Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 28, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/31/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107206845
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1107206845.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej
a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: G.. B. O., bytom
Ú. XXXX/X, XXX XX W., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8, 813 63
Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu a o splnenie povinnosti, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16. novembra 2016 č. k. 22C 54/2007-334 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd späťvzatie žaloby v rozsahu určenia neplatnosti zápisu priezviska F. v prihláške do
poistenia u žalovaného zo dňa 02.02.1993, v rozsahu určenia neplatnosti zápisu vymeriavacieho základu
2.200 Sk v prihláške do poistenia zo dňa 02.02.1993 a v rozsahu určenia neplatnosti zápisu dátumu
31.12.1996 v odhláške z poistenia žalobkyne pripúšťa, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 16.
novembra 2016 č. k. 22C 54/2007-334 v tomto rozsahu zrušuje a konanie v tomto rozsahu z a s
t a v u j e .

Vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Návrh žalobkyne na prerušenie konania zamieta.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa pôvodne proti
žalovanému po jej určitých zmenách a čiastočnom späťvzatí domáhala určenia neplatnosti zápisu v
prihláške žalobkyne do poistenia u žalovaného zo dňa 02.02.1993 v kolónke vymeriavací základ 2.200,-
Sk a jeho nahradenia zápisom 10.000,- Sk. Zároveň žalobkyňa žiadala, aby uložil žalovanému povinnosť
prepracovať evidenčný list žalobkyne na ročný príjem 120.000,- Sk, okrem roku 1992 aj v rokoch 1993
až 1996, prijať od nej dôchodkové poistenie z tohto vymeriavacieho základu a považovať ho za poistné
zaplatené včas, t.j. do konca roka 1996. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo žaloby žalobkyne skutkovo odôvodnenej tým, že v období od 01.05.1989 do 31.12.1996
bola prihlásená do poistenia u žalovaného ako SZČO - J., pričom v posledných piatich rokoch pred
odchodom do dôchodku, t.j. za roky 1992 - 1996 mala v úmysle uhradiť si dôchodkové poistenie z
vymeriavacieho základu 10.000 Sk mesačne. Takto si žalobkyňa uhradila poistné za rok 1992, pričom
v decembri 1992 uhradila poistné i za január 1993. V tiesni, pod tlakom návrhu jej bývalého manžela,
ktorým sa na Okresnom súde Bratislava III domáhal uloženia zákazu žalobkyni užívať priezvisko „F.“,
ktorým podpisovala i svoje D. F.e, požiadala dňa 02.02.1993 o rozpísanie zaplateného poistného plnenia
za január 1993 na 5 mesiacov, t.j. do konca mája 1993 s tým, že ako vymeriavací základ uviedla sumu
2.200 Sk, t.j. výšku vtedajšej minimálnej mzdy. Po skončení konania ohľadom užívania jej priezviska

mala v úmysle zmeniť svoj vymeriavací základ na pôvodnú sumu 10.000,- Sk, nakoľko si tento ako J.
bola oprávnená sama určovať. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05.02.1993, zrušeným
rozsudkom Najvyššieho súdu SR v decembri 1994, jej bol uložený zákaz používať priezvisko „F.“,
a vzhľadom na to až prípisom zo dňa 30.12.1994 mohla informovať pobočku Sociálnej poisťovne
o svojom stave. Predmetné súdne konanie bolo skončené až v decembri 1996, kedy bol návrh jej
bývalého manžela Y.. F. v celom rozsahu zamietnutý, avšak 08.12.1996 jej už vznikol nárok na starobný
dôchodok. Prípisom zo dňa 04.10.2006 žalovaný prostredníctvom pobočky W. vyjadril akceptáciu jej
vymeriavacieho základu v období od 01.01.1993 do 31.12.1996 v sume 10.000,- Sk mesačne, avšak
následne označil túto akceptáciu ako plnenie bez právneho dôvodu, čím žalobkyňa zostala poškodená
na výške starobného dôchodku od 01.01.1997 do 31.12.2006, ako aj v ďalšom období. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že na veci existuje naliehavý právny záujem, nakoľko nie vlastnou vinou bola poškodená na
výške starobného dôchodku, a hoci sa prípismi obrátila na žalovaného, na jeho pobočku, ako aj na jej
generálneho riaditeľa, a tiež Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, o doriešenie tohto prípadu,
predmetná vec stále nie je usporiadaná.

3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s odôvodnením, že dňa 02.02.1993 podala
žalobkyňa prihlášku poistenca do zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia ako
samostatne zárobkovo činná osoba s dátumom vzniku oznamovacej povinnosti 01.01.1993. V
predmetnej prihláške uviedla v súlade s § 22 ods. 6 zákona NR SR č. 7/1993 Z. z. vymeriavací základ vo
výške 2.200,- Sk. Nakoľko však žalobkyňa poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie z určeného
vymeriavacieho základu neplatila, žalovaný predpísal žalobkyni rozhodnutím č. XXX/XXXX/XX zo dňa
28.06.1996 poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie za obdobie jún 1993 až december
1994 v sume 14.648 Sk z vymeriavacieho základu rovnajúceho sa minimálnej mzde a penále vo výške
7.633 Sk. Rozhodnutím č. XXX/XXXX/XX zo dňa 28.06.1996 predpísal žalovaný žalobkyni poistné na
nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie za obdobie január 1995 až jún 1996 v sume 14.502,- Sk z
vymeriavacieho základu rovnajúceho sa minimálnej mzde. Obe rozhodnutia na odvolanie žalobkyni boli
potvrdené Sociálnou poisťovňou ústredie rozhodnutiami č. XX-XXXX-XXXX/XX/a zo dňa 06.09.1996 a
č. XX-XXXX-XXXX/XX/b zo dňa 06.09.1996 a následne Krajským súdom v Bratislave rozsudkom sp. zn.
18S 35/96-10 zo dňa 19.12.1996. Dňa 07.02.2007 vydal žalovaný rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-
L., ktorým predpísal žalobkyni poistné na nemocenské poistenie v sume 616 Sk a poistné na dôchodkové
zabezpečenie v sume 4.622 Sk za obdobie od 01.07.1996 do 31.12.1996 z vymeriavacieho základu
rovnajúceho sa vtedajšej minimálnej mzde. V rámci odvolacieho konania na odvolanie žalobkyne,
Sociálna poisťovňa ústredie v súvislosti s úspešne vznesenou námietkou premlčania na poistné na
nemocenské poistenie zmenila rozhodnutie prvostupňového orgánu rozhodnutím č. XXX-XXXX-L.-XX/
XXXX zo dňa 14.05.2007 tak, že žalobkyni bolo predpísané poistné na dôchodkové zabezpečenie v
sume 4.620,- Sk za obdobie od 01.07.1996 do 31.12.1996. Listom zo dňa 07.08.2006 žalovaný oznámil
žalobkyni, že nie je možné akceptovať jej žiadosť o spätnú zmenu vymeriavacieho základu na platenie
poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie zo sumy 2.200,- Sk na sumu 10.000,- Sk.
V prípade spätného zaplatenia poistného na základe listu žalovaného, považovalo by sa toto poistné
za plnenie bez právneho dôvodu vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje žiadna zákonná povinnosť
na takéto konanie, nakoľko list nie je právne záväznou formou, ktorou sa priznávajú práva a ukladajú
povinnosti osobám zaradeným do systému sociálneho poistenia. Žalovaný rozhodol o nároku a o
sume starobného dôchodku žalobkyne na základe predložených dokladov. Predmetná suma starobného
dôchodku zodpovedá preukázanej dobe zamestnania a preukázaným zárobkom v rozhodujúcom období
v okamihu vydania rozhodnutia.

4. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol pôvodne rozsudkom č.k. 22C/54/2007-163, ktorým
zamietol návrh žalobkyne v celom rozsahu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

5. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobkyne uznesením č.k. 4Co/291/2013-207 zo dňa 30.06.2014
zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zo zisteného skutkového stavu je nepochybné, že
žalobkyňa opakovanými písomnými úpravami návrhu na začatie konania v časti označenia žalovaného,
ako aj návrhom na dokazovanie výsluchom riaditeľky pobočky žalovaného v W., mala záujem o to, aby
uvedené občianskoprávne konanie korešpondovalo s citovanými ustanoveniami o pôsobnosti a spôsobe
konania organizačných zložiek Sociálnej poisťovne pred súdmi (§ 178 a 179 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení). Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v nadväznosti na uvedené tak vytkol

nepreskúmateľnosť a nesúlad s ust. § 157 ods. 2 v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku,
nakoľko vo svojom odôvodnení nevysvetľuje otázku prípadnej vecnej pasívnej legitimácie v danom spore
a otázku zastúpenia pasívne legitimovaného subjektu v súdnom konaní, ktorého predmetom je nárok
občianskoprávny (určenie neplatnosti právneho úkonu a uloženie súvisiacich povinností). Uviedol, že
z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa prvostupňový súd zaoberal pri
vyhodnocovaní vo veci pasívne legitimovaného subjektu a v otázke vystupovania organizačných zložiek
žalovaného uvádzaných v jednotlivých písomných podaniach žalobkyne za žalovaného v predmetnom
konaní a či na danú vec, ktorej predmetom je nárok občianskoprávny, je ust. § 178 a § 179 zák. č.
461/2003 Z.z. aplikovateľné. Súd prvej inštancie, ako uviedol odvolací súd, opomenul v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviesť, aplikovanie tých právnych noriem, ktoré tieto nevysvetlené skutočnosti riešia
a svoj spôsob ich aplikácie na daný prípad.

7. Odvolací súd tiež poukázal na skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvej
inštancie zaoberal len vysvetlením dôvodov zamietnutia prvého požadovaného výroku tvoriaceho obsah
petitu návrhu na začatie konania ustáleného uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 3.6.2011 a
odôvodnením zamietnutia návrhu v celosti, t.j. vysvetlením nedôvodnosti ďalších súčastí požadovaného
súdneho rozhodnutia sa nezaoberal, čo malo za následok, že rozsudok súdu prvej inštancie je
nedostatočne zrozumiteľný a pre jeho nepreskúmateľnosť predstavuje odňatie práva účastníka na
spravodlivý súdny proces.

8. Odvolací súd sa však vo svojom zrušujúcom uznesení stotožnil s právnymi závermi súdu prvej
inštancie o tom, že žalobkyňa v rámci prvoinštančného konania nepreukázala dôvody pre vyslovenie
neplatnosti relevantného právneho úkonu so zreteľom na ust. § 37 až § 40 Občianskeho zákonníka.

9. Záverom odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vysporiadať sa s otázkou správneho označenia
žalovaného v konaní a s otázkou jeho zastúpenia pred súdmi v občianskoprávnych veciach, vysporiadať
sa s dôvodmi zamietnutia návrhu žalobkyne v časti o uloženie povinnosti žalovanému prepracovať
evidenčný list žalobkyne na ročný príjem 120.000,- Sk, okrem roku 1992 aj rokoch 1993 až 1996, prijať
od nej dôchodkové poistenie z tohto vymeriavacieho základu a považovať ho za poistné zaplatené včas,
t.j. do konca roka 1996.

10. Žalobkyňa v ďalšom konaní, po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, žiadala podaním
doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.12.2014 pripustiť zmenu žaloby. Súd prvej inštancie po tom, čo
uznesením č.k. 22C/54/2007-218 zo dňa 29.01.2015 vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podania, na
ktoré žalobkyňa reagovala podaním doručeným mu dňa 16.03.2015, uznesením č.k. 22C/54/2007-223
zo dňa 24.03.2015, v znení uznesenia vyhláseného na pojednávaní dňa 25.04.2016 (v zmysle podania
žalobkyne doručeného dňa 15.04.2016) pripustil zmenu žalobného petitu v znení:

I. „Súd určuje, že zápis priezviska „F.“ v prihláške do poistenia u odporcu (žalovaný) z 02.02.1993 je
neplatný.
Odporca je povinný nahradiť do zápisov „O.“.
Odporca je povinný v systéme G.. B. F., rod. O. dňom 31.05.1993 uzavrieť.

II. Súd určuje, že zápis vymeriavacieho základu „2 200,- Sk“ v prihláške do poistenia z 02.02.1993 je
neplatný.
Odporca je povinný nahradiť ho zápisom „10 000,- Sk“.
Odporca je povinný opravený zápis uviesť v evidenčnom liste dôchodkového poistenia navrhovateľky
(žalobkyňa) na čas od 01.01.1993 do 30.06.1993.

III. Súd určuje, že zápis dátumu „31.12.1996“ v odhláške z poistenia navrhovateľky je neplatný.
Odporca je povinný nahradiť ho zápisom „07.12.1996“ pre dôchodkové poistenie.
Odporca je povinný odhlásiť navrhovateľku z nemocenského poistenia dňom 31.05.1993.

IV. odporca je povinný v evidenčnom liste dôchodkového poistenia navrhovateľky uviesť za rok 1993
príjem 112 500,- Sk, za rok 1994 príjem 81 750,- Sk, za rok 1995 príjem 43 950,- Sk a za rok 1996 príjem
29 560,- Sk. Odporca je povinný prijať od navrhovateľky sumu 1 332,17 Eur ako doplatok dôchodkového
poistného za čas od 01.02.1993 do 07.12.1996, považovať ho za poistné zaplatené včas a správny
evidenčný list dôchodkového poistenia vystavený podľa pripojeného vzoru postúpiť SPú.

V. Všetky uložené povinnosti je odporca povinný urobiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
súdu.

VI. V rovnakej lehote je odporca povinný uhradiť navrhovateľke trovy konania a trovy právneho
zastúpenia.

11. Súd prvej inštancie uznesením zároveň nepripustil zmenu žaloby v časti, v ktorej sa žalobkyňa
domáhala proti žalovanému uloženia povinnosti zobrať späť exekúcie Ex XXX/XX a Ex XXX/XX s
odôvodnením, že výsledky doterajšieho dokazovania v konaní by nemohli byť podkladom pre takto
zmenený návrh. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením odvolacieho súdu č.k.
10Co/242/2015-245 zo dňa 29.06.2015, ktorým súd odvolanie žalobkyne podané voči rozhodnutiu, voči
ktorému odvolanie nie je prípustné, odmietol.

12. Zhrnul, že žalobkyňa opodstatnenosť svojich nárokov uplatnených zmenenou žalobou odôvodňovala
s poukazom na nové skutočnosti, ktoré sa preukázali v priebehu odvolacieho konania, s ohľadom na
doklady o príjme v roku 1992 a 1993 založené do spisu, ako aj s prihliadnutím na spisy Okresného
súdu Bratislava III sp. zn. 8C/21/2002 a 20C/92/2004. V podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa
25.04.2016 žalobkyňa, pokiaľ ide o dôvody neplatnosti zápisov, uviedla, že boli urobené len na základe
predpokladu v rozpore so skutočnosťou a zákonom, v tiesni pod tlakom okolností tohto prípadu, a preto
sú absolútne neplatné. Pokiaľ ide o označenie žalovaného, žalobkyňa, ako vyplýva z jej prednesu na
pojednávaní dňa 25.04.2016, žiadala, aby súd prvej inštancie konal ako so žalovaným so Sociálnou
poisťovňou, ktorá má právnu subjektivitu, žiadala však, aby žalovaného zastupoval zástupca Sociálnej
poisťovne - pobočka Bratislava, čo odôvodňovala tým, že zmenený petit sa týka výlučne agendy
pobočky.

13. Žalovaný žiadal žalobu v znení pripustených zmien zamietnuť ako nedôvodnú. K žiadosti žalobkyne,
aby žalovaného zastupoval v konaní zástupca pobočky uviedol, že jediným spôsobilým subjektom konať
pred súdom je Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia, pričom organizačné zložky Sociálnej
poisťovne toto oprávnenie nemajú, od nej je potom potrebné odvodiť aj posúdenie otázky pasívnej
vecnej legitimácie. Žalobkyňa podľa žalovaného nemá nárok na to, aby určovala, kto bude žalovaného
v konaní zastupovať, nakoľko uvedené spadá do výlučnej kompetencie generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne, ktorý v zmysle (v tom čase platného) § 21 O.s.p. môže poveriť kohokoľvek zo zamestnancov
alebo inú osobu. Pokiaľ ide o meritum veci, žalovaný poukázal na to, že žaloba ani po vykonaní zmien
nezmenila nič na svojej neopodstatnenosti. Pokiaľ žalobkyňa žiada aj o zmenu priezviska v dotknutej
prihláške, žalovanému nie je známy titul, na základe ktorého by bol oprávnený meniť údaje v prihláške,
ktorú vyplnila žalobkyňa a nie žalovaný. Navyše na skutkový stav a na výšku poistného, ako aj na
požiadavku doplatenia spätného poistného, nemá zmena priezviska žiaden vplyv. Na pojednávaní dňa
12.09.2016 vzniesol tiež žalovaný námietku premlčania uplatnených nárokov z dôvodu, že žalobkyňa
sa domáha vyslovenia neplatnosti právneho úkonu vykonaného dňa 02.02.1993, pričom žalobu podala
v roku 2007, pričom objektívna premlčacia lehota uplynula dňa 02.02.1996.

14. Žalobkyňa sa voči premlčaniu bránila tým, že prípisom zo dňa 04.10.2006 samotná Sociálna
poisťovňa pobočka W. akceptovala jej vymeriavací základ 10 000,- Sk, pričom opomenula údaj v
prihláške do poistenia z 02.02.1993 opraviť. Žaloba bola žalobkyňou podaná dňa 01.03.2007, teda podľa
nej pred uplynutím premlčacej doby.

15. Súd prvej inštancie z hľadiska skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie ustálil, že dňa
20.12.1992 žalobkyňa zaplatila poistné plnenie za obdobie január 1993 a následne dňa 02.02.1993
prípisom požiadala W. regionálnu národnú poisťovňu (ďalej len „BRNP“), aby predmetné plnenie bolo
považované za vopred uhradené poistné plnenie za mesiace január - máj 1993 po 200,- Kč mesačne.
Spolu s predmetnou žiadosťou žalobkyňa zároveň podala i prihlášku do poistenia zdravotného,
nemocenského a dôchodkového, v ktorej ako vymeriavací základ uviedla sumu 2.200,- Sk. Dňa
02.02.1993 bola do poistenia právnym predchodcom žalovaného, resp. jeho organizačnou zložku
W. regionálnou národnou poisťovňou, prijatá prihláška žalobkyne do poistenia opatrená podpisom
žalobkyne, ktorá v tom čase používala priezvisko F., v ktorej žalobkyňa uviedla nasledovné údaje:
priezvisko, meno, titul - F. B., G.., rodné priezvisko - O., predchádzajúce priezvisko - O.. V kolónke
vymeriavací základ uviedla žalobkyňa sumu 2 200,- Sk. Prípisom zo dňa 30.12.1994 žalobkyňa oznámila

BRNP, že v roku 1981 došlo v jej prípade k nesprávnym postupom štátneho orgánu k nezákonnej zmene
priezviska z O. na F., pričom jej občiansky preukaz s priezviskom F. stratil platnosť ku dňu 29.12.1992,
bol jej odňatý a nebol jej vydaný nijaký iný preukaz totožnosti, vzhľadom na túto skutočnosť nevedela
preukázať, že sa volá O., vo veci je vedené súdne konanie a až po právoplatnom rozhodnutí súdu si
bude môcť usporiadať vzťahy s BRNP od 01.01.1993. Dňa 07.08.2006 Sociálna poisťovňa ústredie v
stanovisku k podaniu žalobkyne zo dňa 19.06.2006, ktorou požiadala o zmenu vymeriavacieho základu
pre určenie poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO spätne za obdobie rokov 1993
až 1996 žalobkyni oznámila, že ak v súlade s právnymi predpismi je daná poistencovi možnosť určiť
sumu vymeriavacieho základu, zmeniť ju je možné vždy len za rozhodujúce obdobie dopredu, za ktoré
treba platiť poistné. Zmena vymeriavacieho základu poistencom za rozhodujúce obdobie spätne, za
ktoré zaplatil poistné, nie je prípustná. Nie je teda možné sumu vymeriavacieho základu za obdobie
rokov 1993 - 1996 zmeniť a určiť sumou 10.000,- Sk s tým, že žalobkyňa by dodatočne zaplatila za toto
obdobie poistné vo výške 128.500,- Sk, nakoľko by sa toto poistné považovalo za poistné zaplatené bez
právneho dôvodu a Sociálna poisťovňa by bola povinná vrátiť ho žalobkyni.

16. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 15.06.2007 mala žalobkyňa
za to, že v jej prípade ide o mimoriadny ojedinelý a úplne špecifický prípad, ktorý sa štatisticky
môže vyskytnúť raz za sto rokov a ktorý je potrebné doriešiť mimoriadnym spôsobom. Zdôraznila, že
vymeriavací základ uvedený v prihláške do poistenia v sume 2.200,- Sk bol určený pod tlakom súdneho
konania o zdržaní sa používania priezviska „F.“, bol urobený z psychického donútenia takej intenzity,
ktorá u nej vzbudzovala strach a neistotu o jej spoločenské postavenie, nakoľko jej bývalý manžel od
rozvodu v roku 1988 vypisoval na ňu rôzne podania a udania na rôzne orgány a inštitúcie. Predmetný
zápis do poistenia teda nebol z jej strany urobený vážne a slobodne, a preto nemôže byť platný.
Naliehavý právny záujem na veci videla v tom, že by mala dostávať starobný dôchodok v takej výške,
aký by jej patril, keby nebolo nezákonného právoplatného súdneho rozhodnutia zakazujúceho jej bez
akejkoľvek opory v zákone užívať priezvisko „F.“, ktorým podpisovala i svoje D. F., nakoľko jej malo byť
vyplatených 900.000,- Sk a nie 500.000,- Sk.

17. Žalovaný následne namietal, že v danom prípade žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti zápisu, poukázal na to, že zápis vykonala dobrovoľne, určením sa domáha
práva alebo nároku, ktorý nemá oporu v objektívnom práve, preto nemôže byť splnená podmienka
naliehavého právneho záujmu, nakoľko takýmto určením nie je možné odvrátiť stav právnej neistoty,
nakoľko postavenie žalobkyne neisté nie je.

18. Súd prvej inštancie, pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, nevykonal dôkazy navrhnuté žalobkyňou,
a to výsluch svedkýň O. M., U.. P. Š. a U.. Q. T., nakoľko mal za to, že vykonanie navrhnutých
dôkazov je vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, ktoré dostatočne preukazujú skutkový stav,
nadbytočné, preto návrh žalobkyne na vykonanie uvedených dôkazov zamietol.

19. Vec posúdil právne podľa ust. § 22 ods. 2 zák. NR SR č. 7/1993 Z.z. o zriadení Národnej poisťovne
a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v znení
účinnom do 31.12.1994, § 16 ods. 8 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, § 138 ods. 7 zák. č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 34 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), § 37 OZ ods. 1 OZ.

20. Predtým, ako pristúpil k samotnému posúdeniu uplatneného nároku na určenie neplatnosti právnych
úkonov zápisov a na uloženie s nimi súvisiacich povinností žalovanému, zaoberal sa v nadväznosti
na závery odvolacieho súdu otázkou pasívnej legitimácie žalovaného a otázkou vystupovania
organizačných zložiek žalovaného. Uviedol, že žalobkyňa v ďalšom konaní, ako vyplynulo z jej prednesu
na pojednávaní dňa 25.04.2016, žiadala, aby konal ako so žalovaným so Sociálnou poisťovňou. S
poukazom na stanovisko žalobkyne v ďalšom konaní tak otázka vystupovania organizačných zložiek
žalovaného už nebola v konaní sporná, resp. nevyriešená, nakoľko žalobkyňa označila za žalovaného
Sociálnu poisťovňu.

21. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 120 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa, ktorá je v
zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia,
ako aj s poukazom na skutočnosť, že k žalobkyňou uplatnenej neplatnosti zápisov malo dôjsť v
súvislosti s vyplnením prihlášky žalobkyne do poistenia a žalobkyňa sa v konaní domáha vyslovenia

neplatnosti úkonov, resp. zápisov, ktoré založili právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, ako aj
uloženia povinností žalovanému, súvisiacich s týmto právnym vzťahom, právne posúdil, že je pasívne
legitimovaným subjektom Sociálna poisťovňa, teda žalovaný.

22. V nadväznosti na závery odvolacieho súdu, ktorými bol v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP viazaný,
po tom, čo žalobkyňa upustila od označenia žalovaného pripojením názvu jeho organizačnej zložky, v
súvislosti s čím už nebolo potrebné zaoberať sa procesnými predpokladmi, resp. skúmať podmienku
konania spočívajúcu v posúdení spôsobilosti organizačnej zložky byť účastníkom konania (od ktorej
je potrebné odlišovať pasívnu legitimáciu ako predpoklad hmotnoprávny), len pre úplnosť v snahe
zodpovedať otázky nastolené odvolacím súdom uviedol, že ustanovenie § 178 a 179 zákona č.
461/2003 Z.z. nie je aplikovateľné danú vec, ktorej predmetom je nárok občianskoprávny, nakoľko podľa
ustanovenia § 177 citovaného zákona, príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú vecne
príslušné na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia
v rozsahu upravenom týmto zákonom (461/2003 Z.z.), v súvislosti s čím sú v zmysle §§ 178 a 179
oprávnené vystupovať v mene Sociálnej poisťovne v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci vo
všetkých veciach patriacich do ich pôsobnosti, pričom dospel k záveru, že v danom prípade o takúto
vec nejedná.

23. Pokiaľ žalobkyňa žiadala, aby žalovaného ako poverený zástupca v konaní zastupoval zástupca,
resp. zamestnanec Sociálnej poisťovne pobočka W., čo odôvodňovala tým, že zmenený petit sa týka
výlučne agendy pobočky, s poukazom na ust. § 72 CSP uviedol, že konať v mene žalovaného je v
zmysle ust. § 122 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení oprávnený generálny riaditeľ ako
štatutárny orgán Sociálnej poisťovne, resp. ním poverený zamestnanec, prípadne zvolený zástupca,
pričom právo určiť si zástupcu v konaní je vecou výlučnej právomoci štatutárneho zástupcu právnickej
osoby. Konštatoval, že žiadosť žalobkyne tak nemá oporu v hmotnom práve.

24. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným už v odvolacom
konaní, opätovne uplatnenou pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 12.09.2016, pričom podľa
tvrdení žalovaného k premlčaniu práva na uplatnenie neplatnosti úkonu žalobkyne - zápisov v prihláške
do poistenia zo dňa 02.02.1993 malo dôjsť uplynutím premlčacej lehoty dňa 02.02.2006. S poukazom na
skutočnosť, že žalobkyňa sa v konaní domáhala vyslovenia absolútnej neplatnosti zápisov s poukazom
na ust. § 37 Občianskeho zákonníka posúdil námietku premlčania vznesenú žalovaným ako nedôvodnú.
V súvislosti s posúdením vznesenej námietky premlčania uviedol, že absolútnej neplatnosti sa môže
dovolať každý bez ohľadu na to, či bol účastníkom právneho úkonu, pričom na absolútnu neplatnosť je
súd povinný prihliadať ex offo a možno sa jej dovolať (súdnou žalobou o určenie neplatnosti právneho
úkonu) kedykoľvek. Premlčanie možno namietať len pri relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

25. Vo vzťahu k neplatnosti právnych úkonov dôvodil, že základným pojmovým prvkom právneho úkonu
je prejav vôle, ktorý smeruje ku vzniku, zmene alebo zániku práv či povinností. Za najdôležitejšiu
skutkovú podstatu právneho úkonu označil prejav vôle navonok, s tým, že za právny úkon sa nepovažuje
vôľa, ktorá sa doposiaľ neprejavila napr. len úmysel k nejakému konaniu - pohnútka, táto má význam len
vtedy, ak sa urobí obsahom právneho úkonu. O právnom úkone možno hovoriť až vtedy, ak je prejav vôle
uznaný (aprobovaný) právnym poriadkom. Za základný predpoklad platnosti právneho úkonu mal danosť
vôle a jej bezvadnosť. Danosť vôle musí byť pri každom právnom úkone zistiteľná, a to nielen konajúcimi,
ale i tretími osobami a v prípade sporu i súdom. V niektorých prípadoch je vôľa síce daná, ale v pomere
s jej prejavom trpí väčšími či menšími nedostatkami, ktoré môžu mať vplyv na platnosť právneho úkonu.
Ide o prípady, keď sú medzi vôľou a jej prejavom rozpory. V prípade vedomej nezhody vôle s jej prejavom
konajúci dáva najavo niečo, čo v skutočnosti nechce. Podľa všeobecných platných zásad však ten, kto
vedome vyvolá nezhodu medzi vôľou a prejavom nie je právom chránený a svojím prejavom je viazaný.
Jednou z foriem vedomej nezhody vôle a prejavu je vnútorná výhrada, kedy konajúci v prejave robí
určitú výhradu, ale pritom túto výhradu neprejavuje, takže urobený prejav sa celkom alebo sčasti kryje
s vôľou, čo si konajúci uvedomuje. Na vnútornú výhradu sa neprihliada a urobený právny úkon je platný
a ten, kto prejaví niečo iné, ako čo chce, musí znášať následky svojho konania v zmysle zásady nemo
turpitudinem suam allegans auditur - nikto nemôže mať prospech zo svojho nestatočného konania.

26. Tiež vyslovil, že z hľadiska platnosti právneho úkonu nemá význam, čo bolo pohnútkou (motívom)
právneho úkonu. Za samozrejmú požiadavku platnosti právneho úkonu považoval i danosť vôle, aj keď
to zákon výslovne neuvádza. Absencia vôle nastáva v prípade násilia alebo tlakom bezprávnej vyhrážky.

Násilím rozumel fyzické donútenie spočívajúce v takom fyzickom nátlaku na vôľu konajúceho, ktorý
vylučuje, aby sa jeho vôľa akokoľvek uplatnila. Bezprávnou vyhrážkou je psychické donútenie takej
intenzity na vôľu človeka, ktoré v ňom vzbudzuje dôvodný strach z ujmy, ktorou sa hrozí tak, že sa jeho
vôľa prejavená v tomto právnom úkone vytvára pod vplyvom strachu. Okolnosti vylučujúce slobodu vôle
musia mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave.

27. Súd prvej inštancie pokiaľ ide o žalobkyňou v konaní uplatnenú neplatnosť zápisov priezviska,
výšky vymeriavacieho základu a zápisu dátumu v odhláške z poistenia žalobkyne dospel k záveru,
že žalobkyňa v konaní dôvody pre vyslovenie neplatnosti ňou vykonaných zápisov, resp. v prípade
priezviska identifikačných údajov nepreukázala. Mal za to, že právny úkon zápisu priezviska,
vymeriavacieho základu do prihlášky do poistenia zdravotného, nemocenského a dôchodkového a
dátumu odhlášky bol žalobkyňou urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Tiež mal za to, že hoci
žalobkyňa tvrdí, že zápis do prihlášky bol urobený pod nátlakom vedených súdnych konaní ohľadom
jej priezviska, uvedená skutočnosť nemohla mať dostatočne intenzívny vplyv na rozhodnutie žalobkyne
ohľadom zápisu predmetných údajov do prihlášky do poistenia a následne, pokiaľ ide o dátum do
odhlášky z poistenia u žalovaného. Pokiaľ ide o vymeriavací základ, i keď mala žalobkyňa úmysel
zmeniť výšku vymeriavacieho základu po skončení predmetných súdnych konaní, túto skutočnosť mal
za irelevantnú, nakoľko úmysel by mal význam iba v prípade, že by sa stal obsahom právneho úkonu.

28. Poukázal i na skutočnosť vyplývajúcu z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány
a inštitúcie nemôžu konať inak ako podľa platných právnych predpisov. Na základe vykonaného
dokazovania vyhodnotil, že žalovaný nemal inú možnosť ako predmetnú prihlášku, resp. odhlášku
žalobkyne do poistenia a v nej uvedené zápisy prijať a následne z nich v súvislosti s výpočtom
starobného dôchodku žalobkyne vychádzať.

29. Zdôraznil, že so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v konaní nepreukázala dôvody pre
vyslovenie neplatnosti právneho úkonu so zreteľom na ustanovenie § 37 až § 40 OZ, sa stotožnil aj
odvolací súd a na základe vykonaného dokazovania nepovažoval za možné prijať iný záver ani pokiaľ
ide o vyslovenie neplatnosti zápisov uplatnených na základe zmeny žaloby.

30. Konštatoval, že žalobkyňa sa v konaní domáhala okrem vyslovenia neplatnosti dotknutých zápisov
tiež uloženia povinnosti žalovanému: nahradiť zápis priezviska F. zápisom O., povinnosti v systéme G..
B. F., rod. O., dňom 31.05.1993 uzavrieť, povinnosti nahradiť zápis vymeriavacieho základu 2 200,- Sk
zápisom „10 000,- Sk“, povinnosti opravený zápis uviesť v evidenčnom liste dôchodkového poistenia
žalobkyne na čas od 01.01.1993 do 30.06.1993, povinnosti nahradiť zápis dátumu 31.12.1996 zápisom
„07.12.1996“ pre dôchodkové poistenie, povinnosti odhlásiť žalobkyňu z nemocenského poistenia dňom
31.05.1993, povinnosti v evidenčnom liste dôchodkového poistenia žalobkyne uviesť za rok 1993 príjem
112 500,- Sk, za rok 1994 príjem 81 750,- Sk, za rok 1995 príjem 43 950,- Sk a za rok 1996 príjem 29
560,- Sk a povinnosti prijať od žalobkyne sumu 1 332,17 Eur ako doplatok dôchodkového poistného
za čas od 01.02.1993 do 07.12.1996, považovať ho za poistné zaplatené včas a správny evidenčný
list dôchodkového poistenia vystavený podľa pripojeného vzoru postúpiť SPú. Súd prvej inštancie
na základe vykonaného dokazovania v nadväznosti na prijatý záver ohľadom určenia neplatnosti
dotknutých zápisov dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nie je možné vyhovieť ani vo zvyšnej
časti, nakoľko pre uloženie povinností žalovanému v zmysle žaloby žalobkyne nesvedčia výsledky
vykonaného dokazovania a nie sú pre ich uloženie splnené hmotnoprávne predpoklady.

31. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní
podľa ustanovení § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V konaní plne úspešnému žalovanému tento nárok
nepriznal, nakoľko si ho neuplatnil, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

32. Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas odvolanie žalobkyňa a žiadala ho zmeniť a jej
žalobe vyhovieť. Taktiež žiadala priznať nárok na náhradu trov celého konania. Namietala, že napriek
upravenému petitu, ktorý smeruje výlučne proti agende SPp W., súd prvej inštancie nerešpektoval
skutočnosť, že pasívne legitimovanú Sociálnu poisťovňu mal v konaní zastupovať zástupca pobočky
v zmysle z § 178 zák. 461/2003 Z.z.. Mala za to, že neboli splnené procesné podmienky a opätovne
došlo k zmätočnému konaniu. Súdu prvej inštancie vytkla, že neprihliadol ani na jedno z jej vyjadrení a
nevykonal ňou navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkýň. Uviedla, že vedome žiadne nezhody vôle s
jej prejavom nevyvolala a už vôbec som sa nedopustila nestatočného konania, ktorého následky by mala

znášať. Naopak, sú také pojmy ako "osobný stav" či "okolnosti prípadu", ktoré sú zrejmé zo všetkých
jej podaní i z listu jej bývalej právnej zástupkyne adresovaného ministerke S., ktorý založila do spisu.
Domáha sa len toho, aby žalovaný uviedol prihlášku do poistenia, odhlášku a evidenčný list do súladu
so skutočnosťou, ktorú mohla preukázať až po skončení 2 súdnych konaní o jej osobnom stave. Nebola
to ona, kto falšoval záznamy v matrike ani kto jej zakázal publikovať pod menom F., čím ju ako osamelú
matku s X nezaopatrenými deťmi doslova pripravil o chlieb. Mala len povinnosti, ale nemala žiadne práva,
keď napr. mala povinnosť v čase od 1.6.1993 do 31.12.1996 platiť nemocenské poistenie, z ktorého
jej nevyplývalo žiadne právo na dávky v nemoci, pretože nemala žiadne zdravotné poistenie a žiadny
lekár ju nechcel ošetriť. Za paradox označila i to, že kým si žalovaný 11 rokov ponechával jej starobný
dôchodok (nesprávne vyrátaný z nesprávneho ELDZ), čo bolo zrejme tiež v rozpore so zákonom i
Ústavou SR, nedokáže spätne dať v tomto mimoriadnom prípade do poriadku v súlade so skutočným
príjmom jej ELDZ. Mala za nesporné, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

33. Žalovaný v odvolacej replike realizovanej elektronickým podaním doručeným súdu prvej inštancie
dňa 08.11.2017 uviedol, že dôvody uvádzané v odvolaní sa zhodujú s dôvodmi, ktoré boli obsahom
vyjadrení žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal v
odôvodnení rozsudku. Napádaný rozsudok mal za vecne správny, vydaný na základe úplného zistenia
skutkového ako aj právneho stavu veci a žiadal ho potvrdiť.

34. Žalobkyňa v odvolacej replike realizovanej písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa
19.02.2018 zhrnula, že sa domáha
1/ určenia absolútnej neplatnosti zápisov čo do priezviska a vymeriavacieho základu v prihláške do
poistenia a zápisu dátumu odhlásenia z poistenia v odhláške z poistenia,
2/ povinnosti žalovaného odhlásiť ju z nemocenského poistenia dňom 01.06.1993 a týmto dnom uzavrieť
G.. B. F. v systéme,
3/ vydania správneho ELDZ v súlade so skutočnosťou a zákonom, prijatia dôch. poistenia za čas od
01.02.1993 do 07.12.1996 zo správneho ELDZ a jeho zaplatenie považovať za zaplatenie včas. Zaslala
popis skutočností tak, ako sa odohrali naozaj, spolu s listinnými dokladmi. Zdôraznila, že žalovaný sám
uvádza, že po predložení ELDZ s novými vymeriavacími základmi od 01.01.1993 do 07.12.1996 bude
SP vo veci starobného dôchodku opäť konať, keď v tomto konaní sa domáha práve vydania správneho
ELDZ od SPp W. s vymeriavacími základmi podľa skutočnosti a zákona tak, pričom súd prvej inštancie
pripustil zmenu žalobného petitu, o ktorom fakticky vôbec nekonal. Vynesením rozsudku KS Ba zo dňa
05.02.1993, ktorý jej zakázal publikovať pod menom F. a de facto zabránené v práci, a naopak už
hotovú prácu musela ničiť, stala sa mimoriadnym a výnimočným prípadom, pretože príjmy za roky 1993
až 1996 mohla poznať až spätne v r. 2010, teda až v tomto súdnom konaní je možné určiť správne
vym. základy a správny ELDZ. Dňa 01.08.1981 uzavrela manželstvo s Y. F., pričom bolo sobášiacim
úradníkom právoplatne vyhlásené, že si ponechávajú každý svoje doterajšie priezvisko. Dňa 03.08.1981
na nátlak Y. F. tento právoplatný stav matrika nezákonne zmenila na spoločné priezvisko F., v centrálnom
registri občanov bola vedená ako F., platnosť jej OP na toto priezvisko sa končila dnom 29.12.1992, bol
jej odňatý bez vydania akéhokoľvek náhradného dokladu .

Právoplatným rozsudkom OS Ba III č.k. 8C 21/02 bola určená absolútna neplatnosť zápisu v matrike
"spoločné priezvisko F.", v máji 2008 matrika uviedla zápis do právoplatného stavu z 01.08.1981 - príl.
2, čím priezvisko F. bolo z matriky úplne vymazané rovnako ako z Registra obyvateľov (zal. v spise).

Z uvedeného mala za nesporné , že v jej prípade nešlo o púhu zmenu priezviska, ale o absolútnu
neplatnosť priezviska F., ktoré mi de iure nikdy nepatrilo, čo sú 2 úplne rozdielne právne stavy.

Pri podávaní prihlášky do poistenia dňa 02.02.1993 nemala žiadny preukaz totožnosti, na základe čoho
ju vtedajšia riaditeľka BRNP (s právnou subjektivitou) usmernila, aby do prihlášky uviedla priezvisko
podľa posledného OP, preto je v prihláške uvedené toto priezvisko, avšak toto priezvisko v prihláške je
absolútne neplatné.

Vzhľadom na prenasledovanie jej osoby bývalým manželom od rozvodu v r. 1989, odkedy podával na ňu
rôzne udania na všetky možné i nemožné inštitúcie - príl. 3-5, ktoré vyvrcholilo v januári 1993 podaním
žaloby na súd o zákaz priezviskom F. podpisovať jej D. F. (zal. v spise), jej riaditeľka BRNP súčasne
poradila, aby zaplatené poistné z vym. základu 10.000 Sk na január 1993 rozpísala na 5 mesiacov do

konca mája 1993, dokedy by mal byť nedôvodný návrh Y.. F. na súde zamietnutý, s tým, že v júni sa
prihláška uvedie do stavu s vym. základom 10.000 Sk tak, ako si pôvodne zvolila jeho zaplatením za
január a za mesiace február až máj 1993 poistné doplatí, čo podlá nej zákon umožňoval. Súdne konanie
však opäť dopadlo tak ako všetko predtým, keď sa F. podarilo zmanipulovať aj 3-členný senát KS BA a
tento vyniesol nezákonný rozsudok zakazujúci mi publikovať pod menom F. (zal. v spise), čím v podstate
prišla úplne o všetko, namiesto predaja už hotových O. tieto musela ničiť šrotovaním a ako osamelá
matka s X nezaopatrenými deťmi zostala bez akejkoľvek pomoci. Mala za nesporné, že zápis vym.
základu 2.200 Sk mes. bol do prihlášky uvedený len a len pod tlakom okolností a v tiesni, preto nemôže
byt platný. I za pripustenia, že je platný, platil by len do 30.06. 1993, pretože podľa príslušných zák.
ustanovení od 01.07.1993 do 30.06.1994 mal vychádzať z príjmu 210.000 Sk za rok 1992, od 01.07.
do 30.06.1995 z príjmu 117.000 Sk za rok 1993 a až od 01.07. do 30.06.1996 a od 01.07. - 07.12.1996
mal byt vo výške min. mzdy. Táto skutočnosť jej však bola známa až v roku 2010 po právopl. skončení
konania o náhradu ušlých honorárov 1.050.000 Sk. BRNP a neskôr SPp Ba na základe jej oznámení z
rokov 1993 a 1994 čakala na skončenie súdnych sporov o jej osobnom stave čo do priezviska a príjmu
(i keď konanie so ňou neprerušila) .Až v roku 1996 na podnet nadriad. org. zobrala za bernú mincu
v podstate "provizornú" prihlášku do poistenia z 02.02.1993 s nesprávnym priezviskom a nesprávnym
vym. základom, ktorý si stanovila v rozpore so zákonom na celé obdobie poistenia a predpísala F. úhradu
poistného a penále od 01.06.1993 až do 30.06.1996, pričom navyše až do roku 2013 nevedela, že tieto
nesprávne predpisy začala od neexistujúcej F.E. exekučne vymáhať. Pritom v roku 2007, kedy sa začal
v SPú riešiť jej starobný dôchodok, o vyplácanie ktorého žiadala predbežne len zálohovo, o exekúcii
nevedela ani vtedajšia riaditeľka SPp Ba dr. Š. ba ani gen. riaditeľ SP G.. W.. Pri odhlasovaní z poistenia
dňom 31.12.1996 vychádzala z predpokladu, že v rokoch 1992-1996, teda posledných 5 rokov pred
odchodom do dôchodku bude jej vymeriavací základ mes. 10.000 Sk (ročne 120.000 Sk tak ako v roku
1992), a preto musela zvoliť tento dátum. Po skončení súdneho konania o náhradu ušlých honorárov
za roky 1993-1996 v r. 2010 však bola skutočnosť úplne iná. Pretože zo zákona jej nárok na starobný
dôchodok vznikol dnom 08.12.1996, v odhláške musí byt dátum 07.12.1996 a nie 31.12.1996. Zápis
31.12.1996 bol urobený len a len na základe predpokladu a nie na základe skutočnosti, nemôže byť
platný, resp. je absolútne neplatný. Napriek tomu, že BRNP spravovala aj zdravotné poistenie, nevydala
jej nikdy zdravotný preukaz a po vzniku SP a VšZP v roku 1995 ju do zdravotnej poisťovne nepreviedla,
takže z tohoto systému úplne vypadla. Bez 0P a bez ZP ju žiadny lekár nechcel ošetriť a nemohla čerpať
ani dávky v chorobe, a to i z toho dôvodu, že nebol zrejmý jej vymeriavací základ. V roku 2007 zaslala
SPp Ba do SPú úplne nesprávny evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, na ktorom sú nesprávne
uvedené vymeriavacie základy už od roku 1990 za mes. 1-4, kedy zo zákona mal byť jej vym. základ
2.000 Sk mes. a nie 400 Sk. Takýto si uviedla až v prihláške z dec. 1990 spätne od mája 1990 a v
decembri ho spätne aj zaplatila. Roky 1991 a 1992 sú uvedené správne, ale od roku 1993 do roku
1996 sú nesprávne. Preto ELDZ je potrebné uviesť do súladu so skutočnosťou a zákonom tak, ako sa
domáha vo svojom návrhu a takto vystavený ELDZ odoslať SPú, aby mohla konať o novom prepočte jej
starobného dôchodku, o čom prebieha konanie na KS BA pod sp.zn. 6Sd 76/2008, ktoré bolo prerušené
do právoplatného skončenia predmetného konania.

35. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 10.07.2019 žalobkyňa vzala späť žalobu
v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti právneho úkonu, s tým, že naďalej s domáha rozhodnutia o
splnení povinnosti, a to majúc za to, že prihláška do poistenia, odhláška z poistenia a ELDZ nie sú
právne úkony podľa právneho názoru Krajského súdu v Bratislave a záznamy v nich je možné opraviť
kedykoľvek. Vytkla žalovanému, že tento právny názor krajského súdu nerešpektoval, čím zbytočne
vyvolal predmetné súdne konanie.

36. Na výzvu odvolacieho súdu ohľadom súhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby žalobkyňou žalovaný
reagoval elektronickým podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 21.12.2020, v ktorom s týmto
čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasil, nakoľko k zmene petitu žaloby dochádza po rozhodnutí súdu
prvej inštancie a teda po skončení dokazovania, keď žalobkyňa mala spomínaný bližšie nešpecifikovaný
rozsudok Krajského súdu v Bratislave k dispozícii už v konaní pred súdom prvej inštancie. Mal za
to, že výsledky dokazovania by nemohli slúžiť petitu žaloby po čiastočnom späťvzatí. S čiastočným
späťvzatím žaloby nesúhlasil tiež z dôvodu, že spomínané rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave,
podľa ktorého „prihláška do zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia sa je úkonom
evidenčného, registračného charakteru a ich vykonanie bolo jednou z podmienok na to, aby žalobkyni
vznikol nárok na výplatu príslušných dávok, je z roku2004, pričom žalobkyňa predmetnú žalobu podala
dňa 01.0.2007. Názorom krajského súdu sa mala podľa neho radiť žalobkyňa a kvalifikovane urobiť

zmenu prihlášky, pokiaľ by vedela zmenu preukázať. Podľa uvedeného rozhodnutia krajského súdu
prihláška do sociálneho poistenia nie je právny úkon. V predmetnom konaní sa však ako právny úkon
posudzuje prejav vôle žalobkyne, ktorým bolo uvedenie jednotlivých údajov žalobkyne na prihláške do
sociálneho poistenia, teda zápis priezviska, vymeriavacieho základu a zápis dátumu v odhláške zo
sociálneho poistenia, ktoré vykonala sama žalobkyňa po vlastnom uvážení, dobrovoľne a bez nátlaku.
Pripomenul, že súd prvej inštancie vyhodnocoval právny úkon zápisov a nie právny úkon prihlášky,
vymeriavacieho základu a odhlášky. Žalobkyňa nenapáda platnosť prihlášky ako takej, len platnosť
niektorých údajov. Uvedené nekorešponduje podľa neho s čiastočným späťvzatím žaloby, keď žiada
žalobkyňa späťvzatie ničoho, o čom súd prvej inštancie nerozhodoval.

37. Na uvedený nesúhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby reagovala žalobkyňa písomným
podaním doručeným súdu odvolaciemu súdu dňa 27.01.2021, v ktorom zdôraznila, že sa jedná výlučne
o agendu pobočky Sociálnej poisťovne, a to s poukazom na § 178 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o
Sociálnej poisťovni. Vytkla súdu prvej inštancie že postupoval v rozpor so zákonom, keď ani generálny
riaditeľ nie je oprávnený účelovo zmeniť znene zákona. Odvolaciemu súdu navrhla prerušiť konanie za
účelom pokusu o urýchlené mimosúdne usporiadane veci.

38. Uznesením zo dňa 29.01.2021 č. k. 4Co 31/2018-403 odvolací súd vyzval žalobkyňu na odstránenie
vád čiastočného späťvzatia žaloby, aby jednoznačne a presne uviedla, na ktorých bodoch žalobného
petitu ( prípadne ich častiach) v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie vyhláseného na pojednávaní dňa
25.04.2016 trvá a na ktorých netrvá a berie svoju žalobu späť, s tým, že žalobu už nemôže v odvolacom
konaní meniť. Na pojednávaní konanom dňa 25.04.2016 došlo k poslednej úprave petitu žaloby
vyhlásením uznesenia, keď žalobkyňa v reakcii na uznesenie odvolacieho súdu ohľadom odstránenia
vád čiastočného späťvzatia žaloby písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 15.03.2021
spresnila, že berie späť žalobu v časti určenia neplatnosti zápisu priezviska F., zvyšok ponecháva v
zmysle uznesenia vyhláseného dňa 25.04.206, berie späť žalobu v časti určenia neplatnosti zápisu
vymeriavací základ 2.200 Sk a vo zvyšku ponecháva v zmysle uznesenia vyhláseného dňa 25.04.2016,
berie späť žalobu v časti určenia neplatnosti zápisu dátumu 31.12.1996 a vo zvyšku ponecháva v
zmysle uznesenia vyhláseného dňa 25.04.2016 a berie žalobu späť v z pripojeného vzoru za obdobie od
01.05.1989 do 30.04.1990 a vo zvyšku trvá na žalobe v zmysle uznesenia vyhláseného dňa 25.04.2016.
Naďalej trvala na prerušení konania v zmysle jej podania doručeného odvolaciemu súdu dňa 27.01.2021.

39. Na základe výzvy odvolacieho súdu doručenej žalovanému dňa 27.4.2021 žalovaný opätovne
nesúhlasil s upraveným čiastočným späťvzatím žaloby žalobkyňou v zásade z rovnakých dôvodov,
pre ktoré nesúhlasil s pôvodným čiastočným späťvzatím žaloby, najmä že k nemu došlo po skončení
dokazovania súdom prvej inštancie, v rámci ktorého sa súd prvej inštancie zaoberal práve platnosťou
prejavu vôle žalobkyne čo o jednotlivých údajov žalobkyne na prihláške do sociálneho poistenia,
ktoré vykonal po vlastnom zvážení dobrovoľne a bez nátlaku. Napádaný rozsudok by tak podľa neho
nebolo možné v odvolacom konaní preskúmať, keď výsledky dokazovania by podľa neho nemohli byť
podkladom pre zvyšok žaloby. Spomínaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave mala k dispozícii
a počas konania pred súdom prvej inštancie. Poukázal na zásadu koncentrácie súdneho konania.
Nesúhlasil ani s návrhom žalobkyne na prerušenie konania z dôvodu, že neprebieha žiadne konanie,
ktoré by riešilo predbežnú otázku a mohlo ovplyvniť rozhodnutie v predmetnej veci.

40. Prioritne sa teda odvolací súd zaoberal čiastočným späťvzatím žaloby žalobkyňou.

41. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

Podľa § 370 ods. 2 CSP súd spävzatie nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

Podľa § 370 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.

42. Z dikcie vyššie citovaných procesných ustanovení vyplýva, že žalobca môže vziať počas konania
žalobu späť, a to aj čiastočne a aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale len dovtedy, kým rozhodnutie
súdu prvej inštancie nenadobudne právoplatnosť. Odvolací súd rozhodne buď o pripustení späťvzatia

žaloby, alebo o nepripustení späťvzatia žaloby. Späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana
nesúhlasí, a to z dôvodov, ktoré vyhodnotí ako vážne. Za tým účelom si vyžiada vyjadrenie protistrany.
Nesúhlas protistrany musí byť odôvodnený vážnymi dôvodmi, tak, ako pri späťvzatí žaloby v konaní
pred súdom prvej inštancie.

43. Žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť z dôvodu, že zápisy v prihláške do sociálneho poistenia,
vo vymeriavacom základe a v odhláške nie sú právnymi úkonmi a z toho dôvodu netrvá na určení
ich neplatnosti, keď naďalej trvala na uložení povinnosti žalovanému vykonať zmenu týchto zápisov.
Žalovaný s týmto čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasil dôvodiac, že rozhodnutie o týchto určeniach
podmieňuje aj rozhodnutie o uložení povinností, keďže pri rozhodovaní o uložení povinností súd z
platnosti alebo neplatnosti týchto zápisov a z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vo
vzťahu k týmto určeniam vychádza, rovnako nesúhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby dôvodiac,
že žalobkyňa sa žalobou nedomáha neplatnosti prihlášky, vymeriavacieho základu a odhlášky, ale
neplatnosti právnych úkonov, ktorých obsahom je zápis v prihláške, vymeriavacom základe a v odhláške
vo vzťahu k poisteniu žalobkyne. Uvedené dôvody, pre ktoré žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby
pokiaľ ide o určenie neplatnosti právnych úkonov nesúhlasil, odvolací súd vyhodnotil za nie vážne, keďže
i po zastavení konania o určenie ich neplatnosti bude možné posúdiť platnosť týchto právnych úkonov
prejudiciálne, t. j. vyhodnotenie výsledkov dokazovania vykonaného v rámci konania pred súdom prvej
inštancie odvolací súd preskúma a posúdi a na základe ich vyhodnotenia a prejudiciálneho právneho
posúdenia platnosti týchto právnych úkonov bude môcť dospieť k záveru dôvodnosti alebo nedôvodnosti
žaloby vo zvyšku, t. j. pokiaľ ide o žalobou žiadané uloženie povinnosti žalovanému voči žalobkyni
vykonať zmeny v týchto zápisoch. Žalovaný teda pripustením čiastočného späťvzatia žaloby nebude
ukrátený na žiadnych svojich procesných a ani hmotných právach. Pokiaľ ide o argument žalovaného,
že žalobkyňa sa nedomáha určenia neplatnosti samotnej prihlášky, vymeriavacieho základu a odhlášky
zo sociálneho poistenia, ale zápisov v nich, keď rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, na ktoré
žalobkyňa v čiastočnom späťvzatí žaloby poukazuje, právne posúdilo, že práve prihláška a odhláška nie
sú právnymi úkonmi, ide o dôvod taktiež nie vážny, nakoľko žalobkyňa jednoznačne vzala späť žalobu
v časti určenia neplatnosti právnych úkonov, určenia ktorých neplatnosti sa domáha svojou žalobou,
keď je irelevantné, na aké súdne rozhodnutie pri tom poukázala a z akých dôvodov k čiastočnému
späťvzatiu žaloby pristúpila.

44. Vyhodnotiac dôvody, pre ktoré žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby žalobkyňou nesúhlasil, za
nie vážne, odvolací súd čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňou pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie
v späťvzatej časti zrušil a konanie v tomto rozsahu zastavil.

45. Vo zvyšku Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom
na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,
keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti
žaloby a výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v
napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s
jeho právnym záverom o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalobkyne proti žalovanému o
uloženie povinnosti vykonať zmenu zápisov v prihláške do sociálneho poistenia, vo vymeriavacom
základe a v odhláške z dôvodu neplatnosti týchto právnych úkonov realizovaných žalobkyňou stotožňuje
a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti jej žaloby,
keď v odvolaní uvádzané argumenty nepredstavujú také, s ktorými by sa súd prvej inštancie v
rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nevysporiadal alebo by im nevenoval náležitú pozornosť.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a nie je preto potrebné ani jeho
dôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len o opakovanie právnych záverov súdu prvej inštancie. Práve z titulu
aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu boli
zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia.
Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím
dôvodom, zvýraznia právne významné, prípadne skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj odvolacieho
súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 08.10.2009, v zmysle
ktorého „.... odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok

( II.ÚUS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov vydaných v priebehu príslušného súdneho
konania“. I v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo170/2005 „pokiaľ v odvolacom konaní
dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť
na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“. Možno konštatovať, že v danej veci súd prvej inštancie dal
zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu v snahe garantovať im právo
na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že neboli naplnené očakávania žalobkyne a že súd prvej
inštancie nerozhodol v súlade s jej právnymi názormi, neznamená porušenie jej práva na spravodlivé
súdne konanie. Ochranu poskytol stranám v požadovanej kvalite.

46. Pokiaľ ide otázku pasívnej legitimácie žalovaného v konaní, odvolací súd súhlasí s konštatovaním
súdu prvej inštancie, že po zrušení pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom a
vrátení veci na ďalšie konanie, žalobkyňa v ďalšom konaní, ako vyplynulo z jej prednesu na pojednávaní
dňa 25.04.2016, žiadala, aby konal ako so žalovaným so Sociálnou poisťovňou. S poukazom na
stanovisko žalobkyne v ďalšom konaní tak otázka vystupovania organizačných zložiek žalovaného
už nebola v konaní sporná, resp. nevyriešená. Súd prvej inštancie správne vychádzal z ust. § 120
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého sociálne poistenie vykonáva Sociálna
poisťovňa, ktorá je v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon
sociálneho poistenia, ako aj zo skutočnosti, že k žalobkyňou uplatnenej neplatnosti zápisov malo dôjsť
v súvislosti s vyplnením prihlášky žalobkyne do poistenia a žalobkyňa sa v konaní (pred čiastočným
späťvzatím žaloby) domáha vyslovenia neplatnosti úkonov, resp. zápisov, ktoré založili právny vzťah
medzi žalobkyňou a žalovaným, ako aj uloženia povinností žalovanému, súvisiacich s týmto právnym
vzťahom. Dospel tak k správnemu právnemu záveru, že pasívne legitimovaným subjektom je Sociálna
poisťovňa, teda žalovaný. Správne aj uviedol, že ustanovenie § 178 a 179 zákona č. 461/2003 Z.z. nie
je aplikovateľné na danú vec, ktorej predmetom je nárok občianskoprávny, nakoľko podľa ustanovenia §
177 citovaného zákona, príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú vecne príslušné na konanie
vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom
týmto zákonom (461/2003 Z.z.), v súvislosti s čím sú v zmysle §§ 178 a 179 oprávnené vystupovať v
mene Sociálnej poisťovne v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci vo všetkých veciach patriacich
do ich pôsobnosti, pričom dospel k správnemu záveru, že v danom prípade sa o takúto vec nejedná.
Pokiaľ žalobkyňa žiadala, aby žalovaného ako poverený zástupca v konaní zastupoval zástupca,
resp. zamestnanec Sociálnej poisťovne pobočka W., čo odôvodňovala tým, že zmenený petit sa týka
výlučne agendy pobočky, s poukazom na ust. § 72 CSP správne uviedol, že konať v mene žalovaného
je v zmysle ust. § 122 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení oprávnený generálny
riaditeľ ako štatutárny orgán Sociálnej poisťovne, resp. ním poverený zamestnanec, prípadne zvolený
zástupca, pričom právo určiť si zástupcu v konaní je vecou výlučnej právomoci štatutárneho zástupcu
právnickej osoby. Pokiaľ ide o žalobkyňou v konaní uplatnenú neplatnosť zápisov priezviska, výšky
vymeriavacieho základu a zápisu dátumu v odhláške z poistenia žalobkyne dospel súd prvej inštancie k
správnemu záveru, že žalobkyňa v konaní dôvody pre vyslovenie neplatnosti ňou vykonaných zápisov,
resp. v prípade priezviska identifikačných údajov nepreukázala. Na základe vykonaného dokazovania
správne vyhodnotil, že právny úkon zápisu priezviska, vymeriavacieho základu do prihlášky do poistenia
zdravotného, nemocenského a dôchodkového a dátumu odhlášky bol žalobkyňou urobený slobodne,
vážne, určite a zrozumiteľne, keď v konaní pred súdom prvej inštancie ani podľa odvolacieho súdu
nedošlo žalobkyňou k preukázaniu absencie týchto náležitostí vôle žalobkyne pokiaľ ide tieto právne
úkony ňou realizované. Žalobkyňa tvrdí, že zápis do prihlášky bol urobený pod nátlakom vedených
súdnych konaní ohľadom jej priezviska, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že uvedená
skutočnosť nemohla mať dostatočne intenzívny vplyv na rozhodnutie žalobkyne ohľadom zápisu
predmetných údajov do prihlášky do poistenia a následne, pokiaľ ide o dátum do odhlášky z poistenia
u žalovaného. S týmto právnym záverom súdu prvej inštancie nemožno polemizovať a nestotožniť sa
s ním.

47. V sporovej veci, o ktorú ide i v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada,
pričom prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je
zásadne vecou strán sporu a iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na nich a ukladá im
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia
a povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých
tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena
určuje hmotnoprávny norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Správne teda súd prvej inštancie

vyhodnotil, že žalobkyňa tvrdila skutočnosti o neplatnosti právnych úkonov, ktorých obsahom bol zápis jej
priezviska F. do prihlášky do poistenia, zápis do vymeriavacieho základu a do odhlášky, avšak neuniesla
dôkazné bremeno o týchto svojich tvrdeniach v rámci zákonných kritérií daných pre platnosť právnych
úkonov ustanovených Občianskym zákonníkov v ust. §§ 37 až 40, keď žiadnym dôkazným prostriedkom
nepreukázala, že tieto zápisy nevykonala slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, resp. nezákonnou
formou. Iné skutočnosti boli pre účely rozhodnutia o veci irelevantné. Keďže žalobkyňa nepreukázala
základ nároku, t. j. neplatnosť týchto právnych úkonov, nedôvodná je jej žaloba i vo zvyšku pokiaľ ide o
splnenie povinností z týchto tvrdených neplatných právnych úkonov vyplývajúcich.

48. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobkyne za
nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti po čiastočnom späťvzatí žaloby
žalobkyňou podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

49. Písomnými podaniami doručenými odvolaciemu súdu 27.01.2021 a 15.03.2021 žiadala žalobkyňa
prerušiť predmetné konanie za účelom pokusu o urýchlené mimosúdne usporiadanie veci v Sociálnej
poisťovni W.. Žalovaný s návrhom žalobkyne na prerušenie konania v zmysle jeho následných
písomných podaní, ktorými sa vyjadroval k čiastočnému spävzatiu žaloby žalobkyňou, nesúhlasil.

50. Podľa § 163 ods. 1 CSP ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú
odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

51. Citované procesné ustanovenie upravuje prípad obligatórneho prerušenia konania, ktoré má
reagovať na konsenzus strán sporu na prerušení konania. Ide o procesnú pasivitu v spore, keď práve
žalobca má mať záujem na pokračovaní v konaní.

52. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k naplneniu zákonných podmienok pre prerušenie konania v
zmysle § 163 ods. 1 CSP, nakoľko prerušenie konania nenavrhli zhodne obe strany, a návrh žalobkyne
na prerušenie konania žalobkyne nemožno mať za návrh podľa iného procesného ustanovenia CSP,
odvolací súd návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol.

53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti
v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaného
v odvolacom konaní, ktorému však tento nárok nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

54. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v celosti odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 11, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.