Decision was made at the court Správny súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Monika Tobiašová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sa/2/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200014
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8020200014.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobkyne E. K., trvale bytom
H., R. XX, právne zastúpená JUDr. Lukášom Kišeľákom, advokátom so sídlom Prešov, Jarková 63, proti
žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na
kompenzácie ŤZP a posudkových činností Košice, Zádielska 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
a postupu žalovaného zo dňa 18.09.2019 číslo: K./K v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov zo dňa 24.05.2019 č. H na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. septembra 2019 číslo: K./K a rozhodnutie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 24. mája 2019 č. H a v r a c i a vec Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 18.09.2019 žalovaný ako príslušný odvolací orgán preskúmal
napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo veci zníženia peňažného príspevku na
osobnú asistenciu s účinnosťou od 01.01.2019 na výšku 45,84 Eur a rozsahu hodín osobnej asistencie
určenej na obdobie kalendárneho roka z 940 hodín 0 minút na 12 hodín 0 minút osobnej asistencie,
podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“) a podľa § 14 ods. 3, § 20 ods. 2, § 22 ods. 1, § 45 ods. 3 a § 55 ods. 6 zákona č.
447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch
nakompenzáciu“)arozhodoltak,žepodľa§59ods.2Správnehoporiadkuodvolanieúčastníčkykonania
E. K. (ďalej účastníčka konania, posudzovaná osoba, žalobkyňa) zamietol a napadnuté rozhodnutie
Úradupráce,sociálnychvecíarodinyPrešovzodňa24.05.2019č.H (ďalej„rozhodnutieúradu“)potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že rozhodnutím Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Prievidza, pracovisko Handlová, odbor sociálnych vecí a rodiny č. H zo
dňa 10.03.2016 bol účastníčke konania priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu (ďalej len
„peňažnýpríspevok“),oktorýpožiadaladňa12.06.2015vročnomrozsahu801hodínosobnejasistencie.
Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol komplexný posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodinyBratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činnosti Banská
Bystrica č. K./K zo dňa 19.01.2016, podľa ktorého sa posudzovaná osoba považuje za fyzickú osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy (ďalej len „MFP“) 50 % podľa časti
V.3.písm.c/ prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre cerebelárne poruchy -
ťažkú poruchu (neo + paleocerebelárna porucha).Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia
posudzovanej osoby boli kompenzované v celkovom rozsahu 801 hodín na obdobie kalendárneho roka
a to: v oblasti mobility a orientácie v rozsahu 372 hodín ročne, v oblasti komunikácie v rozsahu 12 hodín
ročne a v oblasti sebaobsluhy v rozsahu 417 hodín ročne.
3. V komplexnom posudku ústredia č. K./K zo dňa 07.12.2017 boli sociálne dôsledky ťažkého
zdravotného postihnutia posudzovanej osoby navrhnuté kompenzovať peňažným príspevkom v
celkovom rozsahu 940 hodín na obdobie kalendárneho roka a to: v oblasti mobility a orientácie v rozsahu
372 hodín ročne, v oblasti komunikácie v rozsahu 12 hodín ročne a v oblasti sebaobsluhy v rozsahu
556 hodín ročne.
4. Ústredie (odvolací orgán) na základe spisovej dokumentácie preskúmalo zákonnosť postupu orgánu
prvého stupňa, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia úradu v celom rozsahu a zistilo
nasledujúce skutočnosti:
5. V súvislosti s podanou žiadosťou zo dňa 24.08.2018 o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu
osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky úrad na základe predložených lekárskych
nálezov prehodnotil zdravotné postihnutie posudzovanej osoby a vydal dňa 07.12.2018 nový komplexný
posudok č. H zo dňa 07.12.2018 (v nadväznosti na lekársky posudok č. XXXX/XXXXX zo dňa
18.10.2018), podľa ktorého MFP posudzovanej osoby bola stanovená na 50 %, podľa časti V.3.písm. c/
prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre cerebelárne poruchy - ťažkú poruchu.
Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia je posudzovaná osoba odkázaná na sprievodcu; termín
opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkový lekár úradu stanovil na október 2023. Posudkový
lekár úradu vyhodnotil, že osobná asistencia je zo zdravotných dôvodov odôvodnená a rozsah je
potrebné určiť podľa sociálneho šetrenia. Vo vyššie uvedenom komplexnom posudku zo dňa 07.12.2018
sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia posudzovanej osoby úrad navrhol kompenzovať
peňažným príspevkom v celkovom rozsahu 12 hodín ročne v oblasti komunikácie. V oblasti mobility a
orientácie a v oblasti sebaobsluhy posudzovaná osoba už nie je odkázaná na osobnú asistenciu.
6. Úrad rozhodnutím zo dňa 20.12.2018 číslo: H znížil peňažný príspevok s účinnosťou od 01.01.2019
na výšku 45,84 eur, v ročnom rozsahu 12 hodín 0 minút osobnej asistencie.
7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu úradu účastníčka konania podala dňa 02.01.2019 v zákonnej
lehote odvolanie, v ktorom vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav nesúhlasí s rozhodnutím úradu.
8. Ústredie podľa § 59 ods.3 Správneho poriadku rozhodnutím zo dňa 05.03.2019 č. K./K napadnuté
rozhodnutie úradu zo dňa 20.12.2018 č. H zrušilo a vec vrátilo na nové prejednanie a rozhodnutie s
odôvodnením, že nie je zrejmé, čo viedlo úrad k tomu, že doteraz poskytovaný peňažný príspevok sa
účastníčke konania znížil na rozsah 12 hodín ročne, a že rozhodnutie nie je náležite odôvodnené, je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
9. Ústredie uložilo úradu po posúdení sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia
posudzovanej osoby vypracovať nový lekársky posudok, a v súlade s takto vypracovaným lekárskym
posudkom vydať nový komplexný posudok, ktorý bude dostatočným podkladom pre konanie, resp.
rozhodovanie v danej veci a to s náležitým odôvodnením.
10.Nazákladevyššieuvedenýchdôvodovúradvydalnovýkomplexnýposudokč.HS./J./XXXX/XXXXX-
XXXX zo dňa 17.05.2019, ktorý vychádzal zo záverov lekárskeho posudku č. XXXX/XXXXX zo dňa
26.04.2019, podľa ktorého MFP posudzovanej osoby bola stanovená na 50 %, podľa časti V.3.písm.c/
prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre cerebelárne poruchy - ťažkú poruchu.
Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia je posudzovaná osoba odkázaná na sprievodcu; termín
opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkový lekár úradu stanovil na október 2023.11. V komplexnom posudku zo dňa 17.05.2019 sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia
posudzovanej osoby úrad navrhol kompenzovať v oblasti komunikácie peňažným príspevkom
v celkovom rozsahu 12 hodín ročne pri vybavovaní úradných záležitostí, pretože schopnosť
dorozumievania sa so spoločenským prostredím účastníčky konania je v dôsledku dysartrie narušená.
V oblasti mobility a orientácie a v oblasti sebaobsluhy úrad konštatoval, že posudzovaná osoba už nie
je odkázaná na osobnú asistenciu.
12. Na základe tohto komplexného posudku zo dňa 17.05.2019 úrad rozhodnutím zo dňa 24.05.2019
č. H s účinnosťou od 01.01.2019 znížil peňažný príspevok účastníčke konania na výšku 45,84 eur a
rozsah hodín osobnej asistencie určený na obdobie kalendárneho roka z 940 hodín 0 minút na 12 hodín
0 minút osobnej asistencie.
13. Proti tomuto rozhodnutiu úradu účastníčka konania podala dňa 31.05.2019 v zákonnej lehote
odvolanie, v ktorom s poukazom na svoj naďalej pretrvávajúci nepriaznivý zdravotný stav nesúhlasila
s rozhodnutím úradu.
14. Dňa 17.07.2019 bola ústredím vykonaná sociálna posudková činnosť, pri ktorej bolo zistené, že
posudzovaná osoba býva v spoločnej domácnosti so svojim druhom, synom a dcérou. Podľa vyjadrenia
posudzovanej osoby v roku 2009 počas tehotenstva mala subarachnoidálne krvácanie do mozočku,
upadla do kómy a následne bola operovaná na neurochirurgii. Od tej doby trpí poruchou rovnováhy,
máva časté závratové stavy, stráca stabilitu pri chôdzi a zanáša ju do strán, preto k zabezpečeniu
stability používa vychádzkovú palicu. Pre pohybové obmedzenia nevládze chodiť, chôdza je o širšej
báze s úchylkou doľava a je schopná pohybu len na krátke vzdialenosti s potrebou prestávky. Pohybové
obmedzenia sú sprevádzané celkovou slabosťou, dýchavičnosťou a zníženou fyzickou výkonnosťou.
Problémy má aj psychického charakteru, je depresívne ladená, nespokojná, nervózna a v noci zle
spáva. Posudzovaná osoba je správne orientovaná a nemá narušenú orientačnú schopnosť. Na kladené
otázky odpovedala adekvátne a primerane k svojmu veku, avšak pre neprimerané, ťažkopádne tempo
reči odpovede boli mierne nezrozumiteľné. Posudzovaná osoba má problém pri komunikácii so svojím
okolím, preto potrebuje pomoc inej fyzickej osoby pri kontakte so spoločenským prostredím. Úkony
sebaobsluhy je schopná vykonávať samostatne.
15.Žalovanývodôvodnenísvojhorozhodnutiaďalejuviedol,žeposudkovýlekárústrediapopreskúmaní
zdravotnejdokumentácienachádzajúcejsavspisovejdokumentáciiúradu,akoajdoloženýchlekárskych
nálezov v odvolacom konaní (lekársky nález z neurologickej ambulancie zo dňa 29.07.2019, lekársky
nález z internej ambulancie zo dňa 01.08.2019 a z ortopedickej ambulancie zo dňa 06.08.2019,
lekársky nález z gynekologickej ambulancie zo dňa 18.02.2019, lekárske nálezy z ambulancie
hematológie a transfúziológie zo dňa 22.10.2018, 10.01.2019, 15.03.2019 a 17.06.2019, lekárske
nálezy z neurologickej ambulancie zo dňa 18.10.2018 a 19.03.2019 a lekársky nález z interného
predoperačného vyšetrenia zo dňa 09.04.2019), vydal dňa 07.08.2019 lekársky posudok č. K./K Mieru
funkčnej poruchy posudzovanej osoby stanovil pre najzávažnejšie zdravotné postihnutie na 50 % tak,
ako prvostupňový správny orgán podľa časti V.3.písm.c/ prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu pre nervový systém (poškodenie mozgu, miechy a periférnych nervov) - cerebelárne
poruchy - ťažkú poruchu (neo + paleocerebelárna porucha). Na základe stabilizovaného stavu oproti
minulosti bola určená MFP na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 50-80 %.
16. Posudzovaná osoba je liečená aj pre poruchy chrbtice a pre inkontinenciu moču II. stupňa
(inkontinencia stresová udávaná pri vyšetrení od 01/2019 počas gravidity), avšak tieto ochorenia
nedosahujú 50 % MFP.
17.Posudkovýlekárďalejkonštatoval,žeposudzovanáosobajepopreštudovanídoloženýchodborných
nálezov a hodnotenia všeobecného lekára, fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. V roku
2009 prekonala subarachnoidálne krvácanie do mozočku, ako následok stavu po krvácaní do zadnej
jamy lebečnej z A-V malformácie dňa 12.10.2009, stav s operáciou a následkami neurologického
poškodenia v zmysle kvadruparézy, t.č. je už v štádiu zlepšovania a stabilizácie zdravotného stavu podľa
dokladovaných opakovaných neurologických nálezov z roku 2018 a roku 2019, ako aj po posúdení
opakovaných vyšetrení CT mozgu so stabilizáciou stavu - nálezu, ktorý je bez nových zmien oproti CT
z roku 2011.18. Posudzovaná osoba udáva poruchy chôdze, poruchu reči, poruchu stability pri chôdzi. Pri chôdzi
používa vychádzkovú palicu za účelom zabezpečenia stability. Podľa hodnotenia všeobecného lekára -
orientácia je správna, poloha je aktívna, postoj a chôdza je istá a poruchy kontinencie nie sú prítomné.
Neurológ hodnotí stav ako mierne zlepšený, chôdza je o širšej báze s úchylkou doľava. Svalový tonus
na horných aj na dolných končatinách je v norme. Posudzovaná osoba sa subjektívne cíti dobre a pred
troma mesiacmi porodila zdravú dcéru. O postupnom zlepšovaní funkčného nálezu posudzovanej osoby
svedčí aj: v rozsudku súdu zo dňa 28.06.2016 k žiadosti o zverenie syna do opatery posudzovanej
osoby, je jej zdravotný stav posúdený v lekárskom náleze zo dňa 29.05.2015 s uvedením, že je plne
sebestačná pri väčšine sebaobslužných úkonoch bez kompenzačných pomôcok a tiež je prihliadnuté aj
na normálny funkčný nález neurológa zo dňa 14.03.2017.
19. Posudkový lekár ústredia uzavrel, že posudzovaná osoba na základe predložených odborných
lekárskych nálezov nemá horné končatiny ťažko postihnuté, je plne orientovaná a komunikáciu má
mierne obmedzenú. Pri výkone sociálnej posudkovej činnosti na kladené otázky odpovedá adekvátne
a primerane k veku, hovorovej reči bolo rozumieť, nepotrebovala sprostredkovateľa, aj keď udáva
poruchy reči. Posudzovaná osoba je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby osobnou asistenciou
pri činnostiach uvedených v prílohe číslo 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu len
pri dorozumievaní. Činnosti, pri ktorých potrebuje usmernenie inou fyzickou osobou pri preprave a
premiestňovaní sú kompenzované odkázanosťou na sprievodcu. Úkony sebaobsluhy je schopná sama
vykonávať. Posudzovaná osoba spĺňa kritéria podľa § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu na osobnú asistenciu pri dorozumievaní sa s dosiahnutím účelu ustanoveného v § 20
ods. 2 uvedeného zákona. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia posudzovaná osoba je odkázaná
na sprievodcu; termín opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkový lekár ústredia stanovil na
október 2023.
20. Uvedené závery boli následne prenesené do komplexného posudku ústredia č. UPS/K zo
dňu 19.08.2019, v ktorom sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia ústredie navrhuje
kompenzovať peňažným príspevkom na osobnú asistenciu v oblasti komunikácie v rozsahu 12 hodín
v kalendárnom roku. V oblasti mobility a orientácie a v oblasti komunikácie posudzovaná osoba nie je
odkázaná na osobnú asistenciu.
21. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uzavrel, že na základe stanovenej MFP
50 % a vyššie uvedených skutočností sa posudzovaná osoba považuje za fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, a je podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 20 ods.2 a § 22 ods. l zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu odkázaná na osobnú asistenciu, preto navrhuje peňažný príspevok na
osobnú asistenciu vo vyššie uvedenom rozsahu a citoval uvedené ustanovenia zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu .
22. Žalovaný k námietkam uvedeným v odvolaní, týkajúcich sa zdravotného stavu účastníčky konania,
uviedol, že pri výkone druhostupňovej lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár ústredia vychádzal
z diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených odborných lekárskych nálezov nachádzajúcich
sa v spisovej dokumentácii úradu, ako aj z doložených lekárskych nálezov v odvolacom konaní, pričom
zohľadnilvšetkyodbornélekárskenálezytak,akojetouvedenévlekárskomposudkuzodňa07.08.2019
a v jeho záveroch.
II.
Argumenty žalobkyne v podanej žalobe
23. Žalobkyňa žalobou pôvodne podanou na Krajský súd v Košiciach dňa 25.11.2019 sa domáhala
preskúmania štyroch rozhodnutí žalovaného a rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Prešov, týkajúcich sa peňažných príspevkov na kompenzáciu. Uznesením zo dňa 09.12.2019 postúpil
KrajskýsúdvKošiciachsprávnužalobuKrajskémusúduvPrešove akomiestnepríslušnémunakonanie
v zmysle § 13 ods.3 SSP.
24. Žalobkyňa v žalobe konštatovala, že dňa 23.09.2019 jej boli doručené rozhodnutia žalovaného zo
dňa 18.09.2019, ktorými boli potvrdené rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo
dňa 24.05.2019, ktorými jej nebol priznaný žiadaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorovéhovozidla a zároveň jej bol dramaticky znížený a dovtedy opakovane potvrdený zvyšujúci sa rozsah
osobnej asistencie, a tiež odňaté dovtedy opakovane potvrdené nároky na peňažné príspevky na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla a s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Žalobou
napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Prešov zo dňa 17.05.2019 a komplexného posudku žalovaného zo dňa 19.08.2019, ktoré boli
vyhotovené v nadväznosti na základe jej podanej žiadosti o priznanie peňažného príspevku na kúpu
osobného motorového vozidla.
25. Proti týmto rozhodnutiam orgánov verejnej správy žalobkyňa podala v zákonnej lehote správnu
žalobu, ktorú odôvodňuje nasledovne: Na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa s pomocou svojej
matky obrátila so žiadosťou o pomoc vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav, ktorý u nej nastal
v dôsledku komplikácií v tehotenstve, a to náhleho krvácania do oblasti mozočka, kedy upadla do
bezvedomia a absolvovala život zachraňujúcu operáciu. Tieto udalosti neostali bez následkov, pričom
ich dôsledky bez výraznejších zmien pociťuje doteraz. Od tejto doby potrebuje permanentnú pomoc,
aby mohla viesť plnohodnotný život, ktorá však pre ňu a jej blízke osoby znamená takú záťaž, že
opakovane žiadala o pomoc prostredníctvom žiadostí o peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia. Tieto jej v tom ktorom období boli aj priznané a pomáhali jej prekonávať
prekážky jej zdravotného postihnutia, a aj vďaka nim a obetavej pomoci svojich blízkych vychováva
takmer 10-ročného syna F. a 6-mesačnú dcérku F..
26. Trvalými, v lekárskych správach opakovane potvrdenými dôsledkami jej zdravotného postihnutia sú
najmä problémy s koordináciou pohybu pri chôdzi, strata rovnováhy, závrate, časté bolesti hlavy, slabosť
rúk aj nôh, neistota v rukách (vypadávajú jej veci, rozlievanie), bolesti chrbtice, rýchly nástup únavy,
problémy so spánkom, problémy s rečou (nezrozumiteľná, pomalé tempo), problém s kognitívnymi
schopnosťami v prípade dlhších viet, komplikovanejšieho obsahu, rýchla unaviteľnosť pri čítaní, udržaní
pozornosti, časté pocity smútku, niekedy apatie, depresívna nálada.
27. Trvalé zdravotné následky opakovane pri posúdení uznali tak úrad práce, ako aj ústredie práce
a priznali jej viaceré peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Trvalé
zdravotné následky potvrdila aj Sociálna poisťovňa, ktorá vyhodnotila obmedzenie jej spôsobilosti
vykonávať zárobkovú činnosť na 70 %.
28. Zmena nastala po tom, ako žiadala o priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového
vozidla, keď úrad práce a následne aj ústredie práce začali podľa jej názoru účelovo inak interpretovať
lekárske nálezy, ktoré stále konštatujú pretrvávanie zdravotných následkov tak v oblasti chôdze,
neurologických potiaží (závraty, bolesti hlavy, neistota rúk, depresívna nálada), ako aj v oblasti
kognitívnych a komunikačných funkcií, a vyhodnotili ich tak, že došlo k takému rapídnemu zlepšeniu jej
zdravotnéhostavu,žejeúplnesebestačná(okremmiernychrečovýchproblémov)aznížilirozsahnároku
na osobnú asistencii z 940 na 12 hodín, dokáže sa napriek problémom pri chôdzi (rovnováha, závrate,
zanášanie do jednej strany) presúvať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, a teda nie je odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, v dôsledku čoho jej odňali peňažný príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla a nepriznali peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Tiež správne orgány
usúdili, že jej zanikol nárok aj na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
29. S namietanými rozhodnutiami úradu práce a potvrdzujúcimi rozhodnutiami ústredia práce sa
žalobkyňa nestotožnila z dôvodu, že tieto rozhodnutia sú založené na neúplnom a nedostatočnom
vyhodnotení jej zdravotného stavu; tieto rozhodnutia založené na nesprávnom vyhodnotení
predložených lekárskych správ od lekárov-špecialistov, resp. účelovo zmenenej interpretácii záverov
lekárov špecialistov; úrad práce ani ústredie práce sa nevysporiadali s reálnymi dôsledkami jej
ťažkého zdravotného postihnutia, keď tieto účelovo zľahčili, resp. vyhodnotili, že tieto majú byť
dostatočne kompenzované bežnou pomocou zo strany jej blízkych (partner, matka); sú založené na
nedostatočnom posúdení sociálnych dôsledkov, ktoré jej zo zdravotného postihnutia vyplýva pri snahe
viesť plnohodnotný rodinný život a zabezpečovať starostlivosť o jej dve maloleté deti.30. Žalobkyňa ďalej bližšie poukázala na konštatovanie správnych orgánov, že nie je v oblasti mobility
a orientácie odkázaná na osobnú asistenciu, hoci podľa jej názoru má zníženú pohybovú schopnosť
samostatne sa premiestňovať, nevládze chodiť, len na krátke vzdialenosti, trpí poruchou rovnováhy a
používa vychádzkovú palicu. K týmto skutočnostiam uviedla, že úrad práce ani ústredie práce bližšie
neuvádzajú, kto jej má pri premiestňovaní pomáhať, resp. správne orgány ju odkazujú na pomoc
matky a partnera. Nijakým spôsobom však nereflektujú na to, že partner zanechal prácu v dôsledku
nevyhnutnosti poskytovania pomoci po narodení dcéry F., pričom toto je pre nich dlhodobo neudržateľný
stav, aby nepracoval. Matka jej s vypätím síl pomáha, čo však ani pre ňu nie je dlhodobo udržateľné,
lebo sama má zdravotné problémy a tiež sa stará o svoju chorú matku. Uvedené závery úradu práce a
ústredia práce nezodpovedajú účelu poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu, ktoré okrem
iného majú aj pomáhať pri začlenení do spoločnosti či umožniť osobe so zdravotným postihnutím viesť
plnohodnotný a nezávislý život.
31. Žalobkyňa zvlášť namieta konštatovanie správnych orgánov, že toho času je jej zdravotný stav
stabilizovaný, resp. sa zlepšuje. Toto hodnotenie zo strany úradu práce a ústredia práce nie je podložené
žiadnou lekárskou správou, nakoľko jej zdravotný stav zostáva nezmenený, ale so všetkými dôsledkami,
ktoré sú lekármi od mozgovej príhody v roku 2009 konštatované s tým, že stabilizácia nastala v zmysle,
že žiadne ďalšie život ohrozujúce zmeny na mozgu sa nerozvinuli.
32. Opieranie sa o vyjadrenia o zlepšovaní jej zdravotného stavu, popísané v rozsudku pri zverení syna
do jej osobnej starostlivosti, je podľa názoru žalobkyne hodnotenie lekára výlučne za účelom informácie
pre súd, či jej môže zveriť do starostlivosti dieťa, pričom v tej dobe hodnotenie jej sebestačnosti bolo
aj vzhľadom na to, že využívala peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia,
najmä osobnú asistenciu, a teda žalobkyňa preukázala svoju pripravenosť sa o syna starať.
33. Sporné konštatovanie zo sociálneho posúdenia, že úkony sebaobsluhy je schopná vykonávať
samostatne, hoci tak to žalobkyňa neuvádzala, zároveň chod domácnosti zabezpečuje jej partner, ktorý
v tom čase chodil na dvojtýždňové pracovné turnusy do zahraničia, no pomoc jej netreba, lebo jej ju
zabezpečí rodina, ktorá jej zabezpečuje aj prepravu, nemajú žiadnu logickú koherentnosť.
34. K záveru, že so všetkými zdravotnými obmedzeniami jej má pomôcť sprievodca, žalobkyňa
namietala, že chce viesť aktívny život, riadne sa starať o svoju rodinu, chce byť jej aktívnym členom, a nie
príťažou v tom smere, že napríklad ako teraz partner zanechal prácu, aby jej pomáhal s domácnosťou
a starostlivosťou o dcérku.
35. Žalobkyňa zastáva názor, že uvedené peňažné príspevky, ktoré poberala, či o ktoré žiada, jej
pomáhali a budú pomáhať pri prekonávaní bariér, ktoré vyplývajú z jej ťažkého zdravotného postihnutia
a pomôžu, aby viedla plnohodnotný a aktívny život tak, aby nebola na príťaž či úkor svojich najbližších
a celého okolia, a aby sa cítila aktívnym členom rodiny a spoločnosti pri zachovaní jej dôstojnosti a
nezávislosti.
36. Postupom a rozhodnutiami správnych orgánov boli porušené jej práva, ktoré jej garantuje Ústava
SR, a tiež Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol pre Slovenskú
republiku platnosť dňa 25.06.2010, zverejnením v zbierke zákonov č. 317/2010, a to najmä právo na
súdnu a inú právnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. V zmysle judikatúry Ústavného
súdu SR toto právo subsumuje aj právo na zákonný postup orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami
správnych orgánov bolo porušené jej právo na nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti
zaručené v čl. 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, v rámci ktorého zmluvné strany
uznávajú rovnaké práva všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými
možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými, prijmú účinné a primerané opatrenia, ktoré
umožnia plné využívanie tohto práva osobami so zdravotným postihnutím a ich plné začlenenie a
zapojenie do spoločnosti a o. i. zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mali možnosť zvoliť si
miesto pobytu, ako aj to, kde a s kým budú žiť na rovnakom základe s ostatnými a aby neboli nútené žiť
v určitom konkrétnom prostredí a aby osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k celému spektru
podporných služieb, či už domácich alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služiebvrátane osobnej asistencie, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa
do nej a ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti.
37. Rozhodnutiami správnych orgánov ďalej bolo porušené jej právo na osobnú mobilitu, zaručené v čl.
20 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, v rámci ktorého zmluvné strany sa zaväzujú
prijať účinné opatrenia na zabezpečenie osobnej mobility s najväčšou možnou nezávislosťou pre osoby
so zdravotným postihnutím, a to aj tým, že uľahčia osobnú mobilitu osôb so zdravotným postihnutím
takým spôsobom a v takom čase, aký si zvolia ony samy, a to za prijateľné ceny.
38. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa je toho názoru, že rozhodnutia žalovaného aj
prvostupňového správneho orgánu vychádzajú z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci,
neboli zohľadnené a posúdené a správne interpretované zistenia a predložené lekárske nálezy, sociálne
zisťovanie nebolo do rozhodnutí riadne zapracované a závery v rozhodnutiach nie sú dostatočne
zdôvodnené, najmä čo sa týka odňatia redukcie už priznaných peňažných príspevkov, a teda ako také
sú v rozpore s Ústavou SR, Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Správnym
poriadkom.
39. Na základe ustanovenia § 191 ods. 3 Správneho súdneho poriadku žalobkyňa navrhuje, aby krajský
súd súčasne zrušil aj rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 24.05.2019,
ako rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré predchádzali odvolaciemu konaniu a
trpia rovnakými hmotnými a procesnými vadami a podľa § 191 ods. 4 Správneho súdneho poriadku vec
vrátil žalovanému, prípadne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov ako orgánu verejnej správy
nižšieho stupňa na ďalšie konania.
40. Žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 13.02.2020 doplnila správnu žalobu v
sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu o podrobnejší opis bariér a
obmedzení, ktoré jej v bežnom živote vznikajú v dôsledku jej zdravotného stavu.
41. Čo sa týka problémov s rovnováhou, stabilitou na zlepšenie prejavov berie lieky, napriek tomu sa
jej často vyskytujú situácie, že stratí rovnováhu, do niečoho narazí a zamoce ju. Tieto situácie sa jej
stávajú aj v autobuse, zamoce ju, musí si sadnúť, potrebujem pomoc inej osobe, aby si počas jazdy, pri
nastupovaní alebo vystupovaní nespravila úraz. V dôsledku liekov sa jej robia ľahko modriny na tele,
preto si musí dávať pozor na možné pády a udretia. V dôsledku týchto problémov sa musela vzdať aj
viacerých jej obľúbených aktivít ako bicyklovanie, korčule, aerobik (zhoršená koordinácia pohybov) a
hľadá si iné aktivity.
42. Čo sa týka jemnej motoriky, túto má tiež značne zhoršenú, má značné ťažkosti udržať predmety v
rukách, problémy sú najmä v prípade ťažších vecí ako sú knihy, prípadne potreby jemnej manipulácie s
predmetmi (drobné a krehké veci). V dôsledku toho niektoré domáce prace robí výlučne partner, varí len
on, musí jej pomáhať pri zapínaní gombíkov, zipsov, manipulácii so šnúrkami a podobne, tiež jej pomáha
okolo bábätka pri úkonoch, ktoré nedokáže spraviť kvôli motorike.
43. V dôsledku zdravotného postihnutia má zhoršený aj komunikačný prejav, ťažšie rozpráva, nie je jej
dobre rozumieť, čo jej robí problém najmä v kontakte s úradmi a inštitúciami, musí niekto s ňou ísť,
aby nedošlo k nedorozumeniu. Tiež často zabúda, nevie si spomenúť, čo chcela povedať. Má trvalo
poškodené hlasivky, nemôže spievať, čo predtým rada robila.
44. Napriek jej zdravotným obmedzeniam by chcela viesť plnohodnotný život, starať sa o svoje dieťa, o
rodinu, byť plnohodnotným členom svojej rodiny a nielen na príťaž. Chcela by sa zamestnať v chránenej
dielni, byť pre seba a svoju rodinu prínosom.
III.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
45. K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 20.02.2020, v ktorom zotrval na skutkovej a právnej
argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Argumentoval, že rozhodnutie v predmetnej
veci je podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 20 ods. 2 a § 22 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu predovšetkým odbornou medicínskou otázkou v zmysle § 11 ods. 11 zákona o peňažnýchpríspevkoch na kompenzáciu. Nejde pritom o formálne právne posúdenie, ale o vysoko špecializované
odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre žalobcu ako
posudzovanú osobu.
46. K námietkam uvedeným v správnej žalobe spracoval z vyššie uvedeného dôvodu dňa 12.02.2020
podrobné stanovisko posudkový lekár žalovaného MUDr. Q. P., v ktorom medicínsky vyčerpávajúcim
spôsobom, ako aj dostatočne zreteľne a faktograficky v jednotlivých bodoch odôvodňuje zhodnotenie
zdravotného stavu žalobkyne a v jednotlivých bodoch vyvracia jeho žalobné námietky.
47. Posudkový lekár žalovaného mal k dispozícii celú posudkovú dokumentáciu, t.j. bola komplexne
zhodnotená celá doložená zdravotná dokumentácia, vrátane doložených lekárskych nálezov v
odvolacom konaní a v súlade s ustanovením § 11 ods.10 zákona o peňažných príspevkoch bol dňa
07.08.2019 vypracovaný lekárky posudok žalovaného, ktorý vychádza z aktuálnych lekárskych nálezov,
ktoré boli úplné, postačujúceho rozsahu a požadovanej kvality. Posudkový lekár ústredia teda nemal
pochybnosti o správnosti diagnostických záverov a lekársky posudok vyhovuje kritériám spoľahlivo
zisteného skutkového stavu.
48. Posudkový lekár žalovaného mal k dispozícii aj dokumentáciu z výkonu sociálnej posudkovej
činnosti, o čom svedčí aj skutočnosť, že pred lekárskou posudkovou činnosťou bola dňa 17.07.2019
vykonaná sociálnym pracovníkom žalovaného sociálna posudková činnosť v domácnosti žalobkyne a
lekársky posudok bol vypracovaný posudkovým lekárom žalovaného až dňa 07.08.2019. Posudkový
lekár žalovaného tak vychádzal aj zo získaných podkladov príslušného sociálneho pracovníka v zmysle
§ 13 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. So žalobkyňou, ako posudzovanou osobou, bol
na mieste vyhotovený písomný záznam z vykonanej sociálnej posudkovej činnosti - Záznam z výkonu
sociálnej posudkovej činnosti zo dňa 17.07.2019 (v ktorom môže k výkonu sociálnej posudkovej činnosti
posudzovaná osoba podávať aj návrhy a námietky(v danom prípade zo strany žalobkyne nie sú uvedené
žiadne), ktorého súčasťou je aj Dotazník pre účely určenia rozsahu potrebnej osobnej asistencie zo dňa
17.07.2019, pričom je striktne zachované posudzovanie zoznamu činností na účely určenia rozsahu
potrebnej osobnej asistencie vykonávanej pri činnostiach uvedených v zmysle prílohy č. 4 zákona o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu.
49. Žalovaný preto nesúhlasí s tvrdením žalobkyne o neúplnom a nedostatočnom vyhodnotení jej
zdravotného stavu a dodáva, že lekársky posudok žalovaného spĺňa všetky požiadavky úplnosti,
celistvosti a presvedčivosti, nie je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených
odborných lekárskych nálezov, vysporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je preto
dostačujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
50. K žalobnej námietke, že žalobkyňa nebola žalovaným posúdená v súlade s jej zdravotnou
dokumentáciou, nezaujato, a že lekársky posudok žalovaného nebol objektívny a nebol tak relevantným
podkladom pre vyvodenie právnych záverov pri rozhodovacej činnosti, žalovaný argumentuje, že
žalobkyňa si tak laicky osobuje posudzovať medicínske závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych
správ vo vzťahu k uplatnenému nároku a hodnotiť závery posudkového lekára žalovaného ako rozporné
s lekárskymi nálezmi špecialistov. Žalovaný dôvodí, že z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že hodnotiť závery posudkového lekára žalovaného nemôže ani jednotlivý
ošetrujúci lekár.
51. K žalobnej námietke, že žalobkyňa má trvalé zdravotné následky, čo potvrdila aj Sociálna
poisťovňa, ktorá vyhodnotila obmedzenie spôsobilosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť na 70 %
“ žalovaný poukazuje, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa nevzťahuje na právne vzťahy
pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia, a to ani subsidiárne, keďže jediným aplikovateľným hmotnoprávnym predpisom je zákon
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, a pre posudkové závery je relevantná najmä príloha č. 3
uvedeného zákona.
52.NáslednežalovanýpoukázalnaprávnezáveryNajvyššiehosúduSRvrozsudkoch,ktoréšpecifikoval
spisovou značkou a dňom vydania, a zvlášť, že posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci
príslušných posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, v danom prípade určenia rozsahupotrebnej osobnej asistencie, že záver neurológa nie je dôvodom pre priznanie predmetného príspevku,
nakoľko posudzovanie zdravotného stavu na účely priznania peňažných príspevkov na kompenzáciu je
zverené posudkovým lekárom úradu a žalovaného, a nie ošetrujúcemu lekárovi.
53. K žalobnej námietke, že rozhodnutiami správnych orgánov bola porušená Ústav SR a, Dohovor OSN
o právach osôb so zdravotným postihnutím , žalovaný uviedol, že ide subjektívne tvrdenie žalobkyne,
ktoré nemá nijaký skutkový ani právny základ a žalobkyňa ani neodôvodnila na akom základe došla
k takémuto záveru. Správna žaloba nie je dôvodná a vychádza len z presvedčenia, že napadnutým
rozhodnutím žalovaného došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobkyne. Neuviedla dôvody, prečo
odborný lekársky posudok a následne vypracovaný komplexný posudok žalovaného nie je objektívny a
je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov.
54. Žalovaný zdôraznil, že rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom, pričom diskrečná právomoc správneho orgánu predstavuje ponechanie možnosti žalovanému
v týchto intenciách formulovať svoje závery autonómne. Skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej
úvahe žalovaný vychádzal boli zistené správnym procesným postupom, rozhodnutie žalovaného bolo z
hľadiska aplikovanej právnej úpravy vecne správne a zákonné a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné,
preto žalovaný navrhuje, aby krajský súd predmetnú žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol. Požadoval,
aby krajský súd nariadil vo veci pojednávanie.
55. K vyjadreniu žalovanej bolo pripojené aj Stanovisko k lekárskemu posudku posudkového
lekára žalovaného MUDr. Q. P. zo dňa 12.02.2020. Posudková lekárka uviedla, že pri posudzovaní
zdravotného stavu žalobkyne zhodnotila a zohľadnila všetky lekárske nálezy nachádzajúce sa v
spisovej dokumentácii prvostupňového správneho orgánu a naďalej trvá na závere lekárskeho posudku.
Rozpísala zdravotný stav žalobkyne, lekárske nálezy doložené aj v odvolacom konaní. Zdôraznila, že
v žiadnom prípade nie sú závery odborných nálezov účelovo zmenené, ako sa to uvádza v žalobe.
Zhodnotenie pohybového aparátu chrbtice a hybnosť vo váhonosných kĺboch a členkových zhyboch
dolných končatín veku primeraná, funkčné zmeny ľahkého až stredne ťažkého stupňa verifikované
aj rtg vyšetrením, umožňujú klientke prekonávať bežné prekážky pri chôdzi. Klientka trpí poruchou
rovnováhy, preto používa k isteniu pri chôdzi vychádzkovú paličku. Všeobecný lekár udáva postoj,
chôdza istá, bez používania pomôcok. Posudková lekárka zhrnula, že žalobkyňa nespĺňa kritéria podľa
§ 14 ods. 8 podľa prílohy č. 6 I., II., III. na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou.
Nespĺňa kritériá § 14 ods. 9 podľa prílohy č. 7 I., II. nedochádza k zvýšenému opotrebovaniu šatstva,
bielizne, obuvi a bytového zariadenia - nie sú dokladované ochorenia v bode I. v stanovenom stupni
postihnutia a ani nepoužíva technicky náročnú pomôcku -pomôcky zo zoznamu uvedených v bode II.
Odňatie kompenzačného príspevku bolo opodstatnené. Je odkázaná na osobnú asistenciu podľa § 14
ods. 3 len pri dorozumievaní sa na úradoch. Zníženie počtu hodín osobnej asistencie len na potreby
vybavovania úradných záležitostí klientky je správne. Pri posudzovaní klientky na našom pracovisku na
kladené otázky odpovedá adekvátne a primerane k veku, hovorovej reči bolo rozumieť, nepotrebovala
sprostredkovateľa, aj keď udáva poruchy reči. Je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri niektorých
činnostiach uvedených v prílohe číslo 4 aj podľa hodnotenia posudkového lekára 1. stupňa Dr. M. len
pri dorozumievaní. Horné končatiny nemá ťažko postihnuté, svalový tonus v nich je primeraný, spĺňa
kritériá podľa § 14 ods. 3 na osobnú asistenciu len pri komunikácii na úradné účely a vyššie uvedených
činnostiach dodatočne uznaných.
56. K námietkam žalobkyne v správnej žalobe posudková lekárka žalovaného uviedla: „K vyjadreniu
sa klientky, že moje rozhodnutie pri hodnotení jej zdravotného stavu bolo založené na neúplnom
a nedostatočnom vyhodnotení zdravotného stavu, resp. že boli nesprávne vyhodnotení predložené
lekárske správy od lekárov špecialistov, resp. že boli účelovo zmenené interpretované mám námietky,
nakoľko k takým úskokom som sa nikdy neznížila, aby som niekomu vedome tak mohla uškodiť.
Vždy sa pridržiavam textu v odborných nálezoch a výsledkom v nich uvedených, ktoré zároveň aj
odôvodňujú aj diagnózu a stupeň postihnutia v nich. V bode 2. - konštatovanie, že jej zdravotný stav je
stabilizovaný, resp. že sa zlepšuje - nie je podložené žiadnou správou. K tomu: Vždy hodnotíme stav,
ktorý vyvolal postihnutie - v čase, keď ochorenie vzniklo a aký rozsah malo potom, stav sa časom mení
- v zmysle aj možnej progresie - pridružených komplikácií stavu alebo sa časom zlepšuje - komplexnou
starostlivosťou, ako je to v jej prípade/rehabilitačná, medikamentózna liečba, regresia nálezu v oblasti
mozgu - stabilizácia CT nálezu mozgu od roku 2011 a aj že nedošlo k ďalším život ohrozujúcim zmenám
na mozgu, ale ani iných. Pacientka zo stavu kómy, kedy nebola spôsobilá žiadnych aktivít, bola ležiaca,nekomunikovala a ostatné k tomu náležité prítomné príznaky, ktoré vtedy mala, sa pominuli a došlo
k zlepšeniu psychických, kognitívnych aj motorických prejavov. Je spôsobilá samostatného pohybu s
oporou paličky k udržaniu správnej rovnováhy, došlo k navráteniu svojprávnosti klientky, keď jej bola
odňatá predtým pre stav po operácii mozgu, teda že je orientovaná správne, aj primerane komunikuje
v prípade potreby vo vzťahu so sociálnym prostredím. Priznaný status preukazu osoby s ŤZP so
sprievodcom jej má umožniť pomoc v prípade potreby pri vykonávaní mobility, orientácie, komunikácie
so sociálnym prostredím ako to definujú kritériá § 14 ods. 11 na priznanie odkázanosti na sprievodcu.
Opätovne dávam do popredia hodnotenie jej všeobecného lekára, ktorý je najčastejšie v kontakte s
klientkou a ten zhodnotil stav ako vyššie opakovane popísané - habitus normostenický, orientácia
správna, poloha aktívna, postoj istý, chôdza istá, poruchy kontinencie - bez poruchy všeobecný lekár Dr.
I. W. dňa 20.06.2017 a 23.08.2018. Teda udáva podstatné zlepšenie oproti stavu z roku 2009, kedy bola
v kóme ležiaca. Subjektívne ťažkosti udáva poruchy stability, občasné bolesti hlavy, nespavosť, bolesti
chrbtice a sťažený kontakt kvôli poruche reči.“
IV.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej (replika)
57. Žalobkyňa v replike uviedla, že zotrváva na všetkých tvrdeniach ako aj právnych záveroch, ktoré
uviedla v žalobe. Tvrdenia žalovaného v jeho replike považuje za nedôvodné a nespôsobilé pre
vyvrátenie dôvodnosti podanej žaloby.
58. V prílohe repliky žalovaného označenej ako „Stanovisko k lekárskemu posudku“ zo dňa 12.02.2020
(v texte ďalej aj ako „príloha k replike žalovaného“), doktorka (posudková lekárka žalovaného)
opakovane vyzdvihuje skutočnosť, že došlo k zlepšeniu zdravotného stavu žalobkyne v porovnaní s
jej zdravotným stavom z roku 2009, pričom selektívne poukazuje na rôzne časti správ špecialistov. Na
uvedené však nemožno vziať zreteľ tak v rámci tohto súdneho konania, ako ani v rámci posudkovej
činnosti. Nemožno rozhodovať o nepriznaní, znížení, či odňatí toho-ktorého príspevku, či kompenzácie
za pretrvávajúce zdravotné postihnutie na základe porovnávania, či dávania do pomeru zdravotného
stavu v roku 2009 so zdravotným stavom ku dňu vyhotovovania či už lekárskeho posudku alebo
komplexného posudku. Vtedy bola pacientka ležiaca v kóme dva týždne a „teraz“ je to odhodlaná
žena, matka dvoch zdravých detí majúca aj partnera a starostlivú matku snažiaca sa o začlenenie do
spoločnosti, v čom jej až do 01.01.2019 pomáhal štát skrz kompenzácie, či už zvýšených nákladov na
hygienu alebo nadmerné opotrebenie ošatenia alebo prostredníctvom príspevku na asistenta. Preto, aby
mohol žalovaný rozhodnúť o (ne)priznaní tej-ktorej finančnej pomoci je potrebné posudzovať zdravotný
stav žalobkyne od posledného obdobia, kedy jej bola vyplatená finančná kompenzácia, a nie odo dňa
vzniku zdravotného problému.
59. Žalobkyni bol priznaný príspevok na asistenciu, o ktorý požiadala dňa 12.06.2016 na základe
komplexného posudku zo dňa 19.01.2016 v rozsahu 801 hodín a príspevok na asistenciu jej bol
priznaný aj na základe komplexného posudku zo dňa 07.12.2017, a to v rozsahu vyššom o 139
hodín ako to bolo rok pred tým. O necelých 12 mesiacov vydáva úrad Prešov dňa 07.12.2018 nový
komplexnýposudok,vktoromuvádza,žeposudzovanáosoba(žalobkyňa)užniejeodkázanánaosobnú
asistenciu v oblasti mobility, orientácie a sebaobsluhy a teda žalobkyni je už len priznaný príspevok na
asistenciu v rozsahu 12 hodín pri komunikácii s úradmi, teda necelý rok potom, čo jej bolo na základe
komplexného posudku priznaný príspevok v rozsahu 940 hodín je žalobkyni tento príspevok znížený
o 928 hodín. Aj napriek tomu, že vyššie uvedený posudok zo dňa 07.12.2018 bol zrušený vydaním
v poradí druhého komplexného posudku úradu Prešov dňa 17.05.2019, tento je obsahovo totožný,
bez zásadných doplnení, či zmien. Z dôvodu podania odvolania žalobkyne bol vyhotovený v poradní
tretí komplexný posudok dňa 19.08.2019, ktorý je obsahovo totožný ako tie predchádzajúce, a teda
vôbec žiadnym spôsobom nedáva odpoveď na otázku, ktorou lekárskou správou alebo akým prejavom
žalobkyne došlo k tak zásadnému zlepšeniu jej zdravotného stavu oproti od 07.12.2017 v porovnaní
so stavom k 07.12.2018.
60. Žalobkyňa poukazuje , že v prílohe repliky žalovaného sú posudkovou lekárkou opätovne
vyzdvihované tie časti špecialistov, ktoré hoc aj len čiastočne konštatujúcu zlepšenie stavu žalobkyne a
v zásade tieto znejú ako „mierne zlepšenie“, „zlepšenie oproti stavu z roku 2009“, či „stav stabilizovaný“,
a generálne to doktorka zhrňuje aj v poslednom odseku svojho stanoviska. Všetky 3 „nové“ komplexné
posudky nemožno považovať za objektívne, keďže sú všetky 3 v zásade obsahovo totožné, pričom
od posledného vyhotovenia komplexného posudku v decembri roku 2017 nie je v žiadnom spise,
a dokonca nie je uvedená ani v prílohe repliky žalovaného, žiadna správa špecialistu, ktorá bypredstavovala taký neprekonateľný dôkaz, ktorý by určito determinoval zásadné zlepšenie zdravotného
stavu žalobkyne oproti stavu k 07.12.2017. Opakované vyhotovovanie komplexných posudkov v rozpätí
niečo okolo jedného kalendárneho roka, stráca akékoľvek rozumné opodstatnenie, najmä za okolností,
kedy žalobkyňa požiadala o príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, v dôsledku čoho bola
táto opakovane vystavená posudkovej činnosti posudkových lekárov rôznych inštancií žalovaného.
Účelová povaha posudzovania zdravotného stavu žalobkyne vyplýva aj z toho, že až v tomto poslednom
komplexnom posudku bolo stanovené obdobie, kedy by mal byť zdravotný stav žalobkyne opätovne
prehodnotený -2023.
61. Preto ak raz nie je dôkaz -lekárska správa o tom, že od posledného posudku, ktorým bol žalobkyni
priznanýpríspevoknaasistenta(07.12.2017),kudňuvyhotoveniaprvéhokomplexnéhoposudku,ktorým
bol odňatý príspevok na asistenta (07.12.2018), došlo k takému zlepšeniu zdravotného stavu, že
žalobkyňa už vôbec nepotrebuje asistenciu resp. je potrebné jej radikálne znížiť počet priznaných hodín
z 940 hodín na 12hodín asistencie, nemožno považovať závery žalovaného týmto prijaté v rozhodnutí,
ktoré sú žalobou napádané, za zákonné, správne a spravodlivé.
62. V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami žalobkyňa poukazuje aj na to, že v spise sa
nachádzajú lekárske správy špecialistov, ktorí opakovane odporúčajú vzhľadom na zdravotný stav
žalobkyne ako pacientky, aby mala táto osobnú asistenciu a neodporúčajú, aby sa táto premiestňovala
cestou hromadnej dopravy, pričom ide minimálne o správy od MUDr. E. zo dňa 18.02.2019, MUDr.
Z. zo dňa 26.03.2015, 22.01.2019 a 19.03.2019, ktoré sú žalovaným relativizované spôsobom právne
neuspokojivým, „...pre posudkového lekára tieto závery nie sú záväzné... “, a teda bez uvedenia dôvodu
a podania relevantného vysvetlenia prečo a z akého medicínskeho dôvodu, a na základe čoho dospel
žalovaný k iným záverom ako špecialisti. Aj vzhľadom na túto nepresvedčivosť tvrdení žalovaného o
tom, že na tieto odporúčania neprihliadal, lebo preň nie sú záväzné, ale na druhú stranu vyzdvihuje len
niektoré ich časti, aby tým podporil jeho tvrdenie o tom, že žalobkyňa nárok na ten-ktorý príspevok, či
náhradu už nemá, žalobkyňa má za to, že bolo porušené jej právo v rozsahu ako to uviedla v žalobe.
63. Ak žalovaný argumentuje aj po poukázaní na rozsudok vydaný v poručenských veciach a tam
zadovážený posudok, z ktorého vysoko selektívne uvádza tie jeho časti, kedy je uvedené, že žalobkyňa
je samostatná, žalobkyňa namieta, že tento posudok bol vyhotovený pre účely súdneho konania a
posúdenia tej otázky, či je možné zveriť dieťa matke, a nie pre účely posúdenia vzniku nároku na
príspevok.
64. Žalobkyňa poukazuje aj na dotazník, ktorý tvorí prílohu záznamu zo sociálnej posudkovej činnosti
zo dňa 17.07.2019, kde je v prevažnej väčšine tam uvedených činností doplnené, že ich vykonáva s
pomocou, čo je v rozpore s tým, čo uvádza pracovníčka v dotazníku a čo je aj osvojené posudkovým
lekárom v komplexnom posudku. Opätovne tu vyvstáva selektívnosť pri vyhodnocovaní skutočností in
favori pre odňatie príspevku na asistenta.
65. Vo vzťahu k jemnej motorike žalobkyňa zotrváva na tvrdení, že ju má tiež značne zhoršenú. Má
značnéťažkostiudržaťpredmetyvrukách,problémysúnajmävprípadeťažšíchvecíakoknihy,prípadne
potreby jemnej manipulácie s predmetmi (drobné, krehké veci). V dôsledku toho niektoré domáce práce
robí výlučne jej partner, varí len on, musí jej pomáhať pri zapínaní gombíkov, zipsov, manipulácii so
šnúrkami a podobne. Tiež jej pomáha okolo bábätka pri úkonoch, ktoré nie úplne dokáže spraviť kvôli
motorike. V dôsledku zdravotného postihnutia má zhoršený aj komunikačný prejav. Rozpráva ťažšie,
nie je ju dobre rozumieť, čo jej robí problémy najmä v kontakte s úradmi a inštitúciami, musí s ňou na
jej ochranu niekto byť, aby nedošlo k nedorozumeniu. Tiež často zabúda, nevie si spomenúť čo chcela
povedať, zabúda na komplikovanejšie informácie, údaje.
66. Žalobkyňa k veci ešte výslovne dodáva: „ V stanovisku k lekárskemu posudku KE sa píše, že
v minulosti som bola zbavená svojprávnosti. Apelujem na to, že je to klamstvo ! Košice/ vyjadrenie
k správnej žalobe sa píše, posudkový lekár žalovaného mal k dispozícii aj dokumentáciu z výkonu
sociálnej posudkovej činnosti, o čom svedčí aj skutočnosť, že pred lekárskou posudkovou činnosťou
bola dňa. 17.07.2019 vykonaná sociálnym pracovníkom žalovaného sociálna posudková činnosť v
domácnosti žalobcu a lekársky posudok bol vypracovaný posudkovým lekárom žalovaného až dna
07.08.2019. Žiadna takáto kontrola z úradu nebola. To, že sa opierajú o vyjadrenie všeobecného
lekára, že všeobecný lekár posudzovanej, ktorý prichádza najčastejšie do kontaktu so zdravotným
stavom klientky, hodnotí stav zo dňa 20.06.2017 a dňa 23.08.2018 ako objektívny nález...teda udáva
podstatné zlepšenie oproti stavu z roku 2009, kedy bola v kóme ležiaca. Všeobecný lekár MUDr. I. W.
prichádza do styku s pacientkou do kontaktu určite menej ako špecialisti, napr. MUDr. Z. (neurológ),
ktorý sa špecializuje na práve choroby po CMP. Bola znevážená jeho práca ako špecialistu, respektíve
spochybnená. Tohto lekára navštevujeme už od roku 2010. Neurológ aj v správach uvádza, že pacientkamá problém udržať predmety, vypadávajú jej, zakopáva, čím vzniká rýchle opotrebovanie šatstva a
obuvi. Rovnako neodporúča cestovať MHD, potrebuje pomoc inej osoby, a v jeho závere sa v každej
správe píše, stav trvalý. Samozrejme, oproti roku 2009 zlepšený. Odporúča pomoc inej osoby. Odporúča
necestovať MHD z dôvodu, že má problém udržať sa v MHD, strach z ľudí a ako mladý človek
potrebuje chodiť aj vonku, či do kostola, na návštevu k rodine, so synom na krúžky. Tam sa presúva
autom. Odporúča to aj psychiater. Viď lekársku správu. Aj dg. od MUDr. U. hovorí o potrebnej (akútnej)
pomoci druhej osoby. K hygiene/inkontinencia 2.stupňa, MUDr. M., kupovanie hygienických pomôcok,
zvýšené výdavky na bežnú osobnú hygienu a hygienu v domácnosti v dôsledku ťažkého zdravotného
postihnutia. Výdavky na pracie prostriedky, opotrebovanie šatstva, bielizne, bytového zariadenia a veci s
tým súvisiace.Vo všetkých činnostiach na ktoré mi bola asistencia priznaná, mi musia pomáhať zdarma,
mama rovnako nemôže ísť do práce, chodíme spolu k lekárom, so synom mi chodí k lekárovi, chodí tam
kde mám problém ísť sama. O tom Vám určite dosvedčí jak detská lekárka, učiteľka v škole, očiarka a
koho sa spýtate, všade mám ľudí, ktorí mi pomáhajú, podotýkam zdarma, vďaka tomu, že chorobu som
si nezapríčinila sama, bohužiaľ vďaka tomu, že som sa ako občan so zdravotným postihnutím chcela
začleniť do spoločnosti.K výzve na posudkovú komisiu na ÚPSVaR. Je podľa mňa čudné (neviem, či
v súlade so zákonom) telefonicky v deň posudzovania vyzvať osobu pred posudkového lekára. V deň,
kedy bola posudková činnosť, už niekoľko dní spätne bola objednaná na neurológiu, MUDr. Z.. Po
odchode z neurológie bolo neodkladné podpísanie žiadosti na Mestskom úrade v Prešove. Podávala
sa žiadosť na mestský nájomný byt, stretnutie s p. R. sme mali už dopredu dohodnuté. Po odchode
z Mestského úradu som urýchlene išla na posudkovú komisiu na ÚPSVaR, kde pani doktorka už
nebola. Nie je pravdou, že ako sa uvádza vo vyjadrení, moja matka chcela úmyselne zabrániť styku s
posudkovou lekárkou. Je to nezmysel. A je klamstvo, že som kontaktovala pracovníčku úradu, Je sa
nachádzam v autobuse, bola som s priateľom na aute. Toto všetko vnímam ako zámerne zavádzanie,
klamstvo ako pracovníkov, tak lekárky. “
67. Na základe vyššie uvedených skutočností možno rozhodnutia napádané žalobou žalobkyne
považovať za arbitrárne, porušujúce jej práva v rozsahu ako to uvádza v žalobe. Žalobkyňa si dovolila
požiadať o príspevok na kúpu auta, výsledkom čoho je odňatie jej v podstate všetkých príspevkov, a to
bez toho, aby na to zadala akýkoľvek dôvod.
68. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti navrhujem, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
69. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“).
70. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
71. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
72. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.
73. Podľa § 199 ods. 1 písm. c/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
74. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
75. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.76. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
77. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
78.Podľa§191ods.1SSP,správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
79. Podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
80. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení
všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
81. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
82. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
83. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
84. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.
85. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo,
vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná.
86. Predmetom preskúmania je rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa
24.05.2019, ktorým podľa § 22 ods. 1, 7, 9, 10 a § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných
príspevkochnakompenzácieťažkéhozdravotnéhopostihnutiaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
v znení neskorších predpisov, prvostupňový správny orgán znížil žalobkyni s ťažkým zdravotným
postihnutím peňažný príspevok na osobnú asistenciu s účinnosťou od 01.01.2019. Peňažný príspevok
na osobnú asistenciu je vo výške 45,84 eur a v ročnom rozsahu 12 hodín 0 minút osobnej asistencie.
Sadzba na 1 hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku na osobnú
asistenciu je 3,82 eur. Opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa vypláca mesačne pozadu.87. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. (zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu),
tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným
postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej
starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.
88. Podľa § 1 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, cieľom úpravy právnych
vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v
oblastiach ustanovených týmto zákonom.
89. Podľa § 2 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, kompenzácia sociálneho
dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie
sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na
kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za
kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.
90. Podľa § 2 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, sociálny dôsledok ťažkého
zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného
postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za
rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
91. Podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ťažké zdravotné postihnutie je
zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.
92. Podľa § 2 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, funkčná porucha je nedostatok
telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z
hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
93. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, lekárska
posudková činnosť na účely tohto zákona je
a/ hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú
zdravotné postihnutie fyzickej osoby;
b/ určovanie miery funkčnej poruchy;
c/ posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v
dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného
postihnutia;
d/ posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím.
94. Podľa § 11 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, lekársku posudkovú činnosť
vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej
činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo
a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú
starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore
a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.
95. Podľa § 11 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, pri výkone lekárskej
posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie,
na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a
psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a
psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa
§ 40 ods. 6 (ďalej len „lekársky nález“), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je
uvedený v prílohe č. 1.96. Podľa § 11 ods. 4, 5, 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ak fyzická osoba v
priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu
zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú
dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. Posudkový lekár požiada poskytovateľa
zdravotnejstarostlivostiokompletizáciulekárskehonálezu,akjelekárskynálezneúplný. Lekárskynález
je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov.
97. Podľa § 11 ods. 7 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, posudkový lekár vychádza pri
ďalšom posúdení zdravotného stavu z
a/ lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení zdravotného stavu, ak od tohto
posúdenia neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o zdravotnom stave,
ktoré podmieňujú zmenu
1. určenej miery funkčnej poruchy,
2. odkázanosti na kompenzáciu alebo
3. zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 18,
b/ odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, ak pre
ďalšie posúdenie zdravotného stavu nie je nevyhnutné vychádzať z lekárskeho nálezu.
98. Podľa § 11 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, posudkový lekár môže
vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára
zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna
a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie.
99. Podľa § 11 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, posudkový lekár môže
predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti
diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho
nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo je potrebné overiť
objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná
posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.
100. Podľa § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, posudkový lekár je povinný
pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada
alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým
podpisom.
101. Podľa § 11 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, výsledkom lekárskej
posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide
o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu,
ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.
102. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, na účely kompenzácie,
preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent
podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3. Ak má fyzická osoba viac funkčných
porúch,mierafunkčnejporuchysaurčípodľamieryfunkčnejporuchyzodpovedajúcejdruhuzdravotného
postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. Mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a
2 možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie
s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.
103. Podľa § 13 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, sociálna posudková činnosť
na účely tohto zákona je
a/ posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím,
b/ posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
c/ posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotnýmpostihnutím do spoločnosti,
d/ posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím podľa § 14 a
e/ navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.
104. Podľa § 13 ods. 2, 3, 4, 5, 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, sociálna posudková
činnosťsavykonáva,akjefyzickáosobaposúdenáakofyzickáosobasťažkýmzdravotnýmpostihnutím.
Sociálnu posudkovú činnosť vykonáva sociálny pracovník príslušného orgánu. Sociálny pracovník pri
vykonávaní sociálnej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s posudkovým lekárom, s odborníkmi z
oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok. Sociálna posudková činnosť sa vykonáva
za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a
návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti
fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom
sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava. Posudzovanie individuálnych
predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie jej schopností
a úsilia riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu vlastným pričinením.
105. Podľa § 13 ods. 7, 8, 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, posudzovanie
rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie
schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Za rodinu na účely posudzovania rodinného
prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje jej manžel alebo manželka,
rodičia a deti. Posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím do spoločnosti, zahŕňa najmä hodnotenie dopravných systémov a podmienok
bývania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu. Výsledkom
sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého
zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh
kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.
106. Podľa § 14 ods. 1, 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, fyzická osoba s ťažkým
zdravotnýmpostihnutímjeodkázanánapomocinejfyzickejosobynaúčelytohtozákona,akjeodkázaná
na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu. Fyzická osoba
s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej
fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel
ustanovený v § 20 ods. 2.
107. Podľa § 15 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, na základe lekárskeho
posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán
vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje
a/ mieru funkčnej poruchy,
b/ vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
c/ sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
d/ návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,
e/ vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,
f/ vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom,
g/ termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
h/ odôvodnenie komplexného posudku.
108. Podľa § 15 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ak fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby osobnou asistenciou, v komplexnom
posudku sa uvedie aj ročný rozsah osobnej asistencie v hodinách podľa jednotlivých činností uvedených
v prílohe č. 4, na ktoré je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná.
109. Podľa § 20 ods. 1, 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, osobná asistencia je
pomocfyzickejosobesťažkýmzdravotnýmpostihnutímpričinnostiachuvedenýchvpríloheč.4.Osobnú
asistenciu vykonáva osobný asistent. Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálnehozačlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti
rozhodovaťsaaovplyvňovaťplnenierodinnýchrolí,vykonávaniepracovnýchaktivít,vzdelávacíchaktivít
a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia,
stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia.
110. Podľa § 21 ods. 1 a 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, rozsah osobnej
asistencie sa určuje podľa činností uvedených v prílohe č. 4, ktoré si nemôže fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím vykonávať sama, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie. Rozsah
hodín osobnej asistencie príslušný orgán opätovne posúdi každé tri roky od jeho určenia na účel zistenia,
či predchádzajúci určený rozsah hodín osobnej asistencie zodpovedá potrebám fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím. Opätovné posúdenie sa vykoná aj pred uplynutím lehoty uvedenej v prvej vete,
ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie rozsahu hodín osobnej asistencie.
111. Podľa § 22 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1
odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa
osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4.
112. Podľa § 45 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, opakovaný peňažný
príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak
sazmeniaskutočnostirozhodujúcenatrvanienárokunaopakovanýpeňažnýpríspevoknakompenzáciu
alebonajehovýplatu.Aksazmeniarozhodujúceskutočnostivpriebehukalendárnehomesiacaazačasť
mesiaca patrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný
peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac.
113. Podľa § 53 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podkladom na rozhodnutie
o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.
114. Podľa § 55 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, príslušný orgán
pred vypracovaním komplexného posudku podľa § 15 ods. 1 prerokuje s fyzickou osobou, ktorá
žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia
v oblastiach kompenzácie a navrhovaný druh peňažného príspevku na kompenzáciu, ak o takéto
prerokovanie požiadala písomne alebo podala žiadosť elektronickými prostriedkami podpísanú
zaručeným elektronickým podpisom.
115. Podľa § 55 ods. 13 veta prvá zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, sa účastníkovi
konania doručí spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok, ktorý je podkladom tohto rozhodnutia.
116. Podľa § 53 ods. 1, 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, na konanie vo veciach
kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa
nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom
preukaze.
117. Správny súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (nález Ústavného súdu SR II. ÚS
127/07-21 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/84/2007, 6Sžo/98/2008, 1Sžo/33/2008,
2Sžo/5/2009, 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť
správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a
príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy.
118. S poukazom na obsah žaloby a obsah administratívneho spisu žalovaného, základom je posúdenie
právnej otázky, či na základe lekárskych správ, a to aj predložených žalobkyňou počas kontroly jej
zdravotného stavu, boli dostatočne preukázané skutočnosti opodstatnene nasvedčujúce záveru, že
závery o posúdení zdravotného stavu žalobkyne celkom korešpondujú so sociálno-právnymi dôsledkami
z toho vyplývajúcimi, t.j. otázka riadneho posúdenia a odôvodnenia rozhodujúcich skutočností adostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie
hmotného práva.
119. Žalobkyňa zastáva názor, ktorý interpretovala aj v žalobných námietkach, že potom ako požiadala
o priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, správne orgány oboch
stupňov začali podľa jej názoru účelovo inak interpretovať lekárske nálezy, ktoré najmä konštatujú
pretrvávanie zdravotných následkov tak v oblasti chôdze, neurologických potiaží (závraty, bolesti hlavy,
neistota rúk, depresívna nálada), ako aj v oblasti kognitívnych a komunikačných funkcií a vyhodnotili,
že došlo k takému rapídnemu zlepšeniu jej zdravotnému stavu, že je úplne sebestačná, okrem
miernych rečových problémov a znížili jej rozsah nároku na osobnú asistenciu z 940 hodín na 12
hodín, a že napriek problémom pri chôdzi (rovnováha, závrate, zanášanie do jednej strany) dokáže
sa presúvať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, a teda nie je odkázaná na prepravu osobným
motorovým vozidlom, v dôsledku čoho jej odňali peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a nepriznali jej
peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla a usúdili, že jej zanikol aj nárok na peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva,
bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
120. Medzi účastníkmi je sporné skutkové vymedzenie záveru žalovaného o tom, že posudzovaný
zdravotný stav žalobkyne nezakladá v sledovanom období nárok na požadovaný príspevok na
kompenzáciu.
121. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 24.08.2018 požiadala Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Prešove (úrad Prešov) o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného
motorového vozidla. Z uvedeného dôvodu úrad prehodnotil zdravotné postihnutie žalobkyne a vydal
nový komplexný posudok. Podľa nového komplexného posudku zo dňa 07.12.2018 je žalobkyňa
fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a v oblasti komunikácie je odkázaná na pomoc inej
fyzickej osoby pri zabezpečovaní komunikácie v rozsahu 12 hodín ročne. V oblasti sebaobsluhy nie je
odkázaná na osobnú asistenciu.
122. Sociálno-posudkovou činnosťou bolo zistené, že žalobkyňa je toho času plne sebestačná,
úradné záležitosti si vybavuje bez pomoci osobného asistenta. Miera funkčnej poruchy u žalobkyne v
komplexnom posudku číslo:H dňa 07.12.2018 je 50 % podľa prílohy č. 3 časť V.3.c/ zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu.
123. Rozhodnutím zo dňa 20.12.2018 číslo:H úrad Prešov znížil od 01.01.2019 peňažný príspevok
na osobnú asistenciu na výšku 45,84 eur v ročnom rozsahu 12 hodín 0 minút osobnej asistencie. Voči
rozhodnutiu úradu Prešov zo dňa 20.12.2018 podala žalobkyňa odvolanie.
124. Odvolací orgán (žalovaný) rozhodnutím zo dňa 05.03.2019 zrušil napadnuté rozhodnutie
prvostupňovému správnemu orgánu. V odôvodnení rozhodnutia zo dňa 05.03.2019 odvolací orgán
uviedol, že posudkový lekár ústredia vracia spisový materiál na prepracovanie pre nedostatočné
odôvodnenie odňatia jednotlivých kompenzačných príspevkov, na ktoré bola posudzovaná osoba
(žalobkyňa) doposiaľ odkázaná v minulosti. Posudkový lekár úradu sa nevyjadril k odkázanosti
na osobnú asistenciu, konkrétne neuviedol úkony, pri ktorých posudzovaná na základe svojho
nepriaznivého zdravotného stavu potrebuje pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 4 zákona o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Je vhodné doplniť aktuálne odborné vyšetrenia s popisom
mobility posudzovanej, ortopedické a rehabilitačné vyšetrenie a aktuálne neurologické vyšetrenie. Bolo
potrebné určiť náhradný a opätovný termín na osobné vyšetrenie posudzovanej posudkovým lekárom
úradu. Nie je zrejmé, čo viedlo úrad k tomu, že doteraz poskytovaný peňažný príspevok na osobnú
asistenciu znížil na rozsah 12 hodín ročne. Uvedený komplexný posudok úradu zo dňa 07.12.2018 preto
nemohol byť podkladom pre vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia. Z dôvodu, že rozhodnutie nie
je náležite odôvodnené, preto sa považuje za nepreskúmateľné. Taktiež odvolací orgán považuje výrok
rozhodnutia za neúplný, nakoľko absentuje údaj z akého ročného rozsahu hodín osobnej asistencie bol
predmetný peňažný príspevok znížený na ročný rozsah 12 hodín 0 minút osobnej asistencie.
125. Na základe právneho názoru žalovaného v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 05.03.2019 úrad
Prešov vyzval žalobkyňu o doloženie aktuálneho nálezu z odborného vyšetrenia s popisom mobility vzmysle zhodnotenia statodynamiky chrbtice, váhonosných zhybov, t.j. ortopedické, rehabilitačné nálezy,
neurologické vyšetrenie, ktoré žalobkyňa aj doložila. Následne bol vypracovaný aj lekársky posudok
dňa 26.04.2019, ktorý bol podkladom pre nový komplexný posudok zo dňa 17.05.2019 s uvedením, že
žalobkyňa sa v zmysle § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu naďalej považuje
za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 % s uvedením, že
sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa navrhujú kompenzovať peňažným príspevkom
na osobnú asistenciu v rozsahu 12 hodín ročne.
126. Prvostupňový správny orgán- úrad Prešov vydal dňa 24.05.2019 nové rozhodnutie opätovne s tým,
že žalobkyni ako fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím znížil peňažný príspevok na osobnú
asistenciu s účinnosťou od 01.01.2019 z 940 hodín 0 minút na 12 hodín 0 minút.
127. Z obsahu komplexného posudku, ani z rozhodnutia úradu Prešov však podľa názoru správneho
súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu sa žalobkyni znižuje rozsah hodín osobnej asistencie z 940 hodín
na 12 hodín a osobná asistencia sa je priznáva len v oblasti komunikácie. Je len konštatované, že
schopnosť dorozumievania sa žalobkyne so spoločenským prostredím je v dôsledku dysartrie narušená,
a že je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečení komunikácie pri vybavovaní úradných
záležitostí. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že z lekárskych správ neurológa, ortopéda, urológa,
psychiatra je zrejmé, že zdravotný stav žalobkyne sa od roku (2009) kedy vzniklo subarachnoideálne
krvácanie z cievnej anomálie mozočka vpravo a následne po operácii a niekoľkoročnej rehabilitácii v
odbornom rehabilitačnom ústave v Kováčovej s cieľom získať samostatnosť na každodenné úkony,
stabilizoval.
128. Komplexné lekárske posudky zo dňa 17.05.2019 a zo dňa 19.08.2019 sú podkladom pre
vydanie rozhodnutí oboch správnych orgánov a správne orgány sú povinné v rozhodnutiach náležitým
spôsobom odôvodniť závery týchto posudkov.
129. Lekársky posudok posudkového lekára je podkladom pre rozhodnutie o peňažnom príspevku na
kompenzáciu a správnemu súdu je zrejmé, že posudkový lekár prvostupňového a druhostupňového
správneho orgánu vychádza z odborných lekárskych nálezov, ktoré žalobkyňa predložila k žiadosti
o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu. Posudok posudkového lekára je súčasťou
rozhodnutia správneho orgánu a podľa názoru správneho súdu ovplyvňuje rozhodnutie správneho
orgánu.
130. Avšak z obsahu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa aj žalovaného nie je zrejmé ako
sa vysporiadali s námietkami žalobkyne ohľadom jej zdravotného stavu a aplikáciou jej zdravotných
postihnutí v súlade s vykonanou sociálno-posudkovou činnosťou.
131. Správne orgány oboch stupňov v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí poukázali na
administratívne konanie, na vyššie uvedené komplexné posudky, avšak neriadili sa právnym názorom
žalovaného (resp. posudkového lekára žalovaného) uvedenom v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa
05.03.2019 . Úrad Prešov si síce vyžiadal od žalobkyne lekárske správy, avšak nevykonal osobné
vyšetrenie žalobkyne.
132. V odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí však chýba presvedčivé odôvodnenie, jasné
argumenty podporené dôkazmi a správna úvaha - prečo došlo k zníženiu osobnej asistencie u
žalobkyne z 940 hodín na 12 hodín, prečo sú závery posudkových lekárov odlišné od záverov
lekárov-špecialistov, ktorých žalobkyňa pravidelne navštevuje, prečo posudkový lekár nespolupracoval s
lekárom špecialistom v zmysle § 11 ods.2 zákona č.447/2008, prečo miera funkčnej poruchy žalobkyne
nebola zvýšená v zmysle § 12 ods.3 zákona č.447/2008 Z.z., prečo bol zdravotný stav žalobkyne
porovnávaný so zdravotným stavom v roku 2009, a nie so zdravotným stavom kedy jej naposledy bol
priznanýkompenzačnýpríspevoknaosobnúasistenciuvrozsahu940hodín,ktorálekárskasprávaresp.
skutočnosť bola rozhodujúca pre vydanie rozhodnutia o znížení počtu hodín osobnej asistencie z 940 na
12 hodín... Len samotné konštatovanie žalovaného, že Dotazník pre účely rozsahu potrebnej asistencie
bol vypĺňaný podľa striktne posudzovaného zoznamu činností na účely určenia rozsahu potrebnej
osobnej asistencie vykonávanej pri činnostiach uvedených v zmysle prílohy č. 4 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu, je podľa názoru správneho súdu nepostačujúce. Každá posudzovanáosoba má individuálne postihnutie a rozdielne rodinné prostredie, čo je potrebné správnou úvahou
zdôvodniť.
133. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžso/34/2010
zo dňa 24.05.2011, z ktorého vyplýva, že aj napriek mimoriadnemu významu komplexného posudku
v konaní podľa zákona č. 447/2008 Z.z. tento nepredstavuje a nemôže predstavovať jediný podklad
rozhodnutia vo význame skutkovom v konaní podľa zákona č. 447/2008 Z.z. Naopak riadna aplikácia
právnejnormy,ktorájepredurčenážiadosťoualebonovýmiskutočnosťami,poprípadezmenouprávneho
stavu a ktorá nadväzuje na skutkové zistenia o zdravotnom stave zachytené v komplexnom posudku
sa logicky spolu so zrozumiteľným odôvodnením záverov vyslovených správnym orgánom očakáva
v prvostupňovom rozhodnutí. Je potom celkom legitímne očakávanie žalobkyne, že z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia o znížení peňažného príspevku na kompenzáciu sa v zmysle zákonného
príkazu uvedeného v § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.
na presvedčivé odôvodnenie dozvie jasné argumenty, pre ktoré dochádza k rozdielnemu posúdeniu
jej zdravotného stavu. Opačný postup žalovaného je naplnením zákonného dôvodu na zrušenie
napadnutéhorozhodnutia,nakoľkonapadnutérozhodnutiejenepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov.
134. Správny súd zdôrazňuje, že nakoľko zákon č. 447/2008 Z.z. neustanovuje základné obsahové
náležitostí rozhodnutia, je nutné vychádzať pri vymedzení základných náležitostí napadnutého
rozhodnutia, ktoré bolo vydané v konaní vo veciach kompenzácie, ako aj pri vymedzovaní ich
minimálneho rozsahu z príslušných ustanovení Správneho poriadku s poukazom na § 53 zákona o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu.
135. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
136. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
137. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
138. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.
139. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
140. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
141. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
142. Podľa § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti bolipodkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
143. Prostredníctvom ustanovení § 11 a § 15 zákona o kompenzačných príspevkoch sa v konaní vo
veciach kompenzácie pripúšťa resp. v niektorých prípadoch vyslovene vyžaduje vykonanie lekárskej
posudkovej činnosti; nevylučuje to však možnosť použiť ako podklad rozhodnutia aj iné dôkazy či už
v podobe lekárskych správ a nálezov alebo znaleckého posudku, aby rozhodnutie vyhovovalo kritériu
spoľahlivo zisteného stavu veci v zmysle zásady súčinnostného hľadania materiálnej pravdy v správnom
konaní (§ 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku). Treba zdôrazniť, že žalovaný má povinnosť rozhodovať
na základe skutočného stavu veci. Za tejto situácie musí z úradnej povinnosti vykonať všetky dôkazy
smerujúce k riadnemu zisteniu skutkového stavu a to najmä všetkých lekárskych správ týkajúcich sa
zdravotného stavu žalobkyne. Dôkazy, ktoré sú podkladom jej rozhodnutí musia mať taký charakter, aby
nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutkového stavu veci.
144. Za nedostatočné odôvodnenie správny súd považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé
aké úvahy viedli orgány verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní
veci a podobne. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre
výrok rozhodnutia, udáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy,
vyjadrenie účastníkov konania, musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia
zodpovedá ústavnému zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť
alebo každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide
o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v
dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také
odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov rozhodnutia na základe ktorých
orgán verejnej moci rozhodol je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou
garantovaného základného práva. S týmto právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia
dôvodov rozhodnutia), extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali
byť tieto zistenia vyhodnotené alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení zo žiadnej
možnej interpretácie nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne
argumentovať proti záverom rozhodnutia.
145. Správny súd nie je oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí.
Vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu
toho odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho
konania.
146. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného
základného práva. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
147. Správny súd zdôrazňuje, že nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne
ovplyvňuje ústavné právo žalobcu na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle článku 46
ods. 2 Ústavy SR, pretože sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom
chránených záujmov odpiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník
môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne
právo(rozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.1So/115/2010). Správnyorgániprivoľnomuváženínesmie
nerešpektovať zákon, ako i prekračovať jeho medze, a tiež nesmie pri použití voľnej úvahy prejavovať
svoju ľubovôľu. Rubom diskrečného oprávnenia správneho orgánu je povinnosť voľnú úvahu použiť a
jej použitie zdôvodniť.
148. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v
rozsudku sp.zn. 6Sžo/102/2014 zo dňa 30.03.2016, z ktorého vyplýva, že...: „V tomto smere sa všaksenát najvyššieho súdu stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu, nakoľko všeobecne platí,
že pokiaľ je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni
takýto nedostatok spravidla posúdenia dôvodnosti iných žalobných námietok. Ak by krajský súd nezrušil
napadnuté rozhodnutie zo zjavnej nezrozumiteľnosti správneho rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť, a
naopak, ďalej by rozvinul a hodnotil len dôvody, ktoré z hľadiska výroku napadnutého rozhodnutia neboli
podstatné, vtedy by bol nepreskúmateľný aj jeho rozsudok.“
149. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného
práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy
SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne
spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé.
150. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o
zákonnosti jeho rozhodnutia. Nestačí len citácia príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby
správny orgán vyložil aj obsah právnej normy tak, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým
zistením a právnym posúdením veci. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len
absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok
dôvodov.
151. Správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa z
dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Na konanie
vo veciach kompenzačných príspevkov sa v zmysle § 53 zákona o kompenzačných príspevkoch použijú
už vyššie uvedené ustanovenia Správneho poriadku.
152. Z uvedených ustanovení Správneho poriadku vyplýva, že správne orgány sú povinné postupovať
najmä v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. Aj posudková lekárka v stanovisku zo dňa 05.03.2019
MUDr. Q. P., posudkový lekár žalovaného uviedla, že „Vyšetrenie je potrebné doplniť aj vzhľadom k
tomu, že sa posudzovaná vyhýba osobnému vyšetreniu a posúdeniu zdravotného stavu posudkovým
lekárom na prvostupňovom správnom orgáne. Nestačí konštatovanie, že podľa udania posudzovanej
zmeškala autobus na určený termín vyšetrenia. Bolo potrebné určiť náhradný a opätovný termín na
osobné vyšetrenie klientky posudkovým lekárom.“
153. Aj žalobkyňa na pojednávaní pred správnym súdom uviedla, že 10.10.2018 mala ráno telefonát
od pracovníčky z úradu Prešov, aby sa dostavila pred posudkovú lekárku asi na 10.00 hod.
Žalobkyňa už zrána mala kontrolu u lekára gynekológa a dohodnuté stretnutie ohľadom odovzdania
mestského nájomného bytu. Jej matka prosila pracovníčku úradu Prešov, že príde ona ako jej asistent.
Neakceptovali to, a keď prišla neskôr, posudková lekárka tam už nebola. Vedeli, že príde na posúdenie,
len neskôr. Podľa názoru žalobkyne zavolať ráno zhruba o 8.30 hod., že má prísť pred posudkového
lekára v ten deň, bolo podľa nej neférové vzhľadom na jej zdravotné postihnutie. Žalobkyňa zdôraznila,
že posudková lekárka jej odobrala všetky kompenzácie, nechala jej len 12 hodín ročne na logopédiu,
čím spochybnila všetkých lekárov špecialistov, ktorí v lekárskych správach uvádzajú, že jej stav je od
roku 2009 mierne zlepšený, ale trvalý. Toto spravil lekár osobe so ŤZP, ktorý potrebuje pomôcť, chcela
si otvoriť solárium ako občan ŤZP podľa § 57 chránenú dielňu, kde by mala tiež asistenta. Odobrala
jej všetky kompenzácie s odôvodnením, že to môže robiť len osoba fyzicky a psychicky zdravá, čo nie
je pravda, lebo aj občanom so zdravotným zvýhodnením sa dáva šanca na život, aby sa začlenili do
spoločnosti. Uviedla, že s partnerom má druhé dieťa, ktorý sa nemôže zamestnať, lebo dcéru nezvláda.
Aj v deň 05.05.2021 sa snažila robiť langoše, kedy dcérka mala presne 2 roky a ona ju nechtiac obliala
vriacim olejom, skončila v Šaci. Podľa jej názoru posudková lekárka spochybňuje závery všetkých
odborných lekárov. Taktiež položila otázku z čoho majú žiť, keď ona potrebuje asistenta a jej partner
sa nemôže zamestnať.
154.Skutočnosť,žeposudkovýlekárneurčilnáhradnýopätovnýtermínnaosobnévyšetreniežalobkyne,
podľa názoru správneho súdu predstavuje vadu v konaní, nakoľko podľa citovaného ustanovenia sú
správne orgány povinné poskytovať pomoc a poučenie účastníkov konania, zúčastneným osobám a
iným osobám, ktorých sa konanie týka, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.155. Žalobkyňa v konaní pred správnym orgánom nebola zastúpená právnym zástupcom, ako je tomu
v konaní o správnej žalobe. Preto ani nevedela o možnosti v zmysle § 11 ods. 10 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu, že posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej
zdravotnéhostavu,akbyotopísomnepožiadala.Zároveňvšaksprávnysúdpoukazuje,ževzmysle§11
ods. 9 citovaného zákona posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného
stavu, zvlášť ak túto povinnosť posudkovému lekárovi prvého stupňa uviedol v stanovisku posudkový
lekár žalovaného zo dňa 05.03.2019. Taktiež žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že môže písomne
požiadať správny orgán o prerokovanie sociálnych dôsledkov a navrhovaného druhu kompenzácie
ešte pred vypracovaním komplexného posudku v zmysle § 55 ods.10 zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu a prípadne vzniesť pripomienky ku skutočnostiam a záverom v nich uvedených .
156. Správny súd dáva do pozornosti, že pri posudzovaní a rozhodovaní o priznaní alebo odňatí
peňažného príspevku na osobnú asistenciu je potrebné sa okrem vnútroštátnych predpisov a interných
smerníc správnych orgánov oprieť aj o Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej
len „Dohovor OSN“), ktorý bol publikovaný pod č. 317/2010 a Národná rada SR s Dohovorom OSN
vyslovila súhlas uznesením č. 2048 z 09.03.2010 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má
podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi. Pre Slovenskú republiku Dohovor OSN nadobudol
platnosť dňa 25.06.2010 v súlade s čl. 45 ods. 2 Dohovoru.
157. Dohovor OSN ukladá záväzok štátu ako zmluvnej strane Dohovoru OSN, a preto je povinnosťou
štátnych orgánov vykladať jednotlivé ustanovenia zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu v súlade s Dohovorom OSN. V preambule Dohovoru OSN sa štáty, ktoré sú zmluvnými
stranami tohto Dohovoru, ktoré uznávajú potrebu presadzovať a chrániť ľudské práva všetkých osôb
so zdravotným postihnutím, vrátane tých, ktorí potrebujú viac podpory; zdôrazňujú potrebu začleniť
rodovú perspektívu do všetkých snáh a presadzovanie plného využívania ľudských práv a základných
slobôd osobami so zdravotným postihnutím, a ktoré sú presvedčené o tom, že rodina je prirodzená
a základná jednotka spoločnosti a má nárok na ochranu zo strany spoločnosti a štátu, a že osobám
so zdravotným postihnutím a ich rodinným príslušníkom by sa mala poskytovať nevyhnutná ochrana a
pomoc, ktorá rodinám umožnila prispievať k tomu, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli plne a
rovnako využívať svoje práva dohodli, že:
158. Primárnym cieľom Dohovoru OSN je podľa čl. 1 presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a
rovnaké využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným
postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti.
159. Článok 19 Dohovoru OSN ustanovuje pre osobu so zdravotným postihnutím garanciu nezávislého
spôsobu života a začleneniu do spoločnosti. „Zmluvné štáty uznávajú rovnaké právo všetkých osôb so
zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve a rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe
s ostatnými, a príjmu účinné a primerané opatrenia, ktoré umožnia plné užívanie tohto práva osobami
so zdravotným postihnutím a ich plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti. Zabezpečia, aby osoby
so zdravotným postihnutím mali prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich alebo
pobytových a ďalších komunitných podporných služieb vrátane osobnej asistencie, ktoré sú nevyhnutné
pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej, a ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v
spoločnosti.“
160. Inými slovami, právo na nezávislý spôsob života, ktoré je uvedené v Dohovore OSN neznamená,
že osoba so zdravotným postihnutím musí byť úplne „nezávislá od pomoci druhých ľudí“. Článok je
potrebné vykladať tak, že osoby so zdravotným postihnutím musia mať slobodu voľby, právo rozhodnúť
sa, ako si chcú zariadiť svoje vlastné životy, ako aj právo žiť v spoločenstve, rovnoprávnom základe s
ostatnými. Právo na nezávislý spôsob života v spoločnosti je úzko späté s právo na vzdelanie, prácu,
zdravotnú starostlivosť a podporné služby.
161. Článok 19 písm. b/ Dohovoru OSN zreteľne hovorí o ustanoveniach, ktoré sa týkajú osobných
a individualizovaných služieb ako sú osobný rozpočet pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý im
umožní nezávislý prístup ku službám. Podporné služby by mali zohľadňovať potreby a preferencie osoby
so zdravotným postihnutím, ako aj situáciu danej osoby a rodinnú situáciu. Služby, ktoré podporujú
nezávislý spôsob života zahrňujú viacej ako len zdravotnícke služby. V skutočnosti podporné služby
sú nielen asistenčné zariadenia a technické podpory, ale tiež podporné služby, ktoré umožnia osobámso zdravotným postihnutím prístup k sociálnym službám, k službám v oblasti vzdelávania a kultúry a
tiež podporné služby, ktoré im umožnia spravovať svoje finančné záležitosti a robiť kľúčové rozhodnutia
vo svojom živote. Podporné služby by mali byť poskytované tak dlho, ako ich osoba so zdravotným
postihnutím potrebuje a mali by byť upravené podľa toho ako sa menia potreby a preferencie užívateľa.
Navyše, typ a stupeň podporných služieb by mal zodpovedať životnej situácii danej osoby a mal by sa
zakladať na individuálnych potrebách a požiadavkách osoby so zdravotným postihnutím. V spoločnosť
európskom usmernení sa uvádza, že osobná asistencia je dôležitým aspektom poskytovania služieb,
ktoré majú zabezpečiť nezávislý spôsob života detí aj dospelých so zdravotným postihnutím.
162. Osobná asistencia je podľa odborníkov jedným z podporných inštitútov, ktoré ľudská spoločnosť
poskytuje človeku so zdravotným postihnutím. Podľa wikipédie.sk je osobná asistencia nástroj na
uplatňovanie práva na sebaurčenie ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. S takouto definíciou osobnej
asistencie sa stretávame aj v medzinárodných ľudsko-právnych dokumentoch a odbornej literatúre.
163. Je potrebné upozorniť aj na ďalší záväzok zmluvných strán v čl. 19 Dohovoru a to ten, že zmluvné
strany zabezpečia také služby a asistenciu osobám so zdravotným postihnutím, ktoré zabraňujú izolácii
asegregáciivspoločnosti.Ajtýmtoosobámjepotrebnézabezpečiťtaképodmienky,abymohlirealizovať
svoje želania a mohli sa aj mimo domova zapojiť do všetkých oblastí života. Bežné služby musia byť
nielenprístupnéosobesozdravotnýmpostihnutím,alemusiazodpovedaťkonkrétnympotrebámosôbso
zdravotným postihnutím. Preto komplexný proces vyhodnocovania potrieb jednotlivcom so zdravotným
postihnutím by sa mal zakladať na sociálnom modeli zdravotného postihnutia. To znamená, že do úvahy
by sa mali brať nielen potreby v oblasti zdravia, ale aj potreby v sociálnej oblasti, v oblasti vzdelávania
a kultúry.
164. Osobná asistencia ako nástroj sociálnej pomoci je určená najmä pre tých občanov s ŤZP,
ktorí chcú rozhodovať o svojom živote, chcú organizovať svoje každodenné aktivity. Pri osobnej
asistencii sa od občana s ŤZP očakáva vysoká miera aktivity, angažovanosti, schopnosti plánovania
a preberania zodpovednosti vo všetkých fázach jej realizácie. Užívateľom osobnej asistencie je človek
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý v dôsledku postihnutia nemôže vykonávať niektoré činnosti,
napríklad nevyhnutné životné a sebaobslužné úkony, úkony súvisiace s mobilitou a premiestňovaním,
starostlivosťou o domácnosť alebo dorozumievaním. Pri týchto činnostiach mu na základe zmluvy o
výkone osobnej asistencie pomáha - asistuje - osobný asistent.
165. Žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, ktorá v
roku2009prekonalasubarachnoidálnekrvácaniedomozočkuakonásledokstavupokrvácanídozadnej
jamylebečnej.Stavsoperáciouanásledkamineurologickéhopoškodeniavzmysleqadruparézyvoveku
21 rokov, keď čakala svoje prvé dieťa, po opakovaných vyšetreniach CT mozgu so stabilizáciou stavu.
Žalobkyňa naďalej uvádza problémy s rovnováhou, stabilitou, problémom cestovať v prostriedkoch
hromadnej dopravy, zhoršenie motoriky, odkázanosť na pomoc matky, partnera pri samoobsluhe a
pri úkonoch okolo dvoch maloletých detí, so zabúdaním, problémy s dorozumievaním. Aj samotný
neurológ v lekárskej správe zo dňa 19.03.2019 uviedol, že žalobkyňa nie je schopná cestovať
dopravnými prostriedkami, odporúčal kompenzačné príspevky s poukazom na zakopávanie, olievanie
sa stravou, poruchou rovnováhy, koordinácie, depresívny syndróm. Aj z lekárskej správy psychiatra zo
dňa 19.05.2020 vyplýva, že je odkázaná na pomoc inej osoby pri bežnom každodennom fungovaní, má
potrebu osobného asistenta.
166. V zmysle vyššie citovaného Dohovoru OSN osobná asistencia je jedným z podporných inštitútov,
ktorý má čiastočne prispieť k uľahčeniu ťažkého života osôb so zdravotným postihnutím. Od ostatných
foriem pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím sa odlišuje štyrmi znakmi, ktoré sú označované aj ako
princípy osobnej asistencie. Ide o princípy:
1.demedikalizácia: Podstatou demedikalizácie je prekonanie názoru, že človek s postihnutím je
pacient, o ktorého je treba sa starať o pacienta. Zdravotné postihnutie nie je choroba.
2.deprofesionalizácia: Asistencia je založená na medziľudskom vzťahu, na dohode medzi
užívateľom a asistentom. Filozofia vychádza z predpokladu, že expertom na posúdenie
potrieb človeka so zdravotným postihnutím je on sám.
3.deinštitucionalizácia: Človek s postihnutím dostáva osobnú asistenciu tam kde to potrebuje,
doma alebo v inom prostredí a bez toho, aby zasahovali iné inštitúcie, ak si to nepraje.
4.delimitácia: Osobná asistencia nie je vymedzená počtom úkonom a najmä nie je určený čas,kedy majú byť úkony vykonané. Asistencia je dostupná aj v nočných hodinách, počas
sviatkov, víkendov alebo školských prázdnin. Keď je na osobného asistenta odkázané
maloleté dieťa je to matka, ktorá najlepšie vie, v ktorom čase je osobná asistencia
najprínosnejšia. Obsah osobnej asistencie sa riadi individuálnymi potrebami konkrétneho
človeka.
167. Vychádzajúc z uvedených skutkových a právnych záverov správny súd zrušil rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP z
dôvodu, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov. Zároveň správny súd zrušil rozhodnutie oboch správnych orgánov z dôvodu, že
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP. Správny
súd v zmysle § 191 ods. 4 SSP vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
168. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný.
169. Úlohou správneho orgánu bude predvolať žalobkyňu na posúdenie zdravotného stavu, zabezpečiť
si dostatok dôkazov ako podklad pre vydanie rozhodnutia vo veci peňažného príspevku na osobnú
asistenciu, postupovať v súlade s § 3 ods. 2 Správneho poriadku, teda v úzkej súčinnosti so žalobkyňou,
vyhodnotiť jednotlivé dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo
vzájomnej súvislosti, v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akopoužilsprávnuúvahupripoužitíprávnychpredpisov,nazákladektorýchrozhodoval, akosavyrovnal
s námietkami žalobkyne a s jej vyjadreniami k jednotlivým podkladom rozhodnutia a so závermi lekárov-
špecialistov (neurológ, psychiater), ktorých žalobkyňa dlhodobo pravidelne navštevuje. Nepostačí teda
len citácia jednotlivých lekárskych správ, ktoré predloží žalobkyňa, či opis komplexného lekárskeho
posudku s citáciou príslušných ustanovení zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a prílohy
č. 3 k citovanému zákonu, ale správny orgán je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľne
uviesť ako dospel k záveru o priznaní či nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu pre
žalobkyňu a v akom rozsahu, a to aj na základe podrobne vykonanej sociálnej posudkovej činnosti.
Je potrebné definovať konkrétne pozitívne zmeny zdravotného stavu žalobkyne vychádzajúce z jej
zdravotnej dokumentácie odôvodňujúce prípadné zníženie kompenzačného príspevku na osobnú
asistenciu.
170. Zároveň je správny orgán povinný vysporiadať sa so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré boli
ňou vznesené v správnej žalobe, v doplnení správnej žaloby aj v replike k vyjadreniu žalovaného, a
to všetko v súlade s účelom zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a Dohovorom OSN o
právach osôb so zdravotným postihnutím .
171. Správny súd poznamenáva, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej
činnostiÚstavnéhosúduSRvyplýva,žeúlohousúduniejeargumentovaťkukaždejžalobcomvznesenej
žalobnejnámietke,alevysporiadaťsastými,ktorésúprekonaniepodstatnými.Najvyššísúd Slovenskej
republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 uviedol, že súčasťou
základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo „na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný
súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd
Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky
súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: ... „Právo na spravodlivý proces
zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že
na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť
rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko
z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp.
zn.2 Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína,
že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argumentprednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z
hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“.
172. O náhrade trov konania správny súd rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 SSP a priznal žalobkyni
voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania s poukazom na § 175 ods. 2 SSP. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove
(§ 443 ods.1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebohozastupuje,vysokoškolsképrávnickévzdelanieII.stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.