Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 1, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 30Cb/124/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117226392
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Bednarčík

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1117226392.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: P.. B.

P., P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, W., proti žalovanému: ADS PROPERTY, s. r. o., so sídlom
Laurinská 2, Bratislava, IČO: 47 679 212, zastúpenému: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, v konaní o určenie neplatnosti uznesenia
valného zhromaždenia,

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že uznesenie č. 1 valného zhromaždenia žalovaného, ktoré sa konalo dňa 11.
augusta 2017 o 9:00 hod. v priestoroch budovy Aupark Tower, Einsteinova 354/24, 851 01 Bratislava,
je n e p l a t n é.

II. Žalobcovisúdpriznávanároknanáhradutrovkonaniavovýške100%vočižalovanému,pričomo
výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 27.10.2017 domáhal proti
žalovanému určenia neplatnosti uznesenia č. 1 valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 11.08.2017,
ktorým valné zhromaždenie odsúhlasilo nasledovné zvýšenie základného imania spoločnosti: Výška
zvýšenia základného imania 70.000 eur (slovom: sedemdesiat tisíc eur); Spôsob zvýšenia základného

imania: prevzatie záväzku X. M., bytom H. XX/XX, XXX XX W. - mestská časť F., Slovenská republika,
dátum narodenia: 14.04.1954 na nový peňažný vklad vo výške 35.000 eur (tridsaťpäťtisíc eur); a
prevzatie záväzku G.. P. L., bytom O. rameno XXXX/X, XXX XX W. - mestská časť O. Q., Slovenská
republika,dátumnarodenia:01.12.1972nanovýpeňažnývkladvovýške35.000eur(tridsaťpäťtisíceur);
Lehota na splatenie nových peňažných vkladov H. M. a G.. P. L.: pred podaním návrhu na zápis zvýšenia
základného imania do obchodného registra. Výška základného imania spoločnosti po jeho zvýšení:
76.000 eur (slovom sedemdesiatšesťtisíc eur). Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že zmluvami

o prevode obchodného podielu zo dňa 04.12.2015 previedol na pána M. a pána G.. L., každému z
menovaných obchodný podiel v žalovanej spoločnosti, ktorému zodpovedal vklad na základnom imaní
vo výške 2.000 eur. Na základe zmlúv o prevode obchodného podielu sa pán M. a G.. L. stali spoločníkmi
v žalovanej spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o., každý v podiele 2.000 eur na základnom imaní. V čl.
II. ods. 2.2 zmlúv o prevode obchodného podielu v spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o., sa zmluvné
strany dohodli na odplate za prevod jedného obchodného podielu vo výške 2.000 eur. Odplaty, ktoré
mali pán M. a G.. L. žalobcovi uhradiť, boli splatné v lehote do 15 dní odo dňa uzatvorenia zmlúv o

prevode obchodného podielu, t.j. 19.12.2015. Keďže pán M. a G.. Grund dohodnuté odplaty žalobcovi
neuhradili, žalobca ich listom zo dňa 11.05.2017 písomne vyzval, aby odplatu uhradili, každý vo výške
2.000 eur, v dodatočnej primeranej 7 dňovej lehote a zároveň ich upozornil na možnosť odstúpenia od
zmluvy o prevode obchodného podielu v prípade, ak odplata nebude žalobcovi uhradená v žalobcomposkytnutej lehote. Výzvu na plnenia prevzal pán XX.XX.XXXX.dňa 15.05.2017 a G.. L. dňa 12.06.2017.
Pán M. a G.. L. napriek výzvam žalobcu na plnenie neuhradili odplaty za prevody obchodných podielov
v spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o., preto žalobca listami zo dňa 21.06.2017 písomne odstúpil od

oboch zmlúv o prevode obchodného podielu. Písomné odstúpenia od zmlúv pán M. a G.. L. prevzali
na osobnom rokovaní dňa 21.06.2017. Listami zo dňa 21.06.2017 žalobca vyzval pán M. a G.. L. aj
na spätný prevod obchodných podielov v spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o., z dôvodu odstúpenia
od nich. Výzvy na vrátenie obchodných podielov v spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. prevzali na
osobnom rokovaní dňa 21.06.2017. Žalobca im určil 3-dňovú lehotu na vrátenie obchodných podielov

v spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o., ktorá uplynula dňa 24.06.2017 a zároveň im predložil aj návrhy
zmlúv o spätnom prevode obchodných podielov v spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o.. Z dôvodu, že pán
M. a G.. L. doposiaľ nevyhoveli žalobcovi a neuzatvorili s ním zmluvy o spätnom prevode obchodných
podielov v spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o., žalobca bol nútený domáhať sa nahradenia prejavu
ich vôle smerujúcemu k obnoveniu žalobcu ako jediného spoločníka v spoločnosti ADS PROPERTY,
s.r.o., a to v súlade so znením zmlúv o spätnom prevode obchodných podielov, ktoré im žalobca zaslal,

pričom súdne konanie v tejto veci prebieha na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 23 Cb 136/2017.
Naopak pán M. a G.. L. aj naďalej pokračujú v protiprávnom konaní, ktorým hrubo poškodzujú záujmy
žalovaného. Žalovaná spoločnosť má v súčasnosti v obchodnom registri zapísaných 3 spoločníkov, a to
žalobcu s vkladom 2.000 eur, a ďalej pána X.XXX a G.. L., ktorých vklad bol takisto po 2.000 eur, avšak
od 15.08.2017 je v obchodnom registri zapísaný pri každom z nich vklad 37.000 eur. Žalobca sa z výpisu

z obchodného registra dozvedel, že ku dňu 15.08.2017 bolo zapísané zvýšenie základného imania
žalovanej spoločnosti zo 6.000 eur na 76.000 eur, a to tak, že obchodný podiel pána M. v žalovanej
spoločnosti sa zvýšil z 2.000 eur na 37.000 eur a takisto obchodný podiel G.. L. v žalovanej spoločnosti
sa zvýšil z 2.000 eur na 37.000 eur. Žalobca nahliadnutím do spisu v obchodnom registri zistil, že k
zvýšeniu základného imania došlo na základe rozhodnutia valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti

zo dňa 11.08.2017. Uvedeného valného zhromaždenia sa žalobca nezúčastnil, nakoľko naň ani nebol
pozvaný. Na rozhodnutie valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti o zvýšení základného imania
je podľa čl. IX ods. 9.10 Spoločenskej zmluvy žalovanej spoločnosti potrebný 100 % súhlas všetkých
spoločníkov žalovanej spoločnosti. Vzhľadom na popis predmetných skutočností dospel žalobca k
záveru, že uznesenie č. 1 prijaté na valnom zhromaždení je neplatné, keďže trpí nasledovnými vadami,

ktorézhrnulv4bodoch.Žalobcanatotovalnézhromaždenienebolvôbecpozvaný.Spoločenskázmluva
žalovanej spoločnosti v čl. IX ods. 9.10 v spojitosti s ods. 9.9 písm. e) vyžaduje, aby s rozhodnutím
valného zhromaždenia o zvýšení základného imania súhlasili všetci jej spoločníci a súhlas žalobcu na
toto rozhodnutie nebol daný. Predmetné valné zhromaždenie v rozpore s § 143 ObZ rozhodlo o tom,
že základné imanie spoločnosti sa zvýši prevzatím záväzkov na vklad len zo strany pána M. a G.. L..

Zo zápisnice o konaní valného zhromaždenia spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. nie je zrejmé, či ide
o mimoriadne valné zhromaždenie alebo riadne valné zhromaždenie. Týmto postupom, keď sa pán M.
a pán L., ktorí sa aj po odstúpení od zmlúv o prevode obchodných podielov zo strany žalobcu naďalej
vydávajúzaspoločníkovžalovanejspoločnosti,došlokporušeniuprávžalobcuakospoločníkažalovanej
spoločnosti, a to tým, že o uznesení týkajúcom sa zvýšenia základného imania bolo rozhodnuté bez

účasti žalobcu, a to napriek tomu, že v zmysle Spoločenskej zmluvy žalovanej spoločnosti je na takéto
rozhodnutie potrebný súhlas 100 % spoločníkov spoločnosti, čím došlo k porušeniu práv žalobcu ako
spoločníka žalovanej spoločnosti.

2. Žalovaný sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 10.07.2019 tak, že zo strany spoločníkov pána M.

a G.. L. bol podaný na Okresný súd Bratislava I návrh na zosúladenie stavu zápisu údajov v obchodnom
registri so skutočným právnym stavom podľa § 289 a nasl. CMP týkajúci sa žalovaného ako zapísanej
osoby.

3. Žalobca sa vyjadril v replike doručenej súdu dňa 18.10.2018 tak, že poukázal na judikatúru

všeobecných súdov, vrátane judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo záverov ktorých
vyplýva, že nedodržanie kogentne ustanoveného postupu zvolávania valného zhromaždenia v
obchodnej spoločnosti je dôvodom na vyslovenie neplatnosti rozhodnutí, ktoré boli prijaté na valnom
zhromaždení zvolanom nesprávnym postupom (bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
27.04.2016, sp. zn. 5 Obdo 69/2015). Ďalej poukázal na § 143 ods. 1 ObZ, ktorý je potrebné

aplikovať v danom prípade z dôvodu, že spoločenská zmluva žalovaného neurčuje inak. Nedodržanie
zákonom stanoveného postupu, keď P.. P. nebola ani len ponúknutá možnosť zúčastniť sa na zvyšovaní
základného imania a v kontexte skutočnosti, že v dôsledku odstúpenia od zmlúv o prevode obchodných
podielov, G.. L. a pána M. nie je možné považovať za iných, ako domnelých spoločníkov žalovaného,je z formálneho hľadiska prejavom zneužitia formálnych práv spoločníkov. V tomto smere poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.12.2015, sp. zn. 2 Cob 75/2015, podľa
ktorého ,,podľa súdu napadnutým rozhodnutím bola porušená tak spoločenská zmluva, ako aj zákon,

konkrétne § 56a ObZ. Za rozhodujúce súd považoval porušenie zákona, t.j. že prijatím napadnutého
uznesenia došlo k zneužitiu práv spoločníkov, ktorí majú väčšinu hlasov v spoločnosti. Ustanovenie §
56a ObZ vychádza zo zásady, že výkon práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť rozpore s dobrými mravmi. Túto zásadu je možné
podľa § 1 ods. 2 ObZ aplikovať aj na vzťahy medzi spoločníkmi obchodnej spoločnosti. Rovnako §

56a vychádza aj zo všeobecného zákazu zneužívať práva v obchodných vzťahoch uvedeného v §
265 ObZ, podľa ktorého výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva
právnu ochranu. Súd konštatoval, že obaja spoločníci konali v zhode, po vzájomnej dohode ako
konatelia spoločne predkladali návrh uznesenia na zvýšenie základného imania, spoločne oznamovali
navrhovateľovi výsledok hlasovania, spoločne urobili úplne rovnaké vyhlásenia o prevzatí záväzku na
novévkladyaobajanarazvhotovostisplatilisvojevklady.Nazákladeuvedenéhosúdnemalpochybnosti

o tom, že napadnutým rozhodnutím bol navrhovateľ znevýhodnený zo strany ostatných spoločníkov
zneužívajúcim spôsobom. Súd uviedol, že ďalší, nie rozhodujúci, dôvod pre vyslovenie neplatnosti
uznesenia o zvýšení základného imania bol formálny - porušenie spoločenskej zmluvy. Spoločenská
zmluva predstavuje základnú dohodu spoločníkov, ktorú je potrebné bez výhrad rešpektovať“ (bližšie
pozri rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 2 Cob/75/2015). Ohľadom vyjadrenia žalovaného

zo dňa 10.07.2018 poukázal na skutočnosť, že žalovaný nijako nepopiera skutkové tvrdenia
uvedené v žalobe, nepopiera ani dôvody neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia žalovaného,
nepredkladá súdu žiadne iné tvrdenia, ktoré by boli iné, ako tie skutkové okolnosti, na ktoré žalobca
poukázal, preto by súd mal vychádzať z premisy, že skutkové okolnosti sporových strán sú nesporné v
zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP. K tvrdeniu žalovaného o tom, že má mať vedomosť, že I. L. a pán

M. mali podať návrh na zosúladenie údajov podľa ustanovenia § 289 a nasl. CMP, nemá žiadny právny
význam k meritu sporu. Akýkoľvek zosúlaďovací návrh nie je prekážkou v tomto sporovom konaní.

4. Ďalšie skutočnosti doplnil žalobca v replike doručenej tunajšiemu súdu dňa 25.03.2019 s tým, že
zdôraznil, že žalobca sa neplatného valného zhromaždenia nezúčastnil, nakoľko naň nebol riadne

pozvaný písomnou pozvánkou aspoň 15 dní vopred v zmysle ods. 9.8 Spoločenskej zmluvy žalovaného
a o jeho konaní, ako ani o jeho programe tak vôbec nevedel. V dôsledku prijatého neplatného uznesenia
klesol obchodný podiel žalobcu na základnom imaní žalovaného zapísaný v obchodnom registri
nezákonným spôsobom z 33.3% na približne 2,6%. Ako dôvody neplatnosti predmetného uznesenia
valného zhromaždenia žalobca poukázal na ods. 9.9 písm. e) v spojení s ods. 9.10 Spoločenskej zmluvy

žalovaného je na rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania spoločnosti ADS PROPERY,
s.r.o. potrebný súhlas všetkých spoločníkov, pričom zo zápisnice z neplatného valného zhromaždenia
je zrejmé, že žalobca nielenže nehlasoval za prijatie uznesenia, ale nebol na neplatnom valnom
zhromaždení ani prítomný. Žalobca bol v čase konania neplatného valného zhromaždenia riadnym
spoločníkom žalovaného s minimálne 1/3 obchodným podielom a bol riadne zapísaný v obchodnom

registri. V spojení so skutočnosťou, že Spoločenská zmluva je vzhľadom na znenie § 127 ods. 4 ObZ
v spojení s § 125 ods. 1 písm. e) ObZ rozhodujúca pre určenie výšky hlasovacích práv potrebných na
schválenie zvýšenia základného imania je bez ďalšieho zrejmé, že uznesenie bolo neplatné, lebo zaň
nehlasovalivšetcispoločnícižalovaného.Žalobcadodal,žeuznesenieboloneplatnéajzviacerýchiných
dôvodov,atokonkrétne:G..L.apánM.vôbecnebolispoločníkmižalovaného;žalobcanebolnaneplatné

valné zhromaždenie v rozpore so znením Spoločenskej zmluvy žalovaného a ObZ vôbec pozvaný a o
jeho konaní nevedel; zvýšenie základného imania bolo realizované len podvodným prevzatím záväzkov
na nové vklady zo strany pána X a G.. M., čím bolo porušené právo žalobcu ako spoločníka žalovaného
na prednostné prevzatie záväzku na nový vklad v pomere jeho obchodného podielu v zmysle § 143 ods.
1 ObZ; zvýšenie základného imania bolo účelové a fiktívne bez reálneho dôvodu a jeho jediným cieľom

bolazmenavlastníckychpomerovmedzispoločníkmi.Akbyuznesenieneboloneplatnézinýchdôvodov,
bolo by neplatné pre jednoznačný rozpor so zákonom, konkrétne so zákazom zneužitia práva v zmysle
§ 56a ObZ. Všetky vyššie uvedené dôvody neplatnosti uznesenia však nie je potrebné dokazovať,
nakoľko uznesenie je bez ďalšieho jednoznačne neplatné pre priamy rozpor so Spoločenskou zmluvou
ADS PROPERTY, s.r.o.. Ďalej upozornil, že po nahliadnutí do návrhu na zosúladenie údajov v konaní

sp. zn. 33 Exre 572/2018 žalobca konštatuje, že G.. L. a pán M., ako spoločníci ADS PROPERTY,
s.r.o., vedome a úmyselne prijali nezákonné uznesenie, túto nezákonnosť sami uznávajú a potvrdzujú
obsahové aj právne argumenty žalobcu, nakoľko v návrhu žiadajú v konaní o zosúladenie údajov výmaz
„nesprávne zapísanej“ výšky základného imania, resp. vkladov ich samotných do základného imania,čím v konečnom dôsledku navrhujú zápis údajov, ktoré boli v obchodnom registri zapísané pred prijatím
uznesenia na neplatnom valnom zhromaždení.

5.Žalovanývduplikedoručenejsúdudňa22.10.2019zdôraznil,ževzmysležalobnejodpovedeanávrhu
na zosúladenie údajov v obchodnom registri, uznáva, že rozhodnutie valného zhromaždenia zo dňa
11.08.2017 je neplatné. Následne vysvetlil dôvody a príčiny vyhotovenej právnej analýzy a podaného
návrhu na zosúladenie údajov zapísaných o spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o..

6. Predseda tunajšieho súdu uznesením zo dňa 21.10.2019, č.k. 30 Cb 124/2017-163 vylúčil z
prejednávania a rozhodovania predmetného sporu sudkyňu Okresného súdu Bratislava I JUDr. Miriam
Repákovú. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 10.02.2020, č.k. 3 Ncb 2/2020-274 vylúčil z
prejednávania a rozhodovania predmetného sporu sudkyňu Okresného súdu Bratislava I JUDr. Gabrielu
Buľubášovú. Následne predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením zo dňa 21. júla
2020, č.k. 1 Ndob 7/2020-336 vylúčil sudkyňu JUDr. Lenku Praženkovú z prejednávania a rozhodovania

veci vedenej na Najvyššom súde pod sp. zn. 1 Ndob 7/2020 a ako tretiu členku senátu 1O určil sukyňu
JUDr. Janu Hullovú. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 21.07.2020, č.k. 1 Ndob
7/2020-338 rozhodol, že sudkyne Krajského súdu v Bratislave JUDr. Dana Štiffalovičová, JUDr. Elena
Kúšová a JUDr. Tatiana Pastieriková, nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na
Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4 Ncb 10/2020. Následne Krajský súd v Bratislave uznesením

zo dňa 02.09.2020, č.k. 4 Ncb 10/2020-344 rozhodol tak, že sudkyňa Okresného súdu Bratislava I
JUDr. Antónia Bednarčík nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci a návrhu
na prikázanie predmetného sporu inému okresnému súdu mimo obvodu Krajského súdu v Bratislave,
nevyhovel.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, ako aj ďalšími
listinami pripojenými k spisu a ustálil nasledovný skutkový stav.

8. Na pojednávaní dňa 01.12.2020 sa žalovaný opätovne vyjadril tak, že súhlasí s tým, že predmetné
uznesenie valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 11.08.2017 je neplatné, avšak nesúhlasí

s tvrdením žalobcu týkajúceho sa toho, že pán G. a E.. W. sú len domnelými spoločníkmi spoločnosti
žalovaného. V tomto smere poukázal na iné konanie, v ktorom sa rieši predmetná otázka. Na dopyt súdu
žalovaný uviedol, že konanie o nahradenie prejavu vôle na Okresnom súde Bratislava V vedenom pod
sp zn. 23 Cb 136/2017 je prerušené do skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k obchodným
podielom, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 35 Cb 161/2017. Súd na

predmetnom pojednávaní konal v neprítomnosti žalobcu, keďže sa nariadeného pojednávania bez
ospravedlnenia napriek predvolaniu nezúčastnil, čím boli splnené podmienky vykonať pojednávanie v
jeho neprítomnosti. Súdu bolo až dodatočne dňa 01.12.2020 o 18:21 hod. doručené ospravedlnenie
žalobcu so žiadosťou o vytýčenie iného termínu pojednávania (č.l. 378 spisu). Z overeného podpisu
žalobcu je zrejmé, že predmetná žiadosť bola vyhotovená žalobcom a elektronicky podpísaná dňa

01.12.2020 o 17.08 hod. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že súd v čase konania pojednávania dňa
01.12.2020 o 09:00 hod. ospravedlnenie žalobcu so žiadosťou o odročenie pojednávania k dispozícii
nemal (a ani mať nemohol), teda predmetné podanie nebolo doručené včas.

9. Na pojednávaní konanom dňa 01.12.2020 súd zamietol návrh žalobcu na pripojenie spisu z

Obchodného registra SR vedenom pod sp. zn. 6 Re 2825/2017 (návrh uvedený v sprievodnom liste
s predložením dôkazom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.05.2018-č.l.18), keďže súd nepovažoval
pripojenie spisu pre rozhodnutie v merite veci za potrebné a účelné. Rovnako tak by predmetné
pripojenie spisu nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti.

10. Zo všeobecne známych verejne dostupných informácií vyplývajúcich z úplného výpisu z obchodného
vestníka č. 190/2020 žalovaného súd zistil, že konateľom spoločnosti podľa zapísaných údajov je
XX.XX.XXXX P. L. so vznikom funkcie dňa 04.12.2015 a H. XX.XX.XXXX.so vznikom funkcie dňa
04.12.2015. Konanie menom spoločnosti je upravené tak, že v mene spoločnosti sú oprávnení konať
vždy aspoň dvaja konatelia spoločne. Spoločníkmi v predmetnej spoločnosti sú P.B. P., X.XXX s výškou

vkladu 2.000 eur a G.. P. XX.XXXa H. M. obaja s rovnakou výškou vkladu 37.000 eur. Výška základného
imania spoločnosti je podľa zapísaných údajov 76.000 eur.11. Zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. vyplýva, že valné
zhromaždenie sa konalo dňa 11. augusta 2017 o 9:00 hod. v priestoroch budovy Aupark Tower,
Einsteinova 354/24, 851 01 Bratislava, s programom rokovania valného zhromaždenia v bode

1. otvorenie rokovania a voľba predsedajúceho a zapisovateľa; v bode 2. odsúhlasenie zvýšenia
základného imania v spoločnosti; v bode 3. prerokovanie znenia návrhu zmeny zápisu v obchodnom
registri; v bode 4. záver. Na predmetnom valnom zhromaždení boli v zmysle listiny prítomných, ktorá
tvorí prílohu zápisnice, prítomní spoločníci G.. L. a pán M. s obchodným podielom v spoločnosti
zodpovedajúcim vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 2.000 eur každý samostatne,

neprítomný bol spoločník P.. P. s obchodným podielom v spoločnosti zodpovedajúcim vkladu do
základného imania spoločnosti vo výške 2.000 eur. Z bodu 1 zápisnice teda vyplýva, že boli prítomní
spoločníci podľa listiny prítomných, ktorí majú 66,66 % hlasov. Z bodu 2 zápisnice vyplýva, že sa
spoločnosť nachádza v kríze, a preto predseda valného zhromaždenia za účelom jej prekonania
predložil prítomným spoločníkom návrh na prijatie opatrenia na elimináciu tohto stavu, a to zvýšením
základného imania. Predseda valného zhromaždenia spoločnosti predložil valnému zhromaždeniu

návrh na odsúhlasenie zvýšenia základného imania spoločnosti z pôvodných 6.000 eur na 76.000 eur.
Následne bolo prijaté uznesenie č. 1, a to 100 % prítomných spoločníkov nasledovne: Výška zvýšenia
základného imania 70.000 eur (slovom: sedemdesiat tisíc eur); Spôsob zvýšenia základného imania:
prevzatie záväzku X. M., bytom H. XX/XX, XXX XX W. - mestská časť F., Slovenská republika, dátum
narodenia: XX.XXXna nový peňažný vklad vo výške 35.000 eur (tridsaťpäťtisíc eur); a prevzatie záväzku

X. P. L., bytom O. rameno XXXX/X, XXX XX W. - mestská časť O. Q., Slovenská republika, dátum
narodenia: XX.XXX na nový peňažný vklad vo výške 35.000 eur (tridsaťpäťtisíc eur); Lehota na splatenie
nových peňažných vkladov H. M. a G.. P. L.: pred podaním návrhu na zápis zvýšenia základného
imania do obchodného registra. Výška základného imania spoločnosti po jeho zvýšení: 76.000 eur
(slovom sedemdesiatšesťtisíc eur). Z bodu 3 vyplýva, že predseda valného zhromaždenia informoval

prítomných spoločníkov, že konatelia spoločnosti sú povinní zabezpečiť zápis zmien všetkých zákonom
požadovaných údajov do príslušného obchodného registra.

12. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných
náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,

označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

13. Podľa § 151 ods 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

14. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

15. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

16. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

17. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

18. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

19. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

20. Podľa § 56a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v
čase konania mimoriadneho valného zhromaždenia (ďalej len „ObZ“) zneužitie práv spoločníka, najmä
zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, sa zakazuje.

21. Podľa § 56a ods. 2 ObZ akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov
zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje.22.Podľa§122ods.1ObZspoločnícivykonávajúsvojeprávatýkajúcesariadeniaspoločnostiakontroly
jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne
v stanovách.

23. Podľa § 125 ods. 1 písm. e) ObZ valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti.
Do jeho pôsobnosti patrí rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o
nepeňažnom vklade.

24. Podľa § 127 ods. 1 ObZ valné zhromaždenie je schopné uznášania, ak sú prítomní spoločníci, ktorí
majú aspoň polovicu všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

25. Podľa § 127 ods. 1 ObZ počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu
k výške základného imania spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov.

26. Podľa § 127 ods. 3 ObZ valné zhromaždenie rozhoduje prostou väčšinou hlasov prítomných
spoločníkov, ak zákon alebo spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov.

27. Podľa § 127 ods. 4 ObZ na rozhodnutia podľa § 125 ods. 1 písm. a), c), d), e) a i) je vždy potrebný
súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Spoločenská zmluva môže určiť vyšší

počet hlasov potrebných na prijatie týchto rozhodnutí.

28.Podľa§129ods.1ObZtermínaprogramvalnéhozhromaždeniatrebaoznámiťspoločníkomvlehote
určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa
zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

29. Podľa § 131 ods. 1 ObZ každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty,
vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so
stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného

zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od
prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa,
keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

30. Podľa § 131 ods. 2 ObZ súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného

zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva
spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

31. Podľa § 131 ods. 5 ObZ právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého.

32. Podľa § 143 ods. 1 ObZ ak spoločenská zmluva alebo rozhodnutie valného zhromaždenia o zvýšení
základného imania neurčí inak, majú doterajší spoločníci prednostné právo prevziať záväzok na nové
vklady v pomere zodpovedajúcom ich doterajším vkladom, a to v lehote určenej spoločenskou zmluvou,
inak do jedného mesiaca od prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia o výšení základného imania.

33. Zo Spoločenskej zmluvy spoločnosti čl. VI ods. 6.1 vyplýva, že obchodný podiel predstavuje práva a
povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Výška obchodného podielu sa určuje
podľa pomeru vloženého vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti. Podľa čl. IX ods. 9.2 valné
zhromaždenie rozhoduje dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak táto Spoločenská
zmluva neustanovuje inak. Podľa ods. 9.5 valné zhromaždenie sa koná podľa potreby, najmenej

však raz za rok, najneskôr však do 30. júna kalendárneho roka. Podľa ods. 9.8 valné zhromaždenie
zvoláva konateľ písomnou pozvánkou, a to aspoň 15 dní vopred; lehota nemusí byť dodržaná, ak hrozí
nebezpečenstvo z omeškania a s inou lehotou súhlasia všetci spoločníci. Pozvánka musí obsahovať
program rokovania, deň, miesto a čas jeho konania. Ak má byť na valnom zhromaždení schvaľovaná
ročná účtovná závierka a výročná správa o hospodárení, musí byť ich návrh pripojený k pozvánke. Podľa

ods.9.9písm.e)dopôsobnostivalnéhozhromaždeniapatrínajmärozhodovanieozvýšeníaleboznížení
základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade. Podľa ods. 9.10 na rozhodnutia valného
zhromaždenia podľa písm. a), c), d), e), f), j), l), m), n) a o) ods. 9.9 tohto článku Spoločenskej zmluvy je
potrebný súhlas všetkých hlasov všetkých spoločníkov. Na ostatné rozhodnutia valného zhromaždeniajepostačujúcisúhlas2/3väčšinyvšetkýchhlasovspoločníkov.Podľaods.9.15každýspoločník,konateľ,
ako aj osoby určené osobitným zákonom môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia
valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom Spoločenskou zmluvou alebo stanovami, ak boli

vydané. Toto práve zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia
valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o
uznesení dozvedieť.

34. Žalobca sa podanou žalobou domáha neplatnosti prijatého uznesenia na valnom zhromaždení

konanom dňa 11.08.2017 spoločnosti žalovaného. V konaní nebolo sporným, že predmetné valné
zhromaždenie sa konalo za účasti len dvoch spoločníkov, a to pána XX.XX.XXXX a G.. L., pričom
žalobca ako spoločník žalovaného nebol na valné zhromaždenie žalovaného dňa 11.08.2017 pozvaný, a
preto sa ho ani nezúčastnil. Na predmetnom valnom zhromaždení spoločníci pán M. a G.. L. odsúhlasili
zvýšenie základného imania spoločnosti o 70.000 eur, na celkovú sumu 76.000 eur s tým, že títo
spoločníci zároveň prevzali aj záväzok na peňažný vklad každý vo výške 35.000 eur. Predmetné údaje

boli zapísané do Obchodného registra SR.

35. Súd v prvom rade skúmal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),

respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009 ). Ustanovenie § 131 ods. 1 ObZ priznáva každému
spoločníkovi, konateľovi, likvidátorovi, správcovi konkurznej podstaty, vyrovnávaciemu správcovi
alebo členovi dozornej rady právo podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia
valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami.
Rovnaké právo má bývalý spoločník alebo konateľ len za podmienky, že sa ho uznesenie

valného zhromaždenia týka. Právo na podanie žaloby o určenie neplatnosti mimoriadneho valného
zhromaždenia má každý, kto v čase, keď toto právo uplatňuje, spĺňa podmienky stanovené v § 131
ObZ (bližšie pozri
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.03.2006, sp. zn. Obdo V 86/2004).

36. Z vykonaného dokazovania súd jednoznačne ustálil, že žalobcovi 1 svedčí aktívna vecná legitimácia
v predmetnom konaní, nakoľko je preukázateľne spoločníkom spoločnosti žalovaného, a to aj v čase
konania valného zhromaždenia v spojení s ďalšími skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozsudku.

37. Podaná žaloba majúca charakter určovacej žaloby (§ 137 písm. c) CSP) patrí medzi také, pri ktorej

žalobca nemá povinnosť uviesť tvrdenia a preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení - v tomto prípade nie práva, ale právnej skutočnosti (neplatnosti právneho úkonu),
nakoľko tento záujem vyplýva z osobitného predpisu, konkrétne z cit. hmotnoprávneho ustanovenia s §
131 ObZ oprávňujúceho žalobcu ako spoločníka žalovaného podať takúto žalobu.

38. Žalobu žalobca podal v prekluzívnej lehote vyplývajúcej z § 131 ods. 1 vety tretej ObZ, nakoľko
napadnuté uznesenie bolo prijaté dňa 11.08.2019 a žaloba bola na súd doručená dňa 27.10.2017. V
tomto smere súd upozorňuje, že lehota pre podanie žaloby o vyslovenie neplatnosti uznesení valného
zhromaždenia podľa § 131 ods. 1 ObZ je lehotou hmotnoprávnou. Toto právo je obmedzené zákonnou
lehotou, v ktorej je treba uplatniť uvedené právo na súde. Márnym uplatnením tejto lehoty právo, ktoré

nebolo uplatnené na súde, zaniká (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo
4/2000). V žalobe je potrebné uviesť všetky dôvody, pre ktoré žalobca považuje prijaté uznesenie za
neplatné, teda všetky skutočnosti, ktoré by mohli spôsobovať neplatnosť prijatého uznesenia pre rozpor
so zákonom alebo stanovami spoločnosti, pretože po uplynutí uvedenej trojmesačnej lehoty už nie je
možné tieto dôvody úspešne dopĺňať.

39. Žalobca v žalobe okrem opisu rozhodujúcich skutočností vymedzil a zhrnul dôvody, pre ktoré sa
domáha určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia v 4 bodoch, ktoré súd v zmysle bodu 38
odôvodnenia rozsudku podrobil prieskumu, a to nasledovne: (i) „Žalobca na toto valné zhromaždenienebol vôbec pozvaný. (ii) Spoločenská zmluva žalovanej spoločnosti v čl. IX ods. 9.10 v spojitosti s
ods. 9.9 písm. e) vyžaduje, aby s rozhodnutím valného zhromaždenia o zvýšení základného imania
súhlasili všetci jej spoločníci a súhlas žalobcu na toto rozhodnutie nebol daný. (iii) Predmetné valné

zhromaždenie v rozpore s § 143 ObZ rozhodlo o tom, že základné imanie spoločnosti sa zvýši prevzatím
záväzkov na vklad len zo strany pána Y. a G.. L.. (iv) Zo zápisnice o konaní valného zhromaždenia
spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. nie je zrejmé, či ide o mimoriadne valné zhromaždenie alebo riadne
valné zhromaždenie“.

40. Právna teória rozlišuje dva prípady zakladajúce neplatnosť uznesení valného zhromaždenia, a to
formálne nedostatky (vady) uznesení a materiálne nedostatky (vady) uznesení. Uznesenie valného
zhromaždenia trpí formálnymi vadami v prípadoch, pokiaľ neboli splnené podmienky, ktoré vyžadujú
právne predpisy, spoločenská zmluva, či stanovy pre prijatie uznesení valného zhromaždenia. Tieto
formálne vady môžeme rozdeliť na vady pri zvolávaní valného zhromaždenia, pri konaní valného
zhromaždenia, a to pri vedení, hlasovaní či nedodržaní predpísanej formy uznesení. Uznesenie

valného zhromaždenia trpí materiálnymi vadami, ak svojím obsahom porušuje kogentné právne
normy, spoločenskú zmluvu alebo stanovy, prípadne porušuje pravidlá poctivého obchodného styku. Z
uvedeného je zrejmé, že predmetné uznesenie súd vyhlási za neplatné z toho dôvodu, že trpí jednak
formálnymi vadami, ktoré nastali v dôsledku nesprávneho zvolania valného zhromaždenia a hlasovania
len dvoma spoločníkmi žalovaného, ale aj materiálnymi vadami, keďže uznesenie prijaté na valnom

zhromaždení je v rozpore so zákonom a Spoločenskou zmluvou žalovaného. Pre vysvetlenie súd
uvádza nasledovné.

41. Súd považoval za splnený aj ďalší predpoklad stanovený v hypotéze ustanovenia § 131 ods. 1 ObZ
pre úspešnosť takej žaloby, a to, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore so zákonom

a stanovami spoločnosti žalovaného, keď sa valného zhromaždenia, na ktorom bolo rozhodnuté o
zvýšení základného imania a prevzatí nového záväzku na vklad, zúčastnili len spoločníci IQ.. L. a
pán M., zatiaľ čo spoločník spoločnosti žalovaného P.. P. nebol na toto valné zhromaždenie pozvaný.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že konaním tohto valného zhromaždenia boli porušené ustanovenia
čl. IX ods. 9.9 písm. e) a ods. 9.10 Spoločenskej zmluvy v spojení s § 127 ods. 4 ObZ, keď na zvýšenie

základného imania nebol daný súhlas všetkých spoločníkov žalovaného, ako aj ods. 9.8 Spoločenskej
zmluvy v spojení s § 129 ods. 1 ObZ, keď nebol na valné zhromaždenie pozvaný spoločník spoločnosti
pán T.. „Dôvodom na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti
súdom môže byť aj nedodržanie postupu pre zvolávanie valného zhromaždenia, určeného zákonom
alebo spoločenskou zmluvou“ (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3 Obo 339/1998). „Spoločnosť s ručením obmedzeným je povinná oznámiť spoločníkom termín a
program valného zhromaždenia písomnou pozvánkou najmenej 15 dní predo dňom jeho konania, ak
spoločenská zmluva neurčuje inak. Nedodržanie tohto postupu môže mať za následok, že súd na návrh
vysloví neplatnosť uznesení prijatých valným zhromaždením“ (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.ObdoV70/2003).Rovnakotaksúdkonštatuje,žeznemožnímúčastijedného

zo spoločníkov na valnom zhromaždení (P.. P. nebol pozvaný), bolo porušené aj ustanovenie § 143 ods.
1 ObZ, keďže P.. P. mal rovnaké prednostné právo ako ostatní dvaja spoločníci prevziať záväzok na
nový vklad zodpovedajúci jeho doterajšiemu vkladu v pomere 1/3.

42. S ohľadom na uvedené, dospel súd k záveru, že prijaté uznesenie na valnom zhromaždení konanom

dňa 11.08.2017 je neplatné. V tomto smere je treba dodať, že každý jeden z vyššie uvedených dôvodov
by bol aj samostatne spôsobilým dôvodom na vyhlásenie súdom prijatého uznesenia za neplatné.
V danom prípade je preto zjavné porušenie práv P.. P., ktorému ako spoločníkovi žalovaného boli
obmedzené jeho práva na riadení a kontrole činnosti samotnej spoločnosti. Týmto postupom žalovaného
boliporušenévyššiecitovanéustanoveniazákonaaSpoločenskejzmluvy,ktoréobmedziliprávažalobcu

ako spoločníka v intenzívnej miere.

43. V danej veci žalobca namietal aj ako vadu konania neoznačenie valného zhromaždenia ako riadneho
alebo mimoriadneho v zápisnici o konaní valného zhromaždenia. V tejto časti súd dáva rovnako tak za
pravdu žalobcovi, avšak konštatuje, že ide o vadu formálneho charakteru, ktorá nespôsobuje neplatnosť

uznesenia valného zhromaždenia.

44. V podaní doručenom dňa 18.10.2018 žalobca namietal aj porušenie § 56a ObZ, avšak tento dôvod
vyhlásenia neplatnosti uznesenia si žalobca uplatnil až po uplynutí 3 mesiacov od konania valnéhozhromaždenia, súd namietanú vadu uznesenia valného zhromaždenia, nepreskúmaval (právo žalobcovi
z uvedeného dôvodu zaniklo, bližšie pozri bod 38 odôvodnenia rozsudku).

45. Na záver súd dodáva, že žalobca v žalobe tvrdil, že XX.XX.XXXX L. a pán M. neuhradili odplaty
za prevod obchodného podielu v spoločnosti žalovaného, napriek písomnej výzve žalobcu, následne
malo dôjsť k odstúpení od zmlúv o prevode obchodných podielov a výzve listami zo dňa 21.06.2017
na spätný prevod obchodných podielov v spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. z dôvodu odstúpenia od
nich. V popísanej veci prebieha konania o nahradenie prejavu vôle na Okresnom súde Bratislava V

pod sp. zn. 23 Cb 136/2017. Tieto skutočnosti žalovaný nerozporoval až do pojednávania konanom
dňa 01.12.2020, keď vyjadril tak, že žalovaný nesúhlasí s predmetnými tvrdeniami žalobcu. Okrem
toho, že žalovaný uplatnil túto námietku po uplynutí sudcovskej koncentrácii konania a súd na ňu
nemusí prihliadať, je treba dodať, že tieto skutočnosti neboli ani účinne popreté v zmysle § 151 ods.
2 CSP, a to v dôsledku absencie esenciálnej náležitosti prípadnej obrany žalovaného v danom konaní
uvedením vlastných skutkových tvrdení k predmetnej otázke. V tejto súvislosti je treba uviesť, že

tieto skutočnosti však žalobca nevymedzil ako dôvod neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia v
prekluzívnej trojmesačnej lehote, ale až v podaní doručenom súdu dňa 18.10.2018 (bližšie pozri bod 38
odôvodnenia rozsudku). Na druhej strane tým, že žalobca tvrdil, že ide o tzv. domnelých spoločníkov
spoločnosti, preukázanie týchto skutočností by malo za následok, že valné zhromaždenie zvolali osoby,
ktoré na to neboli oprávnené. Ak osoba, ktorá nie je oprávnená zvolať valné zhromaždenie, napriek tomu

valné zhromaždenie zvolá, potom udalosti, ktoré nastanú v termíne zvolania, nie sú kvalifikované ako
valné zhromaždenie. Takéto valné zhromaždenie je potom možné nazvať fiktívnym a uznesenia na ňom
prijatými ničotnými. Súd však zdôrazňuje, že žalobca v tomto smere nepredložil v tomto konaní rozhodné
listinné dôkazy na preukázanie týchto skutočností a súd mohol mať s ohľadom na ďalšie prebiehajúce
sporové konania na iných súdoch (konanie o nahradenie prejavu vôle na Okresnom súde Bratislava V

pod sp. zn. 23 Cb 136/2017 a konanie o určenie vlastníctva obchodných podielov na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 35 Cb 161/2017) oprávnenú pochybnosť o „nesporných tvrdeniach strán“ v
zmysle 186 ods. 2 CSP, na základe ktorých by rozhodnutie o fiktívnosti valného zhromaždenia založil
(a v prípade ktorých by na prekluzívnu lehotu uvedenú v § 131 ods. 1 ObZ nebolo potrebné prihliadať).
Keďže v predmetnom konaní vzhľadom na zjavné vady uznesenia valného zhromaždenia konaného dňa

11.08.2017 bolo možné rozhodnúť okamžite a samostatne, bez výsledku v sporových konaniach, kde
sa riešia tieto otázky, ktoré by mohli mať význam na posúdenie otázky fiktívnosti valného zhromaždenia,
súd v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania rozhodol bez toho, aby prerušil toto konanie
v zmysle § 164 CSP (ide o fakultatívnu možnosť súdu). V tomto smere je treba upozorniť aj na tú
skutočnosť, že súd dal prednosť vyriešeniu právnej neistoty a pomerov medzi stranami konania najmä

s ohľadom na tvrdenie žalovaného, že uznáva neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia konaného
dňa 11.08.2017.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. O nároku na náhradu trov konania žalobcu rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu 100% voči žalovanému. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /Exekučný poriadok/.