Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 21, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cb/15/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7004899943
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7004899943.30

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.DrahomíryBrixiovejačlenovsenátu
JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Nas CZ, a.s. „v likvidaci", Kaprova
42/14, Staré Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 25493876, zastúpeného: JUDr. Jozefom
Chmurom, advokátom, Zvonárska 8, Košice, proti žalovanému: ZACHEM, a.s. Strážske, Námestie
osloboditeľov 70, Michalovce, IČO: 31 730 191, zastúpenému: Mgr. Zuzanou Bdžochovou, advokátkou,

Palkovičova 16, Bratislava, o zaplatenie 420.433,25 eur s príslušenstvom, o návrhu žalovaného na
vydanie rozhodnutia o zastavení konania a o návrhu žalovaného na priznanie plnej náhrady trov konania
takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a návrh žalovaného na vydanie rozhodnutia o zastavení konania.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodne ENERGY SK, a.s.) svojím návrhom zo dňa 8.7.2003 žiadal súd, aby vydal
zmenkový platobný rozkaz, ktorým uloží žalovanému zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 420.433,25
eur (12.665.972,00 Sk) so 6% úrokom ročne od 22.5.2002 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške
1.401,45 eur (42.220,00 Sk) a nahradiť mu trovy konania.

2. Krajský súd v Košiciach po vydaní zmenkového platobného rozkazu (č.k. 4Zm/68/03-60 zo dňa
29.1.2004) a po podaní námietok zo strany žalovaného vykonával dokazovanie v predmetnej veci,
avšak k ukončeniu dokazovania a ani k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej nedošlo. V priebehu
konania totiž na návrh žalovaného - dlžníka bola povolená jeho reštrukturalizácia, v dôsledku čoho bolo
predmetné konanie ex lege prerušené. Následne žalovaný podaním z 26.5.2017 upovedomil súd o tom,

že Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp.zn. 32R/1/2016 vydal dňa 9.5.2017 rozhodnutie,
ktorým potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného a ukončil reštrukturalizáciu žalovaného, v dôsledku
čoho sa ex lege konanie zastavilo. V uvedenom podaní žalovaný zároveň navrhol, a to s odkazom na
ustanovenie § 118 ods. 4, § 120 ods. 1 a § 156 zák.č. 7/2005 Z.z., aby súd vydal rozhodnutie, ktorým
konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 2Cb/15/2004 v celom rozsahu zastaví a prizná
žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Žalovaný sa s procesným návrhom žalobcu nestotožnil a vo svojom vyjadrení uviedol, že právnym
dôsledkom skončenia reštrukturalizácie je zastavenie konania (súdnych a rozhodcovských), ktoré sa
začali pred povolením reštrukturalizácie a ktoré sa jej povolením prerušili (§ 118 ods. 4). K zastaveniu
konania dochádza ex lege, a preto sa o zastavení konania nevydáva rozhodnutie, nakoľko účinky

skončenia konania nastávajú priamo zo zákona, čo v danom prípade je to zverejnením uzneseniareštrukturalizačného súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku 91/2017 zo dňa
15.5.2017.

4. Podľa § 118 ods. 1 ZoKR, povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia
sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.

5. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak zákon neustanovuje inak, reštrukturalizácia bráni tomu, aby
sa na toho istého dlžníka začalo alebo prebiehalo konkurzné konanie; ak počas reštrukturalizácie dôjde
na súd návrh na vyhlásenie konkurzu, súd návrh na vyhlásenie konkurzu uznesením odmietne.

6. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v

reštrukturalizácií uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno
uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.

7. Podľa § 156 ZoKR, zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku,

zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods.
4. Ak zo záväznej časti plánu nevyplýva niečo iné, zaniká tiež funkcia veriteľského výboru a funkcia
správcu.

8. V zmysle citovaného ustanovenia § 118 ZoKR, povolením reštrukturalizácie dochádza ex lege
k prerušeniu okrem iného aj súdnych konaní, v ktorých sa proti dlžníkovi, ktorému súd povolil
reštrukturalizáciu, uplatňujú v súdnom konaní také nároky, ktoré sa uplatňujú prihláškou podľa § 120
ods. 1 ZoKR. Keďže tieto konania sa prerušujú ex lege, súd o prerušení konania nerozhoduje (nevydáva
rozhodnutie).

9. V danom prípade Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp.zn. 3CoKR/21/2016 rozhodnutím
zo dňa 25.8.2016 povolil reštrukturalizáciu dlžníka ZACHEM a.s. Strážske - žalovaného, pričom
predmetné rozhodnutie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 5.9.2016 (Obchodný vestník

170/2016), čo znamená, že týmto dňom došlo k prerušeniu konania vedeného na tunajšom súde
pod sp.zn. 2Cb/15/2004. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva a bolo nesporné, že dňa 9.5.2017
Okresný súd Košice I (v reštrukturalizačnom konaní dlžníka ZACHEM a.s. Strážske - sp.zn. 32R/1/2016)
rozhodol o potvrdení reštrukturalizačného plánu a súčasne rozhodol o skončení reštrukturalizácie,
pričom predmetné rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 15.5.2017 (Obchodný

vestník 91/2017). V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 156 ZoKR zverejnením rozhodnutia došlo
ex lege k zastaveniu konania, t.j. bez ďalšieho priamo zo zákona. Keďže zastavením konania ex lege
nastávajú také isté účinky, ako keby došlo k právoplatnému rozhodnutiu súdu o zastavení konania, nie je
potrebné, aby o zastavení konania rozhodoval súd samostatným rozhodnutím, navyše nemožno platne
a účinne zastavovať konanie už raz zastavené priamo zo zákona. S poukazom na vyššie uvedené teda

platí, že predmetné súdne konanie bolo zastavené priamo zo zákona a to dňom zverejnenia príslušného
uznesenia v Obchodnom vestníku, teda v tomto konkrétnom prípade dňa 15.5.2017.

10. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol návrh žalovaného na vydanie rozhodnutia o zastavení

konania ako nedôvodný.

11. Žalovaný svojim procesným návrhom žiadal tiež rozhodnúť o trovách konania a priznať žalovanému
ich náhradu v plnom rozsahu, keď mal za to, že žalobca zavinil zastavenie konania. V tejto súvislosti

žalovaný tvrdil, a to s odkazom aj na svoje námietky (obranu) učinené v priebehu konania, že
žalobca v konaní nepreukázal uplatnený nárok. Poukázal tiež na to, že si neprihlásil pohľadávku do
reštrukturalizačného konania. K neuplatneniu pohľadávky prihláškou je potrebné uviesť, že zverejnením
uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu sa tieto stávajú nevymáhateľné (§ 155 ods. 2 ZoKR).12. Súd považuje za potrebné uviesť, že konanie môže byť zastavené z rôznych procesných

dôvodov napr. v dôsledku späťvzatia žaloby, v dôsledku nedostatku procesných podmienok, ale aj pre
nezaplatenie súdneho poplatku, kedy o náhrade trov konania rozhodnutie nie je potrebné. O náhrade
trov konania súd spravidla nemusí rozhodnúť ani pri odmietnutí podania v prípade, že žalovanej strane
ešte žiadne trovy nevznikli. Predmetné konanie (pôvodne prerušené) a následne aj zastavené bolo
zastavené ex lege, teda bez ďalšieho priamo zo zákona, a to dňom zverejnenia rozhodnutia vydaného

v osobitnom konaní, a to v Obchodnom vestníku.

13. Keďže v zmysle ustanovenia § 156 ZoKR platí, že sa konanie zastavuje ako celok, v súvislosti s tým
vyvstáva otázka, či má súd v uvedenej procesnej situácií rozhodnúť o trovách konania. S prihliadnutím
na procesný návrh žalovaného, v danom prípade súd na základe analógie procesného práva postupoval

v tomto prípade podľa § 256 ods. 1 CSP (per analógiám), a to v spojení s ustanovením § 262 ods.
1 CSP, a po zistení, že žiadna zo sporových strán nezavinila zastavenie konania vyslovil, že stranám
sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva, a to z nižšie uvedených dôvodov.

14. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

15. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená

zásadouprocesnejzodpovednostizazavinenie.Pojem„procesnézavinenie“vzmyslevyššiecitovaného
zákonného ustanovenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za
zavinenie je teda inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto
zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.

16. Nárok na náhradu trov konania je teda nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale z procesného
práva, preto súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie, pretože by išlo
o posudzovanie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Je potrebné zdôrazniť, že citované
zákonné ustanovenie § 256 ods.1 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého

procesný úkon má za následok zastavenie konania. Preto tvrdenie žalovaného, že žalobca v konaní
nepreukázal uplatnený nárok, je s poukazom na vyššie uvedené bez právnej relevancie.

17. V danom prípade bolo konanie zastavené ex lege, teda priamo zo zákona, a preto je potrebné

vyvodiť, že zastavenie konania nezavinil tak žalobca ako ani žalovaný, z dôvodu ktorého súd žiadnej zo
strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 Civilného sporového poriadku
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno podľa § 365 C.s.p. odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.