Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 9, 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/98/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202727
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8716202727.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobkyne: A. X., nar.

XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX S., štátny občan SR, právne zastúpenej: Beňo & partners
advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 proti žalovaným:
1/ Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne
zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02
Bratislava, IČO: 47 232 471, 2/ Š.R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX K. C., štátny
občan SR, 3/ BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47
967 692, o ochranu spotrebiteľa s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že Zmluva o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.02.2012 je n e p l a t n á .

II. Žalobkyni voči žalovanému 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 29.03.2016 žalobu voči žalovaným 1/, 2/ na ochranu spotrebiteľa
a žiadala, aby súd určil, že Zmluva o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.02.2012 je

neplatná, alternatívne, že Zmluva o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.02.2012 je
bezúročná a bez poplatkov. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila nasledujúcimi skutočnosťami.
Žalobkyňa označila za žalovaného 2/ Š. D., s ktorým uzatvárala v postavení „spoludlžníci“ zmluvu o
úvere, ktorá je predmetom tohto konania. Nakoľko žalovaný 2/ neprejavil nijakú ochotu vystupovať v
tomto spore na strane žalobcu 2 a nakoľko ako účastník zmluvného vzťahu založeného zmluvou o

úvere nemôže byť nútený, aby vystupoval ako žalobca 2/, žalobkyňa ho označila za žalovaného 2/. Dňa
29.02.2012 došlo k uzatvoreniu „Zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX“ medzi žalovaným 2/ v
postavení žiadateľa a dlžníka, žalobkyňou v postavení spoludlžníka a žalovaným 1/ v postavení veriteľa
- poskytovateľa úveru. Predmetom „Zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX“ bolo poskytnutie
finančných prostriedkov vo výške 17.000,- eur s výškou mesačnej splátky a s poplatkom za správu
úverového účtu 256,90 eur, počtom splátok 120, výškou úrokovej sadzby 11,9 %, RPMN 13,33 %,
priemernou RPMN 12,45 %. Celková výška nákladov predstavovala sumu 12.541,18 eur. Žalobkyňa

poukázala na skutočnosť, že pri výške 17.000,- eur celková výška nákladov predstavuje sumu 12.541,18
eur, čo predstavuje 74 % z poskytnutej istiny. Teda suma vo výške 12.541,18 eur, ktorú žalobkyňa musí
navyše zaplatiť v danom prípade, predstavujú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Uvedenékonanie žalovaného 1/ považuje žalobkyňa za konanie v rozpore s dobrými mravmi, poukázala na § 39
OZ. Zmluva o úvere, ktorú žalobkyňa so žalovaným uzavrela, bola formulárovou zmluvou a jej obsah
nemohla žalobkyňa nijako ovplyvniť. Vzhľadom na skutočnosť že sa jedná o spotrebiteľský úver a ide o

zmluvu o spotrebiteľskom úvere, tak tá musí obsahovať základné náležitosti v zmysle § 9 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách. Zmluva neobsahuje základné
náležitosti v zmysle citovaného zákona a to podľa písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Vzhľadom na

§ 11 Dôsledky porušenia povinností zákona č. 129/2010 Z. z. sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9
ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Poukázala na rozhodnutie ÚS 342/09, ČR a ďalšiu judikatúru. Žalobkyňa ďalej namietala bod 3.8
Zmluvy - dohodu o zrážkach zo mzdy, bod 15.3 - rozhodcovskú doložku (25.06.2014 bola podaná
žaloba na Stály rozhodcovský súd, Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s.). Podľa žalobkyne oba

tieto inštitúty zakladajú značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech žalobkyne ako
spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že žalovaný by si tak mohol
bez potreby uplatnenia nároku v súdnom konaní, kde by sa žalobkyňa mohla brániť a namietať
výšku nároku, resp. aj jeho právny základ, vymôcť od žalobkyne finančnú sumu a žalobkyňa by sa
voči tomuto postupu nemohla brániť. Uvedené potvrdzuje aj uvedená Dohoda, ktorá zakladá medzi

zmluvnými stranami značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobkyňa má
ďalej za to, že rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvného formulára vyhotoveného žalovaným,
ktorého obsah nemohla žalobkyňa nijako ovplyvniť. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ sa
za nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Uvedenou zmluvnou podmienkou totiž dodávateľ vopred vylučuje možnosť spotrebiteľa domáhať sa
ochrany svojich práv na riadnom všeobecnom súde a núti ho podriadiť sa rozhodcovskému súdu,
ktorý si vopred zvolil dodávateľ. Takéto zmluvné ustanovenie je možné platne dohodnúť v zmluvných
vzťahoch (najmä obchodnoprávnych), kde na oboch stranách záväzkovoprávneho vzťahu vystupujú
rovnako silné zmluvné subjekty. V spotrebiteľských vzťahoch, kde na jednej strane vystupuje silnejšia

a na druhej strane slabšia strana, takéto zmluvné ustanovenie spôsobuje výraznú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán. Potrebu ochrany spotrebiteľa pred takouto nanútenou
zmluvnou podmienkou zdôrazňuje aj Smernica Rady európskych spoločenstiev 93/13/EHS, ktorá bola
transponovaná do slovenského právneho poriadku. K určeniu zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov
žalobkyňa poukázala na § 80 písm. c) OSP. Na základe vyššie uvedeného považuje Zmluvu o úvere

lepšia splátka č. XXXXXXXXXX za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu nesplnenia si povinnosti -
obsahovať ustanovenie o uvedení výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda
s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Žalobkyňa má za to,
že naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy je daný aj tým, že sa
tým môže vyriešiť otázka porušovania spotrebiteľských práv žalobkyne. Naliehavosť právneho záujmu

tkvie aj v tom, že v spotrebiteľských zmluvách je v zmysle konštantnej judikatúry daný naliehavý právny
záujem na určení neprijateľnosti podmienok s cieľom ochrany spotrebiteľa proti porušovateľovi a o takýto
prípad ide nepochybne aj v tejto veci.

3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že má za to, že neexistujú dôvody a ani naliehavý

právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere. Hmotné právo ako dôsledok neprijateľnosti
zmluvných podmienok stanovuje neplatnosť týchto neprijateľných zmluvných podmienok a nie aj
neplatnosťcelejzmluvy(§53ods.5OZ).Nadruhejstrane,akbysúdkonštatoval,žezmluvnépodmienky
v zmluve o úvere sú neplatné pre neprijateľnosť, nemalo by to pre žalobcu žiaden subjektívny význam,
nevzniklo by mu na tom základe žiadne subjektívne právo. Teda postavenie žalobcu by sa v prípade

vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok nijakým spôsobom nezmenilo. Rozhodnutie danej
určovacej žaloby nebude znamenať úplné vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu a nepredíde
sa podaniu ďalšej žaloby. Poukázal na judikatúru.
Žalovaný 1/ zdôraznil, že v prejednávanej veci dôsledkom vyslovenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nemá. Dôsledkom vyhlásenia

neprijateľných podmienok je len konštatovanie ich neplatnosti a nie aj vydanie bezdôvodného
obohatenia; Žalovaný 1/ nepodal proti žalobcovi žalobu o plnenie na rozhodcovský súd a rovnako
sa nedomáha zrážok zo mzdy u zamestnávateľa žalobcu. Zmluva o úvere obsahuje požadované
náležitosti, keďže sa v nej uvádza (i) výška úveru, (ii) úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou, (iii) výškamesačnej splátky, (iv) RPMN banky v %, (v) taktiež priemernú RPMN na trhu, (vi) celkovú výšku
úveru, (vii) dátum 1. splátky, (viii) dátum nasledujúcich splátok, (ix) počet mesačných splátok, (x) dátum
konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalovaný 1/ za absolútne dostatočné

a v súlade so zákonom, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku
a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková
čiastka splatiť. Ustanovenie čl. 10 smernice 2008/48 veľmi presne stanovuje, aké náležitosti má mať
zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom toto ustanovenie neuvádza žiadne také vytýkané požiadavky
na náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako stanovuje § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.

z. Inak povedané, čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48 nie je správne premietnutý do § 9 zákona č. 129/2010
Z. Z.. Aplikácia smernice založená na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva umožňuje
účastníkovi vnútroštátneho súdneho alebo správneho konania dosiahnuť podobný výsledok, aký by
dosiahol v prípade priamej aplikácie smernice. Žalovaný 1/ preto tvrdí, že zmluva obsahuje všetky
požadované obsahové náležitosti podľa § 9 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z.. Žalobca mohol posúdiť rozsah
svojho záväzku (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15) a teda nemožno považovať

poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Dohodaozrážkachzomzdyjedovolenáajvspotrebiteľskýchvzťahoch.Navyše,právnaúpravapovoľuje
inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. Ak je inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy aprobovaným právnym inštitútom, nie je možné bez ďalšieho apriori tvrdiť, že ide
o dohodu neplatnú alebo dokonca, že ide o neprijateľné dojednanie. Dokonca ani v spotrebiteľských

vzťahoch nie je vylúčené uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie poskytnutého
spotrebiteľského úveru (§ 5a z. č. 250/2007 Z. z). Zrážkami zo mzdy sa nezasiahne do ekonomickej
situácie. Tvrdenie je nepravdivé, nakoľko zrážky zo mzdy sa vykonávali len vo výške, ktorá zodpovedá
výške dohodnutej mesačnej splátky. Žalovaný 1/ súdu oznámil, že dňa 06.10.2016 postúpil neuhradenú
časť pohľadávky zo Zmluvy o úvere na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., sídlom Vajnorská

100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692. Žalovaný 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní,
keďže nie je od 06.10.2016 veriteľom a zmluvnou stranou Zmluvy o úvere. Postavenie veriteľa zo Zmluvy
o úvere nadobudla spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.. Na základe uvedeného žalovaný 1/
navrhuje, aby súd žalobu voči žalovanému 1/ v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobkyňu na náhradu
trov konania žalovaného 1/.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 18.07.2017 k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedla, že trvá na
podanej žalobe v plnom rozsahu a má za to, že existujú dôvody, pre ktoré je potrebné považovať Zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.02.2012 za neplatnú, resp. že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa29.02.2012neobsahujezákonomvyžadovanénáležitostiatýmjujemožnépovažovaťzabezúročnú

a bez poplatkov. Vo vzťahu k námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 1/ žalobkyňa
poukázala na to, že v prvom rade žalovaný 1/ nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, že došlo k
postúpeniu neuhradenej časti pohľadávky z predmetnej zmluvy. Poukázala zároveň na § 526 ods. 1 OZ
a uviedla, že až po preukázaní, že došlo zo strany žalovaného 1/ k platnému postúpeniu, sa žalobkyňa
podrobnejšie vyjadrí. V druhom rade poukázala na to, že ak by aj došlo k postúpeniu neuhradenej

časti pohľadávky ako tvrdí žalovaný 1/, žalovanému 1/ svedčí pasívna legitimácia v konaní, ktorého
predmetom je určenie zmluvy o úvere za bezúročnú a bez poplatkov, resp. vyhlásenia za neplatnú,
nakoľko postúpením žalovaný 1/ neprestal byť zmluvnou stranou predmetnej uzatvorenej zmluvy o
úvere.

5. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.08.2017 uviedol k vyjadreniu žalobkyne,
že trvá na postúpení právneho vzťahu zo zmluvy o úvere na spoločnosť BENCONT COLLECTION,
a.s.. Má za to, že od 06.10.2016 nie je veriteľom a zmluvnou stranou zmluvy o úvere a má za to,
že žalobkyňa o tejto skutočnosti vie a vedela. Poukázal na § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Nakoľko úroky predstavujú príslušenstvo prevedenej pohľadávky, je zrejmé, že vzhľadom na postúpenie

pohľadávky nie je žalovaný 1/ vecne legitimovaný v danom spore napríklad konkrétne v otázke určenia
bezúročnosti, nakoľko o právach spojených s postúpenou pohľadávkou môže rozhodovať jedine veriteľ
tejto pohľadávky, ktorým je spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s..

6. Okresný súd Poprad uznesením č. k. 9C/98/2016 - 57 zo dňa 16.10.2018 pripustil do konania vstup

ďalšieho subjektu na strane žalovaného a to BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/
A, Bratislava, IČO: 47 967 692 na návrh žalobkyne, nakoľko dňa 06.10.2016 došlo k uzavretiu Zmluvy
o postúpení pohľadávok č. I/2016 (čl. 41).7. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.11.2018 uviedol, že pokiaľ ide o celkovú výšku nákladov,
táto bola vypočítaná správne, pričom zmluvu o úvere nie je možné považovať za bezúročnú a bez
poplatkov na základe toho, že by neobsahovala určenie výšky, počtu a termínov splátok, nakoľko tento

údaj je zo zmluvy o úvere zrejmý. Je zrejmé, že zmluva o úvere nemusí obsahovať amortizačnú tabuľku,
ale postačí, ak sa táto informácia na základe zmluvy dá identifikovať, čo v danom prípade zmluva spĺňa.
K dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že pokiaľ by aj neboli vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu,
žalobca by bol povinný plniť v zmysle dohodnutých úverových podmienok a splácať mesačne pravidelné
splátky anuity úveru v rovnakej výške, ako by boli vykonávané zrážky zo mzdy. Aj v prípade, ak by súd

určil neplatnosť tejto dohody, nemala by táto skutočnosť žiadny vplyv na platnosť hlavného úverového
zmluvného vzťahu. Namietal nedostatok procesnej podmienky - naliehavého právneho záujmu podľa
ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku s poukázaním na § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku. K rozhodcovskej doložke uviedol, že zmluva obsahuje rozhodcovskú doložku v bode
3.10. a poukázal na článok 10.2. všeobecných obchodných podmienok, na zákon č. 483/2001 Z. z.
o bankách a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Úverová zmluva, ktorej plnenie je

predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá
bola zriadená a pôsobí v SR v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a podlieha
dohľadu NBS. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky. Zákonom nebola
uložená povinnosť bankám pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy preukázateľne
poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných

sporov z obchodu. Žaloba nie je dôvodná a žalovaný 3/ ju navrhol v celom rozsahu zamietnuť.

8. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 9C/98/2016-92 zo dňa 21.12.2018 určil, že Zmluva o úvere
lepšia splátka č. 2767903187 zo dňa 29.02.2012 je neplatná. Žalobkyni voči žalovanému 2/ náhradu
trov konania nepriznal, voči žalovaným 1/ a 3/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Krajský súd v Prešove ako súd druhej inštancie uznesením č. k. 3Co/79/2019-171 zo dňa 07.11.2019
zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Súd druhej inštancie v citovanom rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia
uvádza, že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje,

že pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru postačuje neuvedenie čo i len jednej z náležitostí
vyžadovaných v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoSÚ) účinného v čase
rozhodovania. K dátumu uzavretia predmetnej zmluvy (29. 2. 2012) platila platná právna úprava ZoSÚ
ukladajúca veriteľom povinnosť predkladať spotrebiteľovi úverovú zmluvu, ktorá obsahuje podľa § 9

ods. 2 písm. j) „ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú
sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“. V odôvodnení
napadnutéhorozhodnutiaabsentujepopisust.§9ods.2j)ZoSÚzistenéhoskutkovéhostavuvovzťahuk
určeniu,žeúverjebezúročnýabezpoplatkov,rovnakoajprávneposúdenieveci.Súdprvejinštanciesíce

citoval ustanovenia právnych predpisov, neuviedol však, na základe akých skutočností je možné zistený
stav subsumovať pod predmetné ustanovenia, ako dané právne normy interpretoval, akými právnymi
úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Javí sa, že v úverovej zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady
potrebné pre výpočet RMPN, resp. nie je uvedené, aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a
preto už len z tohto dôvodu je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže súd prvej

inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho
procesu (čl. 46 Ústavy SR, čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv), tým odňal stranám sporu
právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo veci samej a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zodpovedajúcemu
zrušeniu rozsudku a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust.
§ 220 ods. 2 CSP. Rozhodne tiež o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

10.Súdvykonaldokazovanieprednesomprávnehozástupcužalobkyne,právnehozástupcužalovaného
1/, právneho zástupcu žalovaného 3/, výsluchom žalobkyne, žalovaného 2/, oboznámením s listinnými
dôkazmi založenými v spise.11. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že z toho úveru nečerpala nič, nebola iniciátorom úveru. Úver bral
žalovaný 2/, ona bola prizvaná len aby dodala príjem, aby jemu mohol byť poskytnutý predmetný úver.
Vtedy sa aj tej pani, čo písala tú zmluvu, pýtala, či bude nejaká záväznosť aj pre ňu z tej zmluvy. Pani

vravela, že nie. Vraj sa bude riešiť len jej príjem, aby bol žalovanému 2/ poskytnutý úver a že ona z toho,
aj keby prestal splácať, nebude mať žiadne následky. Ale následne, keď žalovaný 2/ prestal splácať,
začali žalobkyni volať najskôr z Poštovej banky, potom z nejakého Call centra. Najskôr jej povedali, že je
ručiteľ, potom bola zase spoludlžník a že je takisto povinná uhrádzať tú sumu, ktorú neuhrádza žalovaný
2/. Žalovaný 2/ aj pred tromi rokmi uznal a pred notárom podpísal, že on bol iniciátorom úveru, že on z

neho čerpal a ona vôbec nemala právo na ten účet. Čo on urobil s peniazmi, netuší. Ona nemala ani
kartičku, ani zmluva jej neprišla, ani pri podpise zmluvy nedostala žiadnu zmluvu. Až potom jej žalovaný
2/ povedal, že on má dve zmluvy, takže jej jednu dá. Zmluvu s nimi spisovala jedna pani v pobočke
Poštovej banky v Tescu v E.. Tá pani so žalovaným 2/ sa predtým dohadovali. Žalobkyňa bola potom len
zavolaná kvôli príjmu, aby mu vyšiel úver, že takto bude mať vyššiu sumu z úveru. Ona sa jasne vtedy
pýtala, že keď on prestane splácať, či bude mať povinnosť splácať, lebo inak to nepodpíše a ona jej

povedala, že nie, že všetko musí splatiť a bude sa týkať len žalovaného 2/. Takisto aj prípadný exekútor.
Tá pani len povedala, že žalobkyňa z toho nič nebude mať, že sa nemusí báť a kázala podpísať. Nevie,
či to majú tak, aby oklamali ľudí, lebo keby šla do banky, tam by nedali úver, keby povedala, že nebude
ho mať z čoho splácať. Takže zmluvu nečítala, lebo sa sústredila na to, čo tá pani rozprávala. Bolo to
v strese, tak to podpísala. Vie, že žalovaný 2/ zo začiatku splácal. Potom vie, že dal výpoveď z práce a

nevie či nechcel splácať alebo nemal z čoho splácať. Najskôr sa začali dohovárať a ona aj keď z toho
úveru nič nemala, tak jeden čas bola ochotná, aby išli nejako na polovicu alebo na nejakú čiastku, aby
sa to splatilo, aby nebol exekútor. Že by si potom prípadne aj to čo zaplatí, tú druhú polovicu, mohla
vymáhať od neho. Potom prestala s ním komunikovať, lebo ju začal obviňovať, že tie peniaze mala
ona, pritom ona z tých peňazí nevidela nič. Odvtedy sa nevideli. Žalobkyňa tiež platila, keď začali tie

problémy, keď neplatil on. Platila najprv Poštovej banke na to číslo účtu, čo sa malo platiť. To chodievala
osobne do poštovej banky, tam jej potom ale povedali, že už nemá platiť na to číslo účtu, ale že už to
má iná spoločnosť, iné číslo účtu. Stále jej volal niekto iný, či z Poštovej banky či z toho Call centra,
bola z toho už celá zmätená tak ako aj teraz. Aj im vysvetľovala, že je na materskej, že nemá peniaze,
že môže platiť maximálne 40,- eur mesačne, ale ich to nezaujímalo. Aj minulý rok platila, keď bola na

materskej. Na žiadnej nízkej sume sa dohodnúť nedá, sú tam vysoké úroky a oni sa dohodnúť nechcú.
Takže vtedy zatelefonovala na telefónne číslo, ktoré jej dali v Poštovej banke, asi to bolo na BENCONT,
tam jej povedali, že to prebrali oni, že má záväzok so žalovaným 2/, že je tam písaná ako spoludlžník a
že musí takisto uhrádzať. Platí už cca 4 roky, nie sú to pravidelné čiastky ani nejaké veľké sumy, ale keď
má, tak tam pošle prevodom cez účet alebo jej zatelefonujú, či uhradila alebo uhradí a stále chcú, aby

sa skontaktovala so žalovaným 2/ a povedala mu, aby začal platiť. Ona im stále vysvetlí, že naňho číslo
nemá, že sa s ním nedá skontaktovať, takže každý mesiac je to vlastne to isté. Po predložení fotokópie
zmluvy o úvere a obchodných podmienok na čl. 8-9 spisu na nahliadnutie žalobkyňa uviedla, že túto
zmluvu jej dal až žalovaný 2/ a tak ju predložila potom do konania, celé jej to takto predložil žalovaný 2/.
V odpovediach na otázky žalobkyňa uviedla, že oznámenie o postúpení pohľadávky jej bolo doručené.

Zmluvu o úvere im uvedená pani čítať nedávala. Pani to spísala, ukázala, čo podpísali, akú sumu a že to
dostane na účet. Teraz už nevie presne, či sa tam dohodli, že on to má dostať priamo tie peniaze alebo
budú vyplatené tie jeho predchádzajúce pôžičky. Lebo on mal číslo účtu a čo s tými peniazmi spravil, to
už nevie. Lebo žalovaný 2/ a tá pani sa stretli už predtým a dohodli sa. Žalobkyňa tam bola zavolaná až
potom. Dávajú asi tiež hocikoho, kto spisuje tieto zmluvy v rámci hocijakej brigády. Keď sa spýta v svojej

banke, tak jej povie rovno, keď nemá z čoho, úver jej nedajú. Potom asi klamú, aby získali ďalšie úvery.
Pamätá si na to presne. Slovu spoludlžník nerozumie, preto sa tej pani pýtala, čo to je. Žaluje Poštovú
banku, lebo spočiatku to mala Poštová banka a až teraz došlo na to, že má ísť o BENCONT.

12. Žalovaný 2/ pri výsluchu uviedol, že žalobkyňa povedala čistú pravdu. Zobral úver, bol braný v

E. v Tescu. Číta to z papiera, zo zmluvy, čo má ju so sebou ako originálny doklad. Dátum podpisu je
29.02.2012. Prišiel za pani do Tesca, lebo videl v televízii reklamu na lepšiu splátku. Povedal jej, aký
má príjem, že má jedno maloleté dieťa, na ktoré platí 100,- eur výživné, povedal, aké má splátky v
iných bankách. Povedala mu, že áno, je to lepšia splátka. Vo VÚB úver 2011 mal splátku 107,- eur,
zostatok mu ostal 6.000,- eur. Ďalší úver mal vo VÚB so splátkou 49,- eur, zostatok bol 3.000,- eur.

Ďalší mal prečerpaný limit 2011, tam už aj bolo platené, zostatok bol 1.000,- eur, to bolo prečerpanie
limitu. Spýtal sa pani v Poštovej banke, aké sú podmienky. Povedala mu tak, že peniaze nedostane do
ruky všetky, lebo tie úvery mu zaplatí Poštová banka. Nakoniec ako hovorila žalobkyňa, ona o zmluve
nevedela, nakoľko zmluvu spísali s Poštovou bankou len oni dvaja, bez žalobkyne. Vyrátala mu to tamna kalkulačke. Povedala, že cca keď vyplatia jeho dlhy, peniaze mu pošlú na účet. Ale nie celú sumu, oni
všetky jeho dlhy splatia, on sa nemá starať o nič. Jednu vec tiež nechápe, ako aj žalobkyňa povedala.
Všetky peniaze 17.000,- eur mu prišli na účet. Podotýka, že žalobkyňa nemala prístup k účtu, ku kartičke,

nemala z toho úveru ani euro. Keď mu došli peniaze na účet, pritom mu povedali, že sa nemá o nič
starať, tak potom mu povedali, že to má vyplatiť sám. Keby vedel, že si to má platiť sám, tak tú pôžičku
ani nezoberie. Tie peniaze vybral a išiel do tých bánk zaplatiť, aby mal pokoj. Ešte čo sa týka tej zmluvy,
tá pani mu povedala, či nemá kamarátku alebo kamaráta, lebo keď chce viac peňazí, dajú mu viac,
že stačí len podpísať. Tak oslovil žalobkyňu, ona prišla, podpísala. Pýtala sa tej pani, či z toho nebude

mať nič. Pani povedala, že nie, že všetko je v poriadku, že sa jej nič netýka. Jemu dali 17.000,- eur,
splátku mal 250,- eur a poštová banka sa nebála, keď mal ďalšie splátky 107,- eur, 49,- eur a ďalšie
splátky v Quatre, Cetelem. Takže vyplatili mu tých 17.000,- eur, ktoré ani takouto formou nechcel. Chcel,
aby mu všetky dlhy splatili oni. Taká bola aj zmluva. Veď v zmluve je napísané, že všetky vaše dlhy
vyplatíme a bude nižšia splátka. Bol by ochotný platiť 250,- eur, ako je v zmluve, ale už nestíhal. Lebo
to nebolo také jednoduché, keď vybral peniaze a išiel s nimi do banky. Oni nechceli tie peniaze hneď

na mieste, ale že má počkať na uzávierku mesiac a podobne. Prišiel do VÚB s tým, že má 6.000,- eur
na vyplatenie a oni povedali, že to nechcú hneď teraz, že má čakať. Tie nižšie sumy v nebankovkách
povyplácal, lebo to sa dalo hneď. Ale v bankách to bolo ťažké. Keby teda vedel, tak to nezoberie, lebo
pri toľkých splátkach, veď to je pomaly 500,- eur mesačne, tak sa nedá vyžiť. Vtedy ešte mal z čoho
splácať, ešte mal nejakú rezervu, všetko sa splácalo. Platil aj vo VÚB aj v Poštovej banke. To robil vo

Y.. Potom ale dostal ponuku do Nemecka, aby si zarobil, tak dal vo Y. výpoveď. Šiel do Nemecka, to
celé bolo klamstvo, ten chlap, čo tam mal čakať, tam nebol, nič z toho nebolo, tak sa vrátil na Slovensko
späť. Išiel na podporu, lebo mal odpracované roky vo Y., kde robil cca 12 rokov, tam boli aj kolegovia so
žalobkyňou. Nestíhal dlhy splácať v Poštovej banke ani vo VÚB. Zavolal preto do Poštovej banky, či mu
splátky neodložia. Vyšli mu v ústrety, povedali, že áno. Pýtali sa, na koľko ich chce odložiť. Povedal, že

kým si nájde prácu. Podmienka bola z ich strany, že na šesť mesiacov si môže odložiť splátky. Povedali,
že mu to schválili. Po šiestich mesiacoch sa zamestnal, takže mal peniaze, ale už sa to nedalo splácať,
lebo mal aj exekúciu ohľadne výživného. Zarobil peniaze, ktoré mu strhávali zo mzdy, teda splátku,
takže dostal výplatu 160 až 190,- eur. Ešte chce zdôrazniť, že to čo platila žalobkyňa zaňho Poštovej
banke alebo tomu ďalšiemu, uňho je zmluva neplatná, lebo oni porušili podmienky, kvôli nim sa dostal do

problémov ešte viac. Nechce sa cítiť zodpovedný za to, že berú peniaze žalobkyni. Chcel sa dohodnúť
aj na splátkach okolo 70,- eur, lebo to boli veľké sumy, ale na to mu povedali, že to nie je ani na poplatky,
že je to málo. Tak potom neplatil. Ani mu nenapadlo, že za to bude nejako postihovaná žalobkyňa. On
teraz prežíva len vďaka tomu, že má priateľku, ktorá ho živí.
V odpovediach na otázky uviedol, že oznámenie o postúpení pohľadávky mu domov na T. XX neprišlo.

Bolo mu poslaných 17.000,- eur na účet, z ktorých platil pôžičku Poštovej banke a ďalšie pôžičky, ktoré
malivyplatiťoniztohoúveru.Aužpotomnestíhalsplácať.Úverynesplatil,leboprišieldobanky,povedal,
že má u nich úver, chce ho splatiť. Ale oni mu povedali, že má počkať, že sú tam ešte ďalšie poplatky.
Takže nesplatil žiaden úver. Peniaze použil ako povedal na splácanie úveru Poštovej banke a ďalším.
Podotkol, že nezbohatol z týchto peňazí, ale dostal sa ešte do väčších problémov.

Na ďalšom pojednávaní dodal, že keby vedel, že poštová banka tie úvery nevyplatí, tak by v živote
tú zmluvu nepodpísal. Tie peniaze dostal, splácal z nich ďalšie úvery, ktoré teda Poštovou bankou
vyplatenéneboliatoajvsamotnejpoštovejbanke,voVÚB,Slovenskejsporiteľniaďalšieakoužuviedol.
Boli tam aj nebankovky, Provident a podobne, všetko splácal. V bankách ho odháňali, keď to chcel naraz
vyplatiť, tak to aspoň splácal. Tak ako uviedol, žalobkyňa z týchto peňazí nemala nič. Teraz mu došiel

ďalší papier od exekútora na splácanie, okolo 2.000,- eur, teda 1.000,- eur žalobkyni za tie splátky,
ktoré už platila. Zarába 380,- eur mesačne, pričom plní jednu svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k
maloletému dieťaťu, nakoľko je rozvedený a stará sa s družkou o ďalšie dve maloleté deti. Keby mu
poštová banka bola vyplatila všetky tieto úvery, tak by splácal len poštovej banke poctivo po tých 254,-
eur mesačne. Nepocítil by žiadnu krízu, ani v živote.

13. Právny zástupca žalobkyne na poslednom pojednávaní pred predchádzajúcim rozhodnutím súdu
prvej inštancie uviedol, že sú tu dôvody aj na vyhlásenie zmluvy za neplatnú aj na jej vyhlásenie za
bezúročnú. Samozrejme, tieto dva výroky súdu nemôžu byť vyslovené súčasne. Preto navrhli petit
žaloby vo forme eventuálneho petitu. Správne je teda znenie, že sa jedná o eventuálny petit. Dôvody

neplatnosti zmluvy spočívajú okrem iného vo veľkosti písma, ktorá je vytlačená takým spôsobom, že v
jej podstatných častiach sťažuje spotrebiteľovi orientáciu a čitateľnosť, poukázal na to, že hoci povinná
veľkosť písma bola zavedená až v roku 2013, majú za to, že veľkosť písma podľa obdobného parametra
je možné posudzovať aj spätne. Nie preto, že by tento zákon platil retrospektívne, ale preto, lebočitateľnosť to znamená zrozumiteľnosť zmluvy je základným predpokladom platnosti právneho úkonu.
Čo sa týka bezúročnosti zmluvy, tá je okrem už uvedeného daná aj tým, že žalovaný 1/ nezisťoval
nijakým spôsobom schopnosť spotrebiteľa splácať úver, čo dokladajú tou skutočnosťou, že v samotnej

formulárovej zmluve existuje len miesto na vyplnenie čistého mesačného príjmu a jediným výdavkom,
ktorý je možné uviesť, sú splátky iných úverov. Žiadna časť zmluvy neobsahuje údaj o výdavkoch
spotrebiteľa, ktoré mesačne vynakladá na zabezpečovanie svojich životných potrieb. Vzhľadom k tomu
majú za to, že ide o obzvlášť hrubé porušenie povinnosti zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať
úver, ktorá zakladá bezúročnosť zmluvy. Ďalšou skutočnosťou je RPMN, do ktorej nebolo zahrnuté aj

poistenie, hoci mesačné splátky poistného boli súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa. V zmluve je
nevyjasnený pojem spoludlžníka, ide o obchádzanie inštitútu ručenia, nakoľko postavenie spoludlžníka
svojím obsahom zodpovedá práve postaveniu ručiteľa. Je tomu tak preto, lebo tzv. spoludlžník podľa
zmluvy nedostáva žiadne plnenie od veriteľa, a dokonca v zmysle VOP nemá ani tie isté práva ako
dlžník, súčasne však zodpovedá za vrátenie úveru a príslušenstva rovnako ako dlžník. Čo sa týka
pasívnej legitimácie žalovaného 1/ táto je daná aj napriek postúpeniu pohľadávky a to z toho dôvodu,

že nepostupuje sa zmluva, ale iba právo z nej plynúce, čo znamená, že žalovaný 1/ je doposiaľ
účastníkom spotrebiteľskej zmluvy a všetky ostatné časti zmluvy okrem povinnosti vrátiť úver sa ho
právne dotýkajú. Konkrétne ide o zodpovednosť za spôsob výpočtu RPMN, zisťovanie bonity, veľkosť
písma, platnosť rozhodcovskej doložky a ostatných časti zmluvy vytknutých v žalobe. Ide jednoznačne o
určovací žalobný petit, na ktorom nie je potrebné dokazovať naliehavý právny záujem, nakoľko vyplýva

priamo zo zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, v ktorom je uvedené, že v prípade absencie
niektorej z obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy je úver bezúročný. Podľa toho istého zákona
má na bezúročnosť vplyv aj nedostatočné zisťovanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver, kde zákon
rozlišuje obzvlášť hrubé zanedbanie tejto povinnosti a bežné zanedbanie povinnosti. Majú za to, že
aj judikatúra Najvyššieho súdu SR uzavrela, že spotrebiteľ má právo v ktoromkoľvek okamihu trvania

zmluvy dožadovať sa určenia o jej bezúročnosť, nakoľko to má vplyv na výšku jeho povinnosti plniť
veriteľovi. Nie je pravdou, že by v prípade úspechu v spore boli žalobkyňa a žalovaný 2/ povinní žalovať
žalovaného 3/ o vrátenie bezdôvodného obohatenia. K splateniu tohto úveru ešte nedošlo, čo sa týka
istiny,toznamená,ževprípadeúspechuvsporebudežalovaný2/povinnýzaplatiťlentočovskutočnosti
od žalovaného 1/ dostal. Žalovaný 1/ a žalovaný 3/ súčasne nebudú môcť od nikoho z účastníkov

zmluvy požadovať plnenie prevyšujúce istinu a to práve na základe rozhodnutia súdu v tomto konaní.
Žalovaný 2/ mal v čase uzavretia zmluvy celkovo 6 úverov, s výškou mesačnej splátky viac ako 500,-
eur, pričom všetky tieto úvery museli byť riadne zapísané v bankovom aj nebankovom registri úverov.
Žalovaný 1/ si výšku týchto úverov minimálne z polovice nezistil, nezisťoval ani žiadne iné výdavky a
poskytol ďalší vysoký úver, dokonca bez toho, aby úverovú sumu sčasti poskytol priamo na vyplatenie

dohodnutých troch úverov. Už z tohto muselo byť žalovanému 1/ jasné, že výška mesačnej splátky, hoci
len za tie úvery, ktoré boli priamo uvedené na zmluve, spolu so splátkou nového úveru dosahujú takmer
výšku uvádzaného mesačného príjmu žalovaného 2/. Je teda evidentné, že žalovaný 1/ chcel poskytnúť
úver za každú cenu, bez ohľadu na možnosti ho splácať a je v tomto zmysle ako osoba s odbornou
spôsobilosťou povinná niesť za toto svoje konanie následky.

14. Právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaniach pred predchádzajúcim rozhodnutím súdu prvej
inštancie uviedol, že žaloba je nedôvodná z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaný
1/ si splnil povinnosť a oznámil žalobkyni postúpenie pohľadávky. Namietal nedostatok naliehavého
právneho záujmu. Čo sa týka neprijateľnosti údajnej neplatnosti zmluvných podmienok, ak by sa

hypoteticky aj vyskytla nejaká neplatnosť, v zásade to nespôsobuje neplatnosť samotnej zmluvy tak ako
to uvádza § 53 ods. 5 OZ. Poukázal na písomné vyjadrenia a judikatúru. Na základe všetkých uvedených
skutočností žiadal žalobu zamietnuť a priznať trovy konania.

15. Právny zástupca žalovaného 3/ na pojednávaní pred predchádzajúcim rozhodnutím súdu prvej

inštancie uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia, ktoré zaslali súdu písomne. Žalovaný 3/ si osvojil
argumentáciu žalovaného 1/, tiež v časti nedostatku naliehavého právneho záujmu. Ak súd určí tieto
dve neprijateľné podmienky za neplatné, tak zmluva ďalej existuje a teda nemôže sa skonštatovať jej
neplatnosť, čo podporujú aj iné rozhodnutia. Pokiaľ ide podmienky písma, toto ustanovenie nemôže
pôsobiť retroaktívne. Ak tieto podmienky platili v období uzavretia zmluvy, žalovaný 1/ a 3/ nemohli

vedieť,ženeskôrbudúvyhlásenézaneprijateľné.Žalovaný2/sislobodnezobralúver,tentoúverdostala
jeho sociálna situácia pre toto konanie nie je relevantná. Petit žiadal zamietnuť, čo sa týka predovšetkým
naliehavého právneho záujmu. Uplatnil si náhradu trov konania v rozsahu 100 %.16. Na poslednom pojednávaní (po rozhodnutí súdu druhej inštancie) právny zástupca žalobkyne
uviedol, že sú dané dôvody neplatnosti úverovej zmluvy a to z toho dôvodu, že v zmluve sa nachádza
väčší počet neprijateľných podmienok, ktoré popri sebe nemôžu obstáť, resp. bez nich zmluva stráca

svoj zmysel. V prvom rade ide o flagrantné porušenie povinnosti dodávateľa ohľadom zisťovania
príjmov dlžníka, teda žalovaného 2/. Z jeho výsluchu vyplynulo, že v rozhodnom čase mal tri úvery vo
Všeobecnej úverovej banke, okrem toho úver v Quatre, Home Credit a Provident a údajne aj viacero
ďalších nebankoviek, pričom spolu výška jeho mesačných splátok bola viac ako 500,- eur. Za týchto
okolností poskytnutie úveru tomuto dlžníkovi bolo zásadne neprimerané jeho príjmom. Okrem toho

tiež tento úver mal byť poskytnutý na vyplatenie predchádzajúcich úverov, k čomu zo strany banky
nedošlo a tento úver mu bol poskytnutý priamo na účet. Okrem toho sa v zmluve nachádza neplatná
rozhodcovská doložka, nesprávne uvedené RPMN, okrem dôvodov uvádzaných odvolacím súdom aj
preto, lebo neobsahuje poistné a takisto je zmluva vyhotovená prakticky nečitateľným písmom. Je
pravdou, že povinná veľkosť písma bola v spotrebiteľskom práve upravená až neskôr, bolo to však
práve z toho dôvodu, že dodávatelia úmyselne vyhotovovali nečitateľné zmluvy. Takáto forma zmluvy

jednak nespĺňa požiadavku písomného právneho úkonu a zároveň nespĺňa zrozumiteľnosť. Len toto
má samo osebe za následok neplatnosť zmluvy ako takej. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že zmluva je
napriek tomu platná, majú za to, že prichádza do úvahy určenie jej bezúročnosti a to z vyššie uvedených
dôvodov. Poznamenávajú, že hoci je žalobný petit nazvaný ako alternatívny, z obsahu vyplýva, že
ide o petit eventuálny, nakoľko v prípade vyhovenia prvej časti nemá význam vyhovieť aj druhej časti

a opačne, v prípade vyhovenia druhej časti je daný dôvod na zamietnutie prvej časti. Čo sa týka
pasívne legitimovaných osôb, vzhľadom k tomu, že ide o typ určovacej žaloby, účastníkmi takéhoto
podania musia byť všetci tí, ktorí boli účastníkmi právneho úkonu a tiež tí, ktorých sa výsledok tohto
konania právne dotýka. Túto požiadavku splňujú všetky sporové strany. Nad rámec uvádzajú, že ako
žalobkyňa tak aj žalovaný 2/ zhodne potvrdili, že úver bol poskytnutý výlučne žalovanému 2/ a žalobkyňa

bola do zmluvy pribratá reálne ako ručiteľ a nie ako dlžník, hoci slovné označenie svedčí o opaku.
Je evidentné, že nebolo úmyslom strán, aby žalobkyňa dostala úver, ale jediným úmyslom bolo to,
aby svojou účasťou v zmluve poskytla vyššie zabezpečenie jeho vrátenia. Aj toto považujú za nekalú
obchodnú praktiku, nakoľko dodávateľ by mal v zmluve používať také hmotnoprávne označenia, ktoré
zodpovedajú reálnemu právnemu stavu. Na základe uvedeného žiadajú, aby súd rozhodol primárne o

určení neplatnosti zmluvy a ak dospeje k záveru o jej platnosti, aby rozhodol o jej bezúročnosti.

17. Právny zástupca žalovaného 1/ poslednom pojednávaní (po rozhodnutí súdu druhej inštancie)
poukázal na všetky ich doterajšie vyjadrenia a prednesy a žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal
náhradu trov žalovaného 1 vo výške 100 %.

18. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový a právny stav.

19. Žalobkyňa ako spoludlžník, žalovaný 2/ ako dlžník a žalovaný 1/ ako veriteľ uzatvorili Zmluvu o úvere
lepšia splátka číslo XXXXXXXXXX zo dňa 29.02.2012, ktorá pozostáva z troch častí - prvá časť: zmluvné

strany, druhá časť: žiadosť o poskytnutie úveru lepšia splátka a žiadosť o zriadenie osobného účtu, tretia
časť: zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia.
Podľa tretej časti bod 3.1. predmetom zmluvy o úvere je poskytnutie úveru vo výške 17.000,- eur, pri
výške mesačnej splátky 255,24 eur, poplatok za správu a vedenie úv. účtu 1,66 eur, výška splátky s
popl. za správu úv. účtu 256,9 eur, výška úrokovej sadzby 11,9 % p. a., RPMN 13,33 %, priemerná

RPMN na trhu 12,45 %, celková výška nákladov 12.541,18 eur, poistenie schopnosti splácať úver -
základný súbor poistenia, dátum prvej splátky 15.03.2012, dátum každej ďalšej splátky k 15. dňu v
mesiaci pri počte mesačných splátok 120, dátum konečnej splatnosti úveru 15.02.2022, číslo úverovej
zmluvy XXXXXXXXXX. Ďalej je uvedené číslo úverového účtu, číslo novozriadeného osobného účtu,
číslo účtu čerpania, typ a adresa nehnuteľnosti. V závere tohto bodu je uvedené, že celkovú čiastku

úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom. To teda predstavuje sumu 17.000,- eur + 12.541,18 eur = 29.541,18 eur.
Podľatretejčastibod3.2.bankaposkytujedlžníkoviúverpredovšetkýmnasplateniepredchádzajúceho/-
ich záväzku/ov. Dlžník je povinný každý z konsolidovaných úverov splatiť v súlade s podmienkami
uvedenými v Obchodných podmienkach pre úver lepšia splátka (OP), v opačnom prípade je

banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celého úveru poskytnutého v zmysle ZoÚ vrátane
príslušenstva. ZoÚ vzniká banke záväzok poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky za splnenia
podmienok stanovených bankou, do výšky uvedenej v ZoÚ. Banka poskytne dlžníkovi peňažné
prostriedky vo výške schváleného úveru zníženého o poplatok za poskytnutie úveru podľa aktuálnehoSadzobníka poplatkov banky. Poskytnutím prostriedkov zo ZoÚ vzniká dlžníkovi a spoludlžníkovi
záväzok tieto peňažné prostriedky tvoriace pohľadávku banky (vrátane úrokov, poplatkov, úrokov z
omeškania a zmluvnej pokuty) vrátiť a plniť ostatné povinnosti v zmysle OP.

Podľa tretej časti bod 3.6. právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov,
oboznámením o RPMN, oznámením o úrokových sadzbách, informáciami o poistení podľa zák. č.
186/2009 Z. z. a príslušnými ustanovenia zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka a zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Dlžník sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami úveru

uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka, ktorý je
k dispozícii na obchodnom mieste banky. V prípade, ak dlžník požiadal v ZoÚ o zriadenie osobného
účtu s balíkom služieb, ktorý zahŕňa aj vydanie a vedenie debetnej platobnej karty, tieto vzťahy sa
riadia Obchodnými podmienkami pre osobný účet a Obchodnými podmienkami pre debetnú platobnú
kartu. V danom prípade bol dlžník zároveň oboznámený pred uzatvorením Zmluvy o osobnom účte
s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o povolenom prečerpaní a

súhlasí, že podpis na tejto ZoÚ je jeho podpisovým vzorom k zriadenému osobnému účtu. Dlžník, ako
aj spoludlžník svojím podpisom potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s
nimi. Pojmy s veľkým začiatočným písmenom definované v OP a VOP majú rovnaký význam aj v ZoÚ.
Poistenie sa riadi ustanoveniami Poistnej zmluvy a Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie
schopnosti splácať úver, ktoré sú súčasťou Poistnej zmluvy.

Podľa tretej časti bod 3.8. Dlžník, ako aj Spoludlžník, a to každý z nich osobitne, podpisom tejto ZoÚ
uzatvára s Bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ. Banka ako
veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči Dlžníkovi a Spoludlžníkovi zo
ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu vo výške Splátky, najviac však vo

výškeprípustnejpodľapríslušnýchprávnychpredpisov,atoaždoúplnéhozaplateniapohľadávkyBanky.
Podľa tretej časti bod 3.9. Dlžník je povinný o skutočnostiach poskytnutia a čerpania úveru informovať aj
Spoludlžníka. Spoludlžník podpisom ZoÚ splnomocňuje Dlžníka na prevzatie originálu ZoÚ v jeho mene.
Podľa tretej časti bod 3.10. zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto ZoÚ
vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou

uvedenou v článku 10., II. časti VOP. Zmluvné strany zároveň vyhlasujú, že sa oboznámili s obsahom
rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej uzatvorenia. Zmluvné strany berú na vedomie, že rozhodnutie
rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môžu domáhať len z
dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z. z. v rozhodcovskom konaní.

20. V druhej časti predmetnej zmluvy, ktorú vypĺňal dlžník - žiadateľ (žalovaný 2), je uvedené, že žiada
o splatenie nasledovných záväzkov - úver vo VÚB, rok poskytnutia 2011, výška mesačnej splátky 107,-
eur, odhadovaný zostatok úveru 6.000,- eur; úver vo VÚB, rok poskytnutia 2011, výška mesačnej splátky
49,- eur, odhadovaný zostatok úveru 3.000,- eur; povolené prečerpanie vo VÚB, rok poskytnutia 2011,
výška mesačnej splátky 19,- eur, odhadovaný zostatok úveru 1.200,- eur. Spolu teda podľa týchto

údajov splácal 175,- eur mesačne a touto zmluvou sa zaviazal na splácanie splátok po 256,9 eur
mesačne, spolu teda 431,90 eur pri čistom mesačnom príjme, ktorý vyplnil v prvej časti zmluvy 590,-
eur mesačne (pracovná pozícia montážny robotník); dlžníkovi by teda zostalo mesačne 158,10 eur. V
zmluve nie je uvedené, že žalovaný 1/ vyplatí uvedené záväzky žalovaného 2/, len že mu poskytuje
úver predovšetkým na splatenie predchádzajúceho/-ich záväzku/-ov (formulárové znenie). Žalovaný 1/

si žiadnym spôsobom neoveril tieto záväzky žalovaného 2/ ani príjem žalobkyne a žalovaného 1/. Čistý
mesačný príjem žalobkyne je v prvej časti zmluvy uvedený v sume 350,- eur (pracovná pozícia robotník),
dôchodok a iný mesačný príjem 170,- eur.

21. Podľa žalovaným 3/ predloženého prehľadu splácania (čl. 65) bolo doposiaľ splatených 700,- eur.

22. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.
Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.24. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil Občiansky súdny poriadok a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej

aplikovateľnosti),keďúčinkyúkonovdovtedyučinenýchpodľaObčianskehosúdnehoporiadkuzostávajú
zachované.

25. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Od 01.01.2018 nadobudol

účinnosť článok XII. bod 39 Zákona č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajúniektorézákonyvzneníoznámeniaoopravechybyč.299/2017Z.z..Vtomtočlánkusazákonč.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch dopĺňa v § 11 o nový odsek 4, ktorý znie: „Spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. 18ba)“. Poznámka pod čiarou k odkazu

18ba) znie: „§ 137 ods. c) a d) Civilného sporového poriadku“.

26. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere má žalobkyňa ako spotrebiteľ, t.
j. slabšia strana v spore, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jej skutočný dlh nad rámec
poskytnutých finančných prostriedkov v prípade neplatnosti zmluvy. Jej postavenie sa stane istejšie,

nebude vystavená sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.

27. Podľa § 75 ods. 1 Civilného sporového poriadku na strane žalobcu alebo žalovaného môže
vystupovať viac subjektov.

28. Podľa § 77 ods. 1 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo,
v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto
vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

29. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že

sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)

30. Postúpenie pohľadávky na základe zmluvy je upravené v ustanoveniach § 524 až 530 Občianskeho
zákonníka. Samotné uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky sa prejaví nielen na strane postupcu
a postupníka, ale aj na strane dlžníka. Je preto treba odlišovať vznik existencie dvoch relatívne

samostatných právnych vzťahov, a to vzťahu postupcu a postupníka a vzťahu postupcu a postupníka na
jednejstraneadlžníkanastranedruhej,atonajmäsozreteľomnarôznosťprávaapovinnostívzávislosti
na splnení predpokladov pre nástup všetkých práv a povinností vyplývajúcich z postúpenia pohľadávky
(§ 526 OZ). Zákon čo do právnych dôsledkov týchto vzťahov rozlišuje tieto dôsledky v závislosti od toho,
či došlo k odplatnému alebo bezodplatnému postúpeniu pohľadávky (§ 527 OZ).

31. Najvyšší súd Slovenskej republiky už viackrát judikoval, že ak má byť určená neplatnosť zmluvy,
musia byť účastníci konania všetci, ktorí ju uzavreli, pretože sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich
z hmotného práva, a teda majú vecnú legitimáciu, inak by súd žalobu zamietol pre nedostatok vecnej
legitimácie (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 122/2002

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe č. 30/2004, sp. zn. 1 Cdo 11/2003).

32. Vzhľadom na uvedené je daná pasívna vecná legitimácia žalovaných (nerozlučné spoločenstvo).

33. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.34. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

35. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

36. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

37. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

38. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

39. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

40. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

41. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

42. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

43. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

44. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

45. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

46. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

47. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom
splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského

úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 ,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou
hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty

ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

48. Podľa § 9 ods. 6 citovaného zákona spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto
zákona.

49. Podľa § 9 ods. 7 citovaného zákona veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať
spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto
konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.

Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení
vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

50. Podľa § 9 ods. 8 citovaného zákona veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber

rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa
práv, ktoré mu priznáva tento zákon.51. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a) až k) ,
r) a y) a § 10 ods. 1 ,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

52. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1
,niejeoprávnenývyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

53. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné
podmienky, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (§ 54 Občianskeho zákonníka ). Ochrana, ktorú Občiansky zákonník spotrebiteľom poskytuje, umožňuje

súdu ex offo preskúmať spotrebiteľskú zmluvu z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, tým
skôr, ak postup ex offo nie je nevyhnutný, nakoľko samotný žalobca žiada o to v žalobe. Ustanovenie
§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy obsahuje demonštratívny výpočet zmluvných dojednaní
v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné zmluvné podmienky. Okrem

toho do ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca zakotvil, že zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve sa
nemôžuodchýliťodtohtozákonavneprospechspotrebiteľa,pričomspotrebiteľsanajmänemôževopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

54. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

55.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

56. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

57. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základepredbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

58. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

59. Článok 6 ods. 1 Smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že pri posudzovaní otázky, či zmluva
uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo viacero
nekalých podmienok, môže bez uvedených podmienok naďalej existovať, sa súd, ktorý o veci rozhoduje,

nemôže opierať len o prípadnú výhodnosť vyhlásenia neplatnosti dotknutej zmluvy ako celku pre jednu
zo zmluvných strán, v tomto prípade spotrebiteľa. Uvedená smernica však nebráni tomu, aby členský
štát v súlade s právom únie ustanovil, že zmluva uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a
spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok je neplatná ako celok, pokiaľ
sa ukazuje, že to zabezpečí lepšiu ochranu spotrebiteľa. Konštatovanie nekalosti obchodnej praktiky

predstavuje jedno z kritérií, na ktorých príslušný súd môže podľa článku 4 ods. 1 Smernice 93/13
založiť svoje posúdenie nekalosti zmluvných podmienok týkajúcich sa nákladov na úver poskytnutý
spotrebiteľovi. Takéto konštatovanie však nemá priamy vplyv na posúdenie platnosti uzavretej zmluvy o
úverepodľačlánku6ods.1Smernice93/13.(rozsudokSúdnehodvoraEÚz15.marca2012,Pereničová
a Perenič, C-453/10)

60. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo
EditorialSA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez
Alcón Pradesa spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu
súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť,

že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám
povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často
obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť,
aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú
jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva

nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa
môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na
svoj vlastný návrh“.

61. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, v danom

prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju uzatváral žalovaný 1/ ako dodávateľ a žalovaní 2/ a žalobkyňa ako spotrebitelia, pričom obsah
zmluvy bol daný žalovaným 1/ bez možnosti spotrebiteľov privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

62. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné

podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú
nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. (ÚS 342/09, ČR)

63. Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná(napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá
alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z
omeškania nad limit podľa Nariadenia vlády 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj

zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej
stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia
spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

64. V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná

podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

65. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy a
teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

66. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl.
8 smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva,

no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré
bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

67. Pokiaľ ide o prehlásenie spotrebiteľov v bode 3.6. - tento bod de facto prenáša na spotrebiteľov

dôkazné bremeno v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa s obchodnými podmienkami,
sadzobníkom poplatkov (žalovaní ho nepredložili) a informáciami o poistení. Práve skryté prenesenie
dôkazného bremena má pre spotrebiteľov neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu
jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebitelia už len v dôsledku predmetnej zmluvnej
podmienky môže byť odradení od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom.

Pokiaľ ide o poplatky, ktoré sú uvedené v bode 3.2. zmluvy, jedná sa o finančné záväzky spotrebiteľov za
plnenia, ktoré im po materiálnej stránke nie sú dodané a slúžia v skutočnosti len záujmom dodávateľa a
zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov.
(Rozhodnutie KS Prešov z 21.11.2012, sp. zn. 18Co/109/2011.) Poplatok za poskytnutie úveru je
neprijateľnou podmienkou z dôvodu, že tento predstavuje plnenie, za ktoré spotrebitelia nedostávajú

žiadne reálne protiplnenie.
Pokiaľideopoistenieuvedenévbode3.6.zmluvy,tátoďalejneinformujeriadneopodmienkachpoistenia
v rozsahu, ktorý musí obsahovať poistná zmluva. Odkazuje len na nešpecifikovanú Poistnú zmluvu a
Všeobecné poistné podmienky. Ustanovenie teda prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno, že sa s
ňou oboznámil. Taktiež poisťovňu zjavne vyberá veriteľ.

Pokiaľ ide o celkovú výšku nákladov (12.541,18 eur), aj tohto ustanovenia sa dotýka neurčitosť a
nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky a rozpor so zákonom. V rámci delenia právnych úkonov podľa
kritéria odplatnosti je úver odplatným právnym úkonom. Odplatu za hlavný predmet plnenia predstavujú
úroky. Tiež sa im zvykne hovoriť cena úveru, alebo odplata. Ak preto žalovaný naformuloval zmluvu tak,
že sa majú platiť celkové náklady v uvedenej výške a úrok, nie je jasné, čo sú celkové náklady.

Podľa citovaného § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať „ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov“. V zmluve evidentne nie sú uvedené predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej

miery nákladov.
Zo splátok, v rozpore so zákonom, nie je jasné, v akej výške sú splátky istiny a v akej výške splátky
úrokov.Podľacitovaného§9ods.2písm.k)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke (bod 3.10), ide o ustanovenie v rozpore s § 39 Občianskeho
zákonníka. Ide o neprijateľnú rozhodcovskú doložku podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka,
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovi. O takúto rozhodcovskú doložku ide aj pri

možnosti výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcom, pretože z pohľadu spotrebiteľa je jedno, či mu
rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská zmluva alebo veriteľ svojim konaním, čo je takmer pravidlo,
že arbitráž vyvolávajú dodávatelia. Súd poznamenáva, že z ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými
podmienkami nie sú vylúčení ani obchodní zástupcovia, pokiaľ uzavrú spotrebiteľskú zmluvu. Prax
ukazuje, že mnohí obchodní zástupcovia si ani neuvedomujú, že na trhu ponúkajú neprijateľné zmluvné

podmienky.

68. Vo vzťahu k ďalšej neprijateľnej zmluvnej podmienke - dohode o zrážkach zo mzdy - bod 3.8
zmluvy súd uvádza nasledovné. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je

nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese
zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad
(rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do
rozporuspožiadavkounapoctivýobchodnýstykačestnúobchodnúprax.Zákonodarcapriznaltakémuto

konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať
dohoduakoneplatnú(§53ods.5OZ),hocimázákladvznenízákona.Dôležitésúokolnostijejzakotvenia
v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku
7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia

zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice
Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Je tiež potrebné poukázať
na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných
praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.01.2011
pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo

mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53
Občianskehozákonníka,keďžespotrebiteľjeužvčasevznikuprávnehovzťahunútenýuzatvoriťdohodu
o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej
autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany

dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

69. Súd opakovane poukazuje na znenie § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (už citované
v bode 46), podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie je neprijateľnou aj zmluvná
podmienka splnomocňujúca na prevzatie zmluvy žalovaného 2/ uvedená v bode 3.9.

70. Horeuvedené zmluvné podmienky zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v

neprospech spotrebiteľov (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

71. Pokiaľ ide o veľkosť písma, možno konštatovať, že písmo je také malé, že je skutočne problém
ho prečítať. Navyše Formulár zmluvných podmienok (bod 3.6.) podľa textu samotnej zmluvy tiež nie je
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Zásada poctivosti sa vzťahuje aj na aplikáciu obchodných podmienok.

Za tejto situácie nemožno hovoriť o zásade poctivosti, ktorá zásada sa samozrejme vzťahuje aj na
aplikáciu obchodných podmienok, sadzobník podmienok a formulár zmluvných podmienok. Keďže tieto
obchodné podmienky neboli uvedené v samotnom texte zmluvy, potom bolo na žalovaných 1/ a 3/, aby
uniesli dôkazné bremeno, t. j. aby preukázali, že sa spotrebiteľ oboznámil s ich obsahom, nakoľko len
samotný podpis na zmluve nie je postačujúci. Žalobkyňa totiž vo svojej výpovedi uviedla, že na bližšie

oboznámenie sa so zmluvnými podmienkami nemala čas, nebola ani na to vyzvaná, dokonca jej nebola
zmluva ani odovzdaná, pričom žalovaní nepredložili žiadny dôkaz o opaku.72. Súd určil neplatnosť zmluvy o úvere pre početné neprijateľné zmluvné podmienky. Napriek snahe
udržať zmluvu v platnosti ustálil, že táto nie je z objektívneho hľadiska ako celok udržateľná, keďže
vadami netrpia iba jej podstatné náležitosti, ale v podstate všetky časti (články). Neprihliadal pritom na

výhodnosťneplatnostizmluvypretohoktoréhoúčastníkazmluvy,alenaobjektívnehľadisko,čijezmluva
ako celok neplatná resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Za dôležité tiež považoval hľadisko, či by zmluvné
strany mali vôľu na kontrakte bez neplatných klauzúl. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých
prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale

aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Znaky neprijateľnej
zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá
alebojevrozpores„ratiolegis“zákonnéhoustanovenia,podľaktoréhoboladojednaná.Vadypredmetnej
úverovejzmluvysadotýkajújejesenciálnychnáležitostí,berúczreteľpodľa§41Občianskehozákonníka
na povahu právneho úkonu, obsah právneho úkonu, ktorý zakladá hrubú nerovnováhu práv a povinnosti
v neprospech slabšieho spotrebiteľa, ďalej vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola zmluva uzavretá a

evidentnú nadvládu nad dlžníkom (slabšia pozícia čo do vyjednávacej pozície a čo do informovanosti)
a konečne, berúc zreteľ na povahu právneho úkonu, súd žalobe vyhovel a určil, že zmluva je neplatná.
Nakoľko ide o eventuálny petit, súd o bezúročnosti a bezpoplatkovosti nerozhodoval.

73. Právna teória rozoznáva petit eventuálny a alternatívny. Eventuálny petit je taký, keď žalobca

požaduje uloženie určitej povinnosti resp. prisúdenie určitého plnenia s tým, že pre prípad, ak tento
prvý petit bude zamietnutý, súčasne požaduje, aby bolo rozhodnuté o druhom (eventuálnom) petite. O
alternatívnom petite hovoríme, keď žalobca žiada zaviazať žalovaného na dve plnenia, ktoré sú pre neho
rovnocenné. Rozsudok súdu potom zaväzuje žalovaného na jedno alebo druhé plnenie. Alternatívny
petit vychádza z toho, že žalovanému sa jeho znením poskytne právo voľby, ako sa zbaví svojho

záväzku, napríklad dodá vec alebo zaplatí určitú sumu peňazí.

74. Podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie jedného nároku (napr. vydanie veci, ako je
tomu i v danom prípade) a ak by toto vydanie nebolo možné (napr. preto, že vec sa zničila, stratila),
návrh na relutárnu (peňažnú) náhradu (prisúdenie sumy peňazí, obvykle vo výške náhrady škody).

Ak súd rozhoduje podľa druhého subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne. Naopak, ak súd rozhodne
podľa prvého (primárneho) petitu, o druhom už nerozhoduje. (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/113/2010;
rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/347/2009).

75. V danom prípade sa jedná o eventuálny petit - tak ako to podľa obsahu žaloby a právnej teórie

posúdil súd prvej inštancie aj v pôvodnom rozhodnutí (rozhodol podľa prvého - primárneho petitu a o
druhom petite už nerozhodoval, preto aj konštatoval v bode 59. pôvodného rozhodnutia, že „Nakoľko
ide o eventuálny petit, súd o bezúročnosti a bezpoplatkovosti nerozhodoval.“) a ako to uviedol tiež
právny zástupca žalobkyne na poslednom pojednávaní, súd preto v súlade s návrhom žalobkyne ako
spotrebiteľky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. Zároveň ale vzhľadom na právny názor súdu

druhej inštancie, že súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov a v tej súvislosti absentuje popis ustanovenia § 9 ods.2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských
úveroch zisteného skutkového stavu, rovnako aj právne posúdenie veci - súd prvej inštancie preto v
bodoch 19., 47., 51. a 67. citoval predmetné ustanovenie, skutkový stav aj právne posúdenie veci k tomu
sa vzťahujúce. (úver samozrejme je bezúročný a bezpoplatkový pre absenciu predpísaných náležitostí

- predovšetkým vo vzťahu k splátkam a ročnej percentuálnej miere nákladov, ale primárnym petitom
podľa žaloby bolo posudzovanie platnosti predmetnej zmluvy o úvere)

76. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

77.Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

78. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.79. Pokiaľ ide o trovy konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného 2/ (výrok II.), súd aplikoval § 257
Civilného sporového poriadku vzhľadom na rozumné usporiadanie vzťahov poukazujúc na špecifickosť
určovacej žaloby, kedy žalovaného 2/ nemožno nútiť, aby vystupoval na strane žalobkyne, zároveň však

očividne v konaní túto podporoval, čo súd považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa.

80. Pokiaľ ide o trovy konania vo vzťahu žalobkyne a zostávajúcich žalovaných, súd podľa citovaných
zákonných ustanovení priznal náhradu trov konania úspešnej žalobkyni voči žalovaným 1/ a 3/ v rozsahu
100 % ( výrok III.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).