Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/194/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711210627
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7711210627.5

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.LadislavaCakocihoaJUDr.Adriany
Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu U.. Q. M., nar. X.XX.XXXX, bytom v P., U.. P. XXXX/
XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Rožňave,
Hviezdoslavova 4 proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo práce, sociálnych vecí
a rodiny SR, so sídlom v Bratislave, Špitálska 4, 6, 8, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 7.2.2017 č.k. 8C/22/2012-292 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal plnú náhradu trov
konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 50.000,00 eur,
ktorej sa domáhal voči žalovanej označenej ako Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny SR, a to titulom ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným
postupom sociálnych pracovníkov Úradu práce v Michalovciach.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že po zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku

uznesením odvolacieho súdu vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
ktoré v dôvodoch rozsudku aj konkretizoval a následne uviedol, že po oboznámení sa s uvedenými
dôkazmi dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a neopodstatnená. S poukazom na znenie § 11 a 13
Občianskeho zákonníka konštatoval, že z obsahu žaloby nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti sa
žalobca domáha nemajetkovej ujmy, keď nebolo ohrozené jeho právo na ochranu osobnosti tak, ako je
to uvedené vo vyššie uvedených § 11 a 13 OZ a z uvedeného dôvodu sa preto nie je ani dôvod domáhať

upustenia od neoprávnených zásahov do jeho práva na ochranu osobnosti, resp. odstrániť následky
týchto zásahov. Konštatoval, že žalobca s poukazom na výsledky bližšie nešpecifikovaného vykonaného
dokazovania konštatoval, že žalobca nie je aktívne legitimovaný v predmetnom spore s poukazom na to,
že nie je otcom maloletej Š. F., ktorým účelom bolo vykonané šetrenie pracovníkov ÚPSVaR Michalovce
a nie je ani účastníkom konania vo veci zverenia maloletej do osobnej starostlivosti, ani zákonným
zástupcom maloletej a hlavne nebol ani fyzicky prítomný pri samotnom šetrení, ktoré v žalobe opisuje.

Okrem toho, že žalobcu nepovažoval v spore za aktívne legitimovaného konštatoval, že jeho tvrdenia sú
nepodložené, založené iba na jeho subjektívnom hodnotení práce pracovníkov Úradu práce, sociálnych
a rodiny v Michalovciach, pretože sporné šetrenie nimi vykonané opísal iba na základe tvrdení svojej
družky - U. P.Í. a preto nemožno na základe nepodložených dohadov považovať jeho žalobu za dôvodnú
a opodstatnenú. Nepreukázal, aby sa jednalo o zásah, ktorý bol objektívne spôsobilý spôsobiť mu ujmu,
nebolo zo strany žalovaného preukázané konanie proti jeho osobnej a mravnej integrite znižujúcej jeho

dôstojnosť, vážnosť a česť, prípadne ohrozené jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti tak, ako je to
uvedené v citovaných ustanoveniach. Rovnako nebol preukázaný ani nesprávny postup orgánu štátu,ktorým mala byť spôsobená žalobcovi škoda a preto vyvodil záver, že neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Ďalej konštatoval, že žalobca v konaní nesplnil svoju
procesnúdôkaznúpovinnosťanebolzjehostranypreukázanýnesprávnyúradnýpostuporgánuverejnej

moci, vznik škody, ani výška uplatnenej škody, ktorú v žalobe požaduje, ako ani príčinná súvislosť
medzi uplatňovanou škodou a nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci. Ďalej poukázal
na právnu úpravu náhrady nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo
nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a konštatoval, že táto nadväzuje na
všeobecnú občianskoprávnu úpravu zakotvenú v Občianskom zákonníku, v zmysle ktorej, v prípade

ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú poškodenému subjektu, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. Pokiaľ je však možné
dosiahnuť náhradu nemajetkovej ujmy iným spôsobom, ako už spomínal peňažnú náhradu, právna
úprava dáva prednosť práve tejto inej forme náhrady. Na základe toho s poukazom na znenie § 191
ods. 1 CSP dospel k záveru, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie skutočností, na ktoré
poukázal a preto súd žalobu aj pre neunesenie dôkazného bremena v celom rozsahu zamietol.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento v rozsudku uviedol, že žiada napadnutý rozsudok
zrušiť. Zároveň žiadal, aby mu bol ustanovený Centrom právnej pomoci advokát za účelom poskytnutia
právnej pomoci a jeho zastupovania. Ďalej konštatoval, že súd mu svojim postupom odňal možnosť
konaťpredsúdom.Poukázalnato,ževinejveci(12C/92/2009)tenistýsúdvRožňavedožiadalovýsluch

žalobcu Okresný súd Trebišov. Konštatoval, že dôkazy boli súdu už doručené spolu so žalobou. Tvrdí,
že zamestnanci žalovaného neboli aktívne legitimovaní na to, aby vstupovali do spoločných priestorov
bytového domu, do bytu, nemali povolenie, osočovali, boli opití, agresívni, deti u neho neboli.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny v

celom rozsahu potvrdiť a žalovanému priznať náhradu trov konania. Uviedol, že sa pridržiava svojich
tvrdení uvedených vo vyjadrení k žalobe, ako aj jeho vyjadrenia, ktoré predniesol na poslednom súdnom
pojednávaní. Má za to, že skutočnosti, ktoré uvádza žalobca v odvolaní sú nepodložené a v žiadnom
prípade nie je možné podľa jeho názoru posúdiť na základe týchto nepodložených dohadov žalobu
ako dôvodnú. Má za to, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný, keďže nebol prítomný ani

pri samotnom šetrení, ktoré napáda a preto nie je zrejmé, na základe čoho sa domáha odškodnenia.
Nepreukázal, že mu žalovaný spôsobil nemajetkovú ujmu zásahom do jeho súkromia a z obsahu žaloby
ani z odvolania nie je zrejmé, na základe čoho si uplatňuje nemajetkovú ujmu vo výške 50.000,00 eur.
Po rozhodnutí súdu prvej inštancie bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 13.9.2017 podanie advokáta
JUDr. Ladislava Csákóa, so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4. V tomto podaní oznámil, že žalobcovi

bol rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Humenné priznaný nárok na poskytnutie právnej
pomoci a súčasne mu bol on určený na jeho zastupovanie v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy. Na
základe toho mu žalobca udelil splnomocnenie na právne zastúpenie v konaní, ktoré pripojil a uviedol,
že žalobcu mieni vo veci právne zastupovať.

6. Dňa 27.9.2017 uvedený právny zástupca žalobcu doručil písomné podanie označené ako upresnenie
vo veci náhrady nemajetkovej ujmy. V podaní uviedol, že vytýčených pojednávaní sa nezúčastnil zo
zdravotných, ako aj ekonomických dôvodov, svoju neprítomnosť vždy vopred ospravedlnil. Na druhej
strane z toho nevyplýva, že kedy on mal ním podanú žalobu predniesť, čo považuje za podmienku
pre začatie konania bez jeho prítomnosti. Má za to, že neboli preto splnené podmienky ani k tomu,

aby súd mohol vykonať dokazovanie. Pokiaľ bol súd toho názoru, že sú splnené podmienky, aby
pristúpil k prejednaniu veci, nemal postupovať tak ako postupoval, pretože v takomto prípade mal
možnosť rozhodnúť vo veci pre tzv. zmeškanie žalobcu (ak sú k tomu splnené všetky procesné
podmienky), teda podľa jeho názoru súd nemal vykonávať dokazovanie, ale mal možnosť rozhodnúť
o podanej žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Mal za to, že súd ho vyzval na upresnenie žaloby,

ktorú považoval za zmätočnú a nejasnú. V samotnom rozsudku konštatuje, že vady svojho podania
neodstránil, napriek tomu o nej konal a aj rozhodol. Mal za to, že ak súd jeho žalobu považoval za
nejasnú a nezrozumiteľnú, túto nemal zamietnuť, ale mal žalobu odmietnuť. Rozsudok považuje za
nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť dôvodov a nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení, v dôsledku
čoho nie je možné zistiť, ako súd dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
podľa § 380 ods. 1, 2 CSP a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom nerozhodol vo vzťahu k strane konania (žalovanému)tak, ako ju označil žalobca a teda nerozhodol o nároku žalobcu voči tomu žalovanému, ktorého v
žalobe označil. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie dôvodmi, ktoré si navzájom odporujú a preto
odôvodnenie rozsudku považuje odvolací súd za zmätočné a nedostatočné. Odvolací súd už vo svojom

predchádzajúcom zrušujúcom uznesení zo dňa 31.10.2013 poukázal na to, že pokiaľ súd prvej inštancie
usúdil, že žaloba je zmätočná, nezrozumiteľná a nejasná, bol namieste postup podľa § 43 ods. 1 a 2 vety
prvej O.s.p., v zmysle ktorého sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka,
aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú mu určí, ktorá
nemôže byť kratšia ako 10 dní. V nadväznosti na to konštatoval, že nedostatok náležitostí žaloby bráni

jej vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní, ak neobsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností
aleboakjeopísanietýchtoskutočnostínatoľkoneúplné,neurčitéalebonezrozumiteľné,ženemožnobez
ďalšieho stanoviť, aký skutok má byť predmetom konania alebo ak je medzi tvrdenými skutočnosťami
a žalobným petitom logický rozpor.

8. Podľa ust. § 135 ods. 1 CSP, ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu

štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.

9. Podľa ods. 2, ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje uvedením názvu tohto štátneho orgánu.

10. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že orgán štátu označený v žalobe môže mať rôzne

postavenie a v prípade, že je označený ako samostatný subjekt, stáva sa stranou sporu. Pokiaľ je však
ako strana sporu v žalobe označený štát, uvedenie právnickej osoby popri ňom nezakladá jej postavenie
osobitného žalovaného ako právnickej osoby, ale je iba označením štátneho orgánu, resp. právnickej
osoby oprávnenej konať za štát.

11. Žalobca v žalobe ako žalovaného označil Slovenskú republiku, za ktorú koná Ministerstvo práce,
sociálnychvecíarodiny.ŽalovanýmtedabolaSlovenskárepublika,napadnutýmrozsudkomvšaknebolo
rozhodnuté proti tomuto subjektu.

12. Teraz v preskúmavanom rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že v súlade s pokynom

odvolacieho súdu vyzval žalobcu, aby sa písomne vyjadril k žalobe, bola mu opakovane uložená
povinnosť odstránenia vád v súlade s ust. § 43 O.s.p. a bolo špecifikované, ako má odstránenie vád
vykonať.Poukázalnato,žežalobcanapredmetnévýzvyreagoval,avšakvosvojompísomnomvyjadrení
žalobu nedoplnil a iba opätovne poukázal na skutočnosti, ktoré boli pojaté už do jeho predchádzajúcich
podaní. Logickým vývodom z takýchto záverov vyplýva, že žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie

neodstránil vady svojej žaloby a za takejto situácie bolo jeho povinnosťou v súlade s ust. § 43 ods.
2 O.s.p. (účinnom v čase vykonania výziev na odstránenie vád žaloby) vyvodiť záver, či pre uvedený
nedostatok možno v konaní pokračovať. V prípade, ak k takémuto záveru nedospeje, mal podanie
žalobcu odmietnuť. Tento však napriek konštatovaniu o neodstránení vád žaloby, sa s touto procesnou
situáciou nevyporiadal a v konaní pokračoval a aj rozhodol rozsudkom vo veci samej, čo je postup, ku

ktorému môže súd pristúpiť iba v prípade, ak sú splnené všetky procesné podmienky konania, medzi
ktoré patrí aj bezvadnosť žaloby.

13.Zaďalšínesprávnypostupsúduprvejinštancie,ktorýmoholmaťzanásledokodňatiežalobcoviprávo
na spravodlivé konanie, je skutočnosť, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca reagoval na všetky výzvy

súdu na odstránenie vád žaloby, bol teda v tomto smere aktívny a zjavne iba pre svoju nedostatočnú
spôsobilosť nebol spôsobilý kvalifikovane reagovať na výzvu súdu. Za takejto situácie nastupuje
procesná povinnosť súdu v súlade s ust. § 5 ods. 1 O.s.p. poučiť žalobcu o jeho procesnom práve
požiadať o bezplatné právne zastúpenie advokátom. Súd túto svoju procesnú poučovaciu povinnosť
pominul a navyše ani neprihliadol na obsah oznámenia žalobcu, ktorý sám bez poučenia súdu požiadal

Centrum právnej pomoci o poskytnutie bezplatného právneho zastúpenia advokátom. To, že takáto jeho
žiadosť bola dôvodnou vyplýva zo skutočnosti, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie bolo žalobcovi
priznané toto právo na bezplatné zastúpenie advokátom.

14. Už samotné porušenie týchto procesných povinností sú osobitným samostatným dôvodom pre

zrušenie rozsudku a to bez toho, aby bolo potrebné vyporiadavať sa s dôvodnosťou odvolacích námietok
žalobcu proti zamietavému rozsudku. Na základe toho odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.15. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať právneho zástupcu žalobcu na
odstránenie vád žaloby a iba po preukázaní splnenia procesných podmienok konania bude možné vo
veci vykonať dokazovanie ohľadne vecného prejednania žaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.