Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 30, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 33Sa/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200186
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5021200186.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v

právnej veci žalobcu: W. F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. D. 6, XX-XXX N., B. republika, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 40849-3/2019-BA zo dňa 9. augusta 2019

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Bratislave Číslo: 40849-3/2019-BA zo dňa 9.
augusta 2019 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca Číslo: 30953-5/2019-CA zo
dňa 1. februára 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, pobočka
Čadca na ďalšie konanie.

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodnutím č. 30953-5/2019-CA zo dňa 01.
februára 2019 rozhodla, že W. F. N. (žalobcovi) nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi REPRUF, s.r.o., so
sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 237 198 (zamestnávateľ žalobcu) od 8. februára 2012
podľa slovenskej legislatívy.
Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 01. februára 2019 podal žalobca v

zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Následne sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán, preskúmala odvolaním napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je vecne správne a
v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaná, preto napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka Čadca v rámci odvolacieho konania potvrdila rozhodnutím č. 40849-3/2019-BA zo dňa 09.
augusta 2019 a odvolanie zamestnanca (žalobcu) v celom rozsahu zamietla. Rozhodnutie žalovanej zo
dňa 09. augusta 2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 28.08.2019.

2. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 09. augusta 2019 podal žalobca správnu žalobu v sociálnych
veciach.
V žalobe poukazuje na porušenie predpisov hmotného práva a porušenie predpisov konania, ktoré
podstatne ovplyvnili výsledok vo veci. Požadoval zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo
dňa 16.05.2019 č. 11553-3/2019-BA a predchádzajúceho Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Pobočka
Čadca č. 30953-5/2019-CA z 01.02.2019 a postúpenie veci k preskúmaniu na Sociálnu poisťovňu -

Čadca príkazom na zohľadnenie právnych predpisov Spoločenstva o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia počas opätovného preskúmania.
Žalobu odôvodnil tým, že vykonával podnikateľskú činnosť na vlastný účet. Z tejto činnosti platil
príspevky v prospech dôchodkového orgánu. Dňa 08.02.2012 žalobca dodatočne uzavrel pracovnúzmluvu s firmou REPRUF, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, Čadca na území Slovenskej republiky. Z
dôvodu novej zmluvy podal žalobca návrh na Sociálnu poisťovňu o určenie príslušnej legislatívy, podľa
obsahu čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009, v ktorom ako príslušná legislatíva bola

uvedená legislatíva slovenská, v súlade s obsahom čl. 13 ods. 3 základného nariadenia č. 883/2004, tzn.
legislatíva štátu, na ktorého území žalobkyňa vykonáva nájomnú prácu. Ako dôkaz predložil pracovnú
zmluvu uzatvorenú s firmou REPRUF, s.r.o. Podľa pracovnej zmluvy mal žalobca plniť úlohy, ktoré
dostal na území Slovenska, a práca spočívala v iných činnostiach, než ktoré sú uvedené v rámci
podnikateľskej činnosti. Pre žalobcu platí čl. 13. ods. 3 základného nariadenia č. 883/2004, podľa

ktorého osoba, ktorá normálne vykonáva nájomnú prácu a prácu na vlastný účet v rôznych členských
štátoch, podlieha legislatíve členského štátu, v ktorom vykonáva svoju nájomnú prácu. V dôsledku
určenia legislatívy príslušnej podľa čl. 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia č. 883/2004 bol zároveň
porušený čl. 11 ods. 1 základného nariadenia, v súlade s ktorým osoby, pre ktoré platí nariadenie,
podliehajú legislatíve len jedného členského štátu. Nepoužitie predpisov článku 11 ods. 1 základného
nariadenia č. 883/2004 spôsobil, že žalobca podlieha v tom istom čase legislatíve dvoch rôznych

členských štátov. Konštatovanie v napadnutom rozhodnutí, že podlieha poľskej legislatíve sa pričinilo k
tomu, že podlieha poľskej legislatíve z dôvodu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň je prihlásený k
poisteniu na Slovensku v príslušnej slovenskej inštitúcii z dôvodu vykonávania nájomnej práce. Takáto
situácia podľa základného nariadenia je neprípustná.
Čo sa týka námietok porušenia predpisov konania, ktoré boli dôležité pre výsledok veci v prvom rade

treba poukázať na porušenie čl. 5 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 a poukázať treba na to, že
Sociálna poisťovňa v napadnutom rozhodnutí porušila aj čl. 5 vykonávacieho nariadenia. Tento predpis
rozhoduje, že doklady vydané inštitúciou štátu za účelom uplatňovania základného a vykonávacieho
nariadenia, ktoré potvrdzujú situáciu danej osoby, sú akceptované inštitúciami ostatných členských
štátov tak dlho, ak nebudú odvolané alebo zrušené členským štátom, v ktorom boli vydané. Treba

zobrať do úvahy, že na základe predmetnej pracovnej zmluvy žalobca bol zaregistrovaný pre potrebu
poistenia v Slovenskej republike. Príslušná slovenská inštitúcia mu udelila číslo sociálneho poistenia v
registračnom liste FO. V takom prípade treba uznať, že existovali doklady vydané inštitúciou - doklad
potvrdzujúci prihlásenie osoby a sociálne poistenie, vydaný na základe predmetnej pracovnej zmluvy.
Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia č. č. 883/2004 osoba, ktorá nastupuje do nájomnej práce

v inom štáte Únie, podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom
nájomnú prácu vykonáva. Vylúčená je preto príležitosť určenia náležitého práva pre tento právny vzťah,
ako je uvedené v norme týkajúcej sa koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia. Poľský poisťovací
orgán nemal právomoci posúdiť existenciu poistného vzťahu v právnom zmysle. Toto posúdenie môže
byť vykonané iba na základe označených kolíznou normou predpisov miesta zamestnania a môže byť

vykonané len orgánom príslušným používať tieto pravidlá. Určenie uplatniteľných právnych predpisov
inštitúcii s uvedením miesta nájomnej práce vylučuje ohodnotenie inštitúciou miesta bydliska, koho je
právny vzťah, z ktorého má žalobca sociálne zabezpečenie v krajine výkonu práce, platné podľa práva
miesta bydliska žalobcu. Poľský poisťovací orgán po konzultácii so Sociálnou poisťovňou prispel k
situácii, v ktorej žalobca podnikajúci a vykonávajúci nájomnú prácu v rôznych členských štátoch EÚ

podliehal právnym predpisom viac ako jednej krajiny. Takýto výsledok je v rozpore s účelom článku
48 až 51 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom má zabezpečiť, aby zamestnanci v dôsledku
používania práva voľného pohybu, nestrácali dávky splatné im podľa právnych predpisov sociálneho
zabezpečenia členského štátu. Sociálna poisťovňa vykonala kontrolu zamestnávateľa žalobcu, ktorá
však bola vykonaná tendenčným spôsobom, s cieľom vylúčenia žalobcu zo sociálneho zabezpečenia na

Slovensku, a nie na zistenie skutočností. Táto inštitúcia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia široko
pripomína okolnosti tejto kontroly, ktorá však neukázala žiadne nezrovnalosti, a preto nebol poslaný
spoločnosti REPRUF s.r.o. kontrolný protokol, ktorý by ukázal nezrovnalosti, teda nebolo požadované
od firmy doplniť predložené doklady spoločnosti alebo zlepšiť jej fungovanie. Treba tiež vziať do
úvahy, že Sociálna poisťovňa nepožiadala spoločnosť, aby preukázala zamestnávateľovi akékoľvek

dokumenty a je ťažké predvídať, aké požiadavky môže mať kontrolujúci orgán. Zamestnávateľ v osobe
vlastníka spoločnosti predložil zamestnancom Sociálnej poisťovne dokumentáciu personálu žalobcu s
prihliadnutím na správy z vykonanej práce. Na skutočný účel kontroly tiež poukazuje skutočnosť, že
spoločnosť dala príkaz zamestnancom preskúmať dostupnú dokumentáciu zamestnancov REPRUF
s.r.o. Sociálna poisťovňa od začiatku nemala záujem o dokumentáciu spoločnosti a zamestnancov

a tiež nestanovila požiadavky spojené s doplnením materiálu alebo iné odporúčania po kontrole.
Žalobca vykonáva prácu s príslušnou frekvenciou uvedenou v pracovnej zmluve, podľa vôle svojho
zamestnávateľa. Povinnosťou žalobcu vyplývajúcou z pracovnej zmluvy je práca promótora služieb
a produktov poskytovaných zamestnávateľom alebo jeho klientom. Zamestnávateľ zveruje žalobcovivykonávanie úloh a činností podľa vlastného uváženia, ale vždy na základe pracovnej zmluvy. Náplň
práce žalobcu - kontaktovanie potenciálnych klientov, prezentácia a propagácia činnosti zamestnávateľa
a jeho zákazníkov. Žalobca vykonáva svoju prácu osobne, s náležitou starostlivosťou, s využitím svojho

najlepšieho vedomia a zručností, a zverené úlohy vždy vykonáva včas, sú vykonané včas a na žiadosť
zamestnávateľa. Práca je žalobcom vykonávaní na území Slovenska, v rôznych mestách, pretože
zamestnávateľ chce dosiahnuť s jeho ponukou čo najširšie publikum a zahŕňa priamu interakciu s
podnikmi, ktoré vykonávajú svoje činnosti na Slovensku. Dokladom o vykonaní práce na Slovensku sú
štvrťročnévýkazyodokončeníprác,ktorésúodovzdanézamestnávateľovi,aktorézostávajúichjediným

disponentom. Pre zamestnávateľa potvrdením vykonávania práce je predloženie doplnených podľa
návodu štvrťročných výkazov, ktoré žalobca systematicky predkladal spoločnosti. Pracovné inštrukcie
dostáva žalobca od svojho zamestnávateľa s príslušnými materiálmi potrebnými pre výkon práce. Za
prácu dostáva žalobca náležitú odmenu, stanovenú v pracovnej zmluve, na uvedený bankový účet.
S ohľadom na kontroly vykonávané u zamestnávateľa, žalobca má tiež protokol o kontrole, ktorý
dodatočne potvrdzuje výkon práce a správne fungovanie spoločnosti a najímanie zamestnancov v

súlade s platnými právnymi slovenskými predpismi, riadne vedenie evidencie zamestnávateľom. Tieto
kontroly neodhalili žiadne nedostatky, preto bolo zistené, že práca bola legálna a vykonaná a príspevky
sú pravidelne platené. Námietky zo strany žalovanej, že nebola vykonaná práca, sú neopodstatnené,
pretože žalobca má výkazy z vykonanej práce, ako aj doklady o pobyte na Slovensku. Logické je
teda uznanie, že v prípade, ak je žalobca zamestnaný na Slovensku, má výkazy o vykonanej práci,

potvrdenie o pobyte v hoteli, vtedy pobyt na Slovensku bol využitý pre skutočné vykonanie práce.
Žalobca si je vedomý toho, že veľa rovnakých spoločností vykonáva svoje činnosti v rozpore s
vnútroštátnymi právnymi predpismi. Spoločnosť, v ktorej je zamestnaný, je však právne fungujúcou
spoločnosťou, ktorá zadáva prácu, platí mzdu a reguluje pohľadávky týkajúce sa príspevkov a daňovej
povinnosti. Žalobca bol upozornený spoločnosťou, že nesplnenie pracovných povinností bude mať za

následok disciplinárne prepustenie z práce. Spoločnosť má dostatočnú dokumentáciu preukazujúcu,
že jeho činnosť na území Slovenska je legálna a skutočná. Spoločnosť REPRUF s.r.o. má sídlo
na Slovensku už dva roky, v Čadci riadené jednou osobou, predstavenstvo má kľúčové rozhodnutia
pre riadenie a rozvoj spoločnosti, rovnako aj uzatvára pracovné zmluvy so zamestnancami. Majiteľ
firmy rozhoduje o politických smeroch činnosti spoločnosti po konzultácii so slovenským právnikom

spoločnosti, W. O. zo spoločnosti ACARTUS so sídlom v Čadci, ktorá vykonáva účtovníctvo a právne
služby. Administratívne a účtovné doklady sú uložené v sídle spoločnosti. Spoločnosť REPRUF s.r.o.
je ekonomický efektívna a je to spojené s prenájmom externej firmy, ktorá podporuje spoločnosť. Preto
spoločnosť nemusí zamestnávať svojich administratívnych pracovníkov. Okrem toho sociálna poisťovňa
poukazuje na prenájom priestorov spoločnosťou, v ktorej má sídlo. Neexistujú žiadne predpisy, ktoré by

vyžadovali držanie titulu vlastníctva spoločnosťou priestorov, v ktorých pôsobí. Okrem toho, bezdôvodné
sú tvrdenia týkajúce sa miesta sídla spoločnosti, tieto nie sú pre žalobcu relevantné, pretože právne
predpisy Spoločenstva vo svojom obsahu znamenajú, že ide o miesto výkonu práce žalobcu a v
súlade k vyššie uvedenými okolnostiam je práca v konečnom dôsledku vykonávaná na Slovensku.
Žalobca ďalej uviedol, že ZUS (Zaklad Ubezpieczeń Spotecznych v Poľsku) sa obrátil s otázkou na

skutočný výkon práce výhradne v súvislosti s doslovným plnením platných predpisov spoločenstva.
Žalobca všetky podklady na potvrdenie vykonávania práce chcel predstaviť len príslušným slovenským
orgánom (Sociálnej poisťovni), ale pre ZUS takéto riešenie nebolo prijateľné, preto začal obťažovať
žalobcu a jej spolupracovníkov, zamestnaných v spoločnosti REPRUF s.r.o. Je potrebné zdôrazniť,
že v obsahu napadnutého rozhodnutia sa Sociálna poisťovňa v skutočnosti odvolala na celú radu

rôznych predpisov, avšak neuviedla právny základ pre rozhodnutie vzťahujúce sa na žalobcu. Sociálna
poisťovňa sa dopustila do očí bijúcej diskriminácie poľských občanov pracujúcich na Slovensku, ako
spolupracovníci žalobcu obdržali overené dokumenty A1 a vykonávanie práce v ich prípade nebolo nikdy
spochybňované. Tento problém, spolu s ďalšími porušeniami Sociálnej poisťovne bude prezentovaný
žalobcom Európskej komisii v jeho žalobe o porušení zákonov Spoločenstva. Podľa žalobcu Sociálna

poisťovňakonzekventneignorujeexistenciudôkazovpráceavystavuježalobcukdodatočnýmnákladom
a súčasne je dotknuté dobré meno spoločnosti, ktorá ho zamestnáva.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že od vstupu Slovenskej republiky do
Európskej únie sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, ktoré majú

všeobecnú právnu pôsobnosť, uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch a majú prednosť
pred vnútroštátnou legislatívou. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia je nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. č. 883/2004 z 29. apríla 2004
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) v znení neskorších zmien adoplnkov. Súčasne sa uplatňuje aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.
septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia (vykonávacie nariadenie) v znení neskorších zmien a doplnkov.

Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti
sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas
výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu, ustanovené v hlave
II základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na
fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby nedošlo k

situácii, že sa na danú osobu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. V situáciách, kedy
fyzické osoby zvyčajne vykonávajú svoju činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, t.j.
ak ide o súbeh poistení, uplatňujú sa na určenie príslušnosti k právnym predpisom tzv. osobitné pravidlá
upravené v čl. 13 základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov. Sociálnej poisťovni
bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Zaklad Ubezpieczen Spolecznych
(ZUS) Varšava, že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľské samostatne

zárobkovo činné osoby zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom
tejtočinnostiniejevýkonzamestnanianapracovnúzmluvumimohranícPoľskejrepubliky,alevyhýbanie
saplateniuodvodovnasociálnezabezpečenieZUSzpodnikateľskejčinnosti,ktorúvykonávajúvPoľskej
republike. Pre účely správneho vykonávania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z
rozhodnutia správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18. marca

2010 o spolupráci v boji proti podvodom a omylom v rámci nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
vyplýva,žeorgányainštitúciečlenskýchštátovspolupracujúvoblastibojaprotipodvodomaomylom.Na
zabezpečenie riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských
štátov na základe čl. 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa

informovať o relevantných skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Preto
inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných
skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná
inštitúcia na uplatnenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce
skutočnosti preskúmať.

Z dôvodu, že žalobca a zamestnávateľ nepredložili Sociálnej poisťovni ani ZUS relevantné dôkazy
preukazujúce, že k reálnemu výkonu činnosti žalobcu došlo, ani inými dôkazmi nevyvrátili skutočnosti
zistené v administratívnom konaní, hoci im táto povinnosť vyplýva priamo z čl. 3 (2) vykonávacieho
nariadenia, Sociálna poisťovňa pristúpila k vydaniu prvostupňového rozhodnutia. Zároveň žalovaná
poukázala na čl. 16 (1) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov. V súvislosti s

uvedenýmpostupomboloSociálnejpoisťovni,ústredie,vsúladesčl.16(2)vykonávaciehonariadeniazo
strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Oddzial w Czestochowie, doručené oznámenie
č. 240600/503/UBS/2013 PIESEL: 82092112418 zo dňa 10. 12.2013, ktorým ZUS určila, že žalobca od
08. februára 2012 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom
na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie ďalej nenamietala,

stalo sa v súlade s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov
definitívnym. Práve uvedené definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy príslušnou inštitúciou bolo
hlavným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Predmetné oznámenie zo dňa 10.12.2013
bolo adresované a doručené žalobcovi s tým, že ak nesúhlasí s týmto určením uplatniteľných právnych
predpisov, má právo požiadať miestnu Pobočku ZUS o vydanie administratívneho rozhodnutia.

Tvrdenie žalobcu, že Sociálne poisťovňa porušuje princíp rovnakého zaobchádzania a uplatňuje
diskriminačný postup voči tým zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky, nie je opodstatnené.
Žalovaná postupuje rovnako vo vzťahu ku všetkým zamestnancom bez rozdielu národnosti, či štátnej
príslušnosti. V situácii osôb, ktorých bydlisko sa nachádza na území Slovenskej republiky, existuje cudzí
prvok, a teda na situáciu takýchto osôb sa koordinačné právne predpisy ES nevzťahujú. U osôb s

bydliskom v Poľskej republike však cudzí prvok existuje a preto sa uplatniteľná legislatíva posudzuje
výlučne v zmysle koordinačných nariadení, ktoré sú nadradené vnútroštátnym právnym predpisom.
Rovnako žalovaná uviedla, že žalobca v celej žalobe neuviedol konkrétne ustanovenia koordinačných
nariadení ani vnútroštátnych predpisov, ktorých porušenie by sa žalovaná skutočne dopustila. Na
základe všetkých skutočností má žalovaná za to, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým

rozhodnutím, v zmysle ktorých žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové
poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 8. februára 2012 podľa slovenskej legislatívy,
vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, je náležite odôvodnené a v súlade s právnymipredpismi Slovenskej republiky a koordinačných nariadení. Žalovaná navrhla, aby správny súd žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 9. augusta 2019 zamietol.

4. Správny súd (v konaní pod sp. zn. 25sa/29/2019) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v
zmysle § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 177
SSP, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v
sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky
patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

Podľa § 172 ods. 5 citovaného zákona predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku,

prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, o
príspevku na starobné dôchodkové sporenie1) v sporných prípadoch, o pokute, o penále, o povinnosti
vrátiť dávku alebo jej časť podľa § 236 alebo o povinnosti nahradiť neprávom vyplatenú sumu na dávke
podľa § 237, o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1)
pokuty, penále a ostatných dlžných súm podľa § 237a a o výsledku ročného zúčtovania.

Podľa čl. 13 ods. 3 nariadenia EP a Rady č. 883/2004 (základné nariadenie) osoba, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných
členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako
zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym

predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

Podľa čl. 14 ods. 5 písm. b) nariadenia EP a Rady č. 987/2009 (vykonávacie nariadenie) na účely
uplatňovania článku 13 ods. 1 základného nariadenia osobou, ktorá „zvyčajne vykonáva činnosť ako
zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch“, je predovšetkým osoba, ktorá nepretržite

striedavo vykonáva činnosti s výnimkou zanedbateľných činností v dvoch alebo vo viacerých členských
štátoch, a to bez ohľadu na početnosť alebo pravidelnosť tohto striedania.

Podľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých
členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu

bydliska.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu
bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so
zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa
považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov

určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných
právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa,
keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade
s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo

najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu
bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k
tejto veci odlišné stanovisko.

5. V konaní vedenom pod sp. zn. 25Sa/29/2019 vydal správny súd rozsudok č.k. 25Sa/29/2019-25 dňa

30. januára 2020, ktorým žalobu zamietol.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť žalobca, o ktorej rozhodol Najvyšší
súd SR rozsudkom č.k. 9Sžsk/57/2020 zo dňa 24. marca 2021, ktorým rozsudok Krajského súdu v Žiline
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia najvyšší súd uložil krajskémusúdu povinnosť vyzvať žalovanú na predloženie úplného, zažurnalizovaného administratívneho spisu
žalovanej v origináli, vrátane doručeniek podľa ust. § 102 ods. 1 SSP a na základe reakcie žalovanej
postupovať podľa príslušných ustanovení SSP a príslušných hmotnoprávnych predpisov.

6. Konanie v tejto veci bolo zapísané pod novou spisovou značkou 33Sa/11/2021. Správny súd pristúpil
opätovne k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia žalovanej, po doručení požadovaného spisového
materiálu od žalovanej.

7. Z čl. 3 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že od osôb, na ktoré sa uplatňuje základné
nariadenie, sa vyžaduje, aby dotknutým inštitúciám postúpili informácie, dokumenty alebo podporné
podklady, ktoré sú potrebné na posúdenie ich situácie alebo situácie ich rodín, na určenie alebo
zachovanie práv a povinností a na určenie uplatniteľných právnych predpisov a povinností, ktoré z
nich vyplývajú. Dôkazné bremeno teda leží nielen na žalovanej, ale aj na zamestnávateľovi, resp.
zamestnancovi zamestnávateľa (teda na žalobcovi), nakoľko táto povinnosť im vyplýva z vykonávacieho

nariadenia.

8.Zadministratívnehospisužalovanej,ktorýboldoručenýkžalobeevidovanejpodsp.zn.25Sa/29/2019
vyplýva, že na základe listu Poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, ktoré bolo žalovanej
doručené - 090000/401 UBS-OM/4436/2012/UE zo dňa 10. decembra 2013 v súlade s čl. 16 (2)

vykonávacieho nariadenia, ktorým ZUS určila, že žalobca od 1. júna 2012 podlieha právnym predpisom
sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom k tomu, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia
dotknutého členského štátu toto určenie ďalej nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 (3) vykonávacieho
nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov definitívnym. Zanikla teda sporná situácia pri určovaní
uplatniteľných právnych predpisov na žalobcu a táto bola zamenená definitívnym určením poľského

zákonodarstva v zmysle čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia. Z administratívneho spisu žalovanej,
ktorý bol pripojený ku konania sp. zn. 33Sa/11/2021, však správny súd zistil, že ZUS listom zo dňa
04.04.2013 adresovaným žalovanej na základe čl. 2 (2) a čl. 16 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu
a Rady č. 987/2009 sa na žalovanú obrátil s prosbou o potvrdenie, či žalobca podliehal slovenskému
systému sociálneho zabezpečenia. ZUS svoju žiadosť o určenie uplatniteľných právnych predpisov pre

žalobcu urgoval podaním zo dňa 26.06.2013. Listom zo dňa 26.06.2013 vo veci určenia uplatniteľných
právnych predpisov v súlade s čl. 16 (2) nariadenia informoval ZUS žalobcu, že od 08.02.2012 podlieha
slovenským právnym predpisom sociálneho zabezpečenia na základe čl. 13 (3) nariadenia č. 883/2004.
Zároveň žalobcovi oznámil, že v dôsledku analýzy predložených dokumentov zistili, že vykonáva
samostatnú zárobkovú činnosť na území Poľskej republiky a že v období od 08.02.2012 je zamestnaný

na základe pracovnej zmluvy v spoločnosti REPRUF, s.r.o. a že pre tohto zamestnávateľa vykonáva
prácu na území SR. Toto určenie uplatniteľných právnych predpisov je dočasné (čl. 16 ods. 2 nariadenia
987/2009) a zakladá sa na žalobcom predložených dokumentoch. Jeho platnosť môže byť zrušená,
ak inštitúcia sociálneho zabezpečenia príslušná podľa miesta výkonu práce alebo príslušná inštitúcia
predstaví odôvodnené námietky voči uplatniteľným právnym predpisom určeným zo strany ZUS.

Vzhľadom na to, ak dôjde k zmene profesijnej činnosti žalobcu, bol žalobca požiadaný o neodkladné
informovanie ZUS o tejto skutočnosti. Zároveň bol upozornený, že toto určenie uplatniteľných právnych
predpisov nadobudne právoplatnosť po dvoch mesiacoch od informovania o ňom zo strany ZUS
(od prijatia informácie od ZUS Sociálnou poisťovňou), ak táto nepredstaví námietky podľa čl. 16
(3) nariadenia 987/2009. Zároveň bol žalobca upozornený, že nakoľko v uvedenom období podlieha

slovenským právnym predpisom sociálneho zabezpečenia, príslušná slovenská inštitúcia by mu mala
na jeho žiadosť vystaviť potvrdenie o podliehaní slovenskému systému sociálneho zabezpečenia -
formulár A1. V Slovenskej republike je príslušnou inštitúciou na vystavenie potvrdenia A1 na základe
čl. 13 nariadenia 883/2004 Sociálna poisťovňa - ústredie, Bratislava. Na základe potvrdeného formulára
žalobcu bude môcť ZUS vyradiť z poľského systému sociálneho zabezpečenia. Záverom bol žalobca

poučený, že ak nesúhlasí s týmto určením uplatniteľných právnych predpisov, má právo požiadať
miestnu pobočku ZUS o vydanie správneho rozhodnutia.
Listom zo dňa 28. augusta 2013 oznámila žalovaná (Sociálna poisťovňa) ZUS, že v súlade s čl. 16
(3) vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 nemôže prijať určenie uplatniteľných právnych predpisov
predbežne určených ZUS (od 08.02.2012), že žalobca podlieha podľa čl. 13 (3) nariadenia právnym

predpisom sociálneho zabezpečenia SR, pretože u zamestnávateľa REPRUF, s.r.o. na základe kontrol,
ktoré u tohto zamestnávateľa uskutočnila príslušná pobočka Sociálnej poisťovne a Národný inšpektorát
práce, bolo konštatované, že firma REPRUF, s.r.o je schránkovou firmou a na území SR k reálnemu
výkonu činnosti jej zamestnancov nedochádza. Zároveň požiadala ZUS, aby jej oznámil, či aj naďalejtrvá na uplatňovaní slovenských právnych predpisov alebo či na základe konštatovaní Sociálnej
poisťovne založených na výsledkoch uskutočnených kontrol sa uplatňujú poľské právne predpisy.
ZároveňžalovanáZUSupozornilanaskutočnosť,ževyššieuvedenáosoba(žalobca)aždodefinitívneho

rozhodnutia, podľa čl. 6 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 podlieha poľským právnym predpisom.
Následne listom ZUS zo dňa 10.12.2013 bolo oznámené žalobcovi, že na základe čl. 83 ods. 1 zákona
z 13. októbra 1998 o systéme sociálneho poistenia v súvislosti s čl. 13 (3) nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 zo dňa 29. apríla 2004 a tiež v súlade s čl. 16 (1) a (2) Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č.

883/2004 - ZUS p. W. N. (rozpor medzi menom v adrese a menom texte), nakoľko list je adresovaný
W. N.) určuje poľské právne predpisy ako uplatniteľné pre obdobie od 08.02.2012 naďalej. Rovnako
v liste ZUS uviedla, že slovenská inštitúcia informovala, že u menovaného zamestnávateľa vykonala
kontrolu, v dôsledku ktorej zistila, že na území SR nedochádza k skutočnému vykonávaniu práce zo
strany zamestnancov spoločnosti REPRUF, s.r.o.. Vzhľadom na to vyzval ZUS žalobcu listom z 5.
novembra2013napredloženiepotvrdenéhoformuláraE101SK/PDA1,ktorýbypotvrdil,ževSlovenskej

republike podlieha žalobca slovenským právnym predpisom. Formulár ste dodnes nepredložili (žalobca).
Vzhľadom na zistené fakty neexistuje právny základ na uznanie slovenských právnych predpisov ako
uplatniteľných. Napriek tomu, že v situácii súbežného vykonávania nájomnej práce a samostatnej
zárobkovej činnosti na území rôznych členských štátov predpisy pri určovaní uplatniteľných právnych
predpisov predpokladajú priznanie prednosti nájomnej práci, v tomto prípade nie je možné túto prednosť

uznať. Toto určenie poľských právnych predpisov ako uplatniteľných je predbežné (čl. 16 (2) nariadenia
987/2009) a opiera sa na žalobcom predložených dokumentoch. Jeho platnosť môže byť zrušená, ak
príslušnáslovenskáinštitúciavočinemubudemaťrelevantnénámietky.Určenieuplatniteľnýchprávnych
predpisov nadobudne právoplatnosť po uplynutí dvoch mesiacov od informovania o ňom príslušnej
slovenskej inštitúcie zo strany pobočky ZUS v Opoli, ak slovenská inštitúcia voči nemu nepredstaví

námietky. Žalobca bol vyzvaný, že ak nesúhlasí s týmto určením uplatniteľných právnych predpisov, má
právo požiadať miestnu pobočku ZUS o vydanie administratívneho rozhodnutia.
Administratívny spis žalovanej ďalej obsahuje záznam č. 34099-2/2013-CA o vykonaní kontroly
zameranej na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky zo
dňa 08.03.2013, ďalej správu o kontrole, ktorá tvorí prílohu k záznamu č. 34099-2/2013-CA a pracovnú

zmluvu uzatvorenú medzi REPRUF, s.r.o. ako zamestnávateľom a W. N. ako zamestnancom zo dňa
08.02.2012.

9. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaná ako i prvostupňový orgán nemali oprávnenie rozhodnúť o
nevzniknutí povinného poistenia žalobcu ako zamestnanca spoločnosti REPRUF, s.r.o., správny súd

konštatuje, že na základe listu Poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, ktoré bolo žalovanej
doručené dňa 16.12.2013 (predmetná písomnosť bola adresovaná žalobcovi a bola datovaná dňa
10.12.2013) - na základe čl. 83 ods. 1 zákona z 13. októbra 1998 o systéme sociálneho poistenia v
súvislosti s čl. 13 (3) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 a tiež v súlade s čl.
16 (1) a (2) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup

vykonávaniaNariadenia(ES)č.883/2004určilaZUSvOpoli,InšpektorátZUSvOlesnežalobcovipoľské
právne predpisy ako uplatniteľné pre obdobie od 08.02.2012 naďalej. Vzhľadom k tomu, že Sociálna
poisťovňaakoinštitúciadotknutéhočlenskéhoštátutotourčenieďalejnenamietala,stalosavsúladesčl.
16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov definitívnym. Zanikla teda sporná
situácia pri určovaní uplatniteľných právnych predpisov na žalobcu a táto bola zamenená definitívnym

určením poľského zákonodarcu a v zmysle čl. 16 (4) vykonávacieho nariadenia.
Ak bol zamestnanec zamestnávateľom prihlásený do registra poisťovne (žalovanej) od 03.02.2012,
pričom z definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy - právnych predpisov sociálneho zabezpečenia
Poľskej republiky vyplýva, že zamestnancovi (žalobcovi) dňom 03.02.2012 príslušnosť právnych
predpisov Slovenskej republiky nevznikla, bolo potrebné odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie

zamestnanca v registri poistencov vydaním rozhodnutia, ktoré však musí konštatovať vylúčenie
právomoci Sociálnej poisťovni vo veci konať. Definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov
Poľskej republiky totiž vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne, aby vydala rozhodnutie, ktorým určuje,
že žalobcovi ako zamestnancovi nevzniklo sociálne poistenie podľa slovenskej legislatívy.

10. Správny súd s prihliadnutím na zásadu výlučnosti uplatniteľných právnych prepisov v oblasti
sociálneho zabezpečenia a na zásadu lojálnej spolupráce v zmysle čl. 4 ods. 3 zmluvy o Európskej
únii konštatuje, že definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov už ďalej nemôžu spochybniť
inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ale ani súdy členského štátu, ktorého právne predpisy saneuplatňujú v zmysle definitívneho určenia. Podľa odôvodnenia čl. 7 vety prvej a druhej vykonávacieho
nariadenia osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali od príslušnej inštitúcie dostať včas
odpoveď na svoje žiadosti. Odpoveď by sa mala poskytnúť najneskôr v rámci lehôt stanovených

právnych predpisov dotknutých členských štátov o sociálnom zabezpečení za predpokladu, že takéto
lehoty boli stanovené.

11. V súvislosti s definitívnym určením uplatniteľnej legislatívy správny súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SžSo 20/2015 z 27. apríla 2016, podľa ktorého: „Ak teda žalovaný

a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho
nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní neboli sporné, sa Najvyšší súd
stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je kompetencia krajského súdu tento
postup správnych orgánov preskúmavať a vyhodnocovať. Uvedené platí aj v prípade, že by došlo
k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného
vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd

záväzné.“

12. Správny súd konštatuje, že pokiaľ medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia Poľskej a Slovenskej
republiky došlo k dohode o uplatniteľnej legislatíve v oblasti sociálneho poistenia zamestnanca (žalobcu)
tak, že na neho vzťahuje legislatíva sociálneho poistenia Poľskej republiky a táto skutočnosť vylučuje

právomoc Sociálnej poisťovne, aby vydala rozhodnutie, ktorým určuje, že žalobcovi ako zamestnancovi
nevzniklo sociálne poistenie podľa slovenskej legislatívy, mala žalovaná v danej veci postupovať podľa
§ 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a konanie vo veci
zastaviť po zistení, že nie je príslušným orgánom na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému
orgánu, a to práve na základe akceptovania definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy v oblasti

sociálneho poistenia žalobcu. Týmto spôsobom by došlo k náprave nesprávnej registrácie žalobcu zo
strany Sociálnej poisťovne.

13. Na základe uvedených záverov správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovanej je nezákonné, preto
žalobu považoval za dôvodnú a postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 SSP zrušil rozhodnutie

žalovanej a zároveň zrušil aj prvostupňové rozhodnutie (pobočky žalovanej) a vec vrátil prvostupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní prvostupňový správny orgán (pobočka žalovanej) zohľadní prezentovaný právny
názor a bude postupovať primeraným procesným spôsobom. Žalovaná a prvostupňový správny orgán
sú viazaní právnym názorom správneho súdu, ktorý vychádza z právneho názoru kasačného súdu

vysloveného v rozhodnutí č.k. 7Sžsk 65/2020 (teda z rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR
vo veci vedenej pod sp.zn. 1Vs 1/2018 zo dňa 4. decembra 2018).

14. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že žalobcovi, napriek tomu, že bol v konaní úspešným
účastníkom, náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP, podľa ktorého môže

správnysúdrozhodnúť,ženáhradutrovkonaniacelkomalebosčastineprizná,akexistujúdôvodyhodné
osobitného zreteľa, pričom za takéto dôvody považuje práve rozhodnutie Veľkého senátu správneho
kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 4. decembra 2018, ktoré je pre správny súd záväzné, ako aj s
poukazom na skutočnosť, že spor sa ťahá od roku 2013. Žalovanej náhrada trov konania neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo
dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa §
41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných

náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).