospech povinnej, preto je neprijateľná. Povinná totiž mohla
buď len odmietnuť zmluvu ako celok, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam poskytnutia úveru, to
znamená aj rozhodcovskému konaniu (ak vznikne spor). Pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky

v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní
zmluvynesúhlastak,abyvprípadevyznačenianesúhlasuvzájomnésporyvsúvislostisospotrebiteľskou
zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Toto však v konaní preukázané nebolo.
Takúto rozhodcovskú doložku súd považuje za neplatnú, priečiacu sa dobrým mravom. Obchodné
podmienky k predmetnej zmluve nie sú podpísané obidvomi zmluvnými stranami. Rozhodcovská

doložka, ktorá je v nich obsiahnutá a pre ktorú zákon vyžaduje písomnú formu, je pre absenciu tejto
predpísanej formy neplatná. Nemožno takto vyvodiť záver, že úverová zmluva a obchodné podmienky
obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s
obchodnými podmienkami. V prípade, že sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou, musí
sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah, čo sa v konkrétnom prípade nestalo

(§ 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodcovskom konaní).

16. Predmetom tohto konania bol ďalej návrh žalobkyne na určenie, že zmluva č.
120091159 zo dňa 14.08.2009 je bezúročná a bez poplatkov.

17. Tento nárok žalobkyne súd považoval za nedôvodný, keď vyhovujúci nárok
a určenie neplatnosti predmetnej zmluvy subsumuje nárok žalobkyne na určenie bezúrokovosti a
bezpoplatkovosti uvedeného úveru. Takýto výrok súdu by bol nadbytočný.

18. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere zo dňa 14.08.2009 uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej
dostal. Z titulu bezdôvodného obohatenia žalovanému vzniklo právo na vrátenie poskytnutej finančnej
hotovosti žalobkyňou, ktorej sa na základe neplatnej zmluvy plnilo, teda na vrátenie sumy reálne jej

poskytnutej sumy (bez úrokov a bez poplatkov).

19. Predmetom konania bolo ďalej určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. 120092325
zodňa30.11.2009,ktorúuzavrelažalobkyňaakospotrebiteľkasožalovanýmakododávateľompriplnení
jeho podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa namietala v prvom rade celej zmluvy z dôvodov, na ktoré v

priebehu konania poukazovala.

20. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň zmluvou podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľská zmluva predstavuje osobitný druh zmluvy, pri ktorej na jednej

strane vystupuje v silnejšej pozícii dodávateľ, osoba konajúca v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnostianadruhejstranevslabšejpozíciispotrebiteľ,fyzickáosoba,ktorápriuzatváranízmluvynekoná
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V uvedenom prípade bola uzavretá zmluva označená
ako zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a v zmluve bolo dohodnuté,že ich vzťahy sa budú sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Uvedené označenie ani dojednanie
nie je ale prekážkou aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
ďalších právnych predpisov spotrebiteľského práva, ktoré súd aplikuje na všetky zmluvy, bez ohľadu na

ich právnu formu, ak jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Vzhľadom k charakteru subjektov, ako
už bolo vyššie uvedené, podmienku jednej zmluvnej strany v podobe spotrebiteľa mal súd v uvedenom
konaní splnenú.

21. Súd po doplnení dokazovania dospel k záveru, že predmetnej žalobe je v časti

nároku žalobkyne určiť, že zmluva č. 120092325 zo dňa 30.11.2009 zmluva je neplatná je potrebné
vyhovieť.

22. Súd na základe vykonaného dokazovania zmluvou o úvere zo dňa 30.11.2009 mal
preukázané, že účastníci uzavreli dňa 30.11.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol
žalobkyni úver vo výške 800 eur s poplatkom za jeho správu 552 eur. Celkovo sa žalobkyňa zaviazala

vrátiť žalovanému sumu 1.352 eur v 13-ich mesačných splátkach po 104 eur, pričom prvá splátka bola
splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30.
deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Účastníci sa dohodli, že veriteľ je oprávnený žiadať vrátenie
celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.
Žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 104 eur.

V prvom rade súd uvádza, že je absurdné, aby sa veriteľ a dlžník dohodli na poskytnutí úveru v sume
800 eur a dlžníkovi bol reálne po zaplatení poplatku za správu úveru vo výške 552 eur poskytnutý
úver fakticky len vo výške 248 eur s povinnosťou splatiť mu spolu sumu 1.352 eur. Takéto konanie
žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi. Skutočná výška úveru nekorešponduje skutočne poskytnutej

čiastke úveru. Poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje
nejakú jeho časť je v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. V skutočnosti teda žalovaný poskytol
žalobkyni úver neporovnateľne nižší ako uvedený v zmluve. Je takto nepochybne daný záver o
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pretože naráža na nenaplnenie ekonomického využitia predmetu
úverového právneho úkonu. Preto započítanie si odmeny za poskytnutie úveru do úveru ešte pred

samotným poskytnutím úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže takáto zmluvná podmienka
odporuje ratio legis inštitútu úveru.

Ďalej súd uvádza, že podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere ako takej, je poskytnutie peňažných
prostriedkov za odplatu - úrok. Zákon samotný považuje dojednanie úroku za pojmový znak daného

právneho vzťahu. Predmetná zmluva o úvere zo dňa 30.11.2009 dojednanie o úrokovej sadzbe vôbec
neobsahuje. Zmluva obsahuje len celkového poplatku za správu 552 eur. Takéto dojednanie úrokovej
sadzby je podľa názoru súdu neplatné. Zákon jasne definuje nielen v § 497 Obchodného zákonníka,
ktorý upravuje podstatné náležitosti zmluvy o úvere vo všeobecnosti, ale aj v zákone o spotrebiteľských
úveroch , že obligatórnou náležitosťou zmluvy o (spotrebiteľskom) úvere je ročná úroková sadzba

úveru. Pro výbere z ponúk na trhu spotrebiteľských úverov je jedným zo základných kritérií, ktorým
sa spotrebiteľ riadi aj úroková sadzba poskytovaného úveru. Táto informácia ovplyvňuje ekonomické
správanie spotrebiteľa a v konečnom dôsledku ovplyvní, či si spotrebiteľ od danej spoločnosti úver
zoberie alebo nie. Neuvedenie úrokovej sadzby úveru v zmluve o úvere je jednoznačne porušenie
zákona a nesplnenie podstatnej náležitosti zmluvy. Navyše uvedenie len výšky ceny poskytnutého úveru

pri vedomosti veriteľa, že úroková sadzba je podstatnou náležitosťou zmluvy, je možné označiť aj ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi s cieľom ovplyvniť správanie spotrebiteľa a neuvedením zákonných
náležitostí využiť neskúsenosť a tieseň spotrebiteľa vo svoj prospech. Úroková sadzba je síce len
časťou samotnej zmluvy, ale ide o podstatnú časť zmluvy. Hoci nesplnenie obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusí samo o sebe znamenať neplatnosť zmluvy ako takej (zákon

takýto úver namiesto neplatnosti sankcionuje určením úveru za bezúročný a bez poplatkov), avšak
v situácii, keď ide o esenciálnu časť zmluvy, pričom zmluva, ktorá má formulárovú podobu a bola
skoncipovaná výlučne žalovaným - veriteľom nezodpovedá požiadavkám uvedeným v zákone, berúc
zreteľ na povahu právneho úkonu , obsah právneho úkonu, ktorý zakladá hrubú nerovnováhu práv a
povinností v neprospech spotrebiteľa ako aj vzhľadom na evidentnú nadváhu nad dlžníkom - žalovaným

je súd toho názoru, že zmluva je neplatná ako celok podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Až v ďalšej časti
zmluvysažalobkyňazaväzujezaplatiťžalovanémupoplatokzasprávuúveruvovýške552eur.Pokiaľsa
v predtlači predchádzajúceho článku zmluvy uvádza, že úver veriteľ poskytuje dlžníkovi za úrok vo výške
20% z istiny (ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak dohodnutý úrok). Totodojednanie je absolútne nejasné, neurčité. Povinnosťou žalovaného bolo uviesť ročnú úrokovú sadzbu
úveru a nie percentuálne vyjadrenie celkového úroku za obdobie 13 mesiacov. Nevyplýva z neho aká
suma predstavuje dohodnutý úrok, a aká tzv. poplatok za správu úveru. Nemožno v ďalšom neuviesť, že

celkový poplatok za správu úveru vo výške 552 eur, v porovnaní s istinou úveru 800 eur za 13 mesiacov
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán, keďže za 13 mesiacov sa
žalovaný obohatí na úkor žalobcu o viac ako polovicu poskytnutých finančných prostriedkov. Dojednaná
odplata tvorená úrokom a nákladmi poskytnutia úveru ďaleko presahuje odplatu bežne poskytovanú za
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na trhu.

Vyššie uvedený postup žalovaného je v rozpore s ust. § 53 Obč. zákonníka, ale aj § 39 Občianskeho
zákonníka a teda jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Takto
až úžernícky dojednaná odplata je dôvodom absolútnej neplatnosti celej zmluvy o úvere v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka. Takto dojednaná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo
a úverový právny úkon za takéto úžerné protiplnenie je ťažko možno podrobiť moderácii. Zákon o

spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné aby
sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp. neurčitý
poplatok možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie, ktoré si
spotrebiteľ neobjednal a ktoré súži výlučne v prospech dodávateľa.

Ako už bolo uvedené, súd uzavretú zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže
žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe. Z
formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. ,,formulárovú zmluvu“, ktorej predtlač mal žalovaný
už pripravenú a dopisoval do nej už iba kontaktné údaje žalobkyne, ktorá obsah takto pripravenej zmluvy
nemohla nijako ovplyvniť ani neovplyvnila. Predmetná zmluva o úvere je podľa názoru súdu neplatná,

pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, ktorý za účelom získania úveru nemohol ovplyvniť jej obsah. Ako spotrebiteľ mala zrejme
možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne
nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné ustanovenia obsiahnuté v zmluve, preto nemožno považovať
za individuálne dojednané. Žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah

vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní. Mohla iba
zmluvu ako celok odmietnuť alebo prijať, a teda sa podrobiť i dodávateľom nanúteným ustanoveniam.

Dôkazné bremeno, že jednotlivé dojednania boli individuálne dohodnuté, je na žalovanom ako
dodávateľovi,apretobolonevyhnutnýmvsúladesust.§53Občianskehozákonníkapredmetnézmluvné

ustanovenia nepovažovať za individuálne dojednané.

V zásade sa súd stotožňuje s názorom žalobkyne, že je potrebné posúdiť jednotlivé dojednania zmluvy,
prípadne vysloviť iba neplatnosť neprijateľných zmluvných podmienok.

Podľa ustálenej súdnej praxe je však dôležité posúdiť, či z objektívneho hľadiska je zmluva o
spotrebiteľskom úvere z dôvodu neplatnosti jednotlivých zmluvných podmienok ako celok ešte
udržateľná.

Potom, ako súd uzavretú zmluvu o úvere podrobil aj kontrole zákonných ustanovení zákona o

spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere mal preukázané,
že zmluva neobsahuje viaceré zákonné náležitosti, konkrétne zákonnú náležitosť podľa § 4 ods. 2
písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z. ročnú percentuálnu mieru nákladov. Tá je uvedená len v obchodných
podmienkach v závislosti od splatnosti úveru, pre splatnosť 7 alebo 13 mesiacov. Naviac, v prípade
splátok úveru Naviac, pri splatení úveru do 13 mesiacov RPMN uvedené v obchodných podmienkach

predstavuje 206,73%.

K úroku a odplate súd ďalej uvádza, že je úver odplatným právnym úkonom. Odplatu za hlavný
predmet plnenia predstavujú úroky. Tiež sa im zvykne hovoriť cena úveru, alebo odplata. Ak preto
žalovaný naformuloval zmluvu tak, že sa má platiť úrok a odplata, nie je jasné, čo je tou odplatou, ak

aj úrok je odplatou. Tohto článku sa potom dotýka neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky
a rozpor so zákonom. Vo vzťahu, k úverovej zmluve právna úprava v predmetnej zmluve absentuje
aj termín konečnej splatnosti. V zmluve sa totiž len uvádza, že prvá splátka je splatná 10. deň
po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátka. Takéto určenietermínu konečnej splatnosti a termínov splatnosti jednotlivých splátok súd nepovažoval za súladné so
zákonom. Spotrebiteľ musí byť informovaný presne v akých termínoch má úver splácať a ako dlho
je povinný plniť si svoje povinnosti zo zmluvy. Vyžaduje sa presná špecifikácia termínov splatnosti

splátok a konečnej splatnosti úveru. Nemožno tieto nedostatky nahradiť apelovaním na potenciálnu
aktivitu spotrebiteľa vedú k určeniu týchto údajov. Zmluvné dojednania sú nejasné, nepresné, neurčité,
nezrozumiteľné, čo spôsobuje neplatnosť jej jednotlivých ustanovení. Žalobca si uplatnil paušálnu
náhradu nákladov vynaložených veriteľom (žalovaným) v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky a
to vo výške 20% z poskytnutého úveru, ktorá predstavuje 160 eur. Ako už bolo vyššie uvedené,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Aj toto zmluvné dojednanie predstavuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto
značná nerovnováha je daná predovšetkým skutočnosťou, že dohodnutá paušálna náhrada nákladov vo
svojej podstate predstavuje ďalšiu sankciu pre dlžníka (spotrebiteľa) za porušenie zmluvných povinností,
za ktoré je už sankcionovaný jednou zmluvnou pokutou (paušálna náhrada takto predstavuje druhú

zmluvnú pokutu). Takáto sankcia ani nemá oporu v zákone, lebo sa nejedná o žiadny právny inštitút
upravený normami platného právneho poriadku. Jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je
neplatná.

K rozhodcovskej doložke dojednanej v Zmluve o úvere č. 120092325 zo dňa 30.11.2009 súd uvádza, že

medzi žalobkyňou a žalovaným bola dohodnutá rozhodcovská doložka umožňujúca riešiť spory z tejto
zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť a výklad) výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Rozhodcovská doložka bola súčasťou obchodných podmienok formulárovej zmluvy o úvere
bez možnosti povinného - spotrebiteľa - ovplyvniť jej obsah, a teda nebola dohodnutá individuálne.
Takáto rozhodcovská doložka bola v neprospech povinnej, preto je neprijateľná. Povinná totiž mohla

buď len odmietnuť zmluvu ako celok, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam poskytnutia úveru, to
znamená aj rozhodcovskému konaniu (ak vznikne spor). Pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky
v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní
zmluvynesúhlastak,abyvprípadevyznačenianesúhlasuvzájomnésporyvsúvislostisospotrebiteľskou
zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Toto však v konaní preukázané nebolo.

Takúto rozhodcovskú doložku súd považuje za neplatnú, priečiacu sa dobrým mravom. Obchodné
podmienky k predmetnej zmluve nie sú podpísané obidvomi zmluvnými stranami. Rozhodcovská
doložka, ktorá je v nich obsiahnutá a pre ktorú zákon vyžaduje písomnú formu, je pre absenciu tejto
predpísanej formy neplatná. Nemožno takto vyvodiť záver, že úverová zmluva a obchodné podmienky
obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s

obchodnými podmienkami. V prípade, že sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou, musí
sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah, čo sa v konkrétnom prípade nestalo
(§ 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodcovskom konaní).

23. Súd predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú dňa považuje za

neplatný právny úkon. Neplatnou je celá zmluva, nakoľko je koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť
a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a preto je
posudzovaná zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých zmluvných podmienok ako celok neudržateľná
a predmetná žaloba v časti nároku žalobkyne o určenie neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 30.11.2009
dôvodná.

24. Za nedôvodný považoval súd nárok žalobkyne o určenie, že úver zo zmluvy č.
120092325 zo dňa 30.11.2009 uzatvorený medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez
poplatkov, keď vyhovujúci nárok a určenie neplatnosti predmetnej zmluvy subsumuje nárok žalobkyne
na určenie bezúrokovosti a bezpoplatkovosti uvedeného úveru. Takýto výrok súdu by bol nadbytočný.

25. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere zo dňa 30.11.2009 uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej
dostal. Z titulu bezdôvodného obohatenia žalovanému vzniklo právo na vrátenie poskytnutej finančnej
hotovosti žalobkyňou, ktorej sa na základe neplatnej zmluvy plnilo, teda na vrátenie sumy reálne jej

poskytnutej sumy (bez úrokov a bez poplatkov).

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spoj. s § 261 ods. 1 C.s.p..t.j. podľa úspešnosti v spore. Vzhľadom na čiastočný úspech (rovnaký úspech) strán sporu v konaní súd
o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný
súd Bratislava IV, písomne v dvoch vyhotoveniach, (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.
233/1995Z.z. (Exekučný poriadok).