Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 25, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/63/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200184
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5020200184.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Nory Tomkovej
a členiek senátu JUDr. Jany Vargovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobkyne: R. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. F., W. č. XX/XX, XXX XX A. A., právne zastúpená AKSK, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Námestie SNP č. 15, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100726322/2020 zo dňa 27.03.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica Číslo:
100726322/2020 zo dňa 27.03.2020, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina, kontaktné miesto
Turčianske Teplice Číslo: 102736413/2019 zo dňa 27.11.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a
Daňovému úradu Žilina, kontaktné miesto Turčianske Teplice na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3OdK/163/2017 zo dňa 22.12.2017, zverejneným v
Obchodnom vestníku č. 1/2018 bol na majetok dlžníka (žalobkyne) vyhlásený konkurz. Za správcu
dlžníka bola ustanovená JUDr. Marta Bojo Vevurková, so sídlom ul. L. XXX/XX, XXX XX M., I.: XX XXX
XXX. Vychádzajúc z Obchodného vestníka č. 211/2018 zo dňa 02.11.2018 bol konkurz ukončený po
splnení konečného rozvrhu výťažku (týmto uznesením došlo aj k oddlženiu daňového subjektu, a teda
bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze).

2. Žalobkyňa ukončila podnikateľskú činnosť vykonávanú na základe živnostenského oprávnenia k
01.10.2016 a z uvedeného dôvodu v nadväznosti na ust. § 9 ods. 6 zákona o dani z motorových
vozidiel bola povinná podať daňové priznanie na dani z motorových vozidiel za obdobie od 01.01.2016
- 30.09.2016 v lehote do 31.10.2016. Predmetné daňové priznanie podala dňa 31.10.2016.
V daňovom priznaní uviedla daň 2 803,29 EUR, ktorú bola povinná v nadväznosti na ust. § 10 ods. 6
zákona o dani z motorových vozidiel zaplatiť v lehote do dňa 31.10.2016. Daň vo výške 2 803,29 EUR

bola uhradená dňa 11.11.2016.

3. Žalobkyňa neuhradila daň z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie od 01.01.2016 do
30.09.2016 v lehote do 31.10.2016, preto správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď vyrubil
žalobkyni podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku úrok z omeškania v sume 12,60 EUR z
dlžnej sumy 2 803,29 EUR. Správca dane pri vyrubení úroku z omeškania postupoval v súlade s § 156

ods. 2 Daňového poriadku. Úrok z omeškania vyrubil za každý deň omeškania s platbou, začínajúc
dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane. Správca dane v súlade so zákonom
vyrubil žalobkyni podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok)úrok z omeškania v sume 12,60 EUR za nezaplatenie dane z motorových vozidiel vyrubenej podaním
daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2016 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, a to
rozhodnutím číslo: 102736413/2019 zo dňa 27.11.2019.

4. Proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 27.11.2019 podala žalobkyňa odvolanie. Žalovaný (Finančné
riaditeľstvo SR) o podanom odvolaní rozhodol rozhodnutím číslo: 100726322/2020 zo dňa 27.03.2020,
ktorým rozhodnutie Daňového úradu Žilina číslo: 102736413/2019 zo dňa 27.11.2019 potvrdil.

5. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 27.03.2020 podala žalobkyňa správnu žalobu z dôvodu, že
uznesením Okresného súdu Žilina č. 3OdK/163/2017 zo dňa 22.12.2017 zverejnený v Obchodnom
vestníku č. 1/2018 zo dňa 02.01.2018, kedy sa predmetné uznesenie stalo i právoplatným, bol
na žalobkyňu vyhlásený konkurz a zároveň týmto uznesením došlo aj k jej oddlženiu. Oddlžením
bola zbavená všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, resp. tieto dlhy sa stali
nevymáhateľnými. Medzi takéto pohľadávky patrí pohľadávka vyrubená napádaným rozhodnutím. Z

uvedeného je zrejmé, že pohľadávka vyrubená týmto rozhodnutím žalovaného mohla byť prihlásená do
konkurzuvedenéhonaosobužalobkyneprihláškoupodľa§167mzákonaokonkurzeareštrukturalizácii.
V prípade, ak sa tak nestalo, v súlade s ust. § 166a a § 166e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
je táto pohľadávka nevymáhateľná, a teda žalobkyňa nie je povinná ju zaplatiť.
Žalobkyňa zároveň uviedla, že je potrebné poukázať na to, že právna úprava oddlženia podľa ZKR

predstavuje vo vzťahu k iným právnym predpisom lex specialis a dokonca vo vzťahu k Daňovému
poriadku aj lex posterior. Z oboch týchto skutočností je potom jednoznačný záver, že úprava oddlženia
podľa ZKR má a musí mať prednosť pred inými ustanoveniami iných právnych predpisov. Daňový
poriadok v ust. § 158 pracuje s pojmami konkurz a reštrukturalizácia, teda s pojmami, o ktorých obsahu
a význame v zásade nebolo pochybností do účinnosti zákona č. 377/2016 Z.z. (do 01.03.2017). Do

účinnosti tejto novely existovala v zásade pojmová jednota konkurzu a reštrukturalizácie ako jediných
dvoch spôsobov riešenia úpadku. Uvedenou novelou však spomenutá jednota bola narušená, keďže
pre riešenie úpadku fyzických osôb bol zavedený nový, samostatný, komplexne v ZKR riešený inštitút
oddlženia, ktorý v sebe zahŕňa dve podoby:
- konkurz fyzickej osoby

- splátkový kalendár.
To znamená, že ZKR od účinnosti podpísanej novely okrem konkurzu a reštrukturalizácie (od účinnosti
novelypoužiteľnévýlučnepreprávnickéosoby)poznáajoddlženieakosamostatnýinštitútpoužiteľnýlen
pre fyzické osoby. Oddlženie je teda inštitútom iným, ako konkurz a reštrukturalizácia, čo znamená, že
akékoľvek odkazovanie na definíciu pohľadávky podľa § 158 Daňového poriadku je pre oblasť oddlženia

nesprávne a nepoužiteľné a je potrebné pri definovaní pohľadávky z titulu daní pre oblasť oddlženia
vychádzať len a len zo zmyslu a účelu oddlženia podľa ZKR. K tomuto záveru jednoznačne dospejeme
aj systematickým výkladom, nakoľko oddlženie (štvrtá časť) rovnako ako konkurz (druhá časť) a aj
reštrukturalizácia (tretia časť) má samostatnú časť v ZKR, pričom prvá časť ZKR je spoločná pre všetky
tri inštitúty.

Napádaným rozhodnutím žalovaného bolo zasiahnuté do subjektívnych práv žalobkyne, pretože napriek
tomu, že je oddlžená a v zásade zbavená všetkých svojich záväzkov, ktoré vznikli pred 01.01.2018,
žalovaný a ani prvostupňový orgán tento stav nerešpektovali a dokonca vydali rozhodnutia, ktoré
- sa týkajú pohľadávok vzniknutých pred 01.01.2018,
- tieto pohľadávky neboli prihlásené do konkurzu na majetok žalobkyne napriek tomu, že tak urobené

byť mohlo a malo,
- boli vydané po oddlžení žalobkyne,
- zaväzujú žalobkyňu zaplatiť nevymáhateľné pohľadávky, predstavujú rozhodnutia, na základe ktorých
môžu byť vedené exekučné konania a hlavne,
- boli vydané napriek tomu, že podľa ust. § 166e ods. 4 ZKR nastala právna fikcia, že sa na žalobkyňu

hľadí, akoby sa vo vzťahu k jej záväzkom trvalo upustilo od ich vymáhania.
Je zároveň neprípustné, aby mal žalovaný vo vzťahu k ním riešeným pohľadávkam, ktoré do konkurzu
neboli prihlásené, výhodnejšie postavenie ako veritelia, ktorí si riadne a včas prihlásil svoje pohľadávky
do konkurzu. Postup žalovaného význam oddlženia neguje a dokonca žalobkyňu dostáva do rovnakej
situácie, v akej bola pred povolením oddlženia. Takýto postup je v zrejmom rozpore so zákonom a

žalovaný tým postupuje spôsobom, ktorý zákon nepripúšťa, resp. je v rozpore s účelom obsiahnutým
v ustanoveniach ZKR. Žalobkyňa zároveň poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
23.05.2017 sp. zn. 1Sžf 2/2016.6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.07.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť,
stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v žalobou napadnutom rozhodnutí.
Zároveň reagoval na meritórne námietky žalobkyne.

7. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZKR“) ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas
reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje
pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať

tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Podľa § 90 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady, v znení účinnom do 31.12.2014 daňovník je povinný podať daňové
priznanie za zdaňovacie obdobie do 31. januára po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne
príslušnému správcovi dane a v tejto lehote je daň splatná, ak odseky 3 až 6 neustanovujú inak.

Podľa § 99 ods. 5 zákona č. 582/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 správu dane z motorových
vozidiel vykonáva daňový úrad miestne príslušný podľa miesta evidencie vozidla k 31. decembru
predchádzajúceho roka. Ak ide o daňovníka podľa § 85 ods. 2 písm. a), správu dane z motorových
vozidiel vykonáva daňový úrad miestne príslušný podľa sídla zamestnávateľa. Ak ide o daňovníka podľa

§ 85 ods. 2 písm. b), správu dane z motorových vozidiel vykonáva daňový úrad miestne príslušný podľa
sídla stálej prevádzkarne alebo inej organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Ak vznikne
daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, správu dane z motorových vozidiel vykonáva
daňový úrad miestne príslušný ku dňu vzniku daňovej povinnosti. Na zmenu miestnej príslušnosti v
priebehu zdaňovacieho obdobia sa neprihliada.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona správu dane z motorových vozidiel vykonáva daňový úrad miestne
príslušný podľa miesta evidencie vozidla k 31. decembru predchádzajúceho roka. Ak ide o daňovníka
podľa § 85 ods. 2 písm. a), správu dane z motorových vozidiel vykonáva daňový úrad
miestne príslušný podľa sídla zamestnávateľa. Ak ide o daňovníka podľa § 85 ods. 2 písm. b), správu

dane z motorových vozidiel vykonáva daňový úrad miestne príslušný podľa sídla stálej prevádzkarne
alebo inej organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Ak vznikne daňová povinnosť v priebehu
zdaňovacieho obdobia, správu dane z motorových vozidiel vykonáva daňový úrad miestne príslušný ku
dňu vzniku daňovej povinnosti. Na zmenu miestnej príslušnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia sa
neprihliada.

Podľa § 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie
a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie
činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1)

b) daňou daň podľa osobitných predpisov 1)vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto
zákona alebo osobitných predpisov, 2) miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady podľa osobitného predpisu 3) a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu, 3a)
c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov,
d) daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň,

e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon
neustanovuje inak,
f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane,
g) oznamovacou povinnosťou povinnosť daňového subjektu oznamovať skutočnosti alebo ich zmeny
podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1)

h) indexom daňovej spoľahlivosti hodnotenie daňového subjektu na základe plnenia jeho povinností voči
finančnej správe podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.2)

1) Zákon č. 373/2012 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej
núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej

kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 609/2007 Z.z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení
zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov.
Zákon č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

zákona č. 253/2015 Z.z.
Zákon č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 213/2018 Z.z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v
znení neskorších predpisov.
3) § 77 až 83 zákona č. 582/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov.

3a) Zákon č. 447/2015 Z.z.

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 6 ods. 1 Daňového poriadku na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa osobitných
predpisov. 1)Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú, ktorý správca dane je vecne
príslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad.
1) Zákon č. 373/2012 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej

núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej
kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 609/2007 Z.z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení
zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení

neskorších predpisov.
Zákon č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 253/2015 Z.z.
Zákon č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 213/2018 Z.z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak
daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške
alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane

a) daň alebo rozdiel dane,
b) preddavok na daň,
c) splátku dane,
d) vybraný preddavok na daň, 92)
e) daň vybranú zrážkou, 92)

f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane. 92)
92) Zákon č. 595/2003 Z.z.v znení neskorších predpisov.

Podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa
odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej

banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť
preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z
omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v
deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnejúrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije
ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou,
začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia

daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného
konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej
sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy
môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania
s platbou.

Podľa § 156 ods. 6 Daňového poriadku úrok z omeškania sa nevyrubí
a) ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň, 33)
b) ak v jednotlivom prípade podľa odseku 1 nepresiahne 5 eur, ak je správcom dane daňový úrad alebo
colný úrad,
c) ak jeho výška v prípade podľa odseku 1 písm. a) alebo súčet úrokov z omeškania za všetky splátky

na daň podľa osobitného predpisu 92c)za príslušné zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá,
ak je správcom dane obec,
d) z úroku z omeškania a pokuty.
33) Zákon č. 98/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 106/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 609/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 530/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov.
92c) Napríklad zákon č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 447/2015 Z.z.
v znení zákona č. 375/2016 Z.z.

Podľa § 156 ods. 8 Daňového poriadku úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od
konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný
a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie
dane,
b) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň.

Podľa § 161 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje
sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol.

Podľa § 166a ods. 1 písm. a) (pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom)

zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze
alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a pohľadávka, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej
len „rozhodujúci deň“).

Podľa§166bods.1písm.d)(pohľadávkyvylúčenézuspokojenia)zákonaokonkurzeareštrukturalizácii
zanevymáhateľnévočidlžníkovivprípadeoddlženiasapovažujúzmluvnépokutyainésúkromnoprávne
alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto
pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.

Podľa § 166e ods. 1 (rozhodnutie o oddlžení) zákona o konkurze a reštrukturalizácii o oddlžení
rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že
dlžníkazbavujevšetkýchdlhov,ktorémôžubyťuspokojenéibavkonkurzealebosplátkovýmkalendárom
(§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V
uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

Podľa § 166e ods. 4 (rozhodnutie o oddlžení) zákona o konkurze a reštrukturalizácii na nevymáhateľnosť
pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť
na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby
rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

8.Zobsahuadministratívnejspisovejdokumentáciesprávcudane,akoajžalovaného,nespornevyplýva,
že žalobkyňa podala dňa 31.10.2016 daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie
obdobie od 01.01.2016 do 30.09.2016, v ktorom priznala daň vo výške 2 803,29 EUR. Daňový subjekt(žalobkyňa) ukončil činnosť vykonávajú na základe živnostenského oprávnenia k 01.10.2016, preto mu
podľa § 9 ods. 6 zákona o dani z motorových vozidiel vznikla povinnosť podať daňové priznanie za
obdobie od 01.01.2016 do 30.09.2016 v lehote do 31.10.2016. Daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň

za rok 2016 v lehote do 31.10.2016. Daň vo výške 2 803,29 EUR bola uhradená dňa 11.11.2016.
Žalobkyňa neuhradila daň z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie od 01.01.2016 do
31.10.2016 v lehote do 31.10.2016, preto správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď žalobkyni
vyrubil podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku úrok z omeškania v sume 12,60 EUR z dlžnej
sumy 2 803,29 EUR. Správca dane pri vyrubení úroku z omeškania postupoval v súlade s § 156 ods.

2 Daňového poriadku. Úrok z omeškania vyrubil za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom
nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane.

9. Z výroku uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 3OdK/163/2017 zo dňa 02.01.2018, kedy sa
predmetné uznesenie stalo aj právoplatným, vyplýva, že na žalobkyňu bol vyhlásený konkurz, pričom
podľa uverejneného obsahu označeného uznesenia Okresný súd Žilina rozhodol zároveň o oddlžení

žalobkyne tak, že ju zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze na majetok
dlžníka, a to v rozsahu, v akom nebudú v konkurze uspokojené. Zároveň za správcu konkurznej
podstatybolaustanovenásprávkyňaJUDr.MartaBojoVevurková.Zodôvodneniauzneseniaovyhlásení
konkurzu vyplýva, že v súlade s ust. § 166 ods. 1 a § 166e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
súd zároveň rozhodol o oddlžení dlžníka tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené

iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.

10. Správny súd poukazuje na to, že rozhodovanie Najvyššieho súdu SR v súvislosti s posudzovaním
vzniku daňových pohľadávok titulom vyrubeného úroku z omeškania subjektov po oddlžení, resp.
reštrukturalizácii, bolo nejednotné (viď okrem účastníkmi uvádzaných rozhodnutí napríklad rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 1Sžf 2/2016 a 1Sžf 10/2016 oproti 8Sžfk 57/2018 a
5Sžfk 59/2018). K zjednoteniu rozhodovacej praxe došlo až na základe rozhodnutia Veľkého senátu
Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 1Vs 3/2020, keď právny názor vyjadrený v rozhodnutí
Veľkého senátu je pre senáty Najvyššieho súdu SR záväzný.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Vs 3/2020 z 27. januára 2021 vyslovil
okrem iného právny názor: ...Veľký senát kasačného súdu vychádzal pri posúdení veci z účelu
reštrukturalizácie, ktorým je predovšetkým usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku vo
forme postupného (aspoň čiastočného) uspokojenia veriteľov v súlade s reštrukturalizačným
plánom, s primárnym cieľom zachovania dlžníka a jeho podnikateľskej činnosti. Za týmto účelom sa v

prísne formalizovanom a transparentnom procese upravenom zákonom o konkurze a reštrukturalizácii
zisťuje majetok dlžníka, jeho záväzky a tiež spôsobilosť opätovného začlenenia dlžníka do trhového
prostredia a pokračovania jeho podnikania, pri čo najvyššej miere splatenia minulých
záväzkov (a priebežného uspokojovania nových). Rozsah a výška záväzkov dlžníka voči
veriteľom sa stabilizuje vo forme prihlásenia pohľadávok zo strany veriteľov v stanovenej lehote s tým,

že včas neprihlásené pohľadávky, ktoré sa skutkovo viažu k obdobiu pred povolením reštrukturalizácie,
sa stanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými. To znamená, že na pohľadávky existujúce v čase vyhlásenia
reštrukturalizácie, ktoré neboli v určenej lehote prihlásené v reštrukturalizačnom konaní, sa
v procese reštrukturalizácie a ani v ďalšej budúcnosti podnikateľského subjektu neprihliada. Je teda
vylúčené, aby po ukončení reštrukturalizácie dlžníka zaťažovali záväzky majúce pôvod v období spred

vyhlásenia reštrukturalizácie, pretože tie boli bez výnimky transformované do reštrukturalizačného plánu
a nahradili dovtedy existujúce záväzky.
Veľký senát kasačného súdu sa stotožňuje s názorom predkladajúceho senátu
(vyjadreným v rozhodnutí sp. zn. lSžfk/23/2018 zo dňa 2U.2020, bod 39), že
v reštrukturalizačnom konaní sa rozdeľujú záväzky dlžníka voči veriteľom na

predreštrukturalizačné (§ 120 ods. 1 ZKR) a reštrukturalizačné, resp. prednostné (§ 120 ods. 2 ZKR),
pričom za predreštrukturalizačné sa považujú tie, ktoré vznikli v čase pred povolením reštrukturalizácie.
Na tieto pohľadávky sa viaže povinnosť ich prihlásenia
v reštrukturalizačnom konaní, inak ich vymáhateľnosť voči dlžníkovi (za predpokladu splnenia ďalších
zákonných podmienok) zaniká. Rozhodujúcim dňom, ktorý rozdeľuje pohľadávky voči dlžníkovi na

uvedené dve skupiny, je teda dátum vyhlásenia reštrukturalizácie.
Veľký senát sa prikláňa k názoru senátu 1S, že daňová pohľadávka na úrokoch
z omeškania za oneskorené zaplatenie daňového nedoplatku žalobcu na dani z motorových
vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2011 je v časti odo dňa splatnosti uvedenej dane(31.1.2012) až do dňa povolenia reštrukturalizácie žalobcu (19.12.2014), pohľadávkou
predreštrukturalizačnou, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom. K otázke zákonnosti
vyrubenia úroku z omeškania za trvanie omeškania po dni začatia reštrukturalizačného konania

voči žalobcovi môže veľký senát len poukázať na ustanovenie § 156 ods. 2 piata až siedma veta
daňového poriadku, ktoré umožňuje správcovi dane vyrubiť úrok z omeškania voči daňovému dlžníkovi
v reštrukturalizácii len za dobu do začatia reštrukturalizačného konania. Za obdobie trvania omeškania
so zaplatením predreštrukturalizačných pohľadávok po rozhodujúcom dni už správcovi dane úroky z
omeškania nepatria. Tie sa v zmysle § 138 ods. 2 ZKR do reštrukturalizačného plánu nezahŕňajú a po

potvrdení plánu súdom sa považujú v celom rozsahu za odpustené.
V zmysle § 2 písm. b) daňového poriadku sa za daň považuje aj úrok z omeškania za oneskorené
splnenie daňovej povinnosti. Daňový poriadok rozlišuje medzi daňovou pohľadávkou a daňovým
nedoplatkom, pričom za kritérium tohto rozlíšenia označuje ich splatnosť. Pohľadávka správcu dane
na dani do lehoty splatnosti je daňovou pohľadávkou, zatiaľ čo dlžná suma dane (vrátane úroku
z omeškania) po lehote splatnosti je daňovým nedoplatkom (§ 2 písm. e), f) daňového poriadku).

Daňová pohľadávka sa vo všeobecnosti stáva splatnou jej vyrubením, pričom za vyrubenú sa považuje
rozhodnutím správcu dane vydaným podľa § 63 daňového poriadku, prípadne podaním daňového
priznania alebo zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie (§ 68 ods. 4 písm.
a), b), c) daňového poriadku).
Veľký senát je tej mienky, že ustanovenia daňového poriadku upravujúce otázky

vzniku a splatnosti pohľadávok daňovej správy na úrokoch z omeškania voči daňovým dlžníkom
v reštrukturalizácii je nutné vykladať predovšetkým s prihliadnutím na vyššie spomenutý účel
reštrukturalizácie sledovaný zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je v pomere špeciality k
všeobecným ustanoveniam daňového poriadku. Napokon daňový poriadok výslovne v § 158 ods. 5
stanovuje, že po povolení reštrukturalizácie postupuje správca dane pri uplatňovaní pohľadávok voči

daňovému dlžníkovi podľa ZKR.
Veľký senát poukazuje na to, že v súvislosti s riešením daňových pohľadávok štátu
voči daňovým dlžníkom na úrokoch z omeškania zo starších daňových nedoplatkov obsahoval
podrobnejšiu úpravu zákon o správe daní, ktorý stanovil, že za predreštrukturalizačnú daňovú
pohľadávku, ktorú bolo treba prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní, sa považovala i

pohľadávka, ktorá nebola vyrubená (vrátane pohľadávky na úrokoch), pričom úroky sa
považovali za daňovú pohľadávku, ak mohli byť vyrubené do povolenie reštrukturalizácie (§ 95ods.
1, 3, 8 zákona o správe daní). Daňový poriadok, ktorý zrušil a nahradil zákon o správe daní,
takúto explicitnú právnu úpravu neprevzal, no príslušné ustanovenia daňového poriadku je podľa názoru
veľkého senátu nutné interpretovať v intenciách spomenutej predchádzajúcej právnej úpravy.

Majúc na zreteli uvedené východiská veľký senát konštatuje, že právoplatným rozhodnutím o vyrubení
sa daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania stáva splatnou a uplynutím lehoty na plnenie nadobúda
status daňového nedoplatku. Splatnosť takejto pohľadávky však nie je podmienkou jej vzniku. Vznik
pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú existencia
splatnejdane,nesplneniedaňovejpovinnostivlehotesplatnostiatrvanieomeškaniasozaplatenímdane

(plynutie času), pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky. Sadzbu úrokov z
omeškania stanovuje právny predpis (§ 156 ods. 2 daňového poriadku).
Možno preto uzavrieť, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona
a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka
kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane

vyrubená.Právnydôvodivýškatakejtopohľadávkypreúčelyjejprihláseniavreštrukturalizačnomkonaní
sú správcovi dane ako veriteľovi známe, a preto skutočnosť, že úroky z omeškania neboli vyrubené
rozhodnutím, nebráni správcovi dane ich vyčísleniu až do dňa začatia reštrukturalizačného konania a
prihláseniu tejto pohľadávky v uvedenom konaní.
Rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje autoritatívne potvrdenie

výšky pohľadávky a určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a slúži
predovšetkým na ďalší postup správcu dane pre prípad jej vymáhania. Bez rozhodnutia
ovyrubeníúrokovzomeškaniadlžníknemásankcionovateľnúprávnupovinnosťúrokzaplatiť,zhľadiska
práva však niet prekážky, ktorá by bránila správcovi dane uplatneniu takejto pohľadávky prihláškou v
reštrukturalizačnom konaní odo dňa jej splatnosti až do začatia reštrukturalizačného konania. Na tom

nič nemení ani skutočnosť, že právna úprava úrokov z omeškania je z hľadiska systematiky daňového
poriadku zaradená do piatej časti tohto zákona(§ 154 a nasl. - zodpovednosť za porušenie povinností)
pod sankcie.
Veľký senát poukazuje na to, že daňový poriadok umožňuje správcovi dane vyrubiťúroky z omeškania i priebežne, pričom výslovne počíta v prípade daňového dlžníka
vreštrukturalizáciisvyrubenímúrokovzakaždýdeňomeškaniaododňasplatnostidaňovéhonedoplatku
do začatia reštrukturalizačného konania (§ 156 ods. 2). Ako však už veľký senát uviedol, rozhodnutie

o vyrubení len autoritatívne deklaruje existenciu daňovej pohľadávky na úrokoch z omeškania a určuje
jej splatnosť.
Veľký senát tiež upozorňuje na dôvodovú správu k bodu 13 (k § 120 ods. 2) zákona č. 377/2016 Z.
z., ktorým bol s účinnosťou od 01.03.2017 novelizovaný zákon o konkurze a reštrukturalizácii, k otázke
rozlíšenia „starého dlhu" a „nového dlhu" dlžníka v úpadku, v ktorej sa konštatuje, že splatnosť

pohľadávky nie je podmienkou vzniku pohľadávky a správnym postupom pre rozlíšenie starého
a nového dlhu (v reštrukturalizácii prezentovaného inštitútom prednostnej pohľadávky) sú výlučne
skutkové okolnosti vzniku pohľadávky. Aj z toho je zrejmé, že určenie splatnosti pohľadávky správcu
danenaúrokoch zomeškanianadobudnutímprávoplatnostirozhodnutiaovyrubeníniejepodmienkou
vzniku a prihlásenia pohľadávky na úrokoch v reštrukturalizačnom konaní. Výška a splatnosť takto
prihlásených nevyrubených pohľadávok na úrokoch sa určí až v reštrukturalizačnom pláne, z ktorého

vyplynie rozsah a spôsob uspokojenia veriteľa a ktorý sa po jeho potvrdení zo strany príslušného súdu
stane záväzným pre všetkých účastníkov plánu (§ 132 ods. 1 ZKR).
Ani sťažovateľom tvrdené (a žiaľ nedostatočne skutkovo i argumentačne podložené) neplnenie
reštrukturalizačného plánu zo strany žalobcu nemá žiadny vplyv na nevymáhateľnosť neprihlásených
predreštrukturalizačných pohľadávok na úrokoch z omeškania. Neplnenie plánu zo strany

dlžníka má v zmysle § 159 ZKR za následok, že sa plán stáva voči neuspokojenému účastníkovi plánu
(veriteľovi) neúčinným, avšak len vo vzťahu k pohľadávke (záväzku), ktorá mu vyplynula z plánu. Keďže
sporné pohľadávky sťažovateľa sa v dôsledku ich neprihlásenia v reštrukturalizačnom konaní nestali
súčasťou plánu, sú sťažovateľove tvrdenia o neúčinnosti plánu voči nemu neopodstatnené.
Zuvedenýchdôvodovdospelveľkýsenátkzáveru,žesprávcadaneboloprávnenýipovinnýpohľadávku

na úrokoch z omeškania voči žalobcovi prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní v ustanovenej lehote
aj napriek tomu, že táto pohľadávka nebola vyrubená rozhodnutím vydaným podľa § 63 daňového
poriadku. Toto ustanovenie daňového poriadku v reštrukturalizačnom konaní napokon ani nebolo
možné uplatniť s ohľadom na princíp ius specialis zakotvený v § 158 ods. 5 daňového poriadku (bod 39
tohto rozsudku). Keďže tak správca dane v prejednávanom prípade neurobil, právo vyrubiť a vymáhať

tieto nároky voči dlžníkovi potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom zanikla (§ 84 ods. 1 písm. g)
daňového poriadku, § 155 ods. 2 ZKR).
Veľký senát sa stotožňuje s predkladajúcim senátom v tom, že možnosť vyrubenia a vymáhania úrokov
z omeškania za oneskorené splnenie daňovej povinnosti pochádzajúce z obdobia spred vyhlásenia
reštrukturalizácie voči žalobcovi, a to na základe rozhodnutí vydaných po povolení reštrukturalizácie (a

dokonca i po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom), by popieralo účel reštrukturalizácie popísaný
v bode 35 tohto rozhodnutia a malo byť za následok nezákonné zvýhodnenie štátu v zastúpení správcom
dane ako jedného z veriteľov predreštrukturalizačnej pohľadávky pred ostatnými veriteľmi...“

12. Správny súd na základe rozhodnutia Veľkého senátu NS SR zo dňa 27. januára 2021 konštatuje,

že úprava reštrukturalizácie podľa § 108 a nasl. ZKR a úprava oddlženia podľa § 166 a nasl. ZKR nie
sú totožné, avšak vychádzajúc z účelu zákona plnia rovnaký účel, ktorým je ozdravenie predlženého
subjektu. Zároveň je na mieste konštatovať, že úprava oddlženia (tzv. osobného bankrotu) účinná od 01.
marca 2017 je relatívne novou úpravou, preto je súvisiaca judikatúra súdov ešte len v procese tvorby
a tiež z totožného dôvodu neboli ešte prípadné legislatívne nedostatky identifikované, aby mohli byť

zákonodarcom zohľadnené, prípadne odstránené. V situácii, kedy aplikácia práva nie je ešte ustálená,
treba postupovať v zmysle zásady in dubio pro libertate a jednotlivé ustanovenia vykladať v prospech
dotknutých osôb.

13. Citovaný právny názor je preto plne aplikovateľný aj na prejednávanú vec, teda možno uzavrieť, že

vzhľadom na to, že k oddlženiu žalobkyne došlo 02. januára 2018 rozhodnutím Okresného súdu Žilina
č. 3OdK/163/2017 z 22. decembra 2017 (kedy sa rozhodnutie stalo právoplatným a vykonateľným),
predmetná daňová pohľadávka, ktorá vznikla za každý deň omeškania s platbou začínajúc dňom
nasledujúcim po dni jej splatnosti až do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, t. j. do 31.
októbra 2016, je pohľadávkou, ktorá vznikla pred oddlžením, a teda oddlžením žalobkyne (rozhodnutím

OS Žilina č. 9OdK/32/2019 z 07. februára 2019) sa stala nevymáhateľnou, čím bol naplnený účel
oddlženia. Iný výklad by sa priečil účelu oddlženia, neprimerane by zaťažoval oddlženú osobu, a tiež by
neprimerane zvýhodňoval štát oproti iným veriteľom.14. Vzhľadom k tomu, že správny súd dospel k názoru, že predmetná pohľadávka podliehala oddlženiu,
stotožnil sa s právnym názorom žalobkyne a žalobu považoval za dôvodnú, preto postupom podľa §
191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 SSP zrušil rozhodnutie žalovaného, zároveň zrušil aj rozhodnutie správcu

dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. V ďalšom konaní správca dane zohľadní prezentovaný právny názor a bude postupovať primeraným
procesným spôsobom. Žalovaný a správca dane sú viazaný právnym názorom správneho súdu, ktorý
vychádza z právneho názoru kasačného súdu vysloveného v rozhodnutí č. k. 8Sžfk/46/2021 zo dňa 30.

júna 2021 ( teda z rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 1Vs
3/2020 ).

16. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal
náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,aktozákonpripúšťa(§439,§440SSP)vlehote
do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí

podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.