Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/89/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820201796
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8820201796.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: L. J., V..
XX. XX. XXXX, B. P. I. XX, XXX XX I., o zaplatenie 244,62 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

Žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanoužaloboudomáhalvočižalovanémuzaplateniasumy244,62eurspolusúrokomvo
výške 8% ročne zo sumy 244,62 eur od 10.12.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 09.12.2019 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa,
a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný
bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so

splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych
dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 14.12.2012 Zmluvu č. XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len
„Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej
len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že
Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia §

497až507zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníkaazákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poukázal na
ustanovenie § 497 zákona Obchodného zákonníka. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky,
čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 14.06.2018 odstúpil od
zmluvy,pričomvyzvalžalovanéhonaúhradudlžnejsumynajneskôrdo7dníododňadoručeniapodania.

Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 410,88
eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 244,62 eur, z riadneho úroku vo výške 94,15 eur, z úroku z
omeškaniavovýške44,13eurazpoplatkovvovýške27,98eurvsúladesprílohoukZmluveopostúpení
pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej príloheje generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal úhrady v sume 0,00 eur. Žalovaná suma
predstavuje sumu vo výške 244,62 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 244,62

eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 166,26 eur, ktorá pozostáva z neuhradeného riadneho úroku vo
výške 94,15 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 44,13 eur a z neuhradených poplatkov
vo výške 27,98 eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok
z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 10.12.2019, t.j.
dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Na základe uvedených úhrad žalovaného

žalobca vyčísľuje úrok z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky vo výške 8% ročne zo sumy 244,62
eur od 10.12.2019 do zaplatenia.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok

č. 1016/2019 CE z 9.12.2019, Prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluvou o osobnom účtu
Mladý z 14.12.2012, Odstúpením od zmluvy z 14.6.2018, Výzvou z 22.8.2019, Výzvou z 17.8.2017,
Oznámením o postúpení z 10.12.2019, Pokusom o zmier z 29.5.2020, Všeobecnými obchodnými
podmienkami účinnými od 1.8.2002, Obchodnými podmienkami pre osobný účet a balíky produktov
a služieb pre fyzické osoby účinnými od 1.2.2006, Obchodnými podmienkami pre poskytovanie a

používanieelektronickýchslužiebaplatobnýchkarietúčinnýmiod10.9.2002,Obchodnýmipodmienkami
Slovenskej sporiteľne, a.s. pri poskytovaní úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a
mikro podnikateľom účinnými od 1.7.2007, Sadzobníkom poplatok účinným od 18.8.2012, písomným
vyjadrením žalobcu z 24.8.2020 s prílohou, a to platobnou históriou, výpisom z účtu, písomným
vyjadrením žalobcu z 9.9.2020 a zistil nasledovný skutkový stav veci.

4. Právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 14.12.2012 so žalovaným Zmluvu o Osobnom účte
Mladý, na základe ktorej poskytol žalovanému ako klientovi bankové produkty - vedenie bežného účtu,
vydanie platobnej karty k účtu, poskytnutie a špecifikácia elektronických služieb, poskytnutie povoleného
prečerpania k účtu.

5.Podľačl.IIbodu1.zmluvyklientvyhlásil,žesaoboznámilsosúčasťamiZmluvy,ktorýmisúVšeobecné
obchodné podmienky vydané s účinnosťou od 01.08.2002, Obchodné podmienky pre balíky produktov a
služieb pre fyzické osoby Bankou s účinnosťou od 01.02.2006, Obchodné podmienky pre poskytovanie
a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet vydané Bankou s účinnosťou od 10.09.2002,

Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a
MIKROpodnikateľomúčinnéod01.07.2007,SadzobníkapodmienkyurčenéZverejnením,zaktorýchsa
BankovýproduktvzmysleZmluvyposkytuje,súhlasíazaväzujesaichdodržiavať.Klientďalejvyhlasuje,
že bol Bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

6. V zmysle článku II. bod 4 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy súvisiace
so Zmluvou sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka.

7. Vo výzve adresovanej žalovanému z 17.8.2017 právny predchodca žalobcu uviedol, že žalovaný je v
omeškaní so splácaním pohľadávky banky ku 31.7.2017 vo výške 35,64 eur s príslušenstvom a vyzval
ho na zaplatenie v lehote 15 dní.

8. Vo výzve adresovanej žalovanému z 22.8.2019 právny predchodca žalobcu uviedol, že nakoľko je

pohľadávka banky zo zmluvy splatná v celom rozsahu a je v omeškaní viac ako tri mesiace, banka
žalovanému oznamuje, že výška splatnej pohľadávky je ku dňu 22.8..2019 v sume 405,70 eur.

9. Dňa 9.12.2019 bola pohľadávka pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpená zmluvne
na žalobcu, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 10.12.2019.

10. Pred postúpením predmetnej pohľadávky pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s listom zo
dňa 14.6.2018 odstúpil od zmluvy v súlade s dohodnutými podmienkami pre poskytovanie bankovýchproduktov a služieb a zároveň požadoval úhradu pohľadávky vo výške 532,43 eur do 7 dní od doručenia
oznámenia.

11. Pokusom o zmier z 29.5.2020 žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 511,8 eur najneskôr do
8.6.2020.

12. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 9.12.2019 zmluvu o
postúpení pohľadávok č. 1016/2019/CE zo dňa 9.12.2019. Podľa Prílohy č. 1 k zmluve, kde je uvedené

meno a priezvisko, rodné číslo žalovaného, spolu s číslom úverového účtu a dátumom uzavretia zmluvy,
došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. na postupníka - žalobcu, čím je
preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

13. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 9.12.2019 vyplýva, že istina úveru
predstavuje sumu 244,62 eur, dátum poslednej úhrady bol 17.7.2019, dátum zosplatnenia bol 15.6.2018

a počet dní omeškania bol 947.

14. Z písomného podania žalobcu doručeného súdu 24.8.2020 je zrejmé, že dňa 14.12.2012 pôvodný
veriteľ uzatvoril s žalovaným Zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej ako „Zmluva“),
predmetom ktorej bolo vedenie osobného účtu a po splnení podmienok poskytnutie povoleného

prečerpania k účtu. Dňa 13.10.2015 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným Zmluvu o povolenom
prečerpaní do výšky povoleného prečerpania 400,- eur. V zmysle čl. II bodu 3 Zmluvy, pohľadávka Banky
bude splácaná formou započítania Pohľadávky Banky voči pohľadávke Dlžníka z účtu, ku ktorému je
poskytované Povolené prečerpanie. Započítanie Banka vykoná v okamihu vzniku pohľadávky Dlžníka
z účtu, ku ktorému je poskytované Povolené prečerpanie v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú. Dňa

09.12.2019 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu pohľadávku, ktorá vznikla z vyššie uvedenej Zmluvy v
celkovej výške 410,88 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 244,62 EUR, z riadneho úroku vo výške
94,15 EUR, z úroku z omeškania vo výške 44,13 EUR a z poplatkov v výške 27,98 EUR. Žalovaná suma
predstavuje 244,62 EUR, pričom debetné operácie, ako výber kartou + platba kartou + odchádzajúce
platby z účtu boli vykonané vo výške 75.140,70 eur. Medzi ďalšie debetné operácie žalobca zaradil

účtované poplatky, debetné úroky a zmluvné úroky. Kreditné operácie, a to úhrady boli vykonané vo
výške 75.386,92 eur. Medzi kreditné operácie zaradil žalobca aj kreditné úroky vo výške 1,50 eur. Súčet
debetných operácií na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške 75.765,47 EUR. Súčet kreditných
operácií na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške 75.388,42 EUR. Žalovaná suma predstavuje
sumu vo výške 244,62 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 244,62 eur. Zvyšnú

časť dlžnej sumy vo výške 166,26 EUR, ktorá pozostáva z neuhradeného riadneho úroku vo výške 94,15
EUR, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 44,13 EUR a z neuhradených poplatkov vo výške
27,98 EUR, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ak má súd za to, že nárok uplatnený v tomto konaní
je čo i len z časti premlčaný a preto je súd povinný na vec aplikovať ust. § 54a OZ, tak žalobca poukazuje
na skutočnosť, že uvedené ustanovenie vykazuje obdobný zásah do Ústavou SR garantovaného práva

na súdnu ochranu, ako vykazovalo ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „zákon na ochranu spotrebiteľa), ktoré bolo Ústavným súdom Slovenskej republiky dňa 07.02.2018
vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Aktuálne znenie § 54a OZ vykazuje zhodné znaky ako ust. § 5b

zákona o ochrane spotrebiteľa, pri interpretácii ktorého mal Ústavný súd Slovenskej republiky za to, že
jednostranne zvýhodňuje zmluvnú stranu, čo nie je v súlade s princípom nestrannosti súdu, teda ani s
princípmi právneho štátu. Zásadný rozpor predmetného ust. § 54a OZ s Ústavou Slovenskej republiky
spočíva najmä v jednostrannom zvýhodňovaní spotrebiteľa ako dlžníka tým, že inak nestranný súd je
z úradnej povinnosti povinný prihliadať na premlčanie práva, na ktoré inak prihliada len na námietku

dlžníka, pričom takáto ochrana jednej zo strán sporu je v rozpore s princípom nestrannosti súdu, a teda
aj s princípom právneho štátu. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že Okresný súd Košice II dospel pri
posudzovaní ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (ktoré vykazuje obdobné znaky ako §54a OZ) k
záveru, že ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je v rozpore s viacerými ústavnými právami
účastníka konania, a to právom na nestranný súd, právom na súdnu ochranu ako aj právom na prístup

k súdu v spojení s právnou istotou a podal na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o nesúlade
právnych predpisov s Ústavou SR podľa článku 125 ods. 1 Ústavy SR. Ústavný súd SR na verejnom
zasadnutí pléna dňa 7. 2. 2018 rozhodol o návrhu Okresného súdu Košice II o súlade § 5b zákona
o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR tak, že ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nie jev súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a teda je protiústavné.
Žalobca zastáva názor, že pokiaľ Ústavný súd SR rozhodol o protiústavnosti ustanovenia o povinnosti
súdov ex offo prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských sporoch, potom by mal zaujať rovnaký postoj

aj v prípadnom konaní o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR k právnej úprave de facto ešte
prísnejšej, t. j. takej podľa ktorej premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nie len nie je možné vymáhať
(t. j. súd ex offo prihliada na premlčanie obdobne ako pri ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa), ale
ani ho platne zabezpečiť. V zmysle vyššie uvedeného má žalobca za to, že v prejednávanom prípade sú
splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov (§ 54a OZ) s Ústavou SR a preto žalobca

navrhuje, aby súd toto konanie v súlade s ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušil a podal Ústavnému
súdu Slovenskej republky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou SR.

15. Podľa predloženej platobnej histórie bežného účtu žalovaný zo svojho účtu čerpal z titulu výberu
kartou, platbou kartou a odchádzajúcimi platbami z účtu sumu vo výške 75.140,70 eur a jeho úhrady
predstavovali sumu vo výške 75.386,92 eur.

16. Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

17.Podľa§709ods.1Obchodnéhozákonníka,bankajepovinnáprijímaťnabežnýúčetvmene,naktorú

znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva
z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po
doručení príkazu.

18.Podľa§710Obchodnéhozákonníka,akjevzmluveurčené,žebankavykonádourčitejsumypríkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

19.V§497Obchodnéhozákonníkasauvádza,žezmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom

v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.24. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

27. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

28. Podľa § 1 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch na spotrebiteľský úver formou povoleného

prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia §
1,§ 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, §
12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.

29. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,

ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

31. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

32. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §
9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

33. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.
Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť
jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

34. Podľa § 875v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo
spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

35. V zmysle § 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je

to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa
zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.36. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

37. Ako vyplýva z § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

38. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

39.Vzmysle§107ods.1Občianskehozákonníkaprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

40. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí zatri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

41. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

42. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného

odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

43. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

44. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

45. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú

zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

46.Vpredmetnejveciideospotrebiteľskúzmluvuvzmysle§52 anasl.Občianskehozákonníka,pretože
ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvybol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný
právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa
výhodnejšie.

47. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho

ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

48. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex
specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských
vzťahoch vrátane úverov.

49. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy

inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek

zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

50. Súd je toho názoru, že ust. čl. II. bod 4. zmluvy o osobnom účte, v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného
zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka. Paušálne uprednostnenie

Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou
k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.

51.NaviacsúdpoukazujenarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz21.apríla2015,sp.zn.3
MCdo 14/2014 podľa ktorého, ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

52. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa

14.12.2012 zmluvu, na základe ktorej právny predchodca žalobcu pre žalovaného zriadil a viedol bežný
účet a žalovanému poskytol aj ďalšie bankové produkty, a to vydanie platobnej karty k účtu, poskytnutie
a špecifikácia elektronických služieb, poskytnutie povoleného prečerpania k účtu.

53. Ako je ďalej zrejmé, žalovanému vznikol z predmetného záväzkového vzťahu dlh, pričom právny

predchodca žalobcu už 17.8.2017 vyzýval žalovaného na úhradu sumy 35,64 eur, s ktorou bol v
omeškaní k 31.7.2017.

54. Zároveň je zrejmé, že Právny predchodca žalobcu listom zo 14.6.2018 odstúpil od zmluvy, na
základe ktorej banka žalovanému poskytla a viedla účet č. T. XXXX XXXX XXXX, s účinnosťou ku dňu

doručenia oznámenia. Z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávky predloženej žalobcom je zrejmé, že
právny predchodca žalobcu evidoval zosplatnenie pohľadávky ku dňu 15.6.2018.

55. Účinné odstúpenie od zmluvy žalobca sám deklaruje. Spotrebiteľský spor je spor, ktorý vykazuje
isté osobitné prvky, ktorými sa odlišuje od iných, a to aj z pohľadu dôkazného bremena. Nepreukázanie

rozhodujúcej skutočnosti dodávateľom nemôže byť na ujmu spotrebiteľa (rozsudok Krajského súdu
Trenčín sp.zn. 27Co/137/2017 zo dňa 28. 11. 2017). Súd tak účinné odstúpenie od zmluvy v danom
prípade nepovažoval za spornú skutočnosť, ktorej nepreukázanie by mohol v danom prípade vyhodnotiť
v neprospech spotrebiteľa.56. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká po doručení
prejavu vôle odstúpenia druhej strane. Právny predpis zároveň umožňuje, aby určité ustanovenia mohli

byť zachované aj po ukončení zmluvy. Odlišná je úprava v Občianskom zákonníku, keď podľa ust.§
48 ods. 2 odstúpenie spája zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku. Zákonná úprava odstúpenia
v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ
vzdať nemôže. Upravuje to tak ust. § 54 OZ, podľa ktorého zmluvné dojednania v spotrebiteľskej
zmluve sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Akákoľvek dohoda od toho
odlišná postavenie spotrebiteľa zhoršuje.

57. Právnou otázkou, či aj v prípade zmluvného vzťahu majúceho charakter tzv. absolútneho obchodu
a súčasne spotrebiteľskej zmluvy sa pre prípad odstúpenia od zmluvy majú aplikovať ustanovenia

Obchodného alebo Občianskeho zákonníka zaoberali súdy vyššieho stupňa, konkrétne v rozsudkoch
Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 2 Co 35/2011, Co 15/2013, 2 Co 23/2014, z ktorých vyplýva,
že podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku a tým zanikajú práva
a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia
práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody) a účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už

vykonané plnenia (§ 457 OZ).

58. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka
zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne
zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane platenia úrokov napriek

ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie
spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej
medzi stranami sporu sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa právnej úpravy Občianskeho
zákonníka.

59. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej
typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej
úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o
akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovenia Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardných typových zmluvách. Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý zmluvu

naformuloval a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné
inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od jej momentu ako napr.
výpoveď, strata výhody splátok a podobne.

60. Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy)

dopadá teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený
v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie
rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom
právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp. zn. 6Co 81/2012, 6Co
113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný

(napr. vec I. ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu
(dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).

61. Súd nepopiera, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodom a ani dôvodnosť aplikácie
Obchodnéhozákonníkaalepripomína,žeprednosťmajúosobitnéustanoveniaprávnehoporiadku,ktoré

sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy z oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ust. § 52 až 54.

62. O tom, že zmluva o bežnom účte je spotrebiteľskou zmluvou, neboli žiadne pochybnosti a v
konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

63. Na základe uvedeného je preto možné ustáliť, že zmluvné dojednania v predmetnej zmluve o
bežnom účte zachovávajúce zmluvné nároky veriteľa vzhľadom na zánik práv a povinností týchto zmlúv
v dôsledku odstúpenia, sú koncipované nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kódexe, a preto súneplatné pre rozpor so zákonom v zmysle ust. § 54 ods.1 v spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka
a žaloba o ich plnenie je nedôvodná.

64.Súddospelkzáveru,žezmluvabolazrušenáodzačiatku(§48ods.2Občianskehozákonníka),preto
vzniklo žalobcovi len právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad vyplývajúcich
z ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Pri zrušenej zmluve je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému
všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). Súd zistil, že v posudzovanej veci ani
žalobcovi nárok na bezdôvodné obohatenie nevznikol. Zo žalobcom predloženej špecifikácie však

vyplynulo, že žalovaný zaplatil formou úhrad sumu 75.386,92 eur, čo je v porovnaní s jeho debetnými
transakciami predstavujúcimi skutočne veriteľom poskytnuté prostriedky vo výške 75.1140,70 eur viac,
ako bolo žalovanému poskytnuté. Súd nemohol vziať do úvahy ďalšie debetné operácie, medzi ktoré
žalobca zaradil účtované poplatky, debetné úroky a zmluvné úroky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

65. Nakoľko medzi stranami sporu sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd v súlade s § 54a Občianskeho
zákonníka z úradnej moci skúmal, či nárok žalobcu nie je premlčaný.

66.Vzmysle§54aObčianskehozákonníkaúčinnéhood05.12.2018,premlčanéprávozospotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, pričom z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu

je zrejmé, že za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie
súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie.

67. V prejednávanej veci jedná sa o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia,
preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka.

68. Nárok na bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v
dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe.

69. V prejednávanom prípade má nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ v

spotrebiteľskej zmluve. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci
deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia
sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor
bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako
aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu

bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.

70. V predmetnej veci je jednoznačné, že v čase odstúpenia od zmluvy dňa 14.6.2018 mal právny
predchodca žalobcu nepochybne vedomosť, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a bola
mu zrejmá aj konkrétna výška bezdôvodného obohatenia. Tak isto z predloženého výpisu z bežného

účtu (prehľadu obratov na účte na čl. 127 spisu) je zrejmé, že zosplatneniu dlžnej sumy úveru, jeho
preúčtovaniu došlo ku dňu 15.6.2018, kedy už bola právnemu predchodcovi žalobcu známa výška
bezdôvodného obohatenia. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj príloha k zmluve o postúpení pohľadávky
(čl. 13 spisu), kde sa uvádza dátum splatnosti celej pohľadávky 15.6.2018.

71. Najneskôr dňa 15.6.2018 tak začala teda žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota
na uplatnenie jeho nároku súdnou cestou, ktorá uplynula dňa 15.6.2020. Nakoľko žaloba bola na súde
podaná až dňa 10.7.2020, súd žalobcovi nemohol priznať premlčaný nárok a preto žalobu v celom
rozsahu zamietol.

72. V prípade uzatvorenia dohody o povolenom prečerpaní sa vzájomné práva a povinnosti strán
spravujú zmluvou o úvere. Ak je teda vzťah medzi stranami konania svojim charakterom spotrebiteľským
vzťahom, je pre existenciu platne uzatvorenej dohody o povolenom prečerpaní predpísaná písomná
forma. V konaní však nebolo preukázané uzatvorenie dohody o povolenom prečerpaní v písomnej
forme s tým, aby tento záväzok bol individualizovaný so všetkými náležitosťami podľa § 1 ods. 4

zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia, ktorý bol účinný v čase uzatvorenia zmluvu
o osobnom účte, predmetom ktorej bolo aj poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení
podmienok v obchodných podmienkach.73. Pokiaľ ide o samotný nárok na povolené prečerpanie, súd nemal za preukázané, žeby takáto zmluva
o povolenom prečerpaní bola medzi stranami sporu uzatvorená v predpísanej forme a s predpísanými
náležitosťami podľa § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. Aj

keď žalobca v podaní z 24.8.2020 deklaruje uzavretie zmluvy o povolenom prečerpaní dňa 13.10.2015,
takúto zmluvu súdu nepredložil.

74. Zároveň nebolo žalobcom preukázané splnenie informačnej povinnosti podľa § 5 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch.

75. Žalobca bol zo strany súdu vyzvaný na špecifikáciu žalovanej sumy a predloženie dôkazov na
potvrdenie skutočností ním uvádzaných. Z jeho strany boli súdu síce určité listinné doklady zaslané,
napríklad výpis z bežného účtu, avšak týmito listinami nebolo preukázané uzatvorenie zmluvy o
povolenomprečerpanívzákonomstanovenejformemedzistranamisporu.Vtejtočastizostranyžalobcu
nedošlo k uneseniu dôkazného bremena.

76. Zmluva o bežnom účte zo dňa 14.12.2012 je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou
dodávateľom (právnym predchodcom žalobcu), v ktorej sú naformulované ním stanovené zmluvné
podmienky a tieto žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, ale mal možnosť ich len prijať
alebo neprijať. Súd ako už uviedol vyššie je toho názoru, že uzavretím zmluvy o bežnom účte nedošlo k

platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. Podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

77. Súd teda nemal ani za preukázané dojednanie podstatných náležitostí úverovej zmluvy, výšku
úveru - povoleného prečerpania, výšku zmluvného úroku. Neexistuje teda určitá a zrozumiteľná dohoda

(v zmysle písomného návrhu - oferty a jeho písomného prijatia - akceptácie žalovaným) v písomnej
forme. Žalobca nepredložil súdu takýto dôkaz (takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého
by uvedené konkrétne náležitosti boli zrejmé. Súd je preto toho názoru, že predmetné dojednanie o
povolenom prečerpaní v rámci bežného účtu žalovaného je neplatné. Z neplatného právneho úkonu sa
nemožno domáhať plnenia (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp.zn. 6Co/233/2014 zo dňa

11.03.2014).

78.Súdtakjetohonázoru,ženedošlokplatnémuuzavretiuzmluvyopovolenomprečerpaní.Vžalobcom
predloženej zmluve, od ktorej žalobca odvádzal svoje nároky neboli dohodnuté podstatné náležitosti
zmluvy o povolenom prečerpaní požadované zákonom. Zo strany žalobcu nebola preukázaná existencia

určitej a zrozumiteľnej dohody v písomnej forme obsahujúcej podstatné náležitosti zmluvy o povolenom
prečerpaní s konkrétnymi údajmi. Žalobca súdu nepredložil dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne
náležitosti boli zrejmé.

79. Súd tak vyhodnotil plnenie z povoleného prečerpania na bežnom účte ako plnenie z neplatného

právneho úkonu. Žalobca tak v súvislosti s takýmto neplatným dojednaním si nemôže uplatňovať
poplatky, resp. zmluvné úroky. Žalobcovi tak vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
v zmysle § 451 ods. 1, 2 a § 457 Občianskeho zákonníka. Uvedený nárok, ako súd uviedol vyššie, je
jednoznačne premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe.

80. Zároveň tiež platí, čo bolo uvedené vyššie ohľadne skutočnosti, že žalovaný zaplatil formou
úhrad sumu 75.386,92 eur, čo je v porovnaní s jeho debetnými transakciami predstavujúcimi skutočne
veriteľom poskytnuté prostriedky vo výške 75.1140,70 eur viac, ako bolo žalovanému poskytnuté. Nárok
žalobcu je tak nedôvodný aj v prípade, že by nedošlo k jeho premlčaniu.

81. Ak by súd aj považoval zmluvu o povolenom prečerpaní za daných podmienok za platne uzavretú,
skúmal by zmluvu o povolenom prečerpaní hlavne z pohľadu ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom nemal za preukázané, že by
zo strany žalobcu pri poskytnutí povoleného prečerpania došlo k splneniu povinnosti vyplývajúcej mu z
§ 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

82. Zo strany žalobcu nedošlo k predloženiu zmluvy, ktorá by obsahovala všetky náležitosti v zmysle §
10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i) a w),
povinnosťspotrebiteľakedykoľvekzaplatiťtakýtoúvernažiadosťveriteľavplnejvýškeavýškupoplatkovspojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za
akých sa tieto poplatky môžu meniť.

83.Zostranyžalobcunebolipredloženéďalšielistinnédôkazypreukazujúcesplnenievyššieuvedeného.
V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa takto poskytnutý spotrebiteľský úver, kedy
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje obligatórne
náležitosti (§ 10 ods. 1) sa považuje za bezúročný a bez poplatkov

84. V predmetnej veci treba ešte zdôrazniť, že v danom prípade, ako bolo uvedené vyššie
neexistuje dohoda o úrokoch a poplatkoch so žalovaným, žalobcovi vznikol nárok iba istinu úveru.
Do nepodpísaných obchodných podmienok nemôže byť zahrnuté také zmluvné dojednanie, pri ktorom
zákon výslovne vyžaduje písomnú formu (napríklad § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch).
Podmienkou platnosti písomného právneho úkonu je totiž podpis konajúcej osoby, inak nemôže vyvolať
zamýšľané právne následky. Súdna prax (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011,

sp. zn. 2 Cdo 245/2010) v týchto prípadoch zaujíma konštantné stanovisko, podľa ktorého ak nie sú
obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté, ak im zákon povinne ukladá
písomnú formu, sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné.

85. Údaj, akým je úroková sadzba pri povolenom prečerpaní nemôže byť považovaný za náležite, platne

dojednaný za stavu, kedy nie je uvedený priamo v zmluve, ale len v obchodných podmienkach, prípadne
sadzobníku poplatkov. V spotrebiteľských právnych vzťahoch sa uplatňuje zásada transparentnosti a
poctivosti, ktorá dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok, sadzobníka poplatkov.
I v spotrebiteľských zmluvách je možné obchodné podmienky, sadzobník poplatkov uplatniť, avšak
takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Sadzobník poplatkov

nesmie slúžiť k tomu, aby do neho často v neprehľadnej, malým písmom písanej forme skryl dodávateľ
popri iných dojednaniach aj podstatné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých
predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú, resp. im nebude venovať náležitú pozornosť.
Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto
konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Nemožno mať pochybnosti o tom, že obchodné podmienky,

sadzobník poplatkov koncipoval žalobca a spotrebiteľ nemohol jeho obsah ovplyvniť (porovnaj napríklad
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/65/2017 zo dňa 19. 09. 2017).

86. Žalobca v predmetnej veci vo svojom vyjadrení z 24.8.2020 podal aj návrh na prerušenie konania
podľa § 162 písm. b) CSP a navrhol, aby súd podal návrh na začatie konania o nesúlade ustanovenia §

54a Občianskeho zákonníka s Ústavou Slovenskej republiky podľa článku 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky.

87. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému

súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

88. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky

89. Podľa Čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

90. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na prerušenie konania, nakoľko súd zamietol žalobu žalobcu aj z dôvodu,
že žalobcovi ani nevznikol nárok na bezdôvodné obohatenie, súd v súlade so zásadou hospodárnosti
nevidel dôvod na prerušenie konania. Aj v prípade, že by nárok žalobcu nepovažoval za premlčaný,
žalobu žalobcu by zamietol

91. V predmetnej veci však súd nedospel k záveru o rozpore vyššie citovaného ustanovenia § 54a
Občianskeho zákonníka s Ústavou Slovenskej republiky alebo niektorou medzinárodnou zmluvou,
ktorou je Slovenská republika viazaná. Pochybnosti žalobcu vyjadrené v návrhu na prerušenie konania
súd nepovažoval za dôvod na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko podľatohto ustanovenia súd je povinný prerušiť konanie len v prípade, ak pred rozhodnutím vo veci samej
dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Súd má za to,
že v danom prípade nie sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, preto návrh

žalobcu na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný ( v súvislosti s uvedeným súd odkazuje aj na
závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41CoCsp/22/2020 z 01. 07. 2020, ktorým
bolo rozhodované o obdobnom návrhu žalobcu na prerušenie konania).

92. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

93. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

94. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

95. Súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, žalovanému tak vznikol nárok na plnú náhradu trov

konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné
poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Okrem toho súd považuje za potrebné poukázať
aj na článok 4, kde je uvedená analógia iuris, pričom súd vychádzal z tej skutočnosti, že žalovanému

žiadne trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že žalovaný
nemá proti žalobcovi právo na náhradu trov konania.

96. Súd v závere poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom
predložených, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto
ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vadamala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Proti výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania odvolanie nie je prípustné.