Uznesenie Judgement was issued on Friday, December 3, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/113/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200233
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2021200233.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr.
Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobcu: M. L., nar.XX.X.XXXX, štátna
príslušnosť Iránska islamská republika, bytom J. N. XXXX/XX, XXX XX H. L., zastúpeného advokátskou
kanceláriou GH LEGAL s.r.o., so sídlom Kazanská 3, 821 06 Bratislava, IČO: 52 232 743, proti
žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo PPZ-HCP-BA2-2021/042263-005
zo dňa 10.8.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd priznáva správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej
vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20 S/113/2021.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 21.9.2021, doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 22.9.2021, sa žalobca

domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2021/042263-005 zo dňa
10.8.2021, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru
Dunajská Streda č. PPZ-HCP-BA8-41-011/2021-PC zo dňa 1.4.2021 potvrdil.

2. Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti

dôvodil tým, že okamžitým výkonom napadnutého uznesenia hrozí žalobcovi závažná ujma, nakoľko
žalobca vychováva na území Slovenskej republiky tri maloleté deti, má tu vytvorené sociálne väzby,
ktoré môžu byť vyhostením z územia Slovenskej republiky natrvalo pretrhnuté.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril.

4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.5. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie

nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej (2).

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

8. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje
jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu
zo strany správneho súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym

prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného
účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo
opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali právne účinky, ktoré by ich zrealizovaním boli považované
za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu
ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení

žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo
následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter
a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom
konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam
podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a

právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Dôvodmi priznania odkladného
účinkuvymedzenýmiv§185písm.a)SSPjehrozbazávažnejujmyspojenásokamžitýmvýkonomalebo
inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dôvodom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým
môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom

prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom
tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. (I. ÚS
53/2018).

9. Správny súd na základe dôvodov uvedených v žalobcom podanom návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP, nakoľko vzhľadom na žalobou
napadnuté rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi zrušený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky,

hrozí žalobcovi, že sa bude musieť aj so svojimi maloletými deťmi vysťahovať do domovskej krajiny, v
súvislosti s čím je dôvodné uvažovať nielen o narušení vzťahov členov rodiny žalobcu nadviazaných
na území SR, ale aj o sťažení uplatňovania práva v tomto súdnom konaní. Ide o hrozbu závažnej
ujmy, pričom takáto hrozba je jedným z dôvodov predpokladaných procesným predpisom pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, preto súd návrhu žalobcu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

10. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).