Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, August 29, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/53/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207201705
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4207201705.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Advocate s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: J. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom obec J., o vymoženie sumy 606,78 eura (18.280,- Sk) s príslušenstvom, trov konania a trov

exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k, 9Er/149/2007-19 zo
dňa 22.06.2012, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

III. Povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil. Ďalším výrokom priznal súdnej
exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej trovy exekúcie a uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnej
exekútorke trovy exekúcie v sume 98,43 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje

rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 103 OSP, § 57 ods. 1,2 § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1,
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1,2,3, § 53 ods. 1,2,3,4, § 54 ods. 1,2, § 39 Občianskeho
zákonníka, § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm a) zákona č.
258/2011 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 27a, § 5 ods. 1, § 14 ods. 1,3, § 22 ods.
1,2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ako aj zisteným

skutkovým stavom.

2. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý
bol doručený na exekútorsky úrad Mgr. Kataríny Baňarovej dňa 09.02.2007 sa oprávnený domáhal voči
povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 606,78 eur (18.280 Sk) s príslušenstvom, trov konania a trov
exekúcie. Oprávnený predložil ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR

5753/06 zo dňa 14.11.2006, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd, zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8, IČO: 35 922 761 a ktorý mal
nadobudnúť právoplatnosť dňa 29.11.2006 a vykonateľnosť dňa 02.12.2006. Súdny exekútor požiadal
súd dňa 13.02.2007 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a dňa 23.02.2007 súd prvej inštancie
vydal pre súdneho exekútora poverenie č. 5401 017970. Dňa 25.05.2009 doručil oprávnený návrh na
zmenu súdneho exekútora a dňa 29.10.2009 doručil súdny exekútor vyúčtovanie trov exekúcie spolu

s originálom exekučného spisu.3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že exekučný súd je povinný v priebehu celého
exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky podmienky na vedenie konania a môže
kedykoľvek preskúmať exekučný titul. Exekučný súd skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na

základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Súd skúmajúc úverovú zmluvu č. 4180731 zo dňa 15.03.2006,
ako aj predložené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, zistil, že v čl. 17 obsahujú rozhodcovskú
doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.,
Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
poriadkov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného

právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná

žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

4. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že dospel k záveru, že v danom prípade
nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo

rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany
spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý
spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú

doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa Občianskeho zákonníka

neplatná.Zároveňsúdpoukázalnaskutočnosť,ženešlooindividuálnedojednanietejtodoložky,naktoré
by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by
bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve
nemožno, podľa názoru súdu, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na
jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného

vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti
pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský

rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože
nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho či je rozhodnutie
vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie či bol predložený rozsudok
vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené

skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať
a rozhodovať. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z
hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na vyhlásenie
exekučného konania za neprípustné a na zastavenie exekučného konania a preto súd rozhodol tak ako

je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia. Zároveň tunajší súd rozhodol o zamietnutí návrhu na zmenu
exekútora vzhľadom na zastavenie exekučného konania, súdnemu exekútorovi priznal celkovo odmenu
v sume 98,43 eur vrátane 20% DPH a na jej úhradu zaviazal oprávneného .6. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý ho odôvodnil tým,
že súd prvej inštancie svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, rozhodol
nad rámec zverenej právomoci, nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie oprel o ustanovenie § 205 ods.2 písm.a)
b) f) Občianskeho súdneho poriadku. Namietal, že súd prvej inštancie porušil svojim rozhodnutím
vydaným bez zreteľa na zákonné pravidlo obsiahnuté v ustanovení § 58 ods.2 Exekučného poriadku,
t.j. rozhodnutím, ktoré v konečnom dôsledku vyvolalo účinok zastavenia exekučného konania a

založilo prekážku veci rozhodnutej, bez možnosti ústneho prejednania, právo na súdnu ochranu, ako
aj právo na spravodlivý proces, t.j. odňalo účastníkovi možnosť konať pred súdom, preto je nutné,
aby odvolací súd predmetné rozhodnutie s poukazom na porušenie základných práv a procesných
zásad zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie. Namietal, že exekučný súd
nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou označeného ustanovenia sa postavil do pozície
orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej

právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom
vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak zásadu legality. Dôsledkom realizácie
právomoci všeobecného súdu upravenej v § 40 ZoRK je inter alia zrušenie rozhodcovského rozsudku.
K zrušeniu dochádza s cieľom autoritatívne zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku na právne
postavenie dlžníka. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže ten istý orgán - všeobecný súd - dotvárať

svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkov rozhodcovského rozsudku tam, kde
neexistujú. Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí
rozhodcovských súdov iba v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na to,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky
rozhodcovského súdu majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať

rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti
a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na
základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje
právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nedisponuje
právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Tvrdí, že exekučný súd môže

pristúpiť k zastaveniu konania exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia
len na návrh účastníka. Exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec
zverenej právomoci, porušil princíp legality, rovnosť účastníkov, právo na spravodlivý proces a
dvojinštančnosť konania. Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným
súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania

a iných osôb v porovnateľnom postavení. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovská doložka,
ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, avšak
exekučný súd je v zmysle § 45 ods.1 písm.c) ZoRK oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané
rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi. Zároveň konštatuje, že rozhodcovská
doložka je platná a nepredstavuje neprijateľnú podmienku, pretože účastníkom zmluvy je daná možnosť

voľby rozhodujúceho orgánu. Oprávnený nesúhlasí ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej poukázal na to, že otázku, či
exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom a či sa ide exekúcia vykonávať v celom rozsahu
alebonie,súdužrazposudzovalaužrazonejprávoplatnerozhodol.Súdjepovinnýpreskúmaťžiadosťo
udeleniepoverenianavykonanieexekúcie,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul,pričompoveriť

exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom. V opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Súd v tejto veci poverenie na
vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu so zákonom. Súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti

vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.
Odvydaniaexekučnéhotitulu,aniodvydaniapoverenianavýkonexekúcienenastaližiadnenovéprávne
ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Vzhľadom na uvedené považuje
rozhodnutie súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú za nezákonné.

7. Oprávnený vo svojom odvolaní zároveň navrhol, aby súd konanie podľa § 109 ods.1 písm. c) OSP
konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ
predložil tri prejudiciálne otázky v znení:1. Má sa ustanovenie písm.q) ods.1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom

rozhodcovských súdov?
2. V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm.q) ods.1
prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „ všetky
spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred

stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu
možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na rozhodcovskom súde , alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na súd s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo
však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej

je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského sudu?
3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

8.Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.

9.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení,
že odvolanie bolo podané stranou konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359,
362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§

379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku
ako aj OSP, ktorý bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Odvolací súd rozhodujúc

vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods.
1, ods. 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1.
júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach

súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia CSP.
12. Z obsahu exekučného spisu odvolací súd zistil, že na návrh oprávneného, ktorý bol doručený

súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej dňa 09.02.2007, sa začalo exekučné konanie a súd
prvej inštancie v konaní vedenom pod sp,zn. 9Er/149/2007 vydal dňa 23.02.2007 poverenie č. 5401
017970, ktorým poveril súdnu exekútorku Mgr. Katarínu Baňarovú vykonaním exekúcie voči povinnej,
pre vymoženie istiny vo výške 18.280 Sk (606,78 eur) s príslušenstvom a trov konania, a to na základe
exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 14.11.2006, sp zn. SR

5753/06, vydaného Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a. s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2006 a vykonateľnosť 02.12.2006. Súd prvej inštancie
následne napadnutým uznesením rozhodol v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, pričom
zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekučné konanie vyhlásil za neprípustné
a konanie zastavil a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

13. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.
14. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje

majetok.
15. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ( písm. d/) a aj na podklade iných
vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon ( písm. i/).16. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje
oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť
exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu

(§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek,
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho
jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda
v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu
vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v ustanovení § 41 ods. 2

Exekučného poriadku. Jedným z nich je i ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého
vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto
dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný
súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekúcia začala a rozhodnutie sa doposiaľ nestalo
vykonateľným v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Z uvedeného možno vyvodiť záver,
že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú

dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný
v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie
takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie
nemožno exekúciu vykonať.
17. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 452/2011

zo dňa 20.10.2011, podľa ktorého „v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno
zastaviť na návrh aj bez návrhu, pričom dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví
exekúciu sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinní v priebehu celého konania ex offo skúmať, či

sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd
bol podľa zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez
vyjadrenia účastníkov konania.“
18. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie správne zaoberal právne relevantnou skutočnosťou,
a to či rozsudok rozhodcovského súdu je spôsobilým exekučným titulom a dospel k záveru, že

rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať, keď
svoju právomoc odvodzoval od neplatnej rozhodcovskej doložky, čo spôsobuje nespôsobilosť
rozhodcovského rozsudku byť materiálne vykonateľným exekučným titulom a je dôvodom pre
vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej

inštancie stotožnil. Zároveň súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách exekúcie, ktoré priznal
súdnemu exekútorovi v zákonnej výške a správne uložil oprávnenej povinnosť tieto zaplatiť súdnemu
exekútorovi.
19. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne, zrozumeteľne a presvedčivo
odôvodnil,preto sasodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutiavcelomrozsahustotožňujeaspoukazom

na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, prihliadajúc aj na námietky uvádzané
oprávneným v podanom odvolaní, odvolací súd dodáva, že Zmluva o úvere č. 4180731 zo dňa

15.03.2006, uzatvorená medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorenou
štandardným formulárovým spôsobom. V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je stanovené,
že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Z úverovej zmluvy a z výpisu oprávneného z obchodného registra je zrejmé, že
veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci

svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy
vystupovala v pozícii spotrebiteľa. V danej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na
rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej doložky. S poukazom na uznesenie NS
SR sp.zn. 3Cdo 122/2011 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť

otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd
poukazuje na znenie rozhodcovskej doložky obsiahnutú v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru a s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19 dodáva,
že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej vecispotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
súčasťou štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere a tento právny vzťah teória i prax
považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa

dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, možnosť voľby spotrebiteľa je len zdanlivá, nakoľko v
prevažnej časti sporov zo spotrebiteľských zmlúv je možnosť výberu na strane žalobcu - veriteľa, pričom
dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. S poukazom na uvedené potom treba považovať túto
rozhodcovskú doložku bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho nedobrovoľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.

Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej
podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto
plneniam.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý

postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie
zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného-dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy
považoval za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny
exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal
ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Rozhodcovský rozsudok teda nie je spôsobilým
exekučným titulom. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods.1
Exekučného poriadku a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám
exekučného konania.

22.Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa §387 ods.1 CSP potvrdil.
23. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno

podať návrh na obnovu exekučného konania.
24.Odvolací súd posudzujúc návrh oprávneného na prerušenie konania v intenciách vyššie citovanej
právnej úpravy dospel k záveru o ich nedôvodnosti. Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu,
že exekučné konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, čo znamená,
že v inom prípade výslovne vylučuje inštitút prerušenia konania. Takýmto osobitným zákonom je

predovšetkým zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý sa použije len na riešenie otázok
neupravených v Exekučnom poriadku vôbec alebo nedostatočne, aj to za predpokladu, že to povaha
konkrétnej procesnej situácie nevylučuje. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde. Podľa § 162
ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené
podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej

republiky návrh na začatie konania. Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný konanie prerušiť v prípade,
ak pred rozhodnutím vo veci, teda v dobe od začatia konania do rozhodnutia vo veci, dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a v takom prípade podá zároveň
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Odvolací súd nie je toho názoru, že
by predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej

republiky, s ústavnými zákonmi alebo s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná
rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, čo
by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 162 ods. 1 písm.
b) CSP. Navyše podľa predmetného ustanovenia súd prvej inštancie v tomto prípade ani nerozhodoval.
25.Odvolací súd ďalej poznamenáva, že povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký
vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci,
t.j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Podľa odvolacieho
súdu zmyslom predbežnej otázky oprávnenej nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva,
ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. V danej

veci neexistovala potreba obrátiť sa s prejudiciálnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor
EÚ, nakoľko povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia
o predbežnej otázke v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ nie je absolútna. Zo žiadneho
ustanovenia CSP totiž nevyplýva povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie a predložiť Súdnemudvoru EÚ návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len
na návrh strany sporu. Predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len skutočnosť, že sa v
konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený

obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu, ale že
rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti musí
bezprostrednesúvisieťsosporomprejednávanýmvnútroštátnymsúdom.Prejudiciálnaotázkanastolená
SúdnemudvoruEÚpritomnesmiebyťzjavneneopodstatnenáairelevantnávovzťahukprebiehajúcemu
konaniu. Začatie konania o prejudiciálnej otázke tak nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a

aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny
dvor EÚ (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 19. 10. 2010 sp.zn. III. ÚS 388/2010).
26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania v zmysle
ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b), c) CSP ako nedôvodné zamietol.
27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením §
396 ods. 1 CSP. Povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu trov

odvolacieho konania neuplatnila a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Postupoval tak v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 7Cdo/14/2018).
28.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).