Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712205264
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1712205264.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej
a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcov: 1/ T. Z., D.. XX. V.
XXXX, N. A. X, N., 2/ M. G., D.. XX. D. XXXX, N. G. XX, N., obaja zastúpení: ACCEPTUM, s.r.o., so
sídlom Záhradnícka 36, Bratislava, proti žalovanému: Obec Tomášov, so sídlom 1. mája 5, Tomášov,
IČO: 305 120, zastúpený: JUDr. Barbora Jasenovcová, advokátka, so sídlom Hrubý Šúr 247, o určenie,

že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo
dňa 16. novembra 2016 č.k. 10C 63/2012-119 v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 11. augusta
2017 č.k. 10C 63/2012-137 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa
11. augusta 2017 č.k. 10C 63/2012-137 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa proti žalovanému
domáhali určenia, že nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXX vedenom Správou katastra
Senec, pre okres Senec, obec Tomášov, katastrálne územie H., a to parcela registra "C" č. XXX/X o
výmere 674 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, patrí do dedičstva po T. Š.P., F. O., D. XX.
V. XXXX, R. XX. D. XXXX, naposledy N. Š. X, H. (ďalej len „poručiteľka“) a náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že rozhodnutím Okresného národného výboru Bratislava - vidiek,
č.k. Fin.4/236/90 zo dňa 27.04.1990 boli poručiteľke pridelené do osobného užívania pozemky parcela
č. XXX/X o výmere 275 m2 a parcela č. XXX/X o výmere 404 m2 v katastrálnom území H.. Podľa § 205
ods. 1 vtedy účinného Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) vzniklo poručiteľke právo na uzavretie
Dohody o osobnom užívaní pozemkov. Miestny národný výbor v Tomášove dňa 24.05.1990 uzavrel s

poručiteľkou Dohodu o osobnom užívaní pozemkov, registrovaná Štátnym notárstvom dňa 31.07.1990,
čím jej vzniklo právo osobného užívania pozemkov k parcele č. XXX/X o výmere 275 m2 a parcele č.
XXX/X o výmere 404 m2 v katastrálnom území H.. Poručiteľka pozemky nerušene užívala. Poručiteľka
dňa 11. novembra 1991 zomrela a v zmysle § 198 OZ pripadlo právo osobného užívania právnym
nástupcom - dedičom poručiteľky. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. dňa 1. januára 1992
sa novelizoval OZ a podľa jeho ust. § 872 ods. 1 sa právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa

doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zmenilo dňom účinnosti
tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Do nadobudnutia účinnosti tejto novely dedičské konanie po
poručiteľke nebolo ukončené a uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. D 501/93 zo 17. apríla
1997 bolo dedičské konanie zastavené, bez toho, aby došlo k prejednaniu majetku poručiteľky vrátane
pôvodného práva osobného užívania pozemkov, ktoré medzičasom už transformovaného na vlastnícke
právo. Pozemky parcela č. XXX/X V. XXX/X boli geometrickým plánom zlúčené do jedinej parcely č.

XXX/X o výmere 674 m2, ktorej ako vlastník je evidovaný žalovaný.3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 31. mája
2012 tak, že nič nebráni mimosúdnej dohode so žalobcami, ktorá by však situáciu nevyriešila, keď o
vyporiadanie požiadal aj U. V..

4.Súdprvejinštancievovecirozhodoldňa14.júna2013rozsudkomč.k.10C/63/2012-74,ktorýmžalobu
zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Na základe odvolania podaného včas žalobcami
odvolací súd uznesením zo dňa 29. apríla 2016 č.k. 4Co 573/2013-107 napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť prioritne sa

zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva po poručiteľke T. Š.. Následne po prípadnom ustálení existencie tohto naliehavého
právneho záujmu mu uložil so zreteľom na úpravu právnych vzťahov fyzických osôb k pozemkom do
1.1.1992, ako aj na zákonnú transformáciu týchto práv po 1.1.1992 na právo vlastnícke o požadovanom
určení rozhodnúť, t. j. vec meritórne prejednať.

5. Následne právni zástupcovia sporových strán nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie, pričom právny
zástupca žalobcov žiadal žalobe vyhovieť a právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. Obaja
uplatnili nárok na náhradu trov konania.

6. Súd prvej inštancie sa pri novom rozhodovaní o veci prioritne prejudiciálne zaoberal existenciou

naliehavého právneho záujmu na žalobcami požadovanom určení a dospel záveru, že na ňom je daný
naliehavý právny záujem, pretože pozitívnym rozhodnutím o ich žalobe by došlo k zmene právneho
postavenia žalobcov v tom, že by sa mohli na súde domáhať prejednania novoobjaveného dedičstva
po poručiteľke.

7. Vzhľadom na to, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP, ktorého § 78 stanovuje: „(1) Nútené
spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť
všetkých subjektov právneho vzťahu. (2) Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti
všetkých subjektov podľa odseku 1.“; súd prvej inštancie sa pred meritórnym rozhodnutím o procesnom
nároku žalobcov zaoberal tým, či sú v spore účastné všetky subjekty posudzovaného právneho vzťahu.

8. Vo veci rozhodol právne posúdiac otázku núteného procesného spoločenstva vo veci podľa ust. §
460 zákona č. 40/1964 Zb. OZ, § 461 ods. 1, 2 OZ a § 473 ods. 1, 2 OZ.

9. Z kópie zápisnice o predbežnom vyšetrení vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke súd prvej

inštancie zistil, že ju spísala pracovníčka štátneho notárstva Bratislava-vidiek S.. O. dňa 20. decembra
1991 za prítomnosti M.U. G., dcéry poručiteľky, pričom v bode 3. zápisnice „Meno, priezvisko, dátum
narodenia, zamestnanie a pobyt (pracovisko)“ pod písmenom a) „detí zomrelého (ej) (aj osvojených)
alebo ich potomkov“ uviedla: „1./A. G., R. a jej deti: a) V. G., N. N., O. XX, vnučka 2./O. N. R. a jej deti:
a) O. N., N. D. W., b) O. O., N. D. W., c) N. O., N. D. W., 3./H. Š. R. a jej deti: a) V. Š., N. Š. na P., 4./

O. O., N. N., A. XX, 5./AD. H., N. Y. XX X.. N., 6./Ľ. Š., N., Y. X, 7./Š. Š., H. Č.. X X.. Š., 8./I. Š., N. N.,
A. X, 9./T. Z., N. N., P. XX, 10./M. G., N. N., P. XX“.

10. Z kópie uznesenia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. D 501/93 zistil, že dedičské konanie
po poručiteľke bolo dňa 13. júna 1997 právoplatne zastavené, keď podľa odôvodnenia uznesenia

„Poverením zo dňa 4.1.1993 boli dedičské spisy pridelené súdom na vybavenie súdnemu komisárovi
M.. O. Z.. Táto vo veci konala, viackrát predvolala 10 dedičov po poručiteľke, z ktorých sa dostavovali
iba dvaja- traja. Dedičia nespolupôsobili pri zisťovaní majetku poručiteľa a pri zisťovaní jeho ceny.“.

11. Podľa súdu prvej inštancie žalobcovia v spore skutkovo netvrdili a ani z vykonaného dokazovania

nevyplývalo, že by poručiteľka pred smrťou v závete odkázala celý svoj majetok žalobcom a ostatných
zákonných dedičov vydedila. Za tohto stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že v posudzovanej veci
nie je splnená podmienka účasti všetkých dedičov po poručiteľke, preto podľa § 78 ods. 2 CSP žalobu
žalobcov zamietol, pričom meritórne sa žalobcami uplatneným procesným nárokom vôbec nezaoberal.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní
podľa § 255 ods. 1 CSP.13. Dodal, že vo vzťahu k žalobcom nemal poučovaciu povinnosť o tom, ktoré všetky subjekty
dedičského právneho vzťahu majú byť v spore účastné, nakoľko sú žalobcovia zastúpení advokátom.

14. Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalobcovia a žiadali ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť a priznať nárok na náhradu trov prvoinštančného i
odvolacieho konania. Nesúhlasili s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý za kľúčové pre
rozhodnutie mal posúdenie, či v posudzovanej právnej veci prichádza do úvahy podmienka stanovená
ust. § 78 CSP o nútenom procesnom spoločenstve. Poukázali na nedostatočnosť relevantnej judikatúry

k uvedenému ustanoveniu, keď však podľa nich možno vychádzať z predchádzajúcej súdnej praxe k
právnej úprave podľa § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016. Uviedol, že
súd prvej inštancie odkazuje na ustanovenia o dedení a dedičoch. Vyjadrili názor, že v predmetnom
konaní nie je daná podmienka núteného procesného spoločenstva, keď za také konanie označil
napr. konanie o určenie neplatnosti závetu. Naopak, určením, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po
poručiteľke, súd neurčí konkrétneho vlastníka nehnuteľnosti a nezmení vlastnícke vzťahy a nevyberie

tak len selektívny okruh dedičov a nezúčastneným dedičom ostanú všetky práva a nástroje použiteľné
v dedičskom konaní. Predmetom konania nie je podľa nich spor vyvolaný dedičským konaním, pričom
stav zápisu v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnostiam tvrdeným žalobcami. Pozitívnym
rozhodnutím vo veci sa podľa nich im len umožní, aby následne v dedičskom konaní bolo určené,
kto je vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. V danom konaní súd prvej inštancie nebude rozhodovať

o tom, či žalobcovia sú dedičmi poručiteľky a uvedenú skutočnosť má posúdiť len prejudiciálne za
účelom preverovania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. K podpore tohto právneho
názoru upozornili na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 2375/2012. Navyše podľa nich
neexistuje konkrétny právny predpis, ktorý by upravoval koncepciu núteného procesného spoločenstva
na strane žalobcov pri danom predmete sporu, keď určenie okruhu dedičov je predmetom samostatného

a osobitným právnym predpisom upraveného konania, ktoré nie je podľa nich možné zamieňať s
predmetom konania o určenie, či vec patrí do dedičstva. Namietali, že vytýkaným postupom súdu
prvej inštancie im bolo zmarené právo na prístup k spravodlivosti Mali za preukázané právo osobného
užívania nehnuteľnosti v prospech poručiteľka T. Š., pričom také právo bolo predmetom dedenia, ktoré
právo sa transformovalo do práva vlastníckeho. Predmetnú žalobu označili za jediný možný nástroj na

uplatňovanie svojich práv. Uviedli, že nedisponujú podkladmi pre určenie definitívneho okruhu dedičov,
rovnako nemôže okruh dedičov určiť súd prejednávajúci určovaciu žalobu. Rovnako nemôžu zabezpečiť
vstup všetkých dedičov do konania, keď ich nevôľu by bolo potrebné rešpektovať. Mali za neprijateľný
tento formálny postup súdu prvej inštancie a v tomto smere poukázali na uvedený právny názor
podporujúci nález ÚS ČR z 13.03.2013, sp. zn. IV.ÚS1241/12. Uviedli, že právny záver súdu prvej

inštancie o nutnosti núteného procesného spoločenstva podľa ust. § 78 CSP vyvoláva ich nemožnosť
domôcť sa svojich práv, keď však cieľom konajúceho súdu má byť hľadať a chrániť spravodlivosť, keď
právne predpisy a ich citlivá aplikácia v praxi poskytujú dostatok možností na poskytnutie primeranej
právnej ochrany sporovým stranám.

15. Ďalšie písomné podania strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Predmetom posudzovaného konania je žalobcami uplatnený nárok na určenie, že nehnuteľnosť
zapísaná na liste vlastníctva č. XXX vedenom Správou katastra Senec, pre okres Senec, obec
Tomášov, katastrálne územie H., a to parcela registra "C" č. XXX/X o výmere 674 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, patrí do dedičstva po T. Š., F. O., D. XX. V. XXXX, R. XX. D. XXXX,

naposledy bytom Š.H. X, H.. V zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.04.2016
č.k. 4Co573/2013-107, ktorým ako odvolací súd zrušil pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie vydaný
v preskúmavanej veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vytkol odvolací súd súdu
prvej inštancie nedostatočnosť odôvodnenia tohto pôvodne vo veci vydaného rozsudku a skutočnosť,
že sa nezaoberal predmetom konania, ktorým je požadované určenie, že relevantná nehnuteľnosť patrí

do dedičstva po poručiteľke, ale riešil otázku určenia vlastníctva k nehnuteľnosti, hoci táto predmet
konania netvorila, čím porušil právo strán sporu na spravodlivý súdny proces. Súdu prvej inštancie uložil
povinnosť zaoberať sa prioritne otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení a po jeho ustálení vec meritórne prejednať. Zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave bolovydané dňa 29.04.2016 za účinnosti už zrušenej právnej úpravy OSP. Po opätovnom predložení veci
súdom prvej inštancie súdu odvolaciemu tento zistil, že súd prvej inštancie sa intenciami odvolacieho
súdu síce riadil, keď v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku existenciu naliehavého právneho

záujmu skúmal, avšak nedostatočne. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku pokiaľ ide o právne
posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súd prvej inštancie dospel
k záveru, že tento je daný, pretože pozitívnym rozhodnutím o žalobe by došlo k zmene postavenia
žalobcov v tom, že by sa mohli na súde domáhať prejednania novoobjaveného dedičstva po poručiteľke.
Neuviedol však právne normy, ktoré otázku existencie naliehavého právneho záujmu riešia, ich výklad

a ani svoj spôsob ich aplikácie. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo veci rozhodol dňa
16.11.2016, keď dňom 01.07.2016 bola do právneho poriadku SR zavedená nová procesná norma, a
to Civilný sporový poriadok („CSP“), zákon č. 160/2015 Z.z., pričom podľa jeho ust. § 470 ods. 1 je
nový procesný kódex okamžite aplikovateľný i na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona. Uvedenou zásadou sa však súd prvej inštancie neriadil dostatočne a žalobu posudzovaniu
existencie naliehavého právneho záujmu pred rozhodnutím o nej podľa novozavedenej právnej úpravy

nepodrobil.

18. Podľa ust. § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu,

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19. Počnúc účinnosťou novej procesnej úpravy zavedenej CSP dikcia ust. § 137 písm. c) oproti pôvodnej
procesnejúpravevymedzenejdikciouust.§80písm.c)OSPplatnéhodo30.06.2016neumožňujesúdne
určenie právneho vzťahu, ale len určenie existencie (prípadne neexistencie) práva. Ide teda o žaloby

spôsobujúce vznik, zmenu alebo zánik konkrétnych práv žalobcu alebo žalovaného, alebo ich právneho
postavenia, pri ktorých v záujme úspešnosti v konaní žalobca musí preukázať existenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Nová právna úprava však okrem tejto zmeny v možnostiach
určovacích žalôb priniesla aj úplne nový typ určovacích žalôb oproti právnej úprave v zmysle OSP, a to
žalobyourčenieprávnejskutočnostipodľaust.§137písm.d)CSP,napodaniektorejexistujeoprávnenie

aj bez preukázania naliehavého právneho záujmu, avšak za predpokladu, že k podaniu takéhoto
druhu žaloby žalobcu oprávňuje osobitný predpis. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie napadnuté
odvolaním žalobcov nedostatočne prispôsobil novej procesnej úprave, ktorá upravuje určovacie žaloby
odlišne ako pôvodný OSP. Predchádzajúca právna úprava vo svojom znení obsahovala možnosť podať
určovaciu žalobcu aj za účelom určenia existencie alebo neexistencie určitého právneho vzťahu za

predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Nová právna úprava dikciou
ust. § 137 písm. c) obmedzila možnosti určovacích žalôb len určenie existencie alebo neexistencie
práva (nie právneho vzťahu) a okrem tohto zaviedla inštitút určenia právnej skutočnosti za predpokladu
existencie osobitného predpisu takúto žalobu umožňujúceho. CSP od 01.07.2016 teda diferencuje, či
sa jedná o žalobu určovaciu v zmysle toho, či tu právo je alebo nie je, alebo ide o žalobu na určenie

právnej skutočnosti. Keďže súd prvej inštancie právne posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu
nedostatočne, keďže neuviedol žiadne svoje úvahy a právnu argumentáciu, ktoré procesné ustanovenie
a ako pre účely posúdenia tejto právne významnej otázky na vec aplikoval a prečo, dopustil sa pri
svojom právnom posúdení veci omylu a zároveň aj rozhodnutie o tejto podstatnej prejudiciálnej otázke
nedostatočne odôvodnil.

20. Za dôvodnú potom vyhodnotil odvolací súd i odvolaciu námietku žalobcov pokiaľ ide o otázku
existencie núteného procesného spoločenstva dedičov po poručiteľke v preskúmavanom konaní v
zmysle ust. § 78 ods. 1, 2 CSP.

21. Nová procesná úprava účinná od 01.07.2016, ktorou je Civilný sporový poriadok („CSP“) upravuje
vo svojich ust. § 75 až 78 tzv. procesné spoločenstvo, ktorým sa rozumie situácia, keď na strane žalobcu
alebo žalovaného vystupuje viac subjektov. CSP rozlišuje samostatné spoločenstvo (§ 76 CSP) v
prípade samostatných práv a povinností, keď každý subjekt koná sám za seba, nerozlučné spoločenstvo
(§ 77 CSP), v ktorom ide o spoločné práva a povinnosti a rozsudok sa vzťahuje na každý subjekt

konania a procesný úkon jedného subjektu platí aj pre ostatných a aj tzv. nútené spoločenstvo (§ 78
CSP), ktorým sa rozumie procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v
spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu (ods. 1) a súd žalobu zamietne, ak nie je splnená
táto podmienka účasti všetkých subjektov (ods. 2). O nerozlučné spoločenstvo teda ide všade tam,kde sa účinok a dôsledok rozsudku bude vzťahovať na všetkých spoločníkov, t. j. napr. účastníkov
hmotnoprávneho úkonu, ktorého platnosť sa napáda, teda tam, kde podľa hmotného práva ide o právo
alebo povinnosť nedeliteľnej povahy. V týchto prípadoch je potrebné vydať jediný rozsudok ohľadne

všetkých spoločníkov. Jedná sa o vymedzený okruh osôb, ktorým v konkrétnom konaní prináleží tzv.
vecná legitimácia. V zmysle ust. § 78 ods. 1, 2 CSP potom ide o prípad, kedy konkrétny osobitný právny
predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, ktorý právny inštitút bol
do účinnosti novej právnej úpravy vyjadrovaný len judikatúrne. V praxi sa teda vyskytoval a táto súdna
prax bola do dikcie právnej normy prenesená expresis verbis. Ide o situácie, kde je nevyhnutné, aby

žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, keď ide napr. o niektoré nároky podľa zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, o nárok podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách a pod. Uvedené všeobecne záväzné právne predpisy priamo v dikcii svojich ustanovení
uvádzajú, ktoré subjekty sú stranami sporu v konaniach podľa týchto právnych predpisov, keď ich
nenaplnenie má za následok zamietnutie žaloby bez jej vecného prejednania. Súd prvej inštancie však
nárok žalobcov uplatnený predmetnou žalobou pod uvedenú právnu normu subsumoval nesprávne,

preto sa pri právnom posúdení veci dopustil omylu, keď účasť všetkých dedičov v konaní s daným
predmetom sporu by mohla byť nevyhnutná nanajvýš v zmysle ust. § 77 CSP (nerozlučné spoločenstvo),
ktoré však súd prvej inštancie vo veci neaplikoval a so zreteľom na toto ustanovenie predmetnú vec
právne neposúdil.

22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa
ust. § 389 ods. 1 písm. c), b) CSP, keďže súd prvej inštancie jeho nesprávnym právnym posúdením
veci, konkrétne otázky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a nedostatočným
odôvodnením veci o tejto otázke porušil právo strán sporu na spravodlivý súdny proces, ktorý nedostatok
v záujme zachovania dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania nie je účelné naprávať súdom

odvolacím. Zároveň aj nesprávnym právnym posúdením právnej otázky procesného spoločenstva v
preskúmavanej veci opäť porušil právo strán sporu na spravodlivý súdny proces, pričom vzhľadom na
dvojinštančnosť civilného sporového konania nie je účelné vykonať dokazovanie súdom odvolacím v
záujme predídenia neprípustnému vydaniu prekvapivého rozhodnutia vo veci bez možnosti podania
riadneho opravného prostriedku stranami sporu. V danom prípade uvedená zásada o práve strán

sporu na realizáciu svojich procesných práv prevláda nad zásadou hospodárnosti civilného sporového
konania.

23. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, keď v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie opäť viazaný vyššie uvedenými intenciami

súdu odvolacieho (§ 391 ods. 2 CSP). Jeho úlohou bude postupovať v zmysle týchto intencií, t. j.
opätovne právne posúdiť žalobou uplatnený určovací návrh podľa aktuálnej právnej úpravy danej ust. §
137 písm. c) a d) CSP, skúmať otázku existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
podľa ust. § 137 písm. c) CSP, prípadne posúdiť opodstatnenosť žaloby podľa ust. § 137 písm. d) CSP a
v tom prípade skúmať existenciu osobitného predpisu oprávňujúceho žalobcov na podanie predmetnej

žaloby, právne posúdiť otázku nutnosti procesného spoločenstva podľa ust. § 77 CSP, vec následne
prípadne aj vecne prejednať a nové rozhodnutie vo veci odôvodniť zákonu zodpovedajúcim spôsobom
za účelom jeho preskúmateľnosti stranami sporu a prípadne i súdom odvolacím (§ 391 ods. 3 CSP).

24. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).