Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou
Judgement was issued by Mgr. Marcela Holubová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 2T/16/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820010112
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Holubová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8820010112.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Marcelou Holubovou na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 11.11.2020 vo Vranove nad Topľou, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný:
A. L., E.. XX.XX.XXXX K. G.Š.F. E. J.Ľ.F., J. I. Q.. Š.W.Š.S.Á. Č.. XXX/X, G.Š.F. E. J., F.. K. E. J.
j e v i n n ý , ž e
dňa 05.06.2019 v čase okolo 22.35 hod. v G.Š.F. E. J. E. Q. Z. Š.U., F.. K. E. J.Ľ.F. pred vchodom
do obytného domu č. XXX/X, pod vplyvom alkoholu udrel kovovou časťou kladiva do oblasti čela a
koreňa nosa poškodeného Z. G.Á.J., E.. XX.XX.XXXX, čím svojim konaním spôsobil poškodenému
Z. G.Á.J. trieštivú zlomeninu prednej steny čelovej kosti so zakrvácaním čelovej a čeľustnej dutiny
vpravo a zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov s krvácaním z nosa s dobou liečenia a
práceneschopnosti od 28-30 dní,
t e d a
- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyslu spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví,
pričom k dokonaniu činu nedošlo
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
- zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu v zmysle § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 155 ods. 1
Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Z a t o m u u k l ad á:
Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri prevahe
poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona oproti jednej priťažujúcej
okolnosti uvedenej v § 37 písm. h) Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 39
ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Z. G.,
E.. XX.XX.XXXX, J. I. G. E. J., Z. Š.U. XXX/X, F.. K. E. J. škodu v sume 1114 (tisícstoštrnásť) Eur.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 26.02.2020 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou obžalobu Pv 514/19/7713
na obžalovaného A. L. pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu v zmysle § 14 ods. 1 Trestného
zákona k § 155 ods. 1 Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ktorý je uvedený vo výroku tohto
rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 19.08.2020 po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sa mu v obžalobe
kladú za vinu. Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o
vine, keďže toto vyhlásenie bolo v súlade s dôkazmi obsiahnutými v trestnom spise, a podľa § 257 ods.
8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu
skutkov, nevykoná, a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade
škody a to výsluchom obžalovaného, čítaním listinných dôkazov a znaleckého posudku.
Konanie obžalovaného A. L.Ľ. súd po právnej stránke posúdil ako zločin ublíženia na zdraví v štádiu
pokusuvzmysle§14ods.1Trestnéhozákonak§155ods.1Trestnéhozákonaspáchanývjednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný tým, že sa
dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyslu spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví, pričom
k dokonaniu činu nedošlo,
a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného, svojím
konaním naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke skutkové podstaty týchto trestných činov.
Obžalovaný pritom konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože chcel
takýmto konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom.
Pri ukladaní trestu súd v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadal najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust.
34 ods. 1 Trestného zákona a to ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, ako aj
odradenie iných od páchania trestných činov, pričom podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona súd musel
obžalovanému uložiť trest odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 5 písm. c) Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne pri
príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k
dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.
Súdsazaoberalosobouobžalovaného,jehoosobnými,rodinnýmiasociálnymipomeryazjehovýsluchu
zistil, že obžalovaný je slobodný, má družku, ktorá je tehotná v 7. mesiaci tehotenstva, bude to jeho
prvé dieťa, zatiaľ býva s rodičmi a so súrodencami v G. E. J. v rodinnom dome, nedokončil strednú
odbornú školu v odbore zámočník - zvárač, po skončení štúdia pracoval u viacerých zamestnávateľov,
pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody pracoval v Prešove na dohodu ako viazač železa so
zárobkom mesačne 500 eur v čistom, istý čas bol evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny,
nevlastnížiadennehnuteľnýmajetokanihnuteľnýmajetokväčšejhodnoty,nemážiadnedlhyanipôžičky,
jeho zdravotný stav je dobrý, počas výkonu trestu odňatia slobody, ktorý nastúpil dňa 01.06.2020,
nemohol poškodenému uhradiť spôsobenú škodu ani čiastočne, po prepustení na slobodu by vedel
uhradiť spôsobenú škodu, našiel by si prácu, obžalovaný zároveň vyhlásil, že po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody, teda po 12.09.2020, sa nedopustí žiadnej trestnej činnosti a že ľutuje, čo spôsobilpoškodenému. Motívom jeho konania bolo to, že videl ako poškodený dal facku jeho mladšiemu bratovi,
pristúpil k nim, udrel poškodeného kladivom, ktoré mal pri sebe, lebo pomáhal u kamaráta doma, neudrel
ho však s celou silou, nechcel poškodeného udrieť do tváre, možno len do hrude a do pleca, pričom
obaja boli pod vplyvom alkoholu, predtým nemal žiaden konflikt s poškodeným. Po spáchaní skutku sa
obžalovaný poškodenému ospravedlnil.
Zo znaleckého posudku č. 475/2019 vypracovaného súdnym znalcom A.. A. D., znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia - odvetvie súdne lekárstvo, vyplýva, že poškodený utrpel tieto poranenia:
trieštivá zlomenina prednej steny čelovej kosti so zakrvácaním čelovej a čeľustnej dutiny vpravo a
zlomenina nosových kostí bez posunu úlomkov s krvácaním z nosa. V prípade trieštivej zlomeniny
prednej steny čelovej kosti so zakrvácaním čelovej a čeľustnej dutiny vpravo ide o poranenie stredne
ťažké, ktoré si nevyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu, iba telesné šetrenie, užívanie liekov na tlmenie
bolesti, proti infekcii a proti krvácaniu, pričom k úplnému vyhojeniu dochádza spravidla za 28-30 dní.
V prípade zlomeniny nosových kostí bez posunu úlomkov s krvácaním z nosa ide o poranenie stredne
ťažké, ktoré si nevyžaduje špecifickú otorinolaryngologickú liečbu, iba telesné šetrenie, užívanie liekov
na tlmenie bolesti, proti infekcii, proti krvácaniu, na odpuchnutie sliznice nosa, pričom k úplnému
vyhojeniu dochádza spravidla za 14-16 dní. Poškodený nebol v čase po úraze v bezvedomí, nebol
pripútaný na lôžko, nezvracal, nebol hospitalizovaný v nemocnici, odmietol hospitalizáciu v nemocnici,
nemal úporné dlhotrvajúce bolesti, horúčky a nebol odkázaný na pomoc druhej osoby pri vykonávaní
základných životných potrieb, bol obmedzovaný sťaženým dýchaním cez nos a bolesťami v mieste
poranení počas liečby v dĺžke 28-30 dní s klesajúcou intenzitou. Znalec nepredpokladá vznik trvalých
následkov u poškodeného. Vyššie uvedené poranenia boli spôsobené tupým predmetom o užšej
kontaktnej ploche, ktorý pôsobil na uvedenú oblasť strednou až väčšou silou a prudkosťou a mohlo
sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri jednom údere do oblasti čela a koreňa nosa kovovou
časťou kladiva spôsobenom druhou osobou. Vzhľadom na intenzitu útoku nedošlo k ohrozeniu životne
dôležitých orgánov. V prípade, ak by poškodený pracoval, doba liečenia spojená s práceneschopnosťou
by mohla trvať 28-30 dní. Výška odškodnenia za bolesť pri úraze v tomto prípade dosiahla pri 55 bodoch
sumu 1114 eur.
Zmiestaposlednéhotrvaléhopobytujehodnotenývšeobecne.PodľasprávyzmestaG.E.J.obžalovaný
býva v rodinnom dome spolu s rodičmi a súrodencami, v meste vykonával trest povinnej práce, jeho
správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.
Podľa správy z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch je obžalovaný
hodnotenýkladne,správalsaslušneadisciplinovane,režimdodržiavalriadneajehoformáciaprebiehala
v žiaducom sociálnom smere.
Z výpisu z ústrednej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný spáchal
štyri priestupky, z toho dva priestupky proti verejnému poriadku, jeden priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu a jeden priestupok proti majetku.
Z odpisu registra trestov a z pripojených spisov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne
trestaný:
1/rozsudkomtunajšiehosúduzodňa02.12.2015,sp.zn.:12T/134/2015boluznanývinnýmzospáchania
zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 od. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Za to mu bol uložený súhrnný
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so skúšobnou dobou 18 mesiacov do 28.11.2016;
trest uložený rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 27.05.2015, sp.zn.: 12T/61/2015 a trest uložený
rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 14.10.2015, sp.zn.: 10T/122/2014 bol zrušený; na páchateľa sa hľadí
ako keby nebol odsúdený.
2/rozsudkomtunajšiehosúduzodňa29.03.2017,sp.zn.:13T/141/2016boluznanývinnýmzospáchania
prečinuneoprávnenéhovyrobeniaapoužívaniaplatobnéhoprostriedku,elektronickýchpeňazíaleboinej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona. Za to mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov v ústave
na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých; trest vykonal 12.09.2020; na páchateľa sa hľadí ako
keby nebol odsúdený.3/ trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 07.03.2019, sp.zn.: 1T/117/2018 bol uznaný vinným
zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Za to mu
bol uložený úhrnný trest povinnej práce vo výmere 300 hodín; trest vykonal 06.03.2020; na páchateľa
sa hľadí ako keby nebol odsúdený.
Zo záverečnej správy o výsledku IPŠ zo dňa 14.09.2020 vyplýva, že na základe vykonaného
predbežného šetrenia probačný a mediačný úradník zistil, že u obžalovaného nie sú splnené materiálno-
technické podmienky pre uloženie a výkon kontroly rozhodnutia technickými prostriedkami v mieste
trvalého pobytu obžalovaného.
Podľa správy o výsledku predbežného šetrenia zo dňa 12.10.2020 probačný a mediačný úradník
Okresného súdu Trebišov zistil, že u obžalovaného sú formálne splnené materiálno-technické
podmienky na výkon trestu domáceho väzenia z dôvodov uvedených v prílohách k správe a to na adrese
terajšieho pobytu obžalovaného u jeho družky E. Č.. XXXX/XX, S., F.. J., avšak zároveň skonštatoval,
že sa jedná o byt v rómskej osade, kde na bytovom dome nie sú vchodové dvere, na vstupe do bytu
sú staré dvere /v zlom stave/ opatrené len tzv. dozickým zámkom, preto neodporúča uloženie trestu
domáceho väzenia.
Súd sa ďalej zaoberal existenciou poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd zistil u obžalovaného
dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. l) a písm. n) Trestného zákona, teda že sa priznal k
spáchaniu trestného činu a trestný čin oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom, a jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Trestného zákona, že spáchal viac
trestných činov. Trestná sadzba v prípade najprísnejšieho trestného činu, ktorým bol zločin ublíženia
na zdraví v štádiu pokusu v zmysle § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 155 ods. 1 Trestného zákona,
postupom podľa § 41 ods. 1 v spojení s § 38 ods. 3 Trestného zákona, keďže u obžalovaného bola
zistená prevaha poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, bola 4 roky až 8 rokov.
Súd však súčasne per analogiam aplikoval ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona o
mimoriadnom znížení trestu, pretože má za to, že pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť postoj
obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, čím uľahčil súdu dokazovanie
jeho trestnej činnosti, zároveň v prípravnom konaní prejavil záujem o uzavretie dohody o vine a treste
a podľa zápisnice o dohode o vine a treste zo dňa 25.02.2020, ktorá bola spísaná na Okresnej
prokuratúre Vranov nad Topľou, obžalovaný v rámci konania o dohode o vine a treste vyhlásil, že uznáva
svoju vinu a dobrovoľne sa priznal k spáchaniu skutku, za ktorý je trestne stíhaný, avšak nedošlo k
dohode o treste. Toto vyhlásenie obžalovaného je možné postaviť na úroveň dohody o vine a treste s
prokurátorom (stanovisko Najvyššieho súdu SR R 44/2017). Vyhodnotiť tento postoj obžalovaného iba
ako poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v doznaní páchateľa a oľutovaní trestného činu by bolo podľa
názoru súdu nepostačujúce, pretože ide o pomerne výraznejší postoj obžalovaného k spáchanej trestnej
činnosti. Aplikácia citovaného ustanovenia Trestného zákona zároveň zohľadňuje skutočnosť, že pri
ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu prevenciu a že
trest má spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené.
Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, súd zistil, že pred spáchaním skutkov obžalovaný bol trikrát
právoplatne odsúdený, naposledy trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 07.03.2019, sp.zn.:
1T/117/2018, právoplatným dňa 03.04.2019, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pričom vo všetkých troch prípadoch bolo
odsúdeniezahladené,čopoukazujenanáchylnosťobžalovanéhonapáchanietrestnejčinnostinásilneja
majetkovej povahy. Od spáchania skutkov, t.j. od 05.06.2019, ktoré spáchal vo veku 20 rokov, sa dopustil
jedného protiprávneho konania a to priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dňa 06.03.2020. Pri
ukladaní trestu súd v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadal aj na spôsob spáchania činu,
jeho následok, ako aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu,
ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo, keď podľa znaleckého
posudku poranenia poškodeného boli spôsobené strednou až väčšou silou a prudkosťou a mohlo sa tak
stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri jednom údere do oblasti čela a koreňa nosa kovovou časťou
kladiva spôsobenom druhou osobou, pričom vzhľadom na intenzitu útoku nedošlo k ohrozeniu životne
dôležitých orgánov.Vzhľadomnavyššieuvedenésúdmázato,žeuloženietrestuodňatiaslobodyobžalovanémuvzákonom
ustanovenej trestnej sadzbe 4 roky až 8 rokov by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale hlavne vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň
dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou a bude mať čo najmenší vplyv na
jemu blízke osoby.
Keďže obžalovanému bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, rozhodoval súd aj o zaradení
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd
zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa
však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Keďže odsúdenie obžalovaného
vo veci sp.zn.: 13T/141/2016 bolo zahladené, súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že trest, ktorý uložil obžalovanému, je zákonný a primeraný
tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie, teda tak z hľadiska nápravy obžalovaného ako
aj z hľadiska ochrany spoločnosti.
Poškodený si v prípravnom konaní riadne uplatnil nárok na náhradu škody, preto súd podľa § 287 ods. 1
Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške
1114 eur, keďže o výške škody neboli pochybnosti.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovnevzdať.Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzní obžalovaného
v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli s
výnimkou ak ide o mladistvých. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.