Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, September 19, 2021

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313213835
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2021:4313213835.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou, v spore žalobkyne: Y. zast.: 1/ JUDr. Edita

Tomková, advokátka, so sídlom Bratislava, Karadžičova 7, 2/ Záhoraková & Partners, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Bratislava, Krasovského 13, proti žalovanej: C. zast.: JUDr. Milena Štaudnerová,
advokátka, so sídlom Mochovce, o zaplatenie sumy 100 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žaloby z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 16.7.2013, vedenou pod sp. zn. 11C/33/2014, sa žalobkyňa voči
žalovanej domáhala zaplatenia sumy 100 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Ako uviedla, dňa

18.10.2010 uzavrela žalobkyňa so žalovanou písomnú Zmluvu o pôžičke peňazí vo výške 15.000 € na
dobu 60 mesiacov. Žalovaná sa zaviazala splácať túto pôžičku žalobkyni v pravidelne sa opakujúcich 60
splátkach vo výške 250 € mesačne, vždy najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, úhradou na
osobnýúčetžalobkyne.Žalovanážalobkynineuhradilaanijednusplátku,naopakovanévýzvyžalobkyne
nereagovala a sama neprejavila vôľu dlžnú sumu vrátiť. V zmysle čl. I. ods. 6 Zmluvy si žalobkyňa
uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 100 €, keďže žalovaná neuhradila splátku za október 2010 vo výške
250 € do 31.10.2010, vznikla dňa 01.11.2010 žalovanej povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty vo

výške 100 € a dňa 02.11.2010 sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením zmluvnej pokuty a
žalobkyňa si týmto dňom uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 100 € od
02.11.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobou, doručenou súdu dňa 23.10.2013, vedenou pod sp. zn. 12C/5/2014, sa žalobkyňa voči
žalovanej domáhala zaplatenia sumy 100 €. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 18.10.2010 uzavrela
žalobkyňa so žalovanou písomnú Zmluvu o pôžičke peňazí vo výške 15.000 € na dobu 60 mesiacov.

Žalovaná sa zaviazala splácať túto pôžičku žalobkyni v pravidelne sa opakujúcich 60 splátkach vo
výške 250 € mesačne, vždy najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, úhradou na osobný účet
žalobkyne. Keďže žalovaná žalobkyni neuhradila ani jednu splátku, na opakované výzvy žalobkyne
nereagovala a sama neprejavila vôľu dlžnú sumu vrátiť. V zmysle čl. I. ods. 6 Zmluvy si žalobkyňa
uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 100 €, keďže žalovaná neuhradila splátku za september 2011 vo
výške 250 € do 31.9.2011, vznikla dňa 01.10.2011 žalovanej povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 100 € a dňa 02.10.2011 sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením zmluvnej pokuty a

žalobkyňa si týmto dňom uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 100 €
od 02.10.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.3. Žalobou, doručenou súdu dňa 16.10.2013, vedenou pod sp. zn. 12C/27/2014, sa žalobkyňa voči
žalovanej domáhala zaplatenia sumy 100 €. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 18.10.2010 uzavrela
žalobkyňa so žalovanou písomnú Zmluvu o pôžičke peňazí vo výške 15.000 € na dobu 60 mesiacov.

Žalovaná sa zaviazala splácať túto pôžičku žalobkyni v pravidelne sa opakujúcich 60 splátkach vo
výške 250 € mesačne, vždy najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, úhradou na osobný účet
žalobkyne. Keďže žalovaná žalobkyni neuhradila ani jednu splátku, na opakované výzvy žalobkyne
nereagovala a sama neprejavila vôľu dlžnú sumu vrátiť. V zmysle čl. I. ods. 6 Zmluvy si žalobkyňa
uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 100 €, keďže žalovaná neuhradila splátku za február 2011 vo výške

250€do28.2.2011,vznikladňa01.03.2011žalovanejpovinnosťnazaplateniezmluvnejpokuty vovýške
100 € a dňa 02.03.2011 sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením zmluvnej pokuty a žalobkyňa
si týmto dňom uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 100 € od 02.03.2011
do zaplatenia a náhradu trov konania.

4. Žalobou, doručenou súdu dňa 16.10.2013, vedenou pod sp. zn. 16C/6/2014, sa žalobkyňa voči

žalovanej domáhala zaplatenia sumy 100 €. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 18.10.2010 uzavrela
žalobkyňa so žalovanou písomnú Zmluvu o pôžičke peňazí vo výške 15.000 € na dobu 60 mesiacov.
Žalovaná sa zaviazala splácať túto pôžičku žalobkyni v pravidelne sa opakujúcich 60 splátkach vo
výške 250 € mesačne, vždy najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, úhradou na osobný účet
žalobkyne. Keďže žalovaná žalobkyni neuhradila ani jednu splátku, na opakované výzvy žalobkyne

nereagovala a sama neprejavila vôľu dlžnú sumu vrátiť. V zmysle čl. I. ods. 6 Zmluvy si žalobkyňa
uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 100 €, keďže žalovaná neuhradila splátku za január 2011 vo výške
250€do31.1.2011,vznikladňa01.02.2011žalovanejpovinnosťnazaplateniezmluvnejpokuty vovýške
100 € a dňa 02.02.2011 sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením zmluvnej pokuty a žalobkyňa
si týmto dňom uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 100 € od 02.02.2011

do zaplatenia a náhradu trov konania.

5. Žalobou, doručenou súdu dňa 16.10.2013, vedenou pod sp. zn. 16/23/2014, sa žalobkyňa voči
žalovanej domáhala zaplatenia sumy 100 €. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 18.10.2010 uzavrela
žalobkyňa so žalovanou písomnú Zmluvu o pôžičke peňazí vo výške 15.000 € na dobu 60 mesiacov.

Žalovaná sa zaviazala splácať túto pôžičku žalobkyni v pravidelne sa opakujúcich 60 splátkach vo
výške 250 € mesačne, vždy najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, úhradou na osobný účet
žalobkyne. Keďže žalovaná žalobkyni neuhradila ani jednu splátku, na opakované výzvy žalobkyne
nereagovala a sama neprejavila vôľu dlžnú sumu vrátiť. V zmysle čl. I. ods. 6 Zmluvy si žalobkyňa
uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 100 €, keďže žalovaná neuhradila splátku za marec 2011 vo výške

250 € do 31.03.2011, vznikla dňa 01.04.2011 žalovanej povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 100 € a dňa 02.04.2011 sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením zmluvnej pokuty a
žalobkyňa si týmto dňom uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 100 € od
02.04.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.

6. Súd v predmetných konaniach najskôr rozhodol platobnými rozkazmi, proti ktorým podala v zákonnej
lehote odôvodnený odpor žalovaná.

7. Žalovaná v odporoch namietala, že si sumu 15.000 € ani žiadnu inú sumu od žalobkyne nikdy
nepožičala a zmluvu o pôžičke peňazí zo dňa 18.10.2010 na sumu 15.000 € nepodpísala. Až do

doručenia platobného rozkazu nemala vedomosť o tom, že by takáto zmluva existovala. Túto zmluvu
o pôžičke peňazí považovala za falzifikát, a teda žalobkyni z takejto zmluvy nikdy nemohla vzniknúť
pohľadávka. A tak mala za to, že platobný rozkaz bol vydaný na neexistujúcu pohľadávku. V dôsledku
týchto skutočností sa žalovaná dňa 04.12.2012 dostavila na Okresné riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej
polície, oddelenie ekonomickej kriminality v Leviciach, kde podala trestné oznámenie o skutočnostiach,

ktoré nasvedčujú tomu, že bol voči jej osobe spáchaný trestný čin podvodu. Číslo vyšetrovacieho spisu
je ORP-895/OEK-LV-2012. Tiež dňa 10.09.2013 podala na Generálnu prokuratúru SR hromadné trestné
oznámenie súvisiace s vyššie uvedenou prejednávanou vecou. Generálna prokuratúra SR odstúpila
vec na Okresné riaditeľstvo PZ v Čadci, kde je vedená pod ČVS: ORP-557/OEK-CA-2013. Vo vyššie
uvedenej veci je na Okresnom súde Levice vedené aj konanie pod sp. zn. 13C/258/2012, v ktorom si

žalobkyňa uplatňuje istinu vo výške 15.000 € s príslušenstvom. V tejto veci doposiaľ nebolo rozhodnuté,
preto žiadala aj o prerušenie konania, ako aj uplatnený nárok považovala za neopodstatnený v celom
rozsahu.8. K odporu žalovanej zaujala stanovisko žalobkyňa a uviedla, že tvrdenie žalovanej, že si nikdy
nepožičala sumu 15.000 € ani žiadnu inú sumu od žalobkyne a že predmetnú zmluvu nikdy nepodpísala,
je nepravdivé a účelové. Žalovaná vlastnoručne podpísala predmetnú zmluvu v dvoch origináloch hneď

potom, ako si od žalobkyne osobne prevzala finančnú hotovosť 15.000 €. Taktiež nebolo pravdivé
tvrdenie, že žalovaná až do doručenia platobného rozkazu nemala vedomosť o existencii tejto zmluvy,
nakoľko po jej podpísaní oboma zmluvnými stranami, si žalovaná prevzala jeden z originálov, ktorým
disponovala. Skutočnosť, že žalovaná od žalobkyne osobne prevzala celú finančnú hotovosť vo výške
15.000 eur, zmluvu vlastnoručne podpísala a prevzala jeden originál tejto zmluvy, môže byť kedykoľvek

preukázané viacerými hodnovernými svedeckými výpoveďami. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalovanej, že
zmluvu považuje za falzifikát, toto tvrdenie bolo vyvrátené znaleckým dokazovaním zmluvy. Ohľadom
trestného oznámenia uviedla, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou zmluvu o pôžičke až v roku 2010.

9. Žalovaná podala v jednotlivých konaniach návrhy na prerušenie konania a dôvodila tým, že na
Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13C/258/2010 je vedené konanie proti žalovanej o zaplatenie 15.000

€, v ktorom sa rieši zásadná otázka existencie dlhu. Do vyriešenia tejto otázky nie je zrejmé, či je
žalovaná s plnením v omeškaní, odkedy je v omeškaní a s akou výškou dlhu, a tiež ani to, či došlo k
porušeniu zmluvných podmienok, za ktoré by patrila žalobkyni zmluvná pokuta. Paralelne prebieha aj
konanie pred okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície v Leviciach, ČVS:
ORP-895/OEK-LV-2012, v ktorom žalovaná vystupuje ako poškodená trestným činom podvodu.

10. Súd po zistení, že konanie vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13C/258/2012 nie
je právoplatne skončené, súd prerušil konania do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13C/258/2012.

11. Uzneseniami č.k. 11C/33/2014-141 zo dňa 12.7.2019, č.k. 12C/5/2014-111 zo dňa 12.7.2017, č.k.
12C/27/2014-103 zo dňa 12.7.2019, č.k.16C/6/2014-115 zo dňa 12.7.2019 a č.k. 16C/23/2014-64 zo
dňa 12.7.2019 súd rozhodol o pokračovaní v prerušených konaniach po zistení, že vec pod sp. zn.
13C/258/2012 bola dňa 23.5.2019 právoplatne skončená rozsudkom.

12. Súd predmetné konania pod sp. zn. 11C/33/2014, 12C/27/2014, 16C/6/2014, 16C/23/2014 a
12C/5/2014 uznesením č.k. 11C/33/2014-147 zo dňa 17.10.2019 spojil na spoločné konanie z dôvodu
hospodárnosti, týkajú sa tých istých strán a uplatňujú sa v nich nároky z rovnakej zmluvy o pôžičke.
13.1. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 13C/258/2012-721 zo dňa 19.01.2017 bolo zistené, že dňa
18.10.2010 v Čadci uzatvorila žalobkyňa so žalovanou Zmluvu o pôžičke peňazí a dohodli sa, že

veriteľka dňom podpísania zmluvy požičala dlžníčke finančnú sumu 15.000 €. Dlžníčka sa zaviazala
splácať poskytnutú finančnú pôžičku veriteľke v pravidelne sa opakujúcich 60 splátkach vo výške 250
€ a to mesačne, vždy najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca. Za úhradu splátky pôžičky
sa považoval deň jej faktického pripísania na bankový účet veriteľa. Účastníci zmluvy sa dohodli,
že uvedená finančná pôžička bude bezúročná. Prvú splátku pôžičky uhradí dlžníčka najneskôr dňa

31.10.2010, poslednú splátku pôžičky uhradí najneskôr dňa 31.10.2015. Doba pôžičky dohodnutá medzi
účastníkmi začala plynúť dňom podpisu tejto zmluvy a faktickým hotovostným prevzatím finančnej
pôžičky dlžníčkou, ktoré podpisom tejto zmluvy dlžníčka plne potvrdzuje. Dlžníčka sa pri nedodržaní
termínu splatnosti ktorejkoľvek zo splátok pôžičky plne zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo
výške 100 eur za každú oneskorenú splátku pôžičky splatnú ku dňu jej splatnosti, pričom nárok na

vyplatenie zmluvnej pokuty vzniká ihneď na druhý deň po termíne splatnosti každej oneskorenej splátky
pôžičky. V prípade, ak dlžník nedodrží termín ktorejkoľvek splátky, stráca výhody splátok a veriteľ je
oprávnený žiadať zaplatenie celej zostávajúcej sumy naraz. Žalovaná mala zaplatiť prvú splátku dňa
31.10.2010 a poslednú dňa 31.05.2015. Žalovaná dňa 18.10.2010 podpísala zmluvu o pôžičke, pričom
podpisom zmluvy o pôžičke potvrdila prevzatie peňažných prostriedkov. Ku dňu podania žaloby v konaní

13C/258/2012 t.j. ku dňu 11.05.2012 žalovaná nezaplatila ani jednu splátku, preto stratila výhodu splátok
a žalobkyňa bola oprávnená žiadať o splatenie celej zostávajúcej sumy naraz.
13.2. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 19. 01. 2017 č.k. 13C/258/2012-721 tak, že návrh
žalovanej na prerušenie konania zo dňa 16.02.2016 zamietol, návrh žalobkyne na spojenie vecí zo
dňa 18. 01. 2017 zamietol, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 15000 €, do troch dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške
100 € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 100 € od 02.04.2012 do zaplatenia, všetko do troch
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
istinu vo výške 100 € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 100 € od 02.12.2010 až do zaplatenia,všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, žalovanej uložil tiež povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 80,45 € pozostávajúcu z úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 250
€ od 01.02.2011 do 10.05.2012, z úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 250 € od 01.03.2011

do 10.05.2012, z úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 250 € od 01.04.2011 do 10.05.2012,
všetkodotrochdníododňanadobudnutiaprávoplatnostitohtorozsudkuaposlednýmvýrokomžalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej
lehote odvolanie žalovaná, v dôsledku čoho Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozsudkom zo dňa
07.05.2019 č.k. 7Co/341/2017-991 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku (I.), ktorým súd

prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania zo dňa 16. 02. 2016 a vo vyhovujúcich
výrokoch (III., IV., V., VI.), ako aj vo výroku o trovách konania (VII.) potvrdil a žalobkyni priznal voči
žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Dôvodil tým, že po preskúmaní
obsahu spisu a zopakovaní dokazovania na odvolacom pojednávaní dospel k jednoznačnému záveru,
že súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v
dostatočnom rozsahu odôvodnil, jeho argumentácia je vecne správna, objektívna a presvedčivá.

13.3. Na doplnenie v bode 9.1 odvolací súd uviedol, že zmluva o pôžičke peňazí má charakter reálnej
(nielen konsenzuálnej) zmluvy. To znamená, že k vzniku právneho vzťahu k pôžičke je potrebné
odovzdanie veci dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah k pôžičke
nevznikne (napr. rozsudok NS SR z 30. 06. 2010, sp. zn. 3Cdo 325/2009), a to aj keby všetky náležitosti

tohto právneho úkonu (vrátane náležitostí vôle) boli dané. V prejednávanej veci bolo preto pre posúdenie
otázky platnosti zmluvy o pôžičke nevyhnutné zistiť, či došlo k jej poskytnutiu - odovzdaniu peňazí.
Dôkazné bremeno spočívalo na žalujúcom veriteľovi. V spore o vrátenie požičanej sumy má teda
veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, žalovanému poskytol
finančné prostriedky a žalovaný nezaplatil dlh riadne a včas. Túto skutočnosť môže veriteľ preukázať

písomnou zmluvou o pôžičke alebo dlžobným úpisom, ktorým sa dlžník zaviazal na majetkové plnenie
druhovo určených vecí, spravidla peňazí. Ak veriteľ nemá takúto písomnosť k dispozícii alebo ak je
písomný doklad neúplný (chýbajú mu podstatné náležitosti), musí poskytnutie pôžičky preukázať inými
dôkaznými prostriedkami (napr. svedkami). Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol
dôkazné bremeno (rozsudok NS ČR zo 16. 01. 2002, sp. zn. 25Cdo 98/2000). Zaviazanie dlžníka na

plnenie súdom bude teda závisieť od úspechu dokazovania. Na druhej strane, i v prípade existencie
listín preukazujúcich poskytnutie pôžičky môže dlžník v spore namietať neexistenciu dlhu alebo jej
výšku. Dôkazné bremeno o existencii právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu celom
alebo sčasti, spočíva na dlžníkovi. Okrem toho v bode 9.2 dodal, že ak zmluva o pôžičke obsahuje
vyhlásenie dlžníka, že prevzatie pôžičky od veriteľa potvrdzuje svojím podpisom na zmluve (o pravosti

podpisov zmluvných strán na zmluve pritom nie je namieste pochybovať, lebo boli úradne overené),
odporuje pravidlám logického myslenia uveriť bez ďalšieho obrane dlžníka, že predmet pôžičky od
veriteľa neprevzal, resp. vyvodzovať, že zmluva o pôžičke opatrená overenými podpismi účastníkov nie
je dostatočným dôkazom na preukázanie opaku. Účastníkom občianskoprávnych zmluvných vzťahov
by malo byť naopak umožnené spoľahnúť sa na to, že celkom zrejmý obsah ich zmluvných dohôd

nemožno vyvrátiť na základe jeho jednoduchého popretia zo strany účastníka, ktorý nechce niesť
následky porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu (rozsudok NS ČR z 21. 06. 2012 sp. zn. 33Cdo
2547/2011).

13.4. S poukazom na uvedené, ako aj vykonané dokazovanie mal odvolací súd za preukázané, že v

danej veci strany sporu uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke, v ktorej žalovaná svojím podpisom potvrdila
prevzatie peňažných prostriedkov, čo je priamo uvedené v článku I bod 5 zmluvy o pôžičke. Z uvedeného
vyplývalo, že žalobkyňa ako veriteľ uniesla v konaní dôkazné bremeno tvrdenia, že k uzavretiu zmluvy
o pôžičke došlo, a že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdala, pričom žalovaná predmet pôžičky riadne a
včas nevrátila. Odovzdanie predmetu pôžičky - sumy 15.000 € bolo v konaní potvrdené aj výpoveďami

svedkov Janky Zimanovej a Vladimíra Gajdičiara, ktorí boli prítomní pri uzatváraní pôžičky a zhodne
vypovedali o jej priebehu. Keďže žalobkyňa v konaní preukázala, že došlo k reálnemu kontraktu -
odovzdaniu peňazí, dôkazné bremeno následne spočívalo na žalovanej, ktorá mala v konaní preukázať
svojetvrdeniaotom,ženepodpísalauvedenúzmluvuopôžičkeaneprevzalaodžalobkynesumu15.000
€.

13.5. Následne sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že v tomto smere žalovaná
neprodukovala žiadne dôkazy vo svoj prospech. Znaleckým dokazovaním vykonaným v trestnom konaní
(ZP č. 334/2013 zo dňa 05. 12. 2013) sa preukázala práve tá skutočnosť, že podpis na zmluve o pôžičkepatrí žalovanej a ďalším znaleckým posudkom skutočnosť, že žalovaná podpísala zmluvu po vytlačení
jej textu. Navyše tvrdenia žalovanej sa rôznili, keď najskôr v podanom odbore uvádzala, že nikdy so
žalobkyňou nepodpísala zmluvu o pôžičke na sumu 15.000 €, neskôr uviedla, že žalobkyni podpísala

zmluvu o pôžičke na sumu 5.000 €, ktorú však nevedela predložiť. Tvrdenie, že žalovaná nikdy od
žalobkyne neprevzala sumu 5.000 € a ani sumu 15.000 € preukázať nevedela. Žalovaná v celom konaní
poukazovala najmä na osobu Vladimíra Gajdičiara a jeho konanie v súvislosti s ďalšími osobami, ako
aj na trestné oznámenie a obžalobu v konaní sp. zn. 35T/100/2013, jeho písomné prejavy, mailovú
komunikáciu, sms správy, zápisnice a rozsudky príslušných súdov. Odvolací súd však v tomto rozsahu

konštatoval, že žiaden z týchto dôkazov sa bezprostredne netýkal predmetného sporu a poskytnutia
pôžičky medzi žalobkyňou a žalovanou, pretože veriteľom bola žalobkyňa a nie E.. V danom spore E.
vystupoval len ako svedok a aj v prípade, že by súd nebral do úvahy jeho svedeckú výpoveď, bolo
potrebné konštatovať, že žalobkyňa písomnou zmluvou o pôžičke dostatočne preukázala prevzatie
žalovanej sumy. Tvrdenie žalovanej, že istotne si nikdy žiadne peniaze od E. ani od jeho príbuzných
nepožičala, zostalo iba tvrdením, ktoré nebolo zo strany žalovanej preukázané. Námietku žalovanej, že

žalobkyňa nepreukázala svoju solventnosť, pretože stav svojho účtu preukazovala ku dňu 30. 06. 2016,
bola tiež vyhodnotená ako neopodstatnená, pretože zo spisu vyplývalo, že žalobkyňa preukázala svoju
solventnosť aj výpisom z účtu ku dňu 30.09.2010, na ktorom sa nachádzala suma 17.854,19 €.

14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

15. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie
predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka,

alebo odovzdaním krátkou cestou.

16. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že dňa 18.10.2010 žalobkyňa uzavrela so žalovanou
platnúzmluvuopôžičkepodľa§657Občianskehozákonníka.Žalobkyňavkonanívedenomnatunajšom
súde pod sp. zn. 13C/258/2012 uniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke

ako aj k odovzdaniu peňazí došlo. V článku I. bod 6 zmluvy o pôžičke si strany sporu dohodli, že ak
sa dlžník, žalovaná dostane do omeškania a nedodží termín splatnosti ktorejkoľvek zo splátok pôžičky,
je povinná zaplatiť veriteľovi, žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 100 € za každú oneskorenú splátku
pôžičky ku dňu jej splatnosti.

17. Žalovaná neuhradila žalobkyni ani jednu splátku. Žalovaná mala podľa článku I. bod 2 zmluvy
o pôžičke poskytnutú pôžičku splatiť v 60 opakujúcich sa splátkach vo výške 250 € mesačne vždy
najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, úhradou na osobný účet č.ú. 2035727153/0200, VS:
2010101801, vedený vo VÚB, a.s.

18. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Zmluvná pokuta upravená v § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka plní prevenčnú (čelí porušeniu
povinnosti), ďalej plní reparačnú (uhradzovaciu) funkciu a sankčnú funkciu (predstavuje sankciu pre
toho, kto porušil povinnosť). Záväzok z dohody o zmluvnej pokute má akcesorickú povahu, existencia
a dôsledky sa viažu na existenciu hlavného záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Súd

na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť
pôžičku splácať, pričom pre prípad porušenia tejto povinnosti bola medzi stranami sporu písomne
dohodnutá zmluvná pokuta podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

21. Súd rozhodol rozsudkom dňa 22.01.2020, ktorým podaným žalobám v celom rozsahu vyhovel.

Poukázal na to, že zmluvná pokuta bola dohodnutá písomne, obsahovala označenie zmluvných strán
(dlžník a veriteľ), bola jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej zmluvná
pokuta bola dojednaná ako peňažná pokuta, pričom bola dojednaná aj jej výška 100 € za omeškanie
tej ktorej splátky zo zmluvnej pokuty 100 € od 02.12.2010 až do zaplatenia. Žalovaná mala splátkuvo výške 250 € za mesiac október 2010 uhradiť do 31.10.2010. Termín splatnosti nedodržala a preto
dňa 01.11.2010 žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 100 €. Dňom
2.11.2010 sa žalovaná dostala do omeškania, čomu korešponduje nárok žalobkyne na zaplatenie 9 %

ročného úroku z omeškania zo sumy 100 € od 2.11.2010 až do zaplatenia. Žalovaná mala splátku vo
výške 250 € za mesiac september 2011 uhradiť do 30.9.2011. Termín splatnosti nedodržala a preto
dňa 01.10.2011 žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 100 €. Dňom
02.10.2011 sa žalovaná dostala do omeškania, čomu korešponduje nárok žalobkyne na zaplatenie 9,50
% ročného úroku z omeškania zo sumy 100 € od 02.10.2011 až do zaplatenia. Žalovaná mala splátku

vo výške 250 € za mesiac február 2011 uhradiť do 28.2.2011. Termín splatnosti nedodržala a preto
dňa 01.03.2011 žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 100 €. Dňom
02.03.2011 sa žalovaná dostala do omeškania, čomu korešponduje nárok žalobkyne na zaplatenie 9
% ročného úroku z omeškania zo sumy 100 € od 02.03.2011 až do zaplatenia. Žalovaná mala splátku
vo výške 250 € za mesiac január 2011 uhradiť do 31.1.2011. Termín splatnosti nedodržala a preto
dňa 01.02.2011 žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 100 €. Dňom

02.02.2011 sa žalovaná dostala do omeškania, čomu korešponduje nárok žalobkyne na zaplatenie 9
% ročného úroku z omeškania zo sumy 100 € od 02.02.2011 až do zaplatenia. Žalovaná mala splátku
vo výške 250 € za mesiac marec 2011 uhradiť do 31.3.2011. Termín splatnosti nedodržala a preto
dňa 01.04.2011 žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 100 €. Dňom
02.04.2011 sa žalovaná dostala do omeškania, čomu korešponduje nárok žalobkyne na zaplatenie 9 %

ročného úroku z omeškania zo sumy 100 € od 02.04.2011 až do zaplatenia.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pričom výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.,

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinný do 31.03.2013), pričom v
§ 3 ods. 1 sa uvádza, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
záväzku. Žalovaná sa dostala s plnením peňažného záväzku - zmluvnej pokuty do omeškania ku dňu
02.11.2010 kedy základná úroková sadzba ECB predstavovala 1 % + 8 percentuálnych bodov, čo

zodpovedánárokužalobkynena9%ročnýúrokzomeškania.Žalovanásadostalasplnenímpeňažného
záväzku - zmluvnej pokuty do omeškania ku dňu 02.10.2011, kedy základná úroková sadzba ECB
predstavovala 1,5 % + 8 percentuálnych bodov, čo zodpovedá nároku žalobkyne na 9,5 % ročný úrok
z omeškania. Žalovaná sa dostala s plnením peňažného záväzku - zmluvnej pokuty do omeškania ku
dňu 02.03.2011, 02.02.2011 a 02.04.2011, kedy základná úroková sadzba ECB predstavovala 1 % + 8

percentuálnych bodov, čo zodpovedá nároku žalobkyne na 9 % ročný úrok z omeškania.

23. Krajský súd v Nitre ako odvolací uznesením pod č.k. 6Co/56/2020-185 zo dňa 26.4.2021 rozsudok
súdu prvej inštancie zo dňa 22.01.2020 na základe odvolania žalovanej zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Odvolací súd poukázal na jednej strane na to, že Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí

pod sp. zn. 7Co/341/2017 konštatoval, že zmluvná pokuta vo výške 40 % z dlžnej splátky (250 €) je
plne akceptovateľná a nemožno takéto dojednanie považovať za neprimerané, naproti tomu v rozsudku
Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 5Co/765/2016 krajský súd konštatoval, že zmluvná pokuta, ktorá
predstavovala 34 % z dlžnej sumy bola neprimerane vysoká a takéto dojednanie je v rozpore s dobrými
mravmi. Posúdenie otázky, či konkrétne zmluvné dojednanie (o zmluvnej pokute) je v rozpore s dobrými

mravmi je síce právnou otázkou, jej riešenie však treba posudzovať s ohľadom na skutkové okolnosti
tej ktorej veci. V uznesení odvolací súd poukázal na niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, z
ktorých zreteľne vyplýva, že závery o primeranosti či neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty možno
len veľmi obtiažne zovšeobecniť a v tejto oblasti vydané viaceré súdne rozhodnutia môžu byť len
určitým vodítkom pri rozhodovaní súdu v inej konkrétnymi okolnosťami determinovanej veci. Pri skúmaní

platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť aj funkcie zmluvnej
pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je ďalej
potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnosťou s porušením
určitej povinnosti očakávať, musí byť dostatočnou, nie však premrštenou výškou. Možno tak uzavrieť,
že pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty je treba prihliadnuť k celkovým

okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. V úvahu je treba taktiež vziať výšku úrokov
z omeškania, ktoré tiež predstavujú sankciu za porušenie povinnosti i výšku zabezpečenej čiastky, z
ktorej možno taktiež usúdiť na neprimeranosť zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej
a sankčnej povinnosti.23.1. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež poukázal na to, že z činnosti súdu je zrejmé, že toto nie sú
jediné mesiace, za ktoré žalobkyňa požaduje zmluvnú pokutu a túto požaduje samostatnými žalobami,

ako aj v rámci každej žaloby žiada okrem zmluvnej pokuty aj úroky z omeškania a tiež trovy konania
a to návrhom na vydanie platobného rozkazu. Rovnako tak z rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé,
že žalobkyňa na základe vyššie uvedenej zmluvy si uplatňuje aj ďalšie nároky samostatne, t. j. nielen
splátky jednotlivo, ale aj úroky z omeškania jednotlivo za mesiace. Preto s poukazom na uvedené bude
potrebné v ďalšom konaní hodnotiť toto konanie žalobkyne, či je možné takémuto konaniu poskytnúť

ochranu a to aj s poukazom, či zmluvná pokuta, ktorá bola dojednaná je neprimerane vysoká. V ďalšom
konaní bude súd prvej inštancie postupovať v zmysle vyššie naznačenom právnom názore.

24. Súd prvej inštancie vec opätovne prejednal. Strany sporu prostredníctvom svojich právnych
zástupkýň zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach. Žalobkyňa navrhla žalobe opätovne vyhovieť,
pričom poukazovala na rozsudky Okresného súdu Levice i Krajského súdu v Nitre, ktorými bolo

rozhodnuté o totožných veciach na tom istom skutkovo základe tak, že súd žalobe vyhovel a z dôvodu
právnejistotybynemalsúdrozhodnúťinak.Nadruhejstranežalovanážiadalažalobyzamietnuťataktiež
poukazovalanarozsudkyOkresnéhosúduLeviceiKrajskéhosúduvNitre,ktorýmiboližalobyžalobkyne
zamietnuté. Samozrejme z dôvodu právnej istoty by totožné veci nemali byť rozhodované inak a súd
nižšej inštancie je viazaný právnym názorom súdu vyššej inštancie, najmä však je súd prvej inštancie

bezpochyby viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v konkrétnej veci, ktorú rozhoduje.

25. V prejednávanej veci odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, čiže sa nestotožnil s jeho
právnym názorom, pričom vo svojom uznesení výslovne poukázala na rozsudok Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 5Co/765/2016, v ktorom krajský súd konštatoval, že zmluvná pokuta vo výške 34 % z dlžnej

sumy (teda nižšia ako v prejednávanej veci) je neprimerane vysoká a takéto dojednanie je v rozpore s
dobrými mravmi. Taktiež odvolací súd poukázal na množstvo konaní vedených na tunajšom súde medzi
sporovými stranami, v ktorých si žalobkyňa samostatne za jednotlivé mesiace uplatňuje zaplatenie nie
len zmluvných pokút, ale i úrokov z omeškania a splátok pôžičky, t.j. všetko za ten ktorý mesiac osobitne
v samostatných konaniach. Preto s poukazom na uvedené je podľa odvolacieho súdu potrebné hodnotiť

toto konanie žalobkyne, či je možné takému konaniu poskytnúť ochranu aj s poukazom na neprimerane
vysokú zmluvnú pokutu.

26. K argumentácii žalobkyne, že rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/765/2016 je založený
na inom skutkovom základe, súd uvádza, že síce osoby žalobcov sú rozdielne (ale s rovnakou právnou

zástupkyňou), avšak konania sú vedené proti totožnej žalovanej, takmer totožné sú aj obsahovo a
pôvodní žalobcovia sú v priateľskom pomere.

27.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostisúcviazanýprávnymnázoromodvolaciehosúdu,súdprvej
inštancie posúdil dojednanú zmluvnú pokutu, ktorej výška (100 €) predstavuje 40 % z dlžnej splátky (250

€) ako neprimerane vysokú, dojednanú v rozpore s dobrými mravmi. Za nesúladné s dobrými mravmi
súd považuje tiež konanie žalobkyne, ktorá si v desiatkach samostatných konaní uplatňuje samostatne
nielen zmluvné pokuty za jednotlivé mesiace, ale aj splátky pôžičky jednotlivo za konkrétne mesiace a
dokonca úroky z omeškania jednotlivo za konkrétne mesiace. Každé súdne konanie si pritom vyžaduje
trovy konanie minimálne na súdnom poplatku za začatie konania. I keď sa žalobkyňa domáha zaplatenia

dlžnej sumy od žalovanej, nie je možné jej postup hodnotiť za súladný s dobrými mravmi, pretože si
jednotlivé zmluvné nároky uplatňuje samostatne bez toho, aby sa súbežne domáhala zaplatenia istiny
s príslušenstvom, čím by aj súdu umožnila zaoberať sa vecou riadne a hospodárne. Nič na tom nemení
ani fakt, že následne žalobkyňa navrhovala jednotlivé veci spojiť na spoločné konanie. Hodnotiac takýto
postup žalobkyne, množstvo súdnych konaní a tiež neprimerane vysokú zmluvnú pokutu súd dospel

k záveru, že takýto výkon práva nemôže požívať ochranu, nakoľko neúmerne navyšuje trovy konania,
úmyslom je majetkovo poškodiť žalovanú, je nehospodárny a ako taký spôsob domáhania sa svojho
práva šikanózny, v dôsledku čoho mu nemožno poskytnúť ochranu a je nutné žalobu zamietnuť.

28. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Keďže žalovaná mala vo veci plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.