Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 19, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/196/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713205899
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1713205899.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského, v právnej veci žalobkyne: M..
M. N., P.. XX. XX. XXXX, Y. Y. Č.. XX, zastúpená advokátom: JUDr. Michal Hutta, PhD., Bezekova ul.
č. 13, Bratislava, proti žalovanej: G.. N. P., P.. XX. XX. XXXX, Y. L. S.. Č.. XXX/XXX, J., zastúpená:
Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., IČO: 36 860 662, Bajkalská ul. č. 13, Bratislava,

o zaplatenie istiny 1. 000 eur príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok zo dňa 10. mája 2017, č. k. 37C/178/2013 - 456, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 1. 000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1. 000 eur od 28. marca
2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 34, § 35 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, §
456, § 457, § 458 ods. 2, § 725, § 728, § 732 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods.
1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 18 ods. 2 a 5 zákona č. 586/2003 Z. z. o
advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších
predpisov, účinnom do 31. decembra 2012 a vecne tým, že žalobou uplatnený procesný nárok je
dôvodný, keď zistil, že v posudzovanej veci sa stretli dve ženy, ktoré spolu uzatvorili zmluvu, predmetom
ktorej bolo nemožné plnenie, a preto je žalovaná v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka povinná vrátiť
žalobkyni všetko, čo od nej podľa neplatnej zmluvy dostala. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že

medzi žalobkyňou a žalovanou vznikol zmluvou z 12. apríla 2010 právny vzťah z príkaznej zmluvy,
ktorú obsahovo koncipovala žalovaná, ktorá pri vymedzení vzájomných plnení zmluvných strán, ani pri
následnom vykonávaní úkonov právnej služby na základe príkaznej zmluvy nepostupovala s náležitou
odbornou starostlivosťou advokáta, keďže 12. apríla 2010 mala dostatok indícií o tom, že žalobkyňa s
manželomnemajúžiadnymajetokvbezpodielovomspoluvlastníctvemanželov.Poukázalnaskutočnosť,
že od 24. februára 2010 mala žalovaná vedomosť o tom, že manžel žalobkyne v návrhu na rozvod

manželstva uvádzal, že od roku 2006 už nemajú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a
i keď išlo iba o tvrdenie manžela žalobkyne, mohla ho žalovaná neskôr pokladať za preukázané, keďže
jej dňa 23. marca 2010 žalobkyňa poslala emailovú správu, súčasťou ktorej bola príloha obsahujúca
zdigitalizované potvrdenie notára D.. X. O. zo dňa 23. marca 2010, v ktorom notár potvrdil, že dňa 06.
novembra 2006 boli osvedčené podpisy žalobkyne na dvoch vyhotoveniach zmluvy o vyporiadaní BSM.
Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že procesná obrana žalovanej vo forme

kompenzačnej námietky neobstojí, nakoľko pokiaľ by žalovaná postupovala s odbornou starostlivosťou
advokáta,malavdobeod23.marca2010do12.apríla2010dostatokčasunato,abysiodsvojejklientkyzistila, ktoré nehnuteľnosti boli predmetom vyporiadania BSM a či na základe zmluvy o vyporiadaní BSM
došlo aj k zápisu vlastníckych práv do katastra nehnuteľností s tým, že ak by žalovaná takto postupovala
dozvedela by sa, že zmluva o vyporiadaní BSM (zo dňa 06. novembra 2006) nebola nikdy zavkladovaná

do katastra nehnuteľností a ako odborne zdatná advokátka následne mohla svojej klientke vysvetliť,
že nakoľko účastníci zmluvy o vyporiadaní BSM zo dňa 06. novembra 2006, do 06. novembra 2009
nepodali návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, platí, že od dohody odstúpili
a ich bezpodielové spoluvlastníctvo sa tak transformovalo na spoluvlastníctvo podielové. Uviedol, že
pokiaľ by žalobkyňa mala záujem o poskytovanie úkonov právnej pomoci pri vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva, mohla následne žalovaná uzavrieť so žalobkyňou príkaznú zmluvu, ktorej predmetom
by bolo právne zastúpenie žalobkyne pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva, no žalovaná nič
z toho v dobe od 23. marca 2010 do 12. apríla 2010 neučinila a namiesto toho skoncipovala zmluvu,
v ktorej článku I. obsahovo vymedzila plnenie advokáta ako „Právne zastúpenie vo veci zrušenia
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva“, teda ako plnenie, ktoré bolo v čase
uzatvorenia zmluvy nemožné, pričom ďalšej chyby sa žalovaná dopustila, keď ani po oboznámení sa so

znením rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 5C 119/06 - 24 a s tým, že nadobudol právoplatnosť
dňa 19. júna 2006, neskoncipovala novú zmluvu o právnej pomoci, v ktorej by bolo jasne pojmovo
vyjadrené, že predmetom plnenia advokáta bude poskytovanie úkonov právnej služby súvisiacich s
vyporiadaním podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, na ktoré sa transformovalo zaniknuté
BSM. Priznanie príslušenstva k uplatnenej istine odôvodnil súd prvej inštancie vecne tým, že žalobkyňa

poskytla na základe neplatnej zmluvy žalovanej plnenie vo výške 1. 000 eur, ktoré jej žalovaná nevrátila
ani po doručení výzvy na vrátenie žalovanej istiny dňa 22. marca 2012, čím sa žalovaná dostala dňa
28. marca 2012 do omeškania s plnením peňažného dlhu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil
právne ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a vecne tým, že procesne úspešnej žalobkyni priznal proti neúspešnej
žalovanej nárok na náhradu trov konania s tým, že po právoplatnosti rozsudku rozhodne o konkrétnej

výške náhrady trov vzniknutých v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v konaní pred odvolacím
súdom samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

2.

Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.), konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.),
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365

ods. 1 písm. f/ C. s. p.), ako i z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť
a zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že nesprávne
skutkové zistenia súdu prvej inštancie spočívajú v tom, že dňa 12. 04. 2010 síce došlo k uzatvoreniu

písomnej Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, no rozhodne nie je pravdou tvrdenie, že mala vedomosť
o tom, že vtedajší manželia (žalobkyňa a jej manžel) nemajú žiadny majetok v BSM s tým, že z emailovej
komunikácie zo dňa 23. 03. 2010 nevyplýva, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy o vyporiadaní BSM, nakoľko
zo znenia notárom predloženého potvrdenia je možné usúdiť len to, že notár osvedčil podpis žalobkyne
na Zmluve o vyporiadaní BSM a z uvedeného nie je možné vyvodiť, že by bola táto zmluva podpísaná

aj bývalým manželom žalobkyne a už vôbec nie to, či bola právne perfektná. Žalovaná poukázala na
emailovú komunikáciu zo dňa 31. 03. 2010, ktorá dokazuje skutočnosť, že ani právny zástupca manžela
žalobkyne nemal vedomosť o zrušení a vyporiadaní BSM medzi vtedajšími manželmi, nakoľko ešte
12 dní pred uzatvorením Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci navrhol vyporiadanie BSM žalobkyne
a jej vtedajšieho manžela. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu prvej inštancie, že mala indície o zrušení BSM

vtedajších manželov namietla, že zo žiadneho dôkazu predloženého v konaní nevyplýva, že mala v čase
uzatvorenia Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci alebo pred jej uzatvorením k dispozícii, či už Zmluvu
o vyporiadaní BSM podpísanú oboma manželmi (s úradne osvedčenými podpismi) alebo rozsudok
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5C/119/2006 o zrušení BSM za trvania manželstva. Uviedla, že
za právne relevantnú nepovažuje nepodpísanú Zmluvu o vyporiadaní BSM medzi žalovanou (zrejme

„žalobkyňou“, pozn. odvolacieho súdu) a jej bývalým manželom, nakoľko sa o takýto dokument nemohla
pri poskytovaní právnych služieb spoľahlivo oprieť s tým, že potvrdenie notára O. nemožno v žiadnom
prípade vziať ako kľúčový dôkaz potvrdzujúci uzatvorenie dohody o vyporiadaní BSM medzi žalobkyňou
a jej vtedajším manželom, pretože notár len potvrdil, že osvedčil podpis žalobkyne, nie jej vtedajšiehomanžela E.. N.. Nestotožňujúc sa s absolútnou neplatnosťou Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci
z dôvodu nemožnosti plnenia žalovaná namietla, že žalobkyňa ju nemohla vopred upozorniť, že má
zrušené a vyporiadané BSM, keď táto nepoznala rozdiel medzi BSM a podielovým spoluvlastníctvom,

ktorý jej doposiaľ nie je úplne zrejmý, a teda úmyslom žalobkyne pri uzatváraní Zmluvy a udeľovaní
plnej moci bolo, aby jej poskytla právnu pomoc vo veci vyporiadania majetku s bývalým manželom.
Uviedla, že ak by aj pripustila nemožnosť predmetu plnenia a neplatnosť Zmluvy, znamenalo by to
povinnosť zmluvných strán vrátiť všetko, čo na jej základe dostali z titulu bezdôvodného obohatenia
s tým, že v konaní bolo preukázané, že ako advokátka poskytla svoje klientke (žalobkyni) právne

služby jednak vo veci vyporiadania BSM a po získaní informácie, že BSM manželov sa vyporiadať
nemôže, aj vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a preto mal súd prvej inštancie
posudzovať aj bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalobkyne. S poukazom na ust. § 18
ods. 5 zákona o advokácii žalovaná namietla, že súd prvej inštancie vôbec neuviedol, v čom nebola
dodržaná odborná starostlivosť vo vzťahu k jej jednotlivým úkonom právnej služby a vytkla súdu prvej
inštancie, že nesprávne aplikoval právnu normu § 35 ods. 2 (zrejme § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka)

pre určenie neplatnosti Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci aj z dôvodu, že sa nezaoberal vôľou a
okolnosťami podpisu a prípravy plnej moci a širším kontextom konania procesných strán pri uzatváraní
Zmluvy, ktoré v konaní vyšli najavo. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že nekoncipovala novú Zmluvu
o poskytovaní právnej pomoci, ktorej predmetom by bolo poskytovanie právnych služieb súvisiacich s
vyporiadavaním podielového spoluvlastníctva bývalých manželov uviedla, že ak nemal prvoinštančný

preukázané, že išlo o konkludentné pokračovanie v poskytovaní úkonov právnej služby, táto skutočnosť
vyplývala priamo z písomných pokynov žalobkyne. Namietla, že postup súdu prvej inštancie v konaní
vôbec nekorešpondoval s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým bol súd prvej inštancie v zmysle
§ 391 ods. 2 C. s. p. viazaný, nakoľko od vydania uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 06.
2016, sp. zn. 10Co/408/2015, sa konalo jediné pojednávanie, na ktorom súd prvej inštancie konštatoval,

že dokazovanie podľa novej právnej úpravy už vykonávať nemôže a vykonal iba jej výsluch a vo veci
rozhodol. Namietajúc porušenie práva na spravodlivý proces, do ktorého obsahu patrí aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia uviedla, že súd nemôže v hodnotení skutkových zistení absolútne
vynechať časť skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo s tým, že konkrétne ide o absenciu zhodnotenia
dôkazu - Rozhodnutia IX. Disciplinárneho senátu pri Slovenskej advokátskej komore, I. M..-X/XX: XXXX/

XXXX zo dňa 20. 06. 2014, ktoré bolo ako dôkaz vykonané na pojednávaní zo dňa 17. 02. 2015.
Žalovaná v dôvodoch svojho odvolania namietla nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v časti, v
ktorej sa súd prvej inštancie obmedzil len na konštatovanie jej neodbornej starostlivosti pri poskytovaní
úkonov právnej služby, keď v napadnutom rozsudku úplne absentuje akákoľvek zmienka o tom, o ktoré
úkony právnej služby malo ísť. K svojej odvolacej námietke, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, poukázala na stanovisko odvolacieho súdu v uznesení
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 06. 2016, v ktorom odvolací súd konštatoval, že pokiaľ súd
prvej inštancie založil rozsudok vo veci samej (zo dňa 02. 06. 2015) na rozhodnutí IX. Disciplinárneho
senátupriSlovenskejadvokátskejkomore,bolojehopovinnosťouzistiťobsahtohtorozhodnutia,avšakv
odôvodnení napadnutého rozsudku sa predmetné rozhodnutie SAK už vôbec nespomína, a to aj napriek

skutočnosti, že súd prvej inštancie sa s jeho obsahom oboznámil na pojednávaní konanom dňa 17. 02.
2015, z čoho vyplýva, že najskôr rozhodol v prospech žalovanej a následne bez ďalšieho náležitého
konania a objasňovania skutkového a právneho stavu veci rozhodol v jej neprospech, z dôvodu ktorého
je napadnutý rozsudok nespravodlivý, laxný a odporujúci základným zásadám logiky.
3.

Žalobkyňa nevyužila svoje procesné právo na vyjadrenie sa k odvolaniu žalovanej podľa § 373 ods. 3
C. s. p., ktoré bolo doručené jej právnemu zástupcovi dňa 25. 07. 2017,

4.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 ods. 1 a § 380 ods.
l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie
je možné odvolaciemu prieskumu podrobiť vzhľadom na jeho opätovnú nepreskúmateľnosť, nakoľko

z odôvodnenia rozhodnutia ani implicitne nevyplýva zhodnotenie všetkých súdom prvej inštancie
vykonaných dôkazov.

5.Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.

V posudzovanej veci ide o v poradí druhý prvoinštančný rozsudok, keď rozsudok súdu prvej inštancie

zo dňa 02. júna 2015, č. k. 37C/178/2013 - 262, ktorým žalobu žalobkyne zamietol, zrušil Krajský súd v
Bratislave uznesením zo dňa 30. júna 2016, č. k. 10Co/408/2015 - 406 a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

8.

Podľa § 391 ods. 2 C. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9.

Nosným dôvodom (ratio decidendi) uznesenia odvolacieho súdu, ktorým zrušil v poradí prvé rozhodnutie
súdu prvej inštancie v posudzovanej veci boli vady spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie nevykonal
dokazovanie zamerané na okolnosti uzavretia Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci medzi stranami
sporu, zistenie úvahy, ktorá žalovanú viedla ku koncipovaniu Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci

a splnomocnenia zo dňa 12. 04. 2010 vo veci zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva, právne
relevantným spôsobom neposúdil platnosť Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci v kontexte rozhodnutia
IX. Disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory zo dňa 20. 06. 2014, sp. zn. I. M..-X/XX:
XXXX/XXXX a zároveň nezistil obsah uvedeného rozhodnutia Disciplinárneho senátu, neuviedol svoje
úvahy, ktorými dospel k záveru, že žalobkyňa udelila konkludentný súhlas žalovanej na právne úkony

súvisiace s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a najmä, že zákonný sudca založil odôvodnenie
rozhodnutia na svojich teoretických a subjektívnych úvahách o prejednávanej veci.

10.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie po vrátení spisu odvolacím súdu vo veci nariadil
pojednávanie na 21. 12. 2016, ktoré bolo bez prejednania veci odročené na 10. 03. 2017 a následne
na 10. 05. 2017, na ktorom, po vypočutí oboch strán sporu, súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol.

11.

Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovanej v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie
napriek tomu, že svoje v poradí prvé rozhodnutie v tejto právnej veci založil na rozhodnutí IX.
Disciplinárneho senátu pri Slovenskej advokátskej komore zo dňa 20. 06. 2014, sp. zn. I. M..-X/XX:

XXXX/XXXX, keď dospel k záveru, že pri posudzovaní nároku uplatneného žalobkyňou v konaní podľa
ust. § 18 ods. 5 zákona o advokácii bol v súlade s ust. § 135 ods. 2 O. s. p. týmto rozhodnutím viazaný
(z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že nebolo preukázané, že disciplinárne obvinená žalovaná
nekonala s odbornou starostlivosťou), avšak pri opätovnom prejednaní veci dospel k opačnému
právnemuzáveruoprocesnomnárokužalobkyne,tedažežalovanánepostupovalasnáležitouodbornou

starostlivosťou advokáta, v dôsledku čoho koncipovala Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, ktorej
predmetom bolo nemožné plnenie, bolo jeho povinnosťou v odôvodnení napadnutého rozsudku uviesť
úvahy a z nich vyplývajúce závery, ktoré ho viedli k prehodnoteniu jeho pôvodného názoru na obsah a
záväznosť vyššie uvedeného rozhodnutia Disciplinárneho senátu.12.

Odvolací súd považuje za potrebné zároveň uviesť, že súd prvej inštancie síce posudzoval právne
platnosť príkaznej zmluvy - Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci z dôvodu možnosti (nemožnosti)
plnenia, keď ustálil objektívne zistený skutkový stav tak, že žalovaná v čase od 23. marca do 12.
apríla 2010 (do uzavretia príkaznej zmluvy) mala dostatok času, aby si od svojej klientky zistila,
ktoré nehnuteľnosti boli predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto

mohla následne so žalobkyňou uzavrieť príkaznú zmluvu, ktorej predmetom by bolo právne zastúpenie
žalobkyne pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva, avšak v odôvodnení napadnutého rozsudku
opätovne absentuje vysvetlenie úvahy, tak ako na to poukázal odvolací súd v uznesení zo dňa
30. júna 2016, č. k. 10Co/408/2015-406, ktorým v poradí prvý rozsudok v tejto právnej veci zrušil,
ktorá žalovanú viedla ku koncipovaniu Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci a splnomocnenia vo
veci zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda odhliadnuc od jazykového vyjadrenia

ustanovenia čl. I. Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, podľa ktorého sa právne zastúpenie týkalo
zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, súd prvej inštancie opomenul posúdiť
prípadnú vôľu žalovanej zastupovať žalobkyňu za účelom poskytovania právnych služieb vo veciach
celkového majetkového vyporiadania jej vzťahov s vtedajším manželom,

13.

Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
keď ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle jeho správnej dikcie aplikoval v
nesprávnom znení vo vzťahu k neplatnosti Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci s tým, že predmet

plnenia zmluvy je nemožný, a preto je neplatná, nakoľko neplatnosť právneho úkonu pre nemožnosť
plnenia upravuje ustanovenie § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenie, ktoré upravuje spôsob
interpretácie právnych úkonov vyjadrených slovami (ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd prvej
inštancie z hľadiska jeho právneho významu pre posudzovanú vec ani neaplikoval, keďže vychádzal z
deklaratórneho výkladu predmetu právneho zastúpenia v zmysle Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci

a splnomocnenia bez toho, aby vysvetlil dôvody, pre ktoré podľa vôle žalovanej sa predmetná zmluva
nemohla vzťahovať aj na poskytovanie právnych služieb v širšom kontexte úpravy majetkových pomerov
žalobkyne a jej manžela, t. j. prvoinštančný súd na svoje právne závery aplikoval nesprávnu právnu
normu.

14.

Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie pri svojom opätovnom rozhodovaní v posudzovanej veci
nevyhodnotil ním vykonané dôkazy spôsobom naznačeným v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu,
čím nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu (resp. nie v celom rozsahu), ktorým bol viazaný, a

tak vybočil z medzí vytýčených čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 2 Listiny a porušil
právo na spravodlivý proces a právo na súdnu ochranu (čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl.
36 ods. 1 Listiny) procesných strán.

15.

Z dikcie ustanovenia § 191 ods. 1, 2 C. s. p. vyplýva, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy
hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol
vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol
vôbec zaoberať. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v

konaní nerozhodol vôbec) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

16.

Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že nakoľko súd prvej inštancie v priebehu konania zmenil

svoj právny názor na posudzovanú vec a vo svojom v poradí prvom rozsudku dospel k právnemu
záveru o nedôvodnosti žaloby a v poradí druhom rozsudku žalobe vyhovel, nie je možné napadnuté
rozhodnutie považovať za preskúmateľné najmä z dôvodu, že skutkové zistenia, ktoré v pôvodnom
konaní považoval za rozhodujúce pre posúdenie opodstatnenosti žalobného nároku (rozhodnutie IX.DisciplinárnehosenátupriSlovenskejadvokátskejkomorezodňa20.06.2014,sp.zn.I.M..-X/XX:XXXX/
XXXX), nielenže nepodriadil svojmu opačnému právnemu záveru, ku ktorému dospel v ďalšom konaní,
ale zároveň ich úplne opomenul uviesť v odôvodnení nového rozhodnutia.

17.

Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že zákonným sudcom je nielen sudca určený rozvrhom
práce podľa osobitného predpisu, ale aj sudca, ktorý rešpektuje právny názor vyjadrený v zrušujúcom

rozhodnutí súdu vyššieho stupňa. Porušenie tejto zásady je na úkor procesných práv strán sporu a
odníma sa im možnosť konať pred súdom.

18.

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.

b) a c) C. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude
povinnosťouprvoinštančnéhosúduprávnerelevantnýmalogickýmspôsobomvyhodnotiťvšetkydôkazy,
právne posúdiť dôvodnosť nároku uplatneného žalobkyňou v konaní, ako i námietky žalovanej a najmä
vypracovať rozhodnutie vo veci zákonom predpísaným spôsobom, t. j. tak, aby bolo rozhodnutie súdu
prvej inštancie preskúmateľné.

19.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

20.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).