Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 29, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/100/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416202345
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1416202345.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcov: X/ X.. N. K., nar. XX.X.XXXX, N.
XX, D., X/ S. K., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, D., proti žalovanej: X.. O. N., nar. XX.X.XXXX, D. X, D., o
uloženie povinnosti umožniť vstup na susedný pozemok, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV č. k. 7C/41/2016-357, zo dňa 4.6.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdzuje.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalovanej zo dňa 28.8.2017 na prerušenie konania

zamietol; žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
samostatným unesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ sa žalobou doručenou súdu dňa 17.3.2016
domáhali, aby súd zaviazal žalovanú strpieť vstup žalobcu 1/, žalobkyne 2/ a nimi poverených osôb na
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej - rodinný dom so súpisným č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele

č. XXX/X a na parcele č. XXX/X, nehnuteľnosť na parcele č. XXX/XX, evidovaná na liste vlastníctva č.
XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území J. C., obec D. - K.. Č.. J. C., okres Bratislava IV, za účelom
výkonu nevyhnutnej údržby, opravy styčných plôch strechy nehnuteľnosti so súpisným číslom XXXX vo
vlastníctve žalovanej a obvodového múru stavby - nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu 1/ a žalobkyne
2/, t. j. rodinného domu so súpisným č. XXXX, postaveného na parcele č. XXX/X, nachádzajúceho sa
v katastrálnom území J. C., obec D. - K.. Č.. J. C., okres Bratislava IV, evidovaného na LV č. XXXX,
ako aj súvisiacich úkonov, a to všetko po nevyhnutnú dobu 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia,

za účelom realizácie údržby a opravy stavby v nevyhnutnej miere, počas pracovných dní od 10:00 hod.
do 15:00 hod. Žalobcovia žalobu skutkovo odôvodnili tým, že do ich nehnuteľnosti im neustále zateká,
čím sú na ich majetku spôsobované značné škody. Tvrdili, že za účelom odstránenia príčiny zatekania
je nevyhnutné vstúpiť na nehnuteľnosť žalovanej, nakoľko z ich nehnuteľnosti nie je k danému miestu
prístup iným spôsobom možný.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie z

obsahu stanoviska DEKOS BRATISLAVA s.r.o. (č. l. 72) a fotodokumentácie
(č. l. 73 až 94) zistil, že na základe objednávky žalobcov bola dňa 17.1.2017 vykonaná obhliadka
nehnuteľnosti na ulici N. XX C. D. a bolo zistené, že do budovy zateká, pričom zatekanie spôsobujú vady
na konštrukcii a v jednom mieste zatekanie do elektrických rozvodov, na stenách sa vyskytujú poruchyspôsobené vodou (poškodená omietka, plesne, vlhkosť, atď.). Z obsahu stanoviska ďalej vyplynulo, že
chyba je spôsobená zlou, prípadne žiadnou izoláciou medzi dvoma susednými konštrukciami; jej presná
diagnostika vyžaduje vstup na susednú konštrukciu N. XX C. D., pričom realizovať projekt izolácie a

ukončenia zateplenia len z objektu N.N. XX C. D. nie je možné. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť
na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 10.4.2017 (č. l. 135 až 141) s tým, že žalovaná cestou právneho
zástupcu oznámila, že dala vypracovať odborné posúdenie strechy, ktoré by malo zabrániť zatekaniu
stavby žalobcov a vyslovila ochotu na vlastné náklady svoju strechu opraviť, aby nedochádzalo k
znehodnocovaniu nehnuteľnosti. Skonštatoval, že z obsahu návrhu na vydanie predbežného opatrenia

zo dňa 25.8.2017 (č. l. 252) mal za preukázané, že žalovaná sa 28.8.2017 obrátila na Miestny úrad
mestskejčastiBratislava-KarlovaVesapožiadala,abystavebnýúraduložilvlastníkovistavbypovinnosť
umožniť navrhovateľovi X.. O. N. zrealizovať opravu a izoláciu strechy stavieb navrhovateľa X.. O. N.
v zmysle technického riešenia. Poznamenal, že z obsahu súdneho znaleckého posudku (č. l. 310)
znalca Romana Wágnera č. 8/2017 (v právnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod
sp. zn. 22C/136/2008) vyplynul záver, že stavby postavené, resp. rozostavané (skolaudované, resp.

neskolaudované) na parcelách registra „C“ s parcelným č. XXX/X, č. XXX/X, a č. XXX/XX, zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Bratislava IV, obec D. - K.. Č.. J. C., katastrálne územie J. C.,
nezasahujú na pozemky žalobcu s parcelným č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/XX, ktoré sú zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX.

4. Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že žalovaná dňa 19.2.2018 poukázala na konanie o
zabezpečovacích prácach na miestnom úrade, v priebehu ktorého sa žalobcovia mali vyjadriť, že
elektrický rozvádzač premiestnili a už im doňho nezateká; preto mala žalovaná za to, že nie je daný
naliehavý právny záujem na strane žalobcov. Žalovaná v spore ďalej uviedla, že žalobcovia sa v rámci
predmetnéhokonaniamalivyjadriť,žeimideodokončenieštítovejsteny.Súdprvejinštanciepripomenul,

že žalovaná založila do súdneho spisu fotografické zábery (č. l. 308 až 309) poskytnuté zo štátneho
stavebného dohľadu z konania o zabezpečovacích prácach (fotografický záber pôvodného a nového
umiestnenia rozvádzača) a poznamenala, že v januári 2018 si opravila strechu, má úplne novú strešnú
izoláciu, detaily napojenia sú urobené tak, aby nepoškodili susednú nehnuteľnosť žalobcov, styk je
zatesnený dočasne silikónom a od toho času nezateká.

5. Súd prvej inštancie podčiarkol, že svedok N. N. (manžel žalovanej) vypovedal, že stavba žalobcov
nemá stavebné povolenie ani kolaudáciu. Svedok uviedol, že dosiahol vzdelanie - prvú štátnicu na
vysokej škole technickej vo Viedni, študoval techniku, pracoval aj v odbore stavebníctva, prevádzkoval
firmu, ktorá sa zaoberá špeciálnymi izoláciami stavieb proti vlhkosti a vode. Svedok podotkol, že

počas výstavby, ako žalobca realizoval stavbu, došlo k poškodeniu spoločného plášťa, ktorý riadne
nezaizoloval, nevytiahol izoláciu na štítovú stenu, a teda mu mohlo teoreticky zatekať, ale zatekalo
žalovanej, ktorá sa niekoľkokrát domáhala, aby mohla opraviť túto chybu, ale žalobcu ju odignoroval.
Svedok zdôraznil, že strecha bola v januári 2018 opravená tak, že teraz nezateká žalovanej do
nehnuteľnosti a vyslovil predpoklad, že nezateká ani do nehnuteľnosti žalobcu 1/. Svedok sa oboznámil

s fotografickým záberom na č. l. 12, ktorý mu bol predložený k nahliadnutiu a uviedol predpoklad, že na
fotografii by mal byť on, fotografia je z obdobia apríl 2008, strháva tam plech ukončenia strechy a tam
steká do ríny - odkvapu, túto činnosť vykonával za účelom realizovania drobnej stavby odkladacieho
priestoru. Z výpovede svedka ďalej vyplynulo, že po oprave strechy v januári 2018 došlo k zaizolovaniu,
a styk s nehnuteľnosťou žalobcov bol riešený tak, že k štítovej stene žalobcov je pritlačený ukončovací

plech, ktorý je kotvený do stropnej konštrukcie žalovanej, v styku tohto ukončenia plechu je tmel, aby tam
nemohlo zatekať; takéto zakončenie nie je obvyklé, obvyklé je ukončenie do štítovej steny susediaceho
objektu. Svedok sa s ohľadom na znalecké posudky Ing. Kuzmu, Ing. Vladimíra Rýsa, odborné posudky
a vyjadrenia Ing. Gubu a Ing. Cenkyho, vyjadril, že s ohľadom na stavbu žalobcov dochádza na stavbe
vo vlastníctve žalovanej k statickým poruchám, k zmene statickej schémy stropnej konštrukcie. Svedok

potvrdil, že bol prítomný na štátnom stavebnom dohľade vo veci nariadenia zabezpečovacích prác;
prítomní boli aj žalobcovia, pričom žalobca 1/ sa vyjadril, že už nič nechce, iba dokončiť fasádu. N.
N. ďalej vypovedal, že sa tam spomínalo, že rozvádzač do ktorého zatekalo bol premiestnený a pán
vedúci stavebného úradu si to išiel odfotiť. Svedok mal vedomosť o zámere žalovanej zhodnotiť dom
zrealizovaním nadstavby, sám sa na tom podieľal, ale k tomu doposiaľ nedošlo z dôvodu spornosti

hranice pozemku.

6. Súd prvej inštancie poznamenal, že návrh žalovanej na doplnenie dokazovania predložením listinných
dôkazov poisťovne UNIQA, obhliadkou nehnuteľnosti a výsluchom žalobcov zamietol a to vzhľadom nauž vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom žalovanej a svedka (hospodárnosť konania).
Dospel k záveru, že žalobcovia v čase rozhodnutia nepreukázali existenciu stavebného povolenia,
projektovej dokumentácie, popis a postup prác, ktoré žiadajú vykonať za účelom požadovaného vstupu

nanehnuteľnosťžalovanej,anepreukázalispoukazomnavykonanúopravuvmesiacijanuár2018,žeby
(vzhľadom na predložené fotografické zábery zachytávajúce stav pred a po vykonanej oprave zo strany
žalovanej na č. l. 308 až 309) do ich nehnuteľnosti ešte zatekalo. S ohľadom na záver vyslovený pod
bodom III. Znaleckého posudku č. 23/2017, vypracovaného Ing. Vladimírom Rýsom (znalcom v odbore
stavebníctvo); súd prvej inštancie dodal, že nevyhnutným predpokladom pre začatie prác požadovaných

žalobcami na nehnuteľnosti žalovanej je vypracovanie projektu na dokončenie realizácie štítovej steny,
ako aj napojenia štítovej steny rodinných domov, pričom v Znaleckom posudku č. 23/2017 je uvedené, že
musí byť posúdená spoločná stropná doska na všetky účinky zaťažení, ktoré požadujú platné európske
normy a predpisy platné v SR, najmä na teplotné účinky, ktoré spôsobujú pohyb spoločnej stropnej
konštrukcie a tým narúšajú vrstvy strechy. Ozrejmil, že projekt musí byť schválený v stavebnom konaní a
musíbyťdanásúčinnosťstránsporu.Súdprvejinštanciemalzanesporné,ževčasepodaniažaloby(ako

vyplynulo z obsahu Záznamu z vykonania ŠSD zo dňa 9.3.2016) kvapkajúca voda zatekala priamo do
rozvádzača,stekalaajpostenezarozvádzačomanajednommiesteodkvapkávalaajpredrozvádzačom
a zdôraznil, že počas konania z dôvodu prác vykonaných v januári 2018 (ako vyplynulo z výpovede
žalovanej, N. N. a z fotografických záberov) došlo k zmene stavu uvedeného v žalobe, a rozvádzač do
ktorého zatekalo bol premiestnený. Podčiarkol, že vedúci stavebného úradu vyhotovil o tejto skutočnosti

fotografické zábery (č. l. 308 až 309).

7. Na uvedenom základe súd prvej inštancie uzavrel, že v čase vyhlásenia rozsudku, t. j. po oprave
strechy žalovanej v januári 2018, došlo k zaizolovaniu, styk s nehnuteľnosťou žalobcov bol vyriešený
tak, že k štítovej stene žalobcov bol pritlačený ukončovací plech, ktorý je kotvený do stropnej konštrukcie

nehnuteľnosti žalovanej, v styku tohto ukončenia plechu je tmel, aby tam nemohlo zatekať, a preto za
použitia § 3 ods. 1, § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Čl. 20 ods. 1, ods. 3, ods. 5 Ústavy SR,
žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie považoval za potrebné dodať, že pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom podľa § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný
počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Mal za to, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že izolácia strechy bola síce žalovanou
v januári 2018 zrealizovaná, ale zo strany samotných žalobcov nebol daný súhlas k dokončeniu styku
strechy žalobcov a žalovanej, a dňa 28.8.2017 bol žalovanou podaný návrh na stavebný úrad, a preto
je v danom prípade nutné postupovať vo vzájomnej zhode a súčinnosti, aby nedošlo k poškodeniu
novej izolácie strechy žalovanej s ohľadom na konštrukciu stropného panelu, ktorý má narušenú statickú

schému.Podotkol,žeďalšíminámietkamižalovanejvkonanísanezaoberal,nakoľkotietonepredstavujú
také námietky, ktoré by mali súvis s prejednávanou vecou. O trovách konania rozhodol súd prvej
inštancie podľa § 251, § 262 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. a žalovanej, ktorej čistý pomer úspechu vo veci bol
100 %, priznal nárok na náhradu trov konania ako plne úspešnej strane s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

8. Proti zamietajúcej časti rozsudku a výroku o trovách konania podali odvolanie žalobcovia a žiadali
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Podstatným
zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; že im súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; a námietka, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Argumentovali, že predmetom

konania nebola oprava strechy žalovanej, tak ako nesprávne uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku, poukazujúc na skutočnosť, že opravou strechy odpadol predmet sporu a
zdôraznili, že základom pre uplatnenie ich práva žalobou bola potreba opravy nehnuteľností v ich
vlastníctve, t. j. predbežnou otázkou v spore bolo, či nehnuteľnosti v ich vlastníctve je možné opraviť
inak ako z nehnuteľností žalovanej; domnievali sa, že v spore bolo nespochybniteľne (dvomi znaleckými

posudkami) preukázané, že realizácia opravy je možná len z nehnuteľností žalovanej. Žalobcovia boli
názoru, že oprava a udržiavanie ich nehnuteľností je ich subjektívnym právom, rovnako ako právo
na zásahy do ich nehnuteľností, ktoré môžu na základe súhlasu delegovať na iný subjekt. Podčiarkli,že tomuto ich subjektívnemu právu na údržbu nehnuteľností zodpovedá zákonná povinnosť žalovanej
umožniť im v nevyhnutnom rozsahu a po nevyhnutnú dobu vstup na jej nehnuteľnosti.

9. Pokiaľ sa jedná o stavebné úpravy a udržiavacie práce vykonané žalovanou, žalobcovia podčiarkli,
že o nich nemali akúkoľvek vedomosť a tiež jej nedali súhlas na zásahy do ich nehnuteľností. Vyjadrili
presvedčenie, že žalovaná sa stavebnými úpravami svojej nehnuteľnosti snaží zmariť súdne konanie
a vyhnúť sa svojej zákonnej povinnosti - umožniť im vstup na svoje nehnuteľnosti. Mali za to, že aj
keď došlo k premiestneniu elektrického rozvádzača, toto premiestnenie je len dočasné, ako preventívne

opatrenie proti zatekaniu, keďže boli nútení dočasne vykonať opatrenia, aby predišli vzniku škôd
na majetku a na zdraví (s poukazom na § 415 Občianskeho zákonníka), avšak podľa schválenej
projektovej dokumentácie je rozvádzač naplánovaný v mieste, kde zatekalo do ich nehnuteľnosti.
Namietali, že vykonanie tohto dočasného opatrenia neznamená, že odpadol právny dôvod na opravu
nehnuteľnostívichvlastníctve.Podotkli,ženaďalejtotiždochádzakopadávaniuomietokatvorbeplesní,
s ktorými „bojuje“ podľa vlastného vyjadrenia na pojednávaní aj žalovaná. Zopakovali, že žalovaná

svojím protiprávnym konaním, resp. zásahom do ich nehnuteľností predsa nemôže spôsobiť odpadnutie
predmetu sporu, naviac keď sama v konaní uvádza, že opravu realizovala len provizórne a dočasne.
Zdôraznili, že ich nehnuteľnosť nie je opravená v nevyhnutnom rozsahu. Žalobcovia pripomenuli, že
ako subjekty oprávnené podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka na vstup na susedné pozemky
v nevyhnutnom rozsahu, majú explicitne zákonom stanovenú zodpovednosť za škody spôsobené

výkonom tohto práva žalovanej, pričom daná zodpovednosť je objektívna.

10. Žalobcovia upriamili pozornosť na zápisnicu z pojednávania zo dňa 24.11.2016, v zmysle ktorej súd
prvej inštancie konštatoval, že nevyhnutnosť údržby a obhospodarovania susednej stavby je zrejmá,
avšak či je nutný vstup na nehnuteľnosť žalovanej na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere, resp. či

je možné odstránenie závady zatekania z nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov je otázkou odbornou, a
pretonaposúdeniemožnostivykonaniaopravyjenutnýznaleckýposudokznalcazodborustavebníctvo;
predmetom sporu je otázka nevyhnutnosti vstupu na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej. V tejto
súvislosti argumentovali, že k oprave nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov v potrebnom rozsahu a
kvalite nedošlo a táto potreba naďalej trvá; provizórne riešenie žalovanej je v prvom rade protiprávne a

v druhom rade len dočasné. Zdôraznili, že v spore predložili odborné vyjadrenie od spoločnosti DEKOS
Bratislava, s.r.o., z ktorého je zrejmé, že opravu ich nehnuteľnosti nie je možné realizovať inak ako z
nehnuteľností žalovanej (č.1. 72), pričom k zhodným záverom dospel aj znalec v znaleckom posudku
(č. l. 178). Uviedli, že výčitka súdu prvej inštancie, že nepredložili stavebné povolenie ani projekt prác
preto neobstojí, keďže je celkom zjavné, že bez vstupu na nehnuteľnosti žalovanej nie je možné ani

vypracovanie projektu prác, ktorý je podkladom na ohlásenie stavebných úprav ich nehnuteľnosti vo
vzťahu k stavebnému úradu; projekt prác totiž nie je možné vytvoriť bez osobnej obhliadky poškodenia
ich nehnuteľnosti, ale je potrebné technický stav zhodnotiť na mieste samom a navrhnúť vhodné
opatrenia, aby sa zrealizovala údržba a zároveň, aby sa nepoškodili nehnuteľnosti žalovanej. Mali za to,
že vykonanie opravy nie je právom žalovanej, ktorá svojím aktívnym konaním nemôže opravu vykonať,

resp. svojím pasívnym konaním im zároveň nemôže brániť vo vykonaní potrebných opráv nehnuteľností
v ich vlastníctve.

11. Žalobcovia videli porušenie ich práva na spravodlivý proces v tom, že súd prvej inštancie im
na pojednávaní dňa 4.6.2018, na ktorom vyhlásil rozsudok, zároveň doručil krátkou cestou rozsiahle

vyjadreniežalovanejzodňa4.5.2018.Vyjadrilipresvedčenie,žežalovanávovyjadreníuviedlamnožstvo
nepravdivých skutočností, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal v odôvodnení napadnutého rozsudku,
pričom nemali možnosť na dané vyjadrenie reagovať. Domnievali sa, že týmto postupom súdu prvej
inštancie bolo zároveň porušené ich ústavné právo podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a tiež podľa Čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Žalobcovia citujúc z nahrávky z pojednávania

konaného dňa 19.2.2018 namietali nesprávnu protokoláciu vyjadrení žalovanej. Podčiarkli, že žalovaná
na pojednávaní výslovne uviedla, že opravovala svoju strechu provizórne (a teda dočasne, resp. len
prechodne), vykonala opravu zatekania do domu žalobcov. Súdu prvej inštancie vytýkali, že napriek
uvedenému tvrdeniu žalovanej nezisťoval rozsah a kvalitu opráv. Poukázali na to, že cieľom § 127 ods. 3
Občianskehozákonníkaniejerealizovaťlenprovizórneopravy,aleudržiavaťnehnuteľnosťoprávneného

subjektu v dobrom technickom stave natrvalo.

12. Žalobcovia súdu prvej inštancie vyčítali, že vykonával dôkazy, ktoré zjavne nesúvisia s predmetom
sporu, a zmätočným spôsobom ich zohľadňoval v napadnutom rozsudku, keďže zohľadnil znaleckýposudok, ale aj ďalšie listiny z iného neukončeného súdneho konania sporových strán vedeného pod sp.
zn.22C/136/2008,ktorýnemápreposúdeniepredmetutohtosporuakýkoľvekvýznam.Podotkli,žetento
znalecký posudok navyše nie je úplný a v konaní bolo navrhnuté dopracovanie znaleckého posudku k

nevyriešeným otázkam, pričom toto bude predmetom najbližšieho pojednávania vo veci vedenej pod
sp. zn. 22C/136/2008. V tejto súvislosti zdôraznili, že súd prvej inštancie na druhej strane opomenul
prihliadnuť na zistenia odborne spôsobilej osoby v odbornom vyjadrení a znaleckom posudku v tomto
konaní, z ktorých vyplynula nevyhnutnosť vstupu na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, pri oprave
ich nehnuteľností, pričom najskôr je potrebné poškodenia posúdiť na mieste, následne zhotoviť riadnu

projektovú dokumentáciu a následne zrealizovať opravu vhodným spôsobom.

13. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
častiach potvrdiť. Zotrvala na všetkých svojich doterajších podaniach a dôkazoch, ktoré doručila
súdu prvej inštancie a skonštatovala, že napadnutý rozsudok je správny a v súlade so zákonom.
Nesúhlasila so skutočnosťami uvádzanými žalobcami v odvolaní. Podotkla, že žalobcovia od začiatku

odmietali súčinnosť, pričom aj pri predbežnom prejednaní sporu dňa 24.11.2016 žalobca 1/ striktne,
bez akejkoľvek diskusie, odmietol možnosť zmieru a uviedol, že pokonávka nie je možná ani za
pomoci mediátora. Domnievala sa, že uvedené svedčí o nekalom úmysle žalobcov týmto konaním
obísť stavebný úrad a súdnou cestou si vynútiť možnosť dokončiť ich nepovolenú stavbu. Žalovaná
pripomenula, že žalobcovia sa v zmysle žaloby zo dňa 17.3.2016 domáhali uloženia povinnosti strpieť

vstup na jej nehnuteľnosti, a to za účelom výkonu nevyhnutnej údržby, opravy styčných plôch strechy
nehnuteľnosti so súpisným č. XXXX v jej vlastníctve a obvodového múru ich stavby. Mala za preukázané,
že v rámci hydroizolácie jej strechy vykonanej v januári 2018, došlo aj k oprave predmetných styčných
plôch strechy na jej nehnuteľnostiach a nepovoleného obvodového múru nepovolenej nadstavby
žalobcov. Zdôraznila, že toto žalobcovia nikdy nepopreli. Na uvedenom základe zastávala názor, že

súd prvej inštancie správne posúdil spor, ako aj skutočnosť, že opravou styčných plôch jej strechy a
obvodového múra žalobcov odpadol predmet sporu.

14. Žalovaná ozrejmila, že od opravy predmetných styčných plôch ubehlo už takmer 9 mesiacov, boli
aj silné prívalové dažde, topenie snehu, a vďaka zrealizovaným prácam nezateká. Poukázala na to,

že prostredníctvom oprávnených osôb na vlastné náklady odstránila príčinu zatekania, ktorou bola
poškodená celistvá izolácia jej strechy v dôsledku stavebnej činnosti žalobcov v roku 2007, ktorá
doposiaľ nie je dodatočne povolená. Objasnila, že opravné práce vykonala na základe ohlásenia
stavebnému úradu - ohlásenie stavebných úprav a udržiavacích prác bolo úradu doručené dňa
11.12.2015, č. podania 19092, a toho istého dňa uhradila správny poplatok „za ohlášku“. V tejto súvislosti

argumentovala, že žalobcovia podali žalobu až dňa 17.3.2016, t. j. neskôr, a preto ich tvrdenie, že sa
stavebnými úpravami snaží zmariť súdne konanie, je klamstvo. Žalovaná dala do pozornosti, že práce
vykonané v styku so susednou nehnuteľnosťou neboli stavebné úpravy, ako to v odvolaní nazývajú
žalobcovia,aledošlokopravetoho,čosvojhočasupoškodiližalobcovia;situáciasivyžadovalaokamžité
riešenie, preto sa hľadal spôsob a technické riešenie ako dosiahnuť cieľ - zabránenie zatekaniu.

Žalovaná považovala za potrebné dodať, že ostala ešte nedoriešená otázka, na ktorú poukazuje vo
svojom znaleckom posudku aj Ing. Vladimír Rýs, a to otázka narušenej statiky (statickej schémy stropu)
jej nehnuteľnosti, ktorá vznikla v dôsledku stavebnej činnosti žalobcov, na ktorú žalobcovia doposiaľ
nemajú dodatočné stavebné povolenie.

15. Žalovaná oponovala tvrdeniu žalobcov, že bolo nespochybniteľne (dvomi znaleckými posudkami)
preukázané, že realizácia opravy je možná len z jej nehnuteľnosti; a poznamenala, že žalobcovia
v priebehu konania ani v odvolaní nešpecifikovali, v čom mala spočívať oprava nehnuteľností v ich
vlastníctve. Podčiarkla, že v žalobe uvádzajú len údržbu a opravu styčných plôch jej strechy a ich
obvodového múra, pričom táto oprava už bola vykonaná. Žalovaná uviedla, že žalobcovia sa v tomto

konaní domáhajú opravy svojej nehnuteľnosti, ktorá však bola (v časti prístavby a nadstavby dvoch
podlaží) nezákonne nadobudnutá, nakoľko rekonštrukciu, prístavbu a nadstavbu zrealizovali žalobcovia
z časti v rozpore so stavebným povolením, ktoré bolo následne zrušené a z časti (výstavbu najvyššieho
podlažia) zrealizovali úplne bez stavebného povolenia. Zdôraznila, že sa teda jedná o nepovolenú,
nezákonnú stavbu užívanú žalobcami nezákonne, bez užívacieho povolenia. Argumentovala, že v

spore bol predložený len jeden znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Vladimírom Rýsom, pričom
v zmysle jeho záverov je na dokončenie štítovej steny rodinného domu žalobcov nutné vstúpiť na
susedné nehnuteľnosti, pričom znalec na str. 27 posudku výslovne uvádza, že štítová stena nie je
dokončená, lebo nemá povrchovú úpravu. Žalovaná skonštatovala, že v znaleckom posudku tedanie je spomínaná žiadna oprava nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov, ale ide o dokončenie štítovej
steny, t. j. obvodového múru nepovolenej nadstavby žalobcov. Mala za jednoznačné, že žalobcom ide
o dokončenie nepovolenej stavby opäť bez povolenia stavebného úradu. Dodala, že žalobcovia síce

poukazujú na svoje subjektívne právo opravovať a udržiavať svoje nehnuteľnosti, avšak zabudli, že
pri realizácii rozsiahlej rekonštrukcie, prístavby a nadstavby svojho rodinného domu, pri rekonštrukcii
a nadstavbe garáže, rovnako ako aj pri realizácii vonkajších úprav, oplotenia atď., mali subjektívnu
povinnosť vykonávať práce výlučne na základe právoplatného stavebného povolenia, v jeho súlade a s
overenou projektovou dokumentáciou. Zopakovala, že žalobcovia sa v tomto spore domáhajú ochrany

majetku nadobudnutého nezákonným spôsobom, čo nemôže mať oporu v zákone ani v Ústave SR.

16.Žalovanásanestotožnilastvrdenímžalobcov,žetentosporbolzačatýdôvodne,adôvodneprebiehal
viac ako dva roky, keďže im v rozpore so zákonom neumožňovala udržiavať svoju nehnuteľnosť.
Namietala, že žalobcom nijako nebránila udržiavať ich nehnuteľnosť, pričom ak žalobcom zateká do
nehnuteľnosti, tak nie v dôsledku jej pasivity, ale naopak v dôsledku ich vlastnej aktivity, t. j. z dôvodu, že

žalobcovia zrealizovali a užívajú tzv. čiernu stavbu. Podčiarkla, že práve žalobcovia svojou stavebnou
činnosťou pri realizácii svojej tzv. čiernej stavby spôsobili znehodnotenie jej nehnuteľnosti (rozrezanie a
narušenie celistvej izolácie strechy, poškodenie pôvodného múra pôvodnej stavby jej rodinného domu,
narušenie statickej schémy jej stropu, atď.), neuviedli poškodené veci do pôvodného stavu, nezjednali
nápravu a opravu, nenahradili škodu, spôsobili rozsiahle zatekanie do jej nehnuteľnosti, bránia jej

udržiavať jej nehnuteľnosť tým, že jej roky odmietajú dať súhlas na napojenie izolácie jej strechy na ich
novopostavený nepovolený múr nadstavby tak, ako je to v praxi obvyklé.

17.Žalovanánesúhlasilastvrdenímžalobcov,žepremiestnenieelektrickéhorozvádzačajelendočasné,
akopreventívneopatrenieprotizatekaniu;oponovala,žeideoúčelovéazavádzajúcetvrdenie.Dôvodila,

že premiestnenie rozvádzača nemôže byť preventívnym opatrením proti zatekaniu, pretože údajne v
dôsledku toho, že do rozvádzača malo zatekať, došlo v roku 2013 k vyskratovaniu riadiacich dosiek
(podľa žalobcami do spisu doloženého zápisu škodovej udalosti), avšak k jeho premiestneniu došlo
údajne až v roku 2017. Poukázala na to, že žalobcovia vôbec nepreukázali, kde bol pôvodne rozvádzač
umiestnený, kto a kedy ho tam umiestnil, na základe akého oprávnenia, kto a kedy to povolil a schválil,

nepredložili revíznu správu; neuviedli ani to, že kto a kedy a na základe akého oprávnenia vymenil
riadiace dosky. Žalovaná nemala za preukázané, či do rozvádzača vôbec niekedy zatekalo a či to
bola skutočne zrážková voda. Ďalej upriamila pozornosť na tvrdenie žalobcov, že podľa schválenej
projektovej dokumentácie je rozvádzač naplánovaný v mieste, kde zatekalo do nehnuteľnosti žalobcov
a podčiarkla, že žiadnu takúto dokumentáciu nedoložili. Ďalej argumentovala, že žalobcovia neuviedli, či

terajšie umiestnenie rozvádzača je vhodné, zodpovedajúce predpisom alebo či rozvádzač musí ísť späť
na miesto určené schválenou projektovou dokumentáciou. Uzavrela, že žalobcovia v podstate potvrdili,
že ich rozvádzač bol premiestnený, nezateká doňho, z tohto titulu nie je žiadne riziko vzniku škody
na živote, zdraví alebo majetku, a preto odpadol dôvod tohto sporu, ak by nejaký bol. Žalovaná ďalej
namietala, že žalobcovia označili opravu, ktorú vykonala za provizórne a dočasné riešenie; ozrejmila,

že keď aj slovo provizórne použila vo svojej výpovedi, mala tým na mysli, že nejde o obvyklé technické
riešenie, nakoľko nechcela zasiahnuť a ani nezasiahla do nehnuteľností žalobcov, avšak toto riešenie
môže ostať, je tesné, zabraňuje zatekaniu a potvrdil to aj čas.

18. Žalovaná považovala za potrebné zhrnúť, že žalobcovia sa žalobou domáhali vstupu na jej

nehnuteľnosti za účelom výkonu údržby, opravy styčných plôch jej strechy a ich obvodového múra,
avšaktátoopravabolakompletnevykonanáodbornespôsobilouosobouzaoberajúcousahydroizoláciou
striech, plne zodpovedajúcou za svoju činnosť. Zastávala názor, že na uvedenom základe súd prvej
inštancie správne vyhodnotil, že vykonaním vyššie uvedených prác odpadol predmet sporu a žalobu
zamietol. Podotkla, že ak teraz v odvolaní žalobcovia tvrdia, dokonca bez bližšej špecifikácie a bez

doloženia dôkazov, že ich nehnuteľnosť nie je opravená v nevyhnutnom rozsahu, je to len účelové
tvrdenie. V nadväznosti na argumentáciu žalobcov, že bez vstupu na jej nehnuteľnosti nie je možné ani
vypracovanieprojektovýchprác;žalovanáoponovala,žeprojektovádokumentáciaužmohla,alebomala
byť priamo súčasťou súkromného znaleckého posudku, ktorý si žalobcovia nechali vypracovať, nakoľko
znalec Ing. Vladimír Rýs vykonal obhliadku, a vstúpil na jej nehnuteľnosti; preto tvrdenie žalobcov, že

projektová dokumentácia nemohla byť vypracovaná označila za účelové, zavádzajúce a lživé. V tejto
súvislosti poukázala na to, že ju nikto nežiadal o povolenie vstupu na jej nehnuteľnosti za účelom
vypracovania projektovej dokumentácie. Vyjadrila presvedčenie, že výčitka súdu prvej inštancie, že
žalobcovia v spore nepredložili stavebné povolenie ani projekt prác je plne na mieste a v súlade sozákonom. Pokiaľ sa jedná o tvrdenia žalobcov, že potrebujú vstup na jej nehnuteľnosti za účelom
vypracovania projektových prác ako podkladu pre ohlásenie stavebnému úradu, poznamenala, že sa
jedná o nové tvrdenia v spore. Dodala, že okrem toho, žalobcovia potrebujú v prvom rade dodatočné

stavebné povolenie, kde stavebný úrad určí žalobcom podmienky dokončenia nepovolenej stavby a nie
ohlásenie. Čo sa týka odborného vyjadrenia predloženého žalobcami, žalovaná mala za zrejmé, že bolo
vyhotovené len z pohľadu z diaľky, preto ho nemožno považovať za skutočne odborné a relevantné; a
čo sa týka znaleckého posudku, tento bol vypracovaný na základe obhliadky, a v závere riešil výlučne
dokončenieštítovejsteny,čovšaknebolopredmetomžaloby.Zdôraznila,žežalobcoviavcelomodvolaní

zamlčujú, že ide o ich nepovolenú stavbu, a preto nie ona, ale zákon im bráni vykonať ďalšie nepovolené
práce na ich nepovolenej stavbe.

19. Pokiaľ sa jedná o námietku žalobcov, že im súd prvej inštancie včas nedoručil jej vyjadrenie zo dňa
4.5.2018, žalovaná skonštatovala, že právny zástupca žalobcov mal vedomosť o tomto vyjadrení, bol
osobne prítomný na pojednávaní dňa 10.5.2018, počul, keď o ňom (žalovaná) hovorila v záverečnej

reči, dokonca je to uvedené aj v zápisnici z pojednávania. Podotkla, že takmer jeden mesiac pred
vyhlásením rozsudku mal teda právny zástupca žalobcov vedomosť o predmetnom vyjadrení a mal teda
aj možnosť reagovať. Pripomenula, že na pojednávaní dňa 4.6.2018 súd prvej inštancie odovzdával
právnemu zástupcovi žalobcov predmetné vyjadrenie s tým, že mu ho poskytuje pre poriadok, nakoľko
zároveň výslovne uviedol, že z neho pri rozhodovaní nevychádzal, preto mu ho ani vopred nedoručoval.

V nadväznosti na námietky žalobcov voči protokolácii vykonanej súdom prvej inštancie na pojednávaní
dňa 19.2.2018, žalovaná uviedla, že právny zástupca žalobcov bol osobne prítomný na predmetnom
pojednávaní, a ak mal výhrady k protokolácii, mal si ich uplatniť buď priamo na pojednávaní alebo aj
následne, pričom mal na to takmer 6 mesiacov, kým bol vyhlásený rozsudok. Podotkla, že § 98 ani
§ 99 C.s.p. nestanovujú súdu povinnosť vykonať doslovnú protokoláciu vyjadrení účastníkov konania,

preto v odvolaní ide len o účelové tvrdenia zo strany žalobcov. Zastávala názor, že je nezmyslom, aby
neuvedenie slovného spojenia „viac-menej len ako provizórne“ do zápisnice z pojednávania, malo za
následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci. K námietke žalobcov, že súd prvej inštancie nezisťoval
rozsah a kvalitu vykonaných prác žalovaná zdôraznila, že ak žalobcovia mali záujem o takéto zisťovanie,
mali možnosť podať návrh na ďalšie dokazovanie; na pojednávaní dňa 10.5.2018 však právny zástupca

žalobcov uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Vo vzťahu k právnej stránke veci
žalovaná uviedla, že účelom a zmyslom § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka je udržiavať nehnuteľnosti
v dobrom stave, avšak toto ustanovenie nespomína realizáciu alebo dokončovanie nepovolených
stavieb. Žalovaná dala do pozornosti, že žalobcovia sa žalobou domáhali opravy jej strechy, čo však ona
chcela od počiatku vykonať sama; pričom na uvedenom základe mala žalobný petit za nevykonateľný.

20. Žalobcovia 1/ a 2/ v odvolacej replike zotrvali na argumentoch svojho odvolaniu a doplnili, že
absentuje príčinná súvislosť medzi opravou strechy žalovanej a zatekania do ich rodinného domu;
navyše oprava bola realizovaná v rozpore so stavebným poriadkom, o čom v súčasnosti prebieha
na príslušnom stavebnom úrade správne konanie, a teda pri uplatnení základnej zásady, že z

nepráva nemôže vzniknúť právo je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne. Napriek
opätovnému konštatovaniu, že provizórna oprava strechy žalovanej nebola dostatočná na to, aby sa
odstránilozatekaniedoichnehnuteľnostiarovnakotátočinnosťžalovanejniejedôvodomnazamietnutie
žaloby; aj po tejto provizórnej oprave do nehnuteľnosti žalobcov zateká (o čom predložili fotografiu
schodiska na styčnej stene s nehnuteľnosťou žalovanej), a teda je nesporné, že napadnuté rozhodnutie

je nesprávne a nezákonné.

21. Žalovaná v odvolacej duplike rovnako zotrvala na dôvodoch svojho vyjadrenia k odvolaniu žalobcov
v nadväznosti na ich odvolaciu repliku dodala, že na opravu strechy nebolo potrebné stavebné povolenie
ani ohlásenie, napriek tomu však ohlášku s vlastníkmi nehnuteľnosti na N. XX vykonala; a nemala

vedomosť ani o správnom konaní z dôvodu, že by oprava bola realizovaná v rozpore so stavebným
zákonom. Pokiaľ by iba teoreticky pripustila, že oprava bola vykonaná v rozpore so zákonom, splnila
svoj účel, nakoľko zabránila zatekaniu a ohrozeniu života a zdravia ľudí. Časové obdobie 14 mesiacov
od vykonania opravy potvrdilo, že práce boli vykonané odborne a kvalitne, pričom žalobcovia ničím
nedokazujú, že by do ich nehnuteľnosti zatekalo, ale iba dokladajú akúsi fotografiu o dôsledkoch

zatekania; fotografia bola predložená bez akýchkoľvek časových a priestorových súvislostí, z ktorej
detailu je zrejmé, že nejde o mokrú stenu, ale vysychajúcu, teda v dôsledku zavlhnutia. Vykonaním
opravy strechy do jej nehnuteľnosti nezateká, avšak naďalej bojuje s opadávaním omietky, ako aj
odolnými plesňami, ktoré sa objavujú s tým, že vzdušná vlhkosť sa pomaly znižuje.22. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcov 1/ a

2/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti je vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 29.6.2021 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

23. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie
relevantnosti tvrdení žalobcov 1/ a 2/ na podporu podanej žaloby a žalovanej prednesených na jej
obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. súd prvej
inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o

nedôvodnosti žalobcami uplatňovaného nároku voči žalovanej, ktorého sa domáhali v zmysle § 127 ods.
3 Občianskeho zákonníka titulom práva vstúpiť na nehnuteľnosti žalovanej, pretože si to nevyhnutne
vyžaduje údržba a obhospodarovanie stavby v ich vlastníctve.

24. Pretože odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami žalobkyne v

odvolaní (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu
a to predovšetkým s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich
k zamietnutiu žaloby založených súdom prvej inštancie na úvahe, že v čase vyhlásenia napadnutého
rozhodnutia žalobcovia nepreukázali existenciu stavebného povolenia a projektovej dokumentácie
(popis a postup prác), pre ktoré žiadali vstup na nehnuteľnosť žalovanej a zároveň nepreukázali, že po

vykonaní opravy žalovanou v januári 2018, by do ich nehnuteľnosti ešte zatekalo.

25. Žalobou podanou na súde dňa 17.3.2016 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali uloženia povinnosti
žalovanej strpieť vstup žalobcov 1/ a 2/ a nimi poverených osôb na nehnuteľnosti v jej vlastníctve
a to rodinného domu so súpisným číslom XXXX, nachádzajúcim sa na parcele č. XXX/X a č. XXX/

X, nehnuteľnosť na parcele č. XXX/XX, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúce sa v
katastrálnom území J. C., obec D. - K.. Č.. J. C., okres Bratislava IV, a to za účelom výkonu nevyhnutnej
údržby, opravy styčných plôch strechy nehnuteľnosti so súpisným číslom XXXX vo vlastníctve žalovanej
a obvodového múru stavby vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/, t. j. rodinného domu so súpisným č. XXXX,
ako aj súvisiacich úkonov, po nevyhnutnú dobu 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, za účelom

realizácie údržby a opravy stavby v nevyhnutnej miere, počas pracovných dní od 10:00 hod. do 15:00
hod.; skutkovo tvrdiac, že do stavby žalobcov 1/ a 2/ od odstránenia izolácie zo stavby žalovanej,
neustále zateká, čo spôsobuje elektrický skrat v rozvodovej skrini, zavlhnutie múrov a zvýšenú vlhkosť,
ktorá spôsobila tvorbu plesní.

26. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na
nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,
pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým
vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto

zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

27. Na ozrejmenie právnej stránky posudzovanej veci považuje odvolací súd za potrebné poukázať, že
vyššie citované ustanovenie Občianskeho zákonníka upravuje zákonné vecné bremeno (§ 151o ods.
1 veta prvá Občianskeho zákonníka) zabezpečujúce vstup na vlastný pozemok, prípadne do vlastnej

stavby, pokiaľ tento vstup nie je možný inak, ako cez cudzí pozemok, resp. stavbu. Niet pochybností o
tom, že vstup na pozemok (stavbu) suseda je vážnym zásahom do jeho vlastníckeho práva, a preto sa
pripúšťa len vtedy, keď to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a
stavieb; nie každé obhospodarovanie, či údržba však môže založiť právo vstupu na susedov pozemok
(stavbu), ale toto právo vzniká len vtedy, keď údržba a obhospodarovanie pozemku (stavby) takýto

vstup nevyhnutne vyžaduje. K vstupu na susedný pozemok je vlastník (užívateľ) susednej nehnuteľnosti
oprávnený len v takom rozsahu, v akom je to na obhospodarovanie a údržbu jeho nehnuteľností
nevyhnutné. K vstupu na susedný pozemok v tomto rozsahu sú oprávnené aj iné osoby, ktoré majú
údržbu a obhospodarovanie vykonať.28. Pod údržbou je potrebné rozumieť práce spojené s udržiavaním pozemkov a stavieb v dobrom stave;
obhospodarovanie predstavuje hospodárenie na nich. Pojem nevyhnutnosti je potrebné interpretovať

z objektívneho hľadiska, pretože by odporovalo právnej istote a ústavnoprávnemu rozmeru ochrany
vlastníckeho práva, ak by postačilo vychádzať zo subjektívnych predstáv vlastníka susediaceho
pozemku (stavby). Žalobe o vstup na susedný pozemok (stavbu) nemožno vyhovieť, pokiaľ by už
samotná obhospodarovaná stavba obmedzovala vlastnícke práva suseda; úspech žalobcu v spore
by znamenal prehĺbenie existujúceho protiprávneho stavu a až šikanózny zásah do vlastníckych práv

vlastníka susediaceho pozemku (stavby). Výkon práv a povinností musí byť totiž v súlade s dobrými
mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

29. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je odvolací súd viazaný (§ 383
C.s.p.) o. i. vyplýva, že Ing. Vladimír Rýs, znalec v odbore stavebníctvo, odvetvia statika stavieb,
pozemné stavby a ohodnocovanie nehnuteľností, v znaleckom posudku č. 23/2017, vypracovanom

dňa 6.7.2017, síce konštatoval, že je nutné vstúpiť na pozemky a strechu stavby žalovanej, avšak za
účelom dokončenia štítovej steny rodinného domu žalobcov; a doplnil, že k týmto stavebným prácam
bude nevyhnutné nielen (ako býva obvyklé) zriadiť na streche stavby žalovanej lešenie, ale najmä
vypracovať projekt na (1) realizáciu dokončenia štítovej steny, ako aj (2) napojenia zateplenia štítovej
steny rodinného domu žalobcov, pričom v tomto projekte musí byť posúdená spoločná stropná doska na

všetky účinky zaťažení, ktoré požadujú platné európske normy a predpisy platné v SR najmä na teplotné
účinky, ktoré spôsobujú pohyb spoločnej stropnej konštrukcie a tým narúšajú vrstvy strechy; detail medzi
strechou na rodinnom dome žalovanej a štítovou stenou stavby žalobcov je nutné navrhnúť s ohľadom
na pohyby spoločnej stropnej konštrukcie, aby nedochádzalo k poruchám strešného plášťa a vnikaniu
vody do konštrukcie strechy.

30. Z uvedeného vyplýva, že úvaha súdu prvej inštancie založená na argumente, že žalobcovia
v spore nemohli byť úspešní, nakoľko v konaní nepredložili ako dôkaz projekt na vykonanie prác
za účelom odstránenia zatekania do ich stavby, je celkom správna; žalobcovia boli totiž v spore
zaťažení bremenom tvrdenia a dôkazu, že vstup na nehnuteľnosti žalovanej sú nevyhnutnou (objektívne

existujúcou) podmienkou odstránenia zatekania do ich stavby, avšak v spore žiadny dôkaz v tomto
ohľade neprodukovali, keďže súkromný znalecký posudok č. 23/2017, ktorí v spore predložili nielen,
že necielil na zodpovedanie tejto, pre spor ťažiskovej otázky (predmetom súkromného znaleckého
posúdenia bolo: „Uloženie povinnosti vstúpiť na susedný pozemok p. č. XXX/X, XXX/X, okres: Bratislava
IV, obec: D. - K.. Č.. J. C., katastrálne územie: J. C..“.), ale ani stanovisko DEKOS Bratislava s.r.o.,

z ktorého možno vyvodiť iba potrebu vstupu na pozemky a stavbu žalovanej za účelom vypracovania
autorizovaného projektu na odstránenie chyby - zatekania spôsobeného zlou, prípadne žiadnou
izoláciou medzi dvomi susednými konštrukciami. Prítomnosť absencie substancovať v spore podstatné
skutkové tvrdenia zo strany žalobcov, ako nevyhnutného predpokladu úspechu v spore, bola naplnená
v okamihu, keď žiadnym procesne relevantným spôsobom nereagovali na tvrdenie a dôkaz predložený

žalovanou, že v januári 2018 vykonala stavebné práce na streche jej stavby v dôsledku čoho došlo k
eliminácii zatekania do jej nehnuteľnosti.

31. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie považuje odvolací súd
za potrebné poukázať na ďalšie podstatné skutkové zistenia majúce význam pre právne posúdenie

predmetnej veci a to, že znalec Ing. Vladimír Rýs v znaleckom posudku jednoznačne konštatoval, že
nadstavbourodinnéhodomužalobcovsadostalapolovicaspoločnejstropnejdosky(6metrovdlhýmodul
- panel PZP hrúbky 250 mm uložený ako prostý nosník, pričom vlastnícka hranica prechádza stredom
tohto modulu) do interiéru a polovica do exteriéru, čím dochádza k inému zaťaženiu, ako bolo uvažované
pri projektovaní. Tým, že prefabrikovaná stropná doska je z polovice zaťažená interiérovou teplotou a

polovica je zaťažená vonkajšou teplotou zo strany strechy, dochádza vplyvom týchto účinkov zaťaženia
k vodorovným horizontálnym posunom dosky. V polovice dosky aj ohybovým účinkom, nakoľko je
zaťažená teplotou exteriérovou zhora a zdola teplotou interiérovou. Preto vplyvom nerovnomerného
oteplenia, rôznych teplôt na hornom a dolnom povrchu dosky vzniká ohybový moment. Tým, že štítová
stena je položená na prefabrikovanej stropnej doske, ktorá sa posúva, dochádza k trhlinám v nosnej

konštrukcii, ako aj v strešnej izolácii proti vode. Táto skutočnosť, ako aj to, že ani štítová stena na
rodinnom dome súpisné číslo XXXX (žalobcov, pozn. odvolacieho súdu) nie je dokončená, lebo nemá
povrchovú úpravu, ktorá odoláva poveternostným vplyvom, vedie k tomu, že voda má možnosť vnikať
do konštrukcie strechy domu so súpisným číslom XXXX (žalovanej, pozn. odvolacieho súdu) a dokonštrukcie strechy rodinného domu so súpisným číslom XXXX. Táto voda zateká do stavebných
konštrukcií a interiéru.

32. V nadväznosti na ďalšie skutkové zistenia súdu prvej inštancie vyplývajúce zo Záznamu stavebného
dohľadu zo dňa 9.3.2016, že stavba žalobcov je predmetom konania o dodatočnom povolení stavby
(prerušené rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. j. I. XXXX/XX/XXXX/XXX/Vaa,
zo dňa 26.1.2011), stavba je stavebnotechnicky takmer dokončená, k dnešnému dňu nepovolená,
neskolaudovaná; a z rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave č. O., zo dňa 24.4.2009,

ktorým bolo zrušené rozhodnutie Stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves, č. I.-
XXXX/XXXX-X/Fe, zo dňa 6.12.2016 a vec vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a
rozhodnutie, (o. i.) aj z dôvodu, že stavebný úrad sa v napadnutom rozhodnutí (ktorým bola povolená
stavba „Rekonštrukcia a nadstavba rodinného domu“ na N. XX C. D., na pozemku parcela č. XXX/X a
č. XXX/X, katastrálne územie J. C., stavebníkom X.. N. K. a S. K., N. XX, D.) umiestnením prístavby
a nadstavby k existujúcemu rodinnému domu stavebníkov vôbec nezaoberal, neurčil podmienky pre

umiestnenie stavby a predmetnú stavbu polohovo a výškovo neumiestnil; neposúdil zmenu dokončenej
stavby rodinného domu aj vzhľadom na § 6 ods. 1 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 532/2006
Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok
zariadení civilnej ochrany; neskúmal, či realizáciou predmetnej stavby nedôjde k trvalému obmedzeniu
užívania pozemku odvolateľky (žalovanej, pozn. odvolacieho súdu) na určený účel a či vzájomný

odstup predmetnej stavby rodinného domu a stavby odvolateľky spĺňa kritériá na vzájomné odstupy
stavieb v zmysle citovanej vyhlášky; napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s overenou projektovou
dokumentáciou predmetnej stavby; projektová dokumentácia nerieši detaily úprav konštrukcií, ktoré
budú realizáciou predmetnej stavby dotknuté a sú vo vlastníctve odvolateľky; potom odvolací súd
uzatvára, že súdna ochrana, ktorej sa žalobcovia podanou žalobou domáhali z titulu výkonu susedských

práv v zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je v posudzovanej veci neprípustným prostriedkom
právnej ochrany, keďže uvedené skutkové zistenia umožňujú prijať bezpečný záver o tom, že zatekanie
do rodinného domu žalobcov bolo vyvolané stavebnou činnosťou žalobcov, ktorá nebola vykonaná
v súlade so stavebným právom, pričom riešenie nežiaduceho následku zatekania do rodinného
domu žalobcov si v zmysle znaleckých záverov vyžaduje komplexné riešenie stavebnotechnického

dokončenia rodinného domu žalobcov zohľadňujúceho napojenie na rodinný dom žalovanej, čo
nepochybne presahuje občianskoprávny rozmer právnej úpravy vymedzenej ustanovením § 127 ods.
3 Občianskeho zákonníka spočívajúceho v povinnosti žalovanej strpieť na nevyhnutnú dobu a v
nevyhnutnej miere vstup na svoj pozemok a stavbu za účelom nevyhnutnej údržby stavby žalobcov.

33. Pokiaľ žalobcovia ďalej v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie vyjadrenie žalovanej zo dňa
7.5.2018 im doručil až pri verejnom vyhlásení rozsudku, čím bolo porušené ich právo na spravodlivý
proces, odvolací súd uvádza, že nesprávnym procesným postupom, ktorý zakladá porušenie práva na
spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. sa rozumie taký závadný (nesprávny) procesný
postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu zákon priznáva

na účely ochrany jeho práv a právom chránených záujmov v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Pri posudzovaní, či v konkrétnom prípade ide o vadu, ktorá je z hľadiska § 365
písm. b) C. s. p. významná, bude nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý
proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv bude potrebné hodnotiť v kontexte celého
súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať

alebo zvrátiť nesprávny postup súdu (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S.,
BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
s. 1371.). Zo spisu vyplýva, že žalovaná predmetné vyjadrenie doručila súdu dňa 7.5.2018, pričom súd
prvej inštancie vyjadrenie nedoručil právnemu zástupcovi žalobcov na pojednávaní dňa 10.5.2018 ani
poštou a doručil ho až pri verejnom vyhlásení rozsudku dňa 4.6.2018. Hodno podotknúť, že predmetné

vyjadrenie nebolo vykonané ako dôkaz, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutie nevyplýva, že by bolo
podkladomprerozhodnutiesúduprvejinštancie;zobsahuvyjadreniamožnovyvodiť,žejerekapituláciou
tvrdení žalovanej prezentovaných počas sporu, neuvádza nové tvrdenia a jeho súčasťou neboli ani nové
dôkazy; odvolací súd preto uzatvára, že namietaná vada v postupe súdu prvej inštancie nedosahovala
intenzitu porušenia práva žalobcov na spravodlivý proces.

34. S poukazom na vyššie uvedené právne východiská neboli skutočnosti uvádzané žalobcami 1/ a 2/
ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie.
Keďže žalobcovia 1/ a 2/ v podanom odvolaní ďalej neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorýmiby preukázali nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správne potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní
plný úspech priznal proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).