Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/161/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210219756
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1210219756.7

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu
JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: Československá
obchodní banka, a. s., so sídlom Radlická č. 333/150, 150 57 Praha 5, IČO: 000 01 350, zastúpeného:
Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom Karadžičova č. 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464,
proti povinnému: GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom Mostová č. 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 838

825, zastúpenému: Michalko Legal Counsel & Co. s.r.o., so sídlom Michalská č. 16, 811 01 Bratislava,
IČO: 50 367 943, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.886.375,36 Eur s príslušenstvom a trovy
exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká
č. 30, 811 01 Bratislava, IČO: 31 782 361, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava II, č. k. 39Er/1499/2010-3077 zo dňa 06.05.2019, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 39Er/1499/2010-3077 zo dňa 06.05.2019

p o t v r d z u j e.

II. Oprávnenému sa ukladá povinnosť nahradiť k rukám právneho zástupcu povinného plnú náhradu
trov odvolacieho konania do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie v osobe

vyššieho súdneho úradníka, po právoplatnosti tohto uznesenia, rozhodne aj o výške náhrady trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením, opierajúc sa o § 255 ods. 1 a 2 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej tiež „CSP“), exekučný súd priznal povinnému nárok na náhradu trov exekučného
konania voči oprávnenému v rozsahu 100 %.
1.1 V odôvodnení tohto rozhodnutia exekučný súd uviedol, že povinný bol v konaní úspešný v

celom rozsahu, nakoľko predmetná exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a súčasne zastavená
jeho uznesením č. k. 39Er/1499/2010-2677 zo dňa 04.04.2016 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave č. k. 18CoE/597/2016-2841 zo dňa 28.04.2017 z dôvodu, že exekučný titul je v
dôsledku zjavnej zaujatosti predsedajúceho rozhodcu JUDr. Bohuslava Kleina nevykonateľný a teda
nie je spôsobilým exekučným titulom. Dôvod zastavenia exekúcie exekučný súd pričítal na ťarchu
oprávnenému, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nevykonateľného a nespôsobilého

exekučného titulu, čím neboli splnené podmienky uvedené v § 41 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995
Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej
tiež „EP“).
2. Proti tomuto uzneseniu podal, v zákonom predpokladanej lehote, odvolanie oprávnený, vychádzajúc
z § 365 ods. 1 písm. h) CSP teda, že rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

2.1 Oprávnený mal za to, že v predmetnom konaní existujú dôvody osobitného zreteľa v zmysle § 257
CSP, ktoré odôvodňujú nepriznanie nároku na náhradu trov konania povinnému i napriek jeho úspechuvo veci. Oprávnený disponoval vykonateľným rozhodcovským nálezom, ktorý sa rozhodol v medziach
zákona uplatniť voči povinnému v exekučnom konaní. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
nebol rozhodcovský nález žiadnym spôsobom spochybnený a všetky argumenty povinného boli po

súdnom prieskume zamietnuté ako neakceptovateľné.
2.2 Oprávnený namietal irelevantnosť zaujatosti rozhodcu JUDr. Kleina.
2.3 Tiež poukázal na nadobudnutie pohľadávky povinného voči oprávnenému v dražbe špekulatívnym
spôsobom a zdôraznil, že vymáhaná pohľadávka je dôsledkom neúspechu povinného v rozhodcovskom
konaní, do ktorého vstúpil dobrovoľne a vec považoval za investičnú príležitosť.

2.4 Ostatne oprávnený uviedol, že exekučnému súdu malo byť zrejmé, že tieto okolnosti sporu majú
výnimočný charakter, ktorý bez ďalšieho umožňoval tieto považovať za hodné osobitného zreteľa a teda
povinnémunepriznaťnároknanáhradutrovkonania.Žiadalpretozrušenieprvoinštančnéhorozhodnutia
a vrátenie veci na ďalšie konanie.
3. K podanému odvolaniu sa povinný vyjadril tak, že nevidí žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa,
ktoré by odôvodňovali nepriznať mu nárok na náhradu trov konania. Povinného stálo nemalé úsilie

odvrátiť zjavne nezákonný nárok priznaný oprávnenému nezákonným exekučným titulom, ktorý bol
podľa všetkého vydaný zaujatým rozhodcom ako to právoplatne potvrdil i exekučný súd, ktorý exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil.
3.1 Konštatoval, že súd prvej inštancie nemohol nesprávne posúdiť právnu vec, ak neaplikoval
ustanovenie § 257 CSP. Aplikácia predmetného ustanovenia a výnimočné nepriznanie náhrady trov

konanie z dôvodov hodných osobitného zreteľa je výlučne na zvážení súdu a preto i v prípade,
že sa rozhodne ustanovenie neaplikovať, neznamená to, že vec nesprávne právne posúdil. Podľa
oprávneného to znamená len to, že nevyužije svoje moderačné právo vo vzťahu k nepochybnému
nároku na náhradu trov konania.
4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu

spisuanapadnutéhouzneseniavmedziachdanýchrozsahomadôvodmiodvolania(§379a§380CSP),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je
nedôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá EP (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017),
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.03.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 257 CSP dáva súdu možnosť, aby za splnenia
predpokladov uvedených v tomto ustanovení výnimočne priznal náhradu trov konania úspešnej strane, u

ktorejsúinaknaplnenépredpokladyprepriznanianáhradytrovkonaniavcelomrozsahualebosčasti.Čo
treba považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, zákon nedefinuje. Za dôvody hodné osobitného
zreteľa je možné však považovať dôvody na ktorejkoľvek strane. Toto ustanovenie umožňuje docieliť
spravodlivú ochranu práv, čo vždy aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok neumožňuje. V rámci
úvah súdu je totiž možné prihliadnuť na osobné, majetkové pomery strán, ich postoj a správanie sa v

priebehu konania a pod.
6.1 Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že nie je možné považovať uplatňovanie výnimočnej
možnosti prihliadnutia na pomery strany a priebehu konania za nesprávny procesný postup pri
uplatňovanímoderačnéhoprávasúduvprípade,aktútozákonnúmožnosťnevyužije.Osobitneakznenie
§ 257 CSP je nutné vykladať prísne reštriktívne.

6.2 Záverom odvolací súd uvádza, že pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, treba
prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj účastníkov
a to na obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, pričom
hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie
úspešnému účastníkovi pripúšťa len, ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti

za výsledok sporového konania. Vzhľadom na uvedené, tak odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného
súdu potvrdil ako vecne správne.7.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvnadväznostinaustanovenie
§ 255 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní mal povinný plný úspech, vznikol mu nárok i na náhradu
trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).