Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 28, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/426/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109245857
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109245857.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: A.. F. C., bytom ul. C. H. XX, N. E., proti odporcovi:
K. Q.B. - Z. N. K., S. X, C., o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 3. júna 2011 č.k. 8C 318/2009-128, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a
c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na priznanie náhrady škody
1.643,- Eur s príslušenstvom, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím - personálnym
rozkazom riaditeľa X. Q. S. T. N. F. z 29.10.2008 č. XXXX/XXXX o jeho uvoľnení zo služobného pomeru v
štátnej služby príslušníka Policajného zboru dňom 31.12.2008, potvrdeným rozhodnutím riaditeľa E. Q.
S. T. N. C. C. zo 17.12.2008 č.k. E. - XX - X/PK - XXXX a nesprávnym úradným postupom týchto orgánov.

Návrh, podľa ktorého uplatňovaná škoda predstavuje rozdiel medzi priemerným mesačným služobným
platom a výsluhovým dôchodkom navrhovateľa za tri mesiace, od januára 2009 do konca marca 2009,
posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zák.č. 514/2003 Z.z.“). Ako prvým sa vo veci zaoberal vecnou legitimáciou účastníkov konania.
Vychádzal z toho, že v predmetnej veci je vecne legitimovaný ten, kto je subjektom hmotnoprávneho

vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje, a s ohľadom na to, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody
podľa zák.č. 514/2003 Z.z. posudzoval vecnú legitimáciu podľa jeho ustanovení § 3 a § 4. Podľa
ustanovenia § 3 ods. 1 tohto zákona, nositeľom zodpovednosti za uplatnený nárok nie je odporca,
ale štát, ktorý by v tejto veci odporca zastupoval podľa § 4 ods. 1 písm. b/. Keďže odporca nie
je subjektom hmotnoprávnej povinnosti v tejto veci, návrh zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie odporcu. Po tomto závere sa už meritom veci nezaoberal. Úspešnému odporcovi náhradu

trov konania nepriznal preto, že si ju neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že jeho žalobný
návrh smeruje voči Z. N. K. Q., keďže on jednoznačne ako odporcu uviedol Š. - K. Q. a ani so záverom,
že zodpovedným za uplatnený nárok nie je odporca ale štát. Toto vyjadrenie súdu je v rozpore so znením

jeho návrhu na začatie konania, v ktorej s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. za
odporcu zodpovedného za uplatňovanú náhradu škody uviedol K. Q. a s poukazom na ustanovenie § 4
ods. 1 písm. c/ tohto zákona Z. N. za orgán, ktorý ju v tejto veci zastupuje. Vzhľadom k tomuto nesúhlasil
so záverom súdu prvého stupňa, na ktorom založil napadnuté rozhodnutie, že odporca nie je vecne
pasívne legitimovaný v danej veci. Súdu vytkol i to, že v rozsudku uviedol ako odporcu Z. N. K., hoci tohto
mal uviesť podľa znenia jeho návrhu na začatie konania tak, že odporcom je K. Q., zastúpená Z. N. K. Q..Odporcavovyjadreníkodvolaniunavrhovateľažiadalrozsudoksúduprvéhostupňapotvrdiť,pričomsav
ňom nezaoberal námietkami navrhovateľa v odvolaní, ale podstatou žalobného návrhu, keď poukazoval
na to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukazovania existencie kumulatívnych

podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody pri výkone verejnej moci v zmysle ustanovení zákona
č. 514/20113 Z.z.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. v
rozsahu uvádzanomvodvolaní navrhovateľa podľauplatnených dôvodovbeznariadeniapojednávania

(§ 214 ods. 2 O.s.p.). Zistil, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, pretože prvostupňový súd
dospel vo veci k nesprávnemu skutkovému zisteniu a aj nesprávnemu právnemu záveru, čo zakladalo
dôvod pre jeho zrušenie podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.

Podľa ustanovenia § 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú

orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej
len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 tohto zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným
postupom, pričom v § 4 ods. 1 a 2 ustanovuje, ktorý orgán koná vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci.

Súd prvého stupňa rozhodol vo veci o zamietnutí návrhu na priznanie náhrady škody podľa ustanovení
§ 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. na základe zistenia, že navrhovateľ za
odporcu označil Z. N. K., ktoré nie je podľa tejto zákonnej úpravy pasívne legitimované v danom spore.
Toto jeho konštatovanie však nezodpovedá žalobnému návrhu, v ktorom navrhovateľ jednoznačne za

odporcu označil štát, K. Q., zastúpenú Z. N. K. a ani jeho ďalším vyjadreniam a prednesom v konaní
(napr. č.l. 117).

Skutočnosť, že navrhovateľ za odporcu označil K. Q., za ktorú koná ministerstvo príslušné podľa
ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d/ zák.č. 514/2003 Z.z. podporujú i prejavy odporcu, v ktorých dôsledne

uvádza, že odporcom vo veci je K. Q. - Z. N. K. ako i E. súd N. C. C., ktorý v uznesení o postúpení veci z
04.11.2009 č.k. 24S 42/2009 ako odporcu uvádza K. - Z. N. K. a napokon aj samotný súd prvého stupňa
listinami založenými v spise - vo výzve súdu z 08.12.2009, predvolaní na pojednávanie z 23.02.2011,
zápisnica z pojednávania 03.06.2011 - v ktorých ako odporcu uvádza K. Q. - Z. N. K..

Záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ za odporcu vo veci označil Z. N. K. nezodpovedá návrhu na
začatie konania založenému v spise a ani ďalším prejavom navrhovateľa. Keďže tento nesprávny záver,
ako jediný, viedol súd prvého stupňa k zamietnutiu návrhu na priznanie náhrady škody, odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na
ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa
v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004

Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.