Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 26, 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19C/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719202546
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Tagaj

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6719202546.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobkyne: Z. Z., Q..

E., H.. XX.XX.XXXX, C. D. Č.. XXXX/X, XXX XX E., X. K., zast. JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom, IČO:
37 897 951, so sídlom Sládkovičova č. 2, 960 01 Zvolen, proti žalovanej: M. Ď., Q.. M., H.. XX.XX.XXXX,
C. Z. XXX/XX, XXX XX E., X. K., zast. JUDr. Františkom Vavráčom, advokátom so sídlom Horná 51, 974
01 Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva k pozemkom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa je povinná n a h r a d i ť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní od

právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.05.2019, v znení jej doplnenia zo dňa 14.06.2019,
domáhala voči žalovanej určenia vlastníckeho práva (v spoluvl. pod. 1/1) k pozemkom v obci E.,
katastrálne územie E., vedených v evidencii Okresného úradu E., katastrálny odbor, na liste vlastníctva
XXXX ako (a) pozemok - parcela registra „E“, parc.č. XXXX/X o výmere 2 915 m2 - orná pôda a (b)
pozemok-parcelaregistra„E“,parc.č.XXXX/Xovýmere-3069m2-ornápôda.Uviedla,ževdedičskom
konaní č. D 1870/962 nadobudla v celosti (i) parcelu č. XXXX/X o výmere 2 915 m2, (ii) parcelu č. XXXX/
X o výmere 3 006 m2 a (iii) parcelu č. XXXX/X (roľa) o výmere 224 m2, ktoré v čase dedenia boli vedené

vo vložkách č. XXXX B. XXXX. Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo zapísané do listín
na súčasnom katastrálnom odbore Okresného úradu v E.. Žalobkyňa do dnešného dňa nakladala s
predmetnými nehnuteľnosťami ako so svojimi a od nadobudnutia vlastníckeho práva dedením nerobila
žiadne právne úkony na zmenu vlastníckych pomerov k predmetným nehnuteľnostiam. Po náhodnom
zistení, že výmera pozemkov bola zmenená zásahom štátneho orgánu, požiadala dňa 25. 06. 2014
Okresný úrad E., katastrálny odbor o opravu zápisov na príslušnom LV. Prekvapilo ju, keď jej syn
zistil, že v evidencii na LV XXXX sú iné výmery parciel ako pôvodne dedičstvom nadobudla. Krátko po

tomto zistení si overovala túto skutočnosť u vtedajšieho riaditeľa katastrálneho úradu pána M.. Ten jej
potvrdil a na grafickej mape ukázal že sa jedná o dvojitý zápis pozemkov XXXX/X, XXXX/X a pozemku
registra CKN č. XXX zapísaný v evidencii katastra nehnuteľností. Vlastníctvo predmetných pozemkov
žalobkyne bolo podľa OÚ E., katastrálny odbor nadobudnuté na základe dedičského konania D 1870/92
a zapísané do listu vlastníctva č. XXXX, S. XXX/XX. Do časti D LV poznámky ako : „Nehnuteľnosti v
katastrálnom území E. vedené v listine č. D 1870/92 - 133/93. Parcela XXXX/X bola dovtedy evidovaná
v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX o výmere 2915 m2, druh pozemku roľa. List vlastníctva č. XXXX bol

zrušenýpoložkouvýkazuzmienXXX/XXpriaktualizáciiúdajovkatastrapredzápisomregistraobnovenej
evidencie pozemkov v k. ú. E.. Parcelu registra EKN č. XXXX/X o výmere 3006 m2 druh pozemku
orná pôda (v pozemkovoknižnej vložke roľa) žalobkyňa nadobudla uznesením o dedičstve D 839/63-7.
Vlastníctvo jej bolo zapísané ešte do pozemkovoknižnej vložky č. XXXX. Obidve parcely sa zapísalido listu vlastníctva č. XXXX rozhodnutím o schválení ROEP č. XXXX/XX, zapísaným položkou výkazu
zmien č. XX/XXX. Parcele registra EKN č. XXX/X sa zapísala výmera 164 m2 a parcele registra EKN
č. XXXX sa zapísala výmera 58 m2. Parcelu registra CKN č. XXXX zapísal katastrálny odbor OÚ E. do

listu vlastníctva č. XXX. Po preskúmaní všetkých listín na katastrálnom odbore OÚ E. je preukázané,
že pri tejto parcele je položka výkazu zmien XXX/XX. Touto položkou výkazu zmien bolo zapísané
Osvedčenie o dedičstve D 170/965, Dnot 43/95. Predmetom tohto dedičstva však neboli parcely registra
EKN č. XXXX/X, XXXX/X a ani parcela CKN č. XXXX. V databáze katastrálneho odboru od roku XXXX
je pri parcele registra CKN XXXX vyznačená položka výkazu zmien č. XXX/XX. Táto položka výkazu

zmien sa v zbierke listín nenachádza a nie je ku nej žiadny písomný doklad. Ako vlastník parcely
registra CKN č. XXXX bol zapísaný A. Z., H.. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel a vlastníctvo všetkých
nehnuteľností zapísaných v liste vlastníctva č. XXX prešlo Osvedčením o dedičstve D 170/965, Dnot
43/95, zapísaných položkou výkazu zmien 341/96. Pri ROEP v roku 1999 boli parcely registra EKN č.
XXXX/X B. XXXX/X o časti, ktoré zasahovali do parcely registra CKN č. XXXX vo vlastníctve žalovanej
v súčasnosti zapísanej na LV č. XXXX, aby sa nevytvorilo duplicitné vlastníctvo, čím sa zmenšili výmery

parciel registra EKN č. XXXX/X B. XXXX/X vo vlastníctve žalobkyne. Z uvedeného vyplýva, že pri
parcelách registra G. Č.. XXXX/X B. XXXX/X je potrebné opraviť zákres hraníc týchto parciel v súlade
s pozemkovoknižnou mapou a opraviť výmery týchto parciel v súlade s pozemkovou knihou a právnymi
listinami. Z uvedenej dokumentácie a z rozhodnutí OÚ E. č. W.-X/XXXX, ako aj odvolacieho orgánu
- Okresný úrad Banská Bystrica č. W. XX/XXXX-X zo dňa 25. 01. 2019/Pl vyplýva, že sa jedná o

duplicitné vlastníctvo, pretože vlastníctvo na tento pozemok je zapísané v registri CKN ako parcela
č. XXXX a tiež je zapísané v právoplatných listinách na pozemkovoknižných parcelách č. XXXX/X B.
XXXX/X. V súčasnosti sú parcely vedené na katastrálnom úrade E. na LV č. XXXX a to parcela EKN
č. XXXX/X vo výmere 164 m2 a parcela č. XXXX/X vo výmere 58 m2. Zápis týchto listín však OÚ E.,
katastrálny odbor nezapísal v súlade s týmito listinami. Katastrálny úrad E. nepostupoval v danom čase

v súlade so Zákonom o katastri nehnuteľností. Katastrálny odbor OÚ E. sa začal zaoberať žiadosťou
žalobkyne až v roku 2017 a to na základe opakovaných podnetov zo strany žalobkyne a následne jej
právneho zástupcu. OÚ E., katastrálny odbor vydal rozhodnutia č. k : X/XXXX zo dňa 02. 03. 2018 a
14. 09. 2018 v ktorom opravuje chyby ním spôsobené a odvolací orgán Okresný úrad Banská Bystrica,
odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností Rozhodnutie OÚ E. katastrálneho odboru

vo svojich rozhodnutiach W. XX/XXXX - X zo dňa 25. 07. 2018 a W. XX XXXX-X/PX zo dňa 25. 01.
2019. V obidvoch rozhodnutiach je odporúčané vlastníkom nehnuteľností riešiť vlastnícke vzťahy k
predmetným nehnuteľnostiam súdnou cestou, pretože podľa ich názoru nie je OÚ E. katastrálny odbor
kompetentný na opravu a zápisu vlastníckych práv podľa zbierky listín na príslušných listoch vlastníctva,
resp. na zrušenie jednej z duplicitných listín preukazujúcich vlastnícke právo, hoci z vlastných rozhodnutí

vyplynulo, že chybu v zápisoch spôsobil Okresný úrad, katastrálny odbor svojou nedôslednou prácou
pri vykonávaní a zapísaní zmien vyplývajúcich z ROEP. Zo záverov preverovania právneho stavu a
zápisov jednoznačne vyplynulo, že žalobkyni nebol doručený návrh registra ROEP. Vyjadrenie o tom, že
žalobkyňa mala určitú znalosť, že prebieha zostavovanie registra ROEP, pretože v zozname platcov na
register ROEP zaplatila dňa 27. 08. 1998 vo výške sto korún a teda nepriamo sa z toho dá usudzovať,

že mala určitú známosť o tom, že prebieha zostavovanie registra ROEP považuje za irelevantné,
skôr smiešne a nie ako dôkaz že zápis ROEP-u v KÚ E. prebehlo v zmysle platnej legislatívy, keď z
previerky listín bolo vlastným katastrom preukázané, že žalobkyni nebol doručený žiaden dokument
o skutočnosti, že výmera pozemkov EKN p. č. XXXX/X a p.č. XXXX/X vo vlastníctve žalobkyne bola
znížená v prospech pozemku CKN p. č. XXXX. Vlastníctvo žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam je

nespochybniteľné, pretože je preukázané právnymi titulmi uloženými v zbierke listín na správe katastra
OÚ E., čo je aj správne v rozhodnutí uvedené. Nie je žiaden právny dôvod spochybňovať vlastníctvo
ani vykonanými úpravami ROEP, pretože nebol právny dôvod na zmenšenie parciel XXXX/X B. XXXX/
X v prospech úpravy výmery parcely XXXX, navyše keď v zbierke listín sa nenachádzajú položky
zmien, ktoré sú právnym základom na zmeny, tak ako sú uvedené na LV č. XXX. Je potrebné upraviť

výmeru parciel EKN XXXX/X B. XXXX/X v súčasnosti zapísané na LV č. XXXX ako orná pôda, ktorá
je preukázateľnou výmerou podľa pozemkovoknižných vložiek č. XXXX B. XXXX, teda s právoplatnými
právnymi listinami, uloženými v zbierke listín. V rozhodnutí sa nesprávne uvádza „Parcela registra
CKN č. XXXX sa zapísala do listu vlastníctva č. XXX“. Ona sa sama nezapísala na LV. Zapísal ju
orgán štátnej správy - katastrálny odbor OÚ E.. V rozpore s platnou legislatívou sú zápisy na LV č.

XXX, v súčasnosti LV č. XXXX KÚ E., parcela CKN XXXX vo výmere 5708 m2 druh pozemku orná
pôda pol. vyk. zmien XXX/XX. Na základe šetrenia OÚ E., katastrálneho odboru v zbierke listín sa
nenachádzajú listiny preukazujúce titul nadobudnutia. Preto je dôvodné, aby na príslušnom LV, kde nie
sú preukázateľným spôsobom uvedené potrebné listiny preukazujúce výmery parcely XXXX vykonanéúpravy v zmysle listín uložených v zbierke a odstránili sa tak chyby v zápisoch na LV. OÚ E., katastrálny
odbor sám konštatuje „Na základe archívnych materiálov konštatujem, že parcela C KN XXXX sa tu
vyskytla omylom a musela sa na tento list vlastníctva zapísať v roku 1968, kedy sa prečíslovali parcely

PKV na nové parcely zamerané pri technicko-hospodárskom mapovaní.“ K pozemku CKN č. XXXX
a jeho výmere katastrálny odbor OÚ nemá relevantné listinné dôkazy, preto zápis vlastníckych práv
na LV XXXX považuje žalobkyňa za nesprávny. Nie je žiaden právny dôvod spochybňovať vlastníctvo
žalobkyne k pozemkom, nadobudnuté právnymi titulmi uvedenými v žalobe. Vlastníctvo ako také je
chránené ústavou SR a nie je toto možné scudziť nezákonným spôsobom. V tomto prípade neobstojí

tvrdenie, že vlastníctvo patrí bdelým. Vlastníctvo žalobkyne je nespochybniteľne preukázané zákonnými
listinnými dôkazmi a nie je toto možné meniť bez právnych titulov. Katastrálny odbor uznal chybu v
zápise výmer parciel XXXX/X B. XXXX/X na LV XXXX. Nie možné chrániť vlastníctvo, ktoré nie je
preukázané v zbierke listín pred vlastníctvom historicky preukázaným od vzniku - zápisu na PKV až do
dnešného dňa dedičskými konaniami. A keďže je preukázateľné, že orgán štátnej správy -Okresný úrad
E., katastrálny odbor urobil chybu pri zápise výmer parciel XXXX/X B. XXXX/X. Ďalšiu chybu v zápisoch

OÚ katastrálny odbor urobil keď neskúmal detailne zhotovenie registra ROEP-u a zhotoviteľ ROEP-u
neskúmal nadobudnutie vlastníctva k parcele XXXX. Neboli vykonané žiadne úbytky výmer a vzniknutá
duplicitaprávnychlistínsaužvtomtoprvotnomštádiumalaodhaliť,nakoľkovýsledkomregistraROEPje
aj zoznam duplicitných vlastníctiev. Tento zoznam však OÚ E., katastrálny odbor nie je schopný doložiť.

2. K žalobe žalobkyňa priložila listinné dôkazy - Žiadosť o prešetrenie výmery parciel adresovaný
Okresnému úradu E. od žalobkyne zo dňa 25.06.2014; časť pozemkovej knihy- číslo vložky XXXX, výpis
a čiastočný z LV č. XXXX pre okres E., obec E., k.ú. E., čiastočný výpis z LV č.XXXX pre obec, okres, aj
k.ú. E.; Rozhodnutie oprave chyby v katastrálnom operáte č. W.-X/XXXX zo dňa 14.09.2018 Okresného
úradu E., katastrálny odbor; Záznam podrobného merania vrátane technickej správy a Rozhodnutie

Okresného úradu B. Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľnosti zo dňa
25.01.2019 č. W. XX/XXXX-X/PX, E..: W.-X/XXXX.

3. Žalobkyňa v ďalšom priebehu viackrát žiadala pripustiť zmenu žaloby, avšak v končenom dôsledku
od všetkých týchto návrhov na zmenu žaloby upustila (č.l. 271) a preto petit žalobného návrhu ostal až

do rozhodnutia súdu nezmenený.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu
dňa 12.08.2019 a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že :
4.1 vlastnícke právo k pozemku parc. Č. XXXX - orná pôda o výmere 5708 m2, nadobudla kúpnou

zmluvou zo dňa 14.10.2013 od spoločnosti IMMO-FINANZ HOLDING, spol s .r.o., IČO 44 644 167 (ďalej
len ako „IMMO-FINANZ HOLDING“), vklad ktorej bol povolený pod V1209/13 zo dňa 20.11.2013. Táto
spoločnosť nadobudla totožný pozemok kúpnou zmluvou zo dňa 20.03.2013 od P. K., H.. XX.XX.XXXX
(ďalej len ako „P. K.“), vklad ktorej bol povolený pod V325/2013 zo dňa 21.03.2013, ktorý totožný
pozemok nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 31.10.1996 od Š. Z., H.. XX.XX.XXXX (ďalej len ako „P.

K.“), vklad ktorej bol povolený pod V1569/96 zo dňa 05.05.1997. Vychádzajúc z uvedeného žalovaná a
jej právni predchodcovia nadobudli predmetný pozemok riadne rozhodnutím o vklade podľa § 28 ods. 3
Katastrálneho zákona a od vykonania prvého vkladu 05.05.1997, žalobkyňa a jej právni predchodcovia
bolidobromyseľníavpresvedčení,žeimpredmetnýpozemokpatrípodobu20rokov.Právnymdôvodom
bola kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím štátneho orgánu;

4.2 namieta duplicitu vlastníctva vo vzťahu k parcelám č. XXXX/X B. XXXX/X v čase uzatvárania
jednotlivých zmlúv, nakoľko v danom čase tieto pozemky v registri „E“ boli vedené na LV č. XXXX v
konkrétnych výmerách a hraniciach;
4.3 z rozhodnutia OÚ Banská Bystrica z 25.01.2019 č. W. XX/XXXX-X/Pl vyplývajú dva závery -
(a) nedostatok kompetencie správneho orgánu na vyriešenie spornosti vlastníctva k sčasti totožným

parcelám a (b) konštituovanie výrokom duplicity vlastníctva časti pozemkov podľa registra „C“ a registra
„E“. Ak sa vychádza z výroku predmetného právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, tak žalobný
návrh neobsahuje správne označenie predmetu nároku, nakoľko sú v ňom parcely registra „E“ (parcela
č. XXXX/X o výmere 2915 m2 a parcela č. XXXX/X o výmere 3069 m2), ktoré podľa uvádzaného
rozhodnutia už neexistujú;

4.4 žalovaná popiera skutkové tvrdenia žalobkyne, že sporné pozemky obhospodarovala obvyklým
spôsobom, nakoľko žalovaná po nadobudnutí pozemku dala pozemok do nájmu a má na to aj písomnú
zmluvu. Rovnako si dala aj skosiť predmetný pozemok;4.5 v roku 1998 bol v predmetnom katastrálnom území vykonaný ROEP a týkal sa aj sporného pozemku,
pričom žalobkyňa podľa § 6 zákona č. 180/1995 Z.z. vôbec na zmeny nereagovala, pričom v čase
ROEP predchodca žalovanej už dva roky vlastnil sporný pozemok v konkrétnej hranici a výmere. Naviac,

žalobkyňa bola nájdená v zozname platcov príspevkov na register ROEP, za ktorý 27.08.1998 zaplatila
príspevok v sume 100 Sk a správny orgán prijal úsudok, že mala určitú známosť o tom, že prebieha
zostavovanie registra ROEP. Poukázala ďalej na ust. § 7 ods. 1 a § 10 ods. 2 a 4 uvedeného zákona.
Od žalobkyne sa očakávalo aktívne konanie formou námietky proti návrhu registra parciel;
4.6 minimálne jej postavenie a postavenie jej predchodcov bolo postavením oprávnených držiteľov v

súlade s § 129 ods. 1 Obč. Z. - držba nebola ničím rušená a 20 rokov bola ona a jej predchodcovia
dobromyseľnými držiteľmi vzhľadom na všetky okolnosti, že im pozemok patrí. Naopak, žalobkyňa bola
pasívna, nereagovala nijak na prebiehajúce procesy dispozície prevodu vlastníckeho práva kúpnymi
zmluvami, nereagovala žiadnym spôsobom ani na zákonný spôsob usporiadania vlastníckeho práva
formou ROEP a porušila tým ústavnoprávne princípy, že vlastníctvo zaväzuje a že vlastníctvo patrí
bdelým. 20 rokov sa diali procesy legálnej dispozície s pozemkami žalovanej a jej predchodcov a

celé to bolo stvrdené konaním o ROEP a žalobkyňa reagovala až v roku 2017. Podľa konštantnej
judikatúry sa riadne skončené konanie ROEP považuje za samostatný a objektívne existujúci právny
dôvod zakladajúci oprávnenú držbu plynúcu z dôvery subjektu, ktorého sa ROEP týka, v rozhodnutie
štátu.

5. K vyjadreniu žalovaná priložila Kúpnu zmluvu medzi Š. Z. ako predávajúcim a kupujúcim P. K.X.
s manželkou; Kúpnu zmluvu medzi predávajúcim P. K. ako predávajúcim a spoločnosťou IMMO-
FINANZ HOLDING ako kupujúcim; Kúpnu zmluva medzi IMMO-FINANZ HOLDING ako predávajúcim
a žalovanou ako kupujúcou; Vyjadrenie žalovanej k oznámeniu o začatí katastrálneho konania zo
dňa 31.05.2017; Zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy medzi žalovanou ako prenajímateľom a

nájomcom A. K. zo dňa 01.12.2013 a Výpoveď zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy zo strany
prenajímateľa (žalovanej) nájomcovi A. K. zo dňa 14.06.2018 spolu s doručenkou.

6. Na (prvom) pojednávaní dňa 18.12.2019 zotrvali sporové strany na svojich tvrdeniach a argumentácii.
6.1 Žalobkyňa uviedla, že od nadobudnutia dedičstva sa ona a jej syn, výlučne oni starali o predmetné

pozemky, tak že tieto pozemky orali, siali a to až do roku 2012, kedy sa žalobkyňa dohodla konkludentne,
bez uzatvorenia osobitnej zmluvy, s manželmi K. na užívaní tohto pozemku. Následne sa však domáhala
žalovaná voči manželom K., aby prestali vykonávať práce na jej pozemku a preto sa manželia K. dohodli
na Nájomnej zmluve v decembri 2013 so žalovanou. Žalobkyňa, keďže sa vždy starala sama so svojim
synom o pozemok, nemala dôvod pochybovať o tom, že je evidovaná ako vlastníčka na LV. Žalobkyňa

ďalej namietla, že nemohlo dôjsť k uplatneniu fikcie podľa § 7 Zákona o ROEP, nakoľko jej neboli
doručené či už výzva, alebo samotný výkaz zmien. Taktiež namietla dobromyseľnosť žalovanej a jej
predchodcov, nakoľko ani žalovaná a ani jeden z jej predchodcov nenamietali, že žalobkyňa, prípadne jej
syn hospodária na ich majetku - teda tiež by mohlo na strane žalobkyne dôjsť k nadobudnutiu vlastníctva
vydržaním.

6.2 Žalovaná poukázala na rozhodnutie dovolacieho súdu sp.zn. 1Ncdo/15/2010. Uviedla, že je mylné
tvrdenie žalobkyne, že pokiaľ je prvá zmluva neplatná, všetky ďalšie zmluvy sú neplatné. Toto tvrdenie
bolo judikatúrou už prekonané a je možné nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka. Tu došlo k
trom, po sebe nasledujúcim registráciám vkladu vlastníckeho práva na základe rozhodnutia štátneho
orgánu, naviac tu bolo ROEP. Držobná vôľa žalovanej a jej predchodcov bola jednoznačne preukázaná,

založená troma rozhodnutiami štátnych orgánov, a teda žalobkyňa musí preukázať, že žalovaná, ani
jej predchodcovia neboli dobromyseľní. Žalovaná doplnila, že vypovedala nájomnú zmluvu a to z toho
dôvodu, že si na priľahlom pozemku postavila rodinný dom a tieto pozemky užíva spolu s rodinným
domom.
6.3 Svedok S. Z., syn žalobkyne na pojednávaní uviedol, že spolu s bratmi v podstate od detstva obrábali

predmetné parcely, ktoré sú predmetom tohto sporu. Vedľajšiu parcelu mal pán K., pričom si navzájom
pomáhali a bolo zrejmé, čo komu patrí. Minimálne od roku 2007 bral na sporné parcely aj dotácie s tým,
že od roku 2012 s obrábaním prestal a dohodol sa s pánom K. na tom, aby on predmetné pozemky začal
obhospodarovať a to bezodplatne s tým, že on bude za parcely platiť dane. Ani Š. Z., ani pán K. a ani
nikto zo spoločnosti IMMO-FINANZ HOLDING nenamietal voči tomu, že oni na parcelách hospodárili,

resp. nikto z nich nenamietal ich vlastníctvo.
6.4 Svedok P.. Z. Z., taktiež syn žalobkyne na pojednávaní uviedol, že nejako v roku 2014 mu žalovaná
volala, že sa s nim chce stretnúť ohľadom problému, o ktorom mu povedala žalobkyňa - povedala mu,
že za ňou bola žalovaná, zobrala ju hore na Kopec, čo je názov role a povedala, že toto je jej, že dverole, ktoré oni obrábali, kúpila od K.. Žalobkyni sa následne zhoršil zdravotný stav - nadväzne na to mala
mozgovú príhodu a stále to berie tak, že sa stala veľká nespravodlivosť. Následne oslovili advokáta a
napísali list na správu katastra. Ani Š. Z., ani pán K. a ani nikto zo spoločnosti IMMO-FINANZ HOLDING

nenamietal voči tomu, že oni na parcelách hospodárili, resp. nikto z nich nenamietal ich vlastníctvo.
Nemal vedomosť o tom, či žalobkyni bola doručená nejaká výzva na zaplatenie poplatku v konaní o
ROEP.
6.5 Svedok Z. Z., taktiež syn žalobkyne na pojednávaní uviedol, že za žalobkyňou prišla žalovaná, ktorá
jej uviedla, že ide stavať pozemky a potom sa začali ťahanice. Na danom mieste býval do roku 2000 a

aj on hospodáril na pozemku spolu s otcom do roku 2003, kedy zomrel, a s jeho bratmi. Ani Š. Z., ani
pán K. a ani nikto zo spoločnosti IMMO-FINANZ HOLDING nenamietal voči tomu, že oni na parcelách
hospodárili, resp. nikto z nich nenamietal ich vlastníctvo. Nemal vedomosť o tom, či žalobkyni bola
doručená nejaká výzva na zaplatenie poplatku v konaní o ROEP.

7. Dňa 09.01.2020 žalovaná doložila do súdneho spisu listinné dôkazy: (1) Potvrdenie mesta E. zo dňa

02.01.2020 (o tom, že P. K. mal na parcelu registra „C“ č.XXXX uzavretú nájomnú zmluvu o nájme
poľnohospodárskych pozemkov s PD-MEFA s.r.o., IČO: 31605109 a spoločnosť PD-MEFA s.r.o. za
uvedený pozemok platila daň z nehnuteľností); ďalej (2) list od mesta E. označený ako „Žiadosť o
stanovisko k prístupovej komunikácii - odpoveď“ zo dňa 02.01.2020 a (3) Potvrdenie mesta E. zo dňa
20.12.2019 (o tom, že žalovaná je daňovníčkou dane z nehnuteľnosti na parcele registra „C“ č. XXXX a

k uvedenému dátumu 20.12.2019 nemá žiadne nedoplatky na miestnych daniach a poplatkoch).

8. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 27.01.2020 uviedla, že kúpne zmluvy k sporným pozemkom
neboli uzavreté v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka a odporujú dobrým mravom. Kúpna zmluva,
ktorou nadobudla pozemky žalovaná, je neplatná z dôvodu, že sporné pozemky nadobudla žalovaná

za cenu 500 Eur ( 0,0876 centov za 1 m2), ktorá cena nezodpovedá cene v čase a priestore, pričom
predávajúci tieto nehnuteľnosti v tom istom roku nadobudol za podstatne vyššiu cenu. Uviedla ďalej,
že Š. Z. sa na základe dedičstva (D 170/95, Dnot 43/95) nemohol stať vlastníkom sporných pozemkov.
Zhotoviteľ ROEP neskúmal nadobudnutie vlastníctva k parcele č. XXXX. Pri parcele registra CKN XXXX
je vyznačená položka výkazu zmien XXX/XX - táto položka sa v zbierke listín nenachádza a nie je ku

nej žiadny písomný doklad. Pri zákonnom postupe vykonávania ROEP mohol zhotoviteľ a následne
katastrálny odbor OÚ E. zachytiť problém, nakoľko pkn. vl.č. XXXX XXXX pri parcelách č. XXXX/X
B. XXXX/X neboli vykonané žiadne úbytky výmer a vzniknutá duplicita právnych listín sa už v tomto
štádiu mala odhaliť, nakoľko výsledkom registra ROEP je aj zoznam duplicitných vlastníctiev. OÚ E.
pri zhotovovaní ROEP nepostupoval podľa § 7 ods. 1 a nasl. Zákona č. 180/1995 Z.z. - podľa cit.

ustanovenia je komisia povinná doručiť do vlastných rúk každému účastníkovi výpis z návrhu registra,
týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo správe, s poučením o
možnosti podať námietky. Takýto výpis žalobkyni doručený nebol a nie je možné vychádzať z domnienky,
že ak žalobkyňa údajne zaplatila údajne 100 Sk, bola splnená podmienka doručenia výpisu z návrhu
registra s poučením o možnosti podať opravný prostriedok.

9. Vzhľadom na vek a zdravotný stav žalobkyne súd v súlade s ust. § 195 ods. 3 CSP uložil žalobkyni,
aby písomne odpovedala na otázky sporových strán (č.l. 186-187). Žalobkyňa vo svojich odpovediach
(č.l. 194) uviedla, že na pozemkoch v jej vlastníctve v katastrálnom území E. hospodárila ona, jej syn
S. B. A. K.. Poberala dotácie na hospodárenie na pozemkoch od r. 2003 do r. 2011. Od roku 2012 do r.

2013 poberal dotácie jej syn S.. Uviedla tiež, že platila dane, ako prišli z MÚ E.. Nevedela uviesť, či bola
oboznámená so skutočnosťou, že v katastrálnom území E. sú vykonávané zmeny v Registri obnovenej
evidencie pozemkov (ROEP). Nebola jej bola doručená písomnosť o rozdieloch vo výmerách pozemkov
v katastrálnom území E.. Nemá informáciu o tom, že zaplatila príspevok vo výške 100,- Sk na register
ROEP. S pánom K. uzavrela ústnu nájomnú zmluvu. K písomným odpovediam bolo priložené čestné

prehlásenia A. K. a X. K. z 06.12.2019, v ktorom prehlásili, že sporné pozemky (parc. č. XXXX/X o
výmere 2915 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 3006 m2) im osobne fyziky na mieste samom označila a
odovzdala žalobkyňa s jej synom S. v roku 2012 s tým, že tieto už nevládze obhospodarovať a že deti už
majú iné povinnosti. Počas užívania pozemkov ich neoslovil nikto iný, že je novým vlastníkom pozemkov.

10. Žalovaná sa k písomným odpovediam žalobkyne vyjadrila v podaní, ktoré bolo súdu doručené
dňa 18.02.2020. Uviedla, že pokiaľ žalobkyňa nevie uviesť, či bola oboznámená so skutočnosťou o
vykonávaní ROEP, tak nie je vylúčené, že tomu tak bolo a platí zákonná domnienka, že tomu tak bolo a
že takúto vedomosť mala, lebo mala minimálne vedomosť, že takéto zmeny tu vykonávané boli, nakoľkovykonala platbu na vedenie takéhoto konania. Údaje v katastri sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa
preukáže opak. O uvedenom nesúlade sa mala možnosť dozvedieť nahliadnutím do katastra, na čo
nereagovala po veľmi dlhý čas. Uviedla ďalej, že poberanie dotácii od platobnej agentúry je založená

na troch dôvodoch - buď pôdu užíva jej vlastník, alebo nájomca na základe nájomnej zmluvy alebo
ktokoľvek na základe faktického užívania. To znamená, že poberanie dotácie nemá priamy vplyv na
otázku držiteľského alebo užívacieho oprávnenia a jeho preukázania. Odpoveď žalobkyne na platenie
daní nie je určitá a je spochybnená tým, že daň z pozemkov platila žalovaná a jej predchodcovia.
Tvrdenie žalobkyne o ústnej dohode s pánom K. je len účelovým tvrdením popri fakte, že na sporných

pozemkoch od roku 2005 existovali dva užívateľské právne vzťahy preukázané písomnými zmluvami,
o existencii ktorých pochybností niet. V katastrálnom konaní boli zistené len také skutočnosti, z ktorých
vyplýva nemožnosť správneho orgánu rozhodovania v tejto veci a z ktorých nemožno vyvodiť silnejšie
právo žalobkyne, ako má žalovaná. Nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanej a jej predchodcov bolo
v dobrej viere, čo v konaní nie je možné vylúčiť.

11. Na (druhom) pojednávaní dňa 27.05.2020 žalobkyňa uviedla, že svoje návrhy na pripustenie zmeny
žaloby berie späť a žiada určiť vlastníctvo žalobkyne v zmysle pôvodnej žaloby, t.z. k pozemkom parcely
registra „E“ na LV č.XXXX v obci E., k.ú. E., parcely č.XXXX/X o výmere 2915 m2 a parcelné č. XXXX/
X o výmere 3069 m2;
11.1 žalobkyňa ďalej uviedla, že namieta dobromyseľnosť žalovanej a aj predchádzajúcich vlastníkov,

nakoľko žalovaná, ani predchádzajúci vlastníci nehospodárili na predmetných pozemkoch - na týchto
pozemkoch hospodárila žalobkyňa a jej synovia a pán K.. Žaloba vychádza z parciel č. XXXX/X, XXXX/
X, kedy ide o parcely, ktoré žalobkyňa nadobudla v dedičskom konaní riadnym prededením, pričom
v ROEP došlo k zmene výmery týchto pozemkov, kedy sa znížila výmera pôvodných pozemkov a
vytvorila sa parcela registra registra „C“, č.p. XXXX. Žalobkyňa nemala informácie o ROEP-zmenách,

nič jej nebolo doručené. Konštatuje sa len v rozhodnutí príslušného katastrálneho úradu, že je vedená v
zozname platcov, samotný doklad o zaplatení však nie je. Boli pritom dvojaké poplatky - jednak paušálny
poplatok 100 korún a okrem toho boli aj osobitné poplatky, ktoré sa týkali vykonania úprav, resp. zmien
výmer. Takýto osobitný poplatok uhradený nebol. Pokiaľ ide o samotnú parcelu registra „C“ - p.č. XXXX,
nenachádza sa tam žiadna položka zmien, nie je k nej žiadny písomný doklad a samotný kataster

skonštatoval, že ide o duplicitné vlastníctvo a treba rozhodnúť komu vlastnícke právo k predmetným
pozemkom patrí. Dedič - p. Z. nemohol nič zdediť. Len administratívnymi zmenami sa vytvorili nové
parcely, ktoré sú totožné s pôvodnými parcelami registra „E“, ktoré zdedila žalobkyňa. Až do roku 2013
žalobkyňa riadne hospodárila na pozemkoch a v roku 2014 požiadala kataster o opravu. Žalobkyni
nebolo doručené žiadne rozhodnutie o vykonaných úpravách v zmysle zákona č. 180/95 Z.z., nebola

jej doručená ani žiadna tabuľka, z ktorej by vyplývalo, že sa menia parcely jej pozemkov. Nemala teda
žiadnu vedomosť o vykonávaných úpravách. Poukázala na evidentnú chybu zápisu v katastri, ktorú
treba odstrániť.
11.2 Žalovaná uviedla, že z už predložených listín vyplýva, že predchodca žalovanej užíval riadne
pozemky a predložil mestu aj nájomnú zmluvu. Žalovaná aj riadne platila dane, takisto platil

dane aj jej predchádzajúci právny predchodca. Tak žalovaná, ako aj jej právny predchodcovia boli
riadnymi vlastníkmi na základe riadne zavkladovaných zmlúv. Naviac, prebehlo konanie ROEP, pričom
žalobkyňa nenamietala zmeny v katastri, o ktorých vedela. Žalovaná nadobudla vlastnícke právo riadne
zavkladovanou zmluvou, cítila sa ako vlastník a hneď po nadobudnutí vlastníctva uzavrela žalovaná
písomne nájomnú zmluvu s pánom K.. Na druhej strane žalobkyňa deklaruje akúsi konkludentnú zmluvu.

Až do roku 2019 teda bol na základe písomnej zmluvy riadny nájomný vzťah, kedy bol tento vzťah
ukončenýzdôvodu,žežalovanáakovlastníčkabezprostrednesusediacichparcielsinatýchtoparcelách
postavila rodinný dom, a teda chce riadne obhospodarovať už aj predmetné sporné parcely. Na rozdiel
od nej však žalobkyňa dane neplatila - na druhej strane už v období pred vlastníctvom žalovanej platil
právny predchodca žalovanej dane a preukázal mestu E. existenciu nájomného vzťahu so spoločnosťou

PDF. Existuje teda potvrdenie orgánu verejnej správy, kto platil daň a žalovaná preukázala existenciu
písomnej zmluvy, resp. písomných zmlúv. Pokiaľ žalobkyňa vedela, že prebieha ROEP, čo podľa názoru
žalovanej vedela, mala sa o svoje vlastníctvo zaujímať. V zásade k zmenám v ROEP došlo v roku 1999,
ale skutočne k zmenám došlo už v roku 1992. Žalovaná nemá prečo zisťovať, či kataster správne eviduje
jej parcely a nemôže ísť na jej ťarchu, prečo pri predmetných parcelách, ktorých je vlastníkom, nie je

evidovaný dôvod zmien. Plynutie času je významný inštitút, kedy prvé zmeny vlastníctva nastali už v
roku 1996, následne bol 3-krát povolený vklad (zmeny vlastníctva) na základe rozhodnutia štátneho
orgánu a naviac tam bol aj ROEP - podľa výkladu Najvyššieho súdu SR, rozhodnutie o ROEP vždy
zakladá držobnú vôľu a taktiež dobromyseľnosť z toho plynúcu. ROEP bol vykonaný v roku 1999, pričomminimálne od roku 2005 žalobkyňa neplatila dane, t.z. žalobkyňa sama nemá preukázanú držobnú vôľu.
V zásade žalobkyňa môže len preukázať, že pred rokom „92“ jej patrili predmetné parcely, na základe
rozhodnutia štátneho orgánu, avšak potom už všetky skutočnosti svedčia v jej neprospech. Teraz sa po

30. rokoch domáha vlastníckeho práva a keby aj žalovaná pripustila, že kúpne zmluvy sú neplatné, čo
však nebolo preukázané, podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR prelamuje dobrá vôľa aj nadobudnutie
vlastníctva od nevlastníka. Žalobkyňa sa mala o svoje vlastníctvo starať a žalovaná ako nadobúdateľ
v dobrej viere nemohla vedieť, že predchádzajúcemu vlastníkovi nesvedčí vlastníctvo. Po 28. rokoch
došlo k významným zmenám, na ktoré však žalobkyňa nereagovala a ani sa nesprávala ako vlastník,

minimálneodroku2005neplatiladane,nemalauzavretériadnenájomnézmluvy.Žalovanáďalejuviedla,
že petitžalobyniejeurčitýaniejeanivykonateľný,nakoľkosaniejemožnédomáhaťurčeniavlastníctva
k „E“- parcelám, pokiaľ na LV sú zapísané parcely registra „C“ - rozhodujúci je stav, ktorý je zapísaný na
LV a ktorý sa týka parciel registra „C“. Pokiaľ by išlo o totožné výmery, malo by to reflektovať na stav na
LV- pokiaľ sa to netýka úplne identickej výmery na „C“ parcelách, mal by sa robiť geometrický plán.
11.3 Svedkyňa G. Z. uviedla, že niekedy, asi 4 roky spätne, jej žalobkyňa povedala, či si vie predstaviť,

že už jedna roľa nie je ich a že raz z toho dostane aj porážku, čo sa aj potom skutočne stalo. Kým žil
otec žalobkyne, hospodáril jej otec spolu so žalobkyňou. Po smrti otca žalobkyne obrábal polia manžel
žalobkyne a jej deti. Pred 10 rokmi určite obrábala predmetné parcely žalobkyňa a jej synovia. Asi tak
4 roky dozadu to už neobrábajú a dali to do nájmu. Žalobkyňu často navštevovala predtým, ako jej
povedala, že zistila, že jedna roľa už nie je jej a nikdy sa nezmienila o tom, žeby sa niekto domáhal

vlastníctva k predmetným pozemkom.
11.4 Svedok A. K. uviedol, že pozemky, ktoré obrábal, patrili žalobkyni a posledné asi dva roky tieto
pozemky už neobrába. So žalobkyňou sa dohodli na obrábaní pozemkov asi pred piatimi rokmi a to
ústne, s tým, že za obrábanie bude platiť dane, čo aj robil. Uviedol, že asi pred troma rokmi mu žalovaná
doniesla na podpis nájomnú zmluvu s tým, že mu povedala, že keď bude chcieť ukončiť nájom, že mu

to dopredu dá vedieť. Ohľadom toho, kto bude platiť dane, nijaká dohoda nebola. Svedok následne
potvrdil, že Zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy z 01.12.2013, uzavretú so žalovanou, podpísal on.
Takisto potvrdil, že mu bola doručená výpoveď z predmetnej nájomnej zmluvy.

12. V podaní doručenom súdu dňa 09.06.2020 žalobkyňa uviedla, že žalobu podala na základe

odporúčania OÚ- Katastrálneho odboru, ktorý skonštatoval duplictu vlastníctva a neexistenciu žiadnej
právnej listiny, na základe ktorej by mali byť sporné pozemky evidované na LV v súčasných zbytkových
výmerách, ako sú teraz evidované na LV č. XXXX. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že
žalobkyňa na pozemkoch hospodárila a nakladala s nimi ako s vlastnými, kým ju neoslovila žalovaná,
že ich kúpila a že bude na nich hospodáriť ona. Následne potom žalobkyňa v roku 2014 žiadala kataster

o preskúmanie.

13. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 12.06.2020 uviedla, že petit žaloby je neprejednateľný,
nakoľko je v rozpore s evidenciou nehnuteľností. Výrokom rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu
OÚ Banská Bystrica došlo v súbore popisných informácii k vytvoreniu nových parciel registra „E“,

p.č. XXXX/XXX o výmere 2751 m2 a p.č. XXXX/XXX o výmere 2724 m2 a to na základe záznamu
podrobného merania zmien č. XXXX s tým, že je tam uvedená poznámka o duplicte vlastníckych
práv týkajúcej sa parcely reg. CKN č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX s parcelami registra EKN č.
XXXX/XXX a EKN č. XXXX/XXX, zapísanými na LV č. XXXX. Predmetné rozhodnutie odvolacieho
orgánu bolo v čase podania žaloby právoplatné a malo konštitutívne účinky, čo do prečíslovania

pôvodných parciel a aj čo do ich výmer. Parcely, ktorých vlastníctva sa žalobkyňa domáha, mali už
v čase podania žaloby iné konkrétne číslovanie a inú konkrétnu výmeru a len v tomto rozsahu by
mohol existovať dôvod na ochranu takto evidenčne označeného a evidovaného vlastníckeho práva.
Žalovaná ďalej poukázala na ust. § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona, podľa ktorého nie je záväzným
údajom druh pozemku evidovaný ako parcela reg. „E“. Neprípustnosť zvolenej ochrany vlastníckeho

práva žalovaná videla aj v tom, že pri duplicite vlastníctva by sa mala uplatniť negatívna žaloba, ktorou by
savylučovalovlastníckehoprávoduplicitneevidovanéhoinéhovlastníkaatospoukazomnarozhodnutie
Najvyššieho súdu SR č.k. 6Cdo/15/2017 z 30.05.2018, ktoré má zásadný význam, nakoľko prešlo
redakčnou radou a bolo publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR č. 3/2019 a podľa ktorého
pri duplicite vlastníctva má žalobca naliehavý právny záujem na určení podľa § 137 písm. c/ CSP na

negatívnom určení, že žalovaná nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Žalobkyňa tak v tomto spore mala
preukazovať nie existenciu svojho vlastníckeho práva, ale neexistenciu vlastníckeho práva žalovanej.
Opätovne poukázala na nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 549/2015 resp. sp.zn. I.ÚS 151/2016
z 03.05.2017, podľa záverov ktorých treba z hľadiska ústavnoprávnych hodnôt prisvedčiť nadobudnutiuvlastníckeho práva v dobrej viere od nevlastníka, lebo vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než
nadobúdateľ v dobrej viere, nakoľko tento nie je schopný dozvedieť sa žiadnym spôsobom o tom, ako
vec opustila sféru pôvodného vlastníka. Predchodcovia žalovanej a žalovaná mali od vykonania ROEP

v roku 1999 konštituované vlastnícke právo v CKN č. XXXX, pričom v judikatúre NS SR je ROEP
považovaný za samostatný titul zakladajúci oprávnenú držbu. Na ROEP žalobkyňa vôbec nereagovala,
pričom však za ROEP zaplatila 100 Sk a viac ako 26 rokov svojmu vlastníctvu nevenovala pozornosť
a preto sa na ňu vzťahuje ústavnoprávny princíp „právo patrí bdelým“, resp. že „vlastníctvo zaväzuje“.
Počas plynutia tejto dlhej doby sa predchodcovia žalovanej a žalovaná oprávnene domnievali, že im

vlastnícke právo patrí, keď vychádzali z dôvery konania štátnych orgánov.

14. Na (treťom) pojednávaní dňa 26.06.2020 žalobkyňa uviedla, že Register obnovenej evidencie pôdy
(ROEP) robila spoločnosť LUSA, spol. s r.o. Zvolen a tento zhotoviteľ ROEP nevykonal žiadne úpravy
- len previedol z vložky XXXX parcelu č. XXXX/X vo výmere 2915 m2 do registra „E“ v tej istej výmere.
Parcelu č.XXXX/X z vložky XXXX vo výmere 3006 m2 previedol evidenčne do registra „E“ v rovnakej

výmere 3006 m2. Z toho jednoznačne vyplýva, že kataster nepostupoval podľa zákona č.180/1995 Z.z.
- neoslovil žalobkyňu, že prebieha ROEP a že boli vykonané nejaké úpravy v jej pozemkoch. Žalobkyňa
nebola vyzvaná, aby mohla podať nejaký opravný prostriedok, keď bolo zasahované do jej práv, či už do
parciel, premenovania parciel, alebo výmery parciel. Z dokumentov ROEP nevyplynulo, akým spôsobom
vznikla parcela, ktorú vlastní žalovaná a to nedokázal preukázať ani kataster. Kataster jednoznačne

skonštatoval, že nie je preukázaný právny dôvod, ako vznikla táto parcela a jednoznačne kataster sa
vyslovuje a vyjadruje, že je tu duplicitné vlastníctvo nehnuteľností - na jednu plochu sú vedené dva
právne tituly a s tým treba sa vysporiadať. Opätovne namietla dobromyseľnosť, resp. dobrú vieru či
už žalovanej, alebo jej predchodcov, nakoľko pred úkonmi katastra predmetná parcela neexistovala. V
podstate predchodcovia žalovanej predmetný pozemok ani fakticky neprevzali - až potom, keď kúpila

pozemok žalovaná, táto upozornila žalobkyňu, že kúpila parcelu a žiada ju, aby na nej nehospodárila.
14.1 Žalovaná odkázala na svoju doterajšiu argumentáciu a opätovne poukázala na nesprávne
zvolenú ochranu, na existenciu držobnej vôle žalovanej, vyplývajúcej z legálnych prevodov v rámci
ROEP. Uviedla, že v uplatňovaní ochrany vlastníckeho práva žalobkyne je toľko vád, z ktorých každá
samostatne by bola spôsobilá vyvolať následok zamietnutia žaloby.

14.2 Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a následne strany sporu už nemali žiadne návrhy na
doplnenie dokazovania.

15. Podľa čl. 20 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR (ďalej len ako „Ústava SR“), každý má právo
vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok

nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

16. Podľa č. 20 ods. 3 prvá veta Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje.

17. Podľa § 124 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Obč. Z.“) v znení neskorších

predpisov, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

18. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak

vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 126 ods.1 Obč. z. v znení neskorších predpisov, vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,
kto mu ju neprávom zadržuje.

20. Podľa § 39 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 589 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

22. Podľa § 40a Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právnyúkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo
forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným

právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom (ďalej len „Zákon o ROEP“), v znení účinnom do 31.08.2002, v konaní o obnove

evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch
a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie
pozemkov.

24. Podľa § 7 ods. 4 Zákona o ROEP v znení účinnom do 31.08.2002, schválený register je verejná
listina, na ktorej základe katastrálny úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností.

25. Podľa § 27 Zákona o ROEP v znení účinnom do 31.07.2000, konanie podľa tohto zákona je
oslobodené od správnych poplatkov.

26. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (ďalej len ako „Katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, vklad je úkon
okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

27. Podľa § 5 ods. 3 Katastrálneho zákona v znení neskorších predpisov, poznámka je úkon okresného
úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo

na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

28. Podľa § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona v znení neskorších predpisov, okresný úrad vyznačí v
katastri poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená.

29. Podľa § 41 ods. 1 Katastrálneho zákona v znení neskorších predpisov, práva k nehnuteľnostiam
sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými,
prípadne aj záväznými údajmi katastra.

30. Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona v znení neskorších predpisov, údaje katastra uvedené v §

7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

31. Podľa § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona v znení neskorších predpisov, údaje katastra, a
to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh
pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera

poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje
o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj
štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným
údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

32. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Za nesporné medzi stranami súd považoval že :
36.1 žalobkyňa bola na základe dedičstva vlastníčkou parciel „EKN“ č. XXXX/X o pôvodnej výmere 2915
m2 č. XXXX/X o pôvodnej výmere 3006 m2;36.2 pokiaľ ide o predmetné parcely, žalobkyňa je aktuálne vedená na LV č. XXXX pre okres E., obec
E., k.ú. E. ako ich výlučná vlastníčka, avšak s inými výmerami - a to parcely registra „E“, parc.č. XXXX/
X o výmere 164 m2 a parcely registra „E“, parc.č. XXXX/X o výmere 58 m2;

36.3 žalovaná je aktuálne vedená na LV č. XXXX pre okres E., obec E., k.ú. E. ako výlučná vlastníčka
pozemkov parcely registra „C“, parc.č. XXXX o výmere 5708 m2, ktorú nadobudla kúpnou zmluvou
zo dňa 14.10.2013, od spoločnosti IMMO-FINANZ HOLDING za 500 Eur, ktorej vklad bol povolený pod
V1209/13 z 20.11.2013-1135/13;
36.4 po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemkom na LV č. XXXX pre k.ú. E. žalovaná ako

prenajímateľ uzavrela dňa 01.12.2013 písomnú Zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy s nájomcom
A. K. a v roku 2014 vyzvala žalovaná žalobkyňu, aby na týchto parcelách nehospodárila;
36.5 na základe žiadosti žalobkyne doručenej príslušnému katastrálnemu odboru v E. dňa 25.06.2017
začal okresný úrad konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte, ktoré konanie skončilo v dôsledku
právoplatného rozhodnutia odvolacieho orgánu- Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných
prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností, číslo W.: XX/XXXX-X/Pl, E.. W.-X/XXXX z 25.01.2019

(ďalej len ako „Konečne rozhodnutie v katastrálnom konaní“), ktorým (a) bol návrh žalobkyne na opravu
chýb v katastrálnom operáte zamietnutý a súčasne došlo na základe Záznamu podrobného merania
zmien č. XXXX v súbore popisných informácii katastra (b) k vytvoreniu nových parciel „EKN“ - parc.
č. XXXX/XXX o výmere 2751 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 2724 m2, ktoré (c) sa previedli na
LV č. XXXX pre k.ú. Krupina v prospech žalobkyne a súčasne (d) sa na LV č. XXXX pre k. Krupina a

na LV č. XXXX pre k.ú. Krupina mala vyznačiť poznámka podľa § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona o
spochybnení hodnovernosti údajov zapísaných na oboch LV z dôvodu evidovania duplicity vlastníckych
práv k nehnuteľnostiam, ktorá duplicita sa mala (1.) týkať časti parcely registra CKN č. XXXX na LV
č. XXXX s parcelami registra EKN č. XXXX/XXX a XXXX/XXX na LV č. XXXX a súčasne (2.) malo
ísť o duplicitu listín (právny titul nadobudnutia Kúpna zmluva V 1209/13 a právne tituly nadobudnutia

dedičstvom D 1870/92 resp. D 839/63-7).

37. Za sporné medzi stranami sporu súd považoval najmä to:
37.1 kto je vlastníkom sporných pozemkov;
37.2 či kúpna zmluva, ktorou nadobudla vlastníctvo k sporným pozemkom žalovaná od spoločnosti

IMMO-FINANZ HOLDING je platná a či sú platné kúpne zmluvy, ktorými nadobudli predtým vlastníctvo
k sporným pozemkom právni predchodcovia žalovanej;
37.3 či žalovaná a jej právni predchodcovia boli dobromyseľní v tom, že nadobúdajú sporné pozemky
do svojho vlastníctva a či kúpne zmluvy uzatvárali v dobrej viere;
37.4 kto obhospodaroval predmetné pozemky;

37.5 kto za parcely platil dane;
37.6 u koho sú splnené podmienky na vydržanie pozemkov.

38. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov -S. Z., P.. Z. Z., Z. Z., G. Z., A. K. a listinnými
dôkazmi - Žiadosťou o prešetrenie výmery parciel zo dňa 25.06.2014, doručený OÚ E. - katastrálny

odbor dňa 25.06.2017, časťami pozemkovej knihy (vložka XXXX); výpisom z LV č. XXXX pre okres
E., obec E., k.ú. E.; čiastočným výpisom z LV č.XXXX pre okres E., obec E., k.ú. E.; Rozhodnutím
oprave chyby v katastrálnom operáte č. W.-X/XXXX zo dňa 14.09.2018 Okresného úradu E., katastrálny
odbor; Záznamom podrobného merania č. XXXX (vrátane technickej správy); Konečným rozhodnutím
v katastrálnom konaní (rozhodnutie Okresného úradu B. Bystrica, odbor opravných prostriedkov,

referát katastra nehnuteľnosti zo dňa 25.01.2019 č. W. XX/XXXX-X/PX, E..: W.-X/XXXX); Kúpnou
zmluvou medzi Š. Z. ako predávajúcim a kupujúcim P. K. s manželkou; Kúpnou zmluva medzi
predávajúcim P. K. ako predávajúcim a spoločnosťou IMMO-FINANZ HOLDING ako kupujúcim;
Kúpnou zmluvou medzi spol. IMMO-FINANZ HOLDING ako predávajúcim a žalovanou kupujúcou;
Vyjadrením žalovanej k Oznámeniu o začatí katastrálneho konania zo dňa 31.05.2017; Zmluvou

o nájme poľnohospodárskej pôdy zo dňa 01.12.2013 medzi žalovanou ako prenajímateľom a A.
K. ako nájomcom; Výpoveďou Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy zo strany žalovanej ako
prenajímateľa zo dňa 14.06.2018 spolu s doručenkou; Čestným vyhlásením A. K. a pani X. K. zo dňa
06.12.2019; Potvrdeniami mesta E. zo dňa 20.12.2019 a 02.01.2020 ; Rozhodnutím Štátneho notárstva
vo Zvolene, sp.zn. D 1870/92, právoplatné z 20.07.1992 notárky A.. B. Z.; Výpisom z pozemkovej

knihy (vložka č. XXXX); Listom od Pôdohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 17.01.2020, označený
ako „Žiadosť o vydanie kópií rozhodnutí - odpoveď“; Rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej
agentúry číslo: XXX/XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 08.12.2008 a špecifikáciou platieb, Rozhodnutím
Pôdohospodárskej platobnej agentúry číslo: XXX/XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 06.12.2010 a špecifikáciaplatieb; Rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry číslo: XXX/XXXX/XXXX/XXXX zo dňa
01.12.2011 a špecifikáciou platieb; Odpoveďou Pôdohospodárskej platobnej agentúry na žiadosť
o vydanie kópie rozhodnutí; Rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry číslo: XXX/XXXX/

XXXX/XXXX zo dňa 30.11.2013 a špecifikáciou platieb; Rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej
agentúry číslo XXX/XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 13.11.2012 a špecifikáciou platieb; Rozhodnutím
Pôdohospodárskej platobnej agentúry číslo:XXX/XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 01.12.2009 a špecifikáciou
platieb; Rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry číslo:XXX/XXXX/XXXX/XXXX zo dňa
28.11.2007 a špecifikáciou platieb; Písomným svedectvom žalobkyne; Zoznamom poľnohospodárskych

pozemkov (príloha k jednotnej žiadosti na rok 2007); Uznesením Štátneho notárstva vo T., sp.zn. D
839/63-7, právoplatné 08.01.1964; Uznesením; Detailnými výpismi - SAPS a Čestným prehlásenie pána
G. E.;

39. Pred skončením dokazovania a vyhlásením rozsudku strany sporu nemali návrhy na doplnenie
dokazovania.

40. Zo skutkových tvrdení sporových strán a z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový
stav:
40.1 Žalobkyňa na základe dedičstva (sp.zn. D 1870/92) zdedila v k.ú. E. parcelu „EKN“ č. XXXX/X o
pôvodnej výmere 2915 m2 a na základe dedičstva (sp.zn. D 839/63-7) zdedila v k.ú. E. parcelu „EKN“

č. XXXX/X o pôvodnej výmere 3006 m2, pričom aktuálne sú predmetné parcely vedené na LV č. XXXX
pre okres E., obec E., E..Ú.. E., avšak s inými výmerami - a to 164 m2, čo sa týka parcely EKN č. XXXX/
X a 58 m2, čo sa týka parcely EKN č. XXXX/X (listinné dôkazy na č.l. 13 -15).
40.2 Z listinného dôkazu na č.l. 26 -30 (Konečné rozhodnutie v katastrálnom konaní) vyplýva, že parcela
CKNč.XXXX,ktorejsaduplicitačiastočnetýka(aaktuálnejeevidovanávovlastníctvežalovanejnaLVč.

XXXX pre k.ú. E.B.) bola zapísaná pôvodne na LV č. XXX a ako jej vlastník bol pôvodne evidovaný A. Z.,
H.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel a vlastníctvo prešlo Osvedčením o dedičstve D 170/95, Dnot 43/1995 (a
po zomrelom otcovi S. Z.H. podľa D 313/94) na Š. Z., H.. XX.XX.XXXX, a to napriek tomu, že predmetom
dedičstva parcely EKN č. XXXX/X B. Č.. XXXX/X neboli.
40.3 Dňa 31.10.1996 Š. Z. B. P. K. s manželkou uzavreli kúpnu zmluvu (listinný dôkaz na č.l. 70-71),

vklad ktorej bol povolený pod N. XXXX/XX, na základe ktorej manželia K. nadobudli za kúpnu cenu 410
000 Sk rodinný dom so súp. číslom XXXX v E., v lokalite D., spolu s radom pozemkov, medzi nimi aj s
parcelou č. XXXX o výmere 5708 m2. P. K. prenajal parcelu registra „C“ č. XXXX spoločnosti PD-MEFA
s.r.o., IČO: 31605109, ktorá minimálne od roku 2005, do roku 2013 za uvedený pozemok platila daň z
nehnuteľností (listinný dôkaz na č.l. 143).

40.4Zlistinnéhodôkazunač.l.26-30(Konečnérozhodnutievkatastrálnomkonaní)vyplýva,žepôvodné
výmery parciel EKN č. XXXX/X (2915 m2) a č. XXXX/X (3006 m2) boli zmenené (pri parcele č. XXXX/X
na 164 m2 a pri parcele č. XXXX/X na 58 m2) a to pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX v roku 1999
pri aktualizácii údajov katastra pred zápisom Registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v k.ú. E.
s tým, že pôvodný LV č. XXXX bol zrušený, vytvorila sa ešte nová (zbytková) parcela EKN č. XXXX/X o

výmere 224 m2, ktorá sa spolu s parcelami č. XXXX/X B. XXXX/X zapísala na LV č. XXXX. Pri ROEP v
roku 1999 tak boli parcely EKN č. XXXX/X B. Č.. XXXX/X zmenšené o časti, ktoré zasahovali do parcely
CKN č. XXXX, aby sa nevytvorilo duplicitné vlastníctvo.
40.5 Kúpnou zmluvou zo dňa 20.03.2013 (listinný dôkaz na č.l. 72-73), vklad ktorej bol povolený pod
V 325/2013, spoločnosť IMMO-FINANZ HOLDING odkúpila od P. K. viaceré pozemky, medzi nimi aj

parcelu CKN č. XXXX o výmere 5708 m2.
40.6 Následne, kúpnou zmluvou zo dňa 14.10.2013 (listinný dôkaz na č.l. 73 p.v a 74), ktorej vklad bol
povolený pod N. XXXX/XX z 20.11.2013-1135/13, žalovaná nadobudla od spoločnosti IMMO-FINANZ
HOLDINGzakúpnucenu500EurjednuparceluatoparceluCKNč.XXXXovýmere5708m2ažalovaná
je doposiaľ vedená na LV č. XXXX pre okres E., obec E., k.ú. E. (č.l. 16) ako jej výlučná vlastníčka.

40.7 Po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemkom na LV č. XXXX pre k.ú. E. žalovaná ako
prenajímateľ uzavrela dňa 01.12.2013 písomnú Zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy s nájomcom
A. K. (listinný dôkaz na č.l. 81 -82) a žalovaná v roku 2014 vyzvala žalobkyňu, aby na týchto parcelách
nehospodárila (nesporné skutkové tvrdenia sporových strán). Nájomný vzťah na parcelu CKN č. XXXX
medzi žalovanou a A. K. trval až do 15.09.2018, keď bol ukončený výpoveďou z nájmu zo strany

žalovanej (listinné dôkazy na č.l. 83 p.v.). Od 01.01.2014 je žalovaná daňovníčkou dane z nehnuteľnosti,
čo sa týka parcely CKN č. XXXX o výmere 5708 m2 a k 20.12.2019 nemala žiadne nedoplatky na
predmetných daniach (listinný dôkaz na č.l. 145).40.8Dňa25.06.2017podalažalobkyňanaOÚE.,katastrálnyodborŽiadosťoprešetrenievýmeryparciel
EKN č. XXXX/X B. Č.. XXXX/X a o prešetrenie vlastníctva na parcele CKN č. XXXX (listinný dôkaz na
č.l. 8), na základe čoho katastrálny odbor OÚ v E. začal konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte.

Nebolo v predmetnom konaní zistené, že by existovala právoplatná listina, ktorou by sa od parciel
EKN č. XXXX/X B. Č.. XXXX/X odčleňovala nejaká výmera, alebo že by sa vôbec menila. Takisto úrad
nenašiel žiadny dokument, ktorý by potvrdzoval, že žalobkyni bol doručený návrh ROEP a úrad nevedel
preukázať, či žalobkyňa mala možnosť na zmeny v dôsledku ROEP reagovať. Bolo len dohľadané, že
žalobkyňa je vedená v zozname platcov príspevkov na ROEP, kedy mala dňa 24.08.1998 zaplatiť 100

Sk. Konanie bolo skončené právoplatnosťou rozhodnutia odvolacie orgánu (listinný dôkaz č.l. 26-30) -
samotný návrh žalobkyne na opravu chýb v katastrálnom operáte bol zamietnutý a súčasne došlo na
základe Záznamu podrobného merania zmien č. XXXX (listinný dôkaz na č.l. 22 - 25) v súbore popisných
informácii katastra (a) k vytvoreniu nových parciel „EKN“ - parc. č. XXXX/XXX o výmere 2751 m2 a parc.
č. XXXX/XXX o výmere 2724 m2, ktoré (b) sa previedli na LV č. XXXX pre k.ú. E. v prospech žalobkyne
a súčasne (c) sa na LV č. XXXX pre k. E. ako aj na LV č. XXXX pre k.ú. E. mala vyznačiť poznámka

podľa § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona o spochybnení hodnovernosti údajov zapísaných na oboch
LV z dôvodu evidovania duplicity vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktorá duplicita sa mala týkať časti
parcely registra CKN č. XXXX na LV č. XXXX s parcelami registra EKN č. XXXX/XXX B. XXXX/XXX
na LV č. XXXX a súčasne malo ísť o duplicitu listín (právny titul nadobudnutia Kúpna zmluva N. XXXX/
XX a právne tituly nadobudnutia dedičstvom D 1870/92 resp. D 839/63-7). Odvolací orgán súčasne

konštatoval, že pri parcelách EKN č. XXXX/X a XXXX/X na LV č. XXXX v prospech žalobkyne sa duplicta
nevzťahuje. Vytvorenie parciel EKN č. XXXX/XXX a XXXX/XXX bolo potrebné z dôvodu zadefinovania
rozsahu duplicitného vlastníctva.

41. Pri hodnotení dôkazov a pri právnom hodnotení veci sa súd zameral najmä na tie skutočnosti, ktoré

boli medzi stranami sporné. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.
11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011, v zmysle ktorého „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“.

42. Po vykonanom dokazovaní a po právnom zhodnotení veci súd dospel k záveru, že žalobe nie je
možné vyhovieť a to z viacerých dôvodov.

43. Duplicita vlastníctva je stav, ktorý z hľadiska teórie práva nemôže nastať, žiaľ pri evidencii vlastníkov

nehnuteľností v katastri nehnuteľnosti k tomu evidenčne dochádza, keď tá istá nehnuteľnosť (resp. viac
nehnuteľností) je (bez toho aby išlo o podielové spoluvlastníctvo) evidovaná vo vlastníctve dvoch alebo
viacerých osôb a to buď v celom rozsahu, alebo čiastočne (tak, že sa výmery pozemkov prekrývajú).
Zistenie duplicity vlastníctva má za následok spochybnenie hodnovernosti údajov zapísaných v katastri
a to na základe poznámky podľa § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona.

44. Na ochranu vlastníctva, okrem dvoch typov žalôb podľa §126 Obč. Z., slúži v prípade duplicitných
vlastníctiev najmä určovacia žaloba (§ 137 písm. c) CSP). Určovaciu žalobu môže úspešne podať
ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Primárnou povinnosťou všeobecných
súdov je, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe najprv vyrovnali s otázkou existencie naliehavého

právneho záujmu žalobcu. Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca môže v danom
právnom vzťahu navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a
oprávnených záujmov (uznesenie Ústavného súdu SR z 12.12.2013, sp.zn. IV.ÚS 745/2013). Naliehavý
právnyzáujemnaurčeníjedanývtedy,akjetuaktuálnystavobjektívnejprávnejneistotymedzižalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym

prostriedkom odstrániť (nález Ústavného súdu SR z 12.02.2013, sp.zn. III.ÚS 531/12). V prípade
duplicitných vlastníctiev prichádza v zásade vždy v úvahu naliehavý právny záujem žalobcu (rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Cdo 163/2005). Žalovaná tvrdila, že s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR č.k. 6Cdo/15/2017 z 30.05.2018 sa mala žalobkyňa pri duplicite vlastníctva
domáhať ochrany vlastníctva negatívnou žalobou, ktorou by sa vylučovalo vlastníckeho právo žalovanej.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z uvedeného rozhodnutia NS SR vyplýva záver, že aj pri
takomto požadovanom (negatívnom) určení nie je možné vylúčiť (un block) naliehavý právny záujem na
určení podľa § 137 písm. c) CSP - nevyplýva však z tohto rozhodnutia, že jedine takéto požadované
určenie je prípustné (podľa cit.rozh.... „I keď v prípadoch určovacích žalôb týkajúcich sa vlastníckehopráva k nehnuteľnostiam je naliehavý právny záujem spravidla daný potrebou zosúladenia skutočného
stavu so zápisom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, a teda zapísania (či obnovenia zápisu)
vlastníckeho práva žalobcu na základe pozitívnej určovacej žaloby, v okolnostiach konkrétnej veci môže

byť daný aj v prípade negatívnej určovacej žaloby, ak sa ňou má odstrániť stav právnej neistoty už
zapísanéhovlastníckehoprávažalobcu.“).Súdnaprax,ktorejzáverypredmetnérozhodnutienevylučuje,
preferuje najmä žaloby s pozitívnym určením (že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti), pred žalobami
s určením negatívnym (že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností), nakoľko z negatívneho súdneho
určenia ešte nevyplýva, kto je skutočným vlastníkom nehnuteľnosti (teoreticky to môže byť a iná osoba,

ako je strana sporu) a takýto výrok potom nemôže zlepšiť postavenie žalobcu (napr. NS SR - R 55/2009,
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16.12.2008, sp.zn. 2Mcdo 20/2007, rozsudok Najvyššieho súdu
ČR, sp.zn. 22cdo/1875/2002). Z negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, kto je skutočne
vlastníkom, pretože bez takéhoto určenia treba pripustiť aj možnosť, že vlastníkom je aj tretia osoba,
ktorá nie je účastníkom konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo 112/2004, ZSP 81/2006).
Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že (aj) určovacia žaloba s pozitívnym určením je v danom prípade

prípustná, ak žalobkyňa osvedčí naliehavý právny záujem na určení.

45. Akokoľvek, či už ide o určovaciu žalobu s pozitívnym učením, alebo o určovaciu žalobu s negatívnym
určením, (a) žalobca musí osvedčiť naliehavý právny záujem na požadovanom určení a súčasne (b)
žalobný petit musí byť musí byť určitý, vykonateľný - v prípade nehnuteľností musia byť tieto v žalobe

identifikované spôsobom súladným so stavom, ako sú evidované v katastri nehnuteľnosti, v súlade s
Katastrálnym zákonom a jeho vykonávacím predpismi. Ak sa spor týka len časti nehnuteľnosti, časť
nehnuteľnosti musí byť dostatočne identifikovaná (napr. geometrickým plánom). V predmetnej veci sa
žalobkyňa domáhala určenia jej výlučného vlastníctva k pozemkom v obci E., katastrálne územie E.,
vedených v evidencii Okresného úradu E., katastrálny odbor, na liste vlastníctva XXXX ako pozemok -

parcela registra „E“, parc. č. XXXX/X o výmere 2 915 m2 - orná pôda a - parcela registra „E“, parc. č.
XXXX/X vo výmere 3069 m2. Aktuálne však tieto parcely nie sú takto evidované v katastri nehnuteľností
- parcela EKN č. XXXX/X je evidovaná s výmerou 164 m2 a parcela EKN č. XXXX/X je evidovaná s
výmerou 58 m2. Petit žalobného návrhu teda nie je správny a vykonateľný - nie je v súlade so stavom
evidovaným na liste vlastníctva ani so stavom v súbore popisných informácii katastra, kde boli vytvorené

ďalšie dve parcely - č. XXXX/XXX o výmere 2751 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 2724 m2. Ak v
žalobe uvedená výmera nezodpovedá skutočnosti, treba uzavrieť, že takáto parcela nie je v katastri
nehnuteľnosti evidovaná, teda nemožno určiť jej vlastníctvo. Vlastnícke právo k parcele vymedzenej inak
ako údajmi v katastri nehnuteľnosti, nemožno určiť - taká parcela neexistuje (uznesenie Najvyššieho
súdu ČR z 02.03.2010, sp.zn. 22Cdo 2028/2008).

46. Dôvodom podania žaloby bolo zistenie duplicity vlastníctva, ktorá bola zistená počas Konania o
oprave chýb v katastrálnom operáte, pričom na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu (č.l. 26-30) boli
na základe Záznamu podrobného merania zmien č. XXXX (č.l. 22 - 25) v súbore popisných informácii
katastra vytvorené nové parcely „EKN“ - parc. č. XXXX/XXX o výmere 2751 m2 a parc. č. XXXX/XXX o

výmere 2724 m2 (ktoré sa previedli na LV č. XXXX pre k.ú. E. v prospech žalobkyne a súčasne sa na LV
č. XXXX pre k. E. ako aj na LV č. XXXX pre k.ú. E. vyznačila poznámka podľa § 39 ods. 2 Katastrálneho
zákona o spochybnení hodnovernosti údajov zapísaných na oboch LV z dôvodu evidovania duplicity
vlastníckych práv k nehnuteľnostiam). Duplicita sa však týka len časti parcely registra CKN č. XXXX
na LV č. XXXX s parcelami registra EKN č. XXXX/XXX a XXXX/XXX na LV č. XXXX - pri parcelách

EKN č. XXXX/X B. XXXX/X na LV č. XXXX v prospech žalobkyne o duplicitu nejde (č.l. 29 p.v.). Žalobný
návrh smeruje voči žalovanej, ktorá nie je ale evidovaná ako vlastník týchto parciel (EKN č. XXXX/X B.
XXXX/X). Žalovaná je evidovaná ako vlastníčka parcely CKN č. XXXX na LV č. XXXX o výmere 5708
m2, z ktorej celkovej výmery sa len časť kryje (je duplicitne evidované jej vlastníctvo) s pozemkami
na LV č. XXXX pre k.ú. E., avšak duplicita sa týka parciel EKN č. XXXX/XXX B. XXXX/XXX, ktoré sa

evidenčne vytvorili v konaní katastra práve za účelom zadefinovania rozsahu duplicitného vlastníctva.
Pokiaľ odvolací orgán v katastrálnom konaní konštatoval, že pri parcelách EKN č. XXXX/X a XXXX/X na
LV č. XXXX v prospech žalobkyne sa duplicta nevzťahuje a žalobkyňa sa domáha určenia vlastníctva
parciel XXXX/X B. Č.. XXXX/X (ktorých je podľa zápisu na LV sama vlastníčkou), nemá žalobkyňa
podľa názoru súdu na takomto určení právny záujem a v tejto časti nie je žalovaná ani pasívne vecne

legitimovaná.

47. Už len z dôvodov vyššie uvedených nebolo možné žalobe vyhovieť. Ďalším dôvodom, pre ktorý
nebolo možné žalobe vyhovieť (a nebolo by možné vyhovieť ani pri právne perfektnom žalobnomnávrhu), je skutočnosť, že vzhľadom na všetky okolnosti v prejednávanej veci možno jednoznačne
uzavrieť, že žalovaná nadobudla pozemok CKN parc. č. XXXX na LV č. XXXX v dobrej viere, že ho
nadobúda do vlastníctva od skutočného vlastníka. Ochranu skutočného vlastníka, ktorá je zaručovaná

zásadou „nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko má sám“, možno výnimočne prelomiť
ochranou dobrej viery nadobúdateľa, ak je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je
dobromyseľný, že vec riadne nadobudol. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri
vynaložení potrebnej opatrnosť, ktorú možno od neho požadovať, nemal resp. nemohol mať dôvodné
pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri

(evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.02.2013, sp.zn.
6 Cdo 71/2011, Nález Ústavného súdu ČR z 02.10.2012, sp.zn. I. ÚS 3314/11). Z hľadiska poskytnutia
ústavnoprávnej ochrany musí postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery.
Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho
nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte)

a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere
potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko má sám). Pokiaľ
však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej
spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj
individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník

než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec
opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom
(katastrálnom) konaní (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 151/2016 z 3. mája
2017, obdobne Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 549/2015- 33 z 16.03.2016).

48.Jenepochybné,žepôvodneznačnáčasťzcelkovejvýmerypredmetnéhopozemku(aktuálneparc.č.
XXXX na LV č. XXXX) bola vo vlastníctve žalobkyne (v rámci parciel č. XXXX/X B. XXXX/X). V dôsledku
(nezákonného) postupu a úkonov katastra nehnuteľností však - bez relevantných listín a podkladov-
bola časť predmetných parciel duplicitne zaevidovaná ako parcela č. XXXX (v tom čase na LV č. XXX)
v prospech A. Z., H.. XX.XX.XXXX, ktorý následne zomrel a vlastníctvo k tejto parcele potom malo

prejsť Osvedčením o dedičstva D 170/95, Dnot 43/1995 (a po zomrelom otcovi S. Z. podľa D 313/94)
na Š. Z., H.. XX.XX.XXXX a to napriek tomu, že predmetom dedičstva parcely EKN č. XXXX/X B.
Č.. XXXX/X neboli. Duplicita vlastníctva teda vznikla v čase ešte pred uzavretím prvej kúpnej zmluvy
(31.10.1996), na základe ktorej vlastníctvo k parcele č. XXXX nadobudol P. K. s manželkou a to po
povolení vkladu vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy do katastra nehnuteľností. Súd konštatuje,

že už P. K. s manželkou v danom čase vychádzali z hodnovernosti a správnosti údajov zapísaných na
liste vlastníctva, pričom o povolení vkladu vlastníckeho práva rozhodoval štátny orgán. V danom čase
nebola hodnovernosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností žiadnym spôsobom spochybnená.
Fakticky ovláda vec aj ten, kto vstúpi do takého právneho vzťahu, ktorý možno považovať za nakladanie
s vecou (uznesenie Ústavného súdu SR z 13.03.2013, sp.zn. I.ÚS 139/2013). V zmysle vyššie cit.

ustanovenia Ústavného súdu SR, následne manželia K. s pozemkom nakladali ako s vlastným - prenajali
ho spoločnosti PD-MEFA s.r.o., IČO: 31605109, ktorá minimálne od roku 2005 až do roku 2013 za
uvedený pozemok aj platila daň z nehnuteľností (listinný dôkaz na č.l. 143). Následne, s cieľom odstrániť
predmetnú duplicitu, boli v roku 1999 pri aktualizácii údajov katastra pred zápisom Registra obnovenej
evidencie pozemkov (ROEP) v k.ú. E. parcely žalobkyne č. XXXX/X B. Č. XXXX/X zmenšené a vytvorila

sa ešte nová (zbytková) parcela EKN č.XXXX/X o výmere 224 m2, ktorá sa spolu s parcelami č. XXXX/X
B. Č.. XXXX/X zapísali na LV č. XXXX. Podľa § 7 ods. 4 Zákona o ROEP v znení účinnom do 31.08.2002
je pritom schválený register verejnou listinou, na ktorej základe štátny orgán - katastrálny úrad zapísal
údaje registra do katastra nehnuteľností. Následne v roku 2013 predmetný pozemok CKN parc.č. XXXX
kúpila spoločnosť IMMO-FINANZ HOLDING od P. K. - rovnako možno skonštatovať, že v danom čase

táto spoločnosť vychádzala z hodnovernosti a správnosti údajov zapísaných na liste vlastníctva (ani
v danom čase nebola hodnovernosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností žiadnym spôsobom
spochybnená), pričom o povolení vkladu vlastníckeho práva rozhodoval štátny orgán. Ani pri následnej
kúpe predmetnej parcely žalovanou nebola hodnovernosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností
žiadnym spôsobom spochybnená a o povolení vkladu vlastníckeho práva znovu rozhodoval štátny

orgán. Od nadobudnutia vlastníctva až po súčasnosť pritom žalovaná riadne platí za pozemok daň a
hneď po nadobudnutí vlastníctva, až do septembra roku 2018 tento pozemok prenajala A. K., teda tiež
nakladala s vecou ako vlastnou (uznesenie Ústavného súdu SR z 13.03.2013, sp. zn. I.ÚS 139/2013).
Na základe skutočností uvedených vyššie možno skonštatovať, že tak žalovaná, ako aj jej právnipredchodcovia nadobudli parcelu CKN č. XXXX v dobrej viere, že ju nadobúdajú do svojho vlastníctva
od skutočného vlastníka, vychádzali pritom z hodnovernosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností
(hodnovernosť údajov bola spochybnená až na základe konania o oprave chýb v katastrálnom operáte,

ktoré začalo v roku 2017 a skončilo v roku 2019) a s pozemkom nakladali ako so svojim vlastníctvom
a to tým, že ho prenajímali a platili zaň daň. Naviac, v roku 2014 žalovaná vyzvala žalobkyňu, aby
jej vlastníctvo nerušila. Oproti tomu, žalobkyňa od vzniku duplicity vlastníctva sa o svoje vlastníctvo
požadovaným spôsobom nestarala - o znížení výmer (z roku 1999) sa dozvedela až v roku 2014 a to
na základe rozhovoru so žalovanou. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo a žalobkyňa ani netvrdila,

že by od roku 1994 po rok 2014 vyzývala vlastníkov parcely CKN č. XXXX na nerušenie jej vlastníctva
a do roku 2017 ani nenapadla hodnovernosť údajov.

49. Vychádzajúc z ust. § 124 OZ a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, žalobkyňa ako aj žalovaná majú rovnaké
práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana a ich vlastnícke právo má rovnaký zákonný
obsah a požíva rovnakú ochranu. V danom prípade došlo k vzájomnej kolízii princípu ochrany dobrej

viery žalovanej v akty štátu (ROEP, rozhodnutia o povolení vkladu) a právnej istoty v demokratickom
právnom štáte (dobromyseľnosť nadobudnutia nehnuteľnosti v súlade s údajmi zapísanými v katastri
nehnuteľností) na jednej strane, s princípom ochrany vlastníckeho práva žalobkyni ako pôvodného
vlastníka(princípniktonemôžepreviesťnainéhoviacpráv,nežkoľkomásám)nastranedruhej.Vsúlade
s vyššie citovanými nálezmi Ústavného súdu SR, vzhľadom na všetky okolnosti a skutočnosti, ako sú

vyššieuvedené,trebapodľanázorusúduprvejinštancieprihliadnuťnaprincípvšeobecnejspravodlivosti
tak, že vyššie riziko musí v danom prípade niesť žalobkyňa ako nedbalý vlastník než žalovaná ako
nadobúdateľvdobrejviere,pretožežalovanánebolavroku2013objektívneschopnásanijakodozvedieť
o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru (ešte pred rokom 1996) a ako sa dostala na list vlastníctva jej
právneho predchodcu (predchodcov), po zákonom určených správnych (katastrálnych) konaniach (a po

zápise ROEP ako verejnej listiny do katastra nehnuteľností).

50. Žalobkyňa tvrdila, že tak kúpna zmluva, ktorou nadobudla vlastníctvo k pozemkom žalovaná, ako
aj kúpne zmluvy, ktorými nadobúdali vlastníctvo jej právni predchodcovia, sú pre rozpor s dobrými
mravmi absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Žalobkyňa však neuviedla, v čom má rozpor s dobrými

mravmi spočívať. Rozpor s dobrými mravmi pri uzatváraní predmetných kúpnych zmlúv nevzhliadol ani
súd. Právni predchodcovia žalovanej a žalovaná pri uzatváraní predmetných kúpnych zmlúv vychádzali
z hodnovernosti údajov zapísaných na liste vlastníctve, pričom hodnovernosť týchto údajov v čase
uzavretia scudzovacích úkonov nebola nijakým spôsobom spochybnená. Žalobkyňa síce tvrdila, že
nikto z právnych predchodcov ju nevyzval, aby na predmetných parcelách nehospodárila - žalobkyňa

však na druhej strane netvrdila, že by ona vyzval právnych predchodcov žalovanej, aby tieto pozemky
neužívali resp. aby oni nerušili jej vlastníctvo, čo je aj logické, keďže o zmene (znížení) výmer parciel č.
XXXX/X B. Č.. XXXX/X sa dozvedela až v roku 2014, potom, ako ju žalovaná vyzvala, aby nerušila jej
vlastníctvo. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že právni predchodcovia žalovanej fakticky pozemky neprevzali,
súd konštatuje, že tradícia veci sa vyžaduje pre nadobudnutie hnuteľných vecí a nie pre nadobudnutie

nehnuteľností, kde sa okrem právneho titulu vyžaduje povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, k čomu v prípade žalovanej i jej právnych predchodcov preukázateľne došlo. Žalovaná
a jej predchodcovia tak podľa názoru súdu boli pri uzatváraní kúpnych zmlúv dobromyseľní (tak ako
definuje pojem dobromyseľnosti aj Najvyšší súd SR - napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19.02.2014,
sp.zn. 7 MCdo 4/2013, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.04.2010, sp.zn. 5 Cdo 172/2009) v tom, že

údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti, o druhu pozemku a jeho výmere, ktorý mienili nadobudnúť (kúpiť), tak
ako boli tieto údaje evidované na liste vlastníctve v danom čase, sú správne a boli teda dobromyseľní
v tom, že predmetnú parcelu nadobúdajú od skutočného vlastníka, ktorý sa za skutočného vlastníka v
dobrej viere aj pokladal a nakladal s vecou ako s vlastnou a nemohol mať objektívne pochybnosti o tom,
či mu vec (predmetný pozemok) skutočne patrí.

51. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že kúpna zmluva, ktorou nadobudla pozemky žalovaná, je neplatná z
dôvodu, že sporné pozemky nadobudla žalovaná za cenu 500 Eur (0,0876 centov za 1 m2), ktorá cena
nezodpovedácenevčaseapriestore,pričompredávajúcitietonehnuteľnostivtomistomrokunadobudol
za podstatne vyššiu cenu, súd v prvom rade konštatuje, že žalobkyňa neuviedla, aký cenový predpis mal

byť porušený, ani aká mala byť cena predmetného pozemku podľa tohto cenového predpisu. Žalobkyňa
podľa názoru súdu zjavne nereflektuje ani na skutočnosť, že predchodca žalovanej nenadobudol len
predmetnú parcelu, ale cely rád iných pozemkov a preto za ich nadobudnutie logicky zaplatil aj vyššiu
kúpnu cenu, ako zaplatila žalovaná za kúpu len jednej parcely. Naviac v danom prípade, ak by sa ajpreukázali žalobkyňou tvrdené skutočnosti, išlo by o dôvod relatívnej neplatnosti v zmysle § 40a Obč.
Zákonníka v spojení s § 589 Obč. Z., pri ktorom je potrebné, aby sa žalobkyňa dovolala neplatnosti voči
všetkým účastníkom právneho úkonu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 01.01.2008, sp.zn. 3Cdo

187/2006, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15.01.2008, sp.zn. 30 cdo 29/2007, rozsudok Najvyššieho
súdu ČR z 22.11.2007, sp.zn. 26 Odo 694/2006). V danom prípade sa tak žalobkyňa mala dovolávať
neplatnosti aj voči spoločnosti IMMO-FINANZ HOLDING, ktorá však nie je stranou v spore a žalobkyňa
ani nepreukázala, že by sa neplatnosti dovolávala aj voči tejto spoločnosti. Taktiež treba uviesť, že
následkom relatívnej neplatnosti podľa § 40a a § 589 Obč. Z. nie je neplatnosť celého právneho úkonu,

ale neplatnosť iba čiastočná - v rozsahu, v ktorom tento úkon odporuje cenovému predpisu. Dohoda
zmluvných strán o cene nehnuteľnosti nižšej ako ustanovuje cenný predpis, nespôsobuje neplatnosť
kúpnej zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23.11.2009, sp.zn. 3Cdo 192/2008). Súd mal vzhľadom
na uvedené za to, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok, na základe ktorých by súd mohol
prejudiciálne posúdiť kúpnu zmluvu, ktorou žalovaná nadobudla predmetnú parcelu, ako neplatnú.

52. Obidve sporové strany tvrdili, že samé, resp. prostredníctvom osôb, ktoré ich parcely užívali, riadne
za tieto parcely platili dane. V prípade žalobkyne išlo o skutkové tvrdenia, podporené svedeckou
výpoveďou A. K.. V prípade žalovanej tieto tvrdenia boli preukázané aj listinami (č.l. 143 až 145).
Žalovaná namietala pravdivosť tvrdení žalobkyne v otázke platenia dane s tým, že na rozdiel od nej
žalovaná platenie daní aj preukázala listinnými dôkazmi. Súd konštatuje, že nie je vylúčené, že za

pozemky platila riadne aj žalobkyňa (tá tvrdila, že platila dane tak, ako jej chodili z MÚ E.). Parcely
sú totižto rôzne evidované na dvoch rôznych LV a to s rôznymi výmerami, naviac na jednom LV ide o
parcely „EKN“ a na druhom LV ide o parcely „CKN“. Žalobkyňa tak celkom jednoducho mohla platiť za
parcely č. XXXX/X B. Č.. XXXX/X a to podľa ich výmery, tak ako sú uvedené na LV č. XXXX (v tejto
časti navyše ani nejde o duplicitu) a žalovaná zas platila za parcelu č. XXXX a to podľa jej výmery, tak

ako je uvedené na LV č. XXXX.

53. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že ona resp. jej syn poberali na predmetné pozemky dotácie
od Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), zo samotných listinných dôkazov (č.l. 169 p.v. - 177
p.v.) jednoznačne nevyplýva, že by dotácie boli poberané aj za konkrétne časti parciel, ktorých sa

má duplicita vlastníctva týkať, naviac je potrebné v tomto smere prisvedčiť argumentácii žalovanej, že
samotné poberanie dotácii vlastnícke právo ešte nepreukazuje, keďže na priznanie nároku na dotácie
nie je potrebné byť vlastníkom pozemkov a postačí aj nájomný alebo iný užívací vzťah.

54. Obidve sporové strany tvrdili, že boli u nich splnené podmienky na vydržanie. Žalobkyňa to

preukazovala svedeckými výpoveďami jej synov, ktorí uviedli, že žalobkyňa od nadobudnutia pozemkov
s jej manželom (ich otcom) a neskôr s nimi, hospodárili na pozemkoch a to až do roku 2012, kedy
sa žalobkyňa ústne dohodla s A. K., ktorý mal pozemky obhospodarovať a za to mal platiť dane, čo
podľa jeho výpovede aj robil. Na druhej strane žalovaná predložila listinný dôkaz - potvrdenie mesta
E. zo dňa 02.01.2020 (č.l. 143), podľa ktorého predchodca žalovanej P. K. parcelu registra „C“ č.XXXX

prenajal spoločnosti PD-MEFA s.r.o., IČO: 31605109 a táto spoločnosť za uvedený pozemok platila
daň z nehnuteľností. Žalovaná ďalej predložila listinné dôkazy (č.l. 81 -83 p.v.), ktorou preukázala, že
bezprostredneponadobudnutívlastníctvapredmetnúparceluprenajalaA.K.atentonájomnývzťahtrval
až do septembra roku 2018 (to potvrdil pri výsluchu aj A. K.) a taktiež žalovaná predložila listinný dôkaz,
že ako daňovník tejto parcely, za ňu riadne platí dane a to od 1.1.2014 až po súčasnosť (č.l. 145). Súd

vzhľadom na vyššie konštatuje, že tvrdenia a jednotlivé dôkazy, tak ako sú obsahom súdneho spisu a
ako boli vykonané v tomto konaní, sú vo vzájomnom rozpore, resp. možno uzavrieť, že jednotlivé dôkazy
v tomto spore nie sú samy o sebe spôsobilé vo vzťahu k ostatným dôkazom vyvodiť jednoznačný záver
súdu o tom, u koho zo sporových strán by boli alebo neboli splnené podmienky na vydržanie. To však
nič nemení na závere súdu o dobromyseľnosti žalovanej a jej predchodcov a ani na ostatných záveroch,

pre ktorú bolo potrebné žalobu zamietnuť. Rovnako tak ani skutočnosť, či (a) žalobkyňa vedela alebo
nevedela o prebiehajúcom ROEP (podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29.09.2015, sp.zn. 4Mcdo
12/2014 sa vlastníctvo v konaní podľa Zákona o ROEP nenadobúdala, ale iba sa zisťovali odstupné
údaje o právnych vzťahoch k pozemkom a na ich základe sa zostavoval register obnovenej evidencie
pozemkov) a ani skutočnosť (b) či žalobkyňa zaplatila alebo nezaplatila poplatok za ROEP (v tejto

súvislosti naviac súd konštatuje, že konanie o REOP bolo podľa § 27 Zákona o ROEP od poplatkov
oslobodené), nič nemení na závere súdu, že žalobu bolo potrebné zamietnuť, z dôvodov už vyššie
uvedených a preto súd rozhodol tak, ako je vo výroku I. uvedené.55. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP - keďže mala
žalovaná v spore úplný úspech a bola právne zastúpená, súd zaviazal žalobkyňu na náhradu trov
konania žalovanej a to v miere 100 % (výrok II.), pričom o konkrétnej výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané
na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. l, 362 ods. l CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( § 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§365ods.lCSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).