Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 18, 2021

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10C/78/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419203151
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2021:8419203151.3

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu : U. D., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Q. XX, XXX XX W., proti
žalovaným : X./. P. D., A.. XX.XX.XXXX, S. W. W.I. XX, XXX XX W., 2./ Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, dotknutý
orgán žalovanej 2: Okresný úrad v Kežmarku, pozemkový a lesný odbor, Dr. Alexandra 61, Kežmarok, vo
veci písomného podania žalobcu zo dňa 29.10.2019 označeného ako „žaloba na určenie vlastníckeho

práva" v spojení s podaním žalobu zo dňa 26.11.2019 označeným ako „čiastočné späťvzatie žaloby" a
podaniami žalobcu zo dňa 03.10.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Podanie žalobcu zo dňa 29.10.2019 v spojení s podaniami žalobcu zo dňa 26.11.2019 a zo dňa
03.10.2020 v časti v ktorej sa žalobca domáha rozhodnutia (časť A ním navrhovaného výroku)
„súd zrušuje listy vlastníctva č.XXXX, XXXX, XXXX Y. XXXX, Okres O., Obec: X. Q., Katastrálne územie
X. Q. vydané Katastrom nehnuteľností Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Súd

určuje, že platný je list vlastníctva č.1328, Okres O., Obec: X. Q., Katastrálne územie X. Q., vydaný
Katastrom nehnuteľností, Úradu Geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky pre parcely
registra „B.“, číslo:XXXX/X-XXXX m2 Orná pôda, XXXX/X-XXX m2 Orná pôda, XXXX- XXXX m2 Orná
pôda, XXXX/X - XXXX m2 Trvalé trávne porasty, XXXX/X-XXXX m2 Trvalé trávne porasty, XXXX-
XXXX m2 Orná pôda a XXXX - XXXXX m2 Lesné pozemky, vlastníkov : D. P., W. XX, W., X., T.S. A.

XX.XX.XXXX, so spoluvlastníckym podielom X/X a D. U., Q. XX, W., X., T. A. XX.XX.XXXX,
spoluvlastnícky podiel X/X“ o d m i e t a .

II. Podanie žalobcu zo dňa 29.10.2019 v spojení s podaniami žalobcu zo dňa 26.11.2019 a zo
dňa 03.10.2020 v časti v ktorej sa žalobca domáha rozhodnutia „Súd určuje, že žalovaná Slovenská
republika úkonom Okresného úradu v O., pozemkový a lesný odbor, T.. Y. XX, XXX XX O. prekročila

svoju právomoc, keď zrušila spoluvlastníctvo U. D. a žalovanej P. D.“ o d m i e t a .

III. Podanie žalobcu zo dňa 29.10.2019 v spojení s podaniami žalobcu zo dňa 26.11.2019 a
zo dňa 03.10.2020 v časti v ktorej sa žalobca domáha rozhodnutia „Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku povinná
žalobcovi odoslať list nasledovného znenia : Okresný úrad v O., pozemkový a lesný odbor, T..

Y. XX, XXX XX O. v rozpore so zákonom a pod zámienkou vykonávania pozemkových úprav zrušil
podielové spoluvlastníctvo k lesu o výmere XX.XXX m2 spoluvlastníkov U. D. Y. P.Á. D.. Za popísané
prekročenie právomoci jej štátnym orgánom sa Slovenská republika U. D. ospravedlňuje. Slovenská
republika je povinná uhradiť U. D. nemajetkovú ujmu spôsobenú prekročením právomoci svojho orgánu
verejnej správy vo výške 10.000,-eur s úrokom 5 % ročne od 1.1.2018 až do splatenia. Ak žalovaná
záväzoksplatívlehotedlhšejakorok,súúrokysplatnékoncomkaždéhokalendárnehoroka odmieta.

IV. Podanie žalobcu zo dňa 29.10.2019 v spojení s podaniami žalobcu zo dňa 26.11.2019 a zo dňa
03.10.2020 v časti v ktorej sa žalobca domáha rozhodnutia (časť C ním navrhovaného výroku)
Žalovaná P.H. D. je povinná žalobcovi uhradiť nájomné za ňou neoprávnene užívaný lesný pozemok v
cene XX,XX €/ha ročne počnúc rokom XXXX, teda XX,XX€/ha x X,XXXXX ha = XXX,XX€/rok s úrokom
5 % ročne od X.X.XXXX až do splatenia. Ak žalovaná záväzok splatí v lehote dlhšej ako rok, sú úroky

splatné koncom každého kalendárneho roka o d m i e t a .V. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 04.11.2019 doručil tunajšiemu súdu podanie označené ako „Žaloba na určenie
vlastníckeho práva“. Z obsahu podania žalobcu bolo zrejmé, že má ísť o podanie vo veci samej, žalobca
ním zjavne mienil iniciovať súdne konanie, nebolo však zrejmé aké, či civilné sporové konanie,
alebosúdnyprieskumpostupusprávnehoorgánuvrámcisprávnehosúdnictvapodľazákonač.162/2015
Z.z. (Správny súdny poriadok). Podanie žalobcu bolo nezrozumiteľné a neurčité. Nebolo z neho zrejmé,
aké právne následky má spôsobiť, nebola z neho zrejmá individualizácia veci, obsahovalo rozpor medzi

skutkovými tvrdeniami (ktoré navyše boli len útržkovité a nesúrodé a týkali sa len časti podania, zvyšok
odôvodnený nebol vôbec) a žalobným návrhom. Ani podania žalobcu zo dňa 26.11.2019 a zo dňa
22.06.2020 nedostatky tohto podania neodstránili, práve naopak, len viac ho znejasnili, keď žalobca
každým podaním petit rôzne upravoval a dopĺňal bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia, pričom
vzhľadom na absolútne nedostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností a absenciu zrozumiteľného

žalobného návrhu nebolo zrejmé, čoho sa podanie (žaloba) žalobcu týka a čo sa ním sleduje.
Žalobca navyše v podaní zo dňa 26.11.2019 uviedol, že „upravuje petit“, pričom doplnil výrok o časť C.
ale zároveň nebolo z tejto „úpravy“ vôbec zrejmé, či stále navrhoval v časti A. eventuálny rozsudok tak
ako to uvádzal v pôvodnom podaní zo dňa 29.10.2019 alebo či na tomto „eventuálnom“ výroku už netrvá.

2. Keďže podanie žalobcu bolo neúplné, neurčité a nezrozumiteľné, v súlade s ust. § 129 Civilného
sporového poriadku súd uznesením zo dňa 16.09.2020, č.k.10C/78/2019-35 doručeným žalobcovi dňa
24.09.2020 žalobcu vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia opravil a doplnil toto
svoje podanie tak, aby obsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti riadnej žaloby podľa § 127
ods.1 v spojení s § 132 Civilného sporového poriadku. V uvedenom uznesení súd uviedol v čom je

podanie žalobcu neúplné, neurčité a nezrozumiteľné a ako treba opravu a doplnenie podania vykonať.
V odôvodnení uznesenia súd podrobne uviedol a vysvetlil, prečo je to potrebné a prečo bez doplnenia
podania nemožno v konaní pokračovať a poučil žalobcu, že v prípade ak uvedené podanie nebude v
určenej lehote riadne doplnené, súd ho odmietne. Súd zároveň žalobcu poučil o možnostiach zastúpenia
a právnej pomoci a spolu s uznesením doručil mu aj poučenie o procesných právach a povinnostiach

strany sporu.

3. Na uvedené žalobca reagoval tak, že dňa 07.10.2020 doručil súdu podanie označené ako „Žaloba v
konaní Okresného súdu Kežmarok č.k.10C/78/2019 na určenie vlastníckeho práva“ v ktorom uviedol, že
svojou žalobou žiada súd o určenie neplatnosti každého úkonu, ktorým ho štát zbavil jeho väčšinového

vlastníctva k lesnému pozemku podľa LV č.XXXX. Ďalej uviedol, že zároveň s ohľadom na § 3 písm.d)
zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci žiada i o určenie
nesprávneho úradného postupu štátu a určenie náhrady spôsobenej škody (ujmy) podľa § 17 ods.3
cit.zák.

4. Spolu s uvedeným podaním žalobcu bolo súdu dňa 7.10.2020 doručené aj jeho podanie zo dňa
03.10.2020 označené ako „Stanovisko k uzneseniu“ v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o jednotlivé body a
povinnosti uložené mu v uznesení súdu zo dňa 16.09.2020, tak má za to, že povinnosti v zmysle bodu
1 a 2 tohto uznesenia splnil textom bodu II žaloby, požiadavku súdu na označenie aktuálnych údajov
nehnuteľnosti označil za nezákonnú s tým, že neexistuje ani len možnosť dôvodiť aktuálnym stavom

katastra, lebo bod B žaloby by tým musel žalobca samotným týmto dôvodením poprieť, keď PLO OÚ O.
vytvoril parcelné čísla nanovo práve za tým účelom, aby svoju krádež jeho lesa zamaskoval čo možno
najdôkladnejšie, preto je podľa neho nevyhnutné pôvodné parcelné čísla zistiť z pozemkovej knihy a až
k nim potom preukáže žalovaná (alebo nepreukáže) svoje vlastníctvo postupom podľa § 132 ods.1 O.z.
Takýto postup je podľa neho už dokazovaním (§ 10 ods.1 zák.č.162/1995 Z.z.) vykonaným súdom a

tento postup je očividne odlišný od kvality spísania žaloby a preto nemá žiaden vplyv na žalobu. Žalobca
opravil chybu pokiaľ ide o jeho dátum narodenia pričom k bodu 5 uznesenia súdu uviedol, že
jeho žaloba nie je žalobou správnou, že pôvodne uplatnený eventuálny petit vzal späť a že celý platný
petit žaloby je výlučne ten, ktorý je uplatnený podaním „Žaloba v konaní Okresného súdu Kežmarok
č.k.10C/78/2019 na určenie vlastníckeho práva“ z 3.10.2020. K bodom 6 a 7 uznesenia súdu uviedol,

že tieto sú splnené dôkazmi založenými v spise a textom petitu žaloby.5. Vzhľadom na toto vyjadrenie žalobcu teda „platným“ petitom žaloby po späťvzatí eventuálneho petitu
žaloby má byť v zmysle jeho podania zo dňa 03.10.2020 petit v znení :

A. Súd zrušuje listy vlastníctva č.XXXX, XXXX, XXXX Y. XXXX, Okres O., Obec: X. Q., Katastrálne
územie X. Q. vydané Katastrom nehnuteľností Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky. Súd určuje, že platný je list vlastníctva č.XXXX, Okres O., Obec: X. Q., Katastrálne územie X.
Q., vydaný Katastrom nehnuteľností, Úradu Geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky pre
parcely registra „B.“, číslo:XXXX/X-XXXX m2 Orná pôda, XXXX/X-XXX m2 Orná pôda, XXXX- XXXX m2

Orná pôda, XXXX/X - XXXX m2 Trvalé trávne porasty, XXXX/X-XXXX m2 Trvalé trávne porasty, XXXX-
XXXX m2 Orná pôda a XXXX - XXXXX m2 Lesné pozemky, vlastníkov : D. P., W. XX, W., X., dátum
narodenia XX.XX.XXXX, so spoluvlastníckym podielom X/X a D. U., Q. XX, W., X., dátum
narodenia XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel X/X.

B. Súd určuje, že žalovaná Slovenská republika úkonom Okresného úradu v O.P., pozemkový a lesný

odbor, T.. Y. XX, XXX XX O. prekročila svoju právomoc, keď zrušila spoluvlastníctvo U. D. a žalovanej
P. D..
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku povinná žalobcovi odoslať list nasledovného znenia : Okresný úrad v O.,
pozemkový a lesný odbor, T.. Y. XX, XXX XX O. v rozpore so zákonom a pod zámienkou vykonávania

pozemkových úprav zrušil podielové spoluvlastníctvo k lesu o výmere XX.XXX m2 spoluvlastníkov U.
D. Y. P. D.. Za popísané prekročenie právomoci jej štátnym orgánom sa Slovenská republika U. D.
ospravedlňuje.
Slovenská republika je povinná uhradiť U. D. nemajetkovú ujmu spôsobenú prekročením právomoci
svojho orgánu verejnej správy vo výške 10.000,-eur s úrokom 5 % ročne od 1.1.2018

až do splatenia. Ak žalovaná záväzok splatí v lehote dlhšej ako rok, sú úroky splatné koncom každého
kalendárneho roka.

C. Žalovaná P. D. je povinná žalobcovi uhradiť nájomné za ňou neoprávnene užívaný lesný pozemok v
cene XX,XX €/ha ročne počnúc rokom 2018, teda XX,XX€/ha x X,XXXXX ha = XXX,XX

€/rok s úrokom 5 % ročne od 1.1.2018 až do splatenia. Ak žalovaná záväzok splatí v lehote dlhšej ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka.“

6. Podľa § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak sa v lehote určenej súdom
podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedená nedostatok možno

v konaní pokračovať.

7. Podľa § 129 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu
v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu
o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

8. Z obsahu podania žalobcu možno s určitosťou vyvodiť len to, že jeho vôľou bolo podať žalobu, a to
vo vzťahu k viacerým osobám (žalovaná fyzická osoba v 1. rade a žalovaný štát- Slovenská republika
zastúpená žalobcom označeným orgánom v 2. rade) a viacerým nárokom (povinnosti, ktoré navrhuje
uložiť v časti B. petitu žaloby smerujú len voči žalovanej v 2. rade, povinnosť v zmysle časti

C petitu smeruje len voči žalovanej v 1.rade). Koho z označených žalovaných strán sporu sa má týkať
navrhovaný výrok v časti A. petitu žaloby, kto z nich má byť pasívne vecne legitimovaným vo vzťahu
k takému výroku, to z podaní žalobcu absolútne nie je zrejmé a žalobca výslovne uviedol, že správny
orgán (E. E. O.) „nemá v konaní podľa tejto žaloby žiadnu právomoc a nie je účastníkom konania“.

9. Jedná sa teda o podanie, ktoré ak by bolo úplné, bolo by žalobou do ktorej žalobca spojil viaceré veci
(nároky) voči viacerým osobám a tak v prípade úplnosti žaloby nasledovala by nevyhnutná úvaha súdu
o tom, či sú alebo nie sú splnené podmienky na ich spoločné prejednanie a či niektorú zo spojených
vecí je alebo nie je potrebné vylúčiť na samostatné konanie (§ 166 CSP). Preto aj pri posúdení, či po
doplnení podania žalobcom sú splnené zákonné náležitostí podania vo veci samej a posúdení otázky,

či možno alebo nemožno v konaní o podaní (alebo aspoň jeho časti) pokračovať (§ 129 ods.3 CSP)
súd musel skúmať a skúmal uvedené náležitosti vo vzťahu k jednotlivým častiam podania a žalobcom
navrhovaným výrokom samostatne a samostatne o nich aj rozhodol, čo potrebné bolo okrem inéhoaj za účelom možnosti riadneho, samostatného odvolacieho prieskumu vo vzťahu k jednotlivým, do
spoločného konania žalobcom spojeným podaniam a nárokom.

10. Súd má za to, že ani po oprave podania a „stanovisku“ žalobcu zo dňa 03.10.2020 nie je možné v
konaní o jeho podaní pokračovať, a to ani v časti. Podanie žalobcu doručené súdu v predloženej podobe
ani po doplnení neobsahuje aspoň základné odôvodnenie korešpondujúce s určitým a vykonateľným
petitom tak, aby bolo zrejmé, čo presne ním žalobca sleduje, teda nespĺňa podstatné zákonom
predpísané náležitosti ustanovené v 127 ods.1 a § 132 ods.1 a 2 CSP. Z hľadiska obsahu

z podania žalobcu s istotou možno vydedukovať iba to, že toto je vyjadrením nespokojnosti žalobcu s
postupom Okresného úradu v O., pozemkového a lesného odboru, ktorý podľa žalobcu prekročil svoju
právomoc. K podporeniu tohto názoru však chýba akákoľvek ďalšia jasná argumentácia. Podanie ako
celok pôsobí zmätočne, nezrozumiteľne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie namiesto
toho, aby z neho bolo jasne a nepochybne zrejmé, čo a na základe čoho sa ním žiada, čo znamená, že
nemožno ho akceptovať ako riadnu žalobu spôsobilú meritórneho prejednania.

11. Civilné súdne konanie sporové je dôsledne ovládané tzv. prejednacím princípom. Strany nesú
zodpovednosť za vedenie a výsledok sporu v tom zmysle, že sú povinné substancovať svoje skutkové
tvrdenia, pričom ďalšou charakteristickou zásadou civilného sporového konania je koncentračný princíp,
čo znamená, že určité úkony strán musia byť koncentrované do určitého procesného štádia pod hrozbou

procesnej preklúzie, teda nemožnosti dané procesné právo uplatniť neskôr. Z ustanovenia § 167 ods.1
CSP (Ak súd neodmietol žalobu podľa § 129..., doručí žalobu) pritom jasne vyplýva, že v sporovom
kontradiktórnom konaní súd musí trvať na tom, aby všetky základné nevyhnutné náležitosti riadnej
žaloby boli bezpodmienečne splnené skôr, ako ju doručí žalovanému. Neskoršie konanie (procesné
štádium) v podobe možnosti uvádzania ďalších skutočností a označovania ďalších dôkazov žalobcom

(v rámci postupu podľa § 167 ods.3 CSP či priamo na pojednávaní podľa § 181 ods.1 a 4 CSP)
už nemá a nesmie slúžiť na odstraňovanie zrejmých, závažných procesných vád žaloby, ale len na
obhájenie jej vecnej dôvodnosti a opodstatnenosti. V danom štádiu sa už ďalšími tvrdeniami žalobcu
nemajú odstraňovať vady žaloby v tom zmysle, aby súd a žalovaná strana až vtedy zisťovali, čo a
prečo vlastne žalobca žiada, ale má sa už len žalobcom uniesť (alebo neuniesť) bremeno tvrdenia

a dôkazné bremeno vo vzťahu k nároku, ktorý bol (bezpodmienečne musí byť) vymedzený, riadne
individualizovaný a odôvodnený už v žalobe. „Žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný
nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje
súd, ale žalobca ako tzv.“dominus litis“ (Citované z Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku-
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 478 s). Platí totiž dispozičný princíp, súd je viazaný
žalobou, preto nesmie priznať žalobcovi niečo iné ako požaduje, ale ani priznať mu síce požadované
plnenie, avšak z iného skutkového základu (z iného skutku) než ktorý bol predmetom konania
(Najvyšší súd ČR sp.zn. 33Cdo 3311/2009).

12. Neunesenie bremena tvrdenia ako dôvod pre zamietnutie žaloby je potrebné odlišovať od
nedostatočného opísania rozhodujúcich skutočností neumožňujúceho určiť, čo vlastne má byť jej
predmetom, o čom a na základe čoho má súd rozhodnúť, ktoré je dôvodom pre odmietnutie žaloby.
Je nutné odlišovať tzv. základné skutočnosti (skutočnosti slúžiace k individualizácii,
nezameniteľnosti nároku, pri ich nedostatku je namieste postupovať podľa § 129 CSP) a skutočnosti,

ktoré sú pre rozhodnutie určujúce (nie sú nutné k identifikácii nároku, ich výsledok ale ovplyvňuje
výsledok sporu, pri ich absencii neprichádza do úvahy odmietnutie, ale naopak zamietnutie žaloby).
Predmetom konania je nielen žalobný nárok, ale aj jeho skutkové zdôvodnenie, z ktorého by mal
žalobný nárok vyplývať. Preto na to, aby išlo o riadnu žalobu spôsobilú na meritórne prejednanie musí
táto obsahovať tak petit, ako aj jeho skutkové odôvodnenie v rozsahu dostatočnom na to, aby bolo

možné aktuálne či v budúcnosti napr. posúdiť existenciu či neexistenciu prekážok konania (či nejde o
prekážku veci začatej alebo rozsúdenej, keďže len zo samotného petitu žaloby je nemožné určiť, či
ide o ten istý, totožný skutok). Aj na to, aby súd po podaní žaloby vedel posúdiť, či ide o podstatnú
zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností, a teda o zmenu žaloby podľa § 140 ods.2 CSP je
logicky nevyhnutné, aby rozhodujúce skutočnosti boli už v žalobe dostatočne uvedené ako jej riadna

náležitosť na ktorej preto treba bezpodmienečne trvať a toto je nevyhnutné aj preto, aby žalovaný
mohol napríklad riadne realizovať svoje právo poprieť, či nepoprieť skutkové tvrdenia žalobcu (§ 151
CSP). Účelom riadneho opísania rozhodujúcich skutočností už v žalobe je nepochybne aj to, aby tieto
nemohli byť žalobcami až následne účelovo menené a prispôsobované vyjadreniam žalovaného. Zákonv tejto súvislosti výslovne a jasne hovorí o pravdivom a úplnom opísaní rozhodujúcich skutočností, ktoré
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy ( § 132 ods.1 a 2 CSP).

13. Prvoradou úlohou všeobecných súdov a zmyslom civilného súdneho konania je nachádzanie
(hľadanie) hmotného práva a spravodlivé riešenie sporov medzi stranami. S touto požiadavkou
sa žalobca obracia na súd s návrhom na začatie konania (žalobou), a to isté očakáva a má na to
právo aj strana žalovaná, ktorá požíva rovnaké ústavné právo na súdnu ochranu ako žalobca. Proces
skúmania náležitostí žaloby a odstraňovanie jej vád preto musí byť na jednej strane veľmi dôsledný, ale

zároveň citlivý, nesmie byť prepiato formalistický, aby neobmedzoval základné právo žalobcu na súdnu
ochranu (viď napr. nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 1/2002 a I. ÚS 139/2002). Nesmie byť ale
ani preferenčný, porušovať zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti. Pri odstraňovaní vád
podania neprípustné je preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej
strany sporu.

14. Súd ďalej považuje za žiaduce v rámci formulovania všeobecných východísk, ktoré mali vplyv
na právny základ jeho rozhodovania o podaní žalobcu zvýrazniť, že samotná zákonná procesná
úprava prešla v posledných rokoch podstatnými zmenami, ktoré mali dopad aj na posudzovanie
náležitostí žaloby a odstraňovanie vád podaní, pričom novou procesnou úpravou reprezentovanou
Civilným sporovým poriadkom účinným od 01.07.2016 zákonodarca zásadne, úmyselne a cielene

zmenil koncepciu civilného procesu v tom zmysle, že zaviedol dôslednú koncentráciu procesu, zvýšil
požiadavky na procesnú aktivitu sporových strán a tak samé strany sporu (nie súd) sú procesne
zodpovedné za výsledok sporu a znášajú sankčné dôsledky svojej procesnej pasivity (na čo treba
pamätaťajpriaplikáciijudikatúryvychádzajúcejzprocesnéhoprávnehostavuúčinnéhodo30.06.2016).

15. Právnym predpisom ktorým sa v podmienkach SR riadilo civilné súdne konanie do 30.06.2016
bol Občiansky súdny poriadok (ďalej len „Osp“). Ten až do 31.8.2003 postup odstraňovania vád
podania súdom a následky ich neodstránenia upravoval tak, že ak sa napriek výzve súdu podanie
neopravilo alebo nedoplnilo a v konaní nebolo možné pre tento nedostatok pokračovať, súd konanie
zastavil, pričom proti uzneseniu o zastavení konania nebolo v zmysle § 202 ods.3 písm. l) Občianskeho

súdneho poriadku prípustné odvolanie a keďže išlo o prvostupňové rozhodnutie, nebolo prípustné ani
dovolanie. Za účinnosti práve takejto, pre žalobcov veľmi prísnej právnej úpravy (ktorú neskôr sám
zákonodarca označil za rozpornú s ústavou) boli vydané nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS
1/2002 a I. ÚS 139/2002, čo je pri korektnom a úplnom odkazovaní na ne v
podmienkach súčasnej (podstatne zmenenej) procesnej právnej úpravy nevyhnutné spomenúť.

Nehovoriac o tom, že nový procesný kódex na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku ako už bolo
uvedené zaviedol úplne novú koncepciu konania, keď úplne opustil princíp materiálnej pravdy a zaviedol
striktne princíp kontradiktórnosti sporového konania a prejednací princíp - zásady formálnej pravdy a
jasne zvýšil nároky na kvalitu samotnej žaloby. Zákonom číslo 353/03 Z.z. bola zákonná
úprava odstraňovania vád podania v Občianskom súdnom poriadku počnúc dňom 1.9.2003 zmenená

tak, že ak účastník podanie neopravil alebo nedoplnil a pre uvedený nedostatok nebolo možné v konaní
pokračovať, súd odmietalpodanie, ktoré by mohlo byť podľasvojho obsahu návrhom na začatie konania.
Proti uzneseniu o odmietnutí podania vzhľadom na zmenu § 202 ods.3 písm. l) O.s.p. už bolo odvolanie
prípustné. Podľa dôvodovej správy k uvedenému zákonu táto zmena vyvolaná bola tým, že dovtedy
platnáprávnaúprava,nazákladektorejneboloprípustnéodvolanieprotiuzneseniusúdu,ktorýmzastavil

konanie ak sa napriek výzve podanie neopravilo alebo nedoplnilo, bola v rozpore s ústavou. V praxi
dochádzalo k situáciám, keď sudca zastavil konanie aj z dôvodov, ktoré nemali oporu v
zákone. Posudzovanie otázky či účastník reagoval na doplnenie svojho podania podľa požiadaviek súdu
v celom rozsahu môže byť poznačené subjektívnym názorom príslušného sudcu. Z uvedeného dôvodu
zákonodarcazaviedol,abyvprípade,aksúdprvéhostupňapovažujedoplnenienávrhuzanedostatočné,

rozhodol odvolací súd, ktorý uznesenie o odmietnutí potvrdí alebo zruší, ak doplnenie bude považovať
za úplné. K ďalšej zmene zákonnej úpravy došlo na základe zákona č.428/2004 Z.z., a to zavedením
možnosti, aby v prípade ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade
s uznesením ktorým bol podávateľ vyzvaný na odstránenie jeho vád najneskôr do uplynutia lehoty na
podanieodvolaniaprotiuzneseniuoodmietnutípodania, oodvolaníprotitomutouzneseniumohol

rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. Od účinnosti uvedeného zákona teda podávateľ podania má v podstate
až 3 možnosti na správne, riadne, zákonu zodpovedajúce uvedenie všetkých náležitostí podania, čo
platí aj v súčasnosti, keďže Civilný sporový poriadok v § 129 prevzal túto úpravu.16. Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k novému Civilnému sporovému poriadku „Jedným z
hlavných cieľov predkladateľa bolo zabezpečiť dôslednú koncentráciu procesu a dôležitou obsahovou
zmenou, ktorá je spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu, je i zvýšenie požiadaviek na

procesnú aktivitu sporových strán, a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami v
prípadoch procesnej pasivity. Pre prípad, že strana lehotu zmešká a úkon neurobí, stratí možnosť úkon
urobiť neskôr ( tzv. procesná preklúzia)“. Pokiaľ ide o zákonné náležitosti žaloby, nemožno prehliadnuť,
že zatiaľ čo úprava v § 79 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku uvádzala,
že zo žaloby muselo byť zrejmé "čoho sa navrhovateľ domáha", nová právna úprava už žalobný

návrh - petit - vyžaduje ako povinnú náležitosť žaloby. Civilný sporový poriadok teda v porovnaní s
predošlým procesným predpisom zásadným zvýraznením kontradiktórnosti konania a zásady formálnej
pravdy (viďnapr.článok8a9základnýchprincípov),výslovnýmzakotvenímprincípukoncentrácie
konania, zákazom pre súd vykonávať dôkazy, ktoré strany nenavrhli, či výslovnou úpravou, že opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods.2 ),
ako aj výslovným normatívnym zakotvením, že aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich

skutočností tvrdených v žalobe je zmenou žaloby (§ 140 ods.2) jasne zvýšil nároky na „kvalitu žaloby“ a
jej náležitého odôvodnenia v tom zmysle, že je nutné trvať na tom, aby už žaloba obsahovala dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby petit žaloby logicky z nich vyplýval, neodporoval im, bol s nimi
v súlade, aby žalovaný už pri doručení mu žaloby od začiatku jasne, určito a zrozumiteľne vedel čo a
prečo sa od neho žiada, aby sa mohol riadne brániť voči uplatnenému nároku, keďže v zásade má na to

k dispozícii len 2 písomné vyjadrenia (vyjadrenie k žalobe a duplika, viď § 167 CSP) a následne by súd
vec mal rozhodnúť na jedinom pojednávaní (§ 179 ods.1 CSP). Aj znenie ust.§ 138 CSP len potvrdzuje
vysoké nároky na tvrdenia v žalobe a jej odôvodnenie, keďže tam uvedené predbežné právne posúdenie
je možné len za predpokladu existencie skutočností tvrdených v žalobe.

17. V zásade teda platí, že všetky zákonom vyžadované náležitosti podania má toto obsahovať už v
čase jeho doručenia na súd (vychádzajúc z § 2 zákona č.1/1993 Z.z. o zbierke zákonov Slovenskej
republiky a tam obsiahnutej nevyvrátiteľnej domnienky o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných
právnych predpisov, teda že o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené platí domnienka, že dňom
uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka). Ak tomu tak nie je a podanie má vady ktoré

bránia jeho prejednaniu, súd postupom podľa 129 ods.1 a 2 CSP vyzýva na opravu a doplnenie podania
s povinnosťou riadne uviesť, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, ako ho treba doplniť alebo
opraviť s poučením o možnosti podanie odmietnuť (druhá možnosť uviesť správne náležitosti podania).
Ak sa tak nestane a pre nemožnosť pokračovať v konaní je podanie odmietnuté, jeho podávateľ má
stále možnosť (v poradí tretiu) vady podania v súlade s výzvou súdu opraviť alebo doplniť najneskôr do

uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, pričom v takom prípade
súd, ktorý vydal uznesenie o odmietnutí podania o odvolaní proti uzneseniu o odmietnutí podania môže
rozhodnúť sám, zrušiť uznesenie a pokračovať v konaní.

18. Nemožno tiež opomenúť, že zatiaľ čo žalobca v prípade odmietnutia jeho podania má možnosť

podať opäť riadnu novú žalobu, žalovaný, ktorý by sa mal brániť voči neúplnej a nezrozumiteľnej žalobe
možnosť ďalšieho konania nemá.

19. Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. II.ÚS 258/05 uviedol, že súčasťou ustálenej judikatúry ústavného
súdu sú rozhodnutia, ktorými ústavný súd prikazuje posudzovať žalobný návrh prísne, aby mohlo byť

riadne rozhodnuté vo veci, ale nie prehnane formalisticky (IV. ÚS 1/02, I. ÚS 139/02, III. ÚS
180/02). V inom svojom rozhodnutí ( viď Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 372/2018 z 20. júna 2018) k odstraňovaniu vád podania súdom uviedol, že odstránenie vád podania
zo strany súdu nie je inštitút, ktorý by mal slúžiť na odstránenie pochybení žalobcu, ktoré nebránia
prejednaniu a rozhodnutiu vo veci. Jeho účelom ale nemôže byť ani „pomoc“ súdu adresovaná

strane konania smerujúca k takej úprave jej postupu vo veci, aby bola v konaní úspešná.

20. Všetko vyššie uvedené možno teda zhrnúť tak, že postup súdu pri odstraňovaní vád podania musí
byť taký, aby mu umožnil vyhnúť sa obidvom extrémom a excesom. Teda na jednej strane prepiatemu
formalizmu a tým odopretiu práva na súdnu ochranu vo vzťahu k žalobcovi a na druhej strane porušeniu

práva na súdnu ochranu žalovaného tým, že mu doručí nezrozumiteľnú, nejasnú žalobu, voči ktorej sa
mu ukladá brániť hoci z nej nebude vôbec vedieť čo a prečo sa od neho chce. Súd musí rešpektovať
ústavný princíp rovnosti účastníkov, nestrannosť súdu a s tým spojenú povinnosť súdu postupovať bez
narušenia procesnej rovnováhy medzi stranami sporu. Súd nesmie opomenúť, že strany sporu majú vkonaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany okrem prípadu, ak si povaha prejednávanej veci (spory s ochranou slabšej
strany, čo nie je tento prípad) vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene

nerovnovážne postavenie strán sporu (čl. 6 základných princípov CSP).

21. Nie všetky nedostatky podania sú nedostatkami, ktoré bránia v konaní pokračovať. Nedostatkom,
ktorý bráni riadnemu pokračovaniu v konaní je však aj podľa rokmi ustálenej súdnej praxe vždy vada
podania pre ktorú nie je zrejmé, čoho sa podávateľ domáha (podporne napr. Občanský

soudní řád, komentář, I. díl, JUDr. Handl, JUDr, Rubeš, Praha 1985, strana 253). Keďže predmet sporu
je vymedzený pomocou dvoch znakov, a to 1/ pomocou požadovaných účinkov súdneho
rozhodnutia vyjadrených žalobným petitom a 2./ pomocou skutkového základu, na to, aby
bolo zrejmé, čo je predmetom sporu musia byť splnené obidva znaky. Nestačí teda ak podanie obsahuje
len petit, ktorý síce sám osebe bude perfektný, vykonateľný, určitý a zrozumiteľný, avšak bude k nemu
absentovať opísanie rozhodujúcich skutočností, tak isto ako nestačí uviesť len rozhodujúce skutočnosti,

ak k nim chýba petit, ktorý by z nich logicky vyplýval.

22. V zmysle § 127 ods. 1 v spojení s § 132 ods. 1 CSP obligatórnou náležitosťou žaloby je okrem iných
nielen presné, určité a zrozumiteľné označenie, čo sa ňou sleduje a žalobný návrh, ale aj opísanie, ktorej
veci sa návrh týka, resp. pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, o ktoré sa tento návrh

na rozhodnutie opiera (odôvodnenie petitu), ktorých opísanie je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia, teda
povinnosti substancovať (vytvoriť materiálny základ) svoje skutkové tvrdenia tak, aby na ich základe
mohol súd rozhodnúť. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci sp.zn. I.ÚS 192/2015 „tak ako
súd nie je spôsobilý konať a rozhodnúť o podaní, z ktorého nevyplýva návrh na rozhodnutie (absencia
petitu), rovnako nie je spôsobilý rozhodovať ani o navrhovanom petite, ak nie je náležite odôvodnený

(absencia odôvodnenia), ktoré zložky návrhu, t. j. petit aj jeho odôvodnenie, je nevyhnutné vnímať
a posudzovať v ich vzájomnom súzvuku a jednote ako zložky jednoliateho celku (návrhu na začatie
konania). Pri posudzovaní náležitostí podania je ich splnenie potrebné posudzovať s prihliadnutím
na znenie podania ako celku, ktorého jednotlivé elementy sa navzájom dopĺňajú. Avšak v prípade
zistenia súdu o nejasnosti, neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti podania, prípadne niektorej jeho zložky v

kontexte celého podania, súd vyzve navrhovateľa, aby tieto nedostatky doplnil alebo opravil s poučením,
že v prípade neodstránenia týchto nedostatkov, kvôli ktorým nebude môcť pokračovať v konaní o
podaní, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, takéto podanie odmietne.
Nepochybne presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na
začatie konania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho

hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ sledoval podaním návrhu na
začatie konania, a motívy, dosiahnutie ktorých navrhovateľ vyjadril a zdôvodnil aj v odôvodnení svojho
návrhu. Neúplnosť, nezrozumiteľnosť alebo nesprávnosť petitu, ktorý nekorešponduje so zvyškom
návrhu, najmä s jeho odôvodnením, spravidla zakladá prvotnú nemožnosť súdu pokračovať v konaní,
kým sa tento návrh neopraví alebo nedoplní, a to na základe výzvy konajúceho súdu“.

23. S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru súdu v tu súdenej veci v podaní žalobcu (vo všetkých
jeho častiach, vo vzťahu k všetkým nárokom) aj v jeho doplneniach absentujú už základné skutočnosti
slúžiace k individualizácii, nezameniteľnosti nároku, teda tie skutočnosti, ktoré nie sú rozhodné pre
unesenie bremena tvrdenia, ale pre samotné vymedzenie nároku žalobcu. Žalobca napríklad v podaní

zo dňa 26.11.2019 doplnil petit žaloby o časť C (povinnosť žalovanej v 1.rade uhradiť mu nájomné),
pričom však k tomu neuviedol absolútne žiadne rozhodujúce skutočnosti. Nijako tento nárok nezdôvodnil
ani nešpecifikoval. Nie je zrejmé, prečo, na základe čoho, akého svojho konania či opomenutia mala
by mu podľa neho platiť táto žalovaná nájomné, z akých okolností žalobca vyvodzuje jej „neoprávnené“
užívanie lesného pozemku, nie je vôbec zrejmé, na základe čoho požaduje „nájomné“ za výmeru

pozemku práve X,XXXXX hektára, chýbajú absolútne základné skutočnosti na to, aby sa žalovaná k
takému nároku mohla vôbec relevantne vyjadriť s poukazom na jej procesné práva a povinnosti a právo
na spravodlivý proces v tomto kontradiktórnom konaní. To isté platí vo vzťahu k druhému žalovanému
a požadovanému ospravedlneniu a náhrade nemajetkovej ujmy, čo žalobca odôvodnil len všeobecným
konštatovaním o prekročení právomoci orgánu štátu a poukazom na všeobecné ustanovenie zákona

o nesprávnom úradnom postupe bez toho, aby uviedol v čom konkrétne (aké konkrétne konanie,
úkony) majú byť nesprávnym úradným postupom, na základe čoho mala mu vzniknúť ujma, k porušeniu
akého práva žalobcu v súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom došlo ak sám žalobca
tvrdí, že všetci pôvodní spoluvlastníci (vrátane neho) stali sa vlastníkom inej, ešte väčšej výmerypozemkov. Ako súd uviedol už v uznesení, ktorým vyzýval žalobcu na odstránenie vád podania, žaloba
neobsahuje opísanie konkrétneho úradného postupu, či označenie konkrétneho rozhodnutia úradu,
ktoré majú predstavovať prekročenie jeho právomoci. Nie je možné vôbec zistiť, aké sú skutkové dôvody

jednotlivých uplatnených žalobných žiadostí (ospravedlnenie, nemajetková ujma). Keďže priamo zákon
č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci na ktorý sa žalobca len stroho a
stručneodvolaljasnestanovuje(§16ods.4 žepriuplatnenínárokunasúdemôžepoškodenýpožadovať
úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý
bol predbežne prerokovaný, potom niet pochýb, že na to, aby bolo možné posúdiť túto podmienku, už

samotná žaloba musí obsahovať skutočnosti umožňujúce posúdiť tieto skutočnosti (totožnosť nároku
a titulu), čo tu podanie (žaloba) žalobcu nespĺňa. Presné definovanie titulu náhrady škody pri žalobách
o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. žalobcom je nevyhnutné z dôvodu, že podmienky pre
úspešné uplatnenie nároku z tam uvedených jednotlivých titulov sú zásadne rozdielne. Problém nie je v
tom, ak žalobca v žalobe nesprávne právne kvalifikuje svoj uplatnený nárok, teda ak uvedie, že uplatňuje
náhradu škody za nesprávny úradný postup, hoci v skutočnosti zo žaloby by bolo zrejmé, že výsledkom

daného postupu bolo nejaké rozhodnutie, a že teda ide o náhradu z titulu nezákonného rozhodnutia,
dokonca vôbec v žalobe nemusí uviesť daný titul. Bezpodmienečne však musí v žalobe uviesť, opísať
rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých súd (a následne aj žalovaný po doručení mu žaloby) bude
vedieť, z akého titulu sa daný nárok uplatňuje, čo tu žalobca neurobil. Aj právna teória (viď napríklad
komentár Wolters Kluwer k § 9 a § 16 zákona č.514/2003 Z.z., autor Róbert Jakubáč, rok 2016) uvádza,

že v žalobe o náhradu škody je potrebné nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci dostatočne
konkretizovať s tým, že aj pri posúdení, či poškodený nárok na súde uplatnil v rozsahu a z titulu, ktorý bol
predbežne prerokovaný, vychádza sa práve z opisu rozhodujúcich skutočností. Tento opis je dôležitý,
lebo je zásadný rozdiel či ide o postup, alebo samotné rozhodnutie platné a záväzné pre účastníkov aj
pre súdy (potom treba v žalobe uviesť, či bolo alebo nebolo zrušené). Nestačí len všeobecne poukázať

na to, že orgány štátu nepostupovali v súlade so zákonom. Nesprávny úradný postup musí byť konkrétny
a musí byť presne pomenovaná činnosť, ktorá mala byť v rozpore s ustanoveniami zákona. V prípade,
že titul náhrady škody v súdenej veci má spočívať podľa žalobcu v nesprávnom úradnom postupe,
bolo jeho úlohou tento nesprávny úradný postup konkretizovať. Žalobca bezpodmienečne bol povinný
aspoň stručne, či laicky, nie zmätočne, ale určito a zrozumiteľne opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré

by súdu (v zmysle zásady iura novit curia), ale aj žalovanému umožnili identifikovať, z akého právneho
titulu sa vlastne v skutočnosti daný nárok, bez ohľadu na jeho označenie žalobcom uplatňuje, keďže
to má zásadný vplyv na samotné skúmanie dôvodnosti nároku, včasnosti jeho uplatnenia a možnosť
žalovaného tvrdeniami a dôkazmi sa proti takému nároku brániť. Žalobca mal možnosť obrátiť sa so
žiadosťou o pomoc v tomto smere na advokáta, či centrum právnej pomoci tak, ako ho o tom súd riadne

poučil.

24. Nedostatok náležitostí návrhu na začatie konania bráni vecnému prejednaniu návrhu a pokračovaniu
v konaní, nakoľko podanie je neúplné, neurčité, nezrozumiteľné a nemožno bez ďalšieho určiť aký
skutok má byť predmetom konania. Až následne je úlohou súdu skúmať, či platné právo umožňuje,

aby na základe skutkového stavu tvrdeného žalobcom mohlo byť žalobe vyhovené. „Súd nie je orgán,
ktorého úlohou je tvoriť skutkovú podstatu právneho problému a tak konštruovať spis zo skutkových
a právnych útržkov označených účastníkom. Len riadnym spôsobom v žalobnom návrhu vymedzený
predmet konania predstavuje dostatočne spôsobilý základ pre vecné prejednanie a rozhodnutie žaloby.
Z podaní žalobcu súd nezistil, čoho sa žalobca konkrétne domáha a čo by mohlo byť predmetom tohto

konania ( uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.20Co/177/2018).

25. Zo žaloby musia byť bezpochyby zrejmé všetky rozhodujúce skutočnosti, o ktoré žalobca opiera
svoje nároky prípadne aj s uvedeným odkazom na právny predpis vzhľadom k tomu,
že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu podľa ust. § 215 ods. 1 CSP a je viazaný

žalobným návrhom, teda žalobou v zmysle ust. § 216 ods. 1CSP. (uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp.zn.5Co/130/2018).

26. Súd dôsledne skúmal, či nie je možné pokračovať v konaní aspoň o časti podania žalobcu (aspoň
o niektorom nároku), pričom dospel k záveru, že to možné nie je. Pokiaľ ide o tú časť podania žalobcu

(vo vzťahu k navrhovanému výroku v časti A. petit), kde ten žiadal zrušiť listy vlastníctva č.XXXX,
XXXX, XXXX Y. XXXX, Okres O., Obec: X. Q., Katastrálne územie X. Q. a určiť, že platný je list
vlastníctva č.XXXX, tu bez akýchkoľvek pochybností podanie žalobcu ani po jeho doplnení nie je
zrozumiteľné a určité, navrhovaný výrok nie je vykonateľný, o tejto časti podania žalobcu nemožnokonať a pokračovať. Nedostatkom podania v tejto časti je tak nezrozumiteľné a
nedostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností ako aj petit, ktorý je nevykonateľný, taký výrok nedá
sa vykonať, naplniť, zapísať, všeobecný súd nemôže rušiť listy vlastníctva či správne rozhodnutia na

základektorýchsavykonávajúzápisyknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľností.Tomôželensprávny
súd. Opísanie rozhodujúcich skutočností žalobcom neumožňuje určiť, aký nárok uplatňuje, čo presne
má byť predmetom konania v tejto časti. V podaní žalobcu aj v jeho doplneniach absentuje zrozumiteľný
opis skutočností, z ktorých by bolo jednoznačne zrejmé o čom a na akom podklade má súd v tejto
časti rozhodnúť. Podanie je tu úplne nezrozumiteľné a neurčité. Sám žalobca na jednej strane tvrdí, že

žiada zrušiť nové listy vlastníctva, určiť, že platný je starý list vlastníctva a starý stav, na druhej strane
poukazuje na právny úkon (kúpu lesa od spoluvlastníčky P. D.) vykonaný už podľa nového zapísaného
stavu, v podaní na jednej strane odvoláva sa na „ten les, ktorý bol do roku XXXX evidovaný na LVč.
XXXX“ a na druhej strane v podaní zo dňa 26.11.2019 v súvislosti s lesom, ktorý kúpil od spoluvlastníčky
podľa súčasného stavu hovorí, že kúpil od nej „les, ktorý je predmetom konania“. Podanie žalobcu vo
vzťahu k výroku A je úplne nezrozumiteľné, neurčité tak pokiaľ ide o opísanie rozhodujúcich skutočností,

ako aj petit, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý a nevykonateľný.

27.Súdplnepoukazujenasvojeuzneseniezodňa16.9.2020ktorýmžalobcuvyzývalnaodstránenievád
podania. Je na každom žalobcovi, aby jasne a zrozumiteľne formuloval žalobný návrh a aby ten vyplýval,
nadväzoval a logicky súvisel s opisom rozhodujúcich skutočností žalobcom. Zákon neumožňuje ustúpiť

od podmienky riadneho (v zmysle procesne spôsobilého na ďalšie konanie) žalobného návrhu ani v
takých situáciách, kedy neschopnosť naformulovať riadny, zrozumiteľný a vykonateľný žalobný návrh je
už z povahy veci spôsobená len tým, že už aktuálne objektívne nie je možné dosiahnuť to, čo žalobca
zamýšľa, hoci by žalovať mohol niečo iné. Súdy nemôžu žalobcov poučovať, akým spôsobom by mali
formulovať žalobný návrh, aby boli v konaní úspešní. Nemôže poskytovať ani poučenie o hmotnom

práve. Civilné súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia, teda že súd pozná právo. Žalobca
preto nie je povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právne kvalifikácia je vecou súdu,
Musí však uviesť rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok právne kvalifikoval
(Najvyšší súd SR, sp.zn.5Cdo 196/2009). „Za žalobný nárok, teda predmet konania nemožno považovať
ibažalobnýnávrh,aleajjehoskutkovéodôvodnenie,čospolusožalobnýmnávrhomvymedzujepredmet

žaloby“ ( citované z Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, 487 s). Toto podanie žalobcu označené ako žaloba nespĺňa.

28. Z podania žalobcu v tejto časti vôbec nie je zrejmé, čo sa ním sleduje, čo má byť jeho predmetom,

obsahom, aké právne následky sa ním sledujú, či žalobca, napádajúci postup správneho orgánu mienil
ním iniciovať súdny prieskum postupu správneho orgánu, čo patrí do právomoci správneho súdnictva,
alebo čoho sa ním vlastne domáha. Nie je zrejmé, k porušeniu akého práva žalobcu v súvislosti s
prekročením právomoci ním označeného úradu malo dôjsť. Žaloba napriek výzve súdu (viď bod 1 výroku
uznesenia zo dňa 16.09.2020) neobsahuje opísanie konkrétneho úradného postupu ani označenie

konkrétneho úradného rozhodnutia tohto úradu, ktoré majú predstavovať prekročenie jeho právomoci.

29. Žalobca po výzve súdu a poučení vo svojich podaniach zo dňa 03.10.2020 na jednej strane výslovne
uviedol, že jeho žaloba nie je správnou žalobou a že správny orgán (OPL OÚ
Kežmarok) nemá v konaní podľa tejto žaloby žiadnu právomoc a nemá byť účastníkom tohto konania, a

na druhej strane uviedol, že žiada o určenie neplatnosti každého úkonu (konkrétne takéto úkony, postup
či rozhodnutia štátu ale nešpecifikoval), ktorým ho štát zbavil jeho väčšinového vlastníctva k lesnému
pozemku podľa LV č.XXXX. Na jednej strane teda tvrdí, že nejde v tejto časti o správnu žalobu, že
správny orgán nemá byť žalovaným (ako je to v prípade správnych žalôb), na druhej strane ale žiada
preskúmať „platnosť“ úkonov štátu, čo je v zásade možné len v konaní o správnej žalobe. Súd nemôže

z podania žalobcu v tejto časti proti vôli žalobcu “vyrobiť“ správnu žalobu, ale ani považovať podanie v
tejto časti za civilnú žalobu, keďže nemá jej náležitosti. Aj nedostatok spočívajúci v tom, že z podania
napriek výzve súdu nie je zrejmé, či ide o civilnú či správnu žalobu má za daných okolností následok
v podobe nemožnosti pokračovať v konaní (civilnom či správnom) a odmietnuť podanie. Odstránenie
nezrozumiteľnosti podania jeho náležitým a jednoznačným doplnením žalobcom tak vo vzťahu k časti

A ako aj B ním navrhovaného výroku bolo tu nevyhnutné aj preto, lebo podľa ustálenej judikatúry (viď
napr. nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 145/2019) okresný súd rozhodujúci o náhrade škody ani
ako prejudiciálnu otázku nemôže skúmať zákonnosť právoplatného administratívneho rozhodnutia, ao to menej preskúmavať jeho vecnú správnosť, t. j. či boli splnené hmotnoprávne podmienky podľa
osobitných predpisov pre vydanie administratívneho aktu.

30. K otázke kompetenčných sporov medzi civilnými súdmi a správnymi súdmi a ich riešenia v
podmienkach súčasnej, novej procesnej úpravy reprezentovanej novým Civilným sporovým poriadkom
a Správnym súdnym poriadkom sa už vyjadrila aj odborná literatúra, podľa ktorej (citované z Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 118 s.) „Nemožno nechať bez povšimnutia,

že niekedy je obťažné rozlíšiť, či vec patrí do civilného súdnictva alebo do správneho súdnictva. Civilný
súd ako aj správny súd, ak podanie účastníka nie je celkom jasné, musí vždy odstrániť vady tohto
podaniatak,abybolozrejménadakúkoľvekpochybnosť,čojepredmetomkonania(sporu)ačidanávec
spadá pod civilné súdnictvo alebo správne súdnictvo. Vecnú príslušnosť súdu možno spoľahlivo posúdiť
až na základe jasného, určitého a zrozumiteľného návrhu (žaloby) na začatie konania, podloženého
relevantnými skutočnosťami a dôkazmi.“

31. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Nds 15/2012 (ZSR 75/2014) až na základe jasného,
určitého a zrozumiteľného návrhu na začatie konania, podloženého relevantnými skutočnosťami a
dôkazmi, je možné posúdiť aj prípadnú vecnú príslušnosť súdu.

32. Aj z uznesenia Najvyššieho súdu (kompetenčného senátu) vo veci 1KO/19/2019 vyplýva, že či už sa
účastník obráti na civilný alebo správny súd, ak sú pochybnosti, či predmetný vzťah má súkromnoprávny
alebo administratívnoprávny charakter a teda či konať má civilný alebo správny súd, je súd na ktorý
sa účastník obráti povinný odstraňovať vady podania a až v prípade ich riadneho odstránenia možno
vec postúpiť.

33. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.5 Nds 1/2012 pri skúmaní ktorý orgán má
o veci rozhodnúť (či ide o vec patriacu na všeobecný súd) je potrebné rozlišovať medzi
verejnoprávnym a súkromnoprávnym charakterom uplatneného nároku, pričom kritériom pre rozlíšenie
vecí súkromnoprávnych a vecí verejnoprávnych v činnosti katastrálneho úradu nie je iba holý fakt, že

vec sa týka vlastníckeho alebo iného vecného práva, ale titul, ktorý vedie k vyznačeniu práva v katastri
nehnuteľností a s ním súvisiaca povaha úkonu, ktorým správa katastra vnáša údaje o vecných právach
do katastrálneho operátu.

34. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Nds 1/2011 vzťah medzi navrhovateľom ako

účastníkom pozemkových úprav a odporcom ako orgánom štátnej správy v oblasti pozemkových úprav
je vzťahom verejnoprávnym vyplývajúcim zo zákona č.330/1991 Zb. a nemožno ho považovať za vzťah
občianskoprávny. Na základe uvedeného Najvyšší súd dospel k záveru, že bez ohľadu na žalobný petit
ako aj skutočnosť, že v správnom súdnictve nemožno vydať predbežné opatrenie daná
vec nepatrí do všeobecného súdnictva ale patrí do súdnictva správneho.

35. Tu napriek snahe súdu odstrániť vadu podania v tejto časti žalobca vadu podania neodstránil,
následkom čoho nemožno ani pokračovať v civilnom konaní, ani postúpiť vec príslušnému správnemu
súdu alebo správnemu orgánu (čo žalobca ani nechce), preto podanie v tejto časti muselo byť
odmietnuté. Neúplná žaloba žalobcu, ktorú sám označuje ako žalobu na určenie vlastníckeho práva,

hoci nemá potrebné náležitosti takej žaloby neobsahuje odkaz na žiadne konkrétne rozhodnutie, či úkon
správnehoorgánu,kpreskúmaniuktoréhobysúdvecmoholpostúpiť,aniakoprílohuneobsahuježiadne
rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, žalobca v nej na žiadne konkrétne rozhodnutie
alebo opatrenie neodkazuje, ani ho nezmieňuje, sám tvrdí, že žalovaným nemá byť príslušný správny
orgán ale len štát a žalovaná v 1.rade, na druhej strane, v podaní zo dňa 22.06.2020 tvrdil, že žalovaná

(neuviedol ktorá z dvoch žalovaných) mala by predložiť dôkaz o nadobudnutí vlastníctva. Žalobca
teda len neurčito a nezrozumiteľne tvrdí, že žiada určiť neplatnosť každého úkonu štátu, ktorým ho
zbavil väčšinového vlastníctva pozemku bez toho, aby daný úkon špecifikoval a konkretizoval a na
druhej strane výslovne uviedol, že nechce podať správnu žalobu, nechce aby účastníkom konania
bol správny orgán a že žiada zrušiť listy vlastníctva a určiť že platný je pôvodný list vlastníctva, čo

robí jeho podanie napriek výzve súdu nezrozumiteľné, neurčité a takýto jeho petit nezrozumiteľný a
nevykonateľný. Ak by súd poučil žalobcu ohľadne naformulovania správneho znenia petitu žaloby, a
teda vymedzil inak predmet tohto konania, také poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu (teraz
§ 160 CSP) a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania (Najvyšší súd SR, 6Cdo125/2011). Súd aj tu poukazuje na Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 599 s, cit „K zachovaniu „férovosti“ súdneho konania prispieva

primárna nemožnosť súdu poučovať účastníka o jeho hmotnoprávnych súvislostiach, ktoré vyplývajú z
nestrannosti všeobecných súdov. Uvedené potom platí bez ohľadu na druh konania, či práva, o ktorých
má byť rozhodované. V ústavnoprávnom meradle je potom súd povinný sa vyvarovať takých poučení,
ktorými by ovplyvnil vzájomné procesné postavenie strán, prípadne zmenšil zodpovednosť samotnej
strany za jeho procesný postup v konaní“. Preto súd nemal inú možnosť než podanie žalobcu v tejto časti

odmietnuť. Súd si nemôže a nesmie za žalobcu domýšľať, aké právne účinky či aký súdny prieskum má
vyvolať jeho podanie, ani ho opätovne vyzývať na odstránenie vád, keďže ich neodstránenie po výzve
súdu je dôvodom na odmietnutie podania. Práve opačný postup súdu by mohol spôsobiť porušenie
zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti. Išlo by o preferenčné zaobchádzanie, ktoré by
bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej strany.

36. Podanie žalobcu v tejto časti, aj vzhľadom na nesúrodé a nezrozumiteľné opísanie rozhodujúcich
skutočností je preto nezrozumiteľné, nie je zrejmé, či má ísť o civilnú či správnu žalobu, ide o taký
nedostatok, bez odstránenia ktorého nemožno v konaní pokračovať. Uvedené neumožňuje súdu ani len
realizovať úkony v zmysle § 167 ods.2 CSP, nakoľko možnosť zaujať relevantné stanovisko k žalobe
vyžaduje predovšetkým vedomosť, čo a prečo sa ňou vlastne žiada. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoje

podanie napriek výzve súdu nedoplnil tak, aby toto malo zákonom požadované náležitosti a bolo možné
v konaní o ňom pokračovať, v súlade s ust.§ 129 ods.3 CSP súd podanie žalobcu v tejto časti odmietol.

37. Z rovnakých dôvodov je podanie nezrozumiteľné aj pokiaľ ide o jeho časť smerujúcu k výroku „Súd
určuje, že žalovaná Slovenská republika úkonom Okresného úradu Q. O., pozemkový a lesný odbor, T..

Y. XX, XXX XX O. prekročila svoju právomoc, keď zrušila spoluvlastníctvo U. D. a žalovanej P. D..“

38. Žalobca nijako neoznačil príslušný úkon, ani neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti a skutkové
tvrdenia k takto požadovanému určeniu. Aj v tejto časti v konaní o podaní žalobcu nemožno pokračovať,
navyše (súd uvádza len podporne) javí sa že by malo ísť o predbežnú otázku vo vzťahu k ďalším

žalobcom žiadaným výrokom (náhrada škody zo strany štátu podľa zákona č.514/2003 Z.z.), hoci ju
žalobca obsiahol (nevykonateľným a nezrozumiteľným spôsobom) priamo do požadovaného výroku
rozhodnutia.

39. Žalobca v doterajších svojich podaniach neuviedol takmer žiadne rozhodujúce skutočnosti, väčšinu

obsahu jeho podaní tvorí len petit bez opísania rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k tomu ktorému
uplatnenému nároku. Ak žalobca tvrdí, že mu nesprávnym úradným postupom určitého orgánu vznikla
škoda, potom pre neho nemohol byť problém uviesť, o aké konkrétne konanie išlo, popísať aspoň
úplne stručne a laicky toto konanie, kroky a postup ktoré ho sprevádzali, uviesť či bol jeho účastníkom
alebo nebol (či mal byť), ak bol jeho účastníkom, či sa nejako bránil voči danému postupu, v čom malo

spočívať prekročenie právomoci, ako sa malo prejaviť navonok a vo vzťahu k žalobcovi, či výsledkom
daného úradného postupu bolo nejaké konkrétne rozhodnutie (vzhľadom na titul zápisu zmien v katastri
nehnuteľností), či sa nejako bránil voči uvedenému rozhodnutiu, v čom konkrétne vidí svoju ujmu
vzhľadom na pridelenie mu náhradných nehnuteľností. Nestačí, že samotný výrok podania pokiaľ ide
o nemajetkovú ujmu je vykonateľný, lebo k nemu chýba potrebné opísanie rozhodujúcich skutočností,

skutkové zdôvodnenie. Súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.11Co/618/2013
podľa záverov ktorého neoznačenie konkrétneho konania v ktorom mala byť žalobcovi spôsobená
škoda a nemajetková ujma nesprávnym úradným postupom má za následok, že nie je bez akýchkoľvek
pochybností zrejmé, z akých rozhodujúcich skutočností žalobca odvodzuje uplatnený nárok na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uvedený
nedostatok návrhu (chýbajúce náležité opísanie rozhodujúcich skutočností) podľa názoru odvolacieho
súdu je podstatnou vadou podania, ktorá neumožňuje súdu v konaní pokračovať.

40. Preto i keď v tej časti podania žalobcu, kde žiada od štátu zaplatenie nemajetkovej ujmy a od

žalovanej v 1.rade zaplatenie nájomného samotný petit je vykonateľný, nemožno v konaní o ňom
pokračovať pre absenciu opisu rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k týmto výrokom. Nie je dostatočne
konkretizovaný a individualizovaný ani základ, ani výška požadovanej nemajetkovej ujmy. Žalobca na
jednejstranevsúvislostisvýškounárokupoukazujena§17ods.3zákonač.514/2003Z.z.,aleabsolútneuž neuvádza, na základe akých konkrétnych, jeho sa týkajúcich kritérií, následkov a dôvodov (v zákone
sú uvedené pod písmenami a/ až d/) žiada takúto náhradu.

41. V podaní zo dňa 26.11.2019 žalobca uviedol ďalší navrhovaný výrok rozsudku (časť
C.) ktorý neodôvodnil absolútne ničím. Skutkový obsah žaloby tu absolútne nie je premietnutý do
žalobného návrhu (žalobného petitu), nie je s ním vo vzájomnom logickom prepojení. Žalobca neopísal
zrozumiteľne a určito okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby v tejto časti, neuviedol jednoznačne a
konkrétne tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku tak, aby súd mohol bez

pochybností zistiť čoho a z akého dôvodu sa žalobca domáha, posúdiť procesné podmienky a aby
mohol opísané skutočnosti a nároky podradiť pod konkrétnu hmotnoprávnu normu, pričom opísanie
rozhodujúcich skutočností žalobcom malo byť jasné a zrozumiteľné, tak aby skutkový obsah žaloby bol
premietnutý do žalobného návrhu (žalobného petitu) a bol s ním vo vzájomnom logickom prepojení. Súd
v tejto súvislosti tak ako v uznesení ktorým žalobcu vyzýval k oprave a doplneniu podania opätovne
poukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.7Cdo122/2011z28.5.2012„skutkovýobsahžaloby

musí byť premietnutý do žalobného návrhu (žalobného petitu), musí s ním byť vo vzájomnom logickom
prepojení; pokiaľ žalobkyňa v obsahu žaloby prezentovala určité tvrdenia k nehnuteľnosti, mal aj žalobný
petit ( žalobný návrh) obsahovať vymedzenie tej nehnuteľnosti, ku ktorej sa v súdnom konaní domáhala
požadovaných určení; bez ďalšieho možno konštatovať, že pokiaľ tomu tak nebolo, bol tu zjavný nesúlad
(najmä z hľadiska určitosti) medzi obsahom žaloby (prezentovanými skutkovými tvrdeniami) a žalobným

petitom, ktorý sa súdy správne pokúšali odstrániť za súčinnosti žalobkyne.“

42. Podanie žalobcu je tak neúplné a nezrozumiteľné, pričom ide o také nedostatky, bez odstránenia
ktorých nemožno v konaní pokračovať, a to v žiadnej jeho časti. Uvedené neumožňuje súdu ani len
realizovať úkony v zmysle § 167 ods.2 CSP, nakoľko možnosť zaujať relevantné stanovisko k žalobe

vyžaduje predovšetkým vedomosť, čo a prečo sa ňou vlastne žiada. Vzhľadom k tomu, že žalobca
svoje podanie napriek výzve súdu uznesením zo dňa 16.9.2020 nedoplnil tak, aby toto malo zákonom
požadované náležitosti a bolo možné v konaní o ňom pokračovať, súdu neostávalo iné, než v súlade
s ust.§ 129 ods. 3 CSP rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokoch I až IV tohto uznesenia a toto
podanie žalobcu v jednotlivých jeho (všetkých) samostatných častiach odmietnuť. Súd nie je orgánom

moci zákonodarnej ale súdnej, zákon, jeho princípy a medze jeho výkladu netvorí, ale aplikuje ho.
Podľa názoru súdu, ak by pokračoval v konaní o takom neúplnom a nezrozumiteľnom podaní, konal by
nielen v rozpore so zákonom predpísanými náležitosťami žaloby a zákonodarcom zavedenými princípmi
civilného sporového koncentrovaného a kontradiktórneho konania, ale aj v rozpore so zásadou rovnosti
strán sporu, lebo uprel by žalovaným ich procesné práva, keďže znemožnil by im riadne sa brániť voči

uplatnenému nároku, uvádzať skutočnosti a označiť dôkazy na svoju obranu, nakoľko z podania napriek
výzve súdu na jeho opravu a doplnenie nie je zrejmé čo a na základe čoho sa vlastne od nich (a prečo
práve od nich) žiada.
43. Odmietnutie podania nebráni žalobcovi podať riadnu, novú žalobu so všetkými požadovanými
náležitosťami. Súd žalobcu opätovne poučuje, že má právo dať sa zastúpiť advokátom, či obrátiť sa na

advokátazaúčelomkvalifikovanejprávnejpomociprispísanížalobysovšetkýmizákonompredpísanými
náležitosťami.SúdpoučuježalobcutiežoprávežiadaťCentrumprávnejpomocioustanovenieadvokáta.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa ust.§ 256 ods.1 CSP. Civilný sporový poriadok nemá osobitnú
úpravu pre rozhodovanie o trovách konania v prípade, ak sa odmieta podanie. Keďže však v tomto

prípade vzniká obdobná situácia ako pri zastavení konania, pretože vo veci sa meritórne nekoná,
rozhodol súd o náhrade trov konania podľa ust.§ 256 ods.1 CSP. Pre odmietnutie podania žalobcovi
náhradu trov konania priznať nemožno a nakoľko žalovaným doposiaľ žiadne preukázateľné trovy
konania nevznikli, súd nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by
v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov

tohto konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Kežmarok.V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 129 ods.4 CSP ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa

odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o
odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.