Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Miroslava Saxová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 23C/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121200442
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Saxová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:1121200442.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v sporovej veci žalobcu: Business Legal, s.r.o., IČO: 47 352 566, Tallerova 4,
Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., IČO: 36 837 857, Piaristická 46,
Trenčín, proti žalovanému: R. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX/X, T., o určenie neexistencie záväzku,
takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15. 01. 2021 sa žalobca domáha vydania rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že záväzok žalobcu voči žalovanému, ktorý mu mal vzniknúť z titulu Zmluvy o
postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 23. 06. 2020 medzi spoločnosťou STAVOPRAC, s.r.o. so sídlom
Nižný koniec 26/25, 029 56 W., ako postupcom na postupníka, R. J., nar. XX. XX. XXXX, neexistuje.

2. Žalobu odôvodňuje tým, že na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/25/2020 sa žalovaný
voči nemu domáha zaplatenia sumy 106.000 eur s príslušenstvom titulom vyššie uvedenej zmluvy o
postúpení pohľadávky uzatvorenej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca špecifikovanú
pohľadávku a tým aj aktívnu vecnú legitimáciu žalovaného v konaní sp. zn. 11C/25/2020 neuznáva,
čo do právneho dôvodu aj výšky, nakoľko táto v špecifikovanom rozsahu neexistuje, a to vzhľadom
na neexistenciu primárneho záväzku zo zmluvy o sprostredkovaní kúpy nehnuteľností, resp. zmluvy

o uzatvorení mandátnej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou STAVOPRAC, s.r.o.. Podanie tejto
žaloby odôvodnil potrebou unesenia dôkazného bremena v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 11C/25/2020. Uviedol tiež, že o existencii údajnej zmluvy o postúpení pohľadávky sa mal
dozvedieť až z obsahu podanej žaloby vo veci sp. zn. 11C/25/2020, nakoľko postúpenie záväzku mu
nebolo nikým oznámené. Napadnutá zmluva okrem tvrdenia o neexistencii záväzku podľa žalobcu
nespĺňa všetky zákonom požadované podstatné náležitosti a trpí viacerými vadami spôsobujúcimi

jej absolútnu neplatnosť. Konkrétne poukázal na zásadu nemo plus iuris, nedostatočnú špecifikáciu
predmetu postúpenia, nejednoznačné zadefinovanie výšky odplaty. Ak by súd dospel k záveru o
existencii pohľadávky, má za to, že táto je pre zmenu obsahu nepostúpiteľná. Naliehavý právny záujem
určovacej žaloby odôvodnil najmä potrebou ustálenia aktívnej vecnej legitimácie žalovaného R. J. v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/25/2020. V tomto smere poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/76/2007 publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR č.

5/2009. Dôvodnosť nároku preukazoval pripojenou Zmluvou o postúpení pohľadávky, fotokópiou žaloby
o zaplatenie 106.000 eur s príslušenstvom.

3. Podľa § 131 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len "CSP") žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo
porušeného práva.4. Podľa § 156 CSP konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

5. Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré začalo neskôr.

6. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

7. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

8. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že

konaniu v danej veci bráni prekážka skôr začatého konania, tzv. prekážka litispendencie.

9. Žaloba predstavuje základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa iniciuje sporové súdne konanie
za účelom ochrany ohrozených alebo porušených subjektívnych práv a právom chránených záujmov.
Doručenie žaloby súdu a s tým spojené začatie sporového konania vyvoláva účinky tak v procesnej, ako

aj v hmotnoprávnej rovine. K procesným účinkom patrí predovšetkým vznik procesnoprávneho vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý zakladá prekážku ne bis in idem (nie dvakrát o tom istom) pre vznik
ďalšieho vzťahu na základe totožnej žaloby, t. j. prekážku prejednania a rozhodnutia identických žalôb, a
tovzáujmezachovaniaprincípuprávnejistoty. Civilnýsporovýporiadokpritomvust.§161ods.1ukladá
súdu povinnosť kedykoľvek za konania skúmať splnenie podmienok konania zakladajúcich možnosť

súdu vec prejednať a rozhodnúť. Litispendencia ako tzv. negatívna procesná podmienka upravená v
ust. § 159 CSP tak patrí k procesným prekážkam, na ktoré musí súd prihliadať z úradnej povinnosti,
a pri konštatovaní ktorej musí konanie vždy podľa § 161 ods. 2 CSP zastaviť bez zreteľa na to, kedy
túto prekážku zistí. Spravidla zastaví konanie o žalobe, ktoré začalo neskôr. Rozhodujúcim okamihom
pre posúdenie prekážky litispendencie je stav v čase začatia súdneho konania (viď napr. uznesenie

Ústavného súdu SR zo dňa 21. 10. 2009, sp. zn. I. ÚS 320/2009). Súd k tomuto okamihu skúma, či nie
je medzi tými istými sporovými stranami a o tom istom predmete konania sporu na tom istom alebo
inom súde vedené iné konanie.

10. Podľa právnej teórie a na ňu nadväzujúcej ustálenej súdnej praxe prekážku začatého konania

pre určovaciu žalobu (či už kladnú alebo zápornú) tvorí žaloba na plnenie, ak sa týka toho istého
subjektívneho práva, resp. právneho vzťahu. Rovnako v zmysle konštatnej súdnej praxe právoplatné
rozhodnutie o žalobe na plnenie predstavuje vždy prekážku veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata)
pre žalobu na určenie z dôvodu, že tým bola súčasne posúdená existencia či neexistencia určitého
právneho vzťahu alebo práva, z ktorého bolo žalované o plnenie (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

publikované pod R 110/2003, podporne uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 08. 03. 2007, sp. zn.
26Cdo/2659/2005). Rovnaký predmet konania je pritom daný vtedy, ak nárok alebo stav vymedzený
žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený.

11. V predmetnej veci sa žalobca určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) CSP domáha určenia

neexistencie záväzku, ktorý mu mal voči žalovanému vzniknúť na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 23. 06. 2020. Z podanej, žaloby, k nej
pripojených dôkazov, ako aj z obsahu pripojeného spisového materiálu vedeného na tunajšom súde pod
sp. zn. 11C/25/2020 súd zistil, že v uvedenom skôr začatom konaní žalovaný v pozícii žalobcu uplatňuje
voči nemu peňažnú pohľadávku vo výške 106.000 eur s príslušenstvom, ktorá mala byť predmetom

napádaného postúpenia. Žalobca napáda platnosť zmluvy o postúpení a existenciu postúpenej
pohľadávky v oboch konaniach s tým, že s poukazom na potrebu posúdenia platnosti tejto zmluvy a od
nejsaodvíjajúcejotázkyaktívnejvecnejlegitimáciepostupníkavkonanísp.zn.11C/25/2020sarozhodol
tohto nároku domáhať aj samostatnou určovacou žalobou. Opomína však skutočnosť, že namietaná
otázka existencie záväzku žalobcu voči osobe postupníka (žalobca v konaní sp. zn. 11C/25/2020)

odvíjajúca sa od platnosti zmluvy o postúpení bude prejudiciálne posudzovaná v rámci rozhodovania
súdu o žalobe na plnenie, ktorá v danom prípade predstihla žalobu na určenie. Z uvedených dôvodov
podanie žaloby na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP vytvára prekážku litispendencie (začatého
konania) pre negatívnu určovaciu žalobu, predmetom ktorej bude posúdenie identického záväzku medzirovnakými stranami sporu, t. j. sú splnené podmienky totožnosti predmetu konania ako i totožnosti
strán sporu. Skôr podaná žaloba na plnenie tak konzumuje podanú určovaciu žalobu, predmetom
ktorej je posúdenie existencie totožného záväzku (platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky) medzi

totožnými stranami sporu. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/25/2020 sa rieši
prejudiciálna otázka, ktorá by bola základnou a identickou otázkou ako v konaní o určovacej žalobe. Na
uvedenom nič nemenia ani súdu známe právne názory vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
zo dňa 28. 01. 2009, sp. zn. 1Cdo/76/2007, v ktorom bola v rámci posudzovania naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení v zmysle ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku riešená

výlučne otázka možnosti dlžníka domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky s
poukazom na to, že dlžník nie je zmluvnou stranou tejto zmluvy. Uvedené rozhodnutie tak nerieši vzťah
určovacej žaloby a žaloby na plnenie z pohľadu prekážok konania a jeho závery sa podľa názoru súdu
vzťahujú na prípad, kedy by sa dlžník z dôvodu právnej istoty domáhal posúdenia platnosti zmluvy,
resp. existencie záväzku z tejto zmluvy ešte pred tým, ako by došlo k podaniu žaloby na plnenie. Súd
v tejto súvislosti poukazuje na právne podstatný rozdiel v tom, či skôr došlo k podaniu určovacej žaloby

alebo žaloby na plnenie, nakoľko žaloba na plnenie nevytvára vo vzťahu k skôr podanej určovacej
žalobe prekážku litispendencie. Odhliadnuc od zásady hospodárnosti konania a zabráneniu množenia
sporov, ako argumentácie svedčiacej v prospech konštatovania naliehavého právneho záujmu, rovnako
irelevantná je aj nedôvodná argumentácia žalobcu o potrebe posúdenia otázky existencie/neexistencie
záväzku v samostatnom konaní na základe samostatnej žaloby, nakoľko súd otázku vecnej legitimácie

ako základ pre rozhodnutie veci posudzuje v každom sporovom konaní, a to bez ohľadu na to, či ju strana
namieta alebo nenamieta a strana v záujme úspechu v konaní je za týmto účelom oprávnená tvrdiť a
preukazovať skutočnosti svedčiace v prospech, príp. neprospech záveru o danosti vecnej legitimácie.
Inak povedané nepodanie určovacej žaloby by nemalo vplyv na povinnosť súdu sa vždy najprv zaoberať
otázkou vecnej legitimácie strán sporu.

12.Vzhľadomnauvedenésúdpreexistenciuneodstrániteľnejprekážkykonaniavpodobeskôrzačatého
konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/25/2020, konanie zastavil a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

13. Vzhľadom k tomu, že konanie o žalobe súd zastavil bez toho, aby ju doručoval protistrane, nie je
potrebné, aj keď sa jedná o konečné rozhodnutie vo veci, rozhodovať o vzájomnom vzťahu strán, pokiaľ
ide o náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Odvolanie môže podať strana,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné (§ 358, § 359, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.