Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, August 6, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/36/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811200595
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8811200595.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa:

X. O., K.. XX. XX. XXXX, O. XXX XX O. XXX, zastúpeného: JUDr. Bartolomej Kaščák, advokát, M. R.
Štefánika 171, Vranov nad Topľou proti odporcom: 1) A. F., K.. XX. XX. XXXX, O. XXX XX O. XXX a 2) Q..
Q. F., K.. XX. XX. XXXX, O. XXX XX O. XXX, zastúpené: JUDr. Dušan Kmec, advokát, M. R. Štefánika
2465, Vranov nad Topľou, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k parcele č. 104/3 - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 788 m2 zapísanej na LV č. XXXX k. ú. O. a toto vyporiadava tak, že parc. č. 104/3
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 788 m2 zapísané na LV č. XXXX k. ú. O. p r i k a z u j

e do vlastníctva navrhovateľa.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni v 1. a 2.rade každej z nich sumu 1.118,96 eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyne v 1. a 2. rade sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania
vo výške 354,68 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 743,14 eur na účet právneho zástupcu

navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyne v 1. a 2. rade sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu trov konania
vo výške 249,33 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov konania
k parc. č. 104/3 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 788 m2, zapísanej na LV č. XXXX k. ú.
O. a toto navrhol vyporiadať tak, že nehnuteľnosť v celosti pripadne do jeho vlastníctva s tým, že
odporkyniam vyplatí sumu po 486 eur. Vo svojom návrhu uviedol, že spolu s odporkyňami je podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc. č. 104/3 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 788 m2,
zapísanej na LV č. XXXX k. ú. O.. Na uvedenej parcele má navrhovateľ vystavaný rodinný dom č. XXX,
ktorý v podiele 1 zdedil po nebohom otcovi a v 1 je vlastníčkou domu navrhovateľa matka Z. O., s ktorou
navrhovateľ v tomto dome býva. Na pozemku za domom majú umiestnenú dreváreň. Parcela č. 104/3 je
zastavaná domom č. s. XXX, kde navrhovateľ býva a zvyšok tvorí prístupová cesta k domu a malý dvor.
Listom zo dňa 29. 09. 2010 požiadal odporkyňu v 1.rade, ktorej patril zvyšujúci podiel o uzavretie dohody
o zrušení a vyporiadaní pozemku tak, že jej podiel pripadne navrhovateľovi a on jej zaplatí náhradu

vo výške 972 eur, v cene určenej v dedičskom konaní sp. zn. 35D/145/2009. Odporkyňa v 1.rade na
list navrhovateľa neodpovedala, ale zmluvou č. Nz 361/22/2010 previedla polovicu svojho podielu na
odporkyňu v 2.rade. Keďže k dohode medzi spoluvlastníkmi nedošlo, navrhovateľ je nútený požiadať
súd, aby v zmysle § 142 OZ zrušil a vyporiadal toto podielové spoluvlastníctvo. Nakoľko pozemokje prakticky zastavaný navrhovateľovi patriacim domom č. XXX navrhol, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo a toto vyporiadal tak, že parcelu č. 104/3 prikáže súd do vlastníctva navrhovateľa v
celosti a on vyplatí každej z odporkýň náhradu po 486 eur.

Odporkyne v 1. a 2. rade uviedli v písomnom vyjadrení, že sa nebránia zrušeniu podielového
spoluvlastníctva k parcele č. XXX/X k. ú. O., avšak spoluvlastnícky vzťah navrhli riešiť v širšom
vyporiadaní tak, aby v budúcnosti nedochádzalo k ďalším sporom medzi účastníkmi. Navrhovateľ
v žalobe uvádza, že pozemok parc. č. 104/3 je zastavaný a zvyšok tvorí prístupová cesta. Toto

tvrdenie však nie je úplne pravdivé, pretože ako prístupovú cestu k rodinnému domu využíva aj časť
pozemku parc. č. 104/1, ktorý je vlastníctvom odporkyne v 1.rade a jej sestry. Pri navrhovanom spôsobe
vyporiadania spoluvlastníctva by sám navrhovateľ nemal autom prístup do zadnej časti pozemku parc.
č. 104/3 a odporkyni v 2.rade by bol znemožnený prístup na pozemok parc. č. 104/4, ktorého je výlučnou
vlastníčkou. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odporkyne navrhli vyporiadanie spoluvlastníctva a to
užívanie časti parc. č. 104/1 navrhovateľom a zabezpečenie prístupu k parc. č. 104/4 riešiť zámenou

nehnuteľnosti. V rámci navrhovanej zámeny odporkyne navrhovateľovi ponúkali do jeho vlastníctva
mimo parc. č. 104/3 aj parc. č. 104/4 a žiadali do svojho vlastníctva pozemky parc. č. 93/9, č. 93/11
ako aj časť parc. č. 92/4, resp. 93/10, ktorých je navrhovateľ výlučným vlastníkom. S navrhovaným
riešením navrhovateľ nesúhlasil. K navrhovateľom uvádzanej sume 972 eur na vyplatenie odporkýň
ako ustupujúcich spoluvlastníkov uviedli, že navrhovateľom určená suma je neprimerane nízka, pretože

reálna trhová cena stavebných pozemkov v obci O. je na úrovni minimálne 8 eur/m2 pozemku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dokladmi: výpis z LV č.
XXXX k. ú. O., výpis z LV č. XXX k. ú. O., kópia katastrálnej mapy zo dňa 07. 04. 1997, spisy tun. súdu
sp. zn. 4C/703/1986, 6C/119/2005, správa obce O., písomné vyjadrenia účastníkov konania, znalecký

posudok č. 16/2012 znalca Ing. Q. Q., znalecký posudok č. 3/2015 znalkyne Ing. A. S. a zistil tento
skutkový stav veci:

Podľa výpisu z LV č. XXXX k. ú. O. spoluvlastníkmi parcely č. 104/3 - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 788 m2 sú navrhovateľ - X. O. v podiele 2/6, odporkyňa v 1.rade A. F. v podiele 2/6 a odporkyňa

v 2.rade - Q. F.Á. v podiele 2/6. Na parc. č. 104/3 k. ú. O. je postavený rodinný dom s. č. XXX. Rodinný
dom bol vo vlastníctve navrhovateľa X. O. v podiele 1 a jeho matky Z. O., Y.. E. v podiele 1, rodinný
dom zapísaný na LV č. XXX k. ú. O.. V priebehu súdneho konania sa navrhovateľ na základe darovacej
zmluvy stal výlučným vlastníkom rodinného domu s.č. XXX, postaveného na parc. č. 104/3 k.ú. O., čo
vyplýva z výpisu z LV č. XXX k.ú. O. zo dňa 24. 06. 2015.

Právny zástupca navrhovateľa v písomnom vyjadrení uviedol, že predmetom zrušenia podielového
spoluvlastníctva je iba parc. č. 104/3. Odporkyne návrh na mimosúdne usporiadanie odmietli. Ich návrhy
na výmenu iných parciel, ktoré nie sú predmetom žaloby (parc. č. 104/4, 93/9, 93/10, 93/11, 92/4)
neprislúcha riešiť v tomto konaní. Naviac ich nároky sú neprimerané a neprijateľné. Ponúkaná finančná

náhrada za podiel odporkýň sa rovná cene, na ktorej sa účastníci dohodli v dedičskom konaní a ktorá
bola notárom akceptovaná.

Právny zástupca odporkýň poukázal na skutočnosť, že jeho klientky ponúkali rôzne spôsoby
vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to buď zámenou alebo za odplatu (10 eur/m2).

K žiadnej dohode s navrhovateľom však nedošlo. Preto odporkyne navrhujú spôsob vyporiadania tak,
že odporkyňa v 1.rade bude vyplatená za svoj podiel formou trhovej hodnoty pozemku a odporkyňa v 2.
rade formou reálneho odčlenenia častí pozemku z parcely č. 104/3, ktorá časť susedí s parc. č. 104/4 a je
v jej výlučnom vlastníctve. Prístup na parc. č. 104/4 a tým aj k časti reálne vyčleneného pozemku
z parc. č. 104/3 by mala odporkyňa cez existujúci chodník, ktorý používa aj teraz. Podľa predloženej

kópie z katastrálnej mapy, cez parc. č. 104/4 prechádza elektrické vedenie, čo neumožňuje využiť celú
parcelu napr. na stavebný účel. Pokiaľ by došlo k odčleneniu podielu odporkyne v 2.rade z parc. č. 104/3,
vytvorila by sa plocha, na ktorej by bolo možné dom postaviť.

Navrhovateľ nesúhlasil s reálnym vyčlenením podielu odporkyne v 2.rade z parc. č. 104/3 z dôvodu, že

ide o priestor, ktorý sa nachádza za jeho domom a slúži ako obslužný priestor pre užívanie rodinného
domu a drobných stavieb postavených na tomto pozemku.ObecO.vosvojejspráveuviedla,žesaneprikláňakdrobeniupozemku,aleobecuprednostňujefinančné
vysporiadanie vlastníckych vzťahov, t.j. aby doterajší užívateľ pozemkov mal možnosť vyplatiť ostatných
dedičov. V uvedenom prípade je to aj z dôvodu, že pozemok sa nachádza v okolí rodinného domu,

ktorého majiteľmi podľa listu vlastníctva sú Z. O. U. X. O., ktorí sú doterajší užívatelia pozemku.
Navrhovateľ nesúhlasil s reálnym rozdelením parc. č. 104/3 a požadoval zohľadniť, že na parcele má
zbudovaný rodinný dom č. 156 a hospodárske stavby. Reálnym rozdelením podľa podielov by vznikol
pre neho neriešiteľný stav napr. pri vstupe do domu a podobne. Odporkyne majú vedľa ako susedia v
celosti vo vlastníctve pozemky parc. č. 903 vo výmere 795 m2, parc. č. 104/1 vo výmere 3492 m2 a parc.

č. 104/4 vo výmere 975 m2. Návrh na odkúpenie podielu dohodou odporkyne bezdôvodne odmietli. Zo
strany odporkýň ide podľa názoru navrhovateľa o zámerné uplatňovanie práva s cieľom poškodiť ho, čo
je konanie v rozpore s dobrými mravmi.

Znalec Ing. Q. Q. v znaleckom posudku (ZP) č. 16/2012 zistil skutočný stav nehnuteľnosti, parc. č. 104/3
o výmere 788 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX k. ú. O., zameral

drobné stavby, ktoré sa nachádzajú na tejto parcele. Zároveň vyčlenil samostatným parcelným číslom
spoluvlastnícky podiel 2/6 odporkyne v 2.rade Q. F. z parcely č. 104/3 a to tak, aby novovytvorená
parcela susedila s parcelou č. 104/4 o výmere 975 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na LV
č. XXXX k. ú. O., ktorá je vo výlučnom vlastníctve odporkyne v 2.rade. Prílohou ZP bol geometrický
plán (GP) č. 5C/36/2011-15/2012. Znalec vyčlenil novovytvorenú parcelu 104/6 o výmere 263 m2, druh

pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktorá zodpovedá spoluvlastníckemu podielu 2/6 odporkyne v
2.rade Mgr. Q. F.. Prístup na nehnuteľnosť je vyznačený po parcele č. 104/1.

Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že na parc. č. 104/3 má plechový sklad, ide o prístrešok, ktorý
má betónovú podlahu a betónové stĺpy. Prístrešok je oplechovaný. Slúži na uskladnenie vecí, rôzneho

náradia, ktoré je využívané pri dome ako aj na uskladnenie dreva. Betónová plocha pri rodinnom dome
bola pôvodne vystavaná za účelom stavby garáže. Garáž sa nakoniec nezrealizovala. Navrhovateľ
nesúhlasil s reálnym rozdelením tak ako to bolo vypracované ZP. Takéto rozdelenie parcely by narušilo
starostlivosť o jeho rodinný dom. Za domom by navrhovateľovi zostala parcela len vo výmere 2,78 m.

Na stanovenie všeobecnej hodnoty parc. č. 104/3 - zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č.
XXXX k. ú. O. bol vypracovaný ZP č. 3/2015 Ing. A. S.. Podľa záverov tohto ZP všeobecná hodnota
parc. č. 104/3 k. ú. O. vo výmere 788 m2 činí sumu 3.356,88 eur.

Navrhovateľ súhlasil s určenou cenou 3.356,88 eur. Žiadal pozemok prikázať do jeho vlastníctva s tým,

že odporkyniam vyplatí každej po 1.118,96 eur. Z posudku je tiež zrejmé, že vzhľadom na zastavanosť
pozemku a vedľa prechádzajúce VN elektrické vedenie nie je dôvod na reálne rozdelenie pozemku.
Odporkyne naviac majú v susedstve svoje vlastné nezastavané pozemky.

Odporkyne nesúhlasili s takým vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, aby celá parcela bola

prikázaná do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Poukázali na ZP Ing. Q., z ktorého vyplýva, že
navrhovateľ nemá prístup do zadnej časti pozemku parc. č. 104/3 za jeho rodinným domom. Schody z
tohto rodinného domu sú takmer na hranici parc. č. 104/1. Tento prístup navrhovateľ doteraz využíval,
aby sa dostal na pozemok 104/3. Navrhovateľ nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom parcely č. 104/1,
cez ktorú prechádza na parc. č. 104/3. Podľa ich názoru reálnejšie je rozdelenie parc. č. 104/3 na dve

časti s tým, že 2/3 tejto parcely by pripadli navrhovateľovi a novovytvorená časť z parc. č. 104/3, ktorá
pozostáva z 1/3 výmery pozemku 104/3 by pripadla do vlastníctva odporkyne v 2.rade tak ako je to
zakreslené na GP Ing. Ľ. V. zo dňa 24. 08.2011. Novovytvorená parcela z parc. č. 104/3 a to parcela
označená ako 104/5 bezprostredne susedí s parc. č. 104/4, ktorá je vo výlučnom vlastníctve odporkyne
v 2. rade. Vlastníkom parcely 104/1 nie je ani jeden z účastníkov súdneho konania. Táto parcela je

vlastníctvom dcéry odporkyne v 1.rade a sestry odporkyne v 2.rade.

Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že ak by došlo k riešeniu aké navrhuje protistrana, ak by on chcel
vykonať údržbu domu a za domom by mal zhruba vo vlastníctve dva metre, na takejto ploche sa nedá
ani postaviť lešenie. Jeho otec postavil rodinný dom, v ktorom on teraz býva, takže má zato, že má väčší

nárok na pozemok pod domom. Rodinný dom stojí na ploche, ktorá bola stanovená ako minimálna
plocha na výstavbu a užívanie rodinného domu. Akýkoľvek zásah do výmery tejto nehnuteľnosti by
znemožnil funkčné využitie rodinného domu navrhovateľa.Právny zástupca odporkýň uviedol, že z náčrtu vypracovaného k ZP Ing. Q. je zrejmé, že na parc. č.
104/3 leží len časť chodníka. Prístupová cesta sa nachádza na parc. č. 104/1, ktorá je vo vlastníctve
odporkyne v 1.rade a jej sestry. So súhlasom týchto spoluvlastníčok, teda odporkyne v 1.rade a jej sestry,

odporkyňa v 2.rade prechádza na pozemok v jej vlastníctve, parc. č. 104/4. Odporkyňa v 2. rade by
ako vlastníčka parc. č. 104/4 svoj podiel vo výške 1/3 z parc. č. 104/3 pričlenila k svojmu vlastníctvu,
preto navrhli vyporiadať spoluvlastníctvo v zmysle GP vypracovaného znalcom Ing. Q. a to tak, aby
novovytvorená parc. č. 104/6 bola prikázaná do vlastníctva odporkyne v 2.rade Q. F., zvyšok parc. č.
104/3 vo výmere 525 m2 navrhli prikázať do vlastníctva navrhovateľa. Ak by súd rozhodol v zmysle tohto

návrhu, odporkyňa v 1.rade by sa zriekla práva na finančné vyrovnanie za svoj podiel.

V zmysle § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

V zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje možné spôsoby zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, ako aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité jednotlivé spôsoby
vyporiadania. Rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov je uvedené na prvom mieste. Súd môže vykonať

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spočívajúce v prikázaní veci jednému zo spoluvlastníkov za
primeranú náhradu, len pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné. Predpokladom prikázania veci za
náhradu je záujem jedného spoluvlastníka mať vec vo vlastníctve. Súd nemôže rozhodnúť proti vôli
jedného zo spoluvlastníkov.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. O. ako parc. č. 104/3, každý z nich v podiele 2/6.

Vzhľadom na skutočnosť, že medzi podielovými spoluvlastníkmi nedošlo k dohode, na návrh súd zrušil
spoluvlastníctvo a toto vyporiadal.

V zmysle hore uvedených zákonných ustanovení o zrušení podielového spoluvlastníctva sa súd
zaoberal možnosťami vyporiadania tohto spoluvlastníctva. V danom prípade mal súd za preukázané,
že neprichádza do úvahy prvá možnosť vyporiadania a to rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov.
Odporkyne navrhli rozdeliť nehnuteľnosť v zmysle znaleckého posudku č. 16/2012 znalca Ing. Q..

Tento z parcely č. 104/3 vytvoril novú parcelu s označením 104/6 o výmere 263 m2, ktorej veľkosť
zodpovedá spoluvlastníckemu podielu odporkyne v 2. rade. Podľa tohto návrhu by z parc. č. 104/3
bola vytvorená nová parcela č. 104/6 o výmere 263 m2 a parc. č. 104/3 by tak dosahovala výmeru
525 m2. Ak by súd vychádzal len z týchto výmer vzniknutých nehnuteľností bola by možná reálna
deľba. S prihliadnutím na skutočnosť, že na parcele č. 104/3 je postavený rodinný dom navrhovateľa,

zohľadňujúc situovanie domu, jeho tvar a umiestnenie okien, súd reálnu deľbu nepovažoval za účelnú.
Vznikom novej parcely č. 104/6 by navrhovateľ mal za rodinným domom pozemok vo výmere len 2,78
metra. Takéto reálne rozdelenie nehnuteľnosti by bránilo jej efektívnemu využívaniu. Vlastník domu by
nemohol svoju nehnuteľnosť účelne využívať a súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí
zo zákona prihliadať na účelné využitie veci. S poukazom na uvedené súd parc. č. 104/3 prikázal do

vlastníctva navrhovateľa za primeranú náhradu. Súd podotýka, že takýmto vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva sa nijako nezamedzí doterajším podielovým spoluvlastníkom prístupu na ich ostatné
susediace nehnuteľnosti.

Pojem primeraná náhrada je potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch

- umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci. Aby náhrada bola primeraná, musí
byť závislá nielen od vybavenia, veľkosti a veku nehnuteľnosti, ale i od záujmu o ňu, t.j. od dopytu a
ponuky v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo
možné vec predať.Po vypracovaní znaleckého posudku č. 3/2015 Ing. A. S. mal súd potvrdenú objektívnu cenu, za ktorú
by bolo možné vec predať. V zmysle záverov toho posudku je cena nehnuteľnosti 3.356,88 eur.

Keďže do vlastníctva navrhovateľa súd prikázal parcelu č. 104/3 v celosti, zaviazal ho na zaplatenie
primeranej náhrady a to každej z odporkýň vo výške 1/3 z celkovej ceny, t.j. 1.118,96 eur.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“),

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Navrhovateľ bol v súdnom konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
za podaný návrh vo výške 58,32 eur, zo záloh zložených navrhovateľom na znalecké dokazovanie vo

výške 249,36 eur (Ing. Q.), vo výške 47 eur (Ing. S.) a z trov právneho zastúpenia.

Podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
odmena za jeden úkon právnej služby činí 91,29 eur (§ 10 ods. 5 ). Súd priznal právnemu zástupcovi
navrhovateľa odmenu za nasledovné úkony:

Rok 2011:
1/ prevzatie a príprava zastúpenia........................................................ 91,29 eur
2/ podanie návrhu na súd..................................................................... 91,29 eur
3/ odvolanie vo veci súdneho poplatku ( 1)....................................... 22,80 eur

4/ písomné vyjadrenie vo veci.............................................................. 91,29 eur
5/ účasť na pojednávaní 17.06.2011 ( 1) ........................................... 22,80 eur
6/ účasť na pojednávaní 28.07.2011..................................................... 91,29 eur

Rok 2012:

7/ písomné vyjadrenie-otázky pre znalca ( 1)................................... 22,80 eur

Rok 2013:
8/ účasť na pojednávaní 21.10.2013..................................................... 91,29 eur
9/ odvolanie vo veci znalečného ( 1).................................................. 22,80 eur

Rok 2015:
10/ vyjadrenie k posudku znalca ( 1).................................................. 22,80 eur
11/ účasť na pojednávaní 18.06.2015.................................................. 91,29 eur
SPOLU: 661,74 eur

Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil nárok na režijný paušál 11 x 7,40 eur, t.j. 81,40 eur.Spolu trovy konania navrhovateľa predstavujú sumu 354,68 eur a trovy právneho zastúpenia čiastku
743,14 eur.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.. V zmysle uvedeného
zákonného ustanovenia súd zaviazal odporkyne v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne, ako účastníkov
ktorí neboli úspešní v súdnom konaní, zaplatiť štátu trovy konania vo výške 249,33 eur. Táto suma bola

vyplatená zo štátnych prostriedkov znalcovi Ing. Q. Q. za podaný znalecký posudok. O priznaní odmeny
znalca súd rozhodol uznesením č. k. 5C/36/2011-89 zo dňa 23.11.2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.