Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 5, 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8C/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220201791
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Fedurcová

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8220201791.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Fedurcovou v spore žalobkyne: R. T., N..:

XX.XX.XXXX, A. S. B.. X.P.., XXX XX C. P., J., právne zastúpenej: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so
sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanej 1/: J.. Z. A., N..: XX.XX.XXXX, A. A.,
V. XXXX/XX a žalovanému 2/: Q. R., N..: XX.XX.XXXX, C.T. A. A., K. XXX/X obaja právne zastúpení:
JUDr. Ivan Savčák - advokát, sídlo AK Bardejov, Partizánska 45, o určenie, že spoluvlastnícky podiel k
nehnuteľnosti patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.10.2020 domáhala voči žalovaným 1/ a 2/
určenia, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXX k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č.
XXXX pre kat.úz. A., a to konkrétne k pozemku parc.reg. „E.“, č. XXX, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XXX m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“), patrí do dedičstva po neb. B. X., T.. X., nar.:
XX.XX.XXXX a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 18.decembra 2019 tunajší súd rozhodol rozsudkom, že ku dňu

XX.XX.XXXX bola B.Á. X., rod. X., nar.: XX.XX.XXXX vyhlásená za mŕtvu. Konanie sa viedlo po sp.zn.:
XPs/X/XXXX. Žalobkyňa mala záujem na úprave spoluvlastníckych práv k nehnuteľnosti, ktorú B. X.
zanechala, pretože je jedinou zákonnou dedičkou. Na Liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je vedený pre
kat.úz. A. bola žalobkyňa zapísaná ako podielový spoluvlastník spolu so B. X. a R. J.. Po právoplatnosti
rozsudku súdu vo veci sp.zn.: XPs/X/XXXX žalobkyňa ako jediný dedič podala návrh na dodatočné
prejednaniededičstva,ktorébolozastavené,pretožepoverenánotárkazistila,ženaB.T.X.niejevedený
žiaden majetok. Žalobkyňa následne zistila, že k podielom na nehnuteľnosti, ktorých zápis pôvodne

svedčil žalobkyni a R. J., sú ako vlastníci zapísaní žalovaní, a to na základe Osvedčenia o vydržaní
N., N. XXXXX/XXXX - D. XXXX/XXXX. Pred zápisom žalovaných ako podielových spoluvlastníkov
na nehnuteľnosti bola táto v správe Slovenského pozemkového fondu, pričom podľa odpovede, tento
neudelil súhlas s osvedčením o vydržaní nehnuteľnosti. V čase, kedy správa katastra vykonala zápis
o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, boli všetci podieloví spoluvlastníci
známi. Držba tak nemohla spĺňať základné a zákonom požadované predpoklady, a to oprávnenosť
a dobromyseľnosť. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť patrí do

dedičstva po neb. B. X., ktorej jedinou dedičkou je žalobkyňa, ktorá na poklade rozhodnutia súdu
môže byť následne podľa výsledkov dedičského konania zapísaná ako podielová spoluvlastníčka na
list vlastníctva.3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním súdu doručeným dňa 26.11.2020. Uviedli, že dňa XX.XX.XXXX
Š. X., obyvateľka F. B. ako predávajúca, v zastúpení Q. P. na základe plnej moci, uzavrela so Š.
R. a jeho manželkou Y. R. (rodičmi žalovaných) kúpnu zmluvu, ktorou im za kúpnu cenu XXX.XXX

korún odpredala dom s dvorom, evidovaný v pozemno-knižnej vložke Y. A. č. XXX. K predávanej
nehnuteľnosti boli ako spoluvlastníci zapísaní pod A.,X,X ešte neb. N. X., V. P. S. X.. Je zrejmé,
že Š. X. s najväčšou pravdepodobnosťou Holocaust prežila a nezomrela v koncentračnom tábore Y.
tak, ako to tvrdí žalobkyňa, pričom je zrejmé, že po roku XXXX sa vydala a prijala priezvisko X.. Z
dokladov doložených k vyjadreniu k žalobe vyplýva, že otec žalovaných si splnil finančné povinnosti

tak voči Š.P. X., ako aj voči daňovému úradu a miestnemu národnému výboru. Otec žalovaných
prevod vlastníctva mienil dať zapísať do pozemkovej knihy, z dôvodu čoho aj uhradil advokátovi Q..
P. Q. dňa XX.XX.XXXX poplatok. Rodičia žalovaných od toho času vstúpili do pokojnej držby užívania
nehnuteľnosti. Presvedčenie rodičov žalovaných o tom, že prevádzané nehnuteľnosti sú komplexne
majetkovoprávne vyporiadané vyplývalo aj z toho, že správne orgány jednali vždy s rodičmi žalovaných
ako s vlastníkmi. Prekvapenie pre samotných žalovaných i matku žalovaných nastalo po smrti ich otca

v roku XXXX, kedy v dedičskom konaní zistili, že vlastnícke právo k pozemku rodičov žalovaných v
pozemkovej knihe zapísané nebolo a nemohlo byť predmetom dedenia. Nakoľko advokátovi riadne za
právne služby spojené s potrebnými prepismi vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zaplatili, minimálne od
roku XXXX do roku XXXX boli dobromyseľnými o tom, že im vlastnícke právo patrí. Žalovaní sa túto
nezrovnalosť spolu so svojou matkou snažili odstrániť podaním žaloby na súd v roku XXXX, konanie ale

bolo zastavené. Podieloví spoluvlastníci B. X., rod. X., R. J., R. B., V. B. P. P. B. žili v čase podania žaloby
i následne na neznámom mieste, k nehnuteľnosti sa nikdy nehlásili, nestarali sa o ňu, ani nezaujímali.
V roku XXXX žalovaní chceli opäť zosúladiť faktický stav s právnym. Slovenský pozemkový fond o
súhlas nežiadali, pretože v katastri nehnuteľnosti ako správca nefiguroval. Navyše, súhlas správcu sa
ani nevyžadoval, nakoľko podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej

činnosti v znení účinnom od 01.12.2015, súhlas správcu sa vyžaduje, iba ak sa jedná o vydržanie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce. Sporná nehnuteľnosť sa nachádza
v zastavanom území obce, preto žalovaní žiadali súhlas V. A., ktorý udelený bol.

4. K vyjadreniu žalovaných sa žalobkyňa vyjadrila podaním súdu doručeným dňa XX.XX.XXXX. Uviedla,

že v záhlaví predloženej Kúpnej zmluvy je na strane predávajúcich uvedená Š. X. bez akýchkoľvek
ďalších identifikátorov. Žalobkyňa má za to, že jej teta sa nevolala Š., ale B.T. X., rod. X.. Žalovaní ku
kúpnej zmluve nedoložili plnomocenstvo Q. P.. Žalovaní preukázali zaplatenie iba sumy zálohy, nie
celej kúpnej ceny, pričom k prevodu vlastníckeho práva v pozemkovej knihe reálne nedošlo. Na kúpnej
zmluve zároveň chýbajú podpisy kupujúcich i splnomocnenca a svedkov. Keďže pozemková kniha až

do 01.01.1951 plnila aj funkciu konštitučnú, nemohli rodičia žalovaných platne nadobudnúť vlastnícke
právo. Zrejme o tejto skutočnosti vedeli, keďže úhrada druhej časti kúpnej ceny bola podmienená práve
zápisom vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Žalobkyňa mala za to, že je vylúčené, aby ich držba
bola oprávnená a dobromyseľná. Pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od žalovaných, resp. ich právnych
predchodcov požadovať, bolo možné existenciu zápisu v pozemkovej knihe overiť.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní podaním súdu doručeným dňa XX.XX.XXXX. K
nezrovnalostiam ohľadom krstného mena uviedli, že kataster nehnuteľností v roku XXXX evidoval tetu
žalobkyne ako Š. X., rod. X., resp. X.. Je zrejmé, že ani meno a priezvisko zapísané na výpise z
majetkovej podstaty nezodpovedá tomu, čo tvrdí žalobkyňa, nakoľko kataster nehnuteľností neeviduje

B., ale Š. a nie X., ale buď X. alebo X.. Žalovaní trvajú na tom, že ide o tú istú osobu a nezrovnalosť
vyplývalenznesprávnehozápisuvkatastrinehnuteľností.PodľavýpisuzwebovéhosídlaÚstavupamäti
národa, na adrese K. XX M. A. ešte v roku XXXX, kedy došlo k likvidácii židovských podnikov, podnikala
B.T. X. a nie B. X.. Nakoľko krátko na to, došlo k deportácii Židov z mesta A., je zrejmé, že priezvisko „X.
musela získať až sobášom po skončení vojny, a je teda viac než pravdepodobné, že Holocaust prežila.

Priezvisko „X.“ figuruje v záznamoch až v roku XXXX. Zo súpisu bardejovských Židov vyplýva, že medzi
deportovanýmibolarodiaX.,J.P.H.,alenieX..Okremtoho,zdostupnýchúdajovneziskovejorganizácie
zaoberajúcou sa židovskou problematikou v A. vyplýva, že Š. X. je evidovaná v záznamoch ako preživšia
Holocaust. Toto vyplýva aj zo záznamov, ktoré vedie United States Holocaust Memorial Museum. Z
týchto záznamov vyplýva aj to, že žiadna osoba s priezviskom X. nebola z mesta deportovaná. Žalovaní

majú za to, že B. X. Holocaust prežila a následne sa vydala za X., obyvateľa mesta F. B., kde po
vojne aj žili. Je možné sa domnievať, že B. X. zanechala potomkov, ktorí by po nej mohli dediť, a preto
žalovaní spochybnili i aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v spore. Tvrdenie, že žalobkyňa je jedinou
dedičkou po B. X., nijako nepreukázala. V kúpnej zmluve naozaj chýba bližšie označenie predávajúcej,avšak je označená menami osôb, po ktorých nehnuteľnosť zdedila, a to N., S. P. V. X.. Totožnosť
predávajúcej je preukázaná rodinnými väzbami a presným označením čísla vložky v pozemkovej knihe,
teda niet pochybností o nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom predaja. Čo sa týka výhrady chýbajúceho

plnomocenstva pre Q. P., toto nemožno pričítať na ťarchu žalovaných. Notár X. B., pre ktorým bola kúpna
zmluva uzatváraná, konal s Q. P. riadne ako so splnomocneným zástupcom a následne aj daňový úrad.
K výhrade o nepreukázaní zaplatenia kúpnej ceny XXX.XXX korún uviedli, že pri podpise kúpnej zmluvy
bola zaplatená suma XX.XXX korún. Za Š. X., ako to preukázali, uhradili nedoplatky a dlžoby v celkovej
výške XX.XXX,XX korún. Všetky dane a poplatky dali vyrubiť zo sumy XXX.XXX korún. Tiež uviedli, že

ak by kúpna cena nebola predávajúcej zaplatená v celej výške, zrejme by sa domáhala jej vyplatenia
alebo by od zmluvy odstúpila, čo sa nestalo. Na kópii kúpnej zmluvy, ktorú žalovaní predložili nie sú
vlastnoručné podpisy, ale je na nej uvedená skratka v.r. Skratka v plnej miere nahrádza vlastnoručný
podpis. Zmluva bola spísaná pred notárom, čo vylučuje, aby k uzavretiu zmluvy nedošlo. Pri podpise
boli prítomní aj svedkovia. V súvislosti s prepisom vlastníckeho práva v pozemkovej knihe využili rodičia
žalovaných služby advokáta, za ktoré riadne zaplatili. K uzavretiu zmluvy došlo XX.XX.XXXX, za služby

zaplatili XX.XX.XXXX. Advokát si povinnosť nesplnil. Rodičia žalovaných vyvinuli maximálne úsilie, aby
vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo riadne zapísané, neskontrolovanie si vykonanie zmeny zápisu
nemôže byť pričítané na ich ťarchu. Čo sa týka súdneho konania v roku XXXX, občiansky zákonník
inštitút vydržania do XX.XX.XXXX nepoznal. Zrejme by bola ich žaloba zamietnutá, preto pristúpili
k späťvzatiu. Záverom žalovaní uviedli, že to už rodičia žalovaných splnili podmienky pre vydržanie

vlastníckeho práva, a teda v období rokov XXXX - XXXX. Žalobkyňa dobromyseľnosť spochybnila len z
toho dôvodu, že nedošlo k zapísaniu prevodu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, no zápis do
katastranehnuteľnostínepodmieňujedobromyseľnosťdržby.Akbykzápisudošlo,nebolobynutnériešiť
vydržanie a neexistoval by tento spor. Konanie žalobkyne sa žalovaným javí ako šikanózne, žalobkyňa
si nedala námahu zistiť, či jej teta Š. X. Holocaust prežila a či po nej nezostali potomkovia. Toto konanie

porušuje dobré mravy. V podaní súdu doručenom dňa XX.XX.XXXX žalovaní doplnili, že Š. (B.) X. po
skončení 2. svetovej vojny a po jej návrate do A., osvedčila svoju národnú a politickú spoľahlivosť. B.
X. teda Holocaust prežila. Následne Š. X.Á. podľa Žiadosti o zrušenie uvalenej národnej správy k domu
na K. L. Č.. XX v A., požiadala miestny národný výbor, aby zrušil pôvodne vymenovaného národného
správcu k domu a aby na jeho miesto vymenoval ju, a to ako jedinú dedičku, ktorá ostala nažive. Svoju

žiadosť odôvodnila zároveň tým, že v krátkej dobe má byť dom prepísaný na podpísanú ako vlastníčku,
teda na ňu. Tejto žiadosti bolo vyhovené.

6. Súd vykonal dokazovanie písomnými podaniami strán sporu, ústnymi stanoviskami právnych
zástupcov, Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa XX.F. XXXX, č.k.: XPs/X/XXXX - XX (čl. 8),

výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX k XX.XX.XXXX (čl. 11), aktuálnym výpisom z Listu vlastníctva č.
XXXX (čl. 17), potvrdením o zaplatení z XX.XX.XXXX (čl. 48), Kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX (čl. 51),
listinou daňového úradu z XX.XX.XXXX (čl. 58), výpisom z pozemkovej knihy, vložky č. XXX (čl. 120),
výmerom č. XXX/XXXX (čl. 131) , ako aj ostatnými listinami a a zistil nasledovné.

7. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že podiel na nehnuteľnosti, ktorý svedčí podľa
zápisuvkatastrinehnuteľnostižalovaným,patrídodedičstvaponeb.B.X.,tetežalobkyne,ktorázároveň
je jedinou dedičkou po menovanej.

8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 05.10.2021 tvrdil, že nehnuteľnosť, ktorá je

predmetomsporunadobudliichrodičianazákladekúpnejzmluvy,následnýzápisžalovanýchdokatastra
nehnuteľností bol však vykonaný na základe osvedčenia o vydržaní nehnuteľnosti. Existujú teda dva
tituly nadobudnutia vlastníckeho práva. Žalovaní sa mohli svojho práva domáhať určovacou žalobou,
avšak zvolili krajný prístup, a to osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva. Navyše žalovaní začali riešiť
zápis svojho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až v dobe, keď žalobkyňa podnikla kroky k

vysporiadaniu pozemkov. Žalovaní vydržali iba pozemky po B. X. P. R. J. a nie je zrejmé, prečo nemali
záujem vydržať aj ostatné pozemky, na ktorých bola ako spoluvlastník zapísaná žalobkyňa. Žalovaní
museli vedieť, že na liste vlastníctva je zapísaný jediný žijúci spoluvlastník z pôvodnej rodiny. Neexistuje
priamy jednoznačný dôkaz, ktorý by podporoval tvrdenia žalovaných o nadobudnutí vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti kúpou pozemku. Podmienky vydržania nehnuteľnosti neboli s ohľadom na všetky

skutočnosti, tak neboli naplnené. Žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná z dôvodu, že je poslednou
žijúcou príbuznou po B. X.. Bolo predložené rozhodnutie o vyhlásení za mŕtvu a taktiež notár konal so
žalobkyňou aj vo veci dedičstva po B. X., ako jedinou žijúcou príbuznou. Žalovaní nepredložili dôkaz,
že mala nejakých potomkov. Po potomkoch žalobkyňa ďalej nepátrala.9. Žalovaní zotrvali na všetkých svojich písomných podaniach, no primárne na vznesenej námietke
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Žalujúca strana mala pátrať po priamych potomkoch B.T. X.

a ich prípadnú neexistenciu mala súdu riadne zdokladovať za účelom preukázania, že je výlučnou
dedičkou po poručiteľke. Rovnako aj v prípade, keby B. X. priamych potomkov nemala, tak žalobkyňa
nepreukázala neexistenciu iných ďalších potomkov zo širšej rodiny poručiteľky, a teda neuniesla
dôkazné bremeno ohľadom tohto svojho tvrdenia. Stranami sporu v súdnom konaní o určenie, že vec
patrídodedičstva,bymalibyťvšetcipotencionálnidedičia,nakoľkosa jednáonerozlučnéspoločenstvo.

Žalobkyňa nedoložila súdu žiaden dôkaz ohľadom toho, žeby bola výlučnou dedičkou. Vo veci samej,
žalovaní dostatočne preukázali oprávnenosť a dobromyseľnosť držby rodičov žalovaných k spornej
nehnuteľnosti, produkovali množstvo dôkazov, z ktorých je zrejmá dobromyseľnosť rodičov žalovaných,
taktiež preukázali existenciu nadobúdacieho titulu, ktorá je pre oprávnenosť držby kľúčová, rovnako
aj doklady o čiastočnej úhrade kúpnej ceny a doklady o úhrade všetkých daní a poplatkov, ktoré
vyrubili správne orgány v danom období. Držba rodičov žalovaných danej nehnuteľnosti trvala zákonom

predpísanú dobu a nebola rušená, trvala nepretržite a vrátenie danej nehnuteľnosti sa v danom spornom
období nedomáhala ani samotná poručiteľka. Už rodičia žalovaných na základe vydržania nadobudli
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, a to ešte pred predpokladaným dátumom úmrtia B. X., ktoré
vyplýva z rozhodnutia o vyhlásení za mŕtvu. Následne v tejto držbe pokračovali samotní žalovaní. Možno
tiež považovať za nesporné, že B. X. bola vydatá. Podľa zisteného žalovanými, za muža menom V. X.,

resp. V. X.. Dôkaz nepredložili, nakoľko preukázanie splnenia podmienok aktívnej vecnej legitimácie,
zaťažuje žalobkyňu.

10. V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že
až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom

v danom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1
C.s.p.). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci
dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 16. mája 2019, sp.zn.: 8Cdo/94/2018).

11. Podľa § 78 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), nútené
spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť
všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých
subjektov podľa odseku 1.

12. Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa § 473 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v prvej skupine dedia poručiteľove

deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

14. Podľa § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský
podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom
ich potomci.

15. Podľa § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine
manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred
jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli
odkázaní výživou na poručiteľa.

16. Podľa § 474 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel
však vždy najmenej polovicu dedičstva.

17. Podľa § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej

skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného
roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť
alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.18. Podľa § 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí,
nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

19. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, možno považovať za nesporné, že žalovaní na základe
osvedčenia o dedičstve nadobudli vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu B. X., rod. X.. Táto
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti nadobudla na základe dedenia, čo vyplýva z titulu nadobudnutia
pri jej mene v liste vlastníctva a korešponduje aj so zápisom v pôvodnej pozemkovej knihe, vložka č.
XXX, že išlo o nadobudnutie vlastníckeho práva titulom dedenia po N. X., rod. S., č.d. XXX/XXXX (F.

XXX/XX - X), po S. X., č.d. XXX/XXXX (F. XXX/XX - XX) a V. X., č.d. XXX/XXXX (F. XXX/XX - X).

XX. Podľa Kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX, Š. X. predávanú nehnuteľnosť zapísanú v pozemno-knižnom
protokole (vložke) č. XXX zdedila po N. X., rod. S. a V. P. S. X.. Je tak zrejmé, že Š. X. je zároveň B. X.,
rod. X., ktoré zápis vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti pôvodne svedčil. Je tiež nesporné, že
v roku XXXX B. X. nebola vydatá, svedčí o tom kúpna zmluva i napríklad výmer Miestneho národného

výboru č. XXX/XXXX. Zo žiadosti B. X. o zrušenie uvalenej národnej správy domu na K. Č.. XX vyplýva,
že je jedinou žijúcou dedičkou a v krátkej dobe má byť nehnuteľnosť prepísaná na menovanú. Uvádza
sa, že vyhlásenie za mŕtvych bolo prevedené uznesením okresného súdu č. XX/XX. Je tak zrejmé, že
vlastnícke právo k nehnuteľnosti B.T. X. bolo do pozemkovej knihy, vložky č. XXX zapísané na podklade
následných dedičských konaní a to v rokoch XXXX-XXXX. Tu je B. X. už zapísaná ako X., rod. X., teda

sa v období po roku XXXX vydala.

21. Z Rozsudku Okresného súdu A. zo dňa XX.F. XXXX, č.k.: XPs/X/XXXX - XX (odsek 2) bolo
preukázané, že rodičmi B. X. boli Á. X. a N. X., rod. S.A.. Rodičmi matky žalobkyne - S. X. - boli tie isté
osoby, ako rodičia B. X.. Teda B. X. a matka žalobkyne boli sestry. Žalobkyňa je neterou B. X..

22. Žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu v spore odôvodnila tým, že je jedinou žijúcou dedičkou po B. X..
Bolo preukázané, že B. X. bola vydatá žena. Nebolo preukázané, že mala potomkov. Za tejto situácie,
ak by išlo o bezdetné manželstvo, dedí manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom
najmenejpodobujednéhorokupredjehosmrťouvspoločnejdomácnostiaktorísaztohtodôvodustarali

o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niet potomkov a manžel zomrie
skôr a nie je ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí
žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z
toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Pre prejednávanú
vec to znamená, že ak nededili po B. X. deti, ani manžel, ani rodičia, ani iné oprávnené osoby, dedili

jej súrodenci (teda napríklad aj matka žalobkyne, bola jej sestrou). Ak niektorý zo súrodencov nededí,
dedia jeho deti (ako napríklad žalobkyňa). Tu sa ale vyžaduje preukázať (ak bezdetné manželstvo
zaniklo smrťou manžela B. X., teda zomrel pred ňou), koľko súrodencov mali B. a S. T.. X. a kto sú
ich potomkovia. Súd nevylučuje, že jediným žijúcim potomkom súrodencov B. X. zostala žalobkyňa,
preukázanétoalenebolo.Eštepredtýmalenebolopreukázané,žebybezdetnémanželstvoB.X.zaniklo

smrťou jej manžela.

23. Nakoľko pre konanie o určenie, že vec patrí do dedičstva sa vyžaduje, aby sa tohto zúčastnili
všetci dedičia, ktorí tak tvoria nútené spoločenstvo, musel súd konštatovať, že je tu nedostatok na
strane aktívnej vecnej legitimácie žaloby a túto zamietnuť bez toho, aby mohol vykonať dokazovanie

vo veci samej. Súd eviduje aj taký právny názor, kedy pre podanie žaloby o určenie, že vec patrí
do dedičstva postačuje, že ju podá hoci len jediný z predpokladaných dedičov. S týmto právnym
názorom ale nesúhlasí a pridržiava sa toho, čo vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp.zn.:
XCdo/XX/XXXX. Zástancovia opačného právneho názoru argumentujú tým, že určovacie konanie je
len podkladom pre ďalšie konanie, a to dedičské, kde sa rozhodne, kto vec zdedí a bude konané so

všetkými dedičmi. Tu sa ale pracuje s verziou, že určovacie konanie dopadne v prospech žalobcu
(jednéhozdedičov).Trebavšakpočítaťajstým,žeurčovaciažalobamôžebyťzamietnutáaprávoplatne
skončené konanie tak bude tvoriť prekážku rozhodnutej veci a vec nebude možné prejednať znova. Ak
sa určovacieho konania nezúčastnia všetci dedičia, nemôžu pred súdom uplatniť všetky svoje námietky.
Preto ak pre neúspech (neunesenie dôkazného bremena) jedného z dedičov v určovacom konaní, vec

nebude možné znova prejednať, ostatní dedičia, ktorí mohli vo veci uviesť tvrdenia a predložiť dôkazy,
ktorémohlimaťvplyvnavýsledokkonania,súzurčovaciehokonaniatakýmtoprístupomvylúčení.Potom
konaním jedného z dedičov by mohlo dôjsť k zamietnutiu určovacej žaloby bez toho, aby ostatní mohli
v konaní uplatniť všetko, čo považujú za potrebné a predložiť dôkazy a vo výsledku možno aj uspieť vspore. Boli by preto takýmto prístupom vylúčení z konania, čo je neprípustné. Preto tak dedičského, ako
i určovacieho konania o tom, že vec patrí do dedičstva, sa musia zúčastniť všetci dedičia.

24. S otázkou vecnej legitimácie súvisí aj naliehavý právny záujem na veci. V tejto súvislosti, ak
žalobkyňa nepreukázala aktívnu vecnú legitimáciu v spore, nemôže ani s úspechom tvrdiť, že má
naliehavý právny záujem na veci.

25. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci.

26. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní plne úspešní, a preto im patrí právo na náhradu trov konania v rozsahu

100%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,

e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.