Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by Mgr. Štefan Zelenák
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/98/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216201954
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1216201954.3
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek
senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu PRELIKA, a.s. Prešov,
Protifašistických bojovníkov 4, 080 01 Prešov, IČO: 36 467 782, práv. zast. PALŠA A PARTNERI
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, proti
žalovanému Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919
001, práv. zast. RUŽIČKA AND PARTNERS s.r.o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360,
o zaplatenie 11.920,41 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č.k. 22Cb/50/2016-253 zo dňa 28.1.2019 jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
KrajskýsúdvBratislaverozsudokOkresnéhosúduBratislavaIIč.k.22Cb/50/2016-253zodňa28.1.2019
z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 28.1.2019 č.k. 22Cb/50/2016-253 vo výroku I. zamietol
žalobu žalobcu a vo výroku II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného náhrady škody v
sume 11.920,41 EUR s príslušenstvom, ktorá žalobcovi vznikla tým, že tento v období od 6.2.2012 do
28.5.2012, od 1.1.2014 do 31.12.2014, od 1.1.2015 do 31.1.2015 a od 1.1.2016 do 31.1.2016 vykonával
úhrady mýtnych poplatkov, ktoré žalovaný navýšil tým, že vozidlo žalobcu s hmotnosťou presne 12
ton zaradil do vyššej kategórie ,,12 t a viac", pričom spornou medzi stranami bola práve oprávnenosť
zaradenia vozidla žalobcu do vyššej kategórie mýta (z kategórie 1 do kategórie 2). V odôvodnení súd
prvej inštancie uviedol, že v právnych predpisoch je podľa jeho názoru dostatočne presne stanovené,
do akej kategórie spoplatnenia patria vozidlá, ktoré majú presne 12 ton, resp. ak má vozidlo rovných 12
ton a viac, patrí do vyššej kategórie spoplatnenia, pričom podporu svojho záveru našiel tak vo výklade
ustanovení zákona č. 25/2007 Z.z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov
pozemných komunikácií a nariadenia prezentovaného ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií,
ako aj v dôvodovej správe ako súčasti zákona č. 474/2013 Z.z. o výbere mýta za užívanie vymedzených
úsekovpozemnýchkomunikácií. Konajúcisúdmalzato,žeakmávozidlo rovných12tonaviac,patrído
vyššej kategórie spoplatnenia. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že príloha č. 3 Nariadenia vlády SR č.
350/2007 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška sadzby mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných
komunikácií a príloha č. 4 Nariadenia vlády SR č. 497/2013 Z.z., ktorým sa ustanovuje spôsob výpočtu
mýta, výška sadzby mýta a systém zliav zo sadzieb mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných
komunikácií sú v rozpore so zákonmi, ktoré vykonávajú, nakoľko sa v nich pri spôsobe výpočtu mýta
uvádza matematické znamienko ,,....?.", ktoré môže navodiť dojem, že do vyššej kategórie vozidiel patria
tie, s hmotnosťou vyššou ako 12 ton. V danom prípade mal súd za to, že ak je vykonávajúci právny
predpis - nariadenie vlády v kolízii so zákonom, prednosť má právna norma s vyššou právnou silou,
teda zákon a pri právnom posúdení veci vychádzal priamo z jeho znenia /č. 25/2007 a 474/2013 Z.z./.
Konajúci súd mal za to, že predmetné vozidlo žalobcu s celkovou prípustnou hmotnosťou 12 ton bolo
správne zaradené v kategórii 12 ton a viac a bola mu účtovaná správna výška mýta. Žalovaným prijatémýto bolo teda podľa záveru súdu v súlade s právnymi predpismi. Na námietku žalobcu týkajúcu sa
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Cob/114/2013 z 13.8.2015, ktorým došlo k zrušeniu
rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/28/2012-107 z 30.4.2013 v obdobnej veci, súd prvej
inštancie uviedol, že predmetné rozhodnutie a právne názory v ňom vyslovené sú právne záväzné len
pre dané konanie, súd je pri rozhodovaní veci nezávislý, a preto ak dospel v obdobnej veci, ako už bola
pred tým judikovaná k odlišnému názoru, nič mu nebráni rozhodnúť vec odlišným spôsobom, pokiaľ sa
pritom oprie o relevantné a aktuálne právne predpisy a dôvody svojho rozhodnutia náležite objasní.
2. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3Cob/105/2019-359 zo dňa 15.1.2020
rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne, súd prvej inštancie správne vychádzal zo zák. ust. - § 4 ods. 1 písm. a/ zák.
č. 474/2013 Z.z. o výbere mýta, podľa ktorého vozidlá s hmotnosťou presne 12 ton patria do vyššej
kategórie spoplatnenia. K námietke žalobcu, že súd nepostupoval v súlade s rozhodovacou praxou
súdov zdôraznil, že právny názor odvolacieho súdu obsiahnutý v zrušujúcom odvolacom rozhodnutí je
právnezáväznýlenvtejkonkrétnejvecianiejezáväznýmjudikátompriprejednávaníobdobnýchsporov.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol
uznesením sp. zn. 3Obdo/75/2020 zo dňa 31.3.2021 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 15.1.2020 č. k. 3Cob/105/2019-359 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 14.5.2020 č. k.
22Cb/50/2016-377 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
4. V odôvodnení Najvyšší súd SR uviedol, že kľúčová námietka dovolateľa spočíva v nevysporiadaní sa
súdovobochinštanciísozávermiodvolaciehosúduvkonanísp.zn.8Cob/114/2013.Osobitnevýznamná
pre rozhodnutie o dovolaní žalobcu bola tá skutočnosť, že v predmetnom konaní nešlo o skutkovú alebo
právne obdobnú otázku, ale o jednu a tú istú otázku, ktorú v rámci svojho rozhodovania riešili súdy v
oboch konaniach týkajúcich sa totožných sporových strán. V tejto súvislosti dovolací súd uviedol, že nie
je relevantné, že súd prvej inštancie v konaní sp. zn. 23Cb/28/2012
a odvolací súd v konaní sp. zn. 8Cob/114/2013 postupovali pri posúdení otázky kategorizácie vozidla s
hmotnosťou presne 12 000 kg v zmysle ustanovení zákona č. 25/2007 Z.z. o elektronickom výbere mýta
za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií (§ 5) a Nariadenia vlády SR č. 350/2007 Z.z.,
ktorým sa ustanovuje výška sadzby mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií
(§ 1) a súdy v tomto konaní, okrem vyššie uvedených právnych predpisov, vec posudzovali i podľa
zákona č. 474/2013 Z.z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií (§
4) a Nariadenia vlády SR č. 497/2013 Z.z., ktorým sa ustanovuje spôsob výpočtu mýta, výška sadzby
mýta a systém zliav zo sadzieb mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií (§
1). Časť žalobou uplatneného nároku (za obdobie od 6.2.2012 do 28.5.2012) sa spravuje zákonom
č. 25/2007 Z.z. a Nariadením vlády SR č. 350/2007 Z.z., t. j. právnym režimom, z ktorého vychádzal
odvolací súd v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cob/114/2013. Rovnako tak aj neskoršia právna úprava
vzťahujúca sa na zostávajúcu časť uplatneného nároku (od 1.1.2014) je obsahovo zhodná s právnou
úpravou aplikovanou odvolacím súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cob/114/2013. Odvolací súd sa
s predmetnou skutočnosťou relevantným spôsobom nevysporiadal, hoci uvedené bolo jeho zákonnou
povinnosťou podľa ustanovenia § 387 ods. 3 C.s.p., keďže relevantnú odpoveď neposkytol stranám
vo svojom rozhodnutí už okresný súd. V rozpore s uvedeným zákonným ustanovením sa odvolací súd
obmedzil iba na strohé konštatovanie, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
5. Dovolací súd uviedol, že v rámci svojej praxe dospel k záveru, že „povinnosťou súdu je vysporiadať
sa so skutočnosťou, či stranou sporu predložené rozhodnutie iného súdu s odlišným právnym
názorom v skutkovo obdobne situácii je relevantné vo vzťahu k ním rozhodovaného sporu. Ak existuje
skutková zhodnosť alebo príbuznosť s rozhodnutím predloženým stranou, je súd povinný presvedčivo
a dôkladne zdôvodniť odklon od právnych záverov prijatých v skoršom rozhodnutí vydanom v
analogickom prípade. Jedine rozhodnutie spĺňajúce uvedené nároky na kvalitu súdneho rozhodnutia
možno považovať za dostatočne a presvedčivo odôvodnené, a teda za také, ktoré neporušuje základné
právo strany sporu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Zároveň platí že len rozhodnutie disponujúce uvedenými
atribútmi môže z pohľadu strán sporu, ale napokon i samotnej verejnosti, naplniť očakávania týkajúce
sa predvídateľnosti práva a existencie právnej istoty v súdnom systéme„ (k tomu viď uznesenie z
28.2.2019, sp. zn. 4 Obdo/7/2018).6. Dovolací súd dal ďalej do pozornosti, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa
27.5.2016 č.k. 22Cb/50/2016-134 konanie prerušil do právoplatnosti konania vedeného na tom istom
súde pod sp. zn. 23Cb/28/2012, nakoľko: ,,V predmetnom konaní sa rieši otázka, ktorá má význam aj
pre rozhodnutie v tomto konaní, a to konkrétne otázka oprávnenosti vyberania navýšených mýtnych
poplatkov, pričom navrhovateľ považuje aj v tomto konaní (sp. zn. 22Cb/50/2016) konanie odporcu v
súvislosti s vyberaním navýšených mýtnych poplatkov za protiprávne, uplatňujúc si nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia." Následne, po právoplatnom skončení konania pod sp. zn. 23Cb/28/2012
však súd prvej inštancie nezohľadnil jeho výsledok a tento svoj - iný, než prerušením konania naznačený
- postup v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil. Bolo tak zrejmé, že okresný súd prerušením
konania navodil u žalobcu isté očakávanie ďalšieho postupu v rozhodovanom spore. Okresný súd však
bez uvedenia dôvodu v zmysle vyššie uvedeného nepostupoval a tento procesný nedostatok neodstránil
svojím postupom ani odvolací súd, hoci to bolo jeho povinnosťou. Tento naopak úplne rezignoval
na poskytnutie súdnej ochrany žalobcovi a svojím formalistickým postupom v podobe ,,šablónového"
odôvodnenia znemožnil žalobcovi realizáciu jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie pred odvolacím súdom bolo tak poznačené vadou
zmätočnosti podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. a jediným možným prostriedkom nápravy porušenia
uvedených práv žalobcu bolo zrušenie rozsudku odvolacieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, ktoré už bude zodpovedať požiadavkám spravodlivého súdneho procesu. Dovolací
súd zároveň zrušil uznesenie okresného súdu z 14.5.2020, č. k. 22Cb/50/2016-377, ktorým rozhodol o
výške trov konania, ako závislý výrok.
7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, opätovne
prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.)
bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi
odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
8. Odvolací súd, viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v uznesení sp.zn.
3Obdo/75/2020 zo dňa 31.3.2021, na základe podaného odvolania žalobcu konštatuje, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto nemohol
vyvodiť správny právny o splnení uvedených podmienok na vznik nároku žalobcu na náhradu škody voči
žalovanému. Súd prvej inštancie sa v danej veci musí vysporiadať s rozhodnutím v skutkovo a právne
obdobnej tej istej veci (iné obdobie) vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 23Cb/28/2012
a svoj prípadný odklon od právnych záverov prijatých v rozhodnutiach Okresného súdu Bratislava II sp.
zn. 23Cb/28/2012 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Cob/114/2013, ktorými súd žalobcovi vyhovel
a konanie je právoplatne skončené, presvedčivo a dôkladne zdôvodniť .
9. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b)
C.s.p. v spojení s § 380 ods. 2 C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil v rozsahu zrušenia
na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného,
najmä v súvislosti s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, pričom v novom rozhodnutí o veci
rozhodne podľa § 396 ods. 3, § 453 ods. 3 C.s.p. aj o náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania.
10. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.