Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 3, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Sa/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120209871
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:5120209871.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. Prípravný výbor KNM Odbory, so sídlom: ČSA
1306/7/H, 024 04 Kysucké Nové Mesto, 2. KNM Odbory, so sídlom: ČSA 1306/7/H, 024 04 Kysucké
Nové Mesto, 3. Prípravný výbor EuroOmbudsman, so sídlom: Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké
Nové Mesto, 4. EuroOmbudsman, so sídlom: Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v

konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 04.09.2020, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 8.09.2020, postúpenou
Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.04.2021 uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/139/2020

zo dňa 09.03.2021, právoplatným dňa 21.04.2021, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej
správy, vedenom na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) pod sp. zn. 7Sa/49/2021,
sa žalobcovia v prvom až štvrtom rade domáhali preskúmania zákonnosti postupu žalovaného č.
VVS/1-2200/90-2980 (ozn. ako „Upozornenie“) zo dňa 29.06.2015 a určenia vzniku právnej subjektivity
žalobcov v druhom až štvrtom rade dňom nasledujúcim po dni, kedy bol elektronický návrh na
zaevidovanie odborovej registrácie žalovanému doručený. Upozornením č. VVS/1-2200/90-2980

žalovanýrozhodovalonávrhužalobcovnazaevidovanieodborovejorganizáciepodľazákonač.83/1990
Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o združovaní občanov“) na
základe predložených stanov.

2. Po oboznámení sa s obsahom predložených podkladov, žalovaný Upozornením č.
VVS/1-2200/90-2980 zo dňa 29.06.2015, splnomocnenca prípravného výboru upozornil na nedostatky

podaného návrhu, a to že predložený návrh nebol autorizovaný tromi zaručenými elektronickými
podpismi členov a splnomocnenca prípravného výboru v súlade s ustanovením § 23 ods. 1 zákona
č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente) a
taktiež, že predložené stanovy nespĺňajú podmienky pre vznik odborovej organizácie a nenapĺňajú
podstatu odborovej organizácie tak, ako je uvedené v ustanovení § 6 ods. 2 zákona o združovaní

občanov. K predloženým stanovám organizácie žalovaný uviedol, že z ich obsahu nevyplýva pôsobenie
navrhovanej organizácie pri konkrétnom zamestnávateľovi a ani v rámci niektorého z odvetví a teda
navrhovanáorganizácianemácharakterodborovejorganizácie,ktorejúčelomjepresadzovaniezáujmov
zamestnancov.
3. Správny súd z úradnej činnosti a z obsahu spisového materiálu zistil, že žalobcovia v predmetnej
veci napadli Upozornenie č. VVS/1-2200/90-2980 zo dňa 29.06.2015 žalobou podanou na Najvyššom

súde Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd“) dňa 17.07.2015. V uvedenej veci sa žalobcovia
v prvom až treťom rade domáhali preskúmania zákonnosti postupu žalovaného, konkrétne vyjadreniažalovaného (ozn. ako „Upozornenie“) zo dňa 29.06.2015, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 6
ods. 2 zákona o združovaní občanov v znení neskorších predpisov upozornil žalobcov na povinnosť
splneniazákonnýchpodmienokpodanianávrhunaevidenciuzdruženiaodborovejorganizácieazároveň

sa vyjadril k predloženým stanovám organizácie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.
zn. 3Sžnz/5/2015-33 zo dňa 23.11.2016, právoplatným dňa 20.12.2016, rozhodol o postúpení veci
Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie podľa ustanovenia §
18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
4. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 8Sa/1/2017-41 zo dňa 21.03.2018, právoplatným dňa

7.06.2018, postúpil právnu vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky zohľadniac ustanovenia § 11
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), § 9 ods. 1, § 18 ods. 2 a § 31
SSP. V odôvodnení uznesenia správny súd poukázal na Nález Ústavného súdu č. II. ÚS 202/2017-37
zo dňa 25.07.2017, ktorým Ústavný súd rozhodol v analogickej veci, ktorú Najvyšší súd v nadväznosti
na účinnosť SSP od 1.07.2016, postúpil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a rozhodnutie.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3Sžnz/3/2018 zo dňa 22.07.2019, právoplatným

dňa 23.09.2019, žalobu zo dňa 17.07.2015 zamietol. V odôvodnení tohto uznesenia Najvyšší súd
uviedol, že Upozornenie žalovaného č. VVS/1-2200/90-2980 zo dňa 29.06.2015 nepredstavuje
rozhodnutie o odmietnutí registrácie, a preto podanie vo veci samej zo dňa 17.07.2015 neposudzoval
podľa ustanovenia § 391 ods. 1 SSP, ale ako žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa
ustanovenia § 242 a nasl. SSP. Právna vada spočívajúca v nezačatí konania o registrácii do odstránenia

vád, nemá charakter faktického postupu, ale má charakter nečinnosti orgánu verejnej správy. Súdna
ochrana sa preto poskytuje podľa ustanovenia § 242 ods. 1 SSP, pričom zákonnosť upozornenia a
existencia vád návrhu sa skúmajú ako dôvod nečinnosti. Ďalej Najvyšší súd poukázal na ustanovenie § 7
ods.2zákonaozdružovaníobčanov,vzmyslektoréhosakonanieoregistráciinezačne,akpodanýnávrh
na registráciu neobsahuje zákonom predpísané náležitosti uvedené v ustanovení § 6 ods. 2 až 4 tohto

zákona. Z obsahu predložených stanov nevyplývalo pôsobenie navrhovanej organizácie pri konkrétnom
zamestnávateľovi a ani v rámci niektorého z odvetví, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatoval, že navrhovaná odborová organizácia nemá charakter odborovej organizácie, ktorej účelom
je presadzovanie záujmov zamestnancov. Rovnako ani realizácia poslania a hlavné ciele navrhovanej
organizácie uvedené v čl. II. Stanov nespĺňali podmienky pre vznik odborovej a ani zamestnávateľskej

organizácie. V tejto súvislosti Najvyšší súd zdôraznil, že odborové hnutie je špecifická forma združovania
zamestnancov, čo vyplýva z Dohovoru Medzinárodnej Organizácie práce č. 87 o slobode združovania a
ochrane práva odborovo sa organizovať z roku 1948, a ktorý je súčasťou právneho poriadku Slovenskej
republiky uverejneného v Zbierke zákonov ako Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí
č. 489/1990 Zb. Podľa čl. 11 Dohovoru každý členský štát Medzinárodnej organizácie práce, pre ktorý

je tento Dohovor záväzný, sa zaväzuje urobiť všetky potrebné a vhodné opatrenia na zabezpečenie
slobodného výkonu práva odborovo sa organizovať pracovníkom a zamestnávateľom. Z ustanovenia čl.
37 ods. 2 zákona č. 462/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, implicitne
vyplýva, že činnosť odborových organizácií je spojená s určitým podnikom alebo odvetvím. Žalobcovia
v druhom a treťom rade vychádzajúc z obsahu súdneho spisu nemajú procesnú subjektivitu podľa

ustanovenia § 35 ods. 1 SSP, keďže občianske združenie pri žalobcovi v druhom rade nevzniklo a
pri žalobcovi v treťom rade nie sú uvedení jednotliví členovia prípravného výboru ako fyzické osoby s
procesnou subjektivitou. Žalovaný v dôsledku svojho postupu podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o
združovaní občanov nebol nečinný, keďže žalobca v prvom rade konajúci ako splnomocnenec členov
prípravného výboru neodstránil vady stanov a návrhu na registráciu. Na základe vyššie uvedených

skutočností, Najvyšší súd Slovenskej republiky postupoval v súlade s ustanovením § 249 SSP a žalobu
zamietol.
6. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa nečinnosťou orgánu verejnej správy rozumie

stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav,
keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie
9. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa iným zásahom orgánu verejnej správy
rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byťpráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby

a právnickej osoby priamo dotknuté.
10. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 10 SSP, na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné krajské súdy,
ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 13 ods. 1 SSP, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej
správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 13 ods. 2 SSP, ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, je miestne príslušným
krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy.

14. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").
15. Podľa § 98 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak o tej istej veci už bolo
správnym súdom právoplatne rozhodnuté.

16. Podľa § 145 ods. 5 SSP, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať
znova.
17. Krajský súd v Bratislave v súlade s ustanovením § 97 SSP skúmal splnenie zákonných procesných
podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť. Z úradnej činnosti správny súd zistil, že o veci
samej už bolo právoplatne rozhodnuté, a to uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 3Sžnz/3/2018 zo dňa 22.07.2019, právoplatným dňa 23.09.2019. Z daného uznesenia vyplýva, že
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov v prvom až treťom rade proti žalovanému -
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom žalovaného
označeného ako „Upozornenie“ č. VVS/1-2200/90-2980 zo dňa 29.06.2015 rozhodol tak, že žalobu
podľa § 249 SSP zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie §

167 ods. 1 SSP nepriznal. V konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn 7Sa/49/2021
sú v pozícii žalobcov a v pozícii žalovaného totožné subjekty, pričom ide aj o rovnaký predmet súdneho
prieskumu - Upozornenie Ministerstva vnútra č. VVS/1-2200/90-2980 zo dňa 29.06.2015, čím je splnená
podmienka nastúpenia tejto prekážky konania, a to totožnosť žalobcu a predmetu prieskumu.
18. Vtejtosúvislostipovažujesprávnysúdzapotrebnéuviesť,žeprekážkaveciprávoplatnerozhodnutej

(rei iudicatae) je negatívnou procesnou podmienkou, ktorej nedostatok je neodstrániteľný, a na ktorú
správne súdy prihliadajú ex offo. Znamená to, že správny súd nemôže preskúmavať tú istú vec, o ktorej
už bolo právoplatne rozhodnuté. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady - ne bis in idem -
nie dvakrát v tej istej veci.
19. Na základe vyššie uvedeného, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, dospel správny súd

k záveru, že z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, je nevyhnutné správnu žalobu postúpenú
Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.04.2021, v súlade s § 98 ods. 1 písm. a) SSP, odmietnuť, nakoľko
predmetom súdneho prieskumu vo veci vedenej na správnom súde pod sp. zn. 7Sa/49/2021 je rovnaká
právna vec, o akej sa už právoplatne rozhodlo, a to v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej
republiky pod sp. zn. 3Sžnz/3/2018.

20. O náhrade trov konania rozhodol Krajský súd v Bratislave podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave (§ 438 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).