Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 5, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Csp/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118395678
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Kurinec

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2021:6118395678.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Mariánom Kurincom, v spore

žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast.
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava,
proti žalovanému: E. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. X, I., v konaní o zaplatenie 580,90 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 580,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,00 % ročne zo sumy 580,90 eur od 14.12.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 77,02 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručenom Okresnému súdu v
Banskej Bystrici dňa 04.12.2018, postúpenom tunajšiemu súdu dňa 14.05.2019 sa žalobca domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 580,90 eur, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 580,90 eur od 14.12.2017 do zaplatenia, zmluvných úrokov vo výške 26 % ročne zo sumy 580,90

eur od 14.12.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. V žalobe uviedol, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel jeho právny predchodca a žalovaný zmluvu o úvere,
na základe ktorej poskytol v zmysle zmluvy o úvere žalovanému úver. Žalovaný riadne a včas nesplácal
dohodnuté splátky, preto bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy, a keďže nebola žalovaným uhradená
zosplatnil úver.

3. Žalobca k žalobe pripojil: Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1/2012 a 1/2013, Príloha k Zmluve o
postúpenípohľadávky,ZmluvaoúverezodňaXX.XX.XXXX,Obchodnépodmienkypreúver,Všeobecné
obchodné podmienky, Aktuálny stav úveru ku dňu 16.12.2012, rozhodcovský rozsudok sp. zn. IG-
C/0411/0597, Výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 03.12.2009 spolu s kópiou doručenky,
Výzvu na zaplatenie zo dňa 26.11.2018.

4. Keďže súdu sa nepodarilo doručiť žalovanému (fyzickej osobe) žalobu na jeho adresu evidovanú

v registri obyvateľov Slovenskej republiky a úkony potrebné na zistenie jeho skutočného pobytu boli
neúspešné, súd dňa 02.07.2020 postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len "CSP") zverejnil oznámenie o podanej žalobe, ktorá sa považuje po 15dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj v prípade, keď sa o tom adresát nedozvedel.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, v konaní zostal nečinný.

5.Súdrozhodolvecbeznariadeniapojednávania,zasplneniapodmienokpodľa§297písm.b)Civilného
sporového poriadku (CSP).

6. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

7. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v
novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,
ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave
presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu

vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní
skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku
s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s
vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú

povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a
rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej
aktivity sporové strany.

8. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalovaný, ako fyzická osoba (klient), so spoločnosťou Poštová banka, a.s.,

právnym predchodcom žalobcu, Zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške
663,88eur,ktorýsažalovanýzaviazalsplácaťv60mesačnýchsplátkachpo19,84eursročnouúrokovou
sadzbou 26%, priemernou hodnotou RPMN na trhu 32,37 %, celkovou výškou nákladov 554,49 eur,
dátumom konečnej splatnosti 25.04.2013. K zmluve o úvere boli pripojené Obchodné podmienky pre
úver.

9. Dňa 03.12.2009 zaslal žalovanému výzvu na úhradu dlžných splátok a vyzval na úhradu dlžnej sumy
z dôvodu predčasnej splatnosti úveru k 03.12.2009. Vyzval žalovaného na zaplatenie istiny vo výške
588,97 eur, úroku vo výške 68,36 eur, poplatku za upomienky vo výške 38,18 eur, celkom 695,51 eur v
lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 11.12.2009.

10. Z Aktuálneho stavu úveru ku dňu 16.12.2012 vyplýva, že žalovaný z predmetnej zmluvy o úvere
uhradil do vyhlásenia predčasnej splatnosti celkom sumu 82,98 eur.

11.Podľaust.§261ods.6písm.d)zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníka(ďalejlen„Obchodný

zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: ....(d)
zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí § 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

12. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.15. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

18. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

20.Podľaust.§53ods.3Občianskehozákonníka,akdodávateľnepreukážeopak,zmluvnéustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

23. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ako zákon č. č. 129/2010 Z.z.),

tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov,
podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

25. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných

prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom

sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovaniatýchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.

26. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

27. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

28. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle

Obchodnéhozákonníka(ust.§261ods.6písm.d)a§497anasl.Obchodnéhozákonníka),mácharakter
spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V danom
prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní
ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že právny predchodca

žalobcu mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná
o vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne
ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č.
129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských
zmlúv od 01.04.2004, predpisom lex specialis. Ani tento osobitný predpis neustanovuje spotrebiteľský

úver ako jeden zmluvný typ, ale charakterizuje ho ako je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

29. Na prejednávanú právnu vec tak súd aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona

č. 129/2010 Z. z., ako aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia
zmluvy a je potrebné vychádzať pritom z jeho ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa
§ 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Aplikácia uvedených ustanovení je daná i napriek tomu, že
znenie ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo doplnené o poslednú vetu v znení: „Na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“ s účinnosťou od 01.04.2015.
Uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov v SR, že aj do 01.04.2015 v prípade zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bola daná dôvodnosť aplikácie a použitia ust. Občianskeho zákonníka pred
ust. Obchodného zákonníka výhodnosťou ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa

a ani do uvedeného dňa nebola v prípade spotrebiteľských úverových zmlúv vylúčená aplikácia
Občianskeho zákonníka. Obdobný právny názor bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 15Co/61/2015 zo dňa 27.05.2015, sp. zn. 23Co/49/2015 zo dňa 21.03.2016, Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 8Co/141/2015 zo dňa 28.08.2015, Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/313/2014
zo dňa 23.09.2015. Naviac súd poukazuje na to, že aplikácia znenia ust. § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka po novele účinnej od 01.04.2015 nie je vylúčená ani na právne vzťahy, ktoré boli založené
jej pred účinnosťou. Ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3
MCdo 14/2014: ,,Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy

založené pred jeho účinnosťou".

30. Z vykonaného dokazovania súd považoval za nesporné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa
XX.XX.XXXX zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške663,88 eur, ktoré bol žalovaný povinná splatiť v pravidelných 60 splátkach vo výške 598 SKK (19,84
eur) mesačne. Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 03.12.2009. Žalovaný uhradil
celkovo sumu 82,98 eur.

31. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne,
keďže zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a musí obsahovať náležitosti ustanovené pre zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých

obsahovaných náležitostí zmluvy o úvere a zistil, že v zmluve o úvere nie je v zmysle § 9 ods. 1 písm. j)
presne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve o úvere sa uvádza len výška
úveru 20.000 SKK = 663,87 eur a celková výška nákladov 16.704,64 SKK = 554,49 eur, teda zmluva o
úvere neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Celková čiastka úveru súčet
poskytnutého úveru a celkových nákladov, t.j. 36.704,64 SKK = 1.218,36 eur (663,87 eur + 554,49 eur),
čo je nepravdivý údaj, nakoľko žalovaný bol povinný zaplatiť 60 splátok po 598 SKK = 19,84 eur, teda

spolu 35.880 SKK = 1.190 eur, teda viac ako je uvedené v zmluve o úvere v časti celkových nákladov.

32. Nakoľko zmluva neobsahuje pravdivý údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
uvedený obsahový nedostatok zmluvy o úvere § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. má za
následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. považovať za

bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 663,87 eur, z ktorého zaplatil
82,98 eur pred zosplatnením, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť rozdiel vo výške 580,90 eur.

33. Podľa ust. § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

34. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

35. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. V časti uplatnených úrokov z omeškania súd vychádzal z podanej žaloby, kde si žalobca uplatnil úrok
z omeškania z istiny 580,90 eur od 14.12.2017 vo výške 9 % ročne do zaplatenia a zmluvných úrokov.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že so splnením povinnosti zaplatiť istinu úveru eur sa
žalovaný dostal do omeškania, a preto je povinný až do zaplatenia platiť žalobcovi aj zákonný úrok z

omeškania, ktorého výšku určuje citované nariadenie vlády, preto v súlade so žalobným návrhom mu
súd priznal úrok z omeškania vo výške ku dňu vo výške 9,00 % ročne zo sumy 580,90 eur od 14.12.2017
do zaplatenia.

37. Doba splatnosti úrokov (za poskytnutie peňazí) sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková

suma úrokov musí byť však zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako
veriteľ preto nebol oprávnený žiadať zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po vyhlásení celého
úveru za splatný sa istina ďalej zmluvne neúročí (prislúchajú len úroky z omeškania), keďže do vrátenia
peňažných prostriedkov prislúchajú úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou
splatnosti podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného

úroku, ktorý je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby
splatnosti. Veriteľ neposkytuje finančné prostriedky po lehote splatnosti. Zmluvný úrok je vždy odplata za
užívanie poskytnutej istiny do lehoty splatnosti (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 06. 2012,
č. konania 8Co/29/2013-98).

38. Dlžník je povinný platiť úroky vo výške, ktorá vyplýva priamo zo zmluvy, a nie z dohody strán, či
z právneho predpisu. Bez zmluvy niet spotrebiteľského úveru. Vyhlásením predčasnej splatnosti zo
strany veriteľa v zmysle § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká. Zánikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere dochádza kzániku všetkých práv a povinností zmluvných strán z tejto zmluvy, teda dochádza aj k zániku povinnosti
spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a platiť mu v
zaniknutej zmluve dohodnuté úroky. Spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné

úroky ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti. V prípade omeškania spotrebiteľa s vrátením
týchto prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie riadne úroky.

39. V časti priznania zmluvných úrokov vo výške 26 % ročne zo sumy 580,90 eur od 14.12.2017 do
zaplatenia, súd žalobu zamietol, nakoľko súd má za to, že je v tejto časti žaloba v rozpore s právnymi

predpismi, keď žalobca si uplatňuje úroky po zosplatnení úveru, ktoré nemôžu byť žalobcovi priznané
z dôvodu, že zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j.
spolu s istinou.

40. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy
navrhnuté stranami, žiadny ďalší návrh na doplnenie dokazovania nebol stranami uplatnený a ktoré
dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

41. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa ust. § 262
ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

42. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalobcovi ako úspešnej strane priznal plnú náhradu trov konania. O výške priznanej náhrady trov
konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v
lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava III, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1

CSP/.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.