Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Monika Vozárová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21C/31/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119206242
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2119206242.6
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: LMK Reality s.r.o., IČO: 47211393, Šelpice 156, zastúpený:
JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, advokát, Sladovnícka 22/22, Trnava proti žalovanému: T. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom X. XX, zastúpený: GHS Legal, s.r.o., IČO: 47232544, Lazaretská 3/A, Bratislava, o
nariadenie predaja bytu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa24.07.2019domáhalvydaniarozhodnutia,ktorýmsúdnariadi
predaj bytu č. X nachádzajúceho sa na l. poschodí, vchod Z. W. X; v bytovom dome súpisné číslo XXX
na adrese Z. W. X v O., postavenom na pozemku parc. č. XXX, katastrálne územie O., okres O., obec
O., zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, vrátane tomu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k
pozemku (ďalej len "predmetný byt"), ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného a to s poukazom na
§ 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome so súpisným číslom XXX nachádzajúcom sa na adrese Z. W. X, O., zapísaný na liste vlastníctva
č. XXX, okres O., obec O. a katastrálne E. O. (ďalej aj len ako "X. dom"), teda bytu č. X na I.. poschodí
s podielom X/X, bytu č. X na X. poschodí s podielom X/X, bytu č. X na X.. poschodí s podielom X/
X, nebytového priestoru č. X-X v suteréne s podielom X/X, nebytového priestoru č. X-X v suteréne s
podielom X/X, nebytového priestoru č. X-X v suteréne s podielom X/X, nebytového priestoru č. X-X v
suteréne s podielom X/X, a spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu,
ako aj spoluvlastníkom pozemku, na ktorom je bytový dom postavený. Žalobca je právnickou osobou,
v mene ktorej koná konateľka spoločnosti O. W. a na základe rozhodnutia príslušného orgánu žalobcu
je oprávnená užívať byt č. X na účely bývania dlhodobo spolu so svojím partnerom N.. P. Y., byt č. X a
byt č. X na účely bývania dlhodobo užívajú rodinní príslušníci pani O. W., a to jej dcéra pani T. W. a X-
ročná vnučka mal. Q. W.. Žalovaný je výlučným vlastníkom predmetného bytu. V januári XXXX žalovaný
prenajal predmetný byt nájomcovi Y. O., pričom byt užívajú okrem neho ďalší ľudia z ulice. Správanie
nájomcov bývajúcich v predmetnom byte dosahuje takú intenzitu, že sústavne porušuje dobré mravy v
dome a to konkrétne vodenie čudných ľudí do bytu a bytového domu v nočných hodinách, prenikanie
nadávok z bytu žalovaného, ako aj zo dvora, s vulgárnymi a hrubými slovami, ktorými sú vystavení
ostatní vlastníci a osoby užívajúce v ostatných bytoch, nadmerným hlukom v dôsledku púšťania hlučnej
hudby, vibráciami z tejto hudby, čím dochádza k rušeniu vo výkone vlastníckych a iných užívacích práv
ostatných vlastníkov a osôb oprávnených byty a nebytové priestory užívať. Obyčajné ústne upozornenia
na nerušenie pokojného bývania ani výzvy správcu adresované žalovanému vlastníkovi nemali žiaden
účinok a žalobca opakovane párkrát do mesiaca musel privolávať mestskú políciu .3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že je nedôvodná, neopodstatnená, vykonštruovaná,
šikanózna, s úmyslom pozbaviť žalovaného jeho vlastníctva k bytu, pričom v čase podania žaloby už
pán O. v predmetnom byte nebýval a iným osobám do užívania byt poskytnutý nebol.
4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 01.10.2021 zobral svoju žalobu späť v celom rozsahu a žiadal
konanie zastaviť z dôvodu, že stav v bytovom dome sa ukľudnil a v predmetnom byte už nájomcovia
nebývajú. Žalobca žiadal priznať náhradu trov konania z dôvodu, že žaloba bola podaná dôvodne a bola
jediným účinným nástrojom bránenia práv žalobcu, čo žalobca preukazuje listinnými dôkazmi, ktoré už
sú súčasťou spisu. V čase podania žaloby a aj následne v priebehu súdneho konania nájomníci stále
bývali v predmetnom byte, na preukázanie čoho žalobca predložil fotografie z obdobia od 22.7.2019
do 17.08.2019. Žalovaný vyprázdnil predmetný byt až v priebehu súdneho konania po podaní žaloby
a to z dôvodu zjavného účelového konania, aby žaloba nebola úspešná, preto nemôže ísť na ťarchu
žalobcu povinnosť niesť trovy konania, keďže z jeho strany bola žaloba podaná dôvodne a opodstatnene
a dokonca na základe výslovného znenia ust. § 11 ods. 5 zák. č. 182/41993Z.z. bytového zákona,
kedy zákon takúto ochranu ostatným vlastníkom a priori proti inému vlastníkovi, ktorý porušuje svoje
povinnosti, priamo priznáva a udeľuje mu oprávnenie sa obratom domáhať ochrany na súde, k čomu
zákon nevyžaduje splnenie žiadnych iných podmienok. Súd je viazaný tým, aby v konkrétnom súdnom
konaní si všímal všetky okolností, ktoré viedli strany resp. žalobcu k uplatneniu nároku na súde, a
teda priznanie trov konania žalobcovi voči žalovanému v prípade, že zastavenie konania zo strany
žalobcu zapríčinil svojim účelovým správaním práve žalovaný, nie je v žiadnom prípade nespravodlivé,
prípadne priečiace sa zákonu, práve naopak je to istá forma sankcie pre žalovaného a výstraha
pred jeho prípadným budúcim opätovným konaním/správaním sa voči vlastníkom ostatných bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome. Už zo samotnej skutočnosti, že výzvy, žiadosti, sťažnosti
žalobcu adresované žalovanému, a to ani prostredníctvom správcu bytového domu, ani prostredníctvom
samotných nájomcov, počas ročného obdobia neboli postačujúce, resp. nemali žiaden efekt, keďže
žalovaný neurobil žiadnu nápravu, neprijal žiadne opatrenie, práve naopak svojim nájomcom umožnil
pokračovať v porušovaní domového poriadku, dobrých mravov a nočného pokoja, je viac než zrejmé a
nepochybné, že bez podania žaloby by protiprávny stav pretrvával aj naďalej.
5. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 18.10.2021 uviedol, že so späťvzatím žaloby a
zastavením konania súhlasí a avšak vzhľadom na to, že žalobu aj postup žalobcu v konaní považuje
za nedôvodné a šikanózne, žiada, aby mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu,
nakoľko v žiadnom prípade nezavinil zastavenie konania. Žaloba bola podaná nedôvodne a od samého
počiatku predstavovala šikanózne konanie Žalobcu vo vzťahu k žalovanému, ktoré bolo motivované
skutočnosťou,žežalovanýnesúhlasilsvykonanímvstavbyvpodkrovíBytovéhodomuzostranyžalobcu.
Všetky byty nachádzajúce sa pod podkrovím Bytového domu vlastní žalobca, ktorý chce podkrovie
Bytového domu zobytniť a spojiť so svojimi bytmi a vytvoriť tak mezonetové byty, ktoré budú vo výlučnom
vlastníctve žalobcu. Žalovaný uvedené neodmieta, avšak odmieta, aby novovytvorené priestory pripadli
v celom rozsahu žalobcovi. Z uvedeného dôvodu predstavuje žalovaný pre žalobcu tzv. nepohodlného
vlastníka bytu, ktorý bráni plánom žalobcu v rozšírení svojich bytov. Pred podaním žaloby na schôdzi
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v Bytovom dome uskutočnenej dna 19.10.2018 si žalobca
jednostranne (žalobca vlastní v Bytovom dome 5 bytových a nebytových priestorov z celkového počtu
9, pričom manžel a dcéra konateľky žalobcu vlastnia v Bytovom dome (každý) jeden bytový, resp.
nebytový priestor, t.j. žalobca vlastní spolu so spriaznenými osobami s konateľkou žalobcu spolu 7
priestorov z 9 v Bytovom dome) odsúhlasil navýšenie preddavkov do fondu opráv Bytového domu zo
sumy 0,38 EUR/m2 na bezprecedentných 4,45 EUR/m2, čo vo vzťahu k predmetnému bytu predstavuje
mesačný preddavok do fondu opráv vo výške 575,11 EUR. Uvedené zvýšenie nebolo pritom žiadnym
spôsobom avizované a ani prediskutované, a to aj napriek skutočnosti, že pre väčšinu vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytových domoch na Slovensku by predstavovala takto nastavená
výška preddavku do fondu opráv likvidačný preddavok s nevyhnutným dôsledkom spočívajúcim vo
vzniku dlhu vo fonde opráv, ktorý zakladá právny dôvod na predaj bytu dlžníka na dražbe. Už
predmetné konanie žalobcu nemožno označiť žiadnym iným spôsobom ako šikanózne konanie, na
ktoré nadväzovalo nižšie uvedené konanie žalobcu, ktoré rovnako ako v prípade konania vo veci,
malo smerovať k zbaveniu sa žalovaného. Keďže žalovaný považuje uznesenie prijaté na schôdzi
vlastníkov bytov a nebytových priestorov uskutočnenej dňa 19.10.2018 za nezákonné a má za to, že
povinnosť platiť šikanózny preddavok do fondu opráv Bytového domu vo výške 575,11 EUR mesačne
mu nevznikla, pričom určenia tejto skutočnosti sa riadne domáha aj na súde, došlo na jeho strane kevidencii (nie vzniku a existencii) dlhu vo výške cca 2.300 EUR. Aj napriek skutočnosti, že žalovaný
v žiadnom prípade nepredstavuje akéhosi "neplatiča" (práve naopak), žalobca na schôdzi vlastníkov
bytov a nebytových priestorov uskutočnenej dňa 02.07.2019 jednostranne odsúhlasil podanie návrhu na
vykonanie dobrovoľnej dražby predmetného bytu žalovaného. Keďže si žalobca uvedomuje, že žalovaný
(aj napriek svojmu dôvodnému presvedčeniu o nezákonnosti uznesenia, ktorým došlo k odsúhlaseniu
zvýšenia preddavku do fondu opráv) nemá problém doplatiť evidovaný (nie existujúci) dlh vo fonde
opráv, čo aj urobil, pričom uvedené malo za následok nemožnosť vykonať dobrovoľnú dražbu z dôvodu
neexistencie dlhu vo fonde opráv, žalobca sa rozhodol pre ďalšie šikanózne konanie - podanie žaloby,
ktorej výsledok malo byť odňatie vlastníctva k predmetnému bytu a zbavenie sa žalovaného, ktorý v
tom čase predstavoval pre žalobcu prekážku brániacu plánom žalobcu na vykonanie vstavby v podkroví
Bytového domu. K späťvzatiu žaloby došlo okrem iného aj z toho dôvodu, že žalobca si uvedomuje,
že po riadne vykonanom dokazovaní by neuniesol dôkazné bremeno. Žalobcom predložené fotografie
nepreukazujú dôvodnosť podanej žaloby. Žalovaný sa nikdy nedopustil žiadneho konania, ktoré by malo
za následok dôvodnosť žaloby. Jediným dôvodom pre podanie žaloby malo byť údajné neprispôsobivé
správanie a konanie pána O., ktorý byt užíval od januára 2019 do začiatku júla (t.j. siedmeho mesiaca
roku) 2019 a ktorý sa po prvej požiadavke zo strany žalovaného z bytu odsťahoval. Všetky e-maily,
ktorými sa konateľka žalobcu sťažovala na pána O. sú datované od 06.05.2019 do 17.06.2019. Z
predmetných sťažnosti je pritom zrejmé, že akonáhle došlo k nejakému konaniu zo strany pána Tura,
ktoré mohlo poslúžiť ako zámienka na podanie sťažnosti zo strany konateľky žalobcu, bolo toto konanie
z jej strany aj reálne na podanie sťažnosti využité. Je pritom zrejmé, že ak by stav deklarovaný žalobcom
v žalobe pretrvával aj po začiatku júla 2019, konateľka žalobcu by ho využila ako dôvod na podanie
ďalšieho sťažnosti zo strany žalobcu. Od júla 2019 nebola v súvislosti s predmetným bytom žalovaného,
ktorý bol od začiatku júla 2019 prázdny, podaná žiadna sťažnosť. Aj napriek skutočnosti, že pán O. býval
v predmetnom byte od januára 2019, e-maily predložené žalobcom sú datovaného až od mája 2019,
na základe čoho má žalovaný za to, že predstavujú účelovo pripravované podklady a dôkazy, ktoré
mali byť neskôr predložené spolu so žalobou. Pán O. predmetný byt neužíval od začiatku júla 2019,
pričom od uvedeného momentu bol byt prázdny, nebol užívaný ani žalovaným. Aj napriek skutočnosti,
predmetný byt bol v čase podania žaloby prázdny a nikto ho neužíval, žalobca sa aj naďalej domáhal
neodkladných opatrení a neustále postupoval tak, aby žalovaný musel vynakladať osobnú energiu,
čas a finančné zdroje na obranu v obave pred nedôvodným zásahom do jeho vlastníckeho práva.
Žalobca vedel už v čase podania žaloby, že žaloba je nedôvodná, so späťvzatím čakal takmer 2 roky
do posledného možného okamihu pred vytýčením prvého pojednávania. Je nepochybné, že uvedený
postup je účelový a šikanózny, pričom má smerovať k finančnému zaťažovaniu žalovaného tak, že
sa podá nedôvodná a šikanózna žaloba, následne sa vykoná niekoľko šikanóznych úkonov, na ktoré
musí žalovaný reagovať (vynaložiť nemalé finančné prostriedky na právne zastúpenie, čas, energiu) a
následne,tesne"otvorením"konaniavovecisamejauskutočnenímpojednávaní,naktorýchbyžalovaný
preukázal absurdnosť, nepravdivosť a nezákonnosť dôkazov (hraničiacu s rizikom naplnenia skutkovej
podstaty trestného činu marenia spravodlivosti), zoberie žalobu späť a požiada o priznanie náhrady trov
konania.
6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.12. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu späť v celom rozsahu, súd v súlade s citovaným
zákonným ustanovením so súhlasom žalovaného konanie zastavil.
13.Priposudzovanínárokunanáhradutrovkonaniapodľa§256ods.1CSPjesúdpovinnývždyskúmať,
či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje
výlučne z procesného hľadiska, nie z hmotného, preto je irelevantné, či išlo o dôvodne podanú žalobu.
Pri zastavení konania teda súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie, ale či
späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky.
14. V tejto súvislosti je dôvodné prihliadnuť aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Nárok na náhradu trov
konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne
podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku
chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku
alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo/225/2010).
15. Ak nie je preukázané, že späťvzatie bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa
celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca v dôsledku
príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí
návrhu (žaloby) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.9.2011, sp. zn. 7MCdo/4/2010).
16. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP napriek požiadavkám
oboch strán sporu neskúmal, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie, resp. či žaloba
bola podaná dôvodne z hľadiska hmotného práva, nakoľko toto by vyžadovalo vykonanie dokazovanie
v rozsahu ako vo veci samej, ale s poukazom na vyššie uvedené súd skúmal z procesného hľadiska,
či sa žalovaný zachoval v zmysle žalobného petitu.
17. Žalobca sa žalobou domáhal nariadenia predaja predmetného bytu vo vlastníctve žalovaného.
18. Žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že nájomca predmetného bytu vo vlastníctve žalovaného pán
O. sa z bytu žalovaného vysťahoval.
19. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa nezachoval v zmysle žalobcovho žalobného petitu, ktorý znel
na nariadenie predaja predmetného bytu, nakoľko žalovaný predmetný byt nepredal, ale vysťahoval
nájomcu.Poposúdenídanejvecizprocesnéhohľadiskasúdpotomdospelkzáveru,žežalobcanezobral
žalobu späť preto, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, ale že žalobu zobral späť
na základe vlastného rozhodnutia, čím zavinil zastavenie konania.
20. O náhrade trov konania žalovaného potom rozhodol súd podľa ustanovenia § 256 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko
žalobca zobral žalobu späť z iného dôvodu, ako pre správanie žalovaného, ktorý sa nezachoval v
zmysle žalobného petitu, preto procesne zastavenie konania zavinil žalobca. O výške náhrady trov
konania žalovaného bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.