Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 19, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619201831
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1619201831.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov

senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v konaní navrhovateľa - povinného z
výživného: T. S., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom: W. XXXX/XX, V. a oprávneného: W. S., narodený
dňa XX.XX.XXXX, bytom: H.. V. XXXX/X, V., zastúpený Advokátskou kanceláriou Marko, s.r.o., so
sídlom: Gróbska 19, Bernolákovo, o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu,
na odvolanie oprávneného voči rozsudku Okresného súdu Malacky, zo dňa 16. decembra 2019, č. k.
9Pc/13/2019-31 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 9Pc/13/2019-31 zo dňa 16.12.2019 vo výroku

o zrušení vyživovacej povinnosti za obdobie od 30.07.2019 do 07.09.2020 p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 9Pc/13/2019-31 zo dňa 16.12.2019 mení
tak, že návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 08.09.2020 z a m i e t a,
čím sa obnovuje vyživovacia povinnosť navrhovateľa určená rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k.
8P/304/2015-59 zo dňa 20.10.2016.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Malacky, zo dňa 16.12.2019, č. k. 9Pc/13/2019-31 súd prvej inštancie
zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa T. S., nar. XX.XX.XXXX, k oprávnenému W. S., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 8P/304/2015-59
zo dňa 20.10.2016 právoplatným dňa 18.01.2017, a to počnúc dňom 30.07.2019. Nárok na náhradu trov
konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

2. Návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 07.08.2019 žiadal navrhovateľ zrušiť svoju

vyživovaciu povinnosť k svojmu plnoletému synovi. Svoj návrh odôvodnil tým, že vyživovacia povinnosť
k oprávnenému mu bola naposledy určená rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 20.10.2016
č.k. 8P/304/2015-59, pričom navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na výživu oprávneného sumou
210,- € mesačne. Oprávnený ukončil stredoškolské štúdium na Cirkevnej strednej odbornej škole
elektrotechnickej v Bratislave a v súčasnosti je zamestnaný na dohodu v Š. B. A., kde podpísal
poloprofesionálnu zmluvu. Oprávnený je podľa navrhovateľa schopný sám sa živiť a vyživovacia
povinnosť navrhovateľa zanikla. Na pojednávaní dňa 16.12.2019 spresnil, že navrhuje zrušenie

vyživovacej povinnosti, odkedy bola uzavretá dohoda o pracovnej činnosti.

3. Oprávnený sa písomne k návrhu vyjadril a uviedol, že je pravdou, že ukončil stredoškolské štúdium na
Cirkevnej strednej odbornej škole elektrotechnickej v Bratislave, avšak nie je v pracovnom pomere. Máuzavretú dohodu o pracovnej činnosti, pričom príjem z tejto dohody mu neumožňuje sa o seba samého
riadne postarať. V súčasnosti sa pripravuje na prijímacie skúšky na FTVŠ Univerzity Komenského
v Bratislave. Býva u matky, ktorá prevažne financuje jeho výživu. Uvedená dohoda bola uzavretá

za účelom rozvoja jeho športového potenciálu, ktorým sa však nie je v súčasnosti schopný uživiť.
Zároveň má záujem ďalej sa vzdelávať, aby si do budúcna zabezpečil lepšie možnosti zamestnania.
Na pojednávaní právny zástupca oprávneného doplnil, že oprávnený nesúhlasí s podaným návrhom a
dohoda o pracovnej činnosti je súčasťou prípravy na budúce povolanie, a to profesionálneho futbalistu,
ako aj kondičného trénera, kde sa už bude môcť oprávnený sám živiť. Oprávnený aj vzhľadom na tréning

a cestovanie na tréning nemá priestor na ďalšiu brigádu. Spolu s cestou tréning zaberie oprávnenému
pol dňa.

4.Súdprvejinštanciesvojerozhodnutieprávneodôvodnilustanovením§157CMP,§62ods.1,§78ods.
1 Zákona o rodine a vecne tým, že oprávnený ukončil strednú odbornú školu, pričom nepokračuje ďalej v
štúdiu na vysokej škole. Za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje štúdium na strednej škole alebo

vysokej škole dennou formou až do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa. Súd prvej inštancie
sa preto nestotožnil s argumentáciou oprávneného, že ním uzavretú dohodu o pracovnej činnosti treba
vnímať ako prípravu na budúce povolanie. Podľa názoru súdu, nie je možno túto dohodu chápať ako
prípravu na budúce povolanie porovnateľnú so štúdium na strednej či vysokej škole. Oprávnený má
ukončenéstrednéodbornévzdelanieadokážesizabezpečiťpravidelnýmesačnýpríjemapotencionálne

určite vyšší, ako aktuálne dosahuje. Preto mal súd prvej inštancie za to, že nadobudol schopnosť
samostatne sa živiť. Skutočnosť, že sa oprávnený chce opätovne zúčastniť prijímacích pohovorov na
vysokú školu bola pre posúdenie veci irelevantná. Avšak v prípade, ak oprávnený v budúcnosti nastúpi
na vysokú školu, môže to mať význam pre opätovné obnovenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa
voči oprávnenému. Ukončením strednej odbornej školy a tým, že oprávnený nepokračuje v štúdiu na

vysokej škole, nadobudol schopnosť samostatne sa živiť a samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať
všetky svoje relevantné životné náklady. V konaní bolo preukázané, že oprávnený dosahuje pravidelný
mesačný príjem, pričom nejde len o príležitostnú zárobkovú činnosť a na základe dohody o pracovnej
činnostidosahujemesačneodmenu500,-€bruttozapracovnýčas10hod.týždenne.Podľanázorusúdu
prvej inštancie je oprávnený schopný dosahovať mesačne aj vyšší príjem ako aktuálne dosahuje, keďže

v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by oprávanému v tomto bránili. Oprávnený má z
pohľadu súdu prvej inštancie dostatočný časový priestor na výkon aj ďalšej zárobkovej činnosti, a to aj
v prípade, ak by cesta spolu s tréningom tak, ako tvrdí oprávnený, zaberala pol dňa. Oprávnený sa však
podľa svojich tvrdení doposiaľ nepokúšal zabezpečiť si aj iný príjem. Vzhľadom, na aktuálnu situáciu
na trhu práce, a to konkrétne v Bratislave a jej okolí, nemôže byť pre oprávneného zložité v prípade

jeho snahy a záujmu svoj mesačný príjem adekvátne zvýšiť. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že ak
by aj oprávnený po ukončení strednej odbornej školy nedosahoval žiaden príjem, súd by mal napriek
tejto skutočnosti za to, že nadobudol schopnosť samostatne sa živiť, keďže po ukončení strednej školy
nepokračuje v sústavnej príprave na budúce povolanie.

5. Na základe vyššie uvedeného, súd prvej inštancie návrhu vyhovel a zrušil vyživovaciu povinnosť
ku dňu 30.07.2019, t.j. od nadobudnutia účinnosti dohody o pracovnej činnosti. O trovách konania
súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Oprávnený podal voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, v rámci ktorého uviedol, že odvolanie
podal z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda napadnutý výrok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že súd prvej inštancie vyhodnotil Dohodu o
pracovnej činnosti oprávneného ako príjem a nie ako doklad preukazujúci prípravu oprávneného na
budúce povolanie, nakoľko sa oprávnený nepripravuje na budúce povolanie formou vysokoškolského

vzdelávania. Pritom sám navrhovateľ označil uvedenú dohodu ako „poloprofesionálnu zmluvu“ - ide
o dohodu hráča futbalového družstva, pričom oprávnený má naozaj záujem sa v budúcnosti venovať
futbalu na profesionálnej úrovni, s čím súvisí aj jeho záujem o vysokoškolské vzdelanie v tomto
odbore. Uvedené preukazuje aj potvrdením o podaní prihlášky na FTVŠ. Keďže tak oprávnený, ako aj
navrhovateľ zhodne uviedli, že uvedená dohoda - „poloprofesionálna zmluva“ preukazuje zmluvný vzťah

oprávneného, na základe ktorého má tento v budúcnosti získať „profesionálnu“ zmluvu ako futbalový
hráč, má za to, že zo strany oprávneného bolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané, že sa
po skončení stredoškolského vzdelania naďalej pripravuje na budúce povolanie futbalového hráča a táto
príprava mu neumožňuje akékoľvek iné a to ani pracovné aktivity. Dňa 18.09.2020 oprávnený predložilodvolaciemu súdu potvrdenie o návšteve školy z ktorého vyplýva, že oprávnený je v akademickom roku
2020/2021 riadnym študentom prvého roku štúdia študijného programu trénerstvo - denná forma. Do
prvého roku štúdia sa zapísal dňa 08.09.2020. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd prihliadol

na skutočnosti, ktoré nastali v priebehu odvolacieho konania. Na základe vyššie uvedeného navrhuje,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

7. Navrhovateľ sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal s nariadením pojednávania, nakoľko pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku boli splnené zákonné
podmienky (bolo potrebné doplniť dokazovanie) a po doplnení dokazovania potvrdením o návšteve školy
oprávneného dospel k záveru, že odvolanie oprávneného z výživného je čiastočne dôvodné a rozsudok

súdu prvej inštancie v časti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) a v časti zmenil (§ 388 CSP).

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

11. Z výsluchu oprávneného z výživného odvolací súd zistil, že toho času študuje 2. ročník štúdia

študijného programu trénerstvo - denná forma na Univerzite Komenského v Bratislave, Fakulta telesnej
výchovy a športu. Na otázku súdu, či mu otec platí toho času výživné uvádza, že nevie, lebo to platil
predtým na účet mame a teraz nemá o tomto žiadnu vedomosť.

12. Právny zástupca oprávneného v konaní uviedol, že na navrhovateľa bol uznesením Okresného súdu

Bratislava I zo dňa 18.08.2021 vyhlásený konkurz.

13.Zvýsluchupovinnéhozvýživného(navrhovateľa)odvolacísúdzistil,žemubolodoručenépotvrdenie
onávšteveškolysyna,avšaknevie,čiurobilskúšky,resp.akochodídoškoly.Naotázkusúdu,čiuhrádza
synovi toho času výživné uviedol, že od času, odkedy mu bola vyživovacia povinnosť zrušená výživné

neuhrádza, napriek tomu, že má vedomosť, že syn navštevuje vysokú školu.

14. Odvolací súd vo všeobecnosti udáva, že zo znenia ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že
prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie
výživného. Uvedené ustanovenie rešpektuje dispozičný princíp a princíp oficiality. Pre zmenu alebo

zrušenie rozhodnutia o vyživovacej povinnosti voči plnoletému sa vyžaduje aktivita (ide výlučne o
návrhové konanie) zo strany dotknutých osôb. Špeciálna úprava zákona o rodine výslovne neustanovuje
dobu, na ktorú možno vztiahnuť zmenu pomerov. Vychádza sa zo systematického výkladu v zmysle
zaradenia tohto ustanovenia do spoločných ustanovení. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena
pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Najneskôr musí byť zmena pomerov

daná v čase rozhodovania súdu. Nemožno rozhodnúť o zmene pomerov, ktorá má nastať v budúcnosti.
Náležitosťou návrhu na zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti v takomto prípade je uvedenie
údaja o tom, odkedy má byť zmena vykonaná (v rámci poučovacej povinnosti súd pôsobí na účastníka,
aby túto dobu uviedol). Podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, napriek deklaratórnym
účinkom rozsudku, neoprávňuje povinného prestať s plnením výživného. Riadnym plnením až do

právoplatnosti rozsudku sa vyhne prípadným trestnoprávnym alebo exekučným následkom v prípade,
ak súd návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti nevyhovie.

15. V danom prípade predmetom tohto konania bolo posúdenie, čí došlo k zrušeniu vyživovacej
povinnosti, respektíve, či oprávnený z výživného dosiahol schopnosť sám sa živiť. Tak, ako vyplynulo z

dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie bolo zistené, že oprávnený dňa 22.05.2019 vykonal
maturitnú skúšku v študijnom odbore mechanik počítačových sietí na Cirkevnej strednej odbornej
škole elektrotechnickej. Z výsluchu oprávneného súd prvej inštancie zistil, že oprávnený robil prijímací
pohovor na FTVŠ avšak neprijali ho. Chcel študovať za kondičného trénera. Tréning má 6-krát dotýždňa 2-3 hodiny. Z dohody o pracovnej činnosti zo dňa 29.07.2019 súd prvej inštancie zistil, že
dohoda bola uzavretá na dobu určitú od 30.07.2019 do 30.06.2020 (bod 2. dohody) s dojednaným
druhom práce - pomocný pracovník na úseku mládeže (bod 1. dohody) s týždenným pracovným časom

maximálne 10 hodín týždenne (bod 4. dohody) a dojednanou odmenou 500,- € brutto mesačne. Inak
povedané, oprávnený z výživného začal vykonávať prácu pomocného trénera futbalového klubu ŠK
Slovan Bratislava futbal, a.s. V priebehu odvolacieho konania oprávnený predložil potvrdenie o návšteve
školy Univerzity Komenského v Bratislave, Fakulty telesnej výchovy a športu z ktorého vyplýva, že
v akademickom roku 2020/2021 je oprávnený z výživného (W. S.) riadnym študentom 1. ročníka

štúdia študijného programu trénerstvo - denná forma, bakalársky 1. stupeň so štandardnou dĺžkou
štúdia 3 roky. Do prvého roku štúdia sa zapísal dňa 8.9.2020. V danom prípade odvolací súd vykonal
na odvolacom pojednávaní dokazovanie aj uvedeným potvrdením o návšteve školy, a súčasne aj
potvrdením o návšteve školy, z ktorého vyplýva, že oprávnený navštevuje už v súčasnosti 2. ročníka
štúdia študijného programu trénerstvo - denná forma, bakalársky 1. stupeň so štandardnou dĺžkou štúdia
3 roky, pričom uvedený dôkaz oprávnený nemal príležitosť preukázať v konaní vo veci samej, t.j. do

času vydania rozsudku súdu prvej inštancie. Z doplneného dokazovania v konaní pred odvolacím súdom
teda jednoznačne vyplynul záver, že oprávnený z výživného ku dňu 30.7.2019 (deň podpisu dohody
o pracovnej činnosti) nadobudol schopnosť samostatne sa živiť (tak ako to konštatoval aj súd prvej
inštancie), avšak túto schopnosť opätovne stratil dňom 8.9.2020 t. j. momentom prijatia jeho osoby
na riadne denné štúdium Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Inak

povedané, v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene skutočného stavu veci, ku ktorému bol
povinný prihliadnuť aj odvolací súd. Každý prípad zrušenia a posúdenia podmienok zrušenia vyživovacej
povinnosti je individuálny, a preto odvolací súd ustálil, že aj v danom prípade je potrebné vychádzať
zo skutočného stavu doplneného v rámci odvolacieho konania. V individualizovanom rámci určovania
zániku vyživovacej povinnosti neprichádza do úvahy akékoľvek zovšeobecňovanie, ale práve naopak,

súdy sú povinné pri posudzovaní a hodnotení zákonom ustanovených východísk postupovať v každom
špecifickom prípade vždy diferencovane a bez striktného zotrvávania v určitých hraniciach. Posúdenie
otázky, či v konkrétnom prejednávanom prípade dieťa nadobudlo schopnosť samo sa živiť, a či v tom
dôsledkuzaniklavyživovaciapovinnosťvočinej,jenatoľkoindividuálne,ževovzťahuknemusanemôže
vytvoriťaniustálenározhodovaciapraxdovolaciehosúdu,apretotátootázkanemôžebyťrelevantnápre

založenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ alebo b/ C.s.p. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 21. októbra 2020, sp. zn. 4Cdo/20/2020,)

16. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že okamžik, kedy zanikla vyživovacia povinnosť rodičov voči
dieťaťu nastane dosiahnutím schopnosti dieťaťa samé sa živiť. V zákone nie je stanovená veková

hranica dieťaťa, do ktorej vyživovacia povinnosť rodičov trvá. Schopnosť dieťaťa sa samé živiť, a teda
zánik vyživovacej povinnosti zo strany rodičov nie je možné viazať na dosiahnutie určitého veku, alebo
na dosiahnutie plnoletosti. Zánik vyživovacej povinnosti tak môže nastať aj pred dosiahnutím plnoletosti,
a napríklad aj po dovŕšení 26. roku veku dieťaťa a v určitých prípadoch, napríklad z dôvodu ťažkej
invalidity dieťaťa trvá vyživovacia povinnosť po celý život dieťaťa. Pokiaľ však dieťa (či už plnoleté alebo

neplnoleté) dosiahlo schopnosť samé sa živiť, neznamená to definitívu takejto situácie. V tejto súvislosti
hovoríme o takzvanej elasticite výživného, a to teda o možnosti ním následného obnovenia vyživovacej
povinnosti po jej zániku (taktiež relatívny zánik vyživovacej povinnosti). O takýto prípad teda pôjde
napríklad vtedy, pokiaľ dieťa po úspešnom ukončení strednej školy nie je v ten istý rok prijaté na vysokú
školu a v nadväznosti na to nastúpi do zamestnania, kde je schopné samostatne uspokojovať svoje

životné potreby. Pokiaľ však nasledujúci rok začne opäť študovať, vyživovacia povinnosť rodičov sa v
takomto prípade automaticky obnovuje. V súvislosti s elasticitou výživného je však potrebné dôsledne
skúmať všetky okolnosti každého prípadu t.j. či ide o prípravu dieťaťa na budúce povolanie alebo ďalšie
vzdelávanievybranejdieťaťomnadväzujenauždosiahnutévzdelanie,čisanejednáoužnadštandardné
doplňovanie znalosti dieťaťa a v neposlednom rade, či sa v danom prípade nejedná iba „o večného

študenta“ predlžujúceho si štúdium najrôznejšími stážami a pobytmi v zahraničí.

17. Z vykonaného dokazovania tak ako bolo vyššie uvedené vyplynulo, že oprávnený z výživného
po roku prestávky po ukončení strednej školy začal študovať dennú formu vysokoškolského štúdia v
odbore trénerstvo. Odvolací súd zistil, že študijný odbor trénerstvo vybraný oprávneným nadväzuje

na športové aktivity oprávneného vykonávané dlhodobo aj s ohľadom na jeho športové nadanie. Na
základe uvedeného odvolací súd ustálil, že dané vzdelávanie a vybraný odbor vysokoškolského štúdia
nadväzuje vecne na športové aktivity oprávneného, nakoľko k športu má od malička pozitívny vzťah, a
preto chcel svoje vedomosti rozvíjať práve daným smerom. Z týchto dôvodov potom odvolací súd ustáliliba relatívny zánik vyživovacej povinnosti povinného a to v období od 30.7.2019 do 7.9.2020, nakoľko
od 8.9.2020 došlo k obnoveniu pôvodnej vyživovacej povinnosť v dôsledku elasticity. Inak povedané,
dňom začatia štúdia oprávneného na vysokej škole t.j. dňom 8.9.2020 sa obnovila vyživovacia povinnosť

otca voči plnoletému synovi určená rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 20.10.2016, č.k.
8P/304/2015-59. Na základe uvedeného potom aj odvolací súd v rámci výroku musí konštatovať iba
relatívne t.j. dočasné zrušenie vyživovacej povinnosti otca voči plnoletému synovi a to za obdobie, za
ktoré plnoletý syn nadobudol dočasne schopnosť samostatne sa živiť a to v období od 30.7.2019
do 7.9.2020, a keďže odo dňa 8.9.2020 už túto schopnosť samostatne sa živiť nemá, bolo dôvodné

zo strany odvolacieho súdu návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa za obdobie od
8.9.2020 zamietnuť ako nedôvodný, pričom po uvedenom dátume sa automaticky obnovuje vyživovacia
povinnosť otca voči plnoletému synovi určená rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 20.10.2016,
č.k. 8P/304/2015-59. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v období
od 30.7.2019 do 7.9.2020 ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) a za obdobie od 8.9.2020
výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 Civilného sporového poriadku.

18. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

19. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52
C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).