Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 2, 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3C/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515200148
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8515200148.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: F. Q., nar.

XX.X.XXXX, bytom A.. Sv. P. XX/A, XXX XX X. S., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. SIDOR,
s.r.o., Zdravotnícka 4373/6, 058 01 Poprad, IČO: 36 866 156, proti žalovanej: P. Q., nar. X.X.XXXX,
bytom P. XX/XXX, XXX XX X. S., právne zast. JUDr. Václavom Jaroščiakom, M. Rázusa 14, 010 01
Žilina v konaní o nahradenie prejavu vôle a iné takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a h r á d z a prejav vôle žalovanej tak, že žalovaná ako predávajúca uzatvára so žalobcom
ako kupujúcim Dodatok č. 1 zo dňa 19.11.2019 ku kúpnej zmluve, ktorá bola uzavretá dňa 11.12.2013
a ktorá je predmetom rozhodovania na Okresnom úrade Stará Ľubovňa, Katastrálny odbor, pod číslom

konania V 1483/2014, a to v písomnom znení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.

II. Súd u r č u j e , že právny úkon žalovanej P. Q. ako predávajúcej zo dňa 30.04.2015 nazvaný
ako odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.12.2013, ktorá je predmetom konania o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra v konaní vedenom Okresným úradom Stará Ľubovňa pod č.k. V
1483/2014 je n e p l a t n ý.

III. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 19.1.2015 (t.j. ešte za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku) a jej zmenami domáhal, aby súd nahradil vôľu žalovanej uzatvoriť Dodatok č. 1 ku
kúpnej zmluve (podľa naposledy pripustenej zmene žaloby išlo o Dodatok č. 1 zo dňa 19.11.2019) a
rozšíreným žalobným návrhom z 11.05.2015 sa domáhal, aby súd určil neplatnosť odstúpenia od kúpnej
zmluvy zo dňa 11.12.2013, ktoré bolo vyhotovené dňa 30.4.2015.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili dňa 11.12.2013 kúpnu zmluvu, na základe
ktorej žalovaná ako predávajúca previedla na žalobcu ako kupujúceho spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
8/10 z celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV XXXX, a to na stavbách súp. č. XXX, súp. č.
XXXX na pozemkoch CKN parcelné číslo 2888/1, 2888/10, 2888/11, 2889 a na LV XXXX na pozemku
CKN 2901/6 k.ú. Stará Ľubovňa. Návrh na vklad zmluvy bol podaný dňa 10.10.2014. Rozhodnutím zo
dňa 3.11.2014 bolo vkladové konanie, ktoré je vedené pod č. V 1483/14 prerušené a Správa katastra
vyzvala účastníkov zmluvy na odstránenie nedostatkov, ktoré spočívajú v tom, že predložená zmluva

nevychádza z platných údajov. V KN je evidovaná iná výmera pozemkov CKN 2888/1, 2888/11 a 2889,
ako to uvádza zmluva. Žalobca na odstránenie týchto vád vyzval dňa 7.1.2015 žalovanú, aby uzatvorili
Dodatok č. 1 ku pôvodnej kúpnej zmluve, ktorú jej v prílohe zaslal, a to do 15.1.2015, ale žalovaná na
výzvu žalobcu nereagovala. Pri uzavretí kúpnej zmluvy účastníci zmluvy nepochybne prejavili vôľu, abyna žalobcu bol prevedený spoluvlastnícky podiel tak, ako si to dohodli v zmluve, pretože tak budovy,
ako aj pozemky sa nachádzajú v jednom areáli, ktorý je oplotený a obaja účastníci zmluvy užívajú tieto
nehnuteľnosti na svoju podnikateľskú činnosť. Skutočná vôľa účastníkov zmluvy je ale v rozpore s jej

písomným prejavom, keďže v katastri sú evidované iné výmery parciel, ako sú uvedené v zmluve. V
správe katastra sú evidované pozemky, a to konkrétne parcelné číslo 2888/1 má výmeru 1123 m2, KNC
2888/11 výmeru 566 m2 a CKN 2889 výmeru 1554 m2, teda spolu 3243 m2. Na pozemku 2888/10
bola pôvodne evidovaná aj stavba pod súp. číslom XXXX. Vada v kúpnej zmluve nastala v dôsledku
toho, že návrh kúpnej zmluvy bol vypracovaný podstatne skôr, ako ju účastníci uzavreli. Vtedy boli

prevádzané nehnuteľnosti evidované vo výmerách, ako sú evidované v kúpnej zmluve, čo dokazuje
internetový výpis z LV č. XXXX z 13.2.2013. V čase uzavretia zmluvy účastníci opomenuli, že pred
uzavretím kúpnej zmluvy bol na Správu katastra predložený geometrický plán č. 34312480-116/2007,
záznamová listina Z 40/13, ktorou došlo ku zmene výmery uvedených troch parciel. Taktiež bola Správe
katastra doručená listina o zrušení súp. č. na stavbu č. XXXX. Žalovaná o týchto zmenách v operáte
neinformovala žalobcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy. V celkovej výmere pozemkov, ktoré sú predmetom

prevodu, nie je žiaden rozdiel. Zmeny v polohovom určení a vo výmerách uvedených pozemkov nastali
len v rámci týchto pozemkov na základe nového zamerania a vyhotovenia GP. Teda ide výslovne len
o evidenčnú zmenu vo výmerách bez zmeny práv a povinností k nim. Táto vada sa dá odstrániť len
Dodatkom ku zmluve z dôvodu zákonom predpísanej formy právneho úkonu. Žalovaná sa v kúpnej
zmluve zaviazala previesť vlastnícke právo k podielu 8/10 na stavbách a pozemkoch, na ktorých sú

stavby postavené a na priľahlých pozemkoch. Súčasne v čl. 5, bod 5.3. zmluvy sa zaviazala poskytnúť
potrebnú súčinnosť na odstránenie prípadných vád kúpnej zmluvy. Keďže žalovaná odmieta dobrovoľne
túto vadu odstrániť, žalobca je nútený domáhať sa žalobou splnenia povinnosti žalovanej z kúpnej
zmluvy a nahradenia prejavu vôle žalovanej uzatvoriť Dodatok č. 1 ku pôvodnej zmluve na základe
rozhodnutia súdu. Žalovaná je viazaná svojim prejavom vôle previesť na žalobcu vlastnícke právo. V

danom prípade nejde o nezhodu vôle a jej prejavu, len o formálne nedostatky, ktoré spočívajú v nesúlade
údajov. Tie sú odstrániteľné len touto žalobou v súlade s ust. § 161 ods. 3 O.s.p.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe listinné dôkazy, a to kúpnu zmluvu zo dňa 11.12.2013,
rozhodnutie Okresného úradu Stará Ľubovňa, katastrálny odbor číslo vkladu V 1483/2014 zo dňa

3.11.2014, LV č. XXXX v k.ú. Stará Ľubovňa zo dňa 13.2.2013 a zo dňa 15.1.2015 a Dodatok č. 1 ku
kúpnej zmluve datovaný dňa 19.1.2015.

4. Žalovaná prostredníctvom svojho pôvodného právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení k
žalobe zo dňa 27.04.2015 uviedla, že so žalobu nesúhlasí. Poukázala na to, že žalobca využil jej časovú

a pracovnú zaneprázdnenosť, keď žiadal, aby s ním išla na mestský úrad podpísať zmluvu narýchlo
bez toho, aby mala čas a priestor sa podrobne oboznámiť so zmluvou, ktorú si nechal vypracovať.
Bezprostredne po podpise zmluvy mala výhrady ku predmetu kúpy, ale žalobca ju ubezpečoval tým,
že: „mami, neboj sa, všetko bude v poriadku.“ Namietala, aby v čase uzatvárania zmluvy opomenula
predložiť geometrický plán a listinu o zrušení súpisného čísla.

5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 11.05.2015 považoval
tvrdenia žalovanej za nepravdivé, ktoré žalovaná ani nepreukázala. Nie je pravdou, že by využil časovú
tieseň žalovanej, pretože o uzavretí zmluvy komunikoval so žalovanou už od roku 2009 a podiely
zakomponované do zmluvy mali zodpovedať veľkosti zodpovedajúcich investícii žalobcu do kúpy a

rekonštrukcie nehnuteľnosti žalovanej, na čom sa spolu dohodli pred ich kúpou. Žalovaná prevod kúpy
odďaľovala a ten sa zrealizoval až v decembri 2013. Na základe vzájomnej dohody z roku 2009 užívali
nehnuteľnosti v pomere 60 % žalobca, 40 % žalovaná. V rámci rokovania mala žalovaná výhradu iba
v tom, aby jej žalobca nebránil užívať nehnuteľnosti v rozsahu, ktoré dovtedy užívala, s čím žalobca
súhlasil a táto bola premietnutá do bodu 1.9. kúpnej zmluvy. Žalovaná mala čas oboznámiť sa s návrhom

kúpnej zmluvy, ktorú jej žalobca odovzdal v piatok 6.12.2013 a ku jej podpisu došlo dňa 11.12.2013.
Podľa názoru žalobcu je právny úkon určitý, zrejmý a nesporný tak v záväzku žalovanej previesť
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ako aj v označení nehnuteľností, aj keď je v zmluve uvedený
pôvodný evidovaný stav, ktorý však svojim rozsahom zodpovedá novému evidovanému stavu. Medzi
pôvodne evidovaným stavom a novým stavom nie je absolútne žiaden rozdiel vo výmere, tá je nemenná,

vcelkovejrozlohe3243m2.Nesúladvtomtoevidenčnomstavespôsobilažalovanátým,ženeupozornila
žalobcu, že došlo ku vyhotoveniu GP, ktorým došlo k zmene evidovaného stavu v polohovom určení
týchto pozemkov a ich výmere. Žalovaná odmietla poskytnúť súčinnosť na odstránenie vád kúpnej
zmluvy. Zároveň žalovaná odstúpila od kúpnej zmluvy listom zo dňa 30.04.2015, na čo reagoval žalobcatým, že toto odstúpenie považuje za neúčinné, pretože neobsahuje žiaden zákonný, ani zmluvný dôvod
na odstúpenie od zmluvy. Keďže predmetom sporu je nahradenie vôle predávajúcej, tak súd skôr,
kým rozhodne o tomto nároku, je povinný skúmať aj otázku platnosti alebo neplatnosti odstúpenia od

uzavretej zmluvy. Týmto svojim podaním zároveň rozšíril pôvodný žalobný návrh a žiadal určiť, že
právny úkon žalovanej zo dňa 30.4.2015 nazvaný ako odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej dňa
11.12.2013, je neplatný. Naliehavý právny záujem na tomto určení odôvodnil tým, že jeho právne
postavenie vo vzťahu k petitu žaloby - nahradeniu prejavu vôle je bez takéhoto určenia neisté. Týmto
bude rozhodnuté o tom, či kúpna zmluva zanikla. Vyriešenie otázky neplatnosti takéhoto odstúpenia

neprislúcha do právomoci katastrálneho úradu, ktorý vkladové konanie prerušil. Bez takéhoto určenia
by katastrálny úrad mohol právoplatne zastaviť konanie o vklade kúpnej zmluvy a žalobca by nemohol
podať nový návrh na vklad kúpnej zmluvy.

6. K svojmu vyjadreniu pripojil podanie žalovanej zo dňa 30.4.2015 označené ako Odstúpenie od zmluvy,
prípis právneho zástupca žalovanej k odstúpeniu od zmluvy, stanovisko žalobcu k odstúpeniu od zmluvy

zo dňa 11.5.2015 a 2 výpisy zo živnostenského registra.

7. O návrhu žalobcu na rozšírenie žaloby bolo rozhodnuté na pojednávaní dňa 30.5.2018, ktorým bolo
rozšírenie žaloby pripustené.

8. Právny zástupca žalovanej písomným podaním zo dňa 13.12.2016 predložil súdu návrh na prerušenie
tohto konania z dôvodu, že samostatnou žalobou žalovaná podala návrh v konaní sp. zn. 7C/124/2016,
ktorým sa domáha, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi ňou a žalovaným, je neplatná, teda,
aby toto konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej pod týmto číslom konania.

9. K svojmu návrh pripojil žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy a potvrdenie súdu o jej prijatí.

10. Na základe tejto žiadosti súd uznesením 3C/5/2015 zo dňa 16.12.2016 prerušil toto konanie do
právoplatného skončenia veci vedenej pod sp. zn. 7C/124/2016. Po podaní odvolania žalobcom Krajský
súd v Prešove zrušil uznesenie o prerušení konania a vo svojom zrušovacom uznesení poukázal na

skutočnosť, že v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy treba ako predbežnú otázku riešiť
otázku jej platnosti, pretože odstúpiť možno len od platne uzavretej zmluvy. Odstúpenie od neplatnej, a
teda neexistujúcej zmluvy je neplatné. Už z toho dôvodu v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od
zmluvy, ako aj v konaní o nahradenie vyhlásenia vôle konajúci súd musí ako predbežnú otázku vyriešiť
otázku platnosti samotnej kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2013. Prerušenie konania zhodnotil odvolací súd

ako nedôvodné a konanie, ktoré je v rozpore s právom účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

11. Žalobca v konaní pred súdom pred prvým rozhodnutím súdu vo veci uviedol, že mama ho oslovila asi
v roku 2001 s myšlienkou kúpiť budovu bývalých čistiarní na prevádzkové účely s víziou zrekonštruovať

ju a vytvoriť v nej cukráreň, prípadne ďalší spoločenský priestor. On v tom čase pracoval v USA, posielal
mame peniaze a ona bola oprávnená disponovať s jeho vkladmi v peňažných ústavoch. Dohodli sa, že
jej peniaze požičia na celú rekonštrukciu. V roku 2009 sa vrátil na Slovensko a spolu s mamou sa snažili
dať veci právne do poriadku. V roku 2012 spoločne riešili odstránenie vrátnice, ktorá bola prekážkou v
tomto areáli. V roku 2013 uzatvorili zmluvu. Pred jej podpisom prišiel za mamou s požiadavkou, aby si

vysvetlili, koľko sa investovalo do stavby, teda koľko peňazí jej na túto nehnuteľnosť požičal. Tieto sumy
si vzájomne odsúhlasili, pretože chcel dať pripraviť zmluvu právnikovi. Mama sa obávala toho, že ako
to bude fungovať ďalej, keď ona užíva cca 40 % budovy a on bude vlastníkom 80 %. Dohodli sa, že
užívať budú všetko tak, ako doposiaľ v tých istých pomeroch. Všetko si odsúhlasili, čo sa týka pôžičky,
koľko peňazí jej poslal na účet a následne dal podnet právnikovi na vyhotovenie kúpnej zmluvy. V piatok

jej telefonicky oznámil, že jej necháva zmluvu doma na botníku a v nedeľu večer po návrate domov sa
opýtal, či si ju pozerala. Povedala, že áno. Ďalší pracovný deň v pondelok sedeli spolu v práci a dohodli
sa, že v stredu má čas mama a pôjdu spolu podpísať, resp. overiť podpisy na zmluve. Obaja spolu v ten
deň navštívili Mestský úrad v Starej Ľubovni a overili podpisy na zmluve. On nechcel hneď dať zmluvu
zavkladovať, pretože v roku 2009 bola posledná kolaudácia a do 5 rokov po prevode by mama musela

odviesť DPH, čo v tom čase činilo 140.000,- eur. Nechcel to riešiť touto cestou a preto počkal ešte ďalší
rok, kým uplynie 5-ročná doba od kolaudácie stavby, ktorá uplynula v auguste 2014 a až potom dal
návrh na povolenie vkladu. Za celú dobu od podpisu zmluvy, až po jej zavkladovanie, teda vyše roka,
mama nemala žiadne výhrady ku zneniu zmluvy, spolu podali žiadosť o predĺženie lehoty na povolenievkladu, keď už dal zmluvu zavkladovať a Správa katastra oznámila, že je nesúlad medzi zmluvou a
evidenciou parciel na Správe katastra. Po podaní tejto spoločnej žiadosti sa mamine správanie otočilo
úplne naruby, podľa žalobcu je to dôsledok ovplyvňovania mamy jeho sestrou. Po podpise zmluvy sa

dohodli, že výška pôžičky, ktorá predstavovala v percentuálnom vyjadrení pre mamu cca 20 %, bude
zakomponovanádozmluvyajehopodielnabudovevpodobevnesenýchinvestícií80%avtakejpodobe
sa ich vôľa premietla aj do zmluvy. Z jeho strany išlo o pôžičku pre mamu iba v časti istiny, bezúročnú.
Pred uzavretím zmluvy komunikovali s mamou ohľadom znenia zmluvy, ale jej konečná podoba bola
podpísaná až v decembri 2013. Zmluvu dali overiť klasickým štandardným spôsobom na Mestskom

úrade v Starej Ľubovni, kde im pracovníčka overila podpisy, on zaplatil kolky za overenie podpisov, jednu
kópiu zmluvy dal mame, tri si nechal on a mama nemala žiadne výhrady ku obsahu podpísanej zmluvy.
Keď obdržali výzvu ohľadom nezrovnalostí vo výmerách parciel, tak oslovil mamu so žiadosťou odstrániť
tento problém, ale ona s ním po Novom roku prestala komunikovať a preto oslovil svojho advokáta, aby
s ňou komunikoval on písomne. Pokiaľ ide o pozemok 2901/6 o výmere 815 m2, ten síce kúpila mama
v roku 2010, ale vzájomne sa dohodli, že bude tvoriť súčasť kúpnej zmluvy, pretože on investoval do

nehnuteľností dosť.

12. Právny zástupcu žalobcu v písomných vyjadreniach a na pojednávaniach pred prvým rozhodnutím
súdu trval na podanej žalobe v zmysle navrhnutej zmeny žaloby spočívajúcej v tom, že žalovaná je
povinná uzavrieť Dodatok č. 1 zo dňa 12.1.2016, ktorá bola pripustená uznesením zo dňa 29.3.2018.

Považoval za nepravdivé a účelové tvrdenia žalovanej, že kúpnu zmluvu podpísala bez toho, aby sa
s jej obsahom oboznámila, lebo žalovaná už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.04.2015 uviedla, že
nemala čas na podrobné oboznámenie sa so zmluvou a že bezprostredne v čase podpisu už mala
výhrady k predmetu kúpy. Tieto tvrdenia poukazujú, že s obsahom kúpnej zmluvy sa oboznámila, zmluvu
prečítala a nanajvýš nemala iba čas na podrobné oboznámenie sa s ňou, čo ju ale neospravedlňuje.

Žalovaná veľmi dobre vedela, čo je predmetom zmluvy a za akých podmienok sa realizuje prevod,
pretože pred jej uzavretím spoločne rokovali o návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenie
žalovanej, že pri podpise zmluvy bola presvedčená, že predmetom prevodu vlastníckeho práva ide o
prevod iných nehnuteľností, poukázal na LV č. XXXX v k.ú. Stará Ľubovňa z rôznych období, z ktorých
vyplýva, že prevody medzi stranami sporu sa realizovali kúpnou zmluvou zo dňa 02.04.2012 a následne

kúpnou zmluvou zo dňa 26.08.2014. Žalovaná v čase uzavretia spornej zmluvy zo dňa 11.12.2013 teda
neuzatvárala so žalobcom žiadne zmluvy týkajúce sa jeho majetku, pretože tie boli uzavreté dávno
predtým a dávno po uzavretí spornej zmluvy. Pokiaľ ide o rozsah užívania sporných nehnuteľností, tak
v čl. 1.9. účastníci kúpnej zmluvy vyhlasujú, že po vklade vlastníckeho práva v prospech kupujúceho
uzavrú v lehote 30 dní dohodu o užívaní spoločnej veci, v rámci ktorej budú rešpektovať rozsah toho,

ako fakticky užívajú časti nehnuteľností, v ktorých majú zriadené svoje prevádzky ku dňu uzavretia tejto
zmluvy. Teda z obsahu tohto zmluvného dojednania je zrejmé, že žalovaná naďalej mala užívať 40 %,
teda viac, ako zodpovedalo veľkosti jej podielu. Dojednanie o vysporiadaní kúpnej ceny je výsledkom
rokovania, ktoré predchádzalo uzavretiu zmluvy, pričom žalovaná nikdy nepoprela, aby so žalobcom
sa nedohodli na tom, že žalobca poskytne finančné prostriedky na obstaranie kúpy nehnuteľností a

jej rekonštrukciu. Nesúhlasil s obranou žalovanej, že v prípade nemožnosti plnenia čo i len jednej
individuálneurčenejnehnuteľnostirobínemožnýmceléplneniepredmetuzmluvy,pretožeprávnaúprava
dôvodov neplatnosti právneho úkonu, ktoré sa môžu vzťahovať len na časť právneho úkonu, je daná
zo zákona ustanovením § 41 OZ. V zmysle neho by mohla byť neplatná len tá časť zmluvy, ktorá je
neplatnosťou postihnutá. Tak si to zakomponovali aj strany sporu do čl. 1.21. záverečného ustanovenia

kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého si dohodli, že neplatnosť jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nemá
vplyv na platnosť zmluvy ako celku. Žalovaná tvrdí, že v čase podpisu zmluvy bola stavba vrátnice
už zbúraná. O tejto skutočnosti museli vedieť obaja účastníci zmluvy, keďže v prevádzkovej budove
podnikajú dennodenne a táto vedomosť nemôže mať žiaden dopad na neplatnosť dohody o výške
kúpnej ceny a celej zmluvy. Zo zmluvy nevyplýva, že by budovu vrátnice nebolo možné oddeliť od

ostatného predmetu zmluvy. Ide pritom o nepodstatnú stavbu, ktorá má len doplnkovú úlohu. Uvedená
skutočnosť však ide na ťarchu žalobcu, ktorý sa ale zníženia kúpnej ceny za vrátnicu nedomáha. Vo
vzťahu k otázke platnosti kúpnej zmluvy poukázal tiež na potrebu uprednostniť výklad v prospech
platnosti právneho úkonu. Nesúhlasil s právnym názorom žalovanej, že zmluva bola dohodnutá am
blok na všetky nehnuteľnosti a je neplatná ako celok. Všetky nehnuteľnosti zakomponované do zmluvy

môžu byť predmetom samostatného právneho nakladania, dokonca aj pozemky pod stavbami alebo
opačne stavby bez pozemku. Z toho možno vyvodiť záver, že ak vrátnica reálne neexistuje, tak
záväzok žalovanej previesť na žalobcu pozemok pod ňou označený súp. č. KNC 2880/10 o výmere
20 m2 naďalej trvá a jeho označenie je v súlade s aktuálnym operátom Správy katastra. Pokiaľ ideo chyby, ktoré sa týkajú pozemkov KNC 2888/1, 2888/11 a 2889 tak tie boli v zmluve označené
neplatnými údajmi katastra, ale iba v ich výmere, čo vytkol katastrálny úrad vo svojom rozhodnutí
zo dňa 03.11.2014, ktorým prerušil vkladové konanie, ale v tomto prípade ide o rozpor vo výmere

pozemkov s platnými údajmi a je posudzovaný za zjavnú nesprávnosť uvedenú v kúpnej zmluve.
Porovnaním pôvodného stavu katastrálneho operátu a nového aktuálneho stavu sú sporné pozemky
identické a celková predávaná výmera činí 3243 m2, teda ku prevádzaným pozemkom nič zo susedných
nepribudlo a nič z uvedených neubudlo oproti stavu, ktorý je obsiahnutý v kúpnej zmluve. Pokiaľ ide o
odstránenie vytknutého problému, neexistenciu vrátnice v kúpnej zmluve, pri podaní žaloby žalobca túto

skutočnosť zistil z aktuálneho LV a preto Dodatok č. 1, ktorý je prílohou žaloby v zmysle podania zo dňa
16.03.2015 už neobsahoval súp. č. XXXX. Teda ak Dodatok č. 1, ktorý podľa žalobného petitu má byť
prílohou rozsudku v predmete zmluvy neobsahuje budovu vrátnice, tak potom námietka žalovanej, že
takto uzavretý Dodatok by bol právnym úkonom absolútne neplatným, nie je dôvodná. Za nedôvodnú
považoval aj námietku žalovanej, že žalobca nemá žiadne hmotnoprávne oprávnenie domáhať sa
takého rozhodnutia. Poukázal na to, že žaloba na súde bola podaná dňa 19.01.2015, teda za účinnosti

bývalého Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). V zmysle § 470 ods. 2 CSP na tento prípad
nie je možné použiť procesné ustanovenia § 137 CSP, ale právne predpisy platné v čase podania
žaloby. Z nich je nepochybne zrejmé, že žalobca sa domáha splnenia povinnosti žalovanej uzavrieť
Dodatok kúpnej zmluvy podľa ustanovenia § 80 písm. b/ OSP nahradením jej vôle rozhodnutím súdu.
Nárok žalobcu teda vyplýva jednak zo zákona - z ustanovení Občianskeho zákonníka o záväzkových

vzťahoch, z ustanovení Obchodného zákonníka o obchodno-záväzkových vzťahoch, keďže bol uzavretý
medzi subjektmi ako podnikateľmi a je tiež daný povinnosťou žalovanej splniť svoj záväzok z právneho
vzťahu, ktorý medzi nimi vznikol a ktorým sa žalovaná zaviazala previesť na žalobcu vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam. Jeho nárok je daný aj porušením práva zo strany žalovanej, ktorá odmieta splniť svoj
záväzok jednak v zmysle zákona, ako aj v súlade s bodom 1.16. kúpnej zmluvy, teda poskytnúť potrebnú

súčinnosť na odstránenie prípadných vád kúpnej zmluvy. Nesúhlasil s námietkou žalovanej, že takto
dojednaná zmluvná povinnosť je neurčitým a nezrozumiteľným dojednaním a túto obranu považuje za
účelovú. Spôsob odstraňovania chýb v zmluve prinajmenšom korešponduje s ustanovením § 42 ods.
4 katastrálneho zákona, ktorý upravuje odstraňovanie chýb alebo iných zrejmých nesprávností zmluvy,
pričom podľa jeho názoru je záväzok v zmysle bodu 1.16 kúpnej zmluvy ešte širší, ako je upravené v

§ 42 ods. 4 katastrálneho zákona. Výklad pojmu potrebná súčinnosť treba rozumieť ako poskytnutie
akejkoľvek súčinnosti na odstránenie vád zmluvy, ktorými sa rozumejú akékoľvek vady zmluvy. Ďalej
zdôraznil, že z obsahu zmluvy je zrejmé, že ju uzatvorili zmluvné strany ako podnikatelia a preto na ich
práva a povinnosti treba aplikovať kogentné ustanovenia § 261 ObZ a Obchodným zákonníkom sa riadiť
aj pri výklade prejavu vôle v súlade s ust. § 266 a § 267 ObZ. Nesúlad medzi pôvodnými údajmi Správy

katastra a aktuálnym stavom je v každom prípade chybou, zrejmou nesprávnosťou a dokazuje to aj
rozhodnutie Správy katastra z 3.11.2014 v konaní V 1483/2014, ktorý posúdil nedostatky zmluvy a vyzval
na odstránenie formou Dodatku ku zmluve zmluvné strany. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovanej,
že ide o chybu v písaní, pretože z predmetu zmluvy je zrejmé, že sa nejedná o takýto nedostatok, ale
nesúlad starších LV s aktuálnym GP v čase podpisu zmluvy a len vo výmerách parciel, nie v ich číselnom

označení, ani v ničom inom. Na základe uznesenia správneho orgánu žalobca vyzval žalovanú výzvou
zo dňa 7.1.2015, aby uzavrela Dodatok ku zmluve za účelom odstránenia vytýkaných vád. Žalovaná
aj súhlasila a bola ochotná tieto chyby odstrániť. Spoločne so žalobcom podali dňa 4.12.2014 žiadosť
o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov, ale neskôr svoj postoj zmenila. Teda z toho možno
vyvodiť záver, že procesné právo žalovanej vyjadriť súhlas s opravou zmluvy, založilo aj jej povinnosť

takútoopravuvykonaťjednakspoukazomnahmotnoprávnyzáväzok,akoajzmluvnýzáväzokposkytnúť
súčinnosť pri odstraňovaní vád v zmysle čl. 1.16. zmluvy. Taktiež žalovanej záväzok previesť na žalobcu
predmet zmluvy naďalej trvá, pretože doposiaľ nebol vklad vlastníckeho práva povolený. Vo vzťahu k
námietkam právneho zástupcu žalovanej ohľadom nejasností ohľadom predkladaných dodatkov, najmä
ich dátumom a absencie výzvy žalovanej na uzavretie dodatku, právny zástupca žalobcu uviedol, že

výzva zo dňa 7.1.2015 bola odoslaná žalovanej spolu so 4 dodatkami, ktoré však neboli vrátené, preto k
žalobe boli pripojené dodatky zo dňa 19.1.2015 a následne žiadal žalobca o zmenu žaloby na uloženie
povinnosti žalovanej uzavrieť dodatok č. 1 zo dňa 12.1.2016, v ktorom bola vypustená budova vrátnice.
Taktiež trval na tom, aby súd vyhovel nároku žalobcu pokiaľ sa ním domáha neplatnosti odstúpenia
žalovanej od kúpnej zmluvy, na ktorom má naliehavý právny záujem žalobca, lebo v opačnom prípade by

to mohlo viesť k tomu, že by katastrálny úrad bez ďalšieho konanie zastavil. Aby žalobca tomu zabránil,
tak bol nútený rozšíriť svoj pôvodný žalobný návrh o určenie, že právny úkon žalovanej - odstúpenie
od kúpnej zmluvy je neplatný.13. Na vysvetlenie v súvislosti s navrhovanou zmenou žaloby navrhnutou na pojednávaní dňa 13.3.2018
spočívajúcou v povinnosti žalovanej uzavrieť dodatok č. 1 zo dňa 12.1.2016 právny zástupca žalobcu
vo vyjadrení zo dňa 14.3.2018 uviedol, že pri dodatku č. 1 zo dňa 19.1.2015, ktorý bol pripojený k žalobe

vychádzal z rozhodnutia katastrálneho úradu, ktorý stavbu vrátnice nevytýkal. Bol v domnení, že vrátnica
existuje, len nie je evidovaná na LV. O zbúraní vrátnice sa právny zástupca žalobcu dozvedel až od
žalobcu pred vytýčením pojednávania na deň 12.01.2016 a z toho dôvodu vyhotovil nový Dodatok č.
1 datovaný dňom 12.01.2016 s tým, že na pojednávaní predloží tento Dodatok so žiadosťou o zmenu
žalobného petitu, aby súd nahradil vôľu žalovanej uzavrieť zmluvu v zmysle Dodatku č. 1 datovaného

dňom 12.01.2016, avšak pojednávanie vytýčené na tento deň bolo odročené z dôvodu mimosúdnej
dohody medzi stranami sporu. Preto tento Dodatok súdu uvedeného dňa doručený nebol, aj keď právny
zástupca žalobcu bol mylne v domnení, že predložený súdu bol. Až na pojednávaní dňa 13.3.2018
zistil, že nový dodatok súdu predložený nebol, preto navrhol zmenu žaloby až tohto dňa s povinnosťou
žalovanej uzavrieť dodatok zo dňa 12.1.2016.

14. V priebehu konania žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu k jednotlivým vyjadreniam
alebo na pojednávaniach okrem už vyššie uvedených listín predložil na preukázanie svojich tvrdení ešte
aj vyjadrenie vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/24/2016, LV č. XXXX v k.ú. X. S. zo
dňa 8.11.2007, zo dňa 30.7.2014, zo dňa 29.4.2015, zo dňa 11.4.2017 a zo dňa 9.3.2018, žalobu vo
veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/124/2016 a žiadosť o predĺženie lehoty na zápis vkladu

vedeného pod číslom V 1483/2014 zo dňa 4.12.2014.

15. Žalovaná v konaní pred súdom pred prvým rozhodnutím súdu poukázala na to, že v minulosti
prevádzali z nej sa syna, zo syna na ňu a naopak aj iné nehnuteľnosti a predpokladala, že zmluva, ktorá
je predmetom tohto sporu, sa týka iných nehnuteľností. Syn ju oslovil, aby s ním išla na podpis zmluvy,

predtým si zmluvu neprečítala, lebo nemala dôvod neveriť synovi. Na Mestskom úrade Stará Ľubovňa
ju podpísala a keď syn išiel zaplatiť poplatok za overenie, vtedy začala čítať a zistila, že podpísala inú
zmluvu, než ktorú si myslela, že podpisuje. Po tomto zistení oslovila syna, že čo urobil a on povedal, že:
„neboj sa mami, všetko bude v poriadku.“ Nahnevalo ju, že do zmluvy zakomponoval aj pozemok, ktorý
netvorí súčasť objektu, a to parkovisko pred budovou, ktoré kúpila z vlastných finančných prostriedkov.

Potom nechal asi rok zmluvu stáť a pred Vianocami nasledujúceho roku jej prišiel papier, že sa začalo
vkladové konanie. Je pravda, že sa so synom dohodli, že budú spoločne rekonštruovať objekt, ale nie
je pravdivé tvrdenie žalobcu, že sa dohodli na pôžičke. Taktiež nesúhlasí s tvrdením syna, že mala
možnosť zmluvu pred jej podpisom prečítať a až po podpise a návrate do práce zistila, čo je predmetom
prevodu a uvedomila si, že čo sa stalo. Myslela si, že sa zblázni. Napriek tomu, že zistila, že išlo o

podvod zo strany žalobcu, nijakým spôsobom sa mu nebránila, pretože mu verila ako decku. Následne
jej bol doručený z katastra návrh a podpisovala žiadosť o predĺženie na zápis o vklad do katastra. Po
prvotnom spochybnení napokon priznala, že žiadosť zo dňa 04.12.2014 podpísala, podpis na žiadosti je
jej. Pokiaľ ide o okolnosti nadobudnutia sporných nehnuteľností, tak sa so synom dohodli, že syn jej bude
peniaze posielať a ona bude financovať a spoločne budú podnikať. Na ničom konkrétnom sa nedohodli,

len na tom, že budú stavať a užívať spoločnú nehnuteľnosť. Ústna dohoda bola taká, že žalobca získa
vlastnícky podiel 60 % a ona 40 %. Ona si na tento účel zobrala úver, ktorý splácala a mala pocit, že
veľkosť jej podielu, teda 40 % zodpovedá tomu, že sa o všetko starala, zabezpečovala atď., teda to by
mal byť jej reálny podiel na nehnuteľnosti a zvyšok, teda 60 %, by mal patriť žalobcovi. GP č. 17/2013
dala vyhotoviť a zavkladovať ona pre účely kolaudácie stavby.

16. Pôvodná právna zástupkyňa žalovanej poukázala na skutočnosť, že žalobca nerešpektoval dohodu
tak, ako bola medzi stranami sporu uzavretá ústna dohoda s tým, že žalobca sa stane spoluvlastníkom
60 % a žalovaná 40 % nehnuteľnosti. Uznáva, že žalovaná podpísala zmluvu, kde je percentuálny podiel
žalobcu 80 % a žalovaná 20 %, ale túto informáciu zistila až po podpise zmluvy, keď čakala na syna v

čase, keď išiel zaplatiť poplatok za overenie podpisu. Trvala na tom, že so zmluvou nemala možnosť sa
oboznámiť pred jej podpisom. Žalobca využil predvianočné obdobie, v ktorom je maximálne vyťažená,
zavolaljunapodpisanerešpektovalichdohodu.Jetohonázoru,žeuzavretázmluvajeneplatná,pretože
nerešpektovala dohodu o predmete a cene, teda došlo ku omylu v predmete zmluvy. Ďalej považovala
za neplatnú kúpnu zmluvu v časti dojednania kúpnej ceny, pretože v bode 1.11. sa konštatuje, že kúpna

cena bola stanovená dohodou podľa bodu 1.10. bez DPH, teda nedohodnutie predmetu kúpy a kúpnej
ceny robia neplatnú celú zmluvu. K odstúpeniu od zmluvy učinené dňa 30.04.2015 uviedla, že to bolo
ľudovo povedané „natiahnutie času“, tento právny úkon nenadobudol podľa nej žiadne právne účinky,
čoho dôkazom je podaná žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy ako takej.17. Po zmene právneho zastúpenia právny zástupca žalovanej v písomných a ústnych prednesoch pred
prvým rozhodnutím vo veci vyslovil ďalšie doposiaľ neformulované právne názory na vec, a to (i) že

kúpna zmluva je absolútne neplatná nielen z dôvodu podľa § 37 ods. 1 OZ, ale aj podľa § 37 ods. 2 OZ,
(ii) dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, u ktorého by bol nahradený prejav vôle žalovanej, by bol absolútne
neplatným právnym úkonom a (iii) žalobca nemá žiadne hmotnoprávne oprávnenie domáhať sa
nahradeniaprejavuvôležalovanej.Kúpnuzmluvupodpisovalažalovanábeztoho,abybolaoboznámená
s jej obsahom, keď pri podpise bola presvedčená, že podpisuje inú kúpnu zmluvu. Kúpna zmluva je

neplatná, pretože absentuje prejav vôle na strane žalovanej, ktorá nijakým spôsobom sa nezúčastnila
na formovaní práv a povinností strán zmluvy. Ak by však aj bola riadne oboznámená s kúpnou zmluvou,
táto je absolútne neplatná aj z dôvodu, že plnenie z nej je nemožné. Poukázal na to, že v bode 1.1.
úvodného ustanovenia sú uvedené nehnuteľností naraz k celku en bloc a v takom prípade nemožnosť
splnenia čo i len jednej individuálne určenej nehnuteľnosti spôsobuje nemožným plnením celé plnenie
predmetu zmluvy. Preto nemožno súhlasiť s právnym názorom žalobcu o čiastočnej neplatnosti kúpnej

zmluvy. Dôkazom, že kúpna zmluva je dojednaním o prevode vlastníctva k celku svedčí dojednanie o
kúpnej cene, ktorá bola dohodnutá za všetky nehnuteľnosti bez dojednania čiastkových kúpnych cien
za jednotlivé nehnuteľnosti. Samostatne je vylúčené pri aplikácii čiastočnej neplatnosti určiť kúpnu cenu
za nehnuteľnosti, ktorých prevod vlastníckeho práva nebol platný. Ďalej namietal neplatnosť kúpnej
zmluvy pokiaľ ide o zakomponovanie stavby súp. č. XXXX - vrátnica postavená na pozemku CKN

parcela 2888/10, ktorá v čase podpisu zmluvy neexistovala. Táto skutočnosť bola preukázaná a je
medzi stranami sporu nespornou skutočnosťou. K druhej námietke uviedol, že pri rozhodovaní súd musí
vychádzať iba z podanej žaloby a tú môže buď zamietnuť alebo jej vyhovieť. Súd nemôže modifikovať
obsah právneho úkonu, ktorým má byť vôľa nahradená. Obsah právneho úkonu preberá bez akejkoľvek
zmeny buď do výroku rozsudku alebo odkáže v ňom na písomne vyhotovený právny úkon, ktorý tvorí

nedeliteľnú súčasť rozsudku. Ak sa žalobca domáha nahradenie prejavu vôle k dodatku, v ktorom je aj
neexistujúca vrátnica, teda nemožné plnenie, takýto právny úkon by bol absolútne neplatný. K námietke,
že žalobca nemá žiadne hmotnoprávne oprávnenie domáhať sa vydania rozhodnutia v zmysle podanej
žaloby uviedol, že z obsahu žaloby nevyplýva jednoznačne právna kvalifikácia základu uplatneného
nároku, ktorá by osvedčovala aktívnu legitimáciu žalobcu. Poukázal na znenie ustanovenia § 137 CSP

a možnosť osobitnou žalobou domáhať sa na súde svojich nárokov. Z obsahu žaloby je zrejmé, že
žalobca neopiera svoju žalobu o žiadnu zákonnú hmotnoprávnu normu a svoj nárok odvodzuje od
zmluvnej povinnosti zakotvenej v čl. 1.16. kúpnej zmluvy, avšak toto zmluvné dojednanie je neurčité
a nezrozumiteľné a tým aj neplatné. Dikcia tohto dojednania nedáva možnosť dostatočne určiť a bez
akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že účastníci zmluvy tomuto výrazu rozumejú, a preto žalobca

ani nie je vecne aktívne legitimovaný na podanie takej žaloby. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa ňou
domáha získať spôsobilú listinu na rozhodnutie v katastrálnom konaní, teda cez uzavretie Dodatku
č. 1 žalobca sleduje takú opravu obsahu kúpnej zmluvy, ktorá môže byť opravou chýb v písaní a
počítaní alebo iných zrejmých nesprávností pôvodnej kúpnej zmluvy tak, ako to má na mysli § 42 ods.
4 katastrálneho zákona. Zasiahnuť do obsahu uzavretej kúpnej zmluvy po podaní návrhu na vklad do

katastra nehnuteľností možno iba postupom v zmysle citovaného ustanovenia. Z jeho dikcie vyplýva, že
môže ísť o vykonanie opravy: 1) chýb v písaní, 2) chýb v počítaní, 3) iných zrejmých nesprávností, ktoré
sa nachádzajú v obsahu kúpnej zmluvy. Zákon umožňuje takú chybu odstrániť buď Dodatkom ku zmluve
alebo doložkou a jej oprava je podmienená súhlasom účastníkov kúpnej zmluvy. Analýzou toho, čoho
sa žalobca cez Dodatok č. 1 domáha, možno dospieť k záveru, že sa domáha opravy chýb v písaní,

avšak podanie žaloby v takom znení, v akom ju žalobca formuluje, nemá v skutkovom, ani právnom
staveoporu.Namietol,abyžalovanábolaobdržalaakýkoľvekDodatok,resp.návrhnauzavretieDodatku
ku existujúcej zmluve, čo je podľa jeho názoru základný predpoklad, aby mohol o takom nároku súd
konať. Tým, že žalobca vyhotovil viacero Dodatkov, tak z toho nie je zrejmé, čoho konkrétne sa v tomto
konaní domáha. V kúpnej zmluve je na jednej strane súpis vecí a na druhej strane určenie kúpnej ceny

jednou nominálnou hodnotou za celý súbor týchto vecí. Neobstojí argumentácia, že vrátnica nemala
žiadnu hodnotu, pretože každá vec nejakú hodnotu má. V čase podpisu asi neexistovala vrátnica, ale
kúpna cena bola dojednaná vrátane nej. Nestotožnil sa s tým, čo je predmetom sporu, pretože žalobca
pôvodne sa domáhal nahradiť vôľu žalovanej Dodatkom č. 1 z 19.1.2015, na pojednávaní 13.3.2018
predniesol zmenu žalobného návrhu v súlade s Dodatkom z 12.1.2016, ktorú súd pripustil, avšak podľa

jeho názoru nejde o zmenu, ale o nové podanie na základe nových právnych skutočností a rozdiel medzi
prvým a druhým Dodatkom je predovšetkým v rozsahu nehnuteľnosti o stavbu vrátnice. Tento nárok
je občianskoprávnym nárokom, ktorý podlieha premlčaniu a keďže bol predložený na pojednávaní dňa
13.03.2018, tak z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. Žalujúca strana nemá preukázané, aby predpodaním žaloby bola vyzvala žalovanú na podpis Dodatku č. 1, ani ďalších následných, čo je podľa jeho
názoru základný predpoklad, aby mohol o takom nároku súd konať.

18. V záverečnej reči pred prvým rozhodnutím súdu právny zástupca žalovanej okrem už uvedených
námietok, ktoré zhrnul poukázal ešte na to, že žalobca sa svojho nároku domáha aj cez katastrálny
zákon, a to cez § 42 ods. 4 a v zmysle neho možno odstraňovať nepravdivé vyhlásenia, či nesprávnosti,
ktoré nespôsobujú neplatnosť, ale nemožno odstraňovať také vady, ktoré zakladajú a spôsobujú
neplatnosť právneho úkonu, a to predovšetkým označenie určitosti nehnuteľnosti. Zastával názor, že

to, čo chce žalobca opraviť a podriaďuje to pod tzv. inú nesprávnosť, je výmera pozemkov, ktorý údaj
nemožnopodriadiťpodzrejmúnesprávnosť.Ďalejsapodrobnevyjadrilkupodľajehonázoruvýkladovým
pravidlám, čo možno považovať za chyby v písaní, čítaní a iné zrejmé nesprávnosti. Taktiež namietal
výšku dohodnutej kúpnej ceny, keďže z mimosúdnych rokovaní vyplýva, že žalobca napočítal nejakých
647 000 eur, teda nevie, prečo by žalovaná súhlasila s kúpnou cenou 791.000,- eur. Uvedené tiež
svedčí v prospech žalovanej. Opakovane vzniesol námietku premlčania z toho dôvodu, že Dodatok č.

1 z 12.1.2016 bol predložený a doručený až dňa 13.3.2018. Beh lehoty by sa mal začať počítať od
Dodatku zo dňa 15.1.2015, hoci žalovaná popiera, aby jej nejaký doručený bol. Pokiaľ ide o ďalší žalobný
petit, a to určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy žalovanej, zastával názor, že žalobca nepreukázal
naliehavý právny záujem na takom určení, a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol.

19. V priebehu konania Okresný úrad v Starej Ľubovni, katastrálny odbor na základe dožiadaní súdu
predložil geometrický plán Ing. Kolumbera č. 116/2007, 3 rozhodnutia Mesta Stará Ľubovňa č. 629/2008
- Fa zo dňa 12.3.2008, č. 2202/2009-Fa zo dňa 4.8.2009 a 143/2011-GFa zo dňa 5.10.2011 o povolení
užívania nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, rozhodnutie Okresného úradu Prešov,
odboru opravných prostriedkov č. Vo 4/2015/Mi zo dňa 3.8.2015 a celý spisový materiál vedený pod

č. V 1483/2014 a súd zabezpečil aj výpisy zo živnostenského registra na strany sporu, ktoré vykonal
ako dôkazy.

20. Súd 1. inštancie po vykonanom dokazovaní rozsudkom zo dňa 29.6.2018 žalobe v celom rozsahu
vyhovel a I. výrokom nahradil prejav vôle žalovanej na dodatku č. 1 zo dňa 12.1.2016, II. výrokom

rozhodol, že odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2013 je neplatné a III. výrokom súd
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

21. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 23Co/169/2018-378 zo dňa 25.9.2019
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu 1. inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil názor,

že dojednanie v bode 1.16 kúpnej zmluvy by mohlo byť hmotnoprávnym základom pre rozsudok o
nahradeníprejavuvôle,žesazmluvajavíneplatnávčastitýkajúcejsaneexistujúcejstavby,žedodatkom
môže byť odstránená chyba v písaní alebo zrejmá nesprávnosť, ale nemôže byť opravené neplatné
dojednanie a že žalobca je povinný odôvodniť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho
úkonu. Zároveň poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/109/2014 zo dňa 1.5.2015. Odvolací súd

uložil súdu 1. inštancie vyzvať žalobcu na odôvodnenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy a skúmať, či tento záujem existuje a ak áno, zaoberať sa tým, či
existujú dôvody neplatnosti na odstúpenie od zmluvy. Súd 1. inštancie má tiež zistiť, či dodatok k zmluve
odstraňuje zjavné nesprávnosti uzavretej zmluvy a ak áno, je možné žalobe vyhovieť.

22. Po vrátení spisu z odvolacieho súdu na výzvu súdu právny zástupca žalobcu podaním zo dňa
19.1.2019 poukázal na odôvodnenie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti odstúpenia
od zmluvy už v jeho podaní zo dňa 11.5.2015, keď žiadal rozšíriť žalobu. Tieto dôvody zopakoval a
hlbšie rozviedol. Zdôraznil pritom názor z rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru opravných
prostriedkov č. Vo 4/2015/Mi zo dňa 3.8.2015, že pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy,

je o ňom oprávnený rozhodnúť jedine súd a nepodanie žaloby sa môže pokladať ako konkludentná
akceptácia odstúpenia od zmluvy, v dôsledku čoho môže správny orgán zastaviť vkladové konanie.
Zopakoval tiež svoj názor, že bod 1.16 kúpnej zmluvy treba interpretovať širšie ako § 42 ods. 4
katastrálneho zákona a že dodatkom ku kúpnej zmluve sa neopravuje neplatné dojednanie, ale sa
neexistujúcastavbavypúšťa.Malpretozato,žedodatkomsaodstraňujúibazrejménesprávnostizmluvy

ohľadom výmer parciel. Zároveň navrhol zmenu žaloby v tom smere, že súd nahradzuje prejav vôle
žalovanej k dodatku zo dňa 19.11.2019, v ktorom okrem zmeny výmer parciel uvedených v kúpnej
zmluve sa vypúšťa neexistujúca vrátnica vzhľadom na zmenu § 31 ods. 3 katastrálneho zákona účinnúod 1.9.2009, od kedy katastrálny úrad nemôže povoliť vklad len v časti a zvyšok zamietnuť, ale môže
návrhu na vklad buď v celom rozsahu vyhovieť alebo ho zamietnuť.

23. K svojmu vyjadreniu pripojil dodatok č. 1 zo dňa 19.11.2019, ktorý žalobca podpísal na poslednom
pojednávaní pred súdom a rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov č. Vo
4/2015/Mi zo dňa 3.8.2015.

24. Zmena žaloby bola pripustená uznesením zo dňa 16.3.2020.

25. Právny zástupca žalovanej v reakcii na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zotrval na názore, že
kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu podľa § 37 odsek 2 OZ. Žalovaná odstúpila
od kúpnej zmluvy z opatrnosti z dôvodu, ak by súd dospel k záveru, že kúpna zmluva je platný úkon.
Zotrval tiež na názore, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, že odstúpenie od zmluvy
je neplatné. Výklad právneho zástupcu žalobcu ohľadom toho, či dodatok ku kúpnej zmluve odstraňuje

zjavne nesprávnosti zmluvy a ohľadom zmeny žaloby nemá podľa právneho zástupcu žalovanej oporu
v právnej úprave ani v rozhodovacej praxi súdov. Navyše je v rozpore aj s názorom odvolacieho súdu,
že dodatkom nemôže byť opravené neplatné dojednanie.

26. Na toto vyjadrenie ešte reagoval právny zástupca žalobcu, ktorý zopakoval tvrdenia o tom, že sa

neplatné dojednanie neopravuje, nekonvaliduje, ale sa len vypúšťa, a to na základe bodu 1.16 kúpnej
zmluvy. Poukázal pritom na zásadu, že každý môže robiť všetko, čo zákon nezakazuje, t.j. aj meniť
obsah zmluvy. Zopakoval argumentáciu ohľadne naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy.

27. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu a ich zástupcov. Pojednávania sa
nezúčastnila žalovaná, ktorej neúčasť ospravedlnil jej právny zástupca s tým, že žalovaná súhlasila s
konaním pojednávania v jej neprítomnosti. Súd preto vec prejednal aj v neprítomnosti žalovanej. Právni
zástupcovia strán sporu, ako aj žalobca trvali na pojednávaní na svojich doterajších vyjadreniach a
prednesoch, ktoré zopakovali a vyjadrili sa aj k názorom vysloveným v rozhodnutí odvolacieho súdu.

28. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými
stranami sporu ako sú uvedené v bodoch 3, 6, 9, 14 a 23 tohto odôvodnenia, listinami vyžiadanými
súdom ako sú uvedené v bode 19 (tohto odôvodnenia a zistil tento skutkový stav:

29. Strany sporu uzatvorili dňa 11.12.2013 kúpnu zmluvu, v ktorej boli označení ako fyzické osoby
s doplňujúcimi údajmi obsahujúcimi ich údaje ako podnikateľov, ktorou sa žalovaná ako predávajúca
zaviazala žalobcovi ako kupujúcemu previesť vlastnícke právo ako výlučná vlastníčka nehnuteľností
konkretizovanýchvbode1.1kúpnejzmluvyvedenýchnaLVXXXXvk.ú.StaráĽubovňa,ato:stavbysúp.
č. XXX - budova, postavenej na pozemku C KN parc. č. 2889, stavby súp. č. XXXX - vrátnica, postavenej

na pozemku C KN parc. č. 2888/10, pozemku C KN parc. č. 2888/1 o výmere 1381 m2, druh zastavané
plochy a nádvoria, pozemku C KN parc. č. 2888/10 o výmere 20 m2, druh zastavané plochy a nádvoria,
pozemku C KN parc. č. 2888/11 o výmere 720 m2, druh zastavané plochy a nádvoria, pozemku C KN
parc. č. 2889 o výmere 1142 m2, druh zastavané plochy a nádvoria a pozemku C KN parc. č. 2901/6 o
výmere 815 m2, druh zastavané plochy a nádvoria evidovanému na LV č. XXXX v k.ú. Stará Ľubovňa.

V čl. 1.10. si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu a platobné podmienky, kde v bode 1.10. konštatujú,
že vzájomne si stanovili výšku kúpnej ceny vo výške 721.166,11 eur bez DPH. V bode 1.13. si dohodli,
že kúpnu cenu vyporiadali započítaním vzájomných pohľadávok tým, že kupujúci má voči predávajúcej
pohľadávku vo výške 721.166,11 eur z titulu pôžičiek, predávajúca má voči kupujúcemu pohľadávku vo
výške 721.166,11 eur z titulu povinnosti zaplatiť kúpnu cenu na základe tejto dohody a tieto pohľadávky

sa navzájom započítajú a ich započítaním zanikajú pohľadávky kupujúceho a predávajúceho v celosti.
V bode 1.14. sa zaviazal kupujúci podať návrh na vklad vlastníckeho práva a v bode 1.16. zmluvy sa
účastníci zmluvy zaviazali poskytnúť potrebnú súčinnosť na odstránenie prípadných vád kúpnej zmluvy
alebo vád návrhu na vklad vlastníckeho práva. Z predložených listov vlastníctva č. XXXX v k.ú. Stará
Ľubovňa v rôznych časových obdobiach mal súd preukázané, že vo februári 2013, kedy podľa tvrdení

žalobcu bola kúpna zmluva pripravená, boli pri parcelách C KN 2888/1, 2888/11 a 2889 v katastri
nehnuteľností vedené výmery, ako boli uvedené v kúpnej zmluve, ale v čase podania návrhu na vklad
nehnuteľností už mala parcela C KN parc. č. 2888/1 evidovanú výmeru 1123 m2, parcela C KN parc.
č. 2888/11 mala evidovanú výmeru 566 m2 a parcela C KN parc. č. 2889 mala evidovanú výmeru 1554m2. V čase podania návrhu na vklad už bola z LV vymazaná aj budova vrátnice, ktorá bola zbúraná,
o čom mali v čase podpisu zmluvy vedomosť obe strany. Celkový výmera parciel uvedených v kúpnej
zmluve súhlasí s celkovou výmerov týchto parciel po zmene ich výmer. Ako vyplýva z geometrického

plánu Ing. Kolumbera, u sporných parciel došlo k zmene len v tom, že časť niektorých sporných parciel
bola pripojená k inej spornej parcele, čiže o čo sa jedna sporná parcela zmenšila, o tom sa zväčšila iná
(iné) parcela (parcely).

30. Z predloženého spisu Okresného úradu v Starej Ľubovni, katastrálneho odboru č. V 1483/2014 (ďalej

aj „správa katastra“) mal súd preukázané, že kúpnu zmluvu zo dňa 11.12.2013 predložil žalobca správe
katastra na povolenie vkladu vlastníckeho práva, avšak rozhodnutím zo dňa 3.11.2014 bolo vkladové
konanie prerušené a účastníci kúpnej zmluvy boli vyzvaní na odstránenie zistených nedostatkov, a to z
dôvodu, že predložená zmluva nevychádza z platných údajov katastra nehnuteľností, pretože v KN je
evidovaná iná výmera pozemkov, a to parciel C KN 2888/1, 2888/11 a 2889, ako uvádza zmluva. Na
odstránenie týchto nedostatkov správa katastra určila lehotu 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia

a zároveň konštatovala, že nedostatky je možné odstrániť formou Dodatku ku zmluve, kde okrem iného
musí byť uvedené miesto a dátum uzavretia Dodatku a podpis prevodcu musí byť úradne osvedčený. V
prípade, ak zistené nedostatky nebudú v lehote odstránené, správny orgán zastaví katastrálne konanie.
Zmluvné strany na základe tohto uznesenia požiadali správu katastra o predĺženie lehoty do 15.1.2015
z dôvodu pracovného zaťaženia oboch účastníkov konania, a to na základe žiadosti o predĺženie lehoty

na zápis vkladu zo dňa 4.12.2014, ktorá bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Právny zástupca
žalobcu vyhotovil dňa 7.1.2015 výzvu na uzavretie dodatku kúpnej zmluvy, ktorú doručil žalovanej,
čo vyplýva aj zo žaloby žalovanej o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, kde túto skutočnosť žalovaná
potvrdila. Žalovaná však popierala, že jej bol doručený aj dodatok, na ktorý táto výzva žalobcu odkazuje.
Táto skutočnosť ostala medzi stranami sporná. Zo spisu Okresného úradu Stará Ľubovňa, katastrálneho

odboru č. V 1483/2014 ďalej vyplýva, že dňa 19.1.2015 žalobca oznámil správe katastra podanie žaloby
na nahradenie prejavu vôle žalovanej z dôvodu, že žalovaná nemá záujem uzavrieť dodatok ku kúpnej
zmluve. Podaním zo dňa 30.4.2015 označeným ako odstúpenie od zmluvy žalovaná oznámila žalobcovi,
že dňom 30.4.2015 odstupuje od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.12.2013, pričom v tomto podaní
neuviedla žiaden dôvod odstúpenia od zmluvy. Toto odstúpenie doručila aj v správe katastra. Na základe

tohto podania žalovanej správa katastra rozhodnutím číslo V 1483/14 zo dňa 7.5.2015 zastavila konanie
o povolení vkladu. Na základe odvolania žalobcu rozhodol Okresný úrad Prešov, odbor opravných
prostriedkov rozhodnutím číslo 4/2015 zo dňa 3.8.2015, ktorým napadnuté rozhodnutie zrušil a vec
vrátil Okresnému úradu v Starej Ľubovni katastrálnemu odboru na nové prejednanie a rozhodnutie. Z
odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolacieho orgánu vyplýva názor, že správny orgán môže rozhodnúť

o zastavení vkladového konania pre odstúpenie od zmluvy len vtedy, ak s tým obaja účastníci zmluvy
súhlasia. Ak je otázka odstúpenia od zmluvy sporná, je potrebné to riešiť ako predbežnú otázku a vyzvať
stranu, ktorá s týmto odstúpením nesúhlasí, na podanie žaloby na súd. V prípade ak žaloba nie je
podaná, možno to považovať za konkludentný súhlas účastníka zmluvy s odstúpením od zmluvy a až
na základe takéhoto stavu je možné rozhodnúť. Ak je podaná žaloba, správny orgán preruší vkladové

konaniezdôvoduzačatiakonaniaopredbežnejotázke.Tietoskutkovézisteniaaninebolimedzistranami
sporné okrem vyššie uvedenej otázky, či žalovanej bol doručený dodatok zo dňa 7.1.2015 a či mala čas
na oboznámenie sa s kúpnou zmluvou pred jej uzavretím.

31. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.

32. V zmysle § 80 písm. b/ OSP účinného v čase podania žaloby, návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo
z porušenia práva.

33. V zmysle § 161 ods. 3 OSP účinného do 30.06.2016, právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie
vôle nahradzujú toto vyhlásenie.

34. V zmysle § 229 CSP účinného od 01.07.2016, právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu
vôle nahradzujú tento prejav.

35. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.36. Podľa § 37 ods. 2 OZ, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

37. Podľa § 37 ods. 3 OZ, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam

nepochybný.

38. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu

39. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

40. Podľa bodu 1.16 kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2013, účastníci zmluvy sa zaväzujú poskytnúť potrebnú

súčinnosť na odstránenie prípadných vád kúpnej zmluvy alebo vád návrhu na vklad vlastníckeho práva.

41. Podľa § 50 ods. 2 OZ, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného
roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu
škody tým nie je dotknuté.

42. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

43. Podľa § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

44. Predmetom tohto konania po naposledy pripustenej zmene žaloby je nahradenie vôle žalovanej

na uzavretia Dodatku č. 1 zo dňa 19.11.2019 ku kúpnej zmluve zo dňa 11.12.2013, ktorú uzatvorili
strany sporu a zároveň určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2013, ktoré
žalovaná vyhotovila dňa 30.4.2015. Pre rozhodnutie tohto sporu o prvom žalobnom návrhu je potrebné
vyriešiť viaceré právne otázky, a to prejudiciálnu otázku platnosti kúpnej zmluvy, otázku charakteru
opravovaných náležitostí zmluvy a s tým súvisiacu otázku, či je možné upraviť zmluvu aj v prípadnej

neplatnejčasti(akbybolačiastočneneplatná),otázkuhmotnoprávnehozákladužalobyastýmsúvisiacu
možnosť žalobcu uplatniť si svoj nárok, teda jeho aktívnu legitimáciu a otázku premlčania. Zároveň v
rámci vysporiadania sa uvedenými právnymi otázkami, na ktoré mali strany rozdielne právne názory, sa
súd zaoberal skutkovými tvrdeniami, ktoré ostali medzi stranami sporné aj po vykonanom dokazovaní,
čiže či sa žalovaná mala možnosť a čas oboznámiť s kúpnou zmluvou, či žalovanej bol doručený dodatok

ku kúpnej zmluve pred podaním žaloby a ich dopadom na právne posúdenie veci.

45. Platnosť kúpnej zmluvy. Žalovaná sa v priebehu celého konania namietala neplatnosť celej kúpnej
zmluvy z dôvodov podľa § 37 ods. 1 OZ a neskôr aj podľa § 37 ods. 2 OZ. K § 37 ods. 1 OZ uvádzala,
že zmluvu podpísala v časovej tiesni, syn využil moment, keď bola pracovne zaťažená pred Vianocami

a až po podpise zmluvy, ktorú predtým nemala možnosť čítať a oboznámiť sa s jej obsahom zistila, čo je
predmetom prevodu a akú zmluvu podpísala. Myslela si, že podpisuje zmluvu k iným nehnuteľnostiam.
K § 37 ods. 2 OZ poukazovala na uzavretie zmluvy en bloc, pri ktorej čiastočná nemožnosť plnenia
spôsobuje neplatnosť celej zmluvy.

46. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet zmluvy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu. Na vznik kúpnej zmluvy treba zhodný prejav vôle zmluvných strán, a to návrh zmluvy a akceptáciu
návrhu obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú predmet zmluvy a kúpna cena. Proces
vzniku kúpnej zmluvy možno považovať za dvojfázový, teda návrh na budúci právny úkon môže učiniť

ktorákoľvek zo zmluvných strán a rozhodujúce je, aby ho akceptovala druhá strana, teda prijatie takého
návrhu druhou stranou sa považuje za akceptáciu návrhu (konsens), ak ku obsahu nemá výhrady a
prejaví vôľu so znením, ako bola takáto zmluva pripravená. V prejednávanej veci návrh kúpnej zmluvy
pripravil právny zástupca žalobcu a žalovaná ako prejav svojej vôle s obsahom takto pripravenej zmluvyvyjadrila svojim podpisom dňa 11.12.2013. Predmet kúpy v spornej zmluve je dostatočne jasne a určito
identifikovaný v súlade s údajmi vyžadovanými podľa §-u 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona
a ten obsahuje kúpna zmluva v bode 1.1., kde sú obsiahnuté všetky nehnuteľnosti, ktoré mali byť

predmetom zmluvy. Tieto sú uvedené hneď na prvej strane zmluvy, pričom každá nehnuteľnosť je
uvedená v osobitnom riadku. Za tohto stavu sa javí ako dosť nepravdepodobné, že by aj pri zbežnom
pohľade do kúpnej zmluvy žalovaná nezistila, čo je predmetom kúpnej zmluvy. Uvedené platí o to viac,
že išlo o prevod nehnuteľností, v ktorých podniká, teda minimálne hneď pri 1. stavbe jej muselo byť
zrejmé, že ide o budovu, kde podniká. Navyše žalovaná evidentne podniká dlhší čas a nepochybne

počas tohto obdobia uzatvárala viacero zmlúv, teda je predpoklad, že pri podpise zmlúv sa s týmito
oboznámi minimálne v rozsahu, aby mala vedomosť, čo je predmetom tej ktorej zmluvy. Tomuto záveru
súdu(tedaooboznámenísasozmluvouminimálnevrozsahupotrebnomprepodpiszmluvy)nasvedčuje
aj tvrdenie žalovanej vo vyjadrení k žalobe, že sa nemala čas „podrobne“ sa oboznámiť so zmluvou. Je
teda zrejmé, že určitý čas na oboznámenie mala, pričom minimálne predmet zmluvy uvedený v zmluve
vyššie uvedeným spôsobom sa nedal prehliadnuť. Za tohto stavu súd ako hodnovernejšie považoval

tvrdenia žalobcu o okolnostiam týkajúcich sa oboznámenia žalovanej s kúpnou zmluvou. Ak žalovaná
podpísala kúpnu zmluvu, čím vyjadrila súhlas s jej znením, prípadné nedostatočné oboznámenie sa
so zmluvou nemôže byť dôvodom na neplatnosť kúpnej zmluvy. Podobne námietku, že žalovaná sa
nezúčastnila na formulovaní práv a povinností zakotvených v kúpnej zmluve a tento nedostatok by
mal spôsobiť neplatnosť zmluvy ako takej, súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa

postupu pri uzatváraní zmlúv považuje za bezpredmetnú a z tohto dôvodu nevyhodnotil kúpnu zmluvu
ako neplatnú. Nemožno súhlasiť s právnym zástupcom žalovanej, že len taká zmluva je platná, ktorú
tvoria obaja účastníci zmluvy. Rozhodujúce je, aby s obsahom zmluvy boli stotožnené obe zmluvné
strany, bez ohľadu na to, či zmluvu pripravila iba 1 strana alebo sa na znení zmluvy podieľali obe
strany. Navyše je potrebné uviesť, že aj samotná žalovaná v žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

uvádzala,žeponávratežalobcuzUSAhovoriliotom,žebybolopotrebnévysporiadaťinvestíciežalobcu
do nehnuteľnosti, pričom sa podľa jej tvrdení rozprávali o pomere 60 % v prospech žalobcu a 40 % v
prospech žalovanej. Aj keď rokovania o uzavretí zmluvy nemuseli byť medzi stranami nejaké intenzívne
a mohlo ísť len o pár rozhovorov (možno aj krátkych) v priebehu dlhšieho časového obdobia, je zrejmé,
že obe strany si boli vedomé potreby uzavretia kúpnej zmluvy a vysporiadania investícií žalobcu a o tejto

určitým spôsobom aj komunikovali. Navyše z bodu 1.9 kúpnej zmluvy sa súdu skôr javí, že minimálne
v tomto bode sa žalovaná zúčastnila na tvorbe kúpnej zmluvy, pretože v opačnom prípade by nebol
dôvod na uzatváranie osobitnej dohody o užívaní nehnuteľností v pomere podľa ich reálneho využívania,
keďže strany by užívali predmet kúpy podľa výšky spoluvlastníckych podielov. V tomto smere preto
súd za hodnovernejšiu považoval výpoveď žalobcu, ktorý tvrdil, že jedinou námietkou žalovanej bolo,

či pri menšom pomere jej podielového spoluvlastníctva bude môcť užívať nehnuteľnosti v doterajšom
rozsahu. Podobne žalovaná tvrdila, že konala v omyle, pretože so synom uzatvárala v tom čase viacero
zmlúv a myslela si, že predmetom sú iné nehnuteľnosti. Z LV č. XXXX v k.ú. Stará Ľubovňa z rôznych
časových období je zrejmé, že v čase podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2013 neuzatvárala žiadne
iné zmluvy týkajúce sa prevodu nehnuteľností so žalobcom. Ani táto námietka preto podľa názoru súdu

neobstojí a z tohto dôvodu kúpna zmluva zo dňa 11.12.2013 nie je neplatná.

47. Vo vzťahu k hodnovernosti výpovede žalovanej a jej tvrdení o nesúhlase so zmluvou (keď podľa
jej vyjadrení sa po zistení, čo bolo predmetom zmluvy, mala skoro zblázniť, teda pri takom intenzívnom
prežívaní nesúhlasu by bolo možné očakávať nejaké kroky proti takejto zmluve) súd poukazuje na

správanie žalovanej po podpise kúpnej zmluvy, ktorú podpísali jej účastníci dňa 11.12.2013. Od tej doby
žalovaná žiadnym spôsobom nenamietala obsah zmluvy, nebránila sa, nepodala žiadnu žalobu na súde,
ani nijakým iným spôsobom nenamietala, že to, čo podpísala, nebolo v súlade s jej vôľou. Nevyužila teda
žiadnu zákonnú možnosť svojej obrany. Návrh na vklad tejto zmluvy bol pritom podaný až s odstupom
1 roku. Za celé toto obdobie teda žalovaná nemala potrebu odstrániť nezrovnalosti, ktoré sa podľa jej

tvrdení údajne do zmluvy dostali. Ešte aj po prerušení vkladového konania a výzve správy katastra na
odstránenie vád sa žalovaná nebránila, teda neprejavila vôľu nezavkladovať zmluvu v takej podobe,
ako ju sporné strany uzatvorili. Navyše spolu so žalobcom podpísala žiadosť na predĺženie lehoty na
odstránenie zistených vád. Na pojednávaniach síce najprv uviedla, že žiadnu žiadosť o predĺženie
lehoty nepodpisovala, po nahliadnutí do originálu tejto žiadosti však uznala, že túto podpísala. Podobne

žalovaná namietala výšku kúpnej ceny, ktorá je uvedená bez DPH, ktorá daň mala byť pripočítaná v
prípade neoslobodenia prevodu nehnuteľností od DPH. Oslobodenie od DPH, ktoré si zmluvné strany
dohodli, je upravené v ust. § 38 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z priadnej hodnoty, ak je dodanie stavby
uskutočnené do 5 rokov od prvej kolaudácie stavby. Aj keď uvedenie kúpnej ceny s uvedením slovnéhospojenia „bez DPH“ nie je úplne bežné, z kúpnej zmluvy je jasné, aká je výška kúpnej ceny a že táto
sa môže navýšiť o DPH v prípade neoslobodenia prevodu od DPH. Takto určenú cenu preto nemožno
považovať na neurčitú, pretože je z nej jasné, aká je kúpna cena. Takáto úprava v kúpnej zmluve takisto

potvrdzuje tvrdenie žalobcu, prečo bol návrh na vklad kúpnej zmluvy podaný až po takmer roku od jej
podpisu,t.j.žetýmtodôvodombolouplynutiečasu,kedybyužprevodboloslobodenýodDPH.Ajvtomto
smere považoval súd tvrdenia žalobcu za hodnovernejšie. Vychádzajúc z tohto správania žalovanej,
ako aj z tvrdení žalovanej uvádzaných v predchádzajúcom odseku, ktoré súd nemal preukázané, súd
vyhodnotil ako hodnovernejšiu výpoveď žalobcu aj pokiaľ ide o ostatné tvrdené okolnosti uzatvárania

kúpnej zmluvy.

48. Za tohto stavu súd dospel k záveru, že kúpna zmluva nie je absolútne neplatný právny úkon v
zmysle § 37 ods. 1 OZ z dôvodu, že trpí vadami neurčitosti, vadami vôle alebo vadami prejavu vôle.
Naopak z vykonaného dokazovania a jeho hodnotenia v zmysle vyššie uvedeného súd vyhodnotil, že
jednak je v kúpnej zmluve určito a zrozumiteľne vyjadrená vôľa účastníkov tejto zmluvy uzavrieť spornú

kúpnu zmluvu (aj keď táto obsahovala určité nedostatky) a jednak že žalovaná vedela, čo je predmetom
spornej kúpnej zmluvy, t.j. že ide o nehnuteľnosti v areáli, kde tak žalobca ako aj žalovaná vykonávajú
svoju podnikateľskú činnosť a že ide o vyrovnanie sa vo vzťahu k finančným prostriedkom, za ktoré
bolo nadobudnuté vlastnícke právo žalovanej k týmto nehnuteľnostiam a za ktoré bola vykonaná ich
rekonštrukcia nehnuteľností. Následkom prípadných chýb, zrejmých nesprávností alebo vád zmluvy sa

súd zaoberá nižšie.

49. Ďalšou námietkou týkajúcou sa neplatnosti kúpnej zmluvy bola nemožnosť plnenia, ktorá podľa
žalovanej a jej právneho zástupcu spôsobuje absolútnu neplatnosť celej zmluvy. Naopak žalobca a jeho
právny zástupca zastávali názor, že ide iba o čiastočnú neplatnosť kúpnej zmluvy. V danom prípade

bolo medzi stranami nesporné, že v kúpnej zmluve bola ako predmet predaja uvedená aj budova
vrátnice súp. č. XXXX, ktorá v čase podpisu zmluvy už reálne neexistovala, o čom mali vedomosť obe
zmluvné strany. K uvedenému rozporu došlo z dôvodu zbúrania vrátnice medzi časom prípravy zmluvy
a jej reálnym podpísaním. Pri absolútnej neplatnosti v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa predpokladá, že ide o počiatočnú, objektívnu a trvalú nemožnosť plnenia, a to buď právnu alebo

fyzickú. V danom prípade pri stavbe vrátnice súpisné č. XXXX boli tieto predpoklady naplnené. Pri
posúdení vplyvu tejto skutočnosti na právne posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy súd v zmysle cit. §
41 OZ dospel k záveru, že neexistencia vrátnice spôsobuje iba čiastočnú neplatnosť kúpnej zmluvy.
Občiansky zákonník zásadu čiastočnej neplatnosti právneho úkonu v tomto ustanovení vyjadruje tak,
že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje iba na časť právneho úkonu, neplatnou je len táto časť právneho

úkonu, ak ide o vadu právneho úkonu, ktorú možno oddeliť od jeho ostatného obsahu. Podmienkou
samozrejme je, že po oddelení neplatnej časti musí zvyšok právneho úkonu sám osebe právne obstáť
a zostať tak v platnosti. Možnosť resp. nemožnosť oddelenia neplatnej časti právneho úkonu od jeho
ostatnej časti možno vyvodiť výkladom prejavu vôle účastníkov právneho úkonu, z povahy právneho
úkonu, príp. z okolností, za ktorých k nemu došlo, príp. aj z účelu, ktorý konajúci právnym úkonom

sledoval. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil, že strany sporu vedeli, čo bolo účelom tejto kúpnej
zmluvy (vysporiadanie vzájomných podielov podľa výšky investícií do nehnuteľností tvoriacich areál,
v ktorom obidvaja vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť), pričom obe strany vedeli, že vrátnica už
neexistuje, teda že táto nemôže byť predmetom prevodu a táto v čase prevodu už potom nemá ani
žiadnu hodnotu. Žalobca pritom nežiada ani si neuplatňuje žiadne nároky vo vzťahu ku kúpnej cene z

dôvodu, že predmetom prevodu nie je aj budova vrátnice, teda že by kúpna zmluva mala byť nižšia,
keďžetátobolaurčenápodľavýškyinvestíciížalobcu.Zatohtostavusúdustálil,žedojednanieoprevode
budovy vrátnice je oddeliteľnou časťou kúpnej zmluvy a nemožnosť plnenia v tejto časti kúpnej zmluvy
spôsobuje iba čiastočnú neplatnosť kúpnej zmluvy v časti týkajúcej sa budovy vrátnice. Rovnaký názor
pritom zaujal aj odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí.

50. Pokiaľ právny zástupca žalovanej poukazoval na predaj nehnuteľností en bloc a z tohto odvodzoval
neplatnosť celej kúpnej zmluvy, vzhľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval túto námietku za
dôvodnú. Ak právny zástupca vychádzal napr. z rozhodnutí NS ČR (napr. 22Cdo/2127/2000), pri
zohľadnení kritérií potrebných pre posúdenie čiastočnej alebo celkovej neplatnosti právneho úkonu

(najmä posúdenia obsahovej oddeliteľnosti neplatnej časti zmluvy, výkladu právneho úkonu v zmysle §
35 ods. 2 OZ a pri rešpektovaní vôle strán zmluvy) súd s poukazom na vyššie uvedený cieľ strán zmluvy
a stanovení kúpnej ceny nemeniacej sa podľa hodnoty neexistujúcej stavby dospel k vyššie uvedenému
záveru o možnosti oddeliť neplatnú časť zmluvy od zvyšku zmluvy.51. Námietku právneho zástupcu žalobcu ohľadne absolútnej neplatnosti navrhovaného dodatku
vzhľadom na to, že obsahuje budovu vrátnice, teda nemožné plnenie, považuje súd vzhľadom na

pripustené zmeny žaloby, po ktorých v dodatku zo dňa 19.11.2019 je uvedené, že budova vrátnice sa
z kúpnej zmluvy vypúšťa, za nedôvodnú. Ak by boli preukázané podmienky na vyhovenie žaloby, tak
takýto dodatok nie je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že obsahu neplatné ustanovenie.

52. Súd sa ďalej zaoberal otázkou charakteru opravovaných náležitostí zmluvy a s tým súvisiacu otázku,

či je možné upraviť zmluvu aj v prípadnej neplatnej časti (vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd
dospel k záveru o čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy). V tejto súvislosti právny zástupca žalovanej v
priebehu konania okrem rozsiahleho vyjadrenia k tomu, čo treba rozumieť chybami v písaní, počítaní a
inými zrejmými nesprávnosťami v zmysle § 42 ods. 4 katastrálneho zákona namietal aj neurčitosť kúpnej
zmluvy s uvedením toho, čoho sa môže neurčitosť týkať s tým, že nemožno konvalidovať absolútne
neplatný právny úkon. Naopak právny zástupca žalobcu považovať vady zmluvy za zrejmé nesprávnosti

a po rozhodnutí odvolacieho súdu argumentoval čiastočnou neplatnosťou zmluvy s tým, že dodatkom
sa neplatné ustanovenie zmluvy neopravuje, iba vypúšťa, čo nie je zákonom zakázané.

53. Občiansky zákonník vyžaduje pre platnosť právneho úkonu okrem iného, aby bol určitý. Pokiaľ
ide o označenie strán zmluvy, tieto súd označené ako fyzické osoby s uvedením doplňujúcich údajov

týkajúcich sa ich označenia ako podnikateľov, keďže nehnuteľnosti uvedené v kúpnej zmluve využívajú
na svoju podnikateľskú činnosť. Keďže strany zmluvy nie sú právnickými osobami, museli byť označené
ako fyzické osoby v zmysle § 42 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona a dopĺňajúce údaje mali iba
preukazovať, že ide o prevod nehnuteľností slúžiacich na ich podnikateľskú činnosť. Takéto označenie
je podľa názoru súdu dostatočne určité, čo napokon uznal aj samotný právny zástupca žalovanej v

podanom odvolaní proti prvému rozsudku vo veci.

54. Hlavnou námietkou týkajúcou sa určitosti právneho úkonu a nemožnosti opravy nedostatkov kúpnej
zmluvy spôsobujúcich absolútnu neplatnosť bol predmet zmluvy. Vykonaným dokazovaním mal súd
preukázané,žeprivýmere3parciel,ktorénesúhlasilisostavomvkatastrinehnuteľností, došlokrozdielu

v dôsledku toho, že v čase medzi prípravou zmluvy a jej podpisom došlo k zmene ich výmer, ale iba v
rámci týchto parciel, teda celková výmera, ako ani ich poloha, sa nezmenila. Označenie týchto parciel
zodpovedá požiadavkám katastrálneho zákona, a to §-u 42 ods. 2 písm. c) tohto zákona, pričom pri nich
bola uvedená aj výmera, aj keď už neaktuálna. Za tohto stavu dospel k záveru, že pri výmere 3 parciel
ide o zrejmú nesprávnosť, keď nešlo o chybu v písaní (t.j. nejaký preklep pri určení výmery v zmysle,

že došlo k preklepu jednej číslice a pod.), ale o uvedenie údajov, ktoré boli v čase podpisu zmluvy už
neaktuálne.

55. Najpodstatnejším rozporom medzi stranami sporu však bola budova vrátnice a otázka, o aký typ
chyby či vady ide a či možno opraviť neplatné dojednanie. Je nepochybné, že uvedenie vrátnice do

predmetu kúpnej zmluvy bolo vadou tejto zmluvy, ktorá spôsobila jej čiastočnú neplatnosť (ako vyplýva
z vyššie uvedenej argumentácie súdu 1. inštancie, k rovnakému názoru dospel aj odvolací súd). Za
tohto stavu nie je potrebné sa bližšie zaoberať, o aký typ chyby či vady ide, keďže súd 1. inštancie
je viazaný názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého oprava neplatného dojednania nie je možná.
V tomto smere v súvislosti s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu vyvstáva otázka, či možno

neplatné dojednanie zo zmluvy vypustiť, či takýto postup strán zmluvy je vylúčený, resp. zakázaný a či
je ho možné považovať za opravu zmluvy.

56. Vo vzťahu k riešeniu otázok nastolených v predošlom odseku súd udáva, že v súkromnom práve
nepochybne platí zásada, že fyzické osoby môžu robiť všetko, čo im zákon nezakazuje. Strany zmluvy

si teda môžu upraviť svoje práva akokoľvek, ak to nie je v rozpore s právnymi predpismi. V bode
1.16 kúpnej zmluvy si strany dohodli, že sa zaväzujú poskytnúť súčinnosť na odstránenie prípadných
vád kúpnej zmluvy alebo vád návrh na vklad vlastníckeho práva. Toto ustanovenie považoval právny
zástupca za neurčité a nezrozumiteľné, keďže jednak nie je možné zistiť, čo sa rozumie „poskytnutím
súčinnosti“, ani čo sa rozumie „vadami kúpnej zmluvy“. Uvedené namietal aj v súvislosti s absenciou

hmotnoprávneho základu, ktorý by oprávňoval žalobcu na podanie žaloby. Slovo súčinnosť znamená
spolupráca, spolupôsobenie, čiže je zrejmé, že ak ide o súčinnosť v súvislosti s vadami zmluvy, ide o
spolupôsobenie na tom, aby zmluva takéto vady neobsahovala, čo zahŕňa aj prípadný podpis nejakého
dodatku k zmluve. Slovo vada v právnom zmysle zase znamená nedostatok. Obdobné ustanoveniasa bežne používajú v podobných zmluvách a bežne je ľuďmi akceptované ako ustanovenie, ktoré ich
zaväzuje vykonať úkony potrebné na to, aby určitá zmluva nemala nedostatky. Vada je pritom podľa
názoru súdu širším pojmom ako chyby v písaní, počítaní alebo zrejmé nesprávnosti v zmysle § 42 ods. 4

katastrálneho zákona, keďže okrem chýb uvádzaných v § 42 ods. 4 katastrálneho zákona zahŕňa aj iné
pochybenia v zmluvách, ktoré môžu napr. spôsobovať aj neplatnosť uzavretej zmluvy. Bod 1.16 kúpnej
zmluvy preto súd považoval za dostatočne určité, a teda platné a námietku neurčitosti tohto ustanovenia
za nedôvodnú. Ak pritom na dosiahnutie účelu dohodnutého v bode 1.16 kúpnej zmluvy je potrebné
uzavrieť nejaký dodatok, je to plne v súlade aj s bodom 1.20 kúpnej zmluvy. Ak existuje povinnosť jednej

strany takýto dodatok uzavrieť, je možné sa ho domáhať aj prostredníctvom žaloby podanej na súde.

57. Pokiaľ ide o otázku vypustenia neplatného dojednania súd dospel k záveru, že jednak nejde o
postup medzi stranami zmluvy, ktorý by bol zakázaný zákonom a jednak že nejde o opravu v pravom,
či užšom zmysle slova. Ak si strany platne dohodli povinnosť spolupôsobiť pri odstraňovaní vád zmluvy
(čiže nielen chýb a nesprávností podľa § 42 ods. 4 katastrálneho zákona), môžu podľa názoru súdu

vypustiť aj čiastočne neplatné ustanovenie, ktoré by napr. bránilo zápisu do katastra nehnuteľností za
účelom dosiahnutia účelu zmluvy. Súd pritom vychádzal jednak z zmluvnej voľnosti strán zmluvy, ktoré
môžu konať všetko, čo zákon nezakazuje a tiež z toho, že bez takejto možnosti by v zásade nemali inú
možnosť, ako uzavretie novej zmluvy.

58. Vo vzťahu k rozhodnutiu NS SR sp. zn. 1Cdo 109/2014, na ktorý poukázal vo svojom rozhodnutí
odvolací súd, súd 1. inštancie len poznamenáva, že súhlasí s názorom uvedenom v tomto rozhodnutí, že
súd nemôže pri rozhodnutí nahradením prejavu vôle nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy
meniť, dopĺňať či upresňovať a prípadné neurčité alebo chýbajúce údaje o identifikácii nehnuteľnosti
napravovať výkladom účastníkov zmluvy. Odvolací súd použil závery z tohto rozhodnutia vo vzťahu

k určitosti prejavu vôle k budove vrátnice vzhľadom na závery v prvom rozhodnutí súdu 1. inštancie.
Vzhľadom na dôvody, pre ktoré súd 1. inštancie dospel k záverom uvedeným v tomto novom rozhodnutí
(kedy súd dospel k záveru o čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy, teda už nenahrádza prejavom
vôle čiastočnú neplatnosť zmluvy) a vzhľadom na skutočnosť, že súd nič nemení na navrhovanom
žalobnomnávrhu,sútietozáverypredanúvecneaplikovateľné.Navyšejepotrebnépoukázaťnaznačný

rozdiel skutkového stavu v uvedenom rozhodnutí NS SR, kedy nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom
zmluvy o budúcej zmluve neboli nijako bližšie špecifikované údajmi podľa katastra nehnuteľností, oproti
skutkovému stavu v tomto konaní, kedy v zmluve boli nehnuteľnosti riadne označené.

59. Následne sa súd zaoberal otázkou hmotnoprávneho základu žaloby a s tým súvisiacou možnosťou

žalobcu uplatniť si svoj nárok, teda jeho aktívnou legitimáciou. Vo vzťahu k tejto otázke súd po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že hmotnoprávnym základom, ktorý oprávňuje žalobcu na
podanie žaloby o nahradenie prejavu vôle je bod 1.16 kúpnej zmluvy, ktoré z vyššie uvedených dôvodov
súd považoval za dostatočne určité, zrozumiteľné a teda platné dojednanie. Predovšetkým o toto
ustanovenie opieral žalobca svoje právo na nahradenie prejavu vôle žalovanej. Možnosť domáhať sa

nahradenia vôle pritom pri analogickom použití § 50a ods. 2 OZ v spojení § 853 ods. 1 OZ a pri platnej
dohode bodu 1.16 kúpnej zmluvy vyplýva aj z tohto zákonného ustanovenia. Z § 50 a ods. 2 OZ pritom
súd aplikoval iba úpravu možnosti domáhať sa nahradenia prejavu vôle na súde, keďže táto úprava je
obsahom aj účelom najbližšia úprave zmluvných vzťahov ako v tomto prípade, ktorá sa týka prípadného
dodatku ohľadne odstránenia vád zmluvy (keďže strany neuzavreli zmluvu o budúcej zmluve, logicky

nemožnoskúmaťanalogickypodmienkypreuzavretiezmluvyobudúcejzmluve).Aksažalovanáplatnou
kúpnou zmluvou (okrem budovy vrátnice) zaviazala previesť spoluvlastnícky podiel na žalobcu, tak je
viazanásvojímprejavomvôleavzmyslebodu1.16kúpnejzmluvypotomjepovinnáposkytnúťsúčinnosť
nanápravuvádzmluvy.Zatohtostavusúduzavrel,žežalobcajeaktívnelegitimovanýnapodaniežaloby
o nahradenie prejavu vôle.

60.Žalovanáajejprávnyzástupcavsúvislostispodmienkaminapodaniežalobynamietaliajskutočnosť,
že žalovanej neboli doručené jednotlivé dodatky, či už pred podaním žaloby alebo dodatky, ktoré boli
postupne v priebehu konania menené a bola navrhnutá zmena žaloby v súvislosti s ich zmenami. V
tejto súvislosti súd udáva, že je pravdou, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom svoje tvrdenie,

že pred podaním žaloby doručil žalovanej dodatok ku kúpnej zmluve. Táto skutočnosť ostala medzi
stranami sporná. Pokiaľ však ide o dodatky predkladané v priebehu konania, tieto boli postupne
právnemu zástupcovi žalovanej doručené. Z námietky žalovanej možno vyvodiť, že namietala v podstate
skutočnosť,ženemalamožnosťdobrovoľnepodpísaťdodatokkukúpnejzmluveažalobcasauždomáhanahradenia prejavu jej vôle. Žalovaná však svoj postoj k uzavretiu dodatkov vyjadrovala počas celého
konania a aj na poslednom pojednávaní sa právny zástupca žalovanej vyjadril, že posledný dodatok
zo dňa 19.11.2019 nie je ochotná podpísať, lebo nemôže byť naplnené, čo strany od kúpnej zmluvy

očakávali (vzhľadom na právne závery žalovanej strany). Konanie v danej veci teda trvá už značnú dobu
a počas celej tejto doby žalovaná nárok žalobcu popierala, navyše v priebehu konania aj odstúpila od
kúpnej zmluvy, preto má súd za to, že aj prípadná predčasnosť žaloby sa po prvom vyjadrení žalovanej,
že so žalobou nesúhlasí (teda že nemá záujem dodatok podpísať), odstránila. Ak by žalovaná mala
skutočne vôľu dodatok podpísať, mohla tak urobiť po doručení žaloby a predčasnosť žaloby by potom

mala vplyv na skutočnosť, kto komu má nahradiť trovy konania.

61. K námietka právneho zástupcu žalovanej, že rozhodnutie súdu o nahradení prejavu vôle by bolo
nevykonateľné, lebo žalobca sa nedomáhal aj odstránenia vád návrhu na vklad, obsahom ktorého je aj
neexistujúca nehnuteľnosť súd poznamenáva, že návrh na vklad podľa bodu 1.14 podá žalobca a tento
aj sám podal, čiže tento môže opraviť aj sám žalobca bez potreby podpisu žalovanej. Za tohto stavu táto

okolnosť nie je dôvodom, pre ktorý by nebolo možné vyhovieť žalobe o nahradenie prejavu vôle.

62. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenej právnym zástupcom žalovanej, právny zástupca túto
odôvodňovaltým,žepopripusteníkaždejzmenyžalobyvsúvislostisnahradenímprejavuvôležalovanej
išlo o uplatnenie nového práva, ktoré má nové procesné a hmotnoprávne účinky. Žalobca a jeho právny

zástupca s týmto názorom nesúhlasili. Je nesporné, že žalobca podal žalobu o nahradenie prejavu vôle v
lehote1rokaododňa,15.1.2015,dokedyžiadalodžalovanejpodpísaťdodatokkukúpnejzmluve(podľa
názoru súdu v danom prípade je potrebné túto lehotu počítať od určenia lehoty na podpis niektorou
zmluvnou stranou, keďže v zmluve nebol určený nejaký termín, v akom je potrebné vady zmluvy
odstrániť). Vo vzťahu k žalobcom uplatňovaným zmenám žaloby v súvislosti so zmenami v jednotlivých

dodatkoch súd poznamenáva, že žalobca sa stále domáhal nahradenia prejavu vôle žalovanej, v ktorých
sa dodatok absolútne nemenil pokiaľ ide o opravu nesprávnej výmery 3 parciel, ktoré boli predmetom
kúpnej zmluvy. K zmenám v dodatkoch dochádzalo len vo vzťahu k budove vrátnice, ktorá v dodatku zo
dňa 15.1.2015 bola uvedená, v dodatku zo dňa 12.1.2016 (uplatnený až na pojednávaní dňa 13.3.2018)
už uvedená nebola a v dodatku zo dňa 19.11.2019 je v súvislosti s vrátnicou uvedené znenie, že táto sa z

predmetu zmluvy vypúšťa. Hlavný rozdiel je teda medzi dodatkom zo dňa 15.1.2015 a zo dňa 12.1.2016,
keďže zmena z 19.11.2019 je len výslovným deklarovaním toho, že budova vrátnice sa vypúšťa. Zmena
žaloby je inštitút, ktorý umožňuje žalobcovi ako pánovi sporu upraviť žalobu, pričom táto zmena môže
spočívať v rôznych úpravách, od drobných úprav až uplatňovanie iného nároku. Z procesného hľadiska
pre pripustenie zmeny žaloby je podstatné, či výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom na

konanie o zmenenej žalobe, čo v danom prípade nepochybne mohli byť. Z hmotnoprávneho hľadiska
je pre súd podstatné uplatnenie práva v premlčacej lehote, čo podaním žaloby do 1 roka od márneho
uplynutia lehoty na podpis dodatku, bolo splnené. Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu
žalobcu, že požiadaním zmeny žaloby v súvislosti s predložením toho ktorého zmeneného dodatku, ide
o uplatnenie nového nároku. Ak aj došlo k zmene dodatku spôsobom uplatneným žalobcom, ide stále o

nahradenie prejavu vôle žalovanej ku dodatku ku kúpnej zmluve a práve zmena žaloby slúži na podobnú
úpravu žaloby. Za tohto stavu súd považoval námietku premlčania za nedôvodnú.

63. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ku ktorým dospel súd, teda že kúpna zmluva je len
čiastočne neplatná v časti týkajúcej sa prevodu neexistujúcej vrátnice a vo zvyšnej časti je platným

právnym úkonom, že chyby vo výmerách sú zrejmou nesprávnosťou zmluvy, ktorú je možné odstrániť
v zmysle bodu 1.16 kúpnej zmluvy, že nie je zakázané uzavrieť dohodu ako uzavreli strany v bode
1.16 kúpnej zmluvy, na základe ktorej môžu strany vypustiť aj neplatné ustanovenie zmluvy, že uvedený
bod zmluvy je hmotnoprávnym základom podanej žaloby o nahradenie prejavu vôle a že nárok nie je
premlčaný, súd vyhovel žalobe v časti týkajúcej sa nahradenia prejavu vôle žalovanej uzavrieť dodatok

č. 1 zo dňa 19.11.2019 ku kúpnej zmluve zo dňa 11.12.2013, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.

64. Neplatnosť odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k neplatnosti odstúpenia od kúpnej
zmluvy bola hlavnou námietkou žalovanej a jej právneho zástupcu absencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Rozšírenie žaloby o túto časť žalobného návrhu bolo súdu doručené

dňa 18.5.2015, teda ešte za účinnosti OSP, a to potom, ako bolo žalobcovi doručené odstúpenie
žalovanej od kúpnej zmluvy a po rozhodnutí Správy katastra v Starej Ľubovni. Je pravdou, že podľa
súčasného znenia § 137 CSP by v takom prípade išlo o určenie právnej skutočnosti, pri ktorej CSP
vymedzuje podmienku, že možnosť domáhať sa určenia takejto skutočnosti musí vyplývať priamozo zákona. Za účinnosti OSP však súdna prax akceptovala podobné žaloby (teda ako napr. určenie
neplatnosti nejakého právneho úkonu) ako žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie (§ 80 písm. c OSP).
Predpokladom takejto žaloby bolo však preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení,

čiže kvalifikovaného záujmu, ktorý mal za následok odstránenie neistoty strany sporu.

65. Žalobca naliehavý právny záujem odôvodnil už pred prvým rozhodnutím súdu 1. inštancie a po
rozhodnutí odvolacieho súdu znova uviedol, v čom vidí naliehavý právny záujem. Súd mal z pripojeného
spisu správy katastra č. V 1483/2014 jednoznačne preukázané, že v prípade, ak by sa žalobca

podobnéhonárokunedomáhalnasúdu,správakatastrabytomohlapovažovaťzakonkludentnýsúhlass
odstúpením od kúpnej zmluvy a vkladové konanie zastaviť. V prípade zastavenia vkladového konania by
potom pre žalobcu nemal zmysel ani prvý žalobný návrh na nahradenie prejavu vôle, keďže tento prejav
vôle by nemohol slúžiť k pokračovaniu vo vkladovom konaní. Za tohto stavu súd uzavrel, že žalobca
má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že za
účinnosti CSP sa obdobné otázky riešia ako prejudiciálne otázky, keďže za pôvodnej právnej úpravy

boli podobné žaloby akceptované.

66. Žalovaná odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2013 až písomným podaním zo dňa 30.04.2015,
a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Teda žalovaná až po podaní žaloby sa týmto právnym úkonom
začala brániť vo vzťahu ku uzavretej zmluve.

67. Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

68. Podmienkou platnosti odstúpenia od zmluvy je, aby to bolo upravené v zákone alebo dohodnuté

zmluvnými stranami. Zákon upravuje možnosť odstúpenia od zmluvy skôr výnimočne, a to najmä v
prípadochporušeniapovinnostítejktorejstrany.Podobnevprípadedohodyzmluvnýchstránoodstúpení
od zmluvy je jej dôvodom porušenie niektorej zmluvnej povinností protistrany. V kúpnej zmluve podľa
OZ (§ 588 a nasl.) je možnosť odstúpenia od zmluvy upravená iba pre prípad vád kúpenej veci, teda v
rámci zodpovednosti za vady predanej veci. Z kúpnej zmluvy nevyplýva, že by si strany dohodli možnosť

odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy teda bolo vykonané v rozpore so zákonom (cit. § 48 ods.
1 OZ) a už len z tohto dôvodu je odstúpenie od zmluvy neplatné pre rozpor so zákonom. Navyše,
ako vyplýva z vyjadrenia pôvodného právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 26.09.2017,
odstúpenie od zmluvy považuje za právny úkon, ktorý nenadobudol žiadne právne účinky a odstúpenie
od zmluvy bolo ľudovo povedané „len pre natiahnutie času“. Z tohto vyjadrenia je evidentne zrejmé, že

odstúpenie od zmluvy ani nemalo spôsobiť účinky zamýšľané zákonom, teda zánik zmluvy, čo by bol
takisto dôvod pre neplatnosť takéhoto odstúpenia od zmluvy.

69. K námietke právneho zástupcu žalovanej ohľadne toho, že vo vzťahu k druhému žalobnému návrhu
bol súdom pripustený nepreskúmateľný výrok, keďže podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa

11.5.2018 doručené súdu dňa 18.5.2018 nie je súčasťou spisu, súd len poznamenáva, že pri pripustení
rozšírenia žaloby na pojednávaní došlo k zrejmej nesprávnosti pri uvedení roku, kedy bolo vyhotovené
a súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu s návrhom na rozšírenie žaloby, keď správne
mal byť uvedený rok 2015 (t.j dátumy 11.5.205, resp. 18.5.2015) a nie uvedené dátumy s uvedením
roka 2018. Vzhľadom na túto zrejmú nesprávnosť ju súd opravil opravným uznesením vyhláseným na

pojednávaní dňa 4.9.2020 s tým, že predmetom sporu pokiaľ ide o druhý žalobný návrh je určenie
neplatnosti odstúpenia žalovanej zo dňa 30.4.2015 od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.12.2013.

70. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že nárok na určenie neplatnosti odstúpenia
od kúpnej zmluvy bol uplatnený spôsobom, ktorý v čase jeho uplatnenia zákon a súdna prax pripúšťala,

súd mal preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení a odstúpenie od zmluvy
bolo vykonané v rozpore so zákonom, teda že toto odstúpenie od zmluvy je neplatné.

71. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, citované zákonné a zmluvné ustanovenia a právne úvahy súdu
súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

72. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. tak, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda má nárok na náhradu trov konania vrozsahu 100%, ktoré je povinná nahradiť mu žalovaná. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.