Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 30, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/56/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200308
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7021200308.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany
Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci
žalobkyne: A.. K. G., nar. XX.XX.XXXX, s bydliskom: G. Č.. XX, XXX XX D., zastúpenej spoločnosťou :
Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom: Dobšinského 12, Bratislava 811 05,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o

správnej žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 6912-8/2021-BA zo dňa 22.02.2021, takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a žalobu.

II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 04.05.2021, doručenou Krajskému súdu v Košiciach (správny súd)

dňa 05.05.2021, sa žalobkyňa cestou svojho zvoleného zástupcu domáhala zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. 6912-8/2021-BA zo dňa 22.02.2021 a vrátenia veci tomuto na ďalšie konanie. Zároveň
žiadala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej trovy právneho zastúpenia.

2. Z obsahu tejto žaloby vyplýva, že žalobkyňa považuje správnou žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia

veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Svoj postoj
žalobkyňa odôvodňuje tým, že príslušnej prokuratúre podala podnet na podanie protestu prokurátora
proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 48882-2/2016-BA zo dňa 24.10.2016, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 73369-1/2016-KEM zo dňa 23.05.2016 o
tom, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a

povinnédôchodkové poistenie uždňa31.08.2008,akoajžežalobkyniakosamostatnezárobkovočinnej
osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie až dňa 30.06.2010.
Prokuratúra tomuto jej podnetu vyhovela a proti uvedenému rozhodnutiu podala protest sp. zn.
Kd 270/19/1100-9 zo dňa 10.10.2019. Následne však bolo zo strany príslušnej prokuratúry vydané
upovedomenie o späťvzatí tohto protestu s poukazom na rozsudok Veľkého senátu správneho kolégia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020. Prokuratúra zobrala protest prokurátora

späť na základe usmernenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. V13 Gd 1/21/1003-3 zo
dňa 05.01.2021. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala rozhodnutie č. 6912-8/2021-BA zo dňa
22.02.2021, ktorým konanie o proteste prokurátora zastavila z dôvodu jeho späťvzatia. Žalobkyňa v
ďalšej časti správnej žaloby poukazuje na to, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nemohla
vydať príslušnej prokuratúre direktívny pokyn na späťvzatie protestu prokurátora, pričom z ust. § 6 ods.
9 zákona o prokuratúre vyvodzuje záver, že ak nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému

prokurátorovi pokyn nepodať protest prokurátora, nemôže vydať ani pokyn na späťvzatie protestu
prokurátora. V opačnom prípade by ust. § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre stratilo opodstatnenie. Postup,na základe ktorého bol v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a § 6 ods. 9 zákona vydaný pokyn
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, považuje žalobkyňa za konanie, ktorým bolo zasiahnuté
do jej základných práv. V príčinnej súvislosti so späťvzatím protestu prokurátora bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, v dôsledku vydania ktorého, bola absolútne zmarená možnosť žalobkyne domáhať sa
ochrany svojich práv a právom chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo
strany prokurátora na príslušnom súde. Žalobkyňa nepochybuje o tom, že napadnuté rozhodnutie je
nezákonné, keďže v jeho dôsledku jej bolo v podstate odňaté právo na prístup k súdu, čo malo za
následok zrejmý zásah do jej právom chránených subjektívnych práv.

3. K obsahu správnej žaloby sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 24.08.2021, v ktorom okrem chronológie
rozhodovania v administratívnom konaní uviedol, že z ustanovenia § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre
jasne vyplýva, že právnym následkom späťvzatia protestu prokurátora, je jedine zastavenie konania
o proteste prokurátora a preto s poukazom na toto ustanovenie nemohol konať inak, ako konanie o
protesteprokurátorazastaviť.Akbyžalovanýkonanieoprotesteprokurátorapodoručeníjehospäťvzatia

nezastavil, bol by tento jeho postup považovaný za nezákonný. Žalovaný zároveň pripomína, že orgán
verejnej správy nie je povinný skúmať dôvody späťvzatia protestu prokurátora a tiež posudzovať
zákonnosť takéhoto späťvzatia. K námietke žalobkyne, že rozhodnutím žalovaného o zastavení
konania o proteste prokurátora jej bola zmarená možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a
právom chránených záujmov na súde žalovaný uvádza, že o túto možnosť sa žalobkyňa obrala sama

svojim nekonaním. Proti rozhodnutiu žalovaného č. 48882-2/2016-BA zo dňa 24.10.2016 (napadnutým
protestomprokurátora,pozn.správnehosúdu) malatotižprávopodaťnakrajskomsúdesprávnužalobu,
no neurobila tak. Žalovaný zároveň dáva do pozornosti, že jeho rozhodnutie č. 6912-8/2021-BA zo
dňa 22.02.2021 je procesnej povahy, ktoré nemalo za následok ujmu na žalobkyniných subjektívnych
právach a z tohto dôvodu nie je keďže sa na neho vzťahuje ust. § 7 písm. e/ Správneho súdneho

poriadku, preskúmateľné súdom. Na podporu svojich argumentov žalovaný poukázal na právny názor
Krajského súdu v Nitre vyjadrený v jeho uznesení zo dňa 26.04.2021, sp. zn. 23Sa/25/2021. Žalobkyňa
rozhodnutím žalovaného č. 6912-8/2021-BA zo dňa 22.02.2021 (napadnutým správnou žalobou,
pozn. správneho súdu) nebola ukrátená na svojich subjektívnych právach, pretože v konaní o podanom
proteste prokurátora sa nerozhodovalo vo veci predpísania poistného, t. j. vo veci samej, ale o vyhovení

resp. nevyhovení protestu prokurátora. V závere svojho vyjadrenia k správnej žalobe žalovaný cituje z
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS 311/2021-13 zo dňa 13.05.2021 prijatého
vo veci, kde sa sťažovateľka domáhala zrušenia rozhodnutia, ktorým bolo zastavené konanie o proteste
prokurátora.

4. Z administratívneho spisu, ktorý žalovaný v tejto veci správnemu súdu predložil vyplýva nasledovný
priebeh udalostí: Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, rozhodnutím č. 73369-1/2016-KEM zo dňa
23.05.2016 konštatovala, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie už dňa 31.08.2008, ako aj že žalobkyni ako
samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové

poistenie až dňa 30.06.2010. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný, ako vecne príslušný odvolací orgán rozhodnutím č. 48882-2/2016-BA zo dňa 24.10.2016 tak,
že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 73369-1/2016-
KEM zo dňa 23.05.2016 potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného č. 48882-2/2016-BA zo dňa 24.10.2016
podal dňa 10.10.2019 protest prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava (č. Kd 270/19/1100-9) a v

ňom navrhol toto rozhodnutie žalovaného zrušiť. Dňa 29.01.2021 vzal prokurátor Krajskej prokuratúry
Bratislava podaný protest späť. Na základe tohto späťvzatia, keďže k nemu došlo ešte v čase, kedy
o ňom nebolo rozhodnuté, žalovaný rozhodnutím č. 6912-8/2021-BA zo dňa 22.02.2021 (napadnutým
správnou žalobou, pozn. súdu) konanie o proteste prokurátora postupom podľa ust. § 24 ods. 15 zákona
o prokuratúre zastavil.

5. Krajský súd v Košiciach ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej
veci (ust. § 10 a ust. § 13 ods. 3 Správneho súdneho poriadku) skôr, ako pristúpil k meritórnemu
preskúmaniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa otázkou splnenia procesných
podmienok konania a po preštudovaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj

po oboznámení sa so žalobnými námietkami dospel k záveru, že je dôvod na odmietnutie správnej
žaloby postupom podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku.6. Podľa ust. § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, v správnom súdnictve poskytuje správny súd
ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa ust. § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

8. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie
rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa
osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

9. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

10. Podľa čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich
právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť
takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť preskúmavanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny.

11. Podľa ust. § 97 Správneho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať
a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky").

12. Podľa ust. § 23 ods. 3 zákona o prokuratúre, prokurátor je oprávnený vziať protest späť.

13. Podľa ust. § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre, ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o
ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.

14. Podľa ust. § 7, písm. e/ Správneho súdneho poriadku, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia
orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej
povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

15. Podľa § 98 ods. 1, písm. g/ Správneho súdneho poriadku, správny súd uznesením odmietne žalobu,

ak je neprípustná.

16. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly
vyjadrenej v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd, s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že správne súdy v zásade preskúmavajú
všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých,
ktorézákonvýslovnezosprávnehosúdneho prieskumuvylučuje(ust.§7Správnehosúdnehoporiadku).

Aj tu však rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov
verejnej správy bude vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do základných práv alebo slobôd subjektov, ktorým
sú určené alebo ktorých sa týkajú. Správnemu súdnemu prieskumu preto budú podliehať aj také
správne akty orgánov verejnej správy, ktoré síce nie sú rozhodnutiami vo veci samej, ale majú napríklad
predbežnú, procesnú alebo poriadkovú povahu, avšak spĺňajú podmienku, že nimi bola spôsobená ujma

na subjektívnych právach účastníka konania. Je to tak preto, aby ani v prípade týchto rozhodnutí nedošlo
k stavu denegatio iustitiae pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu.17. Protest prokurátora je právnym nástrojom prokurátora ktorým tento vykonáva dozor na dodržiavaním
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy spôsobom,
ktorý vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. (o prokuratúre). Ide o verejnoprávny

nástroj, zákonom zverený prokurátorovi na realizáciu jeho právomoci, na podanie ktorého účastník
administratívneho konania nemá právny nárok. Protestom disponuje prokurátor, ktorý ho v rámci svojej
dispozičnej právomoci môže podať a tiež ho vziať späť. V prípade späťvzatia protestu prokurátora,
orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví (ust. § 24 ods. 15 zákona
o prokuratúre).

18. Právnu situáciu medzi účastníkmi správneho konania a orgánom verejnej správy, vytvára
svojimi konštitutívnymi účinkami rozhodnutie orgánu verejnej správy, čo v našom prípade bolo
rozhodnutieSociálnejpoisťovneústredieč.48882-2/2016-BAzodňa24.10.2016,ktorýmbolopotvrdené
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 73369-1/2016-KEM zo dňa 23.05.2016, ktorým bolo
konštatované, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské

poistenie a povinné dôchodkové poistenie už dňa 31.08.2008, ako aj že žalobkyni ako samostatne
zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
až dňa 30.06.2010. Rozhodnutie žalovaného o zastavení konania o proteste prokurátora, ktoré
žalobkyňa napadla správnou žalobou, nemá na túto situáciu právny vplyv, čo znamená, že nemôže
ovplyvniť právny stav vyplývajúci z tohto rozhodnutia. V dôsledku toho ani žalobkyňa ako účastník

administratívneho konania nie je rozhodnutím žalovaného o zastavení konania o proteste prokurátora,
ukrátená na jej subjektívnych právach, ktoré sa viažu k pôvodnému administratívnemu konaniu, v
našom prípade konaniu, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodovala vo veci povinného nemocenského
a povinného dôchodkového poistenia. Jedine vyššie spomenuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
pobočka Košice, ako aj Sociálnej poisťovne, ústredie vo veci trvania povinného nemocenského a

povinného dôchodkového poistenia u žalobkyne, mohli byť svojimi účinkami takými rozhodnutiami, ktoré
boli spôsobilé privodiť žalobkyni ako účastníkovi administratívneho konania ujmu na jej subjektívnych
právach. Na základe týchto skutočností správny súd konštatuje, že v tomto prípade bolo potrebné
správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy podať proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy vo veci samej, teda proti rozhodnutiu, ktorým sa zakladajú menia

alebo rušia oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo
dotknuté, čo v našom prípade bolo viackrát spomenuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č.
48882-2/2016-BA zo dňa 24.10.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Košice č. 73369-1/2016-KEM zo dňa 23.05.2016. Žalobkyňa takýto postup nezvolila a napriek svojej

aktívnej legitimácii v takomto konaní správnu žalobu nepodala.

19.Vtejto súvislostisprávnysúddávažalobkynidopozornostizásadu,ktoráplatilaužvrímskomprávea
podľaktorej„vigilantibusiurascriptasunt"t.j.„právapatrialenbdelým"(pozorným,ostražitým,opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné

oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je
totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením,
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o
využívaní zákonných procesných ustanovení (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 08.11.2011, sp. zn.
1Sžr/38/2011, nález ústavného súdu III. ÚS 183/08 ).

20. Naviac z obsahu správnej žaloby správny súd nadobudol dojem, že žalobkyňa aj napriek tomu,
že hodnotí rozhodnutie žalovaného ako nezákonné, namieta skôr okolnosti, za ktorých k späťvzatiu
protestu prokurátora došlo. Ak ale žalobkyňa v správnej žalobe odvíja zmarenie možnosti domáhať sa
ochrany svojich práv a právom chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany

prokurátora na príslušnom súde, od zastavenia konania o proteste prokurátora, správny súd k tomu
uvádza, že prokurátorovi je v súlade so všeobecným dispozičným princípom ponechaná, podobne ako
v prípade protestu, možnosť podať správnu žalobu. Nejde preto o povinnosť takéhoto postupu zo strany
prokurátora, ktorá sa spája s princípom oficiality.

21. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13.05.2021, sp. zn. III. ÚS 311/2021-13
dôvodil, že zákon o prokuratúre ako aj Správny súdny poriadok vzhľadom na osobité postavenie
prokuratúry vo vzťahu k orgánom verejnej správy prokuratúre neukladajú povinnosť, aby v prípade
nevyhovenia protestu podali proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy správnu žalobu. Z toho, žeproti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne bol podaný protest prokurátora, nemožno vyvodiť povinnosť
prokurátora v prípade nevyhovenia protestu podať proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu. Iná ochrana
práva, ktorá je zabezpečovaná či už protestom prokurátora alebo správnou žalobou prokurátora, je

vedľajším produktom všeobecného dozoru prokuratúry, ktorým sa zabezpečuje verejný záujem nad
dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy.
Pretozvýkonutýchtoprávomocíprokuratúry,ktorésamôžuprejaviťajpodanímanáslednýmspäťvzatím
už podaného protestu, nemožno vyvodiť porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy.

22. Ak žalobkyňa namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, správny súd poukazuje na vyššie
citované ustanovenie § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre, z ktorého vyplýva povinnosť orgánu verejnej
správy zastaviť konanie o proteste prokurátora v prípade jeho späťvzatia, ku ktorému došlo ešte skôr,
než o ňom orgán verejnej správy rozhodol, pričom nepatrí do právomoci orgánu verejnej správy, čo v
našom prípade je Sociálna poisťovňa, ústredie, skúmať, či prokurátor, ktorý vzal protest späť, tak mohol

v rámci svojej zákonom vymedzenej pôsobnosti urobiť.

23.Správnoužalobounapadnutérozhodnutiežalovanéhojerozhodnutímprocesným,ktorýmsakonanie
o proteste prokurátora na orgáne verejnej správy skončilo. Ak žalobkyňa v správnej žalobe namieta
nesúlad postupu prokurátora pri späťvzatí protestu s ust. § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre, je tento jej

pohľad mylný. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle nedať nadriadenému prokurátorovi možnosť vydať
podriadenému prokurátorovi pokyn vziať podaný protest späť, výslovne by takúto skutočnosť zakotvil
do zákona.

24. Uvedené skutočnosti viedli správny súd k záveru, že žalobkyňa správnou žalobou napadla procesné

rozhodnutie, ktorým žalovaný neporušil ani neohrozil jej subjektívne práva a ktoré je z tohto dôvodu
vylúčené z prieskumu vykonávaného správnym súdom a preto správny súd jej správnu žalobu ako
neprípustnú, podľa ust. § 98 ods. 1, písm. g/ Správneho súdneho poriadku odmietol.

25. Na záver odôvodnenia správny súd dáva do pozornosti viaceré rozhodnutia správnych súdov, napr.

uznesenie zo dňa 29.09.2021, sp. zn. 3Sa/15/2021, ktorým Krajský súd v Prešove, prípadne uznesenie
zo dňa 26. 04. 2021, sp. zn. 23Sa/25/2021, ktorým Krajský súd v Nitre, rovnakú právnu situáciu posúdili
zhodne a rozhodli o odmietnutí správnej žaloby.

26. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170, písm. a/ Správneho súdneho poriadku tak,

že keďže žalobu odmietol, nepriznal žiadnemu z účastníkov konania právo na ich náhradu.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v

Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí
okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu,
zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).