Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/345/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114212250
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114212250.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a

členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Home
Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zast. Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ
GABRIELA, s.r.o., 1. mája 173/11, Trenčín, proti žalovanému: I. X., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, XXX XX
H., o zaplatenie sumy 2697,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 23.10.2015, č.k. 23C/61/2014-76, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1
605,33 eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 605, 33 eur od 23.4.2014 do zaplatenia

a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania si vyhradil právo rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti
vo veci samej.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1,2,3, § 53 ods.
4 písm. k), § 53 ods. 5,6, § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), § 497 zákona č. 513/2001 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), §
1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 2 písm. d), g),h), § 9 ods. 1,2 § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 7 ods. 1,2 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) a vecne tým, že zmluvný vzťah
zo zmluvy o úvere posúdil podľa ust. § 52 ods. 1) Občianskeho zákonníka ako vzťah spotrebiteľský.
Nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala viaceré náležitosti
tak, ako sú predpísané ustanovením § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, súd prvej inštancie
aplikoval ust. § 11 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a určil, že poskytnutý úver je
bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k uvedenému považoval súd prvej inštancie za dôvodné priznať

žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1 605,33 eur predstavujúcej rozdiel medzi sumou
poskytnutého úveru a sumou úhrad žalovaného (2 300 - 694,67) a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd prvej inštancie mu
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z dlžnej sumy aj úroky z omeškania, ktorých výšku stanovil v súlade
s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády“).

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“) tak, že o nich rozhodne
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.4. Proti uvedenému rozhodnutiu v prisudzujúcom výroku a výroku o trovách konania podal v zákonnej
lehote odvolanie žalovaný. Namietal výšku priznaných úrokov z omeškania z dôvodu ich neprimeranej
výšky. Uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci nezohľadnil jeho osobnú finančnú situáciu

a majetkovú situáciu, keďže už dlhší čas nemá príjem. Nesúhlasil aj s výrokom o trovách konania, o
ktorých si súd prvej inštancie vyhradil právo rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
odôvodňujúc tým, že v takomto prípade už nebude mať možnosť odvolať sa voči výške trov konania. Z
uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

6. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval
v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len " C.s.p." ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súdprvejinštancie(§383C.s.p.).Zobsahupodaniažalovanéhoodvolacísúdustálipredmetodvolacieho
prieskumu vo vzťahu k prisudzujúcemu výroku napadnutého rozhodnutia a výroku o trovách konania.

7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli
v neprospech strany.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods.
1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v

ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval
ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd
prvejinštancieriadnezistilskutkovýstavveci,keďvykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnazistenie
rozhodujúcich skutočností ( § 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel

k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne
odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

10. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.).

11. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 14.12.2010 žalobca poskytol žalovanému na základe Úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 8.12.2010 (ďalej len „úverová zmluva“) úver vo výške 2 300 eur.
Žalovaný bol povinný dlh uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 53,78 eur, bankovým
prevodom, lehota splatnosti bola stanovená na 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15- eho dňa

v poslednom mesiaci. Listom zo dňa 28.5.2013 žalobca vyzval žalovaného k splateniu celého úveru,
a to z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy. Z prehľadu čerpania,
splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi celkom sumu vo výške 694,67 eur.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, poukazuje

na správne skutkové zistenia zo strany súdu prvej inštancie a za správny považuje aj právny názor
o spotrebiteľskom charaktere uzavretej zmluvy o úvere, pričom poukazuje na podrobné odôvodnenie
záveru prijatého súdom prvej inštancie o spotrebiteľskom charaktere úveru, s ktorým záverom sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

13. Súd prvej inštancie vo veci použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový
stav ho i správne aplikoval, t. z. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne
závery o právach a povinnostiach strán sporu. Správne posúdil zmluvný vzťah sporových strán ako
vzťah spotrebiteľský a úverovú zmluvu uzavretú stranami sporu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere vzmysle zák. č. 129/2010 Z.z. a správne zameral dokazovanie na zistenie, či zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahuje náležitosti predpísané v § 9 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zmluva uzavretá stranami sporu

neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods.2 písm. f), k) zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, pretože neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a v dôsledku toho je potrebné v zmysle
§ 11 ods.1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý úver považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Z vyššie uvedených dôvodov je záver súdu o tom, že úver poskytnutý žalovanému je

bezúročný a bez poplatkov správny a vecne správne, preto súd prvej inštancie rozhodol, pokiaľ zaviazal
žalovaného iba na zaplatenie istiny úveru so zákonnými úrokmi z omeškania a žalobu vo zvyšku ako
nedôvodnú zamietol. Vychádzajúc z výšky poskytnutého úveru, tak závery súdu prvej inštancie, ktorými
posúdil žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 1 605,33 eur ako dôvodnú, majú oporu vo vykonanom
dokazovaní a odvolací súd konštatuje ich vecnú správnosť.

14. K odvolateľom namietanej výške priznaných úrokov z omeškania odvolací súd uvádza, že v
prejednávanej veci boli žalobcovi priznané úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a nie zmluvne dohodnuté úroky z omeškania. Nakoľko zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu
poskytnutého úveru listom zo dňa 28.5.2013 a žalovaný dlh v stanovej lehote dlh neuhradil, dostal
sa tak do omeškania s plnením a žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania ( ust. § 517 ods.

2 Občianskeho zákonníka), ktorých výška je upravená osobitným predpisom, a to Nariadením vlády.
Vzhľadom k tomu, že žalobca si nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo vzťahu k žalovanému
uplatnil, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
priznal, pričom pri stanovení doby od kedy úroky z omeškania priznal bol viazaný žalobou žalobcu,
ktorý si úroky z omeškania uplatnil až odo dňa 23.4.2014, i keď mu tento nárok vznikol už prvým dňom

nasledujúcim po uplynutí stanovenej lehoty na plnenie. Odvolací súd tak konštatuje správnosť výšky
priznaných úrokov z omeškania, ktoré súd prvej inštancie stanovil v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády,
účinného k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a to vo výške 8,5% ročne.

15. K námietkam odvolateľa, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri rozhodovaní jeho osobnú finančnú

situáciu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vo veci rozhodoval podľa ust. O.s.p. platných v
čase rozhodovania. Procesná norma (ust. § 160 ods. 1 O.s.p.) ako hlavné (prioritné)
pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu (t.j. je možná
i bez návrhu dlžníka, spravidla však je s ním spojená), že peňažné plnenie v

konkrétnom prípade sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd. Podľa
ustálenej súdnej praxe, hľadiskami pre úvahu súdu o priznaní výhody splácania dlhu v mesačných
splátkach, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť dlžníka i v konaní prejavená jeho
snaha splniť záväzok, možnosť žalobcu domáhať sa celého plnenia v prípade nedodržania jednotlivých
splátok, ako aj skutočnosť, či povolenie splátok v riešenom prípade nebude pre žalobcu (vzhľadom na

jeho osobné pomery) príliš ťaživé. Stanovenie dlhšej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok dlžníkovi
teda nie je závislé od návrhu účastníka, ale súd je oprávnený sám zvážiť, či povolenie tejto výhody je
vhodnésozreteľomnasociálnepomerytoho,komusapovinnosťplneniaukladá,navýškuprisudzovanej
sumy alebo na iné okolnosti prípadu. Na tomto mieste dáva odvolací súd odvolateľovi do pozornosti,
že súd prvej inštancie už postupom podľa ust. § 160 O.s.p. určil na plnenie lehotu dlhšiu než tri dni

od právoplatnosti rozsudku, a to lehotu na plnenie v rozsahu 30 dní. Vzhľadom k uvedenému posúdil
odvolací súd námietky odvolateľa aj v tejto časti ako nedôvodné. Uvedené však nie je prekážkou, aby
žalovaný aj po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej požiadal žalobcu o možnosť dlh uhradiť v
splátkach.

16. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa k výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že ust. §
151 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 umožňovalo súdu prvej inštancie o trovách konania
rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie
rozhodne o náhrade trov konania samostatným uznesením, a to až po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd odvolanie žalovaného vo vzťahu k výroku o trovách

konania posúdil ako predčasne podané.

17. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia v napadnutom
prisudzujúcom výroku a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom prisudzujúcom výroku podľa §387 ods. 2 C.s.p. (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ) ako vecne a právne
správne potvrdil.

18. Keďže súd prvej inštancie o trovách konania nerozhodol, nemôže odvolací súd rozhodovať o trovách
odvolacieho konania. S poukazom na čl. 4 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať
a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná
a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, odvolací súd uzatvára,

že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, v ktorom bude rozhodovať
o trovách prvoinštančného konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).