Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/573/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712205264
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712205264.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ T.I. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom A. X, N., 2/ M.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, N., obaja zastúpení: ACCEPTUM, s.r.o., so sídlom Záhradnícka
36, Bratislava, IČO: 36 863 459, proti odporcovi: Obec Tomášov, 1. Mája 5, Tomášov, IČO: 305 120,
zastúpený: JUDr. Barbora Jasenovcová, advokátka, Hrubý Šúr 247, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 14. júna 2013

č. k. 10C 63/2012 - 74 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19. septembra 2013 č. k. 10C 63/2012
- 95 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa
19.9.2013 č. k. 10C 63/2012 - 95 z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa proti odporcovi

domáhali určenia, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX vedenom Správou katastra Z., pre okres
Z., obec Tomášov, katastrálne územie Tomášov, a to parc. registra „Y.“ č. XXX/X o výmere XXX O.X,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, patrí do dedičstva po T. Š., rod. O., nar. XX.X.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Š. X, H. (ďalej len „poručiteľka“), a odporcovi nepriznal náhradu
trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukazom na ust. § 198 ods.
1 Občianskeho zákonníka účinného do 1.1.1992, § 205 ods. 1, 2, § 206 uvedeného Občianskeho

zákonníka, § 872 ods. 1 a § 873 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992, keď na základe
vykonaného dokazovania zistil, že rozhodnutím Okresného národného výboru N. - vidiek z 27.4.1990
č. Fin X/XXX/XX o pridelení pozemku do osobného užívania boli poručiteľke pridelené do osobného
užívania parcely č. XXX/X o výmere XXX O.X a XXX/X o výmere XXX O.X. Zistil, že dňa 24.5.1990 bola
medzi Miestnym národným výborom v H. a poručiteľkou uzavretá Dohoda o zriadení práva osobného
užívania pozemku, ktorú Štátne notárstvo N. - vidiek zaregistrovalo dňa 31.7.1990. Z úmrtného listu

vydaného matričným úradom N. - Z. O. mal za preukázané, že T. Š. (poručiteľka) zomrela dňa XX.
XX.XXXX (správne XXXX - pozn. odvolacieho súdu). Uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa
17.4.1997 bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu, že sa na pojednávanie nedostavili predvolaní
dedičia. Na základe uvedeného ustálil, že poručiteľka ku dňu svojej smrti dňa XX.XX.XXXX mala v
práve osobného užívania pozemky č. XXX/X a č. XXX/X, ktoré sa dedilo a rozhodujúcim okamihom
pre dedenie bola smrť poručiteľa. V danom prípade predmetom dedičstva podľa súdu prvého stupňa

malo byť právo osobného užívania pozemkov. Súd prvého stupňa tiež zistil, že aktuálne je ako vlastník
evidovaná iná osoba ako poručiteľ, predmet dedenia je teda sporný a zároveň tento predmet dedičstva
nebol v rámci konania o dedičstve prejednaný a v rozhodnutí o dedičstve neboli určení dedičia. Je teda
podľa neho nevyhnutné, aby sa dedičia domáhali, že právo patrí do dedičstva po poručiteľovi. Mal za to,
že aj keď do zákonnej úpravy práva osobného užívania pozemkov vstúpila zákonná úprava tohto práva
ku dňu 1.1.1992 na vlastnícke právo, nemožno podľa jeho názoru žiadať o určenie, že poručiteľ bol ku

dňu smrti vlastníkom predmetných nehnuteľností, nakoľko v danom čase v okamihu smrti poručiteľka
také právo zanechať nemohla. Dôvodil, že jej právni nástupcovia sa majú domáhať určenia, žeporučiteľka mala ku dňu smrti právo osobného užívania pozemkov a prípadné kladné rozhodnutie
súdu o takomto práve bude základom pre prejednanie dedičstva po nej za prihliadnutia na zákonnú
transformáciu práva osobného užívania pozemkov na právo vlastnícke. O trovách konania rozhodol v

zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak v konaní úspešnému odporcovi
ich náhradu nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas prostredníctvom svojho pôvodného právneho zástupcu
odvolanie navrhovatelia a žiadali ho zmeniť a návrhu na určenie, že nehnuteľnosť vedená

Katastrálnym úradom Bratislava, Správa katastra Z. na LV č. XXX, katastrálne územie
Tomášov, ako pozemok parc. registra „Y.“ č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX O.X,
patrí do dedičstva po poručiteľke T. Š., F.P.. O., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom Š. X, H.. Uplatnili si taktiež náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že súd prvého stupňa
nespochybnil existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a rovnako ani existenciu
hmotnoprávnych podmienok svedčiacich o nutnosti zahrnúť predmetný pozemok do dedičstva po ich

právnej predchodkyni. Poukázala na akceptáciu nimi formulovaného petitu inými všeobecnými súdmi a
poukázalinasúdnupraxvtomtosmere. Malizato,žesúdprvéhostupňavychádzalzdoslovnéhoznenia
zákonných ustanovení bez hlbšieho vnímania širších súvislostí celého kontextu a v danom prípade
ide teda o neprípustný právny formalizmus v rozpore s princípmi spravodlivosti neprípustný v zmysle
ústavnej judikatúry. Súdu prvého stupňa vytkol, že nepostupoval podľa § 100 ods. 1 O.s.p. a prípadný

právny názor na formuláciu petitu návrhu na začatie konania neuviedol pred rozhodnutím vo veci samej,
keď zmyslom súdneho konania nemá byť hľadanie najprekvapivejšieho špekulatívneho rozhodnutia.

Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľov písomne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľov je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť.

Z obsahu spisového materiálu súdu prvého stupňa je zrejmé, že navrhovatelia v zmysle petitu návrhu

na začatie konania, ktorý určuje predmet sporu a tým okruh skutočností súdnej ochrany, žiadali určiť,
že nehnuteľnosť vedená Katastrálnym úradom, Správa katastra Z., na LV č. XXX, katastrálne územie
Tomášov, ako pozemok parc. reg. „Y.“ číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX O.,
patrí do dedičstva po T. Š., rodenej O., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Š. X, H.,
a to titulom tých tvrdených skutočností, že ku dňu jej smrti jej prináležalo k pozemku právo osobného

užívania podľa Dohody o zriadení práva osobného užívania uzavretej s Miestnym národným výborom
H., ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom N. - vidiek. Súd prvého stupňa však svoje rozhodnutie
založil na tom právnom názore, že aj keď zo zákonnej úpravy tohto inštitútu ku dňu 1.1.1992 došlo
k zákonnej premene tohto práva na právo vlastnícke, nemožno podľa jeho názoru žiadať o určenie,
že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a navrhovateľom neostáva nič iné,

ako sa domáhať určenia, že poručiteľka mala ku dňu smrti právo osobného užívania pozemkov. Zo
znenia petitu návrhu na začatie konania však nevyplýva, že by sa navrhovatelia domáhali určenia
vlastníckeho práva poručiteľky k nehnuteľnosti ku dňu jej smrti. Podľa petitu návrhu na začatie konania
žiadali určiť, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nej, tvrdiac, že ku dňu jej smrti bola
nehnuteľnosť v jej práve osobného užívania a preto vzhľadom na zákonnú transformáciu tohto práva na

právo vlastnícke patrí do dedičstva po nej. Odôvodnenie napadnutého rozsudku však vo svojom úvode
hovorí o tom, že navrhovatelia svojím návrhom na začatie konania žiadali určiť, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva po poručiteľke, následne však rozoberá otázku existencie naliehavého právneho záujmu na
určení vlastníckeho práva poručiteľky k tejto nehnuteľnosti ku dňu jej smrti, v závere potom vyhodnocuje
návrh na určenie vlastníckeho práva poručiteľky k danej nehnuteľnosti ku dňu jej smrti za nedôvodný.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku je tak vnútorne rozporuplné, protirečivé, odnímajúce účastníkom
konania možnosť konať pred súdom v rovine polemiky s argumentáciou súdu prvého stupňa v rámci
konania odvolacieho.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých

dôvodov,akosakvecivyjadrilodporca,prípadneinýúčastníkkonania,stručne,jasneavýstižnevysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd
dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.Rozhodnutie, ktoré nekorešponduje so zásadami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení, je
nepreskúmateľné. Taktiež výrok rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnotenia

dôkazov. To sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia a dôvody preto musia byť jasné a presvedčivé.
Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov,
prípadne nedostatku dôvodov, keď nie je rozhodujúce ani to, že výrok by bol správny pri správnom
odôvodnení.

Podľa judikatúry ESĽP (napr. F. H. c/a Španielsko z 9.12.1994, séria V. Č.. XXX - V.), Ústavného
súdu SR (nález z 12.5.2004 I. ÚS XXX/XXXX), ako aj NS SR (rozsudok 4 Cdo 171/2005) treba za
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Korektným a ústavne konformným výkladom ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
treba dospieť k záveru, že v rozpore s požiadavkami uvedenými v ňom je úplný či čiastočný nedostatok
dôvodov rozhodnutia a rovnako aj prípad, keď právne závery zo skutkových zistení nevyplývajú. Pretože

povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu, porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti
súdu na strane druhej sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opraných prostriedkov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie a úvahy o
nedôvodnosti návrhu založil na argumentácii o nedôvodnosti návrhu na určenie existencie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti u poručiteľky ku dňu jej smrti a nezaoberal sa posúdením právnej otázky, ktorá
bola predmetom konania, či pri existencii jej práva osobného užívania nehnuteľnosti, existenciu ktorého
ku dňu jej smrti predbežne ustálil, patrí táto nehnuteľnosť do dedičstva po nej. Skutočnosti dokazovaním

zistené nevyhodnotil z uvedeného hľadiska. Nezaoberal sa teda predmetom konania. Absencia
právnych záverov v tomto smere v odôvodnení napadnutého rozsudku ho robí nepreskúmateľným.
Súd prvého stupňa neuviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia svoj spôsob aplikácie príslušných
právnych noriem a svoje právne úvahy, ktorými by sa pri ich aplikácii riadil. Uvedené nedostatky
nemôže odvolací súd nahrádzať, pretože podstatou odvolacieho konania je zabrániť prekvapivým

rozhodnutiam bez možnosti podania opravného prostriedku, v rámci ktorého by mal účastník zachovanú
plnú možnosť obrany proti argumentom súdu a došlo by tak k porušeniu zásady dvojinštančnosti
súdneho konania. Uvedený postup, v rámci ktorého by odvolací súd nahrádzal chýbajúce argumenty o
základných právnych otázkach preskúmavanej veci, by znamenal odňatie možnosti účastníkovi konania
predodvolacímsúdomatedazabezpečiťriadnyprístupkspravodlivémuprocesuajpopodaníodvolania.

Vzhľadomnauvedené,keďvyššieuvedenýmpostupomsúduprvéhostupňabolanavrhovateľomodňatá
možnosť konať pred súdom v rovine polemiky s dôvodmi rozhodnutia o merite veci, t. j. o otázke, či
nehnuteľnosť do dedičstva patrí alebo nie, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1, písm.
f/ O.s.p. zrušil a vec súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu

právneho stupňa v rámci nového konania bude prioritne sa zaoberať otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu na navrhovateľmi požadovanom určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po
poručiteľke T. Š.. Následne po prípadnom ustálení existencie tohto naliehavého právneho záujmu bude
jeho úlohou so zreteľom na úpravu právnych vzťahov fyzických osôb k pozemkom do 1.1.1992, ako aj na
zákonnú transformáciu týchto práv po 1.1.1992 na právo vlastnícke o požadovanom určení rozhodnúť,

t. j. vec meritórne prejednať. V novom rozhodnutí o veci nesmú absentovať dôvody rozhodnutia so
zreteľom na vyššie uvedené právne otázky, rozhodnutie musí byť presvedčivé a preskúmateľné a musí
obsahovať všetky náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224

ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.