Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/76/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115213784
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1115213784.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: Ľ. Ď., O. XXX, O., zastúpeného
S. T. G. &. Q.., D..O..M.., IČO: XX XXX XXX, G. X, J., proti žalovanej: T. G., S..D.. E. W. N., IČO: XX
XXX XXX, Š. XX, J., o zaplatenie poistného plnenia v sume 3.491,40 eura, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.03.2019, č.k. 8C/141/2015-254, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanej priznal nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 20.05.2015 domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 3.491,40 eura titulom poistného plnenia zo škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo
dňa 23.05.2014. Dôvodil, že so žalovanou uzatvoril dňa 27.02.2014 zmluvu o havarijnom poistení
motorových vozidiel (ďalej len „poistná zmluva“), ktorej predmetom bolo havarijné poistenie osobného
motorovéhovozidlazn.E.G.S.D.,EČV:T.XXXAZ(ďalejlen„motorovévozidlo“),sozačiatkompoistenia

dňa 11.02.2014. Dňa 23.05.2014, okolo 22.00 hod. nastala škodová udalosť, keď na hlavnej ceste za
obcou T. L. T., časť J., z pravej strany vbehlo žalobcovi do cesty zviera, pravdepodobne srna, do ktorého
narazil pravou stranou vozidla. Pri vyhýbaní sa zvieraťu žalobca následne narazil ľavou stranou vozidla
do lesného stroja, ktorý bol odstavený mimo cesty na jej ľavom okraji, bez osvetlenia a výstražného
označenia. Pri tejto škodovej udalosti boli poškodené niektoré časti motorového vozidla, a to pravý
predný blatník, predná kapota, predný nárazník, pravé predné svetlo, predné a zadné dvere na ľavej
strane, ľavý zadný blatník a ľavý zadný nárazník. Žalobca oznámil škodovú udalosť žalovanej písomne

dňa 11.06.2014, pričom deklarované poškodenia dal opraviť v spoločnosti A. K. D..O..M.., ktorá mu za
opravu vyúčtovala faktúrou č. XXXX XXXX zo dňa 06.06.2014, splatnou do 20.06.2014, sumu 3.491,40
eura (bez DPH), ktorú žalobca uhradil a následne ju dňa 13.06.2014 predložil žalovanej. Uhradená suma
3.491,40 eura, okrem ceny za opravu poškodených častí vozidla, pozostávala aj z ceny za prenájom
motorového vozidla v období od 30.05.2014 do 05.06.2014 v sume 600 eur; prenájom vozidla bol
vykonaný v súlade s článkom 20 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie
motorových vozidiel (ďalej aj ako „VPP“). Žalovaná dňa 23.07.2014 žalobcovi oznámila, že ukončila

likvidáciu škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia. Dôvodom bola skutočnosť, že žalobcom
uvádzanépoškodeniamotorovéhovozidlanemohlivzniknúťspôsobomuvedenýmžalobcomvoznámení
o vzniku škodovej udalosti (poškodenie ľavej strany vozidla nemohlo z technického hľadiska nastať pri
predmetnej škodovej udalosti). Žalobca s predmetným záverom žalovanej nesúhlasil, majúc za to, žemu prináleží poistné plnenie v sume zodpovedajúcej oprave poškodeného vozidla v súlade s článkom
2 písm. b) VPP, pretože k poškodeniu motorového vozidla došlo jeho nárazom na prekážku (zver, lesný
stroj). Žalobca ohlásil škodovú udalosť prostredníctvom formulára žalovanej, s obmedzeným priestorom

naopísaniejejpriebehu,pričomžalovanásiodnehonevyžiadaladoplňujúceinformácie,keďvychádzala
len z tých uvedených v tlačive. Žalobca zaplatil celú vymáhanú sumu autoservisu dňa 26.11.2014.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil, že žalobca ako poistník, uzatvoril so žalovanou
dňa 27.02.2014 poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla v jeho

vlastníctve. Písomným oznámením zo dňa 11.06.2014, doručeným žalovanej dňa 13.06.2014, žalobca
oznámil žalovanej vznik škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 23.05.2014, okolo 22.00 hod., a to
tak, že na hlavnej ceste za obcou T. L. T., časť J., z pravej strany vbehlo žalobcovi do cesty zviera,
pravdepodobne srna, do ktorého narazil pravou stranou vozidla. Pri vyhýbaní sa zvieraťu následne
narazil ľavou stranou vozidla do lesného stroja, ktorý bol odstavený mimo cesty na jej ľavom okraji,
bez osvetlenia a výstražného označenia. Žalobca bol v tom čase vo vozidle sám a ku škodovej udalosti

neprivolal políciu. Predmetným oznámením si žalobca zároveň u žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie
poistného plnenia. Žalovaná v rámci šetrenia škodovej udalosti oslovila odborného technika spoločnosti
D., D..O..M.. za účelom posúdenia možnosti jej vzniku a priebehu, z ktorého konajúci súd zistil, že
poškodenie pravej prednej časti vozidla mohlo byť spôsobené stretom s lesnou zverou, pretože stopy
po kontakte a rozsah poškodenia možno priradiť tlaku vyvolanému nárazom zvieraťa. V lomoch zvyškov

čírej časti pravej prednej strany vozidla (svetlomet) sa nachádzali štetiny zodpovedajúce srne alebo
podobnému zvieraťu. Poškodenia na ľavej strane vozidla zodpovedali nabehnutiu na ostrú kovovú hranu
vo veľmi malej rýchlosti pri jazde vpred s natočenými kolesami do ľavej strany. Toto poškodenie vozidla
považoval technik za iný nehodový dej ako stret so zvieraťom; žalobca pravdepodobne obchádzal
prekážku.Žalovanápretoukončilalikvidáciupoistnejudalostibeznárokunapoistnéplnenie,odvolávajúc

sa na článok 12, bod 14 písm. a) VPP; mala za to, že žalobca uviedol nepravdivé skutočnosti týkajúce
sa priebehu škodovej udalosti, nekorešpondujúce so škodou vzniknutou na vozidle. Žalobca odovzdal
motorové vozidlo po jeho obhliadke autoservisu A. K. D..O..M.. za účelom jeho opravy, pričom opravené
vozidlo prevzal dňa 06.06.2014. Predmetná spoločnosť vyúčtovala žalobcovi za opravu poškodených
častí vozidla (predný nárazník, pravé predné svetlo, pravý predný blatník, ľavé predné dvere, tesnenie

na ľavých predných dverách, kryt dverí ľavých predných, ľavé zadné dvere, tesnenie na ľavých zadných
dverách, ľavé zadné dvere, lakovanie, materiál, práca) a za prenájom náhradného vozidla sumu
3.491,40 eura (bez DPH) faktúrou č. XXXX XXXX zo dňa 06.06.2014, ktorú žalobca uhradil dňa
26.11.2014.

4. Konajúci súd ďalej zo súkromného znaleckého posudku znalca W.. G. T., č. XXXXXXXXXXXX zo
dňa 01.10.2017 zistil, že „ku škode na pravej prednej a ľavej bočnej časti vozidla v celom rozsahu
spôsobenom ako je popisovaný priebeh poškodenia, nemohlo dôjsť, keďže nemohlo dôjsť k poškodeniu
predného nárazníka, a to jeho vytrhnutím z uloženia s blatníkom na pravej strane zboku. K nárazu so
srnou malo dôjsť spredu, preto spredu pôsobila nárazová sila, avšak súbežne s pozdĺžnou osou vozidla,

na prednom nárazníku spredu, neboli stopy po kontakte so srnou, nárazník nebol na uložení s blatníkom
v pozdĺžnom smere posunutý, a na pravej strane zboku bol vytrhnutý z uloženia silovým pôsobením
zboku.Technickytiežnesúviselasúvislákriváryhanaľavejstranevozidla-nazadnýchdverách,zadnom
blatníku a zadnom nárazníku, ktorá mohla vzniknúť len v prípade, ak by sa pohybovalo tak vozidlo,
ako aj prekážka. Rozsah a charakter poškodenia vozidla teda korešpondoval s popisom jeho vzniku a

priebehu tak ako ho popisoval žalobca, len čiastočne.“

5. Zo záverov súkromného znaleckého posudku znalca K.. W.. W. Y., č. 66/2017 zo dňa 10.12.
2017 vyplynulo, že na základe vyhodnotenia tak primárnej zrážky vozidla s neznámou lesnou zverou,
ako aj následnej sekundárnej zrážky vozidla so strojom neznámeho technického prevedenia a značky,

spôsobom interpretovaným žalobcom v oznámení o vzniku a priebehu škodovej udalosti, nebola
vo vzťahu k charakteru a rozsahu poškodenia vozidla z technického hľadiska splnená podmienka
geometrickej a energetickej korešpondencie poškodenia, resp. znalec nemohol všetky dominantné
poškodenia zdôvodniť technickými argumentmi, a teda vyslovil vážne technické pochybnosti o príčinnej
súvislosti vzniku poškodení s predmetnou škodovou udalosťou. Mechanizmus, ktorý mal poškodenia

spôsobiť, nezodpovedal tým, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s deklarovaným priebehom nehody.
V doplnku č. 1 znaleckého posudku č. 66/2017, číslo úkonu 11/2019 zo dňa 28.02.2019, znalec
konštatoval, že z výsluchu žalobcu nevyplynuli žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by mohli
byť použité ako technické argumenty zdôvodňujúce deklarovaný priebeh kolíznej situácie žalobcom.Výpoveď žalobcu teda neobsahovala také prvky, ktoré by boli dôvodom na prehodnotenie technickej
analýzy vzniku zdokumentovaných poškodení, resp. záverov uvedených v súkromnom znaleckom
posudku č. 66/2017.

6. So zreteľom na skutočnosť, že žalovaná, s poukazom na článok 12, bod 14 písm. a) VPP, odmietla
vyplatiť žalobcovi poistné plnenie, považoval súd prvej inštancie za sporné, či škodová udalosť, tak ako
ju opísal žalobca pri jej ohlásení, skutočne nastala opísaným spôsobom alebo inak (čo aj len čiastočne)
a aké poškodenia na motorovom vozidle v jej súvislosti vznikli, prípadne, či časť poškodení vozidla

vznikla pri inej škodovej udalosti. Iba ak by žalobca preukázal, že ku škodovej udalosti došlo v celom
rozsahu tak ako ju opísal v hlásení škodovej udalosti, bol by daný právny základ na výplatu poistného
plnenia. Vykonaným dokazovaním, najmä súkromným znaleckým posudkom znalca W.. W. Y. a jeho
doplnenia č. 1, dospel konajúci súd k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti
medzi deklarovaným poškodením vozidla a škodovou udalosťou; škodovú udalosť zo dňa 23.05.2014
preto nepovažoval za poistnú udalosť, na základe ktorej by mu vznikol nárok na zaplatenie poistného

plnenia podľa § 797 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).
Zo záverov označeného znaleckého posudku pritom vyplynulo, že vyhodnotením tak primárnej zrážky
vozidla s neznámou lesnou zverou, ako aj následnej sekundárnej zrážky vozidla so strojom neznámeho
technického prevedenia a značky spôsobom, interpretovaným žalobcom, nebola po technickej stránke,
vo vzťahu k charakteru a rozsahu poškodenia jednotlivých dielov, splnená podmienka geometrickej a

energetickej korešpondencie; znalec nemohol všetky dominantné poškodenia technickými argumentmi
zdôvodniť. Mechanizmus, ktorý mal deklarované poškodenia spôsobiť tak nezodpovedal poškodeniam,
ktoré by boli v príčinnej súvislosti s deklarovaným priebehom nehody. Vzhľadom na závery tohto
súkromného znaleckého posudku a jeho doplnenia, súd prvej inštancie žalobu ako právne nedôvodnú,
za súčasnej aplikácie § 797 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v celom rozsahu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že úspešnej žalovanej
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a navrhol ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nesprávne ustálil, že popis priebehu škodovej
udalosti nie je v súlade s poškodeniami vozidla. Pritom z vyjadrenia odborného technika spoločnosti D.
D..O..M.., ktorý pre žalovanú vykonal ohliadku motorového vozidla bezprostredne po vzniku škodovej

udalosti a zistil jeho poškodenia, vyplýva, že poškodenie pravej prednej časti vozidla mohlo byť
spôsobené stretom so zverou, nakoľko stopy po kontakte a rozsah poškodenia je možné priradiť
tlaku vyvolanému nárazom zvieraťa. V lomoch zbytkov čírej časti pravého predného svetlometu sa
nachádzali štetiny zodpovedajúce srne, či podobnému zvieraťu. Pokiaľ išlo o poškodenia ľavej strany,
tietozodpovedalinabehnutiunaostrúkovovúhranuvoveľmimalejrýchlostiprijazdevpredsnatočenými

kolesami do ľavej strany. Toto poškodenie považoval technik za iný nehodový dej ako stret so zverou,
zrejme za obchádzanie prekážky. Tieto závery technika spoločnosti D. D..O..M.. podľa mienky žalobcu
potvrdzovali, že poškodenie motorového vozidla mohlo byť spôsobené stretom so zverou, pričom
súčasne nevylučovali, že poškodenie na ľavej strane vozidla mohlo nasledovať po strete vozidla so
zverou. Zároveň i podľa znaleckého posudku č. 201702499195, vypracovaného na žiadosť žalovanej

znalcom W.. G. T., vyplynulo, že ak poškodenia vozidla pochádzali z kontaktu so srnou, je možné že
ku ich stretu došlo polovicou pravej šírky vozidla, čo zodpovedalo dĺžke trupu dospelej srny; zároveň,
na okrajoch rozbitého skla svetlometu bolo badať viditeľné chumáče hnedej srsti. Závery tohto znalca
teda nevylúčili, že poškodenie vozidla mohlo nasledovať po jeho strete s lesnou zverou. Oba žalovanou
predložené dokumenty tak podľa žalobcu pripustili, že časť poškodení motorového vozidla mohla

byť spôsobená zrážkou s lesnou zverou, a preto žalobca nesúhlasil so závermi konajúceho súdu o
neexistencii právneho základu pre výplatu poistného plnenia, resp. jeho časti. Pokiaľ súd prvej inštancie
vychádzal pri svojom rozhodnutí zo znaleckého posudku č. 66/2017, znalca K.. W.. W. Y., žalobca
uviedol, že tento bol vypracovaný viac ako tri a pol roka po vzniku škodovej udalosti a vykazoval známky
jednostrannosti a neobjektívnosti, nakoľko ho znalec vypracoval bez súčinnosti s ním, len na základe

informácií žalovanej a na podklade poskytnutej fotodokumentácie. Zároveň mal za to, že jeho závery
sú odlišné od tých prezentovaných odborným technikom spoločnosti D. D..O..M.. a znalcom W.. G. T.
v znaleckom posudku č. XXXXXXXXXXXX, keďže znalec K.. W.. W. Y. uviedol, že posudok vypracovallen na základe predloženej fotodokumentácie a nedisponoval parametrami, ktoré by mu umožňovali
previesť komplexné posúdenie celej dopravnej nehody.

9. Žalobca sa nestotožnil ani so záverom konajúceho súdu o tom, že udalosť zo dňa 23.05.2014
nemožno považovať za poistnú udalosť, na základe ktorej by mu vznikol nárok na zaplatenie poistného
plnenia. Prijatý záver nevyplýval zo skutkových tvrdení žalovanej, ktorá takú skutočnosť v priebehu
konania netvrdila, nakoľko odmietla poskytnúť poistné plnenie s poukazom na článok 12, bod 14
písm. a) VPP, v zmysle ktorého je oprávnená zamietnuť poistné plnenie, ak poistník, poistený alebo

oprávnená osoba uvedie nepravdivé alebo neúplné podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu
poistnej udalosti. Žalovaná výslovne uviedla, že podľa fotodokumentácie a obhliadky poškodeného
motorového vozidla je z technického hľadiska neprijateľné preukázané poškodenie, pri takom priebehu
vzniku škodovej udalosti ako nahlásil v oznámení o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia.
Súd prvej inštancie, limitovaný skutkovými tvrdeniami strán, ktoré nenamietali, že by udalosť zo dňa
23.05.2014 nebola poistnou udalosťou, prezentoval opačný záver. Žalobca si pritom uplatnil nárok na

poistné plnenie s poukazom na článok 2, písm. a) VPP, nakoľko k poškodeniu jeho motorového vozidla
došlo nárazom na prekážku, čo žalovaná nepopierala, keď odmietla poistné plnenie z dôvodu čiastočnej
nepravdivosti, resp. neúplnosti skutočností ním uvádzaných, ktoré mali mať vplyv na vznik a priebeh
poistnej udalosti. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že žalovaná oprela svoje stanovisko o odôvodnenie
vzniku a priebehu poistnej udalosti, ktoré uviedol na troch riadkoch predtlačeného tlačiva a o stanovisko

odborného technika D. D..O..M.., ktorého závery však jeho tvrdeniam nijako neodporovali. Na uvedenom
základe mal za to, že udalosť zo dňa 23.05.2014 je poistnou udalosťou v zmysle článku 3, bod 1 VPP,
s ktorou je spojený vznik povinnosti žalovanej plniť.

10. V ďalšom žalobca zdôraznil, že poistná zmluva, ktorú so žalovanou uzavrel, má charakter

spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná včlenila do článku
12, ods. 14 VPP ustanovenie o možnosti zamietnuť poistné plnenie, ktoré je v rozpore s kogentným
ustanovením § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Predmetné zákonné ustanovenie totiž umožňuje
poisťovni len znížiť, ale nie úplne odmietnuť, poistné plnenie za predpokladu splnenia zákonom
požadovanej podmienky, a to vedomého porušenia povinností definovaných v § 799 ods. 1 a ods. 2

Občianskeho zákonníka poistníkom, ktoré porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti,
resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. Žalovaná bola povinná preukázať splnenie týchto podmienok,
čo napokon potvrdzovala i súdna judikatúra (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 1Cdo 152/2009). Žalobca mal za to, že si svoje povinnosti, uložené zákonom a VPP,
riadne splnil, keďže žalovanej bez zbytočného odkladu písomne oznámil poistnú udalosť, dal pravdivé

vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu a zároveň predložil potrebné doklady. Vychádzajúc zo zásady ochrany
spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany, považujúc dojednanie v článku 12, ods. 14 VPP za rozporné s § 799
ods. 3 Občianskeho zákonníka, a tým za neplatné, mal žalobca za to, že žalovaná nebola oprávnená
zamietnuť výplatu poistného plnenia.

11. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že v rámci súdneho konania požiadala o
vypracovanie súkromného znaleckého posudku, ktorý vypracoval K.. W.. W. Y., znalec z odboru doprava
cestná, strojárstvo, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel, technický stav cestných vozidiel, nehody
v cestnej doprave. Z jeho obsahu vyplýva, že je technicky neprijateľné, aby hodnoty rýchlosti vozidla
vygenerovali zdokumentované poškodenia, pričom pri takejto rýchlosti by strhnutie volantu doľava malo

prvky, ktorý by viedli k možnosti zabrániť zrážke s neznámym strojom. Znalec považoval za netypické
pre charakter zrážky s lesnou zverou poškodenie svetlometu, vrátane poškodenia pravého predného
blatníka v mieste svetlometu, pričom za technicky neprijateľné hodnotil i poškodenie spôsobené
pohybom celého svetlometu pri náraze. V mieste možného kontaktu s telom zvieraťa sa nenachádzali
typické otery, prípadne stopy po skle a inom organickom materiáli. Pokiaľ išlo o výrazné devastačné

poškodenie, toto malo prvky dodatočného poškodenia, čo potvrdzovali hrany materiálu orientované
smerom von, a nie dovnútra, v smere pôsobenia rázovej sily; toto poškodenie preto nemožno zdôvodniť
technickými argumentami, rovnako ako povrchové poškodenia - škrabance, ktoré mali stochastický
charakter a nemohli byť stotožnené s pohybom vozidla okolo pevnej prekážky, mali prvky úmyselného
dodatočného poškodenia. Aj keď podľa znalca nebol známy charakter a rozmer tak primárnej, ako

aj sekundárnej zrážky, mechanizmus, ktorý spôsobil zdokumentované poškodenia, vo vzťahu k ich
geometrickej korešpondencii nezodpovedal mechanizmu a priebehu tak ako ho uvádzal žalobca, čo
možno interpretovať tak, že nevznikli v rozsahu a v príčinnej súvislosti s deklarovanou dopravnou
nehodou.Poškodeniabolivygenerovanéinýmmechanizmom,ktorýmalprvkydodatočnéhopoškodenia;preto znalec konštatoval nemožnosť preukázať geometrickú korešpondenciu predmetných poškodení,
resp. nemožnosť ich zdôvodniť technickými argumentmi. Ak by došlo k zrážke s lesnou zverou, tak
ako uvádzal žalobca, muselo by dôjsť k úhynu, resp. k ťažkému zraneniu zvieraťa a vozidlo by bolo

poškodené v minimálnom rozsahu, a nie v tom, vyplývajúcom z fotodokumentácie. Vychádzajúc zo
záverov znaleckého posudku, znalec konštatoval, že všetky identifikované poškodenia na motorovom
vozidle mali charakter a rozsah, ktorý nie je možné technickými argumentami zdôvodniť, a teda
vyslovil vážne technické pochybnosti o príčinnej súvislosti vzniku týchto poškodení s predmetnou
škodovou udalosťou. Na tieto závery pritom nemala vplyv výpoveď žalobcu, z ktorej nevyplývali

žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli byť použité ako technické argumenty zdôvodňujúce
deklarovaný priebeh kolíznej situácie. Pokiaľ žalobca namietal, že znalec vypracoval znalecký posudok
s odstupom tri a pol roka od dopravnej nehody, žalovaná poukázala na to, že platná právna úprava
nijako časovo neohraničuje vypracovanie znaleckého posudku, pri ktorom znalec vychádzal len zo
skúmania objektívnych skutočností, a preto i jeho závery nemali charakter subjektívnych tvrdení; znalec
pri jeho vyhotovení postupoval nezávisle, nestranne, a preto o jeho objektívnosti nemožno mať žiadne

pochybnosti. Vzhľadom na spornosť vzniku škody, jej priebehu a ďalších skutočností bolo pritom na
mieste dať vypracovať znalecký posudok; jeho závery žalobca v priebehu konania nijakým spôsobom
nevyvrátil, hoci sa pred podaním žaloby dozvedel, že nie je ochotná mu poskytnúť poistné plnenie.
Obstaraním vlastného znaleckého posudku pritom žalobca mohol spochybniť skutočnosti uvedené v
znaleckom posudku ňou predloženom. Žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno, nepredložil ani

len policajnú správu, nakoľko políciu na miesto nehody neprivolal, pričom jednoznačne nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi deklarovaným poškodením vozidla a škodovou udalosťou, čo napokon správne
konštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku konajúci súd. Na uvedenom základe žalovaná navrhla
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

12. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.09.2019 zotrval na skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní.
S poukazom na stanovisko odborného technika spoločnosti D., D..O..M.., ktoré žalovaná doplnila o
konštatovanie, že poškodenia na ľavej strane vozidla nemohli byť spôsobené nárazom zvieraťa, a preto
je technicky neprijateľné, aby pri takom priebehu škodovej udalosti došlo k predmetným poškodeniam,
žalobca zdôraznil, že v priebehu súdneho konania, ani predtým, netvrdil, že by poškodenia na ľavej

strane vozidla mali byť spôsobené nárazom zvieraťa; výslovne totiž uvádzal, že z ľavej strany narazil
do poľnohospodárskeho alebo lesného stroja. Žalovaná mu teda odmietla poskytnúť poistné plnenie
v rozpore so stanoviskom odborného technika D., D..O..M.., ako aj so závermi znalca W.. G. T., ktorý
potvrdil, že k poškodeniu motorového vozidla tak ako uviedol, s výnimkou čiastočného poškodenia,
mohlo dôjsť, pričom zároveň nevylúčil, že čiastočné poškodenie mohlo nasledovať po strete vozidla s

lesnou zverou. Dôkazy, na ktoré sa odvolával teda pripustili, že k poškodeniu jeho motorového vozidla
mohlo dôjsť tak, ako to prvotne oznámil na tlačive žalovanej. Pokiaľ išlo o závery znalca K.. W.. W.
Y., ku ktorým dospel v znaleckom posudku č. 66/2017, žalobca opätovne poukázal na to, že k nim
znalec dospel na základe fotodokumentácie v elektronickej forme, bez disponovania s parametrami
umožňujúcimi previesť komplexné posúdenie celej dopravnej nehody. Naviac, jeho závery boli v rozpore

s tými, prezentovanými v starších dokumentoch predložených žalovanou.

13. Žalovaná v replike zo dňa 21.08.2019 zotrvala na skutkových tvrdeniach a právnej argumentácii
uvedených v predchádzajúcich vyjadreniach. Mala za to, že stanovisko odborného technika spoločnosti
D. D..O..M.. potvrdilo, že poškodenia na ľavej strane vozidla nemohli byť spôsobené nárazom zvieraťa.

Škodovú udalosť uzavrela bez poskytnutia poistného plnenia, keďže žalobca nepreukázal technickú
prijateľnosť vzniknutých poškodení s priebehom škodovej udalosti. Uvedené napokon potvrdil i znalecký
posudok K.. W.. W. Y. č. 66/2017, ktorý mal v konaní najväčšiu dôkaznú váhu a nebol žalobcom
žiadnym spôsobom vyvrátený, hoci žalobca už pred podaním žaloby mal vedomosť, že nie je ochotná
mu z poistnej zmluvy plniť. Obstaraním vlastného znaleckého posudku by žalobca mohol spochybniť

dôkaznú situáciu, avšak v priebehu konania nenavrhol žiadne dôkazy, a to ani na vyvrátenie skutočností
uvedených v znaleckom posudku K.. W.. W. Y.. Žalobca tak nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
deklarovaným poškodením vozidla a škodovou udalosťou.

14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil
dňa 30.09.2021 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).15. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého

zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

16. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

17. Preskúmaním súdneho spisu, so zohľadnením odvolacej argumentácie žalobcu, sa odvolací súd
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom sa tento zaoberal
posudzovaním dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 3.491,40 eura, keď správne skúmal, či
žalobca preukázal, že v dôsledku ním popísaného priebehu škodovej udalosti došlo k vzniku zistených
a následne opravených poškodení motorového vozidla, a teda, či mu žalovaná dôvodne odmietla
vyplatiť poistné plnenie. Dospel pritom k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

preukázania príčinnej súvislosti medzi deklarovanými poškodeniami motorového vozidla a škodovou
udalosťou tak, ako ju opísal v oznámení o vzniku škodovej udalosti a napokon i v žalobe. Uvedené
konajúci súd zaujal s odvolávaním sa najmä na závery znaleckého posudku K.. W.. W. Y. č. 66/2017
a jeho doplnenia č. 1, ktoré namietal žalobca v odvolaní poukazujúc na to, že znalecký posudok bol
vypracovaný po viac ako tri a pol roka od vzniku škodovej udalosti, znalec v ňom posudzoval vzťah

medzi nehodovým dejom a vzniknutými poškodeniami vozidla len na základe dostupného spisového
materiálu a fotodokumentácie, a preto mu tieto neumožňovali komplexne posúdiť celú dopravnú nehodu.
Zároveň, žalobca namietal, že konajúci súd nevzal do úvahy závery odborného technika spoločnosti D.
D..O..M.., ktoré potvrdzovali, že poškodenia motorového vozidla mohli byť spôsobené stretom s lesnou
zverou, hoci tie na ľavej strane vozidla boli dôsledkom iného nehodového deja, a teda nevylúčil, že

opísaný dej mohol nasledovať po zrážke s lesnou zverou. Konajúci súd nezohľadnil ani závery znalca
W.. G. T., prezentované v znaleckom posudku č. XXXXXXXXXXXX, ktorý pripustil, že rozsah a charakter
poškodenia motorového vozidla korešpondoval s popisom jeho vzniku a priebehu ako ho uviedol len
čiastočne, keď v tomto smere neuznal poškodenie predného nárazníka na pravom boku a vznik súvislej
kryhy na ľavej strane vozidla.

18. K uvedenému odvolací súd udáva, že vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku
možno prisvedčiť žalobcovi, že i keď vyjadril určité námietky proti znaleckému posudku č. 66/2017,
vrátanejehodoplneniač.1,súdprvejinštancienatietonereagovalanezaoberalsanimi,atovoväzbena
prezentované závery odborného technika spoločnosti D. D..O..M.., ako i znalca W.. G. T.; táto okolnosť

však nespôsobila nesprávnosť napadnutého rozhodnutia ako celku.

19. Z námietok žalobcu proti znaleckému posudku K.. W.. W. Y. je zjavné, že nimi nenapádal
jeho formálne nedostatky (ako výsledku špecializovanej odbornej činnosti vykonanej za podmienok
stanovených v zákone č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch), keď spochybňoval

závery, ku ktorým znalec dospel, zohľadniac pritom podklady použité pri riešení uloženej znaleckej
úlohy. Z obsahu znaleckého posudku pritom vyplýva, že znalec na vypracovanie znaleckého posudku
použil kompletný spisový materiál týkajúci sa škodovej udalosti, vrátane oznámenia o vzniku škodovej
udalosti,fotodokumentáciu,záznamzobhliadkyvozidla,pričomdostupnéúdajeanalyzovalpočítačovým
programom pre simulačnú analýzu dopravných nehôd G. Q. XX.0, a podporil ich odbornými

databázovými programami a odbornou literatúrou. Zistenia, ku ktorým znalec znaleckou činnosťou
dospel, preveril i s ohľadom na výpoveď žalobcu v konaní, a to v doplnení č. 1 k znaleckému posudku,
uzatvárajúc, že jeho výpoveď nemala vplyv na ním zistené skutočnosti a prezentované závery. I keď
znalec v znaleckom posudku konštatoval absenciu základných parametrov potrebných pre posúdenie
vzniku a možného priebehu nehodového deja, t.j. jeho technickej prijateľnosti a znalecké dokazovanie

zúžil na posúdenie charakteru a rozsahu zdokumentovaného poškodenia a mechanizmu, ktorý tieto
mohol spôsobiť, zároveň uviedol, že v kontexte uvedeného mohol posúdiť technickú prijateľnosť
interpretácie kolíznej situácie účastníkom nehody, vrátane plauzibility nehody. Pokiaľ žalobca tieto
skutočnosti namietal, treba uviesť, že neoznačil iné podklady, príp. fotodokumentáciu, ktorá bola
obsahom súdneho spisu a znalec ju mal použiť pri vypracovaní znaleckého posudku a ktorá mohla

mať vplyv na prezentované závery. Zároveň žalobca neuviedol iné, doplňujúce informácie, ktorými mal
disponovať a ktoré by prípadne mohli zvrátiť úsudok, ku ktorému dospel znalec odborným posúdením.
Napokon, vychádzajúc z obsahu doplnenia č. 1 znaleckého posudku je zrejmé, že znalec K.. W.. W.
Y. zapracoval do nálezovej časti, rozhodujúcej pre zodpovedanie znaleckej úlohy, i výpoveď žalobcuna pojednávaní zo dňa 20.02.2018, ktorú hodnotil ako všeobecnú, nekonkrétnu, bez základných
skutočností, ktoré si vodič pri dopravnej nehode zapamätá. Jeho výpoveď teda nemala vplyv na
posúdenie technickej prijateľnosti deklarovaného priebehu dopravnej nehody. Je pritom irelevantné, či

znalec vypracoval znalecký posudok s väčším alebo menším časovým odstupom od škodovej udalosti,
keďžerozhodujúcepodkladyainformácie,zachytenévlistinnejaleboobrazovejpodobe,malkdispozícii;
ich pravdivosť žalobca nijako nespochybnil.

20. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s prezentovanými odbornými závermi znalca, bolo jeho povinnosťou

predložiť relevantné dôkazné prostriedky tieto vyvracajúce. Žalobcu ako stranu sporu totiž zaťažuje
dôkazné bremeno pre každé tvrdenie súvisiace s následnou rozhodovacou činnosťou konajúceho súdu,
a preto nebolo postačujúce, aby vzniesol iba určité subjektívne tvrdenia, príp. pochybnosti k záverom
znaleckého posudku, bez ich podpory v dôkazných prostriedkoch, ktoré by vyvrátili alebo spochybnili
záveryznalca(ktomuajrozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvovecisp.zn.1Sžd4/2014,
uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 10/2015, pod číslom 102); také žalobca v konaní

nepredložil, a teda nevyvrátil správnosť záverov, ku ktorým dospel znalec K.. W.. W. Y. v znaleckom
posudku č. 66/2017, v spojení s jeho doplnením č. 1. Tieto závery pritom nebolo spôsobilé vyvrátiť
stanovisko k posúdeniu možnosti vzniku poškodenia škodovej udalosti od spoločnosti D. D..O..M..,
z ktorého nie je zrejmé, kto ho vypracoval, na základe akých podkladov, a teda či ide o odborné
vyjadrenie odborne spôsobilej osoby v zmysle § 206 C.s.p. a napokon ani súkromný znalecký posudok č.

XXXXXXXXXXXXznalcaW..G.T..Tenprivypracovaníznaleckéhoposudku,narozdielodznalcaK..W..
W. Y., neposudzoval geometrickú a energetickú korešpondenciu jednotlivých poškodení vzhľadom na
deklarovanýpriebehškodovejudalosti,rovnakoakoneposudzovalplauzibilitu(prijateľnosť)nehodového
deja. Súd prvej inštancie teda oprávnene vychádzal zo záverov prezentovaných v znaleckom posudku
K.. W.. W. Y., v ktorých tento, zohľadniac dostupné podklady, vrátane výpovede žalobcu, predostrel

analýzu nehodového deja, vrátane analýzy technickej prijateľnosti vzniku jednotlivých poškodení
motorového vozidla. Hoci táto otázka bola v konaní sporná, žalobca nepredložil žiaden iný relevantný
dôkazný prostriedok preukazujúci opak záverov znaleckého posudku K.. W.. W. Y., t.j. že pre poškodenie
vyhodnocovaných dielov motorového vozidla, vo vzťahu k charakteru a rozsahu poškodenia, nebola
splnená podmienka geometrickej a energetickej korešpondencie. Mechanizmus, ktorý mal predmetné

poškodenia spôsobiť nezodpovedal poškodeniam, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s deklarovaným
priebehom nehody. Znalecký posudok pritom obsahoval všetky formálne náležitosti, závery uvedené
v posudkovej časti boli náležite odôvodnené, podložené obsahom samotného nálezu, pričom je
nepochybné, že znalec vysvetlil východiská, ako i úvahy, na základe ktorých dospel k prijatým záverom.
Znalec vyčerpal v celom rozsahu zadanú úlohu a prihliadal ku všetkým skutočnostiam, zachyteným

i v listinách a fotodokumentácii tvoriacej obsah súdneho spisu, vrátane výpovede žalobcu. Znalecký
posudok K.. W.. W. Y. preto i odvolací súd hodnotil ako objektívny, presvedčivý a logicky odôvodnený.

21. Vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že
žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi deklarovaným poškodením motorového vozidla a ním

popísaným priebehom škodovej udalosti, a teda nenaplnil predpoklad existencie poistnej udalosti v
zmysle ustanovenia § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo, ako skutočnosti (udalosti), s ktorou je
spojený vznik povinnosti poistiteľa (žalovanej) plniť. Túto okolnosť pritom žalovaná od počiatku uvádzala
ako dôvod odmietnutia poistného plnenia. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na stanovisko
žalovanej k škodovej udalosti zo dňa 27.06.2014 (č.l. 63), podľa ktorého je z technického hľadiska

neprijateľné preukázané poškodenie pri takom priebehu vzniku škodovej udalosti, ako bolo žalobcom
nahlásené. Na tomto stanovisku žalovaná zotrvala i v odpovedi k predžalobnej výzve zo dňa 11.03.2015
(č.l. 69) a napokon i vo vyjadrení k žalobe (č.l. 45 a nasl.) a v ústnych prednesoch a písomných
vyjadreniach prezentovaných v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie, vychádzajúc
i zo skutkových tvrdení strán sporu a vykonaných dôkazov, potom nedospel k záveru, ktorý by z

nich nevyplýval. Hoci žalovaná vo svojich stanoviskách (zo dňa 27.06.2014, zo dňa 11.03.2015), i vo
vyjadrení k žalobe poukazovala i na článok 12, bod 14 VPP, ktorý pojednáva o zamietnutí poistného
plnenia pre uvedenie nepravdivých alebo neúplných podstatných skutočností, rozhodujúcim je to,
že neuznávala existenciu príčinnej súvislosti medzi poškodeniami motorového vozidla a žalobcom
popísaným priebehom škodovej udalosti. V tejto súvislosti je potom irelevantná argumentácia žalobcu

o neplatnosti dojednania v článku 12, bod 14 VPP z dôvodu jeho rozporu s ustanovením § 799
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie
totiž k záveru o nemožnosti poskytnutia poistného plnenia pre absenciu príčinnej súvislosti medzi
deklarovanými poškodeniami vozidla a škodovou udalosťou; pre tento záver je potom nepodstatné,či žalovaná zakomponovala do poistnej zmluvy také dojednanie, na základe ktorého by nad rámec
zákonných dôvodov bola oprávnená odmietnuť/zamietnuť poistné plnenie.

22. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie zistil v miere potrebnej
skutkový stav veci, tento i správne právne posúdil a konštatujúc, že žalobca nepreukázal dôvodnosť
nároku na výplatu poistného plnenia v sume 3.491,40 eura, jeho žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietol. Odvolací súd nepovažoval žalobcom v odvolaní uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou
relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, a preto rozhodol tak, že napadnutý

rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní
úspech, priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).