Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, November 11, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1T/157/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214010342
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8214010342.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka, PhD. a členiek

senátu JUDr. Márie Jendrejovej a JUDr. Gabriely Hudákovej, v trestnej veci proti obžalovanému V. Š.
pre obzvlášť závažný zločin zločin podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 11. novembra 2019 v Bardejove, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

V. Š. O. S. H. , nar. X. X. XXXX v E., okr. Z., trvale bytom Z. N. XXXX/XXX, okr. Z.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

ako jeden zo spoločníkov a súčasne aj ako jeden z konateľov obchodnej spoločnosti U. Z., s.r.o. so
sídlom v Z., X. XX (ďalej len „obchodná spoločnosť“), bez právneho dôvodu, predstierajúc poskytnutie
pôžičky v sume 310.000,- eur v prospech obchodnej spoločnosti a jej následné nesplatenie, svojvoľne,

bez súhlasu druhého spoločníka a súčasne konateľa obchodnej spoločnosti V. M., opäť bez právneho
dôvodu, 9. 4. 2009 v mene obchodnej spoločnosti ako prevodca (dlžník) uzatvoril so sebou ako
fyzickou osobou a súčasne nadobúdateľom (veriteľom) zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva
k nehnuteľnosti vo vlastníctve obchodnej spoločnosti, stavby „Technická služba originality vozidiel“
súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXXX/XXX, zapísanej na LV číslo XXXXX v katastrálnom území
Z. a bez zaevidovania uvedenej zmluvy do účtovníctva obchodnej spoločnosti a bez vedomia druhého
spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti X. X. XXXX na Správe katastra v Bardejove predložil
túto zmluvu s návrhom na jej vklad, na základe ktorého Správa katastra v Bardejove rozhodnutím o

povolení vkladu číslo O.-XXX/XXXX z XX. X. XXXX ho ako fyzickú osobu zapísala na LV číslo XXXXX
katastrálneho územia Z., ako vlastníka stavby „Technická služba originality vozidiel“ súpisné číslo XXXX
na parcele číslo XXXX/XXX a obchodnej spoločnosti tak bola spôsobená škoda 259.000,- eur, ktorá
však v súčasnosti už netrvá,

t e d a

porušil všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú
právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok
a spôsobil ním škodu veľkého rozsahu,

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods.

4 písm. a) Tr. zákona.Z a čo m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 237 ods. 4 Tr. zák. za použitia §§ 38 ods. 2, 3 (§ 36 písm. j), 39 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia
slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaraďuje sa obžalovaný pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Svidník podal dňa XX.XX.XXXX na obžalovaného V. Š. obžalobu
pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že ako jeden zo spoločníkov a súčasne aj ako jeden z konateľov obchodnej
spoločnostiU.Z.,M..L..T..sosídlomvZ.,X.XX(ďalejlen„obchodnáspoločnosť“),bezprávnehodôvodu,

predstierajúc poskytnutie pôžičky v sume 310.000,- eur v prospech obchodnej spoločnosti a jej následné
nesplatenie, svojvoľne, bez súhlasu druhého spoločníka a súčasne konateľa obchodnej spoločnosti
V. M., opäť bez právneho dôvodu, X. X. XXXX v mene obchodnej spoločnosti ako prevodca (dlžník)
uzatvoril so sebou ako fyzickou osobou a súčasne nadobúdateľom (veriteľom) zmluvu o zabezpečení
záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve obchodnej spoločnosti, stavby „Technická

služba originality vozidiel“ súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXXX/XXX, zapísanej na LV číslo XXXXX
v katastrálnom území Z. a bez zaevidovania uvedenej zmluvy do účtovníctva obchodnej spoločnosti a
bez vedomia druhého spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti X. X. XXXX na Správe katastra v
Bardejove predložil túto zmluvu s návrhom na jej vklad, na základe ktorého Správa katastra v Bardejove
rozhodnutím o povolení vkladu číslo O.-XXX/XXXX z XX. X. XXXX ho ako fyzickú osobu zapísala na

LV číslo XXXXX katastrálneho územia Z., ako vlastníka stavby „Technická služba originality vozidiel“
súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXXX/XXX a obchodnej spoločnosti tak bola spôsobená škoda
259.000,- eur, ktorá však v súčasnosti už netrvá.

Okresný súd Bardejov rozsudkom č. k. XT/XXX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX oslobodil podľa § 285

písm. b) Tr. por. obžalovaného V. Š. spod obžaloby Okresného prokurátora vo Svidníku Pv XXX/XX v
celom rozsahu z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX podľa § 321 ods. 1 písm. b/,
c/ Tr. poriadku na podklade odvolania okresného prokurátora zrušil rozsudok Okresného súdu Bardejov

sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení svojho rozhodnutia mimo
iného uviedol, že „pokiaľ konajúci súd zamietol možnosť právneho posúdenia konania obžalovaného
ako trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zákona, vo vzťahu ku ktorému sa s jeho vyčerpávajúcim
právnym hodnotením dokázaných skutočností a závermi uvedenými v odôvodnení rozsudku odvolací

súd v celom rozsahu stotožnil, bolo následne jeho povinnosťou posudzovať, či konanie obžalovaného
nenapĺňa skutkovú podstatu iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Tr. zákona. Odvolací
súd zistil, že konajúci súd pri hodnotení dokazovania, ako to čiastočne vyplýva aj z odôvodnenia
napadnutého rozsudku, na hlavnom pojednávaní prihliadal aj na procesne neúčinný dôkaz, znalecký
posudok č. XX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX vypracovaný znalcom Ing. Milanom Benkom zapísaným

v zozname znalcov MS SR v odbore ekonómia a manažment, na čl. 253-340, ktorý je dôležitým pre
posúdenie miery zavinenia konania obžalovaného a jeho závažnosti. Odvolací súd vyvodil záver, že
rozhodnutie konajúceho súdu je predčasné, pretože konanie obžalovaného nebolo posudzované aj z
hľadiska naplnenia znakov iných trestných činov, keďže sa zameral výlučne len na naplnenie znakov
žalovaného trestného činu, a tiež z dôvodu zaradenia do dôkaznej situácie takého dôkazu, ktorý je

nateraz procesne neúčinným.“

Súd vykonal v predmetnej trestnej veci dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov V.
M., O. Z., L. M., V.. X. Š., znalca JUDr. Ing. Štefana Tichého, oboznámením listinných dôkazov a zistil
nasledovný skutkový stav :Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný V. Š., ktorý vyhlásil, že je nevinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe. Ďalej uviedol, že pôvodne chcel svoju pôžičku, ktorú dal do firmy
zabezpečiť vkladom do katastra, aby sa nemohlo nakladať s majetkom. Možno nie správnym spôsobom

bol realizovaný vklad do katastra, pričom po obdŕžaní výpisu z katastra hneď proti tomu dal opravný
prostriedok, ktorý bol zrealizovaný. Nemohol vplývať na to, akým spôsobom bude konanie na katastri
prebiehať. Financovanie spoločnosti prebiehalo pôžičkou od nemeckého spoločníka, ktorú mu neskôr
splatili a ďalší rozvoj sa robil zo zarobených a z vyberaných peňazí do firmy. Všetky výbery, úhrady
a vklady pri nadobúdaní ďalšieho majetku, všetko financoval on bez ďalších pôžičiek zo spoločných

peňazí. Nemecký spoločník dal štartovné do podnikania. Ako fyzická osoba obžalovaný požičiaval
peniaze spoločnosti. Najprv na nákup materiálu, predal chatu na L. za 800.000 Sk. Tieto peniaze išli na
nákup strojov a zariadení. Istú dobu sa im darilo. Zakúpili ďalšiu budovu na podnikanie a rozhodli sa v
roku 2006, nakoľko nebol súlad s názorom na pokračovanie firmy s pánom M., že on bude stavať budovu
kontroly originality a pán M. bude vyrábať technologické zariadenie, t.j. g-fázu, taviace zariadenie. G-
fáza bola vyčíslená na cca 196.000 eur. Robil taviacu pec v hodnote asi 100.000 eur. Následne vybavil

technické zariadenie laboratórií, ktoré obžalovaný neschvaľoval, ale dodatočne súhlasil. Považoval to
za nepotrebné, pričom štátu z toho museli vyplatiť 250.000 Sk na DPH. Potom prišlo obdobie, kedy
sa im nedarilo. Bolo to po roku 2006, kedy nemecký odberateľ prestal odoberať technológie, ale veci
už boli rozrobené, bolo vydané stavebné povolenie na kontrolu originality a pán M. začal pracovať
na g-fáze. V tomto štádiu sa vyrobili peniaze, ktoré boli nasporené. Ďalšie peniaze na chod firmy a

dokončenie g-fázy boli nepostačujúce, preto pán M. navrhol, aby si zobrali na firmu pôžičku, s ktorou
obžalovaný nesúhlasil. Nemal dobré skúsenosti s pôžičkami, vysoké úroky, vysoké zaťaženie. Po roku
2006 prichádzali finančné problémy. Finančné problémy riešili tak, že sa dohodli, že pôžičku poskytne
firme obžalovaný zo svojich peňazí, ktoré vybral z VÚB v hodnote troch miliónov korún, ktoré mal doma
a priebežne ich vkladal na účet firmy, na mzdy zamestnancov, nákup tovaru. Neviedol si evidenciu o

peniazoch vkladaných do spoločnosti. Následne žiadal spoločnosť o vrátenie pôžičiek po roku 2008.
Žiadal spoločníka, aby sa dohodli, alebo nejakým spôsobom rozdelili firmu. Všetko bolo ústne, nakoľko
sa so spoločníkom pozná od mala, nepotrebovali žiadne písomné dohody. Všetko boli ústne dohody a
chlapské slovo. Pohľadávky si neuplatňoval súdnou cestou, zmluvu napísal už aj s prihliadaním na to,
že pociťoval celkovú škodu, pretože kontrolu originality dokončil, pričom tá má hodnotu a M. spravil g-

fázu, ktorá skončila na dielni, je nepredateľná. Aj laboratórium je zbytočné, taviaca pec, všetko v hodnote
310.000 eur, ako celkovú škodu spôsobenú firme, ktorej bol majiteľom a spoločníkom. M. si priebežne
založil ďalšiu obchodnú spoločnosť M., v ktorej začal podnikať na spoločnom majetku len v prospech
seba. Zmluva mala zabezpečovať záväzok vo výške troch miliónov korún, ktoré obžalovaný požičal
do spoločnosti. Priebežne požičiaval spoločnosti od roku 2006. Hodnotu 310.000 eur považoval za

celkovú škodu ako spoločníka, pričom mal aj ďalšiu škodu. Keďže je laikom v právnych veciach, zmluvu
nechalnapísaťprávnikovi. Zmluvouchcelzabezpečiť,abybolapredanábudovakontrolyoriginalitytretej
osobe alebo ďalšej osobe. Chcel sa s poškodeným dohodnúť, ponúkol mu rozdelenie majetku, avšak
obe ponuky poškodený zamietol. Stále veril, že sa dohodnú mimosúdne. Nevedel uviesť, či obchodná
spoločnosti U. Z. obdŕžala zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, avšak

podľa neho bolo povinnosťou katastra takúto zmluvu zaslať spoločnosti. Do účtovníctva nevstupoval.
Účtovníctvo mali platené. Zmluvu o pôžičke nedal zaevidovať do účtovníctva po vzájomnej dohode s
poškodeným a sekretárky, sumy pôžičky dával priebežne na účet. Mali v záujme navyšovať majetok
spoločnosti, resp. vklad podnikateľa, aby bol vyšší. Už pri robení g-fázy s partnerom z Rakúska mali
dohodnuté, že minimálne desať miliónov korún dostanú. Pri navyšovaní hodnoty majetku mohli tieto

peniaze z firmy vybrať bez toho, aby museli platiť daň. Bola by podložená vkladmi podnikateľov. Delili sa
50 na 50. Dodnes je vo firme trinásť miliónov korún, ktoré mohli vybrať. Po roku 2010 neužíva majetok,
platí dane mestu, cíti sa byť on poškodeným s tým, že pán M. spôsobil škodu asi 130.000, keďže budova
je zatvorená už 7 rokov. Chátra majetok. Škodu obžalovaný pociťoval vo výške troch miliónov korún aj
subjektívne, aj objektívne. Neuplatňoval si voči poškodenému náhradu škody, nakoľko má zlý zdravotný

stav, vysoký vek, nechcel sa s ním súdiť. Aj M., aj M.. neskôr pripustili, že mohol pôžičku dať a túto,
že vybral. V dodatku žiadal nápravu. Veril, že sa so spoločníkom dohodne. Neboli vedené medzi nimi
žiadne súdne spory, nechcel sa súdiť. Od spoločnosti si nenechával vystavovať potvrdenia o vkladoch,
všetko je zaevidované v evidencii. Kontrola účtovníctva bola spravená bez jeho účasti, kde súdny znalec
uviedol, že firma U. Z. mu dlží 6.000 eur. Nebol pri tom, ako bol robený znalecký posudok. Je konateľom,

nebol tam 7 rokov, nemá prístup k ničomu, M. ho vyhnal zo spoločnosti, že tam nemá čo robiť a pritom
sedí v budove, ktorá je ich spoločným súkromným majetkom. Daň platí od roku 2008, dovtedy sa platila
z firemných peňazí. Ročne platí 2.630 eur. Všetky pozdĺžnosti má vyrovnané, nemá dlh voči mestu.Nedostáva ani nájom z budovy, ktorú vlastnia ako súkromné osoby a dali ju do spoločného podnikania.
Pán M. nedal žiadne peniaze do spoločnosti, prišiel z Nemecka.

Svedok V. M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným spolu podnikali vo
firme U. Z.. Mali tam jediný majetok, ktorý je sporom. Podnikali v odvetví obnoviteľných zdrojov energie.
Výrobu doniesol z Nemecka. Robili komponenty pre bioplynové stanice. Podnikali pod obchodným
názvom U. Z. s.r.o.. Od roku 2006 spolu podnikali. Väčšina príjmov bola z exportu do Spolkovej republiky
Nemecko. Darilo sa im do celosvetovej krízy. Potom to začalo stagnovať a medzitým sa dohodli, že

postavia budovu na kontrolu originality. Aj táto činnosť spočiatku fungovala. V dôsledku krízy mali
menšie obraty, preto to financovali aj zo svojich zdrojov. Dávali vklady do firmy. Všetko je v účtovnej
evidencii. On vložil 190.000 Eur, z čoho nevybral nič. Obžalovaný podľa účtovných údajov vložil niečo
cez päť miliónov Sk. Skoro všetko vybral, ostalo tam niečo okolo 6.000 eur. To, čo mali, to chceli aj
vybrať, takéto záväzky mala spoločnosť voči nim. On zo spoločnosti peniaze nevyberal. Obžalovaný
vyberal peniaze. Svedok mal za to, že obžalovaný si berie svoje, čo dal, aj keď proti dohode. Nevedel o

žiadnej pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX. Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti a
správanie obžalovaného ho šokovalo. Šokovalo ho, že prišli o budovu ako firma konaním obžalovaného.
Nikto neevidoval pôžičky. Vzťahy medzi nimi ochladli, preto sa mu všetko zdalo podozrivé a cez pani
M. na katastri zistili, že majú prevedenú budovu. Mali povinnosť túto zmenu do piatich dní oznámiť,
neoznámením nespĺňali podmienky ani na prevádzkovanie kontroly originality. Správou katastra zmluva

o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti nebola doručená spoločnosti. Spoločnosť
nevedie ani zmluvu o pôžičke, ani zmluvu o záväzku. Ďalej uviedol, že s obžalovaným vyrastali v jednej
obci v príbuzenskom vzťahu. Pracoval v zahraničí a jeho ponuku na to priniesť výrobu z Nemecka
prijal. Nedorozumenia medzi nimi začali tesne predtým prevedením, kedy vyberal všetky peniaze, staval
penzión v N.Ú.. Vytunelovaním firmy obžalovaným musel platiť všetky odvody do sociálnej poisťovne a

na firmu sú vedené exekúcie. Spoločnosť platí daň z nehnuteľnosti mestu Z.. Svedok spomenul, že roky
pracoval v zahraničí, preto mal 190.000 eur, aj si požičal. Evidenciu viedli v podvojnom účtovníctve, v
zošite, ktorý každý rok obžalovaný roztrhal. V jeho kompetencii bolo zabezpečenie exportu, kovovýroby.
Roky pracoval vo firme, ktorá od nich po založení firmy odoberala výrobky. V zošite sa viedli všetky
toky peňazí. Bola to neoficiálna evidencia. Pani M. viedla zošit, v ktorom boli evidované dotácie, boli

tam vedené aj vklady, ktoré realizoval on, všetko sa tam viedlo. Obžalovaný zaviedol tento zošit. Bol to
celkom prehľadný zošit. V spoločnosti sú dnes stále spoločníkmi a konateľmi. Momentálne je spoločnosť
v dobrom stave. Nevedel uviesť ako obžalovaný vykonáva svoje práva ako spoločník a ako vykonáva
svoje konateľské oprávnenie. Valné zhromaždenie spoločnosti sa nekoná ani sa nekonalo, preto sa ho
obžalovaný nezúčastňuje. Ďalej svedok priznal, že obžalovaný vložil do spoločnosti päť miliónov korún.

Svedkyňa O. Z. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že ide o spor o majetok a peniaze.
Pozná oboch, ako obžalovaného, tak M.. Boli jej zamestnávateľmi. Pracovala v spoločnosti U. Z.. Ako
administratívna pracovníčka na kontrole originality a jej pracovnou povinnosťou bolo prijímať a následne
inkasovať peniaze za vykonanie kontroly originality. Mala na starosti tržbu od zákazníkov. Po spracovaní

dennej uzávierky ich ukladala do trezoru. Na druhý deň prišla sekretárka, brala doklad z dennej tržby aj
peniaze. Sekretárkou bola pani M.. S peniazmi manipulovala len ona a pani sekretárka M.. Do kontaktu
s financiami spoločníci neprichádzali, až neskôr obžalovaný. Prišiel a povedal, že potrebuje nazbierať
istú finančnú hotovosť, keď bola nazbieraná. Boli to rôzne sumy. Potom si ich zobral. Dochádzalo k tomu
v období asi okolo roku 2010. Obžalovaný vravel, že potrebuje vyplatiť robotníkov, ktorí pracovali v Z.

N.. Pravdepodobne nešlo o pracovníkov spoločnosti U. Z.. Pracovný pomer v U. Z. ukončila 31. 3. 2011,
nemala vedomosť o toku financií spoločnosti.

Svedok V.. X. Š. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v rozhodnom období v rokoch
2007-2008 bol riaditeľom Správy katastra v Bardejove. Pri zmluve o zabezpečení záväzku prevodom

práva k nehnuteľnosti postupovali štandardným spôsobom a podľa vyhlášky. V prípravnom konaní už
vypovedal, akým spôsobom postupovali pri zápisoch a vkladoch do katastra, kde uviedol, že kataster
spravil chybu v tom, že pri zápise listín o dočasnom prevode práva, zapisovateľka nezapísala do listu
vlastníctva dočasný prevod práva, ktorý sa snažili napraviť. Prebiehalo niekoľko súdnych konaní, ktoré
zbrzdili opravu. Nakoniec bol návrh na vklad zamietnutý z dôvodu porušenia dobrých mravov. Dodatok

č. 1 bol predložený z dôvodu toho, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti
neobsahovala ustanovenie o dočasnom prevode. Preto bolo potrebné návrh opraviť štandardným
spôsobom a to pripojením dodatku. Realizovali to štandardným spôsobom do 30 dní. Ak poznajú
účastníkov konania, oslovia ich aj telefonicky alebo nejakým predvolaním, aby sa dostavili na katastera opravili náležitosti zmluvy. Ak do 30 dní nedoručia túto opravu alebo požadované listiny k povoleniu
vkladu a následne zápisu, potom konanie prerušujú. Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva
k nehnuteľnosti sa nezapisuje poznámkou, ale vkladom do katastra nehnuteľností z dôvodu podobnosti

tejto zmluvy k záložným právam s tým rozdielom, že záložné zmluvy je možné uzavrieť niekoľko,
pričom zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti možno uzavrieť len na jednu
vec. Na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti sa nemôže vec
predať ani zaťažiť. Keďže zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti prebiehajú
vkladovým konaním, účastník podá návrh na vklad na podateľňu, ktorá tento vklad zaregistruje, zapíše

do počítačového systému, v tomto prípade VRKN a následne odovzdá vkladárovi na vybavenie spisu.
Vkladár po preštudovaní spisu, ak zistí, že sú tam nezrovnalosti alebo nejasnosti v spise, vyzve
účastníka, aby doložil potrebné listiny ku vkladu alebo opravil náležitosti zmluvy, čo umožňuje aj
katastrálny zákon a následne ak sú na to podmienky splnené, vklad povolí, alebo ak nie sú splnené,
zamietne. Spis donesie z podateľne zamestnankyňa katastra rovno vkladárovi. Nie je tam náhodný
výber. O pridelení veci rozhoduje zamestnanec podateľne alebo riaditeľ správy. V tom čase prideľoval

spisy on. Sám si túto vec pridelil. Nepamätal si, či náhodou v tom čase nebol v Bardejove on sám
vkladárom. Určitý čas vklady robil len on sám. Pozná oboch spoločníkov obchodnej spoločnosti U. Z..
Niekedy spolu chodili na kávy. V súčasnej dobe sa už dlhšiu dobu ani s jedným, ani s druhým nestretáva.
Bardejov je malé mesto, skoro všetci sa tu poznajú. Pri zápise by postupoval štandardne, či by návrh
podal pán M. alebo pán Š., rovnako u oboch. V prípade dodatkov, ak účastník konania rovno donesie

vladárovi dodatok k spisu, vladár dodatok alebo písomnosť vloží do spisu, s tým, že zaznamená v
spise, že prijal dodatok toho a toho dňa. V prípade, že účastník konania donesie rovno na podateľňu,
zamestnankyne podateľne realizujú to isté s tým, že sa podpíše táto zamestnankyňa a nie vkladár.
Pritom, ak aj dodá spis alebo listinu, v tomto prípade sa tieto nezapisujú do počítačového systému, ale
rovnako zakladajú do spisu. Bolo to aj v tomto prípade. Mal za to, že je to prax vo všetkých katastroch.

Svedkyňa L. M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že najprv pracovala vo firme Q.
od roku 2001 a od roku 2002 bola zamestnaná v novozaloženej firme U. Z.. Pracovala ako účtovníčka.
Prijímala faktúry, faktúrovala, robila všetko, čo sa týka ekonomickej činnosti podávaním výkazov,
daňových priznaní. Ako účtovníčka prichádzala do kontaktu so zmluvami, ktoré uzatvárala obchodná

spoločnosť. Nemala vedomosť o zmluvách uzatvorených dňa XX.XX.XXXX a zmluve o zabezpečení
záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti zo dňa X.X.XXXX. Uvedené zmluvy nie sú evidované v
účtovníctve spoločnosti. Evidované majú len tie, s ktorými prišla do styku. Pozná obsah zmluvy o
zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. Pán M. sa dozvedel o tom, že bola prevedená
nehnuteľnosť na pána Š., navštívil kataster, kde mu bola poskytnutá predmetná zmluva. Vrátil sa, pýtal

sa jej, či vie o zmluve a pôžičke, povedala mu, že nevie. Financie dávali obaja spoločníci do spoločnosti
spoločne. Keď bolo potrebné dať pôžičku, dali. Pôžičky boli evidované na príjmových pokladničných
dokladoch evidovaných v účtovníctve spoločnosti. Spoločnosť mala záväzky voči svojim spoločníkom.
Nevedela uviesť, v akej výške. Viedlo sa podvojné účtovníctvo. Existovala pomocná evidencia zošit,
kde sa evidovalo príjem z bežného účtu a výdaje na nákup materiálu, pohonných hmôt. Tieto pomocné

zošity nie sú. Ku koncu každého kalendárneho roka sa tieto pomocné zošity trhali. Trhal ich obžalovaný.
Spočiatku boli vzťahy medzi spoločníkmi dobré, dôverovali si, darilo sa im, firma išla. Neskôr nastala
kríza, boli menšie obraty, menej objednávok z Nemecka. Pán Š. chcel ukončiť kovovýrobu, chcel sa
finančne vyrovnať s pánom M.. Dal pánovi M. návrh a na tom to padlo. Nevedeli sa zhodnúť na rozdelení
majetku. Potom spolu prestali komunikovať. Pokiaľ bolo na účte dostatok finančných prostriedkov, tak

spoločníci nedotovali spoločnosť zo svojich peňazí. Pokiaľ bolo potrebné dofinancovať, tak to zadotovali
sčasti alebo celkom. Spočiatku financovali obaja. Asi na prelome rokov 2007/2008 pán Š. navrhol M., že
keď bude treba, on zadotuje firmu. Všetky sumy, ktoré vložil obžalovaný do spoločnosti, boli evidované.
Vložil toľko, koľko vyplýva aj zo znaleckého posudku, teda okolo päť a pol milióna. Vkladal postupne,
koľko bolo potrebné. V súčasnosti má spoločnosť nízke obraty, nejakých 3.000 eur ročne. Od roku 2009

firma skončila s kontrolou originality. Odvtedy je firma v mínuse. Spoločnosť vlastní budovu originality,
ktorá je predmetom exekúcie. Vlastní motorové vozidlá, nemá zamestnancov. Zámky boli vymenené iba
na budove kontroly originality a tie vymenil pán Š..

Znalec JUDr. Ing. Štefan Tichý na hlavnom pojednávaní uviedol, že v rokoch 2007 a 2008 vložil V. Š. do

pokladne spoločnosti U. Z., s.r.o., so sídlom X. XX, Z. finančné prostriedky vo výške 5.731.905,82 SKK
(t.j. 190.264,42 EUR) a vybral finančné prostriedky vo výške 5.310.000,- SKK (t.j. 176.259,71 EUR).
Určenie presného zostatku pohľadávok a záväzkov voči V. Š. k termínu 31.12.2007 nie je objektívne
možné určiť. Samotná spoločnosť U. Z., s.r.o., so sídlom X. XX, Z. si v účtovníctve neviedla podrobnúanalytickú evidenciu vkladov a výberov samostatne pre každého z konateľov. Jednotlivé vklady a výbery
boli účtované na účte 365/100. Vzhľadom na to, že na tomto účte boli účtované obraty aj v rokoch 2005
a 2006, ktoré nevedel identifikovať, kto skutočne realizoval jednotlivé vklady a výbery, nie je možné

správne určiť aj stav pohľadávok a záväzkov V. Š. k termínu 31.12.2007. Pri preskúmaní všetkých
predložených podkladov nezistil akúkoľvek písomnosť, ktorá by mohla byť označená ako Zmluva o
pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, ani žiadna iná Zmluva o pôžičke medzi spoločnosťou U. Z., s.r.o., Z. a
jej konateľom a súčasne spoločníkom V. Š.. Posúdenie splatenia pôžičiek p. V. Š. k termínu 15.4.2009
je možné s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti posúdiť len od dátumu 1.1.2007. Len za uvedené

obdobie je v predložených pokladničných dokladoch označená osoba, ktorá realizovala uvedenú
finančnú operáciu. Ďalej uviedol, že vychádzal z predpokladu správnosti jednotlivých pokladničných
dokladov napriek chýbajúcim podpisovým záznamom osoby preberajúcej finančnú hotovosť. Potom
za obdobie od 1.1.2007 do 15.4.2009 p. V. Š. poskytol spoločnosti U. Z. s.r.o. finančné prostriedky
vo výške 190.264,42 EUR a vrátené mu boli finančné prostriedky vo výške 191.547,32 EUR. Rozdiel
je 1.282,90 EUR viac vrátených, ako bolo požičané. Zopakoval, že tento výpočet nezohľadňuje roky

2004 - 2006. Jednotlivé vklady, ktoré boli vrátené od roku 2008, až do 15.4.2009, zhrnul do výpočtovej
tabuľky. K termínu vyplatenia zisťoval stav finančných prostriedkov v pokladni a na bankových účtoch.
Tento stav uviedol na konci daného dňa, čiže po poslednej finančnej operácii v uvedený deň. Z údajov
zistených z pokladničnej knihy a bankových účtov je možné podľa znalca konštatovať, že aj po vyplatení
vkladukonateľovimalaspoločnosťU.Z.s.r.o.dostatokfinančnýchprostriedkov.Zápornýstavfinančných

prostriedkov dňa 10.6.2008 je len dočasného charakteru, nakoľko dňa 13.6.2018 bola prijatá platba
od odberateľa a stav na účte bol v kladných číslach. V pokladničných dokladoch sú uvedené 2 osoby,
ktoré realizovali vklady a výbery v hotovosti. Jedná sa o p. M. a p. Š.. Ďalej uviedol, že vychádzal len
z podkladov, ktoré boli súčasťou vyšetrovacieho spisu, a to hlavne pokladničné doklady za roky 2007,
2008 a 2009, ako aj výstupy z účtovníctva na účtoch 211, 221 a 365. Všetky podklady sú uvedené v

prílohe znaleckého posudku.

Dňa X.X.XXXX bola medzi spoločnosťou U. Z., s.r.o. (prevodcom) a V. Š. (nadobúdateľom) uzatvorená
zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorej predmetom bola stavba „Technická služba
originality vozidiel“, súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX zapísaná na LV č. XXXXX v katastrálnom

území Z.. Dňa XX.X.XXXX bol uzatvorený dodatok k tejto zmluve s tým, že bod III bol vypustený
a nahradený novým znením: „Dlžník touto zmluvou dočasne prevádza na veriteľa nehnuteľnosti v
katastrálnom území Z., zapísané na LV č. 1XXXX, stavby „technickej služby originality vozidiel“, súpisné
číslo XXXX na parcele č. XXXX/XXX. Dlžník vyhlasuje, že na uvedené nehnuteľnosti si neuplatňujú
práva tretie osoby, nie sú predmetom súdneho, exekučného ani konkurzného konania ani inej zmluvy.“

Rozsudkom sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť okrem trov
konania dňa XX.X.XXXX, Okresný súd Bardejov určil, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom
práva uzatvorená dňa X.X.XXXX medzi žalobcom U. Z., s.r.o. IČO: XXXXX XXX, so sídlom X. XX, Z., ako
prevodcom - dlžníkom a žalovaným V. Š., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. B. XX, Z., ako nadobúdateľom

- veriteľom je absolútne neplatná.

Z výpisu ÚGKaK SR, z listu vlastníctva č. XXXXX, plynie, že obžalovaný bol k X.X.XXXX zapísaný
ako vlastník nehnuteľnosti, stavby „Technická služba originality vozidiel“, súp. č. XXXX, postavenej na
parcele č. XXXX/XXX, zapísanej v kat. úz. Z., okres Z., obec Z. (č.l. 579 vyšetrovacieho spisu).

Z výpisu ÚGKaK SR, z listu vlastníctva č. XXXXX, plynie, že spoločnosť U. Z. s.ro. je k X.X.XXXX
vlastníkom nehnuteľnosti, stavby „Technická služba originality vozidiel“, súp. č. XXXX, postavenej na
parcele č. XXXX/XXX, zapísanej v kat. úz. Z., okres Z., obec Z. (č.l. 580 vyšetrovacieho spisu).

Zo spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti U., s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX plynie, že táto bola
uzatvorená spoločníkmi V. Š. a V. M., ktorí uvedenou spoločenskou zmluvou založili spoločnosť na dobu
neurčitú s tým, že základné imanie pri vzniku spoločnosti činilo 200.000 Sk. V článku 16 uvedenej zmluvy
bolo dohodnuté, že spoločnosť má dvoch konateľov, ktorí sú štatutárnym orgánom spoločnosti s tým,
že každý z konateľov rozhoduje samostatne.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, vložka č. XXXXX/P, oddiel Sro, plynie, že je
v ňom zapísaná obchodná spoločnosť U. Z., s.r.o., so sídlom X.U. XX, Z. XXX XX, IČO: XX XXX XXX,pričom pokiaľ sa jedná o konanie obchodnej spoločnosti, za spoločnosť konajú a podpisujú konatelia
samostatne a to tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripoja svoj vlastnoručný podpis.

Z predžalobnej výzvy zo dňa 6.5.2009 a zo žaloby zo dňa 30.6.2009 súd zistil, že obchodná spoločnosť
U. Z., s.r.o. si svoje nároky riadne uplatňovala v civilnom konaní a to žalobou o určenie neplatnosti
právneho úkonu - zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa X.X.XXXX a návrhom na
nariadenie predbežného opatrenia.

Z rozhodnutia Správy katastra v Bardejove č. O. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že správa
katastra zamietla konanie o návrhu na vklad zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva uzavretej
medzi účastníkmi konania U. Z., s.r.o. so sídlom X. XX, IČO: XXXXXXXX a V. Š., nar. X.X.XXXX, bytom
B. B. XX, XXX XX Z., vedenou Správou katastra Bardejov pod O. XXX/XXXX, pretože rozsudkom
Okresného súdu Bardejov č. XC XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX súd určil, že zmluva o zabezpečení
záväzku prevodom práva uzatvorená dňa X.X.XXXX medzi U. Z., s.r.o., X. XX, IČO: XX XXX XXX a

V. Š., nar. X.X.XXXX, bytom B. B. XX, XXX XX Z., vedenou Správou katastra Bardejov, pod O. XXX/
XXXX je absolútne neplatná.

Zo znaleckého posudku k hodnote stavby vyplýva, že všeobecná hodnota stavby „Technická služba
originality vozidiel“ bola k 1.5.2009 7.802.634 Sk (259.000 eur).

Povýzvesúduvzmysleustanovenia§272ods.2Trestnéhoporiadkuprocesnéstranyvýslovnevyhlásili,
že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je konečným prejavom strany o disponovaní
správomnanavrhovaniedoplneniadokazovaniaavprípadepredtýmuplatnenýchnávrhovnadoplnenie

dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná
strana netrvá a teda, že ich berie späť. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. januára 2014, sp.
zn. 2 Tdo 1/2014)

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivoavichsúhrne,nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na

neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.

Na základe vykonaného dokazovania súd vyhodnotil jednotlivé dôkazy, a to každý dôkaz samostatne,
ako aj všetky dôkazy vo vzájomnom súhrne, rovnako tak dôkazy svedčiace v prospech, ako aj v
neprospech obžalovaného.

Súd po vrátení veci doplnil dokazovanie podľa záverov uznesenia krajského súdu a po vypočutí
svedka M. a svedkyne M. k spôsobu predkladania materiálov na znalecké skúmanie, nariadil znalecké
dokazovanie znalcom JUDr. Ing. Štefanom Tichým (odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo), pričom na
základe doplneného dokazovania sa stotožnil so spáchaním skutku tak, ako je uvedené v obžalobe. V

zmysle právneho názoru krajského súdu skúmal, či sa nemôže jednať o iný trestný čin ako trestný čin
podvodu a ustálil, že išlo o úmyselný trestný čin a to o trestný čin porušovania povinností pri správe
cudzieho majetku.

Súd po doplnenom dokazovaní mal za preukázané, že obžalovaný spáchal zločin porušovania

povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zákona, tým, že inému
spôsobil škodu veľkého rozsahu, pretože porušil všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú
povinnosť spravovať cudzí majetok.

Súd sa teda, vychádzajúc zo záverov zrušujúceho uznesenia, nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku

v zmysle obžaloby ako obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 Trestného
zákona,naktorejzotrvalprokurátorOkresnejprokuratúrySvidníkajpooboznámeníuzneseniakrajského
súdu a výzve súdu na vyjadrenie sa k tomuto názoru na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.11.2019a prekvalifikoval žalovaný skutok na obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona.

Povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok majú osoby, ktoré sú povinné spravovať záležitosti
inýchosôb,pokiaľjevtomzahrnutáajstarostlivosťoichmajetokalebonakladaniesním.Takápovinnosť
môže vyplývať zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z právoplatného rozhodnutia súdu, alebo
zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok.

Porušenie povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok spočíva v tom, že páchateľ koná
v rozpore so všeobecným alebo konkrétnym vymedzením obsahu takej povinnosti (môže ísť aj o
opomenutie konať). Spravidla ide o tzv. tunelovanie.

Dokazovaním bol zistený skutkový stav, čo sa týka uzatvorenia zmluvy o zabezpečení záväzku
prevodom práva k nehnuteľnosti obchodnej spoločnosti taký, aký je uvedený v obžalobe. Čo sa týka

samostatného konania konateľa, tu súd nezistil pochybenie zo strany obžalovaného, čo sa týka jeho
samostatného konania vo vzťahu k tretím osobám, keďže podľa zápisu v Obchodnom registri za danú
firmu konal každý konateľ samostatne, pričom tento stav platí navonok pre tretie osoby bez ohľadu
na vnútorné dohody v rámci spoločnosti. V spoločenskej zmluve si však spoločníci vyhradili v článku
12 spoločenskej zmluvy, že valné zhromaždenie rozhoduje o schvaľovaní majetkových dispozícií

vyhradených na schválenie valnému zhromaždeniu. Bolo preto na obžalovanom, aby uvedený návrh
predniesol na valnom zhromaždení a „odkomunikoval“ dispozíciu s danou nehnuteľnosťou s druhým
konateľom, ktorý bol zároveň aj jedným zo spoločníkov obchodnej spoločnosti. Súd pritom nemal
z vykonaného dokazovania za pochybné, že v záujme spoločnosti nebola dispozícia s majetkom
spoločnosti, o čom svedčí výpoveď svedka M., ktorý ani vedomosť o tom, že by obžalovaný poskytol

spoločnosti pôžičku v uvedenej výške, nemal, ako aj skutočnosti vyplývajúcej z výpovedí obžalovaného,
svedka M., svedkyne M. o finančných problémoch spoločnosti, platením odvodových povinností
a celkovej krízovej situácii spoločnosti. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný
prostredníctvom zmluvy o zabezpečení prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, mal v úmysle
vlastníctvo nehnuteľností obchodnej spoločnosti získať vo svoj osobný prospech natrvalo, lebo mal

vedomosť o finančných ťažkostiach obchodnej spoločnosti a tiež o tom, že v čase skutku výrobné a
obchodné aktivity spoločnosti klesali a padali aj z toho plynúce tržby, v dôsledku čoho by nebolo možné
ani pôžičku splatiť, pričom utajenie uzatvorenia údajnej zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva k nehnuteľnosti vytvorilo predpoklad nerušeného trvalého nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti. Uvedené konanie zo strany obžalovaného spôsobilo nemožnosť užívania

nehnuteľnosti, resp. likvidáciu podnikania poškodenej spoločnosti v danej oblasti, preto spomenuté
konanie nebolo realizované v súlade so záujmami obchodnej spoločnosti, ale práve naopak obchodnú
spoločnosť poškodzovalo.

Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej

pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä
sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že
a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,
b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

Podľa § 56 ods. 1,2 Obchodného zákonníka zneužitie práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo
menšiny hlasov v spoločnosti, sa zakazuje. Akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo
spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje.

Vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného sa súd dôsledne zaoberal základnou právnou

skutočnosťou, či obžalovaný ako konateľ spoločnosti vykonával svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov na základe ustanovenia §
135a Obchodného zákonníka.

Vo všeobecnosti pod odbornou starostlivosťou treba rozumieť povinnosť konateľa prihliadať pri výkone

svojej funkcie na záujmy spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, pričom nemôže presadzovať svoje
záujmy na úkor záujmov spoločnosti, a taktiež povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť
všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných
informáciách a skutočnostiach. Pre pojem odborná je príznačná skutočnosť, že jadro výkonu funkcieštatutárneho orgánu spočíva v správe cudzieho majetku a preto si tento výkon funkcie vyžaduje
skúsenosti, resp. vedomosti minimálne v rozsahu, aby bol člen štatutárneho orgánu spôsobilý rozpoznať
a poskytnúť potrebnú odbornú starostlivosť. Výkon funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou je

objektívnym hľadiskom a vyžaduje, aby konateľ vykonával svoje povinnosti vždy v súlade so záujmami
spoločnosti a zdržal sa akéhokoľvek konania, z ktorého by mohla vzniknúť spoločnosti škoda, respektíve
je nevyhnutné, aby konateľ plnil svoje povinnosti tak, aby nedošlo k neoprávnenému zmenšovaniu
majetku spoločnosti. Všetky kroky konateľa, ktoré vykonal vo svojej funkcii musia byť konateľom
realizované tak, aby prípadne mohli byť spoločnosťou preskúmateľné. V prípadoch, keď konateľ nakladá

s majetkom spoločnosti, vyžaduje pôsobenie konateľa s odbornou starostlivosťou aj to, aby vedel riadne
a bez pochybností zdokladovať a zdokumentovať pre spoločnosť, v mene ktorej koná, účel nakladania
s majetkom spoločnosti, teda to, prečo bolo nevyhnutným v záujme spoločnosti, aby realizoval určité
prevody z majetku spoločnosti. Ak sa tak nestane a o určitých úkonoch a výdavkoch konateľa existujú
dôvodné pochybnosti v tom, či boli realizované v záujme spoločnosti, respektíve na iný účel nesúvisiaci
s funkciou konateľa, či konaním v mene spoločnosti, je možné tieto nepreskúmateľné výdavky konateľa

označiť za škodu spôsobenú spoločnosti. Konateľ sa nemôže správať k majetku spoločnosti, s ktorým
nakladá z titulu svojej funkcie tak, aby nebolo zistiteľné, na čo konkrétne majetok spoločnosti vynaložil,
prečo ho vynakladal a aký prospech to prinieslo, či mohlo reálne priniesť spoločnosti.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že, v súlade s existujúcou rozhodovacou praxou (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo 14/2012 zo 17. apríla 2012 publikované v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 4/2013), majetok spoločnosti nie je majetkom jej spoločníka, ale „cudzou
vecou“ v zmysle ustanovenia § 212 Trestného zákona. Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným
je majiteľom obchodného podielu, predstavujúceho práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu
účasť na spoločnosti (§ 114 ods. 1 Obchodného zákonníka), čo však neznamená identitu s majetkom

spoločnosti.

Z ustálených skutkových záverov vyplýva, že obžalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti porušil
povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka a neoprávnene zmenšil majetok
spoločnosti na škodu obchodnej spoločnosti, ako aj článku 12 spoločenskej zmluvy, a to majetkovou

dispozíciou patriacou do kompetencií valného zhromaždenia a predstierajúc poskytnutie pôžičky v
sume 310.000 eur v prospech obchodnej spoločnosti a jej následné nesplatenie, bez súhlasu druhého
spoločníka akonateľauzatvorilsosebouakofyzickouosobouzmluvuozabezpečenízáväzkuprevodom
práva k nehnuteľnosti a bez zaevidovania tejto zmluvy do účtovníctva obchodnej spoločnosti a bez
vedomia druhého spoločníka a konateľa predložil túto zmluvu Správe katastra v Bardejove s návrhom

na jej vklad, na základe ktorého Správa katastra Bardejov rozhodnutím o povolení vkladu č. O.-
XXX/XXXX z XX.X.XXXX obžalovaného zapísala ako vlastníka stavby „Technická služba originality
vozidiel“. V dôsledku uvedeného konania spoločnosti spôsobil škodu vo vyššie uvedenom rozsahu.
Konal tak spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením § 135a Obchodného zákonníka a ktorý nemožno
označiť ako výkon pôsobnosti konateľa obchodnej spoločnosti s odbornou starostlivosťou v súlade so

záujmami spoločnosti, pretože záujmom spoločnosti a samotným účelom podnikania je dosiahnutie
zisku.Obžalovanýsvojímkonanímpoškodilobchodnúspoločnosť,keďžejehokonanieviedlokformálnej
a dočasnej „strate vlastníckeho práva“ k nehnuteľnosti (budove „Technická služba originality vozidiel“)
a k zamedzeniu možnosti podnikania spoločnosti v danej oblasti a tiež rozvoja obchodnej spoločnosti
získanímoprávnenianavykonávanietechnickejkontrolypoprikontroleoriginalityaemisnýchkontrolách.

Rešpektujúc závery krajského súdu v danom prípade presah konania obžalovaného z roviny
občianskoprávnej (obchodnoprávnej) do trestnej bude v tom, že obžalovaný porušil povinnosti
štatutárneho orgánu spoločnosti tak závažným spôsobom, že previedol nehnuteľnosť a jej vybavenie
nevýhodným spôsobom, pretože cieľom prevodu nebol zisk z predaja, prípadne zlepšenie finančnej

kondície spoločnosti, ale domnelé nároky obžalovaného. Bolo povinnosťou obžalovaného ako konateľa
spoločnosti dôsledne sa riadiť uvedeným ustanovením § 135a Obchodného zákonníka, teda konkrétne
dôsledne zvážiť, či jeho konanie je práve takým konaním, ktoré možno považovať za konanie v súlade so
záujmami spoločnosti, zjednodušene povedané, či ide o konanie, ktoré je v súlade s účelom podnikania,
ktorým je dosiahnutie zisku, či ide o konanie, ktoré je pre spoločnosť ekonomicky výhodné alebo

nevýhodné a či svojím konaním nespôsobí obchodnej spoločnosti škodu. Ak by dospel k záveru,
že realizácia úkonu, hoci aj schváleného spoločníkom v obchodnej spoločnosti, bola pre spoločnosť
ekonomicky nevýhodná, bol povinný zdržať sa vykonania takéhoto úkonu a takýto úkon nevykonať. Tuvšak treba pripomenúť, že obžalovaný si bol vedomý, že s takýmto spôsobom prevodu nehnuteľností,
druhý spoločník nebude súhlasiť.

Trestný súd teda zistil, že konanie obžalovaného bolo skutočne v rozpore s jeho oprávneniami ako
štatutárneho orgánu v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a zároveň vzhľadom
na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a
pohnútku páchateľa jeho závažnosť vyššia ako nepatrná, a teda ide o trestný čin - obzvlášť závažný
zločin.

Výškaškodyvtejtoveci,jezákladnouotázkouprezaradenietohtoskutkudopríslušnéhoodsekudaného
ustanovenia paragrafu. Pokiaľ sa jedná o výšku škody, táto vyplýva zo znaleckého posudku č. XX/
XXXX k hodnote stavby (č.l. 360-380 vyšetrovacieho spisu) a predstavuje ju všeobecná hodnota stavby
„Technická služba originality vozidiel“ bola k 1.5.2009 7.802.634 Sk (259.000 eur).

Boltaksúdomprijatýzáver,žeobžalovanýV.Š.svojímkonanímporušilvšeobecnezáväznýmpredpisom
ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok a spôsobil tak inému škodu veľkého rozsahu, čím
naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe
cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák.

Súd hodnotil aj osobu obžalovaného, zistil, že tento v mieste bydliska nebol prejednávaný za konanie pre
porušenie právnych predpisov spadajúcich do kompetencie orgánu miestnej samosprávy, v minulosti
súdom trestaný nebol.

Čo sa týka zavinenia, súd posúdil konanie obžalovaného v zmysle právneho názoru krajského súdu ako

úmyselné podľa § 237 Trestného zákona, a to minimálne v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b) Tr.
zák., pretože obžalovaný vedel, že svojím konaním také porušenie môže spôsobiť a pre prípad, že ho
spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Na základe vykonaného dokazovania a právnych úvah súd uznal vinu obžalovaného a uložil mu

primeraný trest odňatia slobody mimoriadne znížený vo výmere 5 rokov s poukazom na predchádzajúci
život obžalovaného a možnosti jeho nápravy. Obžalovaný viedol pred skutkom riadny život, za čo mu
súd priznal poľahčujúcu okolnosť. Dôležitou a podstatnou skutočnosťou, ktorá musela byť zohľadnená
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, je existencia dlho trvajúceho trestného stíhania. Z obsahu
spisového materiálu plynie, že obžalovanému V. Š. bolo vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa

OÚV PZ Prešov dňa XX.X.XXXX pod ČVS: T.-XX/OEK-Z.-XXXX.

Účinným prostriedkom nápravy v zmysle čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
je v prípade porušenia takéhoto práva zohľadnenie dĺžky konania pri rozhodovaní o treste. Súd preto
berúc do úvahy porušenie práva obžalovaného prejednať jeho vec v primeranej lehote v súhrne so

zistením, že obžalovaný dlhú dobu po spáchaní skutku, ako aj pred jeho spáchaním viedol riadny život
a tiež skutočnosti, že škoda v čase prejednania skutku netrvala vzhľadom na rozhodnutia v civilných
konaniach dospel k záveru, že v súdenom prípade je potrebné aplikovať ustanovenia § 39 ods. 1
Trestného zákona. Uvedené okolnosti prípadu, a teda vedenie riadneho života pred spáchaním skutku
a po spáchaní skutku obžalovaným, dĺžka konania, netrvajúca škoda, keďže v civilných konaniach bolo

rozhodnuté o absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva uzatvorenej dňa
X.X.XXXXmedzižalobcomU.Z.,s.r.o.IČO:XXXXXXXX,sosídlomX.XX,Z.,akoprevodcom-dlžníkom
a žalovaným V. Š., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. B. XX, Z., ako nadobúdateľom - veriteľom, viedli súd k
záveru, že trest v trvaní minimálne 10 rokov nepodmienečne by bol neprimerane prísny a nezohľadňoval
by ani účel trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona (ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život), keďže vychádzajúc z charakteristík obžalovaného, malo sa uňho jednať
z trestnoprávneho hľadiska o ojedinelý, resp. jediný exces.

Vdanomprípadepretopovažovalsúdzadostatočnýtrestuloženýpostupompodľa§39ods.1Trestného

zákona zohľadniac obmedzenie ukladania trestu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu za dostatočný
trestvtrvanípiatichrokovstým,žezároveňsúdmalzato,žesúsplnenépodmienkynapostuppodľa§48
ods. 4 Tr. zák. a obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálny stupňom stráženia bude lepšie zaručená náprava.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil

v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech

- obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.