Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Eduard Valenčin

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/95/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120206235
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120206235.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát
so sídlom Mýtna 48, Bratislava - Staré mesto, 811 07, proti žalovanému: L. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X.
W. XXXX/X, XXX XX L., o zaplatenie 4.634,31 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e
p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou 27.05.2020 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 4.634,31 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.10.2017 do zaplatenia,
ako aj nahradiť trovy konania. Zo žaloby vyplýva, že žalobca (podľa kontextu sa majú na mysli aj právni
predchodcovia žalobcu) uzavrel so žalovaným dňa 24.01.2017 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej

poskytol žalovanému pôžičku vo výške 4.500 EUR, ktorú mal žalovaný splatiť v 60-tich pravidelných
mesačných splátkach po 118,53 EUR, a to do celkovej sumy pôžičky vo výške 7.111,80 EUR, pričom do
dnešného dňa žalovaný uhradil sumu 474,12 EUR. Keďže žalovaný svoje povinnosti splácať poskytnutú
pôžičku neplnil, žalobca s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, listom zo dňa
26.08.2017-predžalobnáupomienkavyzvalžalovanéhonazaplateniedlžnýchsplátokúveruaupozornil
ho na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Nakoľko žalovaný dlžné čiastky neuhradil, žalobca

úver k 19.10.2017 zosplatnil, o čom informoval žalovaného listom zo dňa 21.10.2017.

2. Žalovaný v rámci e-mailového vyjadrenia zo dňa 15.07.2020 uviedol, že je nezamestnaný, platí
výživné na dve deti, na každé po 130 EUR mesačne, a preto nie je schopný svoje záväzky voči veriteľovi
plniť. Zároveň uviedol, že si aktívne hľadá prácu a pokiaľ by si nejaké zamestnanie našiel, mohol by
svoj záväzok splniť.
V rámci výsluchu pred súdom žalovaný uviedol, že v minulosti už bral od žalobcu úver, ktorý aj riadne

splatil, a preto ho žalobca mal v databáze, a preto mu aj poslal kartu na sumu 4.500 EUR, o ktorú
žalovaný ani nežiadal. Uviedol, že karta mu prišla spolu s nejakými papiermi, ktoré podpísal a spätne
odoslal žalobcovi, pričom tento mu následne poslal SMS-ku, v rámci ktorej bol aktivačný kód, ktorým
kartu aj aktivoval. Uviedol, že v čase, keď si aktivoval túto kartu bol aj riadne zamestnaný, avšak v
roku 2017 o zamestnanie prišiel, a preto nemohol úver splácať. Ďalej uviedol, že v súčasnosti býva u
rodičov, pričom má dvoch synov. Starší je vysokoškolák a jemu prispieva sumou 120 EUR mesačne

a mladší je prvák na základnej škole a jemu prispieva sumou 150 EUR mesačne, pričom pokiaľ má
nejaké prostriedky, tak prispeje aj viac a zároveň sa snaží prispieť aj svojim rodičom, ktorí ho vlastne
živia, aspoň sumou 100 EUR mesačne a pokiaľ peniaze nemá, tak aspoň tým, že pomáha v domácnosti.Žalovaný uviedol, že v momentálnej situácii nemá z čoho úver splatiť, keďže pracuje iba na čiastočný
úväzok a jeho príjem je cca 100 EUR mesačne (žalovaný súdu predložil výplatné pásky za mesiac jún
roku 2021 s čistou mzdou 80,96 EUR a za mesiac september roku 2021 s čistou mzdou 80,95 EUR).

Žalovaný uviedol, že je rád, že zamestnávateľ za neho odvádza aspoň zdravotné a sociálne odvody,
pričom si privyrába tak, že v noci chodí vykladať balíky. V súvislosti so zisťovaním a preverovaním jeho
príjmov a výdavkov žalovaný uviedol, že veriteľ nič nepreveroval, a to ani u jeho zamestnávateľa, pričom
on iba do telefónu uviedol údaj ohľadom jeho príjmu. Poukázal na to, že veriteľovi oznámil, že býva u
rodičov a že platí výživné a nikto od neho žiadne doklady nežiadal a ani nemá vedomosť o tom, aby

niekto niečo preveroval.

3. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.01.2017 vyplývajú nasledovné údaje: druh úveru:
bezúčelový spotrebiteľský úver, celkové náklady spotrebiteľa: 2.398,20 EUR, celková výška a mena
úveru (Pôžička (S)): 4.500 EUR, celková čiastka: 6.898,20 EUR, splátka (Ak): 118,53 EUR, sadzba
poistenia: 3,10 %, z toho poistenie: 3,56 EUR, počet splátok (n): 60, priemerná hodnota RPMN: 16,06

%, RPMN: 19,90 %, fixná ročná úroková sadzba: 19,9 %, prvá splátka splatná dňa: 20.02.2017, termín
konečnej splatnosti dňa: 20.01.2022, odplata: 20,85 %, najvyššia prípustná výška odplaty: 24,68 %,
ďalšie splátky splatné vždy: 20. dňa v mesiaci, doba trvania zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov
klienta podľa tejto zmluvy,

4. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §

7 ods. 1 , nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia
povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa považuje posudzovanie

schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

5. Podľa § 7 ods. 15 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne

preukázať.
36. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä
to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4
a ,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie
o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) , banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom
na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých
počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1
písm. a) ,ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a , banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných
bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

6. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými
a/ ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky a
b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

7. Z citovaného ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., nepochybne vyplýva, že veriteľ

je povinný s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Zmyslom tohto ustanovenia je zistiť, či spotrebiteľ bude schopný, vzhľadom na svoje príjmy a výdavky,
splácať úver, ktorý by mu veriteľ poskytol. Uvedená skutočnosť sa teda posudzuje na základe zisťovania
a preverovania príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ako dlžníka, a to z dôvodu, aby nedochádzalo k
neprimeranému zadlžovaniu spotrebiteľov s poukazom na skutočnosť, aby aj pri splácaní úveru, boli

schopní zabezpečiť si základné životné potreby. Súd taktiež poukazuje na to, že v tomto ohľade nie
je smerodajné, aká bola reálna finančná, resp. majetková situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom
žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že
v zmysle § 132 CSP je žalobca povinný v samotnej žalobe pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce
skutočnosti, odôvodňujúce jeho nárok, pričom to nemožno nahradiť ani odkazom na označené dôkazy.

Odborná starostlivosť nepochybne znamená, že údaje, ktoré dlžník uviedol, veriteľ aj hodnoverne
preverí. V tomto ohľade súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, napr. 33Cdo/2178/2018 zo
dňa 25.07.2018, resp. 33Cdo/201/2018 zo dňa 20.03.2019, ako aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo
veci C-449/13 ho dňa 18.12.2014 vo veci Consumer finance SA proti Ingrid Bakkaus, podľa ktorého
má poskytovateľ úveru dôkazné bremeno posúdiť úveruschopnosť dlžníka - spotrebiteľa na základe

dostatočných informácii, ktoré sú podložené dokladmi. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že splnenie
odbornej starostlivosti znamená nie len povinnosť veriteľa zistiť majetkové pomery dlžníka, teda jeho
príjmy a výdavky, na základe jeho vyjadrenia, ale tieto skutočnosti taktiež aj preveriť.

8. Žalobca na základe výzvy súdu podaním súdu doručeným dňa 20.10.2021 oznámil v súvislosti

so skúmaním bonity žalovaného, že tomuto nebol žiadnym spôsobom odcudzený občiansky preukaz
a žalovaný spĺňal štandardné riskové podmienky. Poukázal na to, že veriteľ si od žalovaného za
účelom overenia jeho bonity vyžiadal súhlas s použitím jeho osobných údajov za účelom preverenia
jeho úverovej histórie v nebankovom registri klientskych informácii a v spoločnom registri bankových
informácii, ako aj s cieľom preverenia existencie jeho pracovného pomeru v Sociálnej poisťovni. Z

uvedeného, podľa žalobcu, vyplýva, že veriteľ sa nedopustil konania, ktoré predstavuje hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
Zo žalobcom predložených listinných dôkazov vôbec nevyplýva, či žalobca zisťoval a preveroval bonitu
žalovaného z hľadiska jeho príjmov a výdavkov. Z výsluchu samotného žalovaného vyplynulo, že
veriteľovi iba telefonicky poskytol informácie týkajúce sa jeho príjmu, čo ale nebolo žiadnym spôsobom

preverované. Rovnako žalovaný vypovedal, že žalobca vôbec nezisťoval jeho výdavky, aj keď mu
povedal, že býva u rodičov a platí výživné na dve deti. Z vyššie citovaného vyjadrenia žalobcu vyplýva
iba to, že si vyžiadal od žalovaného súhlas s použitím jeho osobných údajov na zisťovanie informácii
v nebankovom registri, spoločnom registri, resp. Sociálnej poisťovni, ale nevyplýva z toho, či žalobca
skutočne aj zisťoval tieto informácie a ak áno, s akým výsledkom, keďže súdu nepredložil žiadne dôkazy

preukazujúce preverovanie bonity žalovaného.

9. Žalovaný teda neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver, a tým porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona, keďže
nepostupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru žalovanému. Za danej situácie,

teda že žalobca nedostatočným spôsobom zistil bonitu žalovaného z hľadiska jeho príjmov a výdavkov
a už vôbec tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nepreveril, je dôvodné aplikovať na prejednávanú vec
ustanovenie § 11 ods. 2 prvú vetu zákona č. 129/2010 Z.z., na základe ktorého veriteľ nemohol úver
predčasne zosplatniť. Napriek tomu však úver predčasne zosplatnil, čo súd vyhodnotil ako absolútneneplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu
so zákonom (§ 11 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z.). Vzhľadom na uvedený záver, preto
súd posudzoval aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 v zmysle § 17 ods.

1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, a keďže v danom
prípade konečná splatnosť úveru podľa zmluvy mala nastať až 20.01.2022, čo znamená, že v čase, keď
došlo k postúpeniu tejto pohľadávky dňa 20.11.2020, ešte nenastala konečná splatnosť úveru, a teda
predmetom postúpenia pohľadávky bol tzv. živý úver, teda úver, ktorý nebol splatný, a preto zmluva o
postúpení pohľadávok je v rozpore s vyššie citovaným ustanovením § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z.z., a teda je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu žalobca nie je
v spore vecne aktívne legitimovaný, a preto súd žalobu zamietol.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému, podľa obsahu
spisu, žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.