Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 29, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512208351
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2512208351.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: BIZOŇ & PARTNERS,
s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanej: Credit Piešťany, s.r.o.,
Nitrianska 1840/11, Piešťany, IČO: 36 233 650, zastúpenej advokátkou: Mgr. Erika Sojková, Rybničná
40, Bratislava, o 1.726,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Piešťany zo dňa 19. júna 2020, č. k. 12C/343/2012-372, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku vo veci samej (I.) p o t v r d z u j e a v
druhom výroku o náhrade trov konania (II.) m e n í tak, že žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov konania.

II. Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 700,63
eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 27. augusta 2011 do zaplatenia, sumu 532,49 eur s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16. októbra 2011 do zaplatenia a sumu 492,90 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od 5. novembra 2011 do zaplatenia (I.) a žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu (II.). Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1 ods.
2, § 15 ods. 6, § 16 ods. 1 až 3, § 18 ods. 1, 5, § 24 ods. 1 až 3 ZoA (zákon č. 586/2003 Z. z o advokácii

a zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, Živnostenský zákon, v znení
neskorších predpisov), § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, § 14 ods. 1 písm. c/ a e/, § 14 ods. 5
písm. b/, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky (vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/204 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov), § 1 ods. 2 písm. d/, § 7 ods. 1, 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení
neskorších predpisov, § 1 písm. b/ opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008
Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách

účinného ku dňu uskutočnenia jednotlivých úkonov právnej služby do roku 2011, § 17 ods. 1 vyhlášky
MinisterstvaspravodlivostiSRč.491/2004Z.z.oodmenách,náhradáchvýdavkovanáhradáchzastratu
času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, § 1 písm. a/ a b/ ZoNP (zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a
podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov), § 35 ods. 2, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2,
§ 663, § 671 ods. 1, § 724, § 725, § 726, § 727, § 728, § 730 ods. 1, 2, § 731 O. z. (Občiansky zákonník
č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 2 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2, § 365, § 369 ods. 1, §
566 ods. 1, 2, § 567 ods. 1, § 567 ods. 2, § 567 ods. 3, § 568 ods. 3, § 574 ods. 1 ObZ (Obchodný

zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že po zrušovacom rozhodnutí
odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že medzi stranami konania vznikol dňa 12. apríla 2010 záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou
o poskytovaní právnych služieb, ktorou sa žalobkyňa zaviazala zastupovať žalovanú v konaní predsúdmi a žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobkyni odmenu za právne služby vykonané na základe tejto
zmluvy, v tarifných sadzbách uvedených vo vyhláške, ako aj náhrady a tzv. režijný paušál za každý
úkon právnej služby. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť vyúčtovanú odmenu do siedmich dní od doručenia

faktúry. V čl. 2 bod 4 zmluvy sa strany tiež dohodli, že advokát je oprávnený dať sa pri poskytovaní
právnych služieb zastúpiť iným advokátom. Ak tomu nebránia právne predpisy je advokát oprávnený pri
poskytovaní právnych služieb poveriť jednotlivými úkonmi advokátskeho koncipienta alebo iného svojho
zamestnanca. Žalovaná sa rozhodla požiadať o poskytovanie právnych služieb žalobkyňu z dôvodu,
že poznala JUDr. L. O., ktorý poskytoval právne služby za žalobkyňu (žalovanej vysvetlil, že osobne

poskytovať právne služby nemôže). Žalovaná na základe uvedeného uzavrela zmluvu o poskytovaní
právnych služieb so žalobkyňou, pričom tvrdenie žalovanej o dohode o osobnom zastupovaní JUDr. P.
O. na pojednávaniach, podľa záveru súdu prvej inštancie preukázané nebolo. Zmluvu o poskytovaní
právnych služieb podpísal jediný konateľ žalobkyne JUDr. J. Bizoň. Neobstálo podľa názoru súdu prvej
inštancie ani tvrdenie žalovanej, že by sa nedala zastupovať neznámymi osobami, keďže zastúpenie
právnym zástupcom, ktorého predtým klient osobne nepoznal, nie je vôbec vylúčené a je v praxi

bežné. JUDr. P. O. elektronickou správou zo dňa 25. marca 2010 zaslal žalovanej návrh zmluvy o
poskytovaní právnych služieb, pričom upozornil žalovanú, pokiaľ ide o odmenu, že zmluva odkazuje na
úpravy vyhlášky, kde je uvedená prehľadná tabuľka tarifných sadzieb. Žalovaná zmluvu o poskytovaní
právnych služieb bez výhrad podpísala. Následne žalobkyňa ako právna zástupkyňa žalovanej podala
v jej mene (v procesnom postavení žalobcu) žalobu proti žalovaným (1. b-side, s.r.o, 2. T. L., 3.

T. L.) o zaplatenie dlžného nájomného vo výške 23.916,56 eur s príslušenstvom Okresnému súdu
Piešťany, evidovaná pod sp. zn. 7C/98/2010 (žalobný nárok bol odvodzovaný od zmluvy o nájme
nebytových priestorov). Žalovaná tvrdila, že sa nedohodla s JUDr. P. O., ako ani so žalobkyňou, na
podaní žaloby o zaplatenie sumy 23.916,56 eur s príslušenstvom, vychádzajúc z textu e-mailu JUDr.
P. O. z 25. marca 2010, v ktorom uviedol, že sa dohodli najprv zažalovať iba nájomné a postupne sa

predmet žaloby rozšíri, z ktorého žalovaná vyvodila vlastný záver, že sa dohodli na podaní žaloby o
zaplatenie nájomného len vo výške 8.494,16 eur, teda žalobkyňa podľa tvrdenia žalovanej postupovala
v rozpore s jej pokynmi. Súd prvej inštancie konštatoval, že nebol predložený ani označený žiaden
dôkaz preukazujúci dohodu, hoci ústnu, na žalovaní sumy 8.494,16 eur. Argumentácia žalovanej o
jej vôli je v priamom rozpore s jazykovým prejavom v zmluve o poskytovaní právnych služieb, ktorú

uzatvorila so žalobkyňou, za ktorú zmluvu podpísal jej konateľ. JUDr. P. O. poskytoval právne služby v
mene žalobkyne (nebol však jej konateľom ani prokuristom). Uvedenému záveru nasvedčuje aj samotná
žaloba o zaplatenie sumy 23.916,56 eur s príslušenstvom (vedená súdom prvej inštancie pod sp. zn.
7C/98/2010) podaná titulom dlžného nájomného vo výške 23.916,56 eur (suma 8.494,16 zodpovedala
nájomnému za obdobie 8/2009 až 12/2009 a suma 15.422,40 eur dlžnému nájomnému za obdobie

od 1/2010 do 6/2010; teda počas plynutia výpovednej doby kedy žalovaný subjekt už predmetné
priestory neužíval). Žalobkyňa tak preukázateľne podala žalobu o zaplatenie dlžného nájomného, vo
výške 23.916,56 eur s príslušenstvom. Žalovaná ako osoba neznalá práva si dlžnú sumu nájomného
predstavovala ako dlžné nájomné iba za obdobie po ktoré priestory reálne nájomca užíval. Nájomný
vzťah však skončil až uplynutím výpovednej doby, a preto žaloba bola podaná na zaplatenie celého

dlžného nájomného do zániku nájomného vzťahu uplynutím výpovednej doby. Ak žalovaná namietala
nedostatok informovanosti o konkrétnej sume súdneho poplatku a výške odmeny za úkon právnej služby
zo strany žalobkyne (súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že JUDr. P. O. e-mailovou správnou
informoval žalovanú, že odmena vyplýva z vyhlášky), nič nebránilo žalovanej požiadať o oznámenie
konkrétnej výšky odmeny advokáta za úkon právnej služby, ako aj výšky súdneho poplatku, čo žalovaná

neurobila. Ak žalovaná považovala výšku súdneho poplatku za vysokú, mohla oznámiť žalobkyni, že má
záujem len na zaplatení sumy 8.494,16 eur a keďže celá žalovaná suma predstavovala dlžné nájomné,
nemožno žalobkyni vytýkať, že žalovanú neupozornila na možnosť čiastočného späťvzatia žaloby, ak
žalovaná sama o to nepožiadala. Vzhľadom k tomu, že strany konania sa v zmluve o poskytovaní
právnych služieb dohodli na tarifnej odmene (JUDr. P. O. e-mailom zo dňa 25. marca 2010 zaslal

žalovanej návrh zmluvy o poskytovanie právnych služieb na odsúhlasenie, v ktorom upozornil žalovanú,
že pokiaľ ide o odmenu zmluva všeobecne odkazuje na úpravu vyhlášky, kde je uvedená prehľadná
tabuľka tarifných sadzieb), tarifnou hodnotou pre výpočet tarifnej odmeny bola potom suma 23.946,56
eur podľa § 9 ods. 1 a § 10 ods. 2 vyhlášky. Žalovaná nepreukázala svoje tvrdenie, že žalobkyňa
mala nárok požadovať iba odmenu vypočítanú z nižšej tarifnej hodnoty (sumy 8.494,16 eur). Žalovaná

namietala aj odmenu advokáta za úkony pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Žalobkyňa
podľa názoru žalovanej pri zastupovaní v spore sp. zn. 7C/98/2010 porušila čl. II. ods. 1 a čl. II. zmluvy,
§ 16 ods. 3, § 18 ods. 1, 2, § 24 ods. 1 a 3 ZoA, § 10 ods. 1 vyhlášky, § 40 ods. 4 Advokátskeho poriadku,
§ 567 ObZ, ako aj svoju povinnosť postupovať pri výkone advokácie svedomito, dôsledne, čestne,primeraným spôsobom, účelne, hospodárne a v záujme klienta, teda povinnosť postupovať pri výkone
advokácie s odbornou starostlivosťou. Konkrétne si žalobkyňa nevšimla, že zmluva o nájme nebytových
priestorov, na podklade ktorej došlo k podaniu žaloby vedenej pod sp. zn. 7C/98/2010, neobsahuje

podstatné náležitosti zmluvy podľa príslušného zákona, teda že je absolútne neplatná (čo vyplýva aj
z rozsudku Okresného súdu Piešťany, keď v rozpore s pokynom žalovanej ako klienta bola podaná
žaloba na takmer trojnásobnú sumu, než na akej sa dohodli, čo vyplýva z e-mailu z 25. marca 2020);
výslovne neupozornila žalovanú na zmenu svojho postupu a na dôsledky vyplývajúce pre žalovanú,
od ktorej si nevyžiadala výslovný súhlas; vysielala na pojednávania nepripraveného koncipienta, o

spôsobilosti ktorého musela mať vážne a dôvodné pochybnosti, keďže s ním ukončila spoluprácu, čo
vyplýva z e-mailu žalobkyne zo dňa 5. marca 2012, naviac koncipienta posielala (žalobkyňa) napriek
opakovane prejavenej vôli žalovanej. Od žalovanej žalobkyňa vymáha odmenu vo výške, na ktorej
sa nikdy nedohodli, aj za tie úkony, pri ktorých nepostupovala s odbornou starostlivosťou. Dôsledky
nepriaznivého stavu by nemal znášať len advokátsky koncipient, ktorý už pre žalobkyňu nepracuje,
ale aj samotná žalobkyňa. Súd prvej inštancie dospel potom k záveru, že žalovaná nepreukázala

absolútnu neplatnosť zmluvy o nájme a podnájme, keďže hoci bola označená ako zmluva o nájme
nebytových priestorov, predmetom nájmu neboli len nebytové priestory, ale aj spoločné priestory a
terasa, v dôsledku čoho uvedená zmluva podlieha režimu Občianskeho zákonníka, najmä ustanoveniam
o nájomnej zmluve (nie však zákonu č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v
znení neskorších predpisov). Ani odvolací súd vo veci sp. zn. 7C/98/2010 sa nevedel jednoznačne

vyjadriť, či zmluva je alebo nie je absolútne neplatná, ako ani skonštatovať, režimom ktorého právneho
predpisu sa zmluva spravuje (bolo preto uložené súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie za týmto
účelom). Žalobkyňa tak nemohla bez najmenších pochybností konštatovať absolútnu neplatnosť zmluvy.
Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalobkyňa postupovala v rozpore s pokynmi klienta v časti
žalovanej sumy, ako ani, že zmenila dohodnutý postup v rozpore alebo bez vedomia klienta. Podľa

záveru súdu prvej inštancie neobstála ani argumentácia žalovanej, že na troch súdnych pojednávaniach
v súvisiacom spore sp. zn. 7C/98/2010 zastupoval žalovanú nepripravený koncipient. Zo zápisníc z
pojednávaní v uvedenom spore nevyplynulo, že koncipient nebol pripravený alebo bol pasívny. V konaní
tiež nebolo preukázané, že žalovaná ešte pred uskutočnením všetkých troch pojednávaní, by bola
žalobkyni oznámila svoju nespokojnosť s koncipientom. Tvrdenie žalovanej o telefonických námietkach

voči osobe koncipienta, u JUDr. P. O., ako aj JUDr. J. Bizoňa, zostali iba v rovine nepodložených
tvrdení.Prvésúdnepojednávanieboloodročenébezprejednaniaveci.Vzmluveoposkytovaníprávnych
služieb sa strany konania dohodli, že žalobkyňa, ako advokát, je oprávnená dať sa pri poskytovaní
právnych služieb zastúpiť iným advokátom a advokát je oprávnený pri poskytovaní právnych služieb
poveriť jednotlivými úkonmi tiež advokátskeho koncipienta alebo iného svojho zamestnanca. Po tom,

čo žalovaná preukázateľne e-mailom namietala osobu koncipienta, pri ďalších úkonoch žalovanú
zastupoval už len JUDr. P. O., ktorý písal aj odvolanie proti rozsudku. V e-mailovej správe zo dňa
9. marca 2012 JUDr. P. O. uviedol, že e-mailu žalovanej zo dňa 5. marca 2012 nevenovali iba
letmú pozornosť, ale na základe tohto e-mailu ukončili spoluprácu s koncipientom. Súd prvej inštancie
tiež konštatoval, že z e-mailu JUDr. P. O. zo dňa 9. marca 2012 možno usúdiť, že aj žalobca bol

nespokojný s koncipientom, avšak samotné ukončenie spolupráce s ním nepostačovalo pre záver, že pri
úkonoch právnej služby, pri ktorých bola žalovaná zastúpená týmto koncipientom, nebolo postupované
s odbornou starostlivosťou (za ktoré potom nepatrí zástupcovi odmena). Koncipient bol žalobkyňou
pripravovaný pred každým pojednávaním. Predmetom daného sporu bolo tiež zaplatenie odmeny a
náhrady výdavkov za zastupovanie žalovanej pri spísaní odvolania proti rozsudku vyhotoveného JUDr.

P. O., pričom práve v dôsledku tohto odvolania bol nepriaznivý rozsudok súdu prvej inštancie zrušený.
Odvolanie zo dňa 5. septembra 2011 proti rozsudku nemožno považovať za úkon právnej služby, pri
ktorom by žalobkyňa nepostupovala s odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie zmluvné dojednanie
v čl. VII. ods. 3 zmluvy o poskytovaní právnych služieb posúdil ako písomnú dohodu strán o voľbe režimu
Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 ObZ na záväzkovo-právny vzťah medzi stranami konania,

ktorý by sa inak riadil príslušnými ustanoveniami zákona o advokácií a Občianskym zákonníkom.
Keďže obchodno-právny inštitút mandátnej zmluvy je svojou povahou najbližší občiansko-právnemu
inštitútu príkaznej zmluvy, na predmetný zmluvný vzťah súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia
zákona o advokácií, ustanovenie Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve a Občiansky zákonník
bol aplikovaný na vzťahy výslovne neupravené zmluvou a uvedenými dvoma právnymi normami. Súd

prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaná nezaplatila žalobkyni odmenu a náhradu výdavkov
za štyri úkony právnej služby pri zastupovaní žalovanej, vyúčtované tromi faktúrami, a to faktúrou č.
111/2011 zo dňa 15. augusta 2011 (zastupovanie na pojednávaní dňa 25. júla 2011 bez prejednania
veci vo výške 1 sadzby, zastupovanie na pojednávaní 8. augusta 2011 vo výške 403,34 eur, režijnýpaušál, náhrada cestovných nákladov, DPH, spolu 700,63 eur; parkovné 0,80 eur bolo uhradené podľa
pokladničného bloku zo dňa 25. júla 2011), faktúrou č. 121/2011 vystavenou dňa 6. septembra 2011
(zastupovanie na súdnom pojednávaní 5. septembra 2011 vo výške 403,34 eur, režijný paušál, náhrada

cestovných výdavkov, parkovné 1 euro, DPH, spolu 532,49 eur) a faktúrou č. 121/2011 vystavenou dňa
24. októbra 2011 (odvolanie zo dňa 6. októbra 2011, režijný paušál, DPH spolu 492,90 eur). Pri výpočte
tarifnej odmeny žalobkyňa dôvodne vychádzala z tarifnej hodnoty 23.916,56 eur (odmena predstavovala
403,34 eur). Z dôvodu, že žalobkyňa poskytla žalovanej právne služby, za ktoré nezaplatila, žalobe bolo
vyhovené. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods.

1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 150/2016 Z. z. v znení neskorších
predpisov). Žalobkyňa bola v spore v plnom rozsahu úspešná, preto jej vznikol voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku. Dôvody
hodné osobitného zreteľa vzhliadnuté neboli.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná navrhujúc jeho zmenu zamietnutím žaloby.

Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala
záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme a podnájme v
spore, v ktorom ju žalobkyňa zastupovala (súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom zmluvy
boli aj spoločné priestory a terasa, v dôsledku čoho s veľkou pravdepodobnosťou podlieha režimu

Občianskeho zákonníka, pričom ani odvolací súd vo veci sp. zn. 7C/98/2010 sa nevedel jednoznačne
vyjadriť v uvedenom smere a preto ani žalobkyňa nemohla bez najmenších pochybností konštatovať
absolútnu neplatnosť zmluvy). Tento právny názor podľa žalovanej je nesprávny. Súd prvej inštancie
nárok žalobkyne neposudzoval dôsledne z hľadiska kritéria odbornej starostlivosti, keď si ako advokát
nevšimla, že zmluva o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej zažalovala nárok na zaplatenie

nájomného, je neplatná, pre absenciu obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy o nájme nebytových
priestorov (uvedené konštatoval aj odvolací súd v danom konaní), dôsledku čoho bolo uložené súdu
prvej inštancie posúdiť nárok žalobkyne z hľadiska naplnenia zmluvnej a zákonnej povinnosti žalobkyne
ako advokáta (§ 18 ZoA), tiež kvalifikovanej znalosti právnych predpisov, ich správnej aplikácie
a s tým spojeného dôsledného využitia právnych prostriedkov na ochranu a presadenie záujmov

klienta (postup s odbornou starostlivosťou). Súd prvej inštancie v rozpore so záväzným právnym
názorom odvolacieho súdu namiesto kvalifikovaného posúdenia úkonov poskytnutých právnych služieb
žalobkyňou žalovanej v označenom súdnom konaní, skonštatoval, že žalovaná nepreukázala, že by
zmluva o nájme nebytových priestorov bola skutočne neplatným právnym úkonom (pričom až na
základe novej právnej argumentácie nového právneho zástupcu sa začala riešiť otázka, že zmluva o

nájme nebytových priestorov by mohla byť platným právnym úkonom, podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie tak hodnotil kvalifikovanosť a odbornosť poskytnutých
právnych služieb na základe právnej argumentácie iného právneho zástupcu, a to aj za situácie, kedy
sa nová právna argumentácia nepotvrdila ani nevyvrátila, a už nikdy sa nepotvrdí ani nevyvráti, pretože
súdne konanie vedené pod sp. zn. 7C/98/2010 sa skončilo súdnym zmierom. Ak by súd prvej inštancie

postupoval v súlade so záväzným názorom odvolacieho súdu, dospel by k záveru, že žalobkyňa
podala v mene žalovanej žalobu titulom zmluvy o nájme nebytových priestorov, pričom si nevšimla, že
uvedená zmluva neobsahuje jednu zo základných zákonných náležitostí zmluvy, na ktorú skutočnosť
neupozornila, ako ani na riziká s tým spojené. Ani po námietkach protistrany v označenom súdnom
konaní, týkajúcich sa absencie zákonnej náležitosti zmluvy o nájme nebytových priestorov, žalovanú

na túto skutočnosť neupozornila a nevysvetlila riziká s tým spojené, neodporučila postup na elimináciu
prípadných negatívnych dôsledkov a neumožnila vyjadriť sa k prípadnému žalobcom navrhovanému
riešeniu. Žalobkyňa sa tvárila naďalej akoby zmluva o nájme nebytových priestorov obsahovala všetky
obligatórne náležitosti a v nadväznosti na uvedené vykonala žalobkyňa ďalšie evidentne neúčelné
právne úkony. Nebola to žalobkyňa kto prišiel s právnou argumentáciou, že zmluva o nájme nebytových

priestorov by mohla byť platným právnym úkonom, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka o nájomnej zmluve. Žalobkyňa sa snaží zbaviť svojej zodpovednosti odvolávaním sa na
právnu argumentáciu iného právneho zástupcu žalovanej. Okrem toho, že žalobkyňa si nevšimla
absenciu obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov (spôsob
platenia nájomného), rovnako si nevšimla ani vadnosť ručiteľského záväzku v nej obsiahnutého, v

ktorom sú kumulované prvky inštitútu ručiteľského záväzku a inštitútu pristúpenia k záväzku, čo tiež
predstavovalo pre žalovanú zvýšené riziko prehry v súdnom spore (o čom žalovaná taktiež netušila,
keď žalobkyňa ju na uvedenú okolnosť neupozornila, napriek argumentom protistrany). Žalobkyňa
tak nepostupovala s náležitou odbornou starostlivosťou z hľadiska kvalifikovanej znalosti právnychpredpisov, ich správnej aplikácie a s tým spojeného dôsledného využitia právnych prostriedkov na
ochranu a presadenie záujmov klienta. Žalobkyňa uvedeným postupom porušila ustanovenia zákona o
advokácií, ako aj zmluvy o poskytovaní právnych služieb, najmä článku 2 ods. 1, 2, podľa ktorého sa

advokát zaväzuje oznámiť klientovi okolnosti, ktoré zistil pri plnení predmetu zmluvy, alebo ktoré môžu
mať vplyv na zmenu pokynov klienta. Ak advokát zistí, že pokyny klientov sú nevhodné, či neúčelné pre
plnenie predmetu zmluvy, je povinný na to klienta upozorniť. Žalovaná poukázala na odlišnú súdnu prax
v obdobnom prípade, keď Okresný súd Bratislava II vo veci sp. zn. 52C/76/2012 nepriznal advokátovi
odmenu, ktorého klient nebol upozornený, ako ani odmenu za tri po sebe nasledujúce úkony preto, že

pri prvom z nich mal advokát možnosť zmierniť nepriaznivé dôsledky konania pre svojho klienta, ale
to neurobil. Súd prvej inštancie konštatoval, že nielen žalovaný, ale aj žalobkyňa bola nespokojná s
koncipientom(JUDr.R.),avšaksamotnéukončeniespolupráceskoncipientomnepostačovaloprezáver,
že úkony právnej služby, pri ktorých bola žalovaná zastúpená týmto koncipientom, predstavovali úkony,
pri ktorých nebolo postupované s odbornou starostlivosťou, pre ktoré žalobkyni neprislúcha odmena. S
uvedeným záverom žalovaná nesúhlasí, keďže už samotný fakt, že voči koncipientovi bola zo strany

žalobkyne ako zamestnávateľa vyvodená zodpovednosť za nekvalitu a neodbornosť poskytnutých
právnych služieb v podobe najprísnejšej sankcie (ukončenie pracovného pomeru), sama o sebe
postačuje pre záver, že úkony právnej služby neboli odborné a kvalitné, a to aj podľa názoru žalobkyne.
Súd prvej inštancie potom nepostupoval správne, keď žalobkyňu ako advokáta a osobu zodpovednú
za neodborné poskytnutie právnych služieb koncipientom, žiadnym spôsobom nesankcionoval. Naopak

zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni za tento neodborný postup odmenu. Žalobkyňa sa vyjadrila, že
zastupovanie žalovanej sa týkalo komplikovanej právnej otázky, no napriek tomu tento prípad bol
opakovane zverovaný do rúk neskúseného koncipienta, čo svedčí o ľahostajnom, neprofesionálnom a
neodbornom postupe žalobkyne ako advokáta, za ktorý by nemala prislúchať žiadna odmena, pretože
za činnosť koncipienta vo vzťahu ku klientovi zodpovedá advokát. Napadnutý rozsudok je nespravodlivý,

v rozpore s dobrými mravmi (na následky neodborného, ľahostajného postupu advokáta má doplatiť
žalovaná ako klient). Z e-mailovej správy zo dňa 9. marca 2012 JUDr. P. O. vyplýva, že žalovaná mala
po celý čas záujem, aby ju v spore zastupoval osobne JUDr. P. O., hoci pod názvom žalobkyne. Aj
v uvedenom e-maily žalobkyňa výslovne prisľúbila žalovanej, že ju bude v kauze osobne zastupovať
JUDr. P. O.. Napriek dôkazom sa súd prvej inštancie priklonil k tvrdeniu žalobkyne, že dohoda o

zastupovaní žalovanej osobne JUDr. P. O. neexistovala. V drvivej väčšine prípadov zastupujú klientov
advokáti, s ktorými sa klienti osobne poznajú, prípadne im boli niekým odporučení. Ak by sa súd prvej
inštancie dôsledne riadil ustanovením § 191 ods. 1 CSP, dospel by k záveru, že prísľub žalobkyne
o osobnom zastupovaní existoval. Keby sa žalovaná aj stotožnila so záverom súdu prvej inštancie,
že z e-mailu JUDr. P. O. z 25. marca 2010 jednoznačne nevyplynulo, že žalobkyňa sa so žalovanou

dohodla na žalovaní sumy 8.494,16 eur, tak by to súčasne znamenalo, že zostala nezodpovedaná
dôležitá otázka, o akú sumu a akým titulom sa mal predmet žaloby postupne rozšíriť, keď nie o sumu
dlžného nájomného vo výške 15.422,40 eur, vzťahujúcu sa na obdobie, po ktoré už spoločnosť priestory
žalovanej neužívala a ktorá suma jej nebola zo strany žalovanej ani vyfakturovaná. Naviac k uvedenému
e-mailu zaujala žalobkyňa na pojednávaní 31. januára 2017 názor, že jeho formulácia je v značnej

miere neurčitá. Táto skutočnosť nemala byť vyhodnotená v neprospech žalovanej ako klienta, ale v
neprospech žalobkyne ako advokáta, ktorý bol povinný riadne, včas a určito informovať žalovanú o
všetkých okolnostiach, čo však žalobkyňa aj podľa jej vlastného názoru preukázateľne neurobila, čím
porušila svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o advokácii, ako aj zo zmluvy o poskytnutí právnych
služieb. Vo vzťahu k neinformovaní žalovanej žalobkyňou o konkrétnej sume súdneho poplatku, ani

o konkrétnej výške odmeny za právny úkon, žalovaná poukázala na e-mailovú správu JUDr. P. O.,
odkazujúceho na vyhlášku č. 655/2004 Z.z., z ktorej nevyplývalo, na akú sumu žalobkyňa žalobu
podá. Vznikla tak otázka ako si mala sama žalovaná vypočítať uvedené hodnoty, ktoré sa počítajú
zo žalovanej sumy. Výška súdneho poplatku a výška odmeny právneho zástupcu sú okolnosťami, o
ktorých bola žalobkyňa povinná v zmysle zmluvy o poskytovaní právnych služieb (článok II., ods. 2)

žalovanú riadne a určito informovať a umožniť rozhodnúť sa, či a na akú sumu chce žalobu podať.
Tým, že žalobkyňa uvedeným spôsobom nepostupovala, porušila ustanovenia zmluvy uzatvorenej so
žalovanou. Výška súdneho poplatku a výška odmeny právneho zástupcu sú okolnosťami, o ktorých
bola žalobkyňa povinná v zmysle zmluvy o poskytovaní právnych služieb (článok II., ods. 2) žalovanú
riadne a určito informovať a umožniť sa rozhodnúť, či vôbec a na akú sumu chce žalobu podať. Tým,

že žalobkyňa uvedeným spôsobom nepostupovala, porušila zmluvu so žalovanou. Žalovaná nemohol
vedieť, že existuje možnosť späťvzatia, resp. čiastočného späťvzatia žaloby, pretože žalobkyňa ju na
takúto možnosť ani v nadväznosti na vady zmluvy o nájme nebytových priestorov neupozornila. Keď súd
prvej inštancie zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, potom čo žalovaná súdny poplatoknezaplatila pre jeho výšku, žalobkyňa namiesto toho, aby informovala žalovanú o možnosti zníženia
poplatku prostredníctvom čiastočného späťvzatia žaloby, žalovanú o tejto možnosti neinformovala a
z e-mailu JUDr. P. O. zo 4. novembra 2010 vyplývalo, že v prípade nezaplatenia poplatku, konanie

bude nenávratne zastavené, čo môže mať vplyv na premlčanie žalovaného nároku. Súd prvej inštancie
tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že žalovaná mohla
požiadať žalobkyňu o čiastočné späťvzatie žaloby, keď o takejto možnosti nemohla mať žalovaná
vedomosť, pretože ju žalobkyňa na to neupozornila. Súd prvej inštancie dospel na základe ničím
nepodloženého tvrdenia žalobkyne k záveru, že žalobkyňa, ktorá vysielala na súdne pojednávania

koncipienta, vždy pred pojednávaním s ním robila prípravu, čo JUDr. P. O. uviedol v správe zo dňa
9. marca 2012. Z hľadiska nároku žalobkyne na odmenu za vykonané úkony právnej služby bolo bez
právneho významu aké následné kroky podnikla, resp. chcela podniknúť žalobkyňa pri zastupovaní
žalovanej, tiež aké právne kroky podnikla vo vzťahu ku svojmu koncipientovi.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších
predpisov) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok

v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie na základe vykonania doplneného dokazovania dospel
k záveru o nepreukázaní tvrdenia žalovanej o absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme nebytových

priestorov,nazákladektorejžalobkyňazažalovalazažalovanúnezaplatenénájomné(predmetomnájmu
neboli len nebytové priestory ale aj spoločné priestory a terasa, v dôsledku čoho zmluva podlieha režimu
Občianskeho zákonníka, nie zákonu č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov).

6. Z doplneného dokazovania vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/98/2020 - 216
zo dňa 19. mája 2015, ktorým bola zamietnutá žaloba (podaná žalobkyňou za žalovanú) z dôvodu
absolútnejneplatnostizmluvyonájmenebytovýchpriestorov(preabsenciudojednaniaspôsobuplatenia
nájomného), bol zrušený odvolacím súdom (z rozhodnutia ktorého vyplývalo, že predmetom nájomnej
zmluvy bola aj časť suterénnych priestorov, letná terasa, spoločné priestory ležiace v suterénnych

priestoroch, spoločné priestory ležiace na prízemí budovy, vybavenie kuchyne, taniere, príbory, panvice,
zariadenie reštaurácie, napr. stoly, stoličky, chladničky, kosačka, technologické zaradenia) a Okresnému
súdu Piešťany bolo uložené doplniť dokazovanie za účelom zistenia, či v prípade letnej terasy ide o
nebytový priestor, a ak letnú terasu alebo iný predmet nájmu nebude možné podradiť pod ustanovenie
§ 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov a pretože predmet nájmu bol prenajatý ako celok, zmluvu z hľadiska jej platnosti bude možné
skúmať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve.

7. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o neunesení dôkazného bremena
žalovanou, ktorá nepreukázala, že žalobkyňa porušila povinnosť pri jej zastupovaní v predmetnom

spore, postupovať s odbornou starostlivosťou. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý
nárok žalovanej bol zrušený a vykonanie ďalšieho dokazovania malo smerovať k posúdeniu predmetnej
zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve. Vzhľadom k tomu, že súdne
konanie vedené pod sp. zn. 7C/98/2010 sa skončilo súdnym zmierom, tvrdenie žalovanej o kvalifikovaní
nájomnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu nebolo preukázané (žalovaná v odvolaní

potvrdila, že v dôsledku skončenia sporu zmierom už nie je možné preukázať ani skutočnosti na základe
novej právnej argumentácie).

8. Žalovaná v návrhu na prerušenie konania (čl. 103) sama uviedla, že odmieta uhradiť žalobkyni
odmenu za poskytnuté právne služby práve z dôvodu, že nepostupovala ako advokát s odbornou

starostlivosťou, keď uplatnila na súde nároky z neplatnej nájomnej zmluvy. Návrh na prerušenie konania
odôvodnila tým, že v spore sp. zn. 7C/98/2010 súd posúdi či nárok žalovanej je dôvodný a vzhľadom na
to bude možné určiť mieru zachovania odbornej starostlivosti žalobkyne pri poskytovaní právnej pomoci
žalovanej. V súdnom konaní sp. zn. 7C/98/2010 sa podľa názoru žalovanej bude riešiť tiež náhradatrov konania (či bude založený nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, v prípade jej neúspechu v
spore). Platnosť nájomnej zmluvy označila žalovaná za predbežnú otázku pre posúdenie či žalobkyňa
ako advokát postupovala s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní právnej pomoci.

9. K poukazu žalovanej na novú právnu argumentáciu iného právneho zástupcu žalovanej, že
predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov mohla byť platným právnym úkonom podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že súd nie je viazaný právnym
posúdenímvecistranamisporu(vzmyslezásadyiuranovitcuria,t.j.súdpoznáprávo)apretoposúdenie

platnosti právneho úkonu a s tým spojenú aplikáciu právnej normy prislúchalo súdu (aj bez novej právnej
argumentácie iného právneho zástupcu). Plnenie zo zmluvy je priznávané v konaní bez ohľadu na
správnosť či nesprávnosť právnej kvalifikácie zmluvného typu a s tým spojených obsahových náležitostí
zmluvy. Nebolo tak preukázané, že následkom nekonania žalobkyne s odbornou starostlivosťou, pre jej
nekvalifikovanie absolútnej neplatnosti zmluvy, došlo vo vzťahu k žalovanej k prehre v spore, teda že
žalovaná nezískala uplatňovaný nárok v dôsledku postupu žalobkyne.

10. Odvolacia námietka žalovanej o postupe súdu prvej inštancie v rozpore so záväzným právnym
názorom odvolacieho súdu nebola opodstatnená. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí sp. zn.
10Co/325/2017 vychádzal z dovtedajšieho preukázaného skutkového stavu, že predmetná zmluva,
na základe ktorej žalobkyňa zažalovala (za žalovanú) zaplatenie nájomného, je neplatná (ods. 15), s

poukazom na žalovanou tvrdený rozpor s princípom spravodlivosti, že „hoci zmluva na základe ktorej sa
žalovaná domáhala peňažného plnenia v inom konaní, v ktorom ju zastupovala žalobkyňa, je absolútne
neplatná, ale v dôsledku prehry v spore bude žalovaná znášať náhradu trov konania protistrany (ods.
19).“

11. Vzhľadom na doplnené dokazovanie v danom spore pred súdom prvej inštancie, došlo k ďalším
skutkovým zisteniam, než z ktorých vychádzal odvolací súd, ako aj jeho právny záver, keďže rozhodnutie
o zamietnutí žaloby z dôvodu absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy o zaplatenie nájomného bolo
zrušené a výsledkom tohto sporu nebolo nové zamietavé rozhodnutie súdu, prípadne rozhodnutie
založené na závere o neplatnosti predmetnej zmluvy (pri konfrontácii so súdnou autoritou) a s

tým spojený neúspech žalovanej v spore. Súd prvej inštancie tak rozhodol na základe doplnených
skutkových zistení, pričom nedošlo k nerešpektovaniu záväzného pokynu odvolacieho súdu, ktoré by
mohlo byť posudzované ako svojvôľa so všetkými právnymi následkami.

12. K argumentu žalovanej v odvolaní, že až na základe novej právnej argumentácie iného právneho

zástupcu žalovanej sa začala riešiť otázka platnosti predmetnej zmluvy podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že žalovaná sama v odvolaní konštatovala, že nová právna
argumentáciainéhoprávnehozástupcužalovanejsanikdy„nepotvrdilaaaninevyvrátilaaužnikdysaani
nepotvrdí ani nevyvráti“ (vzhľadom na skončenie sporu súdnym zmierom v konaní sp. zn. 7C/98/2010).

13. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu zmluvy o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej
žalobkyňa zažalovala za žalovanú zaplatenie nájomného a s tým spojenú neplatnosť zmluvy pre
nedostatok obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy o nájme nebytových priestorov (spôsob platenia
nájomného), vychádzajúc z nových skutkových zistení súdu prvej inštancie v danom spore, žalovaná aj
po zmene právnej zástupkyne kvalifikovala túto zmluvu rovnako, t. j. ako zmluvu o nájme nebytových

priestorov, ktorá platná je, pričom nedostatok obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy (spôsob platenia
nájomného) podľa tvrdenia žalovanej, v zmluve dohodnutý a uvedený bol. Teda žalovaná naďalej
zotrvala na právnom názore žalobkyne, aj s poukazom na nesprávne formalistické vyhodnotenie
absencie uvedenej obsahovej náležitosti súdom (majúce za následok absolútnu neplatnosti zmluvy),
ktorý názor prezentovala už žalobkyňa práve prostredníctvom koncipienta na súdnom pojednávaní

dňa 8.8.2011 (poukazujúc aj na samostatné písomné vyjadrenie právneho zástupcu k tejto otázke) a
5.9.20211 v spore sp. zn. 7C/98/2010.

14. Zodpovednosť advokáta nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný klient nebol v určitom
konaní úspešný (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 3M Cdo 18/2009). Nastupuje vtedy, keď neúspech

klienta je dôsledkom porušenia povinnosti advokáta v súvislosti s výkonom advokácie (porov. uznesenie
NS SR sp. zn. 1Cdo/30/2010). Poslaním advokácie je poskytovanie právneho poradenstva a právnej
pomoci pri riešení sporov, nie však poskytovanie záruk, resp. istoty víťazstva v spore. Svedomitým nie
je taký výkon advokácie, ktorý nesie znaky ľahostajnosti, nedôslednosti, nedostatočného záujmu klientao jeho vec, resp. ktorý nezohľadňuje reálny stav veci alebo tento stav nedoceňuje (porov. uznesenie NS
SR sp. zn. 3M Cdo 18/2009). Žalovaná, aj prostredníctvom novej právnej zástupkyne, uplatnila v spore
7C/98/2010 primárne rovnakú právnu argumentáciu o platnosti zmluvy o nájme nebytových priestoroch,

namietajúc správnosť výkladu obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy súdom, a to spôsob platenia
nájomného, čím sa stal tento výklad sporným, keďže zmluva pripúšťala (podľa argumentácie žalovanej
v označenom spore) výklad dojednania spôsobu platenia nájomného formou prevodu prostredníctvom
označených účtov v peňažných ústavoch zmluvných strán, na ktoré sa malo poukazovať nájomné.
Nebolo potom dôvodné hodnotiť právny názor žalobkyne ako neštandardný, predstavujúci postup v

rozpore s naplnením kritéria odbornej starostlivosti advokáta voči klientovi.

15. V súvislosti s odvolacou námietkou poukazujúcou na vadnosť ručiteľského záväzku, je potrebné
konštatovať nepreukázanie tvrdenia žalovanou, keďže konanie skončilo súdnym zmierom (nie
zamietavým autoritatívnym rozhodnutím súdu), uzavretým práve so žalovanými 2, 3, vzhľadom na ich
akcesorický ručiteľský záväzok.

16. Nebol tak preukázaný ani dôvod, pre ktorý mala mať žalobkyňa povinnosť informovať žalovanú ako
klienta, v súvislosti s predbežným posúdením platnosti zmluvy, či ručiteľského záväzku.

17. Poukaz žalovanej na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 52C/76/2012 o nepriznaní

odmeny advokátovi v dôsledku nevyužitia možnosti zmierniť nepriaznivé dôsledky konania pre svojho
klienta, nebol náležitý, keďže v danom prípade nebol preukázaný nepriaznivý dôsledok konania pre
klienta (rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený a konanie skončilo zmierom).

18. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel tiež k záveru o nepreukázaní

tvrdení žalovanej, že na troch súdnych pojednávaniach vo veci sp. zn. 7C/98/2010 zastupoval
žalovanú nepripravený koncipient žalobkyne (zo zápisníc o súdnych pojednávaniach nevyplývala
nepripravenosť alebo pasivita koncipienta). Prvé súdne pojednávanie bolo odročené bez prejednania
veci a žalobkyňa tak nepreukázala postup žalobkyne bez odbornej starostlivosti. Zápisnicami o ďalších
dvoch súdnych pojednávaniach nebol preukázaný taký postup žalobkyne prostredníctvom koncipienta,

ktorý by nedosahoval úroveň štandardov zastupovania klienta podľa procesného alebo hmotného práva
(na pojednávaniach boli učinené prednesy, koncipient reagoval na argumentáciu protistrany). Žalovaná
pritom netvrdila konkrétny postup koncipienta žalobkyne, ktorý by bol v rozpore s právnymi normami,
alebo konkrétne nesplnenie si povinnosti právneho zástupcu voči klientovi, majúce intenzitu postupu bez
odbornej starostlivosti (t. j. v rozpore so zákonom alebo morálnymi pravidlami, nečestne, nesvedomito a

neprimeraným spôsobom, bez dôsledného využívania právnych prostriedkov uplatňovaných v záujme
klienta vrátane účelnosti a hospodárnosti poskytovaných služieb).

19. Samotná skutočnosť poverenia (žalobkyňou) zastupovaním koncipienta (v súlade so
splnomocnením a zmluvou o poskytovaní právnych služieb), nepreukazovala žalovanou tvrdený

ľahostajný, neprofesionálny a neodborný postup žalobkyne. Rozhodujúce z hľadiska vzniku nároku
advokáta na odmenu je to, či bola činnosť zastupovania vykonaná riadne alebo nie. V posudzovanej
veci neboli tvrdené a teda ani preukázané konkrétne pochybenia pri zastupovaní na súdnych
pojednávaniach, dosahujúce intenzitu riadneho nevykonania činnosti zastúpenia (ktoré nemohol vyvodiť
súd, vzhľadom na zásadu rovnosti strán konania).

20. Skutočnosť, že došlo k ukončeniu spolupráce žalobkyne s koncipientom v spojení s elektronickou
správou JUDr. P. O. zo dňa 9. marca 2012, objektívne mohla vyvolať u žalovanej presvedčenie, že
pri úkonoch právnej služby, pri ktorých bola žalovaná zastúpená koncipientom, nebolo postupované s
odbornou starostlivosťou. Na túto skutočnosť bolo preto prihliadané ako na dôvod hodný osobitného

zreteľa, v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania. Žalovaná sa bránila zaplateniu žalovanej
pohľadávky, pričom tento postoj bol ovplyvnený práve žalobkyňou, keďže sama potvrdila, že reflektovala
na výhrady žalovanej.

21. Žalovanáďalejargumentovala,žežalobkyňajejdalaprísľub,žejubudevsporevedenompodsp.zn.

7C/98/2010 zastupovať osobne JUDr. P. O., k čomu nedošlo. Zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb
zo dňa 12. apríla 2010 jednoznačne vyplýva, že žalovaná uzavrela zmluvu o poskytovaní právnych
služieb so žalobkyňou (BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36
833 533), ktorá sa zaviazala poskytovať právne služby žalovanej, pričom uvedená zmluva neobsahujedohodu zmluvných strán o osobnom zastupovaní žalovanej JUDr. P. O.. Podľa čl. 2 ods. 4 zmluvy
žalobkyňa bola oprávnená dať sa pri poskytovaní právnych služieb zastúpiť iným advokátom a pri
poskytovaní právnych služieb bola žalobkyňa oprávnená poveriť úkonmi aj advokátskeho koncipienta,

prípadne iného svojho zamestnanca. Týmto zmluvným dojednaniam potom zodpovedá splnomocnenie
udelené žalovanou žalobkyni. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že žalovaná
nepreukázala dohodu o jej zastupovaní v spore osobne JUDr. P. O.. Skutočnosť, že žalovaná mala
záujem na osobnom zastupovaní konkrétnou osobou bola bez právneho významu, keďže podpisom
zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ako aj splnomocnenia, sa dohodla na zastupovaní v spore sp.

zn. 7C/98/2010 žalobkyňou (bez osobného zastupovania JUDr. P. O.). Obdobne bola bez právneho
významu skutočnosť osobného poznania sa s JUDr. P. O., keďže rozhodujúce a právne významné bolo
prejavenie vôle žalovanej v zmluve o poskytovaní právnych služieb, ako aj v jednostrannom právnom
úkone splnomocnenia.

22. Súd prvej inštancie tak v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP dospel na základe vykonaného dokazovania

k správnemu právnemu záveru, ktorému zodpovedá zmluvná ako aj zákonná úprava (porov. § 568 ods.
1 ObZ).

23. Odvolacia argumentácia žalovanej sa týkala aj záveru súdu prvej inštancie, že žalobkyňa
nepredložila ani neoznačila žiaden dôkaz preukazujúci dohodu (hoci aj ústnu) na uplatnení (žalobou v

spore sp. zn. 7C/98/2010) nájomného len vo výške 8.494,16 eur (nie sumy 23.916,56 eur), v dôsledku
ktorej by žalobkyňa postupovala v rozpore s pokynmi žalovanej. Súd prvej inštancie dôvodne vychádzal
z listinného dôkazu e-mailovej elektronickej správy JUDr. P. O. z 25. marca 2010, obsahujúcej text o
dohode na uplatnení (žalobou) nájomného (s tým, že postupne sa predmet žaloby rozšíri). Žalobou
bolo preukázané, že bola podaná výlučne o zaplatenie dlžného nájomného, teda vo výške 23.916,56

eur (s príslušenstvom). Žalovaná nepoprela, že koncept žaloby jej žalobkyňa poslala na odsúhlasenie,
mala tak možnosť prejaviť vôľu uplatňovať žalobou nižšiu sumu, k čomu nedošlo. Žalovanej nič
nebránilo korigovať výšku uplatňovaného nároku žalobou, ešte pred samotným podaním žaloby na
súd. Poukaz žalovanej na nezodpovedanú otázku o akú sumu a akým titulom sa mal predmet žaloby
postupne rozšíriť, nebol spôsobilý vyvrátiť správnosť záveru súdu prvej inštancie. Pre žalovanú však

nemohla zostať nezodpovedaná táto otázka, keďže sa vyjadrovala a uvádzala tvrdenia (v spore sp. zn.
7C/98/2010) v súvislosti s nenaplnením, či porušovaním práv žalovanou stranou. Existenciu dohody
o uplatnení nižšej sumy nájomného nepreukazuje ani skutočnosť, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení
na súdnom pojednávaní pripustila neurčitosť formulácie v elektronickej správe JUDr. P. O. zo dňa 25.
marca 2010. V uvedenom smere tak nebolo preukázané ani zanedbanie informačnej povinnosti tvrdené

žalovanou, z hľadiska včasného a určitého informovania o všetkých okolnostiach sporu. Predmetom
zmluvného záväzku žalobkyne (v zmluve o poskytnutí právnych služieb) bolo poskytnutie právnych
služieb žalovanej. Prejav vôle a s tým spojené rozhodnutie o predmete sporu (výške uplatňovaného
nájomného) prináležalo výlučne žalovanej (t. j. v spore sp. zn. 7C /98/2010 v procesnom postavení
žalobkyne), ktorej nič nebránilo prejaviť vôľu korigovať predmet sporu po zaslaní konceptu žaloby, pred

jej podaním na súd.

24. Odvolacia námietka žalovanej vzťahujúca sa na porušenie povinnosti žalobkyne riadne a určito
informovať žalovanú o výške súdneho poplatku a výške odmeny právneho zástupcu nebola dôvodná.
Podľa čl. 3 ods. 1 zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 12. apríla 2010 sa žalovaná zaviazala

zaplatiť žalobkyni odmenu v rozsahu a v lehote dohodnutej v zmluve. Zmluvné strany sa následne v čl. 5
ods. 1 dohodli na odmene za právne služby v tarifných sadzbách uvedených vo vyhláške č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,
teda odkazom na právnu úpravu regulujúcu tarifnú odmenu advokáta (v zmysle ktorej sa ustanovenia
o tarifnej odmene použijú aj v prípade ak medzi advokátom a jeho klientom nedošlo k dohode o určení

odmeny,§1ods.2vyhlášky).Medzistranamipritomnebolosporné,žežalobkyňaprostredníctvomJUDr.
P. O. e-mailovou elektronickou správnou informovala žalovanú o odmene, ktorá vyplýva z vyhlášky č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskorších
predpisov. Žalovaná s tarifnou výškou odmeny podľa označenej vyhlášky súhlasila (podpísala zmluvu o
poskytovaní právnych služieb). Právna úprava regulovala prípady ak nedošlo k dohode o určení odmeny

advokáta (§ 1 odsek 2 vyhlášky) tiež úpravou mandátnej zmluvy v ustanovení § 571 ods. 1 ObZ (ak
výška odplaty nie je určená v zmluve, mandant je povinný zaplatiť mandatárovi odplatu obvyklú v
čase uzavretia zmluvy za obdobnú činnosť). Nebolo tak preukázané porušenie informačnej povinnosti
právneho zástupcu.25. Obdobne bolo potrebné vyhodnotiť odvolaciu námietku žalovanej vo vzťahu k porušeniu povinnosti
žalobkyne informovať žalovanú o konkrétnej výške súdneho poplatku. Žalovaná potvrdila, že súdny

poplatok zaplatila (napriek zastaveniu konania pre nezaplatenie súdneho poplatku). Ak mala žalovaná
záujem na vedení sporu v redukovanej výške, mala možnosť takúto vôľu prejaviť, a to tak vo vzťahu
k právnemu zástupcovi (žalobkyni), ako aj vo vzťahu k súdu (potom čo bola vyzvaná na zaplatenie
súdneho poplatku). Žalovaná nepreukázala, že prejavila vôľu žalovať v spore sp. zn. 7C/98/2010
nájomné len vo výške 8.494,96 eur a preto ani v súvislosti s plnením poplatkovej povinnosti, žalovaná

nepreukázala porušenie povinností žalobkyne konať s odbornou starostlivosťou.

26. Žalovaná v odvolaní poukazovala aj na skutočnosť, že žalobkyňa žalovanú neupozornila na možnosť
späťvzatia, resp. čiastočného späťvzatia žaloby. Späťvzatie žaloby predstavuje procesnú formu
obmedzeniapredmetukonania,aleboprivodeniazastaveniakonaniabezmeritórnehorozhodnutiasúdu.
Jeho materiálnym naplnením je však prejav vôle žalobcu (v danom prípade žalovanej, vystupujúcej

v spore sp. zn. 7C/98/2010 v procesnom postavení žalujúcej strany) disponovať s predmetom
sporu, ktorým strana konania prejaví navonok svoje rozhodnutie nepokračovať v spore, prípadne v
obmedzenom rozsahu. Žalovaná v danom spore nepreukázala, že učinila prejav vôle pokračovať v
konaní len v obmedzenom rozsahu, na základe ktorého by právny zástupca žalujúcej strany učinil
čiastočné späťvzatie žaloby. Bolo preto na žalovanej (ktorej sa javila výška súdneho poplatku vysoká),

oznámiť žalobkyni svoj záujem viesť spor len o zaplatenie sumy 8.494,96 eur, ktorá skutočnosť
preukázaná nebola.

27. Argumentácia žalovanej v odvolaní o nepodložených tvrdeniach žalobkyne, a to o príprave
koncipienta žalobkyňou vždy pred súdnym pojednávaním, ako aj o úkonoch žalobkyne po námietkach

žalovanej k osobe koncipienta, po ktorých žalovanú zastupoval už len osobne JUDr. P. O., nebola
spôsobilá ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej.

28. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvom výroku napadnutého
rozhodnutia vo veci samej (I.) ako vecne správne potvrdil.

29. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

30. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku predstavuje ustanovenie, podľa ktorého je súd

povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,
ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania, výnimočne prihliadnuť (porov.
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len NS SR 2MCdo/17/2009). Nie je preto
možné dotknuté ustanovenie považovať za predpis zakladajúci jeho voľnú možnosť aplikácie.

31. Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo
zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o
náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto
stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 4M Cdo 2/2008).

32. Dotknuté ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický,
aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu
k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad o náhrade trov

konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo 4/2017). Uvedené ustanovenie teda slúži k riešeniu
situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené právo
alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil (porov.
uznesenie NS SR sp. zn. 6M Cdo 5/2011).

33. Rozhodovanie o nákladoch konania nesmie byť len mechanickým posudzovaním výsledkov sporu
bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci, ale má byť zrejmým a logickým ukončením
celého súdneho konania (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2904/16).34. Civilný sporový poriadok pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania vyžaduje kumulatívne
spojenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej

situácii, pričom nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania
(porov. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. III.ÚS 292/07, I.ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie
ľubovôle zo strany súdu (rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. III.ÚS 727/2000). K aplikácii ustanovenia § 257
CSP môže dôjsť aj z aspektov sociálnych.

35. V posudzovanej veci existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa bola vzhliadnutá v
okolnostiach daného sporu. Žalovaná sa bránila plniť žalovanú sumu s poukazom na nedostatok
odbornej starostlivosti pri plnení zmluvného záväzku advokáta (žalobkyne), pričom k takémuto postoju
dalapríčinuprávežalobkyňa.Velektronickejsprávežalobkynezodňa9.marca2012(vyhotovenejJUDr.
P. O.) bola žalovaná informovaná o ukončení spolupráce s koncipientom žalobkyne (prostredníctvom
ktorého žalobkyňa poskytovala právne služby žalovanej), odkazom na písomné výhrady žalovanej

elektronickou formou.

36. V priebehu konania žalovaná navrhla jeho prerušenie za účelom preukázania jej tvrdenia o
nepostupovaní žalobkyne s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k žalovanej ako klientke, spočívajúce
v opomenutí obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy, majúcej za následok absolútnu neplatnosť

tejto zmluvy, avšak procesný návrh žalovanej bol zamietnutý. V dôsledku toho spor pokračoval ďalej
vykonávaním dokazovania. Vzhľadom na skončenie súdneho sporu zmierom, nebola preukázaná
neplatnosť predmetnej zmluvy o zaplatenie nájomného, na základe ktorej žalobkyňa, splnomocnená
žalovanou, podala žalobu o zaplatenie nájomného. Počas súdneho konania zo strany žalobkyne odznel
tiež názor o neurčitosti formulácie v súvislosti s elektronickou správou JUDr. P. O., ktorý reprezentoval

žalobkyňu, vo vzťahu k vymedzeniu predmetu sporu (zápisnica o pojednávaní zo dňa 31.1.2017).

37. Práve vyššie uvedené mimoriadne okolnosti mali v posudzovanej veci charakter výnimočnosti,
odôvodňujúci aplikáciu moderačného práva súdu k náhradovej povinnosti strany konania (žalovanej).

38. Odvolací súd umožnil stranám konania vyjadriť sa k aplikácií ustanovenia § 257 Civilného sporového
poriadku, ktorú možnosť využila len žalobkyňa, poukazujúc na neexistenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa, tiež na zaplatené súdne poplatky. Vyššie uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa
mali za následok nepriznanie celej náhradovej povinnosti, ktorá vznikla žalovanej, a to tak v konaní pred
súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom.

39. Súd prvej inštancie vzhľadom na zásadu úspechu dôvodne konštatoval vznik nároku žalobkyne
na náhradu trov konania, keďže bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, voči žalovanej v konaní
neúspešnej. Preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, boli potom dôvodom na aplikáciu ust. § 257
Civilného sporového poriadku a teda nepriznania náhrady trov konania žalobkyni.

40. Podľa § 388 CSP odvolací súd v druhom výroku o náhrade trov konania (II.) rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov konania.

41. Odvolací súd dospel k záveru, že na strane žalovanej je daná existencia skutočností odôvodňujúcich

záver o uplatnení moderačného práva súdu, vyplývajúceho z ust. § 257 Civilného sporového poriadku,
vzhľadom na individuálne okolnosti danej veci, majúce charakter výnimočnosti, prihliadajúc aj na
dôsledky z hľadiska sociálneho aspektu (žalobkyňa a žalovaná sú právnické osoby, ktoré v dôsledku
aplikovania výnimky zo všeobecného pravidla zodpovednosti za úspech v spore, budú znášať
vynaložené trovy konania bez ich náhrady protistranou).

42. Z dôvodu, že žalobkyňa bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v konaní
neúspešnej. Odvolací súd vzhľadom na existenciu vyššie uvedených okolností odôvodňujúcich záver
o uplatnení moderačného práva súdu podľa ust. § 257 CSP rozhodol tak, že žalobkyni sa nepriznáva

náhrada trov odvolacieho konania.

43. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.