Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 29, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/94/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121200442
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1121200442.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: T. A., J..S..Z.., O.: XX XXX
XXX, Q. X, T., zastúpeného Advokátskou kanceláriou D.. C. T., J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, H. XX, Q.,
proti žalovanému: R. J., J. X, T., zastúpenému I. I. P. J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, H. U. E. XX, T., o
určenie neexistencie záväzku, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo

dňa 01.02.2021, č.k. 23C/3/2021-35, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, v ktorom sa žalobca na podklade žaloby

zo dňa 15.01.2021 domáhal voči žalovanému určenia, že záväzok, ktorý mu mal vzniknúť z titulu zmluvy
o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 23.06.2020 medzi spoločnosťou J., J..S..Z.. ako postupcom
na R. J. ako postupníka, neexistuje.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že podľa skutkových tvrdení uvedených žalobcom v žalobe prebieha
na Okresnom súde Bratislava I konanie pod sp. zn. 11C/25/2020, v ktorom sa žalovaný, v procesnom

postavení žalobcu, voči nemu domáha zaplatenia sumy 106.000 eur s príslušenstvom na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Túto zmluvu však žalobca neuznával, čo do právneho
dôvodu a výšky, pre neexistenciu primárneho záväzku zo zmluvy o sprostredkovaní kúpy nehnuteľností
medzi ním a spoločnosťou J., J..S..Z.. Zmluva o postúpení pohľadávky podľa mienky žalobcu nespĺňala
podstatné náležitosti a trpela viacerými vadami spôsobujúcimi jej absolútnu neplatnosť, keď v nej nebol

dostatočným spôsobom špecifikovaný predmet postúpenia, ani výška odplaty.

3. Pred posudzovaním dôvodnosti samotnej žaloby skúmal súd prvej inštancie podmienky konania, za
ktorých môže o veci konať a rozhodnúť. V tomto smere poukázal na právnu teóriu a na ňu nadväzujúcu
ustálenú súdnu prax, podľa ktorej prekážku začatého konania pre určovaciu žalobu (či už kladnú alebo
zápornú) tvorí žaloba na plnenie, ak sa týka toho istého subjektívneho práva, resp. právneho vzťahu.

Rovnako v zmysle konštantnej súdnej praxe (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
R 110/2003, podporne uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 08.03.2007, sp. zn.
26Cdo/2659/2005) predstavuje právoplatné rozhodnutie o žalobe na plnenie vždy prekážku veci
právoplatne rozhodnutej (res iudicata) pre žalobu na určenie, a to z dôvodu, že tým bola súčasne
posúdená existencia, či neexistencia určitého právneho vzťahu alebo práva, z ktorého bolo žalované
plnenie.4. V predmetnej veci sa žalobca určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) domáhal určenia neexistencie záväzku, ktorý mu mal
voči žalovanému vzniknúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi sporovými

stranami (zmluva nebola uzatvorená sporovými stranami - pozn. odvolacieho súdu) dňa 23.06.2020. Z
podanej, žaloby, k nej pripojených dôkazov, ako aj z obsahu pripojeného spisového materiálu Okresného
súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 11C/25/2020 konajúci súd pritom zistil, že v uvedenom skôr začatom
konaní žalovaný, v procesnom postavení žalobcu, uplatňuje voči žalobcovi (v procesnom postavení
žalovaného) peňažnú pohľadávku v sume 106.000 eur s príslušenstvom, ktorá mala byť predmetom

napádaného postúpenia. Žalobca napáda zmluvu o postúpení a existenciu postúpenej pohľadávky
v oboch súdnych konaniach s tým, že vzhľadom na potrebu posúdenia platnosti tejto zmluvy a od
nej sa odvíjajúcej otázky aktívnej vecnej legitimácie postupníka sa rozhodol tohto nároku domáhať aj
samostatnou určovacou žalobou. Podľa mienky konajúceho súdu však žalobca opomenul tú skutočnosť,
že otázka existencie jeho záväzku voči osobe postupníka (žalobcu v konaní sp. zn. 11C/25/2020) z
titulu zmluvy o postúpení bude z hľadiska jej platnosti prejudiciálne posudzovaná v rámci rozhodovania

súdu o žalobe na plnenie, ktorá v danom prípade predstihla žalobu na určenie. Z uvedených dôvodov
podanie žaloby na plnenie podľa § 137 písm. a) C.s.p. vytvára prekážku litispendencie (začatého
konania) pre negatívnu určovaciu žalobu, predmetom ktorej má byť posúdenie identického záväzku
medzi rovnakými stranami sporu; v danom prípade sú teda splnené podmienky totožnosti predmetu
konania, ako i totožnosti strán sporu. Skôr podaná žaloba na plnenie tak konzumuje podanú určovaciu

žalobu, predmetom ktorej je posúdenie existencie totožného záväzku (platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky) medzi totožnými stranami sporu. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 11C/25/2020 sa rieši prejudiciálna otázka, ktorá by bola základnou a identickou otázkou ako v
prebiehajúcom konaní o určovacej žalobe. Na uvedené závery pritom nemali žiaden vplyv konajúcemu
súdu známe právne názory vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

28.01.2009, sp. zn. 1Cdo/76/2007, v ktorom tento pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok riešil
výlučne otázku možnosti dlžníka domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, hoci
nebol účastníkom zmluvy. Uvedené rozhodnutie tak podľa mienky konajúceho súdu neriešilo vzťah
určovacej žaloby a žaloby na plnenie z pohľadu prekážok konania a jeho závery sa vzťahovali na

prípad, kedy by sa dlžník z dôvodu právnej istoty domáhal posúdenia platnosti zmluvy, resp. existencie
záväzku z tejto zmluvy ešte pred tým, ako by došlo k podaniu žaloby na plnenie. Súd prvej inštancie
v tejto súvislosti poukázal na právne podstatný rozdiel v tom, či došlo skôr k podaniu určovacej žaloby
alebo žaloby na plnenie, nakoľko žaloba na plnenie nevytvára vo vzťahu k skôr podanej určovacej
žalobe prekážku litispendencie. Odhliadnuc od zásady hospodárnosti konania a zabráneniu množenia

sporov ako argumentácie svedčiacej v prospech konštatovania naliehavého právneho záujmu, posúdil
za irelevantnú argumentáciu žalobcu o potrebe posúdenia otázky existencie/neexistencie záväzku v
samostatnom konaní na základe samostatnej žaloby, nakoľko otázku vecnej legitimácie posudzuje súd
v každom sporovom konaní, a to bez ohľadu na to, či ju strana namieta alebo nie a strana v záujme
úspechu v konaní je za týmto účelom oprávnená tvrdiť a preukazovať skutočnosti svedčiace v prospech,

príp. neprospech záveru o danosti vecnej legitimácie. Inak povedané, nepodanie určovacej žaloby by
nemalo vplyv na povinnosť súdu sa vždy najprv zaoberať otázkou vecnej legitimácie strán sporu.

5. Na uvedenom základe, za súčasne aplikácie § 131, § 156, § 159, § 161 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.,
konajúci súd konanie pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania v podobe skôr začatého konania

vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/25/2020, zastavil.

6. Vzhľadom na zastavenie konania, súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné doručovať žalobu
protistrane, a tým i rozhodovať o vzájomnom vzťahu strán sporu, pokiaľ išlo o náhradu trov konania.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., majúc za to, že mu konajúci súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Uviedol, že žalobu o určenie neexistencie záväzku, podal z dôvodu, že
žalovaný, v procesnom postavení žalobcu, podal proti nemu inú žalobu o zaplatenie pohľadávky, v

ktorej svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvíjal od napadnutej dohody o postúpení pohľadávky. Nestotožnil
sa s názorom konajúceho súdu, v zmysle ktorého súd, rozhodujúci o žalobe na plnenie, si má ako
predbežnú otázku posúdiť existenciu, či neexistenciu práva alebo právneho vzťahu, o ktorých nebolo
doposiaľ rozhodnuté a z toho prameniaci záver o tom, že žaloba na plnenie konzumuje žalobu ourčenie a vytvára tak prekážku začatej veci; táto okolnosť totiž nevyplýva z ustanovení C.s.p. V tejto
súvislosti žalobca s poukazom na komentár k Občanskému soudnímu řádu mal za to, že pokiaľ súd
v konaní o splnení povinnosti posúdi existenciu, či neexistenciu práva len ako predbežnú otázku, jeho

posúdenie sa nepremietne do výroku rozsudku, a preto taký rozsudok nemôže byť záväzným v otázke
určenia existencie, či neexistencie práva alebo právneho vzťahu. V takom prípade nejde o prekážku
litispendencie, ani rei iudicatae vo vzťahu k neskôr začatému konaniu o určenie. Obdobný postoj pritom
zaujala i časť kolektívu autorov komentára k Civilnému sporovému poriadku. I keď prezentovaný názor
sa vzťahuje na konzumpciu žaloby na plnenie a žaloby na určenie pre prekážku rei iudicatae, mal

žalobca za to, že analogicky ho treba uplatniť aj vo vzťahu k prekážke litispendencie, keďže ide o
prekážku z dôvodu existencie totožného sporového konania len s rozdielom, že pri litispendencii ide
o prekážku neukončeného konania. V súčasnom štádiu konania, kedy nedošlo k prejedaniu nároku
na plnenie, nie je podľa žalobcu v možnostiach súdu prvej inštancie vo veci žaloby o určenie vyvodiť
náležitý záver o tom, ako bude súd v konaní o plnenie postupovať, a teda, či bude posudzovať
platnosť dohody ako prejeduciálnu otázku. Ak by i túto otázku posudzoval, poukázal na to, že žiadna

zo sporových strán nepodala návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku. Z výroku súdneho rozhodnutia
v konaní o plnenie, v prípade úspechu žalobcu, nemožno nijako vyvodiť výrok o platnosti právneho
úkonu, či neexistencie práva. Podľa mienky žalobcu doterajšie náhľady a súdna prax v istom zmysle
suplovalineexistenciufunkčnejprávnejúpravymedzitýmnehorozsudku,ktorávšaksúčinnosťounového
procesného kódexu už existuje, a preto je potrebné prehodnotiť vzájomné vzťahy určovacieho výroku

a výroku na plnenie. Výrok o splnení povinnosti už nemôže mať účinok na prejudiciálne posúdenie
existencie alebo neexistencie práva, ktoré determinuje výrok o plnení. Tieto funkcionality totiž prebral
medzitýmny rozsudok podľa § 214 ods. 2 C.s.p., o ktorého vydanie v konaní vedenom pod sp.
zn. 11C/25/2020 nepožiadal. Svojou povahou je pritom návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku
určovacou žalobou so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami, vrátane povinnosti preukázania

naliehavého právneho záujmu. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že podľa komentovaného znenia
Civilného sporového poriadku, v prípade ak by došlo k podaniu osobitnej žaloby, ktorej petit by spĺňal
pojmové znaky podľa § 214 ods. 2 C.s.p., prichádzalo by do úvahy spojenie vecí, a nie zastavenie
konania. Žalobca na uvedenom uzavrel, že nová procesná úprava umožňuje, aby existoval osobitný
určovací výrok, ktorý nadobúda právoplatnosť samostatne a nezávisle od výroku na plnenie, a preto

navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže právny
záver konajúceho súdu o existencii prekážky veci začatej vykazuje známky vecnej správnosti.

10. Podľa platnej právnej úpravy patrí k nedostatkom podmienok súdneho konania podľa § 161 ods.

1 C.s.p. i prekážka začatého súdneho konania (litispendencia). Začatie konania bráni tomu, aby o tom
istomsporeprebiehalonasúdeinékonanie.Aknasúdeprebiehakonanieotomistomspore,súdzastaví
konanie, ktoré sa začalo neskôr (§ 159 C.s.p.). Prekážka litispendencie teda predstavuje neodstrániteľný
nedostatok podmienok konania, pri ktorej, ak ju súd zistí v ktoromkoľvek štádiu, je povinný konanie
zastaviť. Predpokladom litispendencie pritom je totožnosť strán sporu, predmetu konania a skutkových

okolností, od ktorých sa odvodzuje právo v skôr začatom konaní. Pokiaľ ide o totožnosť strán sporu,
táto je daná vtedy, ak strany sporu vystupujú v oboch súdnych konaniach, a to i v opačnom procesnom
postavení, ale i vtedy, ak pôvodná strana sporu v prvom konaní je vystriedaná právnym nástupcom
v druhom konaní. Pokiaľ ide o totožnosť predmetu sporu, ten je daný, ak ide o nárok vyvodzovaný z
rovnakých skutkových okolností, pričom v tomto smere je rozhodujúci nielen petit návrhu na začatie

konania, ale i to ako je zdôvodnený. Pre posúdenie, či tu je prekážka začatej veci, je rozhodujúci stav v
čase rozhodnutia súdu v neskôr začatom konaní (k tomu R 97/2003).

11. Z obsahu spisu vyplýva, že na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/25/2020, prebieha
konanie, v ktorom sa žalovaný, v procesnom postavení žalobcu, domáha voči žalobcovi, v procesnom

postavení žalovaného, zaplatenia sumy 106.000 eur s príslušenstvom, dôvodiac, že spoločnosť
J., J..S..Z.. ako postupca na neho zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.06.2020 postúpila
pohľadávku z titulu nesplnenia záväzku kúpy pozemkov, ktoré mal žalobca (ako žalovaný) kúpiť v zmysle
ústnej zmluvy o sprostredkovaní kúpy nehnuteľností evidovaných v katastrálnom území Trnava; zatýmto účelom predmetná spoločnosť vyplatila žalobcovi (v konaní sp. zn. 11C/25/2020 ako žalovanému)
celkovo sumu 106.000 eur, ktorú jej nevrátil. V prebiehajúcom konaní (sp. zn. 23C/3/2021) prebieha
spor medzi tými istými stranami sporu ako v konaní sp. zn. 11C/25/2020, avšak v opačnom procesnom

postavení (čím je daná totožnosť strán sporu) ohľadne určenia, že záväzok žalobcu voči žalovanému
vzniknutý zo zmluvy o postúpení pohľadávky neexistuje. Žalobca neuznáva pohľadávku postúpenú na
žalovaného v sume 106.000 eur, čo do právneho dôvodu, aj výšky, tvrdiac, že táto neexistuje, popierajúc
pritom existenciu zmluvy o sprostredkovaní kúpy nehnuteľností, ako i samotnú aktívnu vecnú legitimáciu
žalovaného ako žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/25/2020.

Žalobca považuje zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú explicitne z dôvodu, že pôvodný záväzok
nevznikol, neexistuje, a preto ani spoločnosť J., J..S..Z.. nemohla byť nositeľom domnelého práva, pre
nedostatok všetkých podstatných náležitostí zmluvy ako právneho úkonu (pohľadávka nie je dostatočne
špecifikovaná, nie je zrejmý právny titul), ako i pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa mienky žalobcu, i v
prípade platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, by išlo o nepostupiteľnú pohľadávku. Žalobca pritom
odôvodňuje naliehavý právny záujem na podanej žalobe v potrebe ustálenia aktívnej vecnej legitimácie

žalovaného ako žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/25/2020.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej
inštancie o tom, že skôr začaté konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/25/2020,
bráni prebiehajúcemu konaniu pod sp. zn. 23C/3/2021, pretože je daná totožnosť sporu, a to z hľadiska

totožnosti sporových strán, ktoré vystupujú v oboch konaniach v opačnom procesnom postavení, ako
aj z hľadiska totožnosti predmetu sporu. Tá je daná tým, že v konaní o zaplatenie sumy 106.000 eur s
príslušenstvom bude Okresný súd Bratislava I posudzovať existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
(v prebiehajúcom konaní žalovaného), pričom ako prejudiciálnu otázku bude riešiť existenciu alebo
neexistenciu jeho pohľadávky (záväzku žalovaného) vyplývajúcej zo zmluvy o postúpení pohľadávky

zo dňa 23.06.2020, vrátane jej platnosti, a teda sa bude prejudiciálne zaoberať takými skutočnosťami,
ktoré by predstavovali základné otázky v konaní o určovacej žalobe (o určenie neexistencie záväzku
žalobcu zo zmluvy o postúpení pohľadávky), ktorá je predmetom prebiehajúceho konania. Nie je pritom
podstatné, a v tomto smere sa preto nemožno stotožniť s odvolacou argumentáciou žalobcu, že tieto
evidentne sporné otázky nenájdu svoje priame vyjadrenie v enunciáte súdneho rozhodnutia, keďže ich

vyriešenie bude vyjadrené v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (sp. zn. 11C/25/2020), a to, či už
OkresnýsúdBratislavaIžalobevyhoviealebotútoakonedôvodnúzamietne.Vkonaníozaplateniesumy
106.000 eur s príslušenstvom pritom môže žalobca (v procesnom postavení žalovaného) uvádzať všetky
tvrdenia týkajúce sa tak aktívnej vecnej legitimácie, jej absencie, ako aj neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky a neexistencie pôvodného záväzku a predkladať k nim dôkazy, s ktorými sa bude Okresný

súd Bratislava I povinný zaoberať a prejudiciálne ich vyhodnotiť. V tomto smere dokonca žalobcovi nič
nebráni v tom, aby postupom podľa § 214 ods. 2 C.s.p. navrhol medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť o
(ne)existencii jeho záväzku voči žalovanému vyplývajúceho zo zmluvy o postúpení pohľadávky, a tak si
zabezpečiť súdne rozhodnutie, ktorého vydania sa domáhal v prebiehajúcom konaní.

13. Možno teda uzavrieť, že konanie o zaplatenie sumy 106.000 eur s príslušenstvom predstavuje
prekážku litispendencie pre konanie o určenie neexistencie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o
postúpení pohľadávky, nakoľko otázka, či tu právo (v danom prípade povinnosť) je alebo nie je bude
posúdená v konaní o žalobe na plnenie vychádzajúcej z toho istého právneho vzťahu. Na uvedenom
základe odvolací súd napadnuté uznesenie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

potvrdil.

14. Odvolacím súdom prijatý právny názor pritom v plnej miere korešponduje i s aktuálnou súdnou
praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý i v podmienkach nového civilného procesného
kódexu zotrval na doterajšej stabilnej súdnej judikatúre, podľa ktorej skôr začaté a prebiehajúce konanie

medzi tými istými subjektami, i keď v opačnom procesnom postavení, ktorého predmetom je splnenie
povinnosti, tvorí prekážku litispendencie vo vzťahu k určovacej žalobe, vychádzajúcej z toho istého
skutku, ktorý bude predmetom právnej kvalifikácie v konaní o plnenie (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 04.09.2018, vo veci sp. zn. 8Cdo 125/2016).

15. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech,
nepriznal proti žalobcovi, ktorý úspech nemal, nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko z
obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).