Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 14, 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 7P/42/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812200990
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7812200990.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava,sudkyňouJUDr.JarmilouDušákovou,vprávnejvecistarostlivostisúduomaloleté
dieťa E. Z., F.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce,
sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Š. XXX, S., dieťaťa rodičov matky -
O.. C. C., nar. XX. X. XXXX, bytom S., P. XX a otca T. (E.) Z., nar. XX. X. XXXX, bytom XX J. H., V.
XLH, A., K. P., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej E. Z., nar. XX. XX. XXXX,

na návrh matky, takto

r o z h o d o l :

I. Okresný súd Rožňava maloletú E. Z., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti
matky O.. C. C., nar. XX. X. XXXX, ktorá bude oprávnená maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach
a spravovať jeho majetok.

II. Súd otca maloletej - T. Z., nar. XX. X. XXXX z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej E. Z.,
nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou vo výške 300,- Eur do rúk matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci

vopred, počnúc od 1. 12. 2020.

III. Súd styky otca s maloletou u p r a v u j e neobmedzene s tým, že sa budú realizovať na základe
dohody s matkou maloletej.

IV. Súd konanie v ostatnej časti z a s t a v u j e.

V. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka pôvodne podaným návrhom zo dňa 2. 2. 2012 sa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletej tak, že maloletú žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že bude
oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otca zaviazať prispievať
na výživu maloletej výživným vo výške 250,- Eur/mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej
rukám, počnúc od 1. 12. 2011. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá pochádza z jej mimomanželského

vzťahu s odporcom, keď otcovstvo k maloletej bolo uznané biologickým otcom - T. Z.. V návrhu matka
maloletej uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2008 a
ešte pred narodením dieťaťa ukončili spolužitie. Toho času matka s maloletou býva v S.. Vo svojom
návrhu uviedla, že otec maloletej prispieval na výživu maloletej určitou sumou na základe ich vzájomnej
dohody a preto nežiadala o spätné určenie výživného, resp. pôvodne žiadala určiť výživné od 1. 12.
2011. Tiež uviedla, že o maloletú sama zabezpečuje starostlivosť. Maloletá navštevuje Základnú školu

v S., ako aj Základnú umeleckú školu v S., odbor klavír. V súvislosti so svojim zamestnaním uviedla, že
pracuje vo firme I. B. J.. S.. Z.. s mesačným príjmom cca 900,- Eur. Okrem tohto príjmu iný príjem nemá.
V priebehu konania svoj návrh v súvislosti s výškou výživného upravila na sumu 300,- Eur/mesačne stým, že upustila od určenia výživného za obdobie od 1. 12. 2011 do rozhodnutia súdu o výživnom a to
hlavne z dôvodu, že otec maloletej určitou čiastkou prispel na výživu maloletej a to v rokoch 2016, 2017,
2018, 2019 a 2020, posledne dňa 13. 7. 2020 v celkovej sume 17.350,- Eur. S poukazom na skutočnosť,

že potreby dieťaťa sa každým rokom navyšujú, matka maloletej žiadala určiť výživné vo výške minimálne
300,- Eur/mesačne od 1. 12. 2020.

2. Otec maloletej s návrhom matky so zverením maloletej do starostlivosti matky súhlasil, ako aj s
určením výživného pre maloleté dieťa a so všetkým, čo by mohlo pomôcť matke maloletej s jej výchovou,

či samotným fungovaním. Súhlasil taktiež s výškou výživného v sume 250,- Eur, v zmysle pôvodného
návrhu matky, vrátane úhrady zaostalého výživného.

3. Kolízny opatrovník maloletej navrhol, aby maloleté dieťa bolo zverené do výchovy a starostlivosti
matky, ktorá o maloleté dieťa riadne zabezpečuje starostlivosť a výchovu od narodenia, styky nenavrhla
upraviť, pretože matka dieťaťa nebráni otcovi maloletej navštevovať dieťa, aj doteraz umožnila otcovi

návštevy a v súvislosti s určením výživného navrhol určiť minimálne výživné vo výške 300,- Eur/mesačne
od decembra 2020, keďže bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že otec maloletej je schopný v
uvedenej sume prispievať na výživu dieťaťa a to aj s poukazom na jeho doterajšie úhrady výživného.
Kolízny opatrovník zdôraznil, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni rodičov a preto výšku výživného
v sume 300,- Eur považoval za primeranú, prípadne ponechal rozhodnutie o výške výživného na

zváženie súdu.

4. Matka maloletej na pojednávaní naďalej trvala na svojom návrhu. Uviedla, že od podania návrhu
sa veľa toho nezmenilo v súvislosti s platením výživného na maloletú zo strany otca. Otec maloletej
od začiatku - asi prvé štyri roky na výživu dieťaťa neplatil, až posledné štyri roky prispieval na výživu

maloletej. Nebolo to pravidelne, ale keď otca maloletej požiadala, aby prispel nejakou čiastkou na výživu
maloletej, tak jej dal 50,- až 100,- Eur, bolo to ešte pred rokom 2016. Otec maloletej nebol ochotný
pravidelne mesačne platiť na výživu dcéry, až neskôr začal prispievať na jej výživu. V čase keď maloletá
chodila na súkromnú školu v H., vtedy sa otec maloletej rozhodol, že bude maloletej uhrádzať školné,
pretože vzdelanie maloletej považoval za dôležité. V tom čase platil školné vo výške 400,- Eur/mesačne.

Za posledné 4 roky takto uhradil celkove 17 350,- Eur. Maloletú otec navštevuje raz do roka, vtedy
jej prinesie nejaké darčeky, ale finančnú hotovosť jej nedáva. V čase, keď dieťa navštevovalo školu
v H., otec maloletej nemal problém uhradiť školné vo výške 400,- Eur/mesačne, ktorú sumu uhrádzal
pravidelne. Matka maloletej tiež uviedla, že s maloletou sa vrátili na J., bývajú v S., kde dieťa navštevuje
základnú školu, o čom otca maloletej upovedomila.

K príjmom otca matka uviedla, že nemá poznatky o jeho príjmoch, otec dieťaťa má svoju spoločnosť -
svoju firmu, podniká, ale jej sa o tom nezmieňuje, neinformuje ju a preto nemá momentálne vedomosť
o tom, čím sa konkrétne zaoberá. Keďže doposiaľ otec maloletej bol schopný prispievať na výživu
maloletej aj vyššou sumou, domáha sa výživného aspoň vo výške 300,- Eur mesačne, pretože potreby
dieťaťa narastajú a sú stále vyššie. Maloletá navštevuje základnú školu, s čím sú spojené poplatky -

výdavky s učebnými pomôckami približne 40,- Eur ročne, navštevuje Základnú umeleckú školu, odbor
klavír - kde sa uhrádza poplatok do 60, - Eur štvrťročne. K výdavkom matka maloletej uviedla, že sú
spojené hlavne s nájmom bytu v sume 180,- Eur/mesačne, platbami mobilný telefón maloletej okolo 25,-
Eur/mesačne, so stravou, kozmetikou, hygienickými potrebami v sume 40,- Eur mesačne, ošatením,
obuvou, čo súvisí s rastom a dospievaním dieťaťa. V škole za obedy pre maloletú platí okolo 20,- Eur

mesačne, celkovo strava pre maloletú vychádza mesačne okolo 100,- Eur. Čo sa týka chorôb - maloletá
nie je chorľavá, prekonala len bežné ochorenia, ale užíva vitamíny, čo mesačne predstavuje 20,- Eur.
Okrem toho dieťa potrebuje ešte aj na voľnočasové aktivity - mesačne tiež okolo 30,- Eur a to nákup
kníh, keďže veľmi rada číta, posledne jej boli zakúpené knihy v hodnote 50,- Eur. Maloletá má záujem aj
o programovanie, ale k tomu potrebuje svoj počítač, prípadne tablet. Zatiaľ nemá počítač, ani tablet, má

len mobil. Maloletá napriek tomu, že ovláda anglický jazyk - zatiaľ s otcom osobne nekomunikuje. Spolu
komunikovali v čase, keď bola v H., kde ju otec navštívil. Otec maloletej sa informuje ohľadne dcéry.
Matka maloletej uviedla, že žije s priateľom, jej priateľ má dobrý vzťah k maloletej. Maloletá má svoju
zariadenú izbu, má svoje súkromie. V súvislosti s otcom maloletej uviedla, že otec maloletej, okrem
ich spoločnej dcéry má ešte dvoch synov - staršieho - ktorý je vysokoškolák - je plnoletý a mladšieho,

ktorý môže mať asi 2,5 roka. Otec maloletej žije v A., je už občanom J. P., žije tam približne 30 rokov,
pochádza však zo J. z T.. S otcom maloletej žila v A. po dobu jedného roka v čase, keď pracovala v A. - v
roku 2007 a 2008. Matka tiež uviedla, že pri výchove maloletej jej pomáhajú rodičia, ktorí jej aj finančne
vypomáhajú, pretože bez ich pomoci by nebola schopná zabezpečiť celkovú starostlivosť o dieťa, keďžeotec maloletej spočiatku neprispel na dieťa žiadnym výživným. Styky otca s maloletou nežiadala upraviť,
pretože ani doteraz sa nerealizovali. Pokiaľ otec maloletej bude mať záujem navštíviť dieťa, ona mu v
tom brániť nebude. Doposiaľ otec maloletú navštevoval raz ročne.

5. Otec maloletej vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľkou súdu kancelárie riaditeľa Úradu pre právne
záležitosti v A. uviedol, že s návrhom matky maloletej súhlasí a to so zverením maloletej do jej výchovy
a starostlivosti, súhlasí aj s platením výživného na maloletú vo výške 250,- Eur mesačne, v ktorej výške
výživné matka maloletej pôvodne navrhla a to počnúc od 01.12.2011, dokonca súhlasil s akýmkoľvek

rozhodnutím, ku ktorému súd dospeje. Uviedol, že podniká v oblasti distribúcie elektronických súčiastok
v A.. K svojmu príjmu konkrétne za rok 2017 uviedol, že bol okolo 65.000,- GBP (t. j. 71.716,- Eur v
prepočte platného kurzu NBS v čase vyhlásenia rozhodnutia, keď 1 GBP = 1,103 Eur). Okrem toho mal
príjemzpodnikaniazozávislejčinnosti,aleztohobolpríjemnízkyatiežmalpríjemzoziskuazprenájmu
nehnuteľnosti. Ročný príjem zo závislej činnosti dosiahol výšku 8.000,- až 8.500,- GBP (v prepočte
8.826,- Eur - 9.378,- Eur). Ročný podiel zo zisku spoločnosti Spojeného kráľovstva uviedol, že bol vo

výške 43.300,- GBP (v prepočte 47.759,- Eur). Ročný príjem z prenájmu nehnuteľnosti uviedol vo výške
29.532,-GBP(vprepočte32.583,-Eurročne)acelkovýročnýpríjemzozávislejčinnostiuviedolvovýške
71.832,- GBP (v prepočte 79 254,- Eur), čo mesačne predstavuje 5.986,- GBP (v prepočte 6.604,- Eur).
Predmetné príjmy dosiahol v rokoch 2016 a 2017, následne v roku 2018, bol príjem vyšší približne o 10
%. Vo svojej výpovedi zdôraznil, že okrem maloletej má dvoch synov - syna A., ktorý sa narodil v I. XXXX

a syna E., ktorý sa narodil v I. XXXX. Na staršieho syna, ktorý navštevoval T. Š. v Š. platil mesačne okolo
535,- Eur. Starší syn pokračuje v štúdiu na Univerzite v J. P. a rovnako sa bude podieľať finančne na
školnom za vysokoškolské štúdium, na ubytovaní, ako aj akýchkoľvek výdajov s tým spojených. Školné
za vysokoškolské štúdium predstavuje sumu 9.250,- GBP (v prepočte 10.202,- Eur) s tým, že jeho matka
bude uhrádzať výdaje hlavne za ubytovanie, čo predstavuje mesačne okolo 600,- GBP (661,- Eur). K

mladšiemu synovi uviedol, že zabezpečujú o neho spoločnú starostlivosť aj s matkou, s ktorou žije v
spoločnej domácnosti v A. v prenájme. Za prenájom platia 2.318,- GBP mesačne (2.557,- Eur). Ďalšie
výdavky sú spojené s miestnou daňou výške 200,- GBP (220,- Eur), k tomu sú poplatky za elektrinu,
plyn, telefón, internet, káblová televízia, čo predstavuje mesačne 300,- GBP (330,- Eur). Približne 250,-
GBP (275,- Eur) týždenne sú potreby pre maloleté dieťa, ako aj na samotné živobytie. V súvislosti s

dovolenkami uviedol, že na dovolenky pravidelne nechodia. Výdavky má spojené aj s platením poistenia,
teda životnej poistky, čo predstavuje okolo 400,- GBP (441,- Eur) mesačne, má jedno služobné motorové
vozidlo zo spoločnosti a jedno osobné motorové vozidlo. Je vlastníkom nehnuteľnosti v A., jedná sa o
malý obchodný priestor, ktorý prenajíma a ktorú nehnuteľnosť kúpil na hypotéku v sume 260.000,- GBP
(286 864,- Eur), ktorú hypotéku spláca z príjmu, ktorý dostáva z prenájmu. Predmetnú nehnuteľnosť

zakúpil ešte pred 12 rokmi a hypotéku spláca mesačne vo výške 1 750,- GBP (1 930,- Eur). Osobný
majetok vyššej hodnoty nevlastní. Jeho terajšia partnerka nepracuje, študuje v postgraduálnom kurze v
A., príjmy nemá, žije z úspor, ktoré si zarobila v predchádzajúcom zamestnaní. Vo svojej výpovedi tiež
uviedol, že maloletej prispel na jej výživu od februára 2016 do apríla 2019 v celkovej výške 9 950,- Eur,
platil jej školné vo výške 400,- Eur v čase, keď maloletá navštevovala Súkromnú školu v H., v Č. S..

Platby, ktoré doposiaľ uhrádzal na maloletú realizoval na základe súkromnej dohody s matkou maloletej.
Prispieval maloletej aj na knihy, nábytok do detskej izby a dovolenku. Matke maloletej pomáhal aj v čase,
keď nepracovala, podľa svojich možností a to aj mimo posledných troch rokov. Naďalej je odhodlaný
prispievať na výživu maloletej, na jej vzdelávanie a to aj nad rámec požiadaviek súdu.

6. Podľa § 36 ods. 1/ Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä, určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v
rodine, súd môže upraviť styk aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

7. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa, podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobnestará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

8. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie
výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj

životných nákladov.

10. V zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie
na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že maloletá pochádza z mimomanželského
vzťahu. Biologický otec uznal otcovstvo k maloletej. Z vyjadrenia matky vyplýva, že od r. 2008 rodičia
nežijú v spoločnej domácnosti, čo v podstate potvrdil aj otec maloletej a od tohto obdobia rodičia
spolu nehospodária, spolu nezabezpečujú výchovu a výživu maloletej. Obnovenie spolužitia u rodičov

maloletej neprichádza do úvahy jednak z dôvodu, že otec maloletej žije v A. so svojou novou rodinou,
kým matka maloletej žije na J. a v spoločnej domácnosti so svojou maloletou dcérou a svojim priateľom.
S poukazom na uvedené súd má za to, že je splnená podmienka ustanovenia § 36 ods. 1/ Zákona o
rodine, keď súd upraví výkon rodičovských práv a povinností a určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti, ak rodičia spolu nežijú a predmetná úprava je v záujme maloletého

dieťaťa. Súd preto návrh matky považoval za dôvodne podaný a opodstatnený.

12. Keďže od narodenia maloletej, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť v celom
rozsahu prevzala na seba matka, maloletá od narodenia takto žije v domácnosti svojej matky, má k nej
vytvorené citové, sociálne väzby, zaužívaný režim. Sociálnym šetrením starostlivosti matky o maloletú

neboli zistené žiadne nedostatky. Otec maloletej, ktorý už dlhodobo - 30 rokov žije v zahraničí, mimo
trvalého bydliska maloletého dieťaťa, nemá tak objektívnu možnosť zabezpečovať osobnú starostlivosť
o maloletú. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky,
ktorá na rozdiel od otca svojim spôsobom života, doterajšou starostlivosťou o maloletú dáva svoju
záruku riadneho plnenia jej rodičovského práva a zároveň povinnosti zabezpečovať sústavnú osobnú

starostlivosť o maloletú.

13. Z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú
potreby maloletých detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú
uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je

preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu
odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa, vo vlastnom zmysle slova,
hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolenie, kultúrne,
športové a rekreačné potreby, to je všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka

v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho
zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom
veku na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom
prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej

alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné
vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je preto potrebné zdôrazniť, že výživné nie
je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú zohľadnené pri určení
výživného sú rôzne, podľa každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho psychickeja fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich predstavuje vyšší
životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo

je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu má mať takú životnú úroveň, ako keby
spolužitie rodičov existovalo.

14.Zprevedenéhodokazovaniavyplýva,žedoposiaľnebolosúdomupravenévýživnénamaloletédieťa.
Odôvodnené potreby maloletej sa každým rokom navyšujú v dôsledku jej rastu, dospievania a tiež

aj návštevou školy. Na zvýšených potrebách maloletej sa majú podieľať obidvaja rodičia, podľa svojich
majetkových, finančných a zárobkových pomerov, s prihliadnutím aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti.
Matka maloletej si voči maloletej plní vyživovaciu povinnosť aj svojou osobnou starostlivosťou o dieťa.
Otec maloletej má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému E., narodenému v roku XXXX ako aj
k plnoletému synovi A., narodenému v roku XXXX, ktorý aj keď je plnoletý, študuje a nie je zárobkovo
činný. Vychádzajúc z týchto skutočností, s prihliadnutím na vek maloletej a jej odôvodnené potreby, súd

určil výživné na maloletú zo strany otca od 1. 12. 2020 vo výške 300,- Eur/mesačne, v zmysle návrhu
matky, ktorý návrh matka upravila v priebehu konania, keď namiesto výživného vo výške 250,- Eur/
mesačne sa dožadovala výživného vo výške 300,- Eur/mesačne s tým, že spätne za obdobie od 1. 12.
2011 si výživné nenárokovala, hlavne s poukazom na čiastočné plnenie si vyživovacej povinnosti zo
strany otca v priebehu konania. Takto stanovené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej

a je v súlade so schopnosťami a možnosťami otca maloletej, ktorý za obdobie od 10. 4. 2019 do 13.
7. 2020 uhrádzal výživné na maloleté dieťa v prepočte mesačne od 300,- do 400,- Eur, čím preukázal
svoje schopnosti a možnosti plnenia si svojej vyživovacej povinnosti v súdom stanovenej výške. Súd
pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj ďalšie vyživovacie povinnosti zo strany otca, vychádzal však
z jeho doterajších príjmov, ktoré mu umožňujú prispievať na maloletú sumou, ktorá je uvedená vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú
úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Životnú úroveň otca maloletej
preukazujú jeho majetkové pomery, ako aj jeho príjmy. Súd u otca maloletej pri posudzovaní výšky

výživného zohľadnil hlavne jeho finančné a majetkové pomery, ktoré v priebehu konania deklaroval -
jeho príjmy, jeho majetok, vyživovaciu povinnosť voči ďalším deťom - maloletému, ako aj plnoletému
synovi. Súd zohľadnil všetky náklady, potreby maloletej, ako aj samotný príjem matky. V súvislosti
s určením výživného súd poukazuje aj na zachovanie princípu ochrany záujmov maloletého dieťaťa,
kedy je súd povinný vychádzať z článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa, z ktorého vyplýva, že sa má

prihliadať na právo každého dieťaťa, na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný
vývoj a pri skúmaní oprávnených potrieb dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé
a pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby nepravidelné, alebo náhodné. V súvislosti s vyživovacou
povinnosťou, ako aj ostatnými právami a povinnosťami rodičov, súd apeluje na rodičov tak otca, ako aj
matku maloletého dieťaťa, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby rodičia spolu rozumne a s rešpektom k

sebe i k maloletému dieťaťu komunikovali ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností, aby budovali
vzájomné pozitívne vzťahy a dôveru.

15. Súd styky otca s maloletou neupravoval, ponechal ich neobmedzené s tým, že sa budú realizovať na
základe dohody s matkou maloletej, hlavne s poukazom na tú skutočnosť, že matka maloletej nebráni

otcovi v realizovaní stykov, otec maloletej, ktorý žije v zahraničí, dieťa navštevuje sporadicky, podľa
vyjadrenia matky - raz ročne.

16. Výživné za obdobie od 1. 12. 2011 do 1. 12. 2020 súd neurčil s poukazom na vyššie uvedené,
keď matka maloletej v tejto časti na návrhu netrvala, resp. zobrala ho späť s poukazom na uplatnené

výživné v priebehu konania vo výške 300,- Eur/mesačne do budúcna. Súd v tejto časti, t. j. zaostalého
výživného za obdobie od 1. 12. 2011 do 1. 12. 2020 konanie zastavil s poukazom na ustanovenie § 29
ods. 1/ Civilného mimosporového poriadku, Zákona č. 161/2015 Z. z. (ďalej len CMP), v zmysle ktorého
ustanovenia navrhovateľ, môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť a to celkom, alebo
sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie

v tejto časti zastaví.

17. Keďže v prejednávanej veci matka maloletej svoj návrh čiastočne zobrala späť, súd konanie v
späťvzatej časti zastavil, podľa vyššie citovaného ustanovenia § 29 ods. 1/ CMP.18. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1/
CSP, v zmysle ktorých ustanovení žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento

zákon neustanovuje inak a o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Rožňava v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 127 ods. 1/ CSP uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v zmysle ust. § 365 ods. 1 až 3 CSP len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.