Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, November 26, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/220/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201292
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021201292.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej žalobcu: KOVIAN, s.r.o., so sídlom Športová 749, 900 61 Gajary,
IČO: 36 751 634, zastúpený: Advokátska kancelária SEMANČÍN & PARTNERS s. r. o., so sídlom
Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 50 567 942, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného
prostredia - ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 5909/24/2021-19997/2021 zo dňa 07.06.2021, o návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
23.09.2021 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny
súd“) dňa 16.08.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo

spisu: 5909/24/2021-19997/2021 zo dňa 07.06.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým
žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia,
Inšpektorátu životného prostredia Bratislava č. 4396100221/10135/34/2020-5408/2021 zo dňa
18.02.2021, ktorým bola žalobcovi podľa ustanovenia § 117 ods. 6 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložená pokuta vo výške
XX.XXX.,- eur.

2. Žalobca podaním zo dňa 23.09.2021, doručeným správnemu súdu dňa 27.09.2021, navrhol, aby súd
uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

3. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že mu bola doručená výzva zo strany

Environmentálneho fondu, v ktorej sa odvoláva na napadnuté rozhodnutie žalovaného s výzvou na
úhradu XX.XXX,- EUR zo strany žalobcu a to v lehote do 14 dní odo dňa doručenia výzvy. Uviedol, že
výzvabolažalobcoviodžalovanéhodoručená,atoajnapriekzásadnýmpochybeniamžalovaného,ktoré
sú špecifikované v žalobe. Verejne dostupná informácia o udelení pokuty vo výške XX.XXX,- EUR podľa
tvrdenia žalobu (dostupné napríklad tu: ), spôsobuje žalobcovi od jej zverejnenia
značné komplikácie v jeho ďalšom podnikaní. Ďalej poukázal na § 125 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z.

Trestného zákona v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa značnou škodou rozumie škoda vo
výške XX.XXX,- eur. Po žalobcovi je teda požadovaná úhrada takmer dvojnásobku značnej škody.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je
výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana

toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu
takéto rozhodnutie smeruje.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia

alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,
závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľnýnásledok.Priznanieodkladného
účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi,
aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť,

ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú
škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je
povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť

existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie
ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia
Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby
treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len
o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má
tento povinnosť osvedčiť existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí
vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom
rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa
zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť

miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného
nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z
hľadiska rozporu s verejným záujmom.

11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal po

oboznámení sa s návrhom žalobcu a administratívnym spisom žalovaného, či sú splnené podmienky na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na skutočnosť, že mu
boladoručenávýzvazostranyEnvironmentálnehofondu,vktorejsaodvolávananapadnutérozhodnutie
žalovaného s výzvou na úhradu XX.XXX,- EUR zo strany žalobcu. Ďalej uviedol, že verejne dostupnáinformácia o udelení pokuty vo výške XX.XXX,- EUR spôsobuje žalobcovi od jej zverejnenia značné
komplikácie v jeho ďalšom podnikaní. Žalobca však k svojmu návrhu nepriložil žiadne konkrétne dôkazy,
ktoré by správnemu súdu umožnili posúdiť dopad zaplatenia uloženej pokuty na majetkovú situáciu a

ďalšiu podnikateľskú činnosť žalobcu. Žalobca v návrhu nijako nekonkretizoval dopad, aký by okamžitý
výkonnapadnutéhorozhodnutiaprenehomoholmať,okremtvrdenia,žezverejnenievýzvynauhradenie
uloženej pokuty mu spôsobuje značné komplikácie v ďalšom podnikaní, pričom však vôbec neuviedol
aké. Výška uloženej pokuty sama osebe neodôvodňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Správny súd v takto formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu

závažnej ujmy, finančnej či hospodárskej škody a iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozbu
vzniku značnej finančnej a hospodárskej škody je potrebné posudzovať pre každý prípad individuálne.
Pôjde o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky citeľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť
v ďalšej činnosti. Žalobca však dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok,
hodnoverne neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by
odôvodňovalipriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe.Správnysúdzdôrazňuje,žeúčelominštitútu

odkladného účinku nie je zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žalobcu a nepredstavuje spôsob
vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje
žalobcu povinnosti zaplatenia uloženej pokuty a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav,
keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie
uloženej povinnosti ako takej.

12. K žalobcom uvedenej argumentácii ohľadne značnej škody v zmysle Trestného zákona správny súd
uvádza, že správny súdny poriadok neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej
škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125
ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami

trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. Správny súdny poriadok
však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom
prípade ohraničená a je potrebné ju posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá
je pre žalobcu ekonomicky citeľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto
časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať svoju finančnú

situáciu a popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na svoju ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom
na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný
inštitút. V danom prípade nestačí, ak žalobca len poukáže na ustanovenia trestného zákona o škode a
uvedie, že je podľa rozhodnutia povinný uhradiť násobky v Trestnom zákone definovanej škody s tým,
že mu hrozí značná finančná škoda.

13. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žaloby, ktorý
musí byť súčasne splnený, a je ním osvedčenie, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie
je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku
vôbec neuviedol a nijakým spôsobom neosvedčil.

14. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za
nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza

do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter,
pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného
správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako
na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší
správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého

rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri
svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje
zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie
podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).