Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 4, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 71S/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200495
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6020200495.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a

členov senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: DENNYS-BA, s.r.o.,
Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 50 972 791 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101516710/2020 zo dňa 02.10.2020 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2018. Podľa Oznámenia o začatí
daňovej kontroly, ktoré bolo doručené žalobcovi 12.09.2018, bol stanovený termín začatia daňovej
kontroly 08.10.2018. Z úradného záznamu zo dňa 18.09.2018 spísaného správcom dane vyplýva, že
na základe telefonickej dohody s konateľkou žalobcu sa správca dane a žalobca dohodli na novom
termíne začatia daňovej kontroly 09.10.2018. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil
Protokol č. 102239137/2019 zo dňa 25.09.2019 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol spolu s Výzvou na

vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole zo dňa 25.09.2019 doručený žalobcovi dňa 10.10.2019,
ktorým dňom bola daňová kontrola ukončená. Žalobca sa k Protokolu vyjadril písomne podaním
zo dňa 07.11.2019. Správca dane opakovane predvolal žalobcu na ústne pojednávanie, predmetom
ktorého malo byť prejednanie jeho pripomienok k Protokolu z daňovej kontroly a to podaniami zo
dňa 12.11.2019, 10.12.2019, pričom konateľka žalobcu sa z neúčasti na pojednávaniach v uvedených
termínoch ospravedlnila a opakovane požiadala o zmenu termínu. Správca dane opakovane predvolal
konateľku žalobcu i splnomocneného zástupcu žalobcu na pojednávanie na deň 29.01.2020. Správca

dane s poukazom na § 19 ods. 7 a § 68 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“)
spísal dňa 06.02.2020 úradný záznam, z ktorého vyplýva, že v stanovenom termíne 29.01.2020 sa na
pojednávanie k správcovi dane opakovane nedostavila konateľka žalobcu a ani splnomocnený zástupca
žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o nový termín pojednávania, ktorý však nemohol
byť zo strany správcu dane poskytnutý, vzhľadom na zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia v zmysle
§ 68 ods. 3 Daňového poriadku.

2. Správca dane s poukazom na § 68 ods. 5 Daňového poriadku Rozhodnutím č. 100378376/2020
zo dňa 06.02.2020 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu
verejnej správy“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 15.196,20 € na DPH za zdaňovacie obdobiejún 2018, daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 25.07.2018 predstavuje 857,64 €, daň
zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní predstavuje 16.053,84 € a rozdiel dane predstavuje
15.196,20 €. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca predložil k daňovej kontrole

doklady o nadobudnutí tovarov a služieb od dodávateľa BAU-XANAX s.r.o. (ďalej aj „dodávateľ“),
pričom správca dane žalobcu vyzval na doplnenie údajov, o vysvetlenie nejasností a preukázanie
dôkazov k dodávateľským faktúram od tohto dodávateľa, pretože na faktúrach a prílohách neboli
špecifikované nasledovné údaje: pri faktúrach č. 1806061, 18140601, 18280602 nebolo preukázané, či
išlo o prepravu vykonanú motorovým vozidlom žalobcu alebo nákladným vozidlom dodávateľa, chýbal

typ a EČV motorového vozidla. Pri faktúre č. 18080601 neboli preukázané služby, ktoré mali byť
dodané dodávateľom (monitoring trhu pre navýšenie dopytu), nebolo preukázané dodanie z hľadiska
spôsobu, rozsahu a overiteľné výstupy: pri faktúre č. 18110601 za výmenu predajného pultu nebolo
preukázané dodanie tovaru/služby, ani to, či sa jedná len o dodanie služby alebo o dodanie pultu
spojenésposkytnutouslužbou,vrátaneuvedeniamiesta,kdebolpultdodaný,prifaktúrachč.18140602,
18190601 nebolo preukázané dodanie letákov zo strany dodávateľa, ani ich použitie pre konkrétny

zdaniteľný obchod žalobcu. Pri faktúrach č. 18140603, 18150601, 18210601, 18280603 a 18300602
nebolo preukázaný rozvoz tovaru, t.j. druh tovaru, odkiaľ a kam bol rozvážaný, druh motorového
vozidla, EČV, pri faktúre č. 18280601 - inzercia v novinách, nebolo preukázané, čo presne zabezpečil
dodávateľ v rámci danej služby, kde, resp. v akých novinách bola inzercia uvedená a v akom časovom
rozmedzí; pri faktúre č. 18280604 nebolo preukázané, kde a s akým tovarom bolo manipulované, za

účasti akých osôb (mená a pracovné zaradenie). Pri faktúre č. 18290601 za reklamu a propagáciu
obchodného mena k podujatiu Spirit Alžbetina KE, Pintas s.r.o., Stará sýpka, pri faktúre č. 18300603
nebolo preukázané, čo bolo predmetom poskytnutia zo strany dodávateľa, kde a akým spôsobom,
za účasti ktorých osôb za dodávateľa a za žalobcu, pri faktúre č. 18300601 za rozvoz tovaru, servis
zariadení predajní, upratovacie práce, nábor zamestnancov a administratívne práce nebol preukázaný

druh tovaru, odkiaľ a kam bol rozvezený, druh motorového vozidla, EČV, aký druh servisu - úkonu bol
poskytnutý a na akých zariadeniach predajní mal byť servis vykonaný, kto mal vykonať upratovacie
práce, v akom rozsahu a v akom pracovnom vzťahu bol k dodávateľovi, k čomu bol vykonaný nábor
zamestnancov (mená a bydlisko zamestnancov), čoho sa administratívne práce týkali, v akom rozsahu,
miesto výkonu prác. Žalobca predložil Zmluvu o dodávke tovarov a služieb z 27.03.2018 a Zmluvu o

zabezpečení reklamných služieb z 01.06.2018 s dodávateľom BAU-XANAX s.r.o. Správca dane dňa
07.02.2019 spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní s bývalým konateľom dodávateľa (BAU-XANAX
s.r.o.) W. J. (konateľ do 20.08.2018), ktorý uviedol, že spoločnosť predal p. S. (priezvisko nevedel
uviesť) z Maďarska, ktorému odovzdal účtovníctvo. Ďalej uviedol, že predmetom ekonomickej činnosti
spoločnosti bola kúpa a predaj tovaru - textil (tepláky, spodné prádlo, župany), bližšie si viac nespomínal.

Uviedol, že spoločnosť mala v Bratislave kancelárske priestory, nemali žiadnych zamestnancov, nevedel
sa vyjadriť, akým vozidlom mu tovar vozil jeho dodávateľ, ktorým mal byť p. W. zo spoločnosti MARFI
s.r.o., dodávky mali prebiehať v Košiciach, nevedel uviesť kde, prvú dodávku tovaru odkontroloval, iné
dodávky už nekontroloval. Mal to byť lacný tovar z Poľska alebo z Číny. Za žalobcu mala konať p.
T., s ktorou sa stretol v r. 2018. Za spoločnosť BAU-XANAX s.r.o. vystavovala faktúry jeho externá

účtovníčka p. J. (priezvisko nevedel). V zdaňovacom období máj a jún 2018 mala byť dodávateľom
spoločnosti BAU-XANAX s.r.o. spoločnosť MARFI s.r.o. Poprad, iných dodávateľov nemal. Na otázku
správcu dane ohľadne preukázania skutočností uvedených na dodávateľských faktúrach pre žalobcu
svedok uviedol, že konkrétne odpovedať nevie, všetko mal zabezpečovať p. W. (za jeho dodávateľa).
Nevedel sa vyjadriť kto a akým motorovým vozidlom vykonával prepravu, nevedel kto a v akom rozsahu

vykonával monitoring trhu pre navýšenie dopytu žalobcu, k dodaniu pultu uviedol, že malo ísť o dodávku
v nemocničnom bufete v Bratislave, nemocnicu nevedel uviesť, k dodaniu letákov uviedol, že grafické
návrhy mal robiť p. W., pričom podklady dostal od p. T. na USB, nevedel uviesť, kde sa letáky vytlačili.
K inzercii v novinách nevedel uviesť žiadne konkrétne údaje, rovnako k faktúre za manipuláciu tovaru.
K faktúram za reklamu a propagáciu žalobca neuviedol konkrétne skutočnosti. K faktúre za rozvoz

tovaru, servis zariadení, upratovacie práce, nábor zamestnancov a administratívne práce uviedol, že
všetko zabezpečoval p. W., nevedel uviesť žiadne konkrétne údaje. Správca dane uvedenú výpoveď
vyhodnotil s tým, že svedok nepredložil žiadne reálne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v jednotlivých
odpovediach a neposkytol správcovi dane dôkazy k jednotlivým faktúram, neuviedol žiadne overiteľné
dôkazy. Na všetky otázky odpovedal s tým, že všetko zabezpečoval p. W.. Všetky svedkove tvrdenia boli

podľa správcu dane len tvrdeniami a nie dôkazmi, ktoré svedok nevedel preukázať. Správcovi dane sa
ani po opakovaných predvolaniach nepodarilo vypočuť S. W.. Žalobca dňa 14.03.2019 doručil správcovi
dane vysvetlenie k Výzve z 11.01.2019 k jednotlivým faktúram, ku ktorému mu správca dane uviedol,
že žalobca poskytol vo svojom vyjadrení správcovi dane k faktúram č. 18140602 a 18190601 vizuályreklamných plagátov uložených na bielom pozadí vo formáte pdf, prefotené z materiálov z hrebeňovej
väzby. Uvedené bolo len zhrnutie obrázkov jednotlivých plagátov stiahnutých z internetu a uložených do
pdf formátu alebo fotky obrazoviek s bannermi z obchodných centier, čo nepreukazovalo, že predmetné

plagáty boli vytvorené dodávateľom alebo jeho subdodávateľom, pričom správca dane preukázal, že
námet a spracovanie náleží spoločnostiam pellcom s.r.o. a HENRIX s.r.o., pričom spoločnosť pellcom
s.r.o. zabezpečila tlač a grafický námet dodal Daniel Production s.r.o. a spoločnosť HENRIX s.r.o.
zabezpečila výrobu reklamného oznamu, vysielanie v OC Optima a OC Cassovia, žalobca predložil aj
fotku z internetu s popisom „Akčný časopis, Kam do mesta“, pričom tento časopis produkuje Daniel

Production s.r.o. Správca dane poukázal na obsah vyjadrenia žalobcu a konštatoval, že predložením
vyjadrenia a vyššie uvedených listín žalobca nepreukázal, že došlo k vzniku daňovej povinnosti zo
strany dodávateľa BAU-XANAX s.r.o. pre žalobcu tak, aby si mohol žalobca uplatniť odpočítanie DPH
podľa § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o DPH“ alebo „zák. č. 222/2004 Z.z.“), nakoľko správca dane nežiadal predložiť
vizuály stiahnuté z internetu, ale požadoval od daňového subjektu preukázať, že šlo o dodanie letákov

práve zo strany dodávateľa BAU-XANAX s.r.o., preukázať kto a akým vozidlom (EČV) boli plagáty
rozvezené, v akých množstvách, komu boli letáky rozvezené a pod., t.j. žalobca nepreukázal správcovi
dane požadované dôkazy, ktorými by mohol preukázať, že došlo k vytvoreniu fakturovaných tovarov/
služieb práve zo strany dodávateľa a že došlo k vzniku daňovej povinnosti zo strany dodávateľa
žalobcu. Ďalej správca dane uviedol, že k jednotlivým faktúram žalobca nepreukázal, akým vozidlom

bola preprava vykonaná zo strany dodávateľa (typ a EČV), kto vykonával rozvoz za dodávateľa (meno,
zamestnávateľ), nepreukázal dodanie služby (monitoring trhu pre navýšenie dopytu), t.j. dodanie z
hľadiska spôsobu, rozsahu, e-maily, plus overiteľné výstupy, k ďalším faktúram nepreukázal, kto vykonal
za dodávateľa výmenu predajného pultu, kde, presne na akej adrese, názov nemocnice a nepreukázal
ani, že dodávateľ vykonal prípravu kabeláže na pokladňu, osadenie na pokladničnú zásuvku a PC

zostavu, že bola dodávateľom lepená tepelná a vibračná izolácia kvôli chladiacemu pultu, ani že bola
dodaná pracovná doska a že bola vykonaná aj montáž práve zo strany dodávateľa. Ďalej žalobca k
faktúram nepreukázal, že šlo o dodanie letákov práve zo strany dodávateľa, nepreukázal kto a akým
vozidlom plagáty rozviezol, v akých množstvách (na faktúre je uvedené množstvo 1 ks), nepreukázal ani
komu, na aké adresy a kedy boli letáky rozvezené. K ďalším faktúram žalobca nepreukázal, kto, akým

vozidlomakedymalbyťvykonávanýrozvoztovaru,nepreukázal,oktoréjedálnesavKošiciachaMartine
jednalo. Rovnako nepreukázal rozvoz živých kvetov, ani o ktoré predajne na východnom Slovensku sa
jednalo, nepreukázal, kto vykonával nakládku a vykládku kvetov za dodávateľa alebo subdodávateľa,
ktorý mal vykonávať aj čistenie, rozdeľovanie, ukladanie do chladiaceho boxu a zároveň rozdeľovanie
podľa objednávok v spoločnosti FLOR KVET s.r.o. a ktorý mal byť podľa vyjadrenia žalobcu rozdelený

a vyčistený tovar nakladaný do áut podľa smeru rozvozu. K faktúre za inzerciu v novinách žalobca
nepreukázal, čo presne zabezpečil dodávateľ v rámci danej služby, kde a v akých novinách bola inzercia
uvedená, konkrétne inzeráty, v akom časovom rozmedzí a pre koho bola inzercia zadávaná, prípadne
čoho sa mala presne týkať. K faktúram za reklamu a propagáciu obchodného mena k podujatiu Spirit
Alžbetina, PINTAS s.r.o., Stará sýpka, „free summer“ pre FLOR KVET s.r.o. žalobca nepreukázal, že

šlo o dodanie letákov práve zo strany dodávateľa BAU-XANAX s.r.o., nepreukázal, kto bol príjemca
finančných prostriedkov za reklamu obchodného mena FLOR KVET s.r.o, kto bol usporiadateľ akcie, pre
ktorého mali byť finančné prostriedky za logá obchodných spoločností zaplatené. Žalobca nepreukázal
ani vykonanie rozvozu tovaru, servis zariadení, predajní, upratovacie práce, nábor zamestnancov,
administratívne práce.

3. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovi 12.04.2019 opätovne zaslal výzvu v
zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku, v ktorej žiadal žalobcu, aby predložil správcovi dane dôkazy
k tovarom a službám uvedeným na dodávateľských faktúrach od spoločnosti BAU-XANAX s.r.o. Vo
výzve uviedol, že napriek Zmluve o dodávke tovarov a služieb z 27.03.2018 a Zmluve o zabezpečení

reklamných služieb z 01.06.2018 s dodávateľom BAU-XANAX s.r.o., na faktúrach a prílohách nie je
špecifikované kto a akým vozidlom vykonal rozvoz tovaru, manipuláciu s tovarom, rozvoz letákov,
kto vykonal upratovacie práce, servis zariadení predajní, výstupy z náboru zamestnancov a popis k
administratívnym prácam, výstupy k inzercii, k výrobe letákov a k monitoringu trhu pre zvýšenie odbytu,
a teda dodávateľské faktúry nepreukazujú konkrétne overiteľné dôkazy o dodaní tovarov a služieb. Vo

výzve správca dane konkretizoval jednotlivé faktúry, ku ktorým žiadal predložiť preukázanie konkrétnych
skutočností. Dňa 09.05.2019 žalobca doručil správcovi dane vyjadrenie, v ktorom uviedol, že správca
dane požaduje údaje a kladie otázky žalobcovi, z ktorých je už vopred zjavné, že na ne nebude vedieť
odpovedať. Otázky považoval za kapciózne, sugestívne a zavádzajúce, idúce za hranicu obchodnéhotajomstva, či know-how a bez súhlasu obchodných partnerov nie je reálne možné na ne odpovedať.
Namietal, že správca dane požadoval informácie a údaje, ktoré medzi dodávateľom a odberateľom
nemuseli byť dohodnuté a nemuseli byť ani uvedené na faktúrach, či dodacích listoch, resp. v zmluvách.

Správca dane opakovane predvolal na výsluch svedka D. H., konateľa spoločnosti Rafford Invest s.r.o.,
ktorý sa k správcovi dane nedostavil a v písomnom vyjadrení uviedol, že účtovníctvo skladoval v pivnici
v rodinnom dome v Drienove, pričom v novembri 2018 bola pivnica vytopená a účtovné doklady boli
zničené. Dňa 27.05.2019 zamestnanci správcu dane zaslali žalobcovi Oznámenie v zmysle § 45 ods. 1
Daňového poriadku, ktoré žalobca prevzal 13.06.2019. Dňa 05.06.2019 vykonali zamestnanci správcu

dane miestne zisťovanie u daňového subjektu Daniel Production s.r.o. Košice za účelom preverenia
jeho sídla, zdaniteľných obchodov a dodávateľsko-odberateľských vzťahov za zdaňovacie obdobie jún
2018, pričom p. W. A. oznámil, že od 29.05.2019 už nie je konateľom spoločnosti Daniel Production
s.r.o., predložil Zmluvu o prevode obchodného podielu z 29.05.2019 a Preberací protokol z 28.05.2019.
O miestnom zisťovaní bol spísaný úradný záznam zo dňa 06.06.2019. Správca dane v súvislosti
s vyjadrením žalobcu zo 14.03.2019 zaslal výzvu spoločnosti United Classifieds s.r.o. Bratislava za

účelom zistenia, či táto spoločnosť poskytla inzerciu na svojom portáli www.bazar.sk pre žalobcu
alebo jeho dodávateľa BAU-XANAX s.r.o. a rovnaké výzvy boli zaslané aj spoločnosti Petit Press,
a.s. Bratislava, Ubicom s.r.o. Košice, Zoznam s.r.o. Bratislava, pričom z odpovedí týchto spoločností
vyplýva, že uvedené spoločnosti neposkytli žalobcovi ani jeho dodávateľovi BAU-XANAX s.r.o. inzerciu.
Správca dane dňa 22.07.2019 vykonal výsluch svedka W. A., bývalého konateľa spoločnosti Daniel

Production s.r.o. Košice, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní, z ktorej vyplýva, že predmetom
činnosti tejto spoločnosti bola organizácia kultúrnych podujatí, inzertná a reklamná činnosť, spoločnosť
nemala zamestnancov. Ďalej popísal priebeh, zabezpečenie a realizáciu festivalu Free Summer, ktorej
spoluorganizátorom bola spoločnosť Dream Production s.r.o., značku festivalu odpredal v r. 2017 a
2018, pričom v r. 2018 mal na starosti časť reklamnej kampane (bilboardy, vizuály, reklamné, grafické,

internetovú stránku). Časť priestoru v reklamnej kampani k podujatiu predal spoločnosti SUTOS s.r.o.
Uviedol, že samotnú organizáciu festivalu v r. 2018 zabezpečovala spoločnosť Dream Production s.r.o.
a jeho spoločnosť zabezpečovala len veci okolo reklamnej kampane. Svedok uviedol, že nepozná ani
spoločnosť žalobcu, ani p. T. a nepoznal ani spoločnosť BAU-XANAX s.r.o. a ani jej konateľa Ing. W.
J.. Z predmetnej výpovede podľa správcu dane vyplýva, že svedok nepoznal spoločnosť žalobcu, ani

jeho dodávateľa, ani ich konateľov. Správca dane preveril reťazec dodávateľov a odberateľov žalobcu
podľa kontrolných výkazov, z ktorých by bolo zjavné, že dodávateľom spoločnosti BAU-XANAX s.r.o.
bol subdodávateľ Rafford Invest s.r.o. (konateľ D. H.), podľa konateľa J. to bola spoločnosť MARFI
s.r.o. ako jediný dodávateľ a konal s S. W.. Uviedol, že iných dodávateľov nemal. Z uvedeného je
zjavné, že tam nebolo žiadne prepojenie so spoločnosťou SUTOS s.r.o. ako naznačoval žalobca vo

svojom vyjadrení zo 07.11.2019. Správca dane preveroval aj odberateľov žalobcu a ich odberateľov a
rovnako aj kontrolné výkazy spoločnosti Daniel Production s.r.o. a Dream Production s.r.o., za účelom
preverenia, či bolo nejaké prepojenie na dodávateľa BAU-XANAX s.r.o. alebo žalobcu. Dňa 04.08.2018
doručil svedok W. A. listinné dôkazy k svojej svedeckej výpovedi. Dňa 14.08.2019 správca dane zaslal
žalobcovi oznámenie podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, v ktorom opísal úkony a zistenia

z nich vyplývajúce v nadväznosti na preverené skutočnosti, tvrdenia daňového subjektu a jednotlivých
svedkov a osôb, ktoré mohli poskytnúť dôkazy a informácie k jednotlivým preverovaným skutočnostiam.
Správca dane dňa 20.08.2019 vykonal miestne zisťovanie, z ktorého bola spísaná Zápisnica o miestnom
zisťovaní u daňového subjektu Dream Production s.r.o. Košice za účelom preverenia zdaniteľných
obchodov a dodávateľsko-odberateľských vzťahov za zdaňovacie obdobie jún 2018, pričom na základe

predložených dokladov a vyjadrenia konateľa spoločnosti Ing. Z. I. zistil, že táto spoločnosť sa zaoberá
poskytovaním služieb pre zahraničného partnera Redbull Slovensko s.r.o. na festivaloch, kde sa
zabezpečujú vizuály, ako aj pre športové podujatia. Uviedol, že od r. 2018 robí všetko aj s reklamou,
niektoré reklamy zabezpečoval dodávateľ Daniel Production s.r.o. Uviedol, že sa nikdy nestretol so
spoločnosťami BAU-XANAX s.r.o., Rafford Invest s.r.o. so spoločnosťou žalobcu. Správca dane dňa

23.09.2019 spísal Z ápisnicu o ústnom pojednávaní so splnomocneným zástupcom daňového subjektu,
ktorého oboznámil s úkonmi vykonanými počas výkonu daňovej kontroly a so zisteniami vyplývajúcimi
z daňovej kontroly. Správca dane následne vyhotovil dňa 25.09.2019 Protokol z daňovej kontroly, ktorý
spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v zmysle § 46 ods. 8 Daňového
poriadku doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu 10.10.2019.

4. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že žalobca podal k Protokolu z daňovej kontroly
písomné vyjadrenie dňa 07.11.2019, pričom správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol svoje
stanoviská k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v predmetnom vyjadrení. Konštatoval, žežalobca nepreukázal správcovi kto a akým vozidlom (EČV) rozviezol plagáty, v akých množstvách (na
faktúre je uvedené množstvo 1 ks), ani to, komu boli letáky rozvezené, na aké adresy a kedy, t.j. žalobca
nepreukázal správcovi dane požadované dôkazy, ktorými by mohol preukázať, že došlo k vytvoreniu

fakturovaných tovarov/služieb práve zo strany dodávateľa a nepreukázal, že došlo k vzniku daňovej
povinnosti zo strany dodávateľa BAU-XANAX s.r.o. V tejto súvislosti správca dane poukázal na výpoveď
svedka J.. Správca dane konštatoval, že tak žalobca, ako aj jeho dodávateľ nemal zamestnancov, čo
korešponduje s informáciami v daňovom systéme správcu dane a ani žalobca a ani jeho dodávateľ
nepreukázali, kto vlastne vykonával jednotlivé činnosti a služby, ktoré boli zo strany dodávateľa voči

žalobcovi fakturované. K poukazu žalobcu na výpoveď svedka J. správca dane uviedol, že tvrdenie
svedka ohľadne vystavenia faktúry na daňový subjekt (žalobcu) nie je dôkazom reálneho dodania
tovaru dodávateľom BAU-XANAX s.r.o., je to len tvrdenie o takejto skutočnosti. Svedok za spoločnosť
dodávateľa nepreukázal svoje tvrdenia reálnymi dôkazmi, ani to, že zo strany dodávateľa reálne došlo k
vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 49 Zákona o DPH. Správca dane uviedol, že samotná existencia
faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo na odpočítanie dane

uvedenej na faktúre, nakoľko technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie
bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Správca dane poukázal na rozsudky
Najvyššieho súdu SR. Rovnako ani zmluva medzi žalobcom a jeho dodávateľom, ani zaplatenie faktúr
dodávateľovi, nie sú dôkazom reálneho plnenia zo strany dodávateľa alebo jeho subdodávateľov.
Správca dane konštatoval, že svedok (bývalý konateľ BAU-XANAX s.r.o.) nepreukázal svoje tvrdenia

uvedené vo výpovedi reálnymi overiteľnými dôkazmi k jednotlivým faktúram, neposkytol dôkazy ani
k jednej vystavenej faktúre, nepreukázal dodanie tovarov a služieb, ani vznik daňovej povinnosti zo
strany dodávateľa BAU-XANAX s.r.o. pre žalobcu. Na základe uvedeného správca dane nemohol
akceptovať tvrdenie žalobcu, že sa choval zodpovedne s obvyklou mierou opatrnosti, nakoľko je zjavné,
že si nepreveril svojho dodávateľa. Zo strany svedka J. neboli správcovi dane preukázané reálne

dôkazy o jeho tvrdeniach, ani o tvrdeniach žalobcu. K námietke žalobcu, že nie je jeho povinnosťou
skúmať a zisťovať obchodné aktivity dodávateľov či odberateľov a ich dodávateľov a odberateľov,
správca dane uviedol, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou
daňového subjektu. Tento síce nezodpovedá za správanie jeho obchodných partnerov, ale ako vyplýva
z rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžf/40/2011, mal by mať vedomosť o tom, či partner, s ktorým uzatvára

obchodný vzťah, je funkčný a či riadne uskutočňuje podnikateľskú činnosti. Správca dane poukázal
na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/31/2014, z ktorého vyplýva, že skutočnosť, že určitý doklad má
všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle Zákona o účtovníctve, ešte
nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.
Zároveň poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžf/97/2009, z ktorého vyplýva, že základným

predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej
spoločnostimusímaťvedomosťnielenoobsahuarozsahučinností,ktorýmipodnikateľnapĺňajednotlivé
definičné znaky pojmu „podnikanie“, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. K ďalším
námietkam žalobcu uvedeným vo vyjadrení k Protokolu z daňovej kontroly správca dane uviedol, že
vzhľadom na nepreukázanie plnenia z dodávateľských faktúr od dodávateľa, nepreukázanie reálneho

vykonania služieb, či dodania tovaru dodávateľom BAU-XANAX s.r.o., sa správca dane oprávnene
dožadoval vysvetlenia, aký význam mala v danom reťazci spoločnosť BAU-XANAX s.r.o. a žalobca
vzhľadom na skutočnosť, že dodávateľ spoločnosti BAU-XANAX s.r.o. - spoločnosť Rafford Invest s.r.o.,
ani jej dodávatelia či odberatelia, nemajú podľa kontrolných výkazov žiadne prepojenie na reálnych
organizátorov „Free Summer“, nakoľko vzhľadom na preverené skutočnosti správcom dane bol v júni

2018 hlavným organizátorom Free Summer spoločnosť Dream Production s.r.o. a čiastočne Daniel
Production s.r.o. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka W. A. a konateľa spoločnosti Dream
Production s.r.o., ktorí zhodne uviedli, že nepoznajú ani spoločnosť žalobcu, ani spoločnosť BAU-
XANAX s.r.o., ani ich konateľov, predložili doklady o svojej činnosti a správca dane preverením reťazca
dodávateľov a odberateľov žalobcu podľa kontrolných výkazov zistil, že dodávateľom spoločnosti BAU-

XANAX s.r.o. bol subdodávateľ Rafford Invest s.r.o. (konateľ D. H.), podľa konateľa J. to bola spoločnosť
MARFI s.r.o. (konateľ S. W.), iných dodávateľov nemal. Vzhľadom na získané informácie a dôkazy od
hlavného organizátora podujatia Free Summer nemožno podľa správcu dane akceptovať vyjadrenie
žalobcu o zakúpených výhradných právach spoločnosťou BAU-XANAX s.r.o. Správca dane poukázal
ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia na to, že vzhľadom na nedefinované znenie na faktúrach

týkajúcich sa dodania letákov zo strany dodávateľa BAU-XANAX s.r.o. pre žalobcu, ku ktorým sa
žalobca vyjadril a zaslal správcovi dane odfotené strany z hrebeňovej väzby s opisom, čo však nemožno
považovať za dôkaz, že to jednak bolo vytvorené dodávateľom a nemá to ani vypovedaciu hodnotu,
nakoľko je to len zber informácií z verejne prístupných informácií uložené do pdf, čo nevypovedá nijakýmspôsobom o tom, že by plagáty boli vyrobené dodávateľom, materiál, resp. overiteľný zdroj, ktorý by
plagáty reálne vytvoril a vytlačil za dodávateľa (vzhľadom na výpoveď p. J., ktorý vypovedal, že plagáty
mal vyrobiť jeho dodávateľ p. W., ktorý však podľa kontrolných výkazov dodávateľa BAU-XANAX s.r.o.

nikdyneboldodávateľomtejtospoločnostianiakofyzická,aniakoprávnickáosobaMARFIs.r.o.),pričom
správca dane konštatoval, že spoločnosť MARFI s.r.o. bola podľa výpisu z OR OS Žilina vymazaná ex
offo dňa 12.07.2011. K tvrdeniam žalobcu správca dane poukázal na to, že svedok (bývalý konateľ BAU-
XANAX s.r.o.) nepreukázal, aký tovar nakúpila spoločnosť BAU-XANAX s.r.o. od svojho dodávateľa,
neposkytol správcovi dane jedinú overiteľnú skutočnosť k svojím tvrdeniam a nepreukázal reálnym

dôkazom, akým spôsobom dodala táto spoločnosť fakturované tovary a služby pre žalobcu. Na základe
nereálnostianepreukázanítvrdenísvedka,správcadaneoznačiltútojehovýpoveďakonedôveryhodnú.
Tvrdenie žalobcu o tom, že výpoveď svedka Ing. J. potvrdzuje reálnosť zdaniteľných plnení tak, ako boli
uvedené na faktúrach, zmluvách a objednávkach, správca dane uviedol, že realita zistená správcom
dane nekorešponduje s týmto tvrdením žalobcu, pričom správca dane od svedka získal len vyjadrenia a
tvrdenia, ktoré nemali žiadny overiteľný základ, žiadny dôkaz o reálnych dodávateľoch, ktorí by reálne

vykonali spracovanie námetu na plagáty, ich tlač, množstvo, balenie, ani akékoľvek overiteľné dôkazy
preukazujúci reálne dodanie zo strany subdodávateľa. Odpovede svedka boli nepreukazné, neurčité,
nekonkrétne.

5. Správca dane k tvrdeniam žalobcu, že objednávku inzercie môže vytvoriť osoba, ktorá má

prihlasovacie údaje a konto objednávateľa, a preto nie je možné identifikovať osobu, ktorá zadáva
inzerciu, v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinnosťou daňového subjektu je preukazovať reálnosť
prijatých zdaniteľných obchodov, že došlo k vzniku daňovej povinnosti zo strany dodávateľa podľa §
19 Zákona o DPH. Správca dane v tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/52/2015
z 21.06.2017. Žalobca nepreukázal, ako inzercia vyzerala, ako znela priamo na príslušnom webovom

portáli, nepreukázal link na portál ním spomínanej inzercie, t.j. nepredložil žiadny overiteľný dôkaz, ako
vyzerala, kto na nej inzeroval, ako súvisela s ekonomickou činnosťou žalobcu a len tvrdil, že to zadal
vytvoriť dodávateľovi. Správca dane ďalej uviedol, že v daňovom konaní platí prejednávacia zásada a
nie zásada vyhľadávacia, a preto správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech
platiteľa. Správca dane iba prejednáva dôkazy predložené platiteľom, čo vyplýva zo skutočnosti, že

dôkazná povinnosť je na strane daňového subjektu (§ 45 ods. 2 písm. a/ Daňového poriadku - rozsudok
NS SR sp. zn.3Sžf/52/2015). Pokiaľ žalobca zaslal správcovi dane odpoveď na jeho výzvu z 11.01.2019,
správca dane uviedol, že v tejto nepredložil správcovi dane dôkazy o svojich tvrdeniach a uviedol tam len
svoje nepodložené vysvetlenie. Nepreukázal teda žiadne dôkazy, že na uvedených webových adresách
boli reálne vytvorené a uverejnené inzercie v súvislosti s fakturáciou inzercie, nepreukázal rozsah

trvania, ani ako vyzerala inzercia, ani to, že bola zadaná zo strany dodávateľa alebo subdodávateľa,
čo si mohol pre správcu dane zabezpečiť v príslušnom roku a rovnako aj v rámci daňovej kontroly od
svojho dodávateľa, mal si teda zabezpečiť akýkoľvek dôkaz o tom, že uvedené tvrdenie stojí na reálnych
výstupoch/dôkazoch a že boli vytvorené zo strany dodávateľa. K tvrdeniu žalobcu, že spoločnosť Daniel
Production s.r.o. predala autorské práva spoločnosti SUTOS s.r.o. a následne táto predala autorské

práva spoločnosti BAU-XANAX s.r.o., správca dane uviedol, že toto tvrdenie žalobcu nemá pravdivý
základ, čo vyplýva zo svedeckej výpovede W. A., ktorý preukázal, že predmetné práva boli odpredané
spoločnosti Dream Production s.r.o., ktorá o spoločnosti SUTOS s.r.o. nemala v daňových a účtovných
dokladoch žiadnu zmienku. Správca dane v odôvodnení konštatoval, že správca dane si preveroval
tvrdenia žalobcu tak počas daňovej kontroly, ako aj počas vyrubovacieho konania cez kontrolné výkazy

taknavstupoch(kjednotlivýmsubdodávateľom),akoajnavýstupoch(kvýstupomodberateľov).Uviedol,
že správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa, je oprávnený a
povinný si preverovať tvrdenia daňového subjektu, svedkov a všetkých osôb a skutočností, o ktorých sa
dozvedel, čo aj vykonal. Je nepostačujúce zo strany žalobcu len predložiť doklady ako formálnu stránku,
ale je potrebné preukázať obsah skutočností uvedených v predložených listinách, pričom správca dane

údaje v predložených dokladoch preveruje z hľadiska ich pravdivosti a vierohodnosti a to vo vzájomnej
súvislosti, osobitne Aj navzájom. Správca dane vyzýval v priebehu daňovej kontroly výzvami žalobcu na
predloženie všetkých dôkazných prostriedkov preukazujúcich jeho tvrdenia. Napriek tvrdeniam žalobcu
a svedka dodávateľa p. J. o dodaní tovarov a služieb pre žalobcu neboli ani zo strany svedka, ani zo
strany žalobcu, predložené reálne dôkazy o dodaní tovarov a služieb zo strany dodávateľa BAU-XANAX

s.r.o., t.j. žalobca nepreukázal svoje tvrdenia počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania,
že tovary a služby fakturované od priameho dodávateľa BAU-XANAX s.r.o. (od 20.08.2018 zmena
obchodného mena na REVELUS s.r.o.) boli reálne dodané práve zo strany tohto dodávateľa podľa § 8 a
§9ZákonaoDPHažedošlokvznikudaňovejpovinnostipodľa§19ZákonaoDPHzostranydodávateľavoči žalobcovi. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia ďalej poukázal na jednotlivé procesné úkony
vykonané v rámci vyrubovacieho konania, z ktorých vyplýva, že opakovane predvolal konateľku žalobcu
i splnomocneného zástupcu žalobcu na ústne pojednávanie, pričom tak konateľka, ako aj splnomocnený

zástupca žalobcu, opakovane požiadali o stanovenie nového termínu ústneho pojednávania. Správca
dane vzhľadom na uvedené predvolania a oznámenia pre splnomocneného zástupcu s poskytnutými
termínmi ústneho pojednávania na preukázanie tvrdení a dôkazov k svojim tvrdeniam v nadväznosti na
doručené vyjadrenie podané 07.11.2019, ako aj na prerokovanie pripomienok, nestanovil ďalšiu lehotu
naústnepojednávanievzhľadomnazákonnúlehotunavydanierozhodnutiapodľa§68ods.3Daňového

poriadku, o čom vyhotovil úradný záznam zo 06.02.2020.

6. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia zopakoval zistenia vyplývajúce z daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania. Konštatoval, že žalobca predložil k daňovej kontrole daňové účtovné doklady a
zmluvy, pričom podľa predložených dodávateľských faktúr si objednal u dodávateľa BAU-XANAX s.r.o.
tovary a služby v zmysle dodávateľských faktúr špecifikovaných v rozhodnutí správcu dane i v bode 2

tohto rozsudku, z ktorých si uplatnil odpočítanie DPH za jún 2018. Správca dane konštatoval, že žalobca
uvedené faktúry správcovi dane predložil, preukázal ich zaúčtovanie v evidencii v zmysle zákona, avšak
nepodložil svoje tvrdenia, že tovary a služby boli vykonané práve zo strany BAU-XANAX s.r.o., čo
odôvodnil v odpovedi na výzvu správcu dane s tým, že správca dane požadoval od žalobcu informácie
a údaje, ktoré medzi dodávateľom a odberateľom neboli a nemuseli byť dohodnuté a nemuseli byť

uvedené ani vo faktúrach, či dodacích listoch, resp. zmluvách. Správca dane poukázal na skutočnosť,
že zaúčtovanie faktúr v účtovníctve nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich
vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. K uvedenému správca dane uviedol, že daňový subjekt
nesplniljednuzpodmienok§49ZákonaoDPH,podľaktoréhoprávoodpočítaťdaňztovarualeboslužby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Túto podmienku

žalobca správcovi dane nepreukázal. Správca dane žalobcu oboznámil s tým, že tvrdenie, že určitý
doklad na všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle Zákona o účtovníctve,
nie je ešte dôkazom toho, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.
Samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo na
odpočítanie dane uvedenej na faktúre, nakoľko technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci

na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej
stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto
doklady musia byť odrazom reálneho plnenia (rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/31/2014). Rovnako ani
zmluvamedzižalobcomajehododávateľomazaplateniefaktúrdodávateľoviniesúzárukou,čidôkazom
reálneho plnenia zo strany dodávateľa alebo jeho subdodávateľov. Správca dane poukázal na obsah

podaného vysvetlenia žalobcu vo vyjadreniach doručených správcovi dane, v ktorých však žalobca
len podal vysvetlenie k jednotlivým faktúram bez poskytnutia dôkazov o svojich tvrdeniach, pričom pri
jednotlivých faktúrach, ktoré správca dane v odôvodnení rozhodnutia konkretizoval, jednotlivo uviedol,
ktoré skutočnosti žalobca nepreukázal. Konkrétne pri faktúrach č. 18140602 a 1890601 nepreukázal,
že došlo k vzniku daňovej povinnosti zo strany dodávateľa BAU-XANAX s.r.o., aby si mohol žalobca

uplatniť odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH, nepreukázal, že šlo o dodanie letákov
práve zo strany dodávateľa, kto a akým vozidlom plagáty rozviezol, v akých množstvách, komu, na aké
adresy, nepreukázal, že došlo k vytvoreniu fakturovaných tovarov/služieb práve zo strany dodávateľa.
K faktúram č. 18060601, 18140601 a 18280602 nepreukázal, akým vozidlom bola preprava vykonaná
zo strany dodávateľa, kto vykonával rozvoz za dodávateľa. K faktúre č. 18080601 nepreukázal dodanie

služby - monitoring trhu pre navýšenie dopytu, t.j. dodanie z hľadiska spôsobu, rozsahu, e-maily, plus
overiteľné výstupy. K faktúre č. 18110601 žalobca nepreukázal, kto vykonal za dodávateľa výmenu
predajného pultu, kde, presne na akej adrese, názov nemocnice a nepreukázal, že dodávateľ vykonal
prípravu kabeláže na pokladňu, osadenie na pokladničnú zásuvku a PC zostavu, že bola dodávateľom
lepená tepelná a vibračná izolácia kvôli chladiacemu pultu a že bola dodaná pracovná doska a vykonala

sa aj montáž práve zo strany dodávateľa. K faktúram č. 18140602 a 18190601 nepreukázal, že šlo
o dodanie letákov práve zo strany dodávateľa, nepreukázal kto a akým vozidlom plagáty rozviezol, v
akých množstvách, komu, na aké adresy a kedy boli letáky rozvezené. Ďalej k faktúram č. 18140603,
18150601, 18210601, 18280603 a 18300602 nepreukázal, kto, akým vozidlom a kedy vykonával rozvoz
tovaru, nepreukázal, o ktoré jedálne sa v Košiciach a Martine jednalo, nepreukázal rozvoz živých kvetov

aoktorépredajnenavýchodnomSlovenskusajednalo,nepreukázal,ktovykonávalnakládkuavykládku
kvetov za dodávateľa alebo subdodávateľa, ktorý mal vykonávať aj čistenie, rozdeľovanie, ukladanie do
chladiaceho boxu a zároveň rozdeľovanie podľa objednávok v spoločnosti FLOR KVET s.r.o. K faktúre
č. 18280601 nepreukázal, čo presne zabezpečil dodávateľ v rámci dodanej služby (inzercia v novinách),kde a v akých novinách bola inzercia uvedená, konkrétne inzeráty, v akom časovom rozmedzí, pre
koho bola inzercia zadávaná, čoho sa mala presne týkať. K faktúre č. 18280604 nepreukázal, kto a
kedy vykonal rozvoz tovaru, kde, za účasti akých osôb. K faktúre č. 18290601 za reklamu a propagáciu

obchodného mena k podujatiam Spirit Alžbetina KE, PINTAS s.r.o., Stará sýpka, k faktúre č. 18300603,
Free Summer pre FLOR KVET s.r.o. nepreukázal, že šlo o dodanie letákov práve zo strany dodávateľa,
nepreukázal, kto bol príjemca finančných prostriedkov za reklamu obchodného mena FLOR KVET s.r.o,
kto bol usporiadateľ akcie Free Summer 2018, Košice, pre ktorého mali byť finančné prostriedky za
logá obchodných spoločností zaplatené. K faktúre č. 18300601 žalobca nepreukázal za rozvoz tovaru,

servis zariadení predajní, upratovacie práce, nábor zamestnancov, administratívne práce, kto presne,
akým motorovým vozidlom vykonal rozvoz zemiakov, zeleniny, odkiaľ, kam, do ktorých reštaurácii
presne a kedy, kde presne, na akej adrese na Mickiewiczovej ul. v Bratislave a Legionárskej ul. v
Trnave, kto vykonal za dodávateľa výmenu pultu, nepreukázal svoje tvrdenia dôkaznými prostriedkami
k predmetnej výmene. Žalobca nepreukázal upratovacie práce v prevádzkach bufetov v Bratislave
a Trnave, menovite nepreukázal, kto mal vykonať upratovacie práce, v akom rozsahu a v akom

pracovnom vzťahu bol k dodávateľovi. Nepreukázal, k čomu bol vykonaný nábor zamestnancov, mená,
bydlisko osôb, nepreukázal inzercie na jednotlivých portáloch, nepreukázal, kto mal vykonať v bufete
na Mickiewiczovej ul. v Bratislave účtovnú kontrolu nákupov a predajov, inventarizáciu tovarov, kvôli
podozreniu z krádeží so zameraním na gramáže šalátov, z dôvodu stáleho navyšovania nákupov týchto
potravín, ale neadekvátneho voči uvedeným tržbám. Správca dane uviedol, že žalobca vedel a mohol

vedieť o vyššie uvedených, správcom dane požadovaných dôkazoch. Nepreukázanie reálneho dodania
tovarov a služieb zo strany žalobcu je nepreukázanie jednej z podmienok zákona na uplatnenie si dane
z nadobudnutých tovarov a služieb, t.j. vznik daňovej povinnosti zo strany dodávateľa voči daňovému
subjektu. Správca dane ďalej uviedol, že napriek podaniu vysvetleniu k výzve správcu dane, žalobca
nepreukázal svoje tvrdenia reálnymi dôkazmi, a preto správca dane opakovane žalobcu vyzval na

preukázanie skutočnosti, k čomu však zo strany žalobcu nedošlo. Správca dane poukázal na to, že
nepoužíval kapciózne otázky vo vzťahu k žalobcovi a dal možnosť žalobcovi opakovane sa vyjadriť
a preukázať svoje tvrdenia reálnymi dôkazmi, nakoľko jeho odpovede na výzvy správcu dane neboli
dostačujúcenapreukázanie,žeprávezostranydodávateľaBAU-XANAXs.r.o.bolireálnedodanétovary
a služby žalobcovi, nakoľko vyjadrenia a tvrdenia žalobcu nepreukazujú, že vznikla daňová povinnosť

zo strany BAU-XANAX s.r.o. voči žalobcovi, aby si žalobca mohol uplatniť odpočítanie dane na vstupe
podľa § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH, nakoľko žalobca nepreukázal také skutočnosti, ktoré sú uvedené
na jednotlivých faktúrach a ktoré správca dane konkrétne špecifikoval. Správca dane žiadal preukázať
dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú tvrdenia žalobcu a sú overiteľné správcom dane, čo žalobca
nevykonal.

7. Správca dane opakovane v odôvodnení rozhodnutia poukázal na vyhodnotenie výpovede bývalého
konateľadodávateľaBAU-XANAXs.r.o.p.W.J.,ktorúvýpoveďvyhodnotilstým,žesvedoknepreukázal,
aký tovar nakúpila spoločnosť BAU-XANAX s.r.o. od svojho dodávateľa, nepreukázal reálnym dôkazom,
aký tovar dodala táto spoločnosť pre žalobcu a nepreukázal ani skutočnosť, akým motorovým vozidlom

bol tovar vozený od dodávateľa do spoločnosti BAU-XANAX s.r.o. a následne žalobcovi. Správca
dane podrobne vyhodnotil výpoveď svedka W. J. vo vzťahu k jednotlivým faktúram, resp. vo vzťahu k
jednotlivým dodaniam deklarovaných tovarov a služieb so záverom, že svedok nepredložil žiadne reálne
dôkazy preukazujúce jeho nepodložené tvrdenia v jednotlivých odpovediach na otázky správcu dane,
neposkytol správcovi dane dôkazy ani k jednej vystavenej faktúre na žalobcu, nepreukázal dodanie

tovarov a služieb a vznik daňovej povinnosti zo strany dodávateľa pre žalobcu, a preto jeho výpoveď
nepovažoval za dôkaz preukazujúci tvrdenia konateľky žalobcu v jej odpovedi na výzvy správcu dane.
Správca dane uviedol, že postupoval v zmysle § 3, § 24 a § 36 Daňového poriadku a preveril všetky
skutočnosti, o ktorých sa dozvedel, pričom nebol povinný brať do úvahy len doklady, vysvetlenia, či
dôkazy predkladané žalobcom, ale vykonal aj svoje vlastné šetrenie. Poukázal na úkony vykonané

počas daňovej kontroly i vo vyrubovacom konaní, na preverovanie spoločnosti Rafford Invest s.r.o.
(subdodávateľ dodávateľa žalobcu), ďalej preveroval skutočnosti týkajúce sa organizovania podujatia
Free Summer u spoločnosti Daniel Production s.r.o. a Dream Production s.r.o. a poukázal na výsledky
tohto preverovania, ďalej poukázal na to, že vykonal preverovanie tvrdení a dôkazov žalobcu týkajúcich
sa podania inzerátov na žalobcom označených webových stránkach, pričom správca dane zistil, že ani

jedna zo žalobcom uvedených spoločností neuzatvorila so spoločnosťou Zoznam s.r.o. zmluvu, resp.
objednávku o zverejnení inzercie, t.j. nedošlo k objednaniu inzercie pracovných pozícií označovaných
žalobcom, žalobca nepreukázal, ako inzercia vyzerala, ako znela priamo na príslušnom webovom
portáli, nepreukázal link na portál ním spomínanej inzercie, jednotlivcov, ktorí tam mali zadať inzerciu,t.j. nepredložil žiadny overiteľný dôkaz, len tvrdil, že inzerciu zadal vytvoriť dodávateľovi. Správca
poukázal na obsah výpovede W. A. (Daniel Production s.r.o.) a Ing. Z. I. (Dream Production s.r.o.), z
ktorých zistil, že títo svedkovia nikdy nespolupracovali ani so spoločnosťou žalobcu, ani so spoločnosťou

BAU-XANAX s.r.o., ani s ich konateľmi. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil jednotlivé
dôkazy a konštatoval, že o všetkých správcom dane požadovaných skutočnostiach žalobca vedel a
mohol vedieť, preto správca dane poukázal na skutočnosť, že nepožadoval od daňového subjektu
dôkazy, ktoré by nebol schopný predložiť. Ekonomická činnosť, ktorú vykonáva daňový subjekt, je
plne pod kontrolou daňového subjektu. Zákonnú ochranu používa len poctivý obchodný styk, ktorý

vyžaduje, aby podnikateľský subjekt mal vedomosti nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými napĺňa
znaky pojmu „podnikanie“, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak tak daňový subjekt
nepostupuje, je povinný znášať prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti daňových podkladov.
Žalobca síce nezodpovedá za správanie jeho obchodných partnerov, mal mať však vedomosť o tom, či
partner, s ktorým obchodný vzťah uzatvára, je funkčný a či riadne uskutočňuje podnikateľskú činnosť
na vlastnú zodpovednosť a je na daňovom subjekte preukázať, od koho, za akých okolností mu boli

tovary a služby od dodávateľa dodané, ich overiteľné výstupy, lebo len na základe reálnych plnení od
dodávateľa ich môže následne poskytnúť pre svojich odberateľov. Správca dane poukázal na rozsudok
NS SR sp.zn. 5Sžf/97/2009. Správca dane poukázal na skutočnosť, že preveroval jednotlivé tvrdenia,
vyjadrenia a čiastkové dôkazy predložené od žalobcu, ako aj od svedkov a poukázal na skutočnosť,
že ani svedok J. za dodávateľskú spoločnosť BAU-XANAX s.r.o. nepreukázal žiadnymi reálnymi

dôkazmi, že jednotlivé tovary a služby fakturované voči žalobcovi boli reálne vytvorené dodávateľom,
alebo nadobudnuté od subdodávateľa, a že na základe fakturácií uvedených faktúr došlo k vzniku
daňovej povinnosti zo strany dodávateľa BAU-XANAX s.r.o. voči žalobcovi. Správca dane preukázal
aj skutočnosti vyplývajúce z organizovania festivalu Free Summer, jeho reálneho organizátora Dream
Production s.r.o., spoluorganizátora Daniel Production s.r.o., ktorý mal na starosti reklamnú kampaň, mal

na starosti internetovú stránku www.freesummer.sk, bilboardy, vizuály (reklamné, grafické), ktoré boli
vytvorené spoločnosťou pellcom s.r.o., pričom námet bol poskytnutý zo strany Daniel Production s.r.o. a
ani jedna z uvedených spoločností sa nepozná so žalobcom, ani s dodávateľom BAU-XANAX s.r.o. a ani
so subdodávateľom Rafford Invest s.r.o. Správca dane konštatoval, že žalobca si uplatnil odpočítanie
od dodávateľa BAU-XANAX s.r.o. za tovary a služby v zmysle rozhodnutí špecifikovaných faktúr, pričom

predložené dodávateľské faktúry aj napriek tomu, že obsahujú zákonom predpísané náležitosti, by boli
dôkazomlenvtedy,akbyvnichuvedenéúdajeodrážaliskutočnosť,tedaakbybolivystavenénazáklade
reálneho plnenia a jeho ekonomického opodstatnenia, ktorého uskutočnenie je daňový subjekt povinný
preukázať. Kontrolovaný daňový subjekt okrem predloženia faktúr nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ktoré
by mali povahu faktu, že došlo k reálnemu dodaniu tovaru priamym dodávateľom spoločnosťou BAU-

XANAX s.r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt. Rovnako nepreukázal ani dodávateľ BAU-XANAX s.r.o.,
že došlo reálne k dodaniu tovarov a služieb voči žalobcovi a rovnako ani subdodávateľ Rafford Invest
s.r.o. alebo p. W., nepreukázali, že došlo k dodaniu tovarov a služieb voči spoločnosti BAU-XANAX s.r.o.
Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia počas výkonu daňovej kontroly, že tovary a služby fakturované od
priameho dodávateľa BAU-XANAX s.r.o. (od 20.08.2018 REVELUS s.r.o.), boli reálne dodané práve

zo strany tohto dodávateľa podľa § 8, § 9 Zákona o DPH a že došlo k vzniku daňovej povinnosti
podľa § 19 Zákona o DPH zo strany dodávateľov BAU-XANAX s.r.o. (od 20.08.2018 REVELUS s.r.o.)
voči žalobcovi. Správca dane uviedol, že ak nedošlo k vzniku daňovej povinnosti zo strany údajných
subdodávateľov p. W. a Rafford Invest s.r.o. voči spoločnosti BAU-XANAX s.r.o., rovnako nemohlo dôjsť
ani k vzniku daňovej povinnosti zo strany BAU-XANAX s.r.o. voči žalobcovi. Na základe uvedených

skutočností správca dane konštatoval, že nie je možné uznať odpočítanie dane z dodávateľských faktúr
vystavených dodávateľom BAU-XANAX s.r.o. pre žalobcu podľa § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH, nakoľko
nedošlo k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH u dodávateľa a jeho
subdodávateľa. Na základe uvedených skutočností je suma vo výške 15.196,20 € predmetom rozdielu
dane a nesplnenie podmienok pre uplatnenie si dane na vstupe, na základe čoho správca dane nepriznal

žalobcovi nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH a § 51 Zákona o DPH.
Správca dane konštatoval, že vykonal daňovú kontrolu podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, vykonal
dokazovanie a skutočnosti, ktoré boli dokazovaním správcu dane zistené, sú uvedené v Protokole
z 25.09.2019. Žalobca sa v rámci vyrubovacieho konania nedostavil na prerokovanie pripomienok
uvedených vo svojom vyjadrení zo 07.11.2019 a nepredložil nové dôkazy k svojím tvrdeniam uvedeným

vo svojom vyjadrení. Správca dane konštatoval, že postupoval v súlade so všeobecne záväznými
predpismi v zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku, dodržal zásadu zákonnosti, chránil záujmy štátu a
obcí a pritom dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a ostatných
osôb zúčastnených pri správe daní. Tiež postupoval podľa § 37, § 38, § 39 Daňového poriadku, viedoldokazovanie v zmysle § 24 ods. 2 a 3 Daňového poriadku, získané dôkazy hodnotil v súlade s § 3 ods. 3
cit. zákona a aj pri výkone daňovej kontroly i vo vyrubovacom konaní postupoval v zmysle tohto zákona.

8. O podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný Rozhodnutím č.
101516710/2020 zo dňa 02.10.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu
dane zo dňa 06.02.2020 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na obsah odvolania,
na priebeh daňovej kontroly, na zistenia správcu dane a vyhodnotenie dôkazov tak, ako je uvedené
v odôvodnení rozhodnutia správcu dane (a v bodoch 2-7 tohto rozsudku). Žalovaný konštatoval, že

po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní rozhodnutia správcu dane a
po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiadny dôvod na to, aby sa
odchýlil od relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozhodnutia správcu dane. Tieto
závery podľa žalovaného vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku rozhodnutia
správcu dane, a preto sa žalovaný v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím správcu dane a považoval
posúdenie veci správcom dane za správne. Žalovaný poukázal na ust. § 24 ods. 1, 2, 3, 4, § 3 ods.

1, 2, 3, 6 Daňového poriadku a na § 19 ods. 1, 2, § 49 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. a/, § 51 ods.
1 písm. a/ Zákona o DPH. Ďalej v odôvodnení poukázal na to, že správca dane vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018, z ktorej vyhotovil Protokol zo dňa 25.09.2019,
ktorý bol spolu s Výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole doručený splnomocnenému
zástupcovi žalobcu 10.10.2019, ktorý deň je dňom ukončenia kontroly v zmysle § 46 ods. 9 písm.

a/ Daňového poriadku. V kontrolovanom zdaňovacom období jún 2018 si žalobca uplatnil právo na
odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa BAU-XANAX s.r.o. Bratislava, pričom správca
dane žalobcovi nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr nepriznal. Žalovaný poukázal na to, že
žalobca sa k Protokolu z daňovej kontroly vyjadril v stanovenej lehote. Správca dane vo vyrubovacom
konaní vykonal úkony smerujúce k predvolaniu konateľky žalobcu a splnomocneného zástupcu žalobcu

k správcovi dane z dôvodu preukázania dôkazov k jeho tvrdeniam uvedeným v predmetnom vyjadrení,
avšak konateľka žalobcu i zástupca žalobcu sa opakovane ospravedlnili a opakovane požiadali o
zmenu termínu. Správca dane nestanovil žiadny ďalší termín pre ústne pojednávanie vzhľadom na
zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku a ukončil vyrubovacie
konanie, keďže žalobca počas vyrubovacieho konania nepredložil žiadne dodatočné dôkazy, správca

dane nemenil výsledok kontroly, spísal úradný záznam podľa § 19 ods. 7 a § 68 ods. 3 Daňového
poriadkuavydalrozhodnutiedňa06.02.2020.Zuvedenéhorozhodnutiaapriloženéhoadministratívneho
spisu vyplýva, že správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane v sume 15.196,20 €
z faktúr vystavených spoločnosťou BAU-XANAX s.r.o. (od 20.08.2018 REVELUS s.r.o.) z dôvodu, že
porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH tým, že si v

zdaňovacom období jún 2018 uplatnil právo na odpočítanie dane od dodávateľa, ktorému nevznikla
daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a 2 Zákona o DPH. Žalovaný uviedol, že uskutočnenie dodania
tovarov a služieb, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je možné deklarovať len
po formálnej stránke (vystavenou dodávateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej, reálnym preukázaním
dodania fakturovaných plnení. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na

základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia,
ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Žalobca ako platiteľ dane si mal možnosť
obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov zabezpečia
preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu správcovi dane. Žalovaný poukázal na nález
Ústavného súdu SR III.ÚS 401/09 zo 16.12.2009, v zmysle ktorého má daňový subjekt v daňovom

konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe
tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť
tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov,

hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku) a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní

kpresúvaniudôkaznéhobremenamedzisprávcomdaneadaňovýmsubjektom,čopredstavujepraktické
vyjadreniekombinácieuplatňovaniazásadyvyhľadávacejazásadyprejednacej.Primárnejenevyhnutné
uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na
následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, naktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nie je možné uznať odpočítanie
dane v zmysle Zákona o DPH.

9. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia následne vysporiadal s odvolacími námietkami
uvedenými žalobcom v odvolaní nasledovne: K námietkam uvedeným v časti 1/ odvolania, v ktorej
žalobca namietal argumentáciu správcu dane, že žalobca mal mať vedomosť nielen o obsahu a
rozsahu činností, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí, pričom žalobca argumentoval,
že nie je možné aby žalobca preveroval každého obchodného partnera a uviedol, že preveril svojich

dodávateľovaodberateľov,avšakniejevjehomožnostiachpreverovaťdodávateľovsvojichdodávateľov
a odberateľov jeho odberateľov, konkrétne spoločnosť Rafford Invest s.r.o. si žalobca nepreveroval,
pretože s ňou neobchodoval, žalovaný uviedol, že pri kontrole sa správca dane zameral o.i. aj na
podmienku možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ Zákona o DPH, podľa ktorého
platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a
služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Reálne dodanie tovarov alebo služieb, na základe

ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu, pri ktorom je platiteľ
zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare, resp. službe vznikla daňová
povinnosť,atonielenpoformálnejstránke,alejenevyhnutnépreukázaťajjejvecnénaplnenie.Žalovaný
uviedol, že správcovi dane počas vedenia dokazovania oprávnene vznikli pochybnosti o pravdivosti
údajov uvedených na dokladoch predložených žalobcom k daňovej kontrole. Správca dane pri daňovej

kontrole preveroval nielen žalobcu, ale aj jeho dodávateľov. V prípade odôvodnených pochybností
ohľadne dodávok má správca dane legitímne právo preverovať celý obchodný reťazec. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 3Sžf/24/2012. Správca dane postupuje v záujme riadneho zistenia
veci, keď poukáže na zistenia u iných daňových subjektov v obchodnom reťazci a zistené skutočnosti
využije pri vyhodnotení skutkového stavu u kontrolovaného daňového subjektu. K námietkam týkajúcim

sa spoločnosti Rafford Invest s.r.o. žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24
a § 36 Daňového poriadku, preveroval všetky skutočnosti, o ktorých sa dozvedel, pričom nebol povinný
brať do úvahy len doklady, vysvetlenia, či dôkazy predkladané žalobcom. Žalovaný poukázal na to, že
správca dane predvolal na výsluch svedka D. H., konateľa spoločnosti Rafford Invest s.r.o. Bratislava,
ktorá mala byť podľa kontrolných výkazov získaných správcom dane dodávateľom spoločnosti BAU-

XANAX s.r.o. Predvolaný svedok sa k správcovi dane nedostavil, svoju účasť ospravedlnil zaslaným
vyjadrením, v ktorom prehlásil, že účtovníctvo skladoval v pivnici v rodinnom dome v Drienove, avšak
účtovné doklady boli pri vytopení pivnice zničené. Zároveň poukázal na svoj vážny zdravotný stav, v
dôsledku ktorého sa nemohol výsluchu zúčastniť. Správca dane preto v rozhodnutí správne uviedol, že
zo strany konateľa subdodávateľa Rafford Invest s.r.o. neboli predložené dôkazy potvrdzujúce tvrdenia

žalobcu, neposkytol informácie o svojich dodávateľoch a odberateľoch v kontrolovanom zdaňovacom
období, ani o svojej ekonomickej činnosti, neboli poskytnuté ani daňové a účtovné doklady tejto
spoločnosti. Správca dane poukázal na to, že spoločnosť Rafford Invest s.r.o. podala posledné daňové
priznanie za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2018 s nulovými hodnotami, t.j. tento subjekt vo svojom
daňovom priznaní neuviedol žiadne zdaniteľné obchody na vstupe a na výstupe, čím potvrdil, že

v tomto zdaňovacom období reálne nenadobudol a ani nedodal žiadne tovary a služby. Žalovaný
konštatoval, že správca dane v rozhodnutí neuviedol informáciu, že žalobca si dostatočne nepreveril
subdodávateľa alebo informáciu, že žalobca mal mať obchodný vzťah so spoločnosťou Rafford Invest
s.r.o., a preto túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva,
že žalobca nepreukázal správcovi dane oprávnenosť odpočítania DPH v zdaňovacom období jún

2018 od deklarovaného dodávateľa BAU-XANAX s.r.o. a nepreukázal, že fakturované tovary a služby
boli dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach (spoločnosťou BAU-XANAX s.r.o.). Správca dane
správne v tejto súvislosti v rozhodnutí poukázal na rozsudok NS SR sp. zn.4Sžf/31/2014, v zmysle
ktorého zaúčtovanie faktúr v účtovníctve nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý
ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. Žalovaný preto konštatoval, že keďže žalobca a ani

jeho dodávateľ nepreukázali reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov, žalobcovi nevzniklo právo na
odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH z dôvodu,
že dodávateľovi BAU-XANAX s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že správca dane vyzýval žalobcu počas daňovej kontroly dvomi
výzvami na predloženie dôkazov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných plnení v zmysle faktúr

od dodávateľa BAU-XANAX s.r.o., žalobca ale správcom dane požadované skutočnosti týkajúce sa
jednotlivých faktúr od uvedeného dodávateľa nepreukázal. Žalovaný sa stotožnil s tvrdením správcu
dane uvedeným v rozhodnutí, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne
pod kontrolou daňového subjektu. Zákonnú ochranu však požíva len poctivý obchodný styk, ktorývyžaduje, aby podnikateľský subjekt mal vedomosti nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými napĺňa
znaky pojmu „podnikanie“, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak tak daňový subjekt
nepostupuje, je povinný znášať prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti daňových dokladov. Žalobca

síce nezodpovedá za správanie jeho obchodných partnerov, ale mal by mať vedomosť o tom, či partner,
s ktorým uzatvára obchodný vzťah, je funkčný a či riadne uskutočňuje podnikateľskú činnosť (rozsudok
NS SR sp. zn. 2Sžf/40/2011). Žalovaný sa stotožnil s vyhodnotím zistení správcu dane uvedeným v
rozhodnutí, podľa ktorého je zjavné, že žalobca vedel s kým konal vo vzťahu k svojmu odberateľovi a mal
možnosť si zabezpečiť relevantné dôkazy od spoločnosti BAU-XANAX s.r.o. ešte pred začatím daňovej

kontroly. Napriek tvrdeniam svedka p. J., konateľa BAU-XANAX s.r.o., týkajúcich sa dodania tovarov a
služieb pre žalobcu neboli ani zo strany svedka a ani zo strany žalobcu predložené reálne dôkazy o
dodaní tovaru a služieb zo strany dodávateľa BAU-XANAX s.r.o., t.j. žalobca nepreukázal, že tovary a
služby fakturované od priameho dodávateľa BAU-XANAX s.r.o. boli reálne dodané práve dodávateľom
uvedeným na faktúrach. K námietkam uvedeným v časti 2/ odvolania, v ktorých žalobca namietal, že
Ing. J. uviedol, že jeho dodávateľom bola spoločnosť MARFI s.r.o. a bol to jeho jediný dodávateľ, avšak

správca dane zistil z kontrolného výkazu DPH, že jeho dodávateľom bola spoločnosť Rafford Invest
s.r.o. a nie spoločnosť MARFI s.r.o., ako aj k námietke, že správca dane pokiaľ nevypočul spoločnosť
SUTOS s.r.o., nemôže uvádzať ako fakt, že nebolo žiadne prepojenie s touto spoločnosťou, ktorá podľa
žalobcu odkúpila časť priestoru v reklamnej kampani k podujatiu Free Summer od spoločnosti Daniel
Production s.r.o. a tieto následne predala spoločnosti BAU-XANAX s.r.o., žalovaný uviedol, že W. J.,

ktorý bol konateľom dodávateľa žalobcu BAU-XANAX s.r.o. v období od 15.02. do 20.08.2018 označil
spoločnosť MARFI s.r.o. ako svojho jediného dodávateľa v zdaňovacích obdobiach máj a jún 2018, čo
vyplýva z jeho výpovede, v ktorej tiež uviedol, že konal s S. W. a iných dodávateľov nemal, nevedel
uviesť, odkiaľ mal S. W. tovar, nedisponoval jeho telefónnym číslom a účtovníctvo spoločnosti BAU-
XANAX s.r.o. odovzdal p. S. z Maďarska, ktorému predal spoločnosť. Žalovaný poukázal na obsah

svedeckej výpovede W. J., ktorý nevedel bližšie charakterizovať dodané služby a tovar, odvolával sa na
p. W.. Svedok tak neuviedol ani jednu overiteľnú informáciu, ktorá by jeho tvrdenia mohla po prešetrení
správcom dane potvrdiť. K námietkam týkajúcim sa spoločnosti SUTOS s.r.o. a údajného odkúpenia
priestoru v reklamnej kampani k podujatiu Free Summer od spoločnosti Daniel Production s.r.o., ktoré
malibyťpodľažalobcunáslednepredanéspoločnostiBAU-XANAXs.r.o.,žalovanýpoukázalnavýpoveď

svedka W. A., bývalého konateľa spoločnosti Daniel Production s.r.o., ktorý uviedol, že festival realizoval
vspoluprácisviacerýmispoločnosťami,o.i.DreamProductions.r.o.Svedokpotvrdil,žečasťreklamného
priestoru predal spoločnosti SUTOS s.r.o., avšak táto spoločnosť mala povinnosť dodať logá svojich
partnerov do 30.04.2018. Z uvedeného vyplýva, že ak by bolo prepojenie medzi spoločnosťou SUTOS
s.r.o. cez spoločnosť MARFI s.r.o., BAU-XANAX s.r.o. alebo akúkoľvek spoločnosť, námety na logá, o

ktorých hovoril žalobca v zmysle dodávateľských faktúr od dodávateľa BAU-XANAX s.r.o., by museli
byť zapracované na plagátoch a banneroch už od mája 2018. Reálnym faktom zostáva skutočnosť, že
dizajn a námet plagátov a bannerov a vysielaných oznamov mal na starosti W. A. za Daniel Production
s.r.o. a nie p. J., ktorý tvrdil za zdaňovacie obdobie jún 2018, že námety na plagáty vypracoval jeho
dodávateľ p. W.. Z výpovedí svedkov p. W. A. a Ing. I. vyplýva, že organizáciu festivalu Free Summer,

ako aj všetky plagáty a reklamné prostriedky zabezpečovali spoločnosti Dream Production s.r.o. a
Daniel Production s.r.o. Správcovi dane sa nepodarilo predvolať na výsluch svedkyňu J. N., Košice,
konateľku spoločnosti SUTOS s.r.o. Žalovaný poukázal na to, že z rozhodnutia správcu dane vyplýva,
že na zistenia uvedené vo svedeckej výpovedi p. J. a informácie od Ing. I. (miestne zisťovanie v
spoločnosti Dream Production s.r.o.) nadväzujú zistenia od dodávateľov spoločnosti Daniel Production

s.r.o. (spoločnosti Nubium s.r.o., Henrix s.r.o., pellcom s.r.o., Internet Mall Slovakia, Largo KE s.r.o., Polis
s.r.o., Rotaprint s.r.o., Medi Partners s.r.o.). Vzhľadom na komunikáciu s W. A. a Ing. I. bolo zjavné,
že tieto osoby vykonávali svoju činnosť založenú na reálnom základe a vedeli sa podľa správcu dane
vyjadrovať k špecifikáciám tovaru a materiálu, s ktorým pri svojej ekonomickej činnosti prichádzali do
styku, o čom svedčí aj znenie jednotlivých faktúr predĺžených spoločnosťou Daniel Production s.r.o.

Žalovaný poukázal na to, že správca dane v rozhodnutí uviedol, že reklamné oznamy a reklamné plagáty
vytvorili vyššie uvedené spoločnosti a nie dodávateľ žalobcu BAU-XANAX s.r.o. Vyjadrenie žalobcu k
výzve z 10.04.2019, v ktorom bolo uvedené vyjadrenie k otázkam správcu dane a 12 súborov v pdf
formáte, kde boli naskenované plagáty s popisom a fotky banneru v OC Optima a OC Cassovia Košice,
kde je opísaný text v súvislosti s Free Summer a ďalšia stiahnutá fotodokumentácia týkajúca sa festivalu

„Alžbetina“, nepreukazujú reálne dodanie fakturovaných služieb a tovarov zo strany BAU-XANAX s.r.o.
voči žalobcovi. Preto správca dane oprávnene poukázal na skutočnosť, že pri katalógu, ktorý bol údajne
vytvorený dodávateľom žalobcu spoločnosťou BAU-XANAX s.r.o., nebolo zo strany žalobcu ani jeho
dodávateľa preukázané, že poskytnutá fotodokumentácia nebola získaná len z verejne dostupnýchzdrojov, fotografie boli vyhotovené v obchodnom centre v neznámom čase, a preto ich správca dane
neakceptoval ako dôkazy toho, že plnenia boli skutočne vytvorené a poskytnuté spoločnosťou BAU-
XANAX s.r.o., MARFI s.r.o. alebo ktoroukoľvek inou spoločnosťou spomínanou žalobcom. Na základe

dôkazov zaslaných od dodávateľov spoločnosti Daniel Production s.r.o. (najmä od spoločnosti Henrix
s.r.o.) správca dane uviedol správne, že všetky tvrdenia žalobcu a jeho dodávateľa BAU-XANAX s.r.o.
sú v rozpore so zisteniami správcu dane a tieto spoločnosti svoje tvrdenia nepreukázali žiadnym
reálnym dôkazom. Žalovaný poukázal na závery správcu dane, podľa ktorých vyjadrenia žalobcu a jeho
dodávateľa BAU-XANAX s.r.o. prostredníctvom výpovede p. J., nezodpovedajú realite a žalobca počas

daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a vo svojich odpovediach na výzvy správcu dane nepreukázal
správcovi dane žiadne reálne dôkazy ku svojim tvrdeniam a vyjadreniam. K námietke opätovného
nepredvolania J. N., bývalej konateľky spoločnosti SUTOS s.r.o. žalovaný uviedol, že správca dane
požadoval od žalobcu splnenie podmienok hmotnoprávneho predpisu (§ 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH) a
neviedol svoje konanie a preverovanie jednotlivých skutočností z dôvodu dokazovania podvodu, kedy je
bremeno na strane správcu dane, ale len preveroval tvrdenia žalobcu a všetkých subjektov uvedených v

rozhodnutí, t.j. svoje bremeno naplnil preverovaním si tvrdení a skutočností. Preto neviedol podrobnejšie
preverovanie zamerané na prepojenia spoločnosti SUTOS s.r.o. na dodávateľa BAU-XANAX s.r.o.
alebo jeho subdodávateľov. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane uvedenými v rozhodnutí,
z ktorých vyplýva, že žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ktoré by mali povahu faktu, že došlo k
reálnemudodaniutovaruaslužiebnazákladefaktúrvystavenýchpriamymdodávateľomkontrolovaného

daňového subjektu - spoločnosťou BAU-XANAX s.r.o.

10. K námietke uvedenej v časti 3/ odvolania žalovaný uviedol, že k osobe svedka D. H., konateľa
spoločnosti Rafford Invest s.r.o., ktorá mala byť podľa kontrolných výkazov získaných správcom dane
dodávateľom pre spoločnosť BAU-XANAX s.r.o. sa vyjadril vo svojom stanovisku v časti 1/ odvolania a

faktom zostáva, že žalobca počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nepreukázal,
že fakturované tovary a služby boli dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach - spoločnosťou
BAU-XANAX s.r.o. K námietke uvedenej v časti 4/ odvolania, v ktorej žalobca namietal, že správca
dane preukázal nesprávny postup pri preverovaní skutočností, keďže v spoločnosti MARFI s.r.o. bol
skutočne konateľom S. W., pričom žalobca poukázal na to, že v obchodnom registri sa nachádzajú

dve spoločnosti s rovnakým názvom MARFI s.r.o., pričom jedna z nich mala skutočne p. W. ako
konateľa, žalovaný uviedol, že zámena spoločností s rovnakým názvom a odlišným IČO-m v rozhodnutí
správcu dane, t.j. že správca dane uviedol v rozhodnutí informácie týkajúce sa len jednej z uvedených
spoločností, nemá na prijaté závery správcu dane žiadny vplyv. Z administratívneho spisu je zrejmé, že
správca dane opakovane viac krát predvolal konateľa spoločnosti MARFI s.r.o., kde je konateľom S. W.,

avšak bezúspešne. Žalovaný poukázal na to, že podľa kontrolných výkazov spoločnosť MARFI s.r.o.,
IČO: 31707475 za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2018 nemala vo svojich výstupoch vôbec uvedenú
spoločnosť BAU-XANAX s.r.o. a jediným dodávateľom spoločnosti BAU-XANAX s.r.o. v kontrolovanom
zdaňovacom období, bola spoločnosť Rafford Invest s.r.o. K námietke uvedenej v bode 5/ odvolania,
v ktorej žalobca tvrdil, že správca dane vo vzťahu k slovám garáž a dvojgaráž dehonestuje skladový

priestor o veľkosti 40 m2, žalovaný uviedol, že správca dane v rozhodnutí použil slovo „dvojgaráž“,
pričom poukázal na vyjadrenie žalobcu, pričom slovo „dvojgaráž“ bolo použité v súvislosti s uskladnením
tovaru samotným žalobcom, a preto túto námietku vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú. K námietke
uvedenej v bode 6/ odvolania, v ktorej žalobca poukázal na to, že naskenované dokumenty žalobcu
zaslané správcovi dane neboli stiahnuté z internetu s tým, že žalobca disponuje tlačenou brožúrou, a

teda nosičom, ktoré obdržal od p. J. po ukončení akcie Free Summer, žalovaný uviedol, že predmetné
zoskenované dokumenty zaslané žalobcom vo formáte pdf obsahujúce vzorky reklamných plagátov
prefotené z hrebeňovej väzby správca dane vyhodnotil tak, že žalobca nimi nepreukázal, že došlo
k vzniku daňovej povinnosti zo strany dodávateľa BAU-XANAX s.r.o., aby si mohol žalobca uplatniť
odpočítanie dane podľa Zákona o DPH, z dôvodov uvedených v rozhodnutí správcu dane (str. 33 a

34). Žalovaný poukázal na to, že správca dane v tejto súvislosti vypočul aj p. W. J., ktorý však pri
svojej výpovedi nepredložil žiadne reálne dôkazy o tom, že zdaniteľné plnenia uvedené na faktúrach
boli reálne dodané touto spoločnosťou pre žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že svedkom R. J. nebolo
preukázané dodanie tovarov a služieb zo strany dodávateľa BAU-XANAX s.r.o. pre žalobcu. K akcii
Free Summer žalovaný uviedol, že z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že reálnym organizátorom

tohto festivalu bola spoločnosť Dream Production s.r.o., spoluorganizátorom bola spoločnosť Daniel
Production s.r.o., ktorá mala na starosti reklamnú kampaň, internetovú stránku, bilboardy, vizuály, ktoré
boli vytvorené spoločnosťou pellcom s.r.o., pričom námet bol poskytnutý zo strany Daniel Production
s.r.o. a ani jedna z uvedených spoločností sa nepozná so žalobcom, s jeho dodávateľom BAU-XANAXs.r.o. a ani subdodávateľom Rafford Invest s.r.o. Žalovaný konštatoval, že žalobca okrem predloženia
faktúr nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ktoré by mali povahu faktu, že došlo k reálnemu dodaniu tovaru
priamym dodávateľom spoločnosťou BAU-XANAX s.r.o. pre žalobcu. Rovnako ani tento dodávateľ BAU-

XANAX s.r.o. nepreukázal, že došlo reálne k dodaniu tovarov a služieb voči žalobcovi a rovnako ani
subdodávateľ Rafford Invest s.r.o., resp. p. W., nepreukázali, že došlo k dodaniu tovarov a služieb
voči spoločnosti BAU-XANAX s.r.o. K tvrdeniam žalobcu, že správca dane rozhodol predčasne a bez
náležite zisteného skutkového stavu, žalovaný uviedol, že daňovou kontrolou nebolo preukázané, že
tovaryaslužbyfakturovanéspoločnosťouBAU-XANAXs.r.o.vzmysledodávateľskýchfaktúruvedených

v rozhodnutí žalovaného i správcu dane, boli zo strany tohto dodávateľa skutočne dodané. Žalovaný
sa stotožnil so záverom správcu dane uvedenom v rozhodnutí, podľa ktorého žalobca porušil § 49
ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH tým, že si v zdaňovacom
období jún 2018 uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom
BAU-XANAX s.r.o., ktorému nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a 2 Zákona o DPH.
Žalovaný doplnil, že ak nedošlo k vzniku daňovej povinnosti zo strany údajných subdodávateľov (p.

W. a Rafford Invest s.r.o.) voči spoločnosti BAU-XANAX s.r.o., tak nemohlo dôjsť ani k vzniku daňovej
povinnosti zo strany BAU-XANAX s.r.o. voči žalobcovi. Žalovaný poukázal na to, že aj z judikatúry
súdov SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný stav prednosť
pred stavom formálne právnym. Táto zásada podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku nielen umožňuje,
ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne

neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočet
DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, t.j. že tovar
alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre.
Nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je
platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. V tomto prípade je to žalobca, ktorý si

uplatnil nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr, a preto musí byť schopný sám preukázať, že
zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako to deklarujú ním predložené faktúry. V zmysle § 24 ods. 1
Daňového poriadku je preto dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý má povinnosť preukázať všetky
tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva, čo vyplýva aj z rozsudku NS SR sp.
zn. 5Sžf/122/2009. Ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Vzhľadom na to, že správca

dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len
z dokladov predložených žalobcom, ale vykonal k tomuto účelu rozsiahle dokazovanie. Správca dane
zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti.

11. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami

Daňového poriadku, Ústavou SR, ako aj ostatnými právnymi predpismi. Po procesnej stránke správca
dane daňovou kontrolou preveroval skutočnosti, ktoré sám žalobca uviedol v daňovom priznaní k DPH
za kontrolované zdaňovacie obdobie, pričom ako preukazuje predložený spis, v súlade s ustanoveniami
Daňového poriadku viedol dokazovanie podľa § 24 ods. 2, postupoval v súlade so základnými zásadami
správy daní podľa § 3 ods. 1, 2, 3 a 6 Daňového poriadku a neuprel žalobcovi ani práva vyplývajúce z

§ 45 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane poskytol žalobcovi dostatočný priestor na preukázanie
skutočností, ktoré mali vplyv na správne určenie dane uvedenej ním v daňovom priznaní k DPH
za kontrolované obdobie jún 2018, umožnil mu vyjadrovať sa k skutočnostiam týkajúcim sa kontroly
DPH a predkladať dôkazy a doklady preukazujúce jeho tvrdenia, o čom svedčia zápisnice, úradné
záznamy, výzvy a iné dokumenty, umožnil žalobcovi počas výkonu daňovej kontroly aj dokazovanie ním

uvádzaných skutočností. Správca dane všetky skutočnosti zistené daňovou kontrolou vyhodnotil podľa
svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko,
čo vyšlo najavo. Správca dane svoje rozhodnutie vydal a odôvodnil v súlade s ust. § 63 Daňového
poriadku. Žalovaný ďalej poukázal na to, že skutočné dodanie tovaru alebo služieb, na základe ktorého
vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu, pri ktorom je platiteľ zaťažený

dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť a to
nielen po stránke formálnej, ale je nevyhnutné preukázať aj vecné naplnenie. Žalovaný skonštatoval,
že žalobca porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH
tým, že si v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2018 uplatnil právo na odpočítanie dane v sume
15.196,20 € z faktúr za dodanie tovarov a služieb napriek tomu, že dodávateľovi BAU-XANAX s.r.o.

nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a 2 Zákona o DPH. Žalovaný poznamenal, že pri
kontrole sa správca dane zameral okrem iných skutočností aj na podmienku možnosti odpočítania dane
podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ Zákona o DPH, pričom reálne dodanie tovarov alebo služieb, na základe
ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu, pri ktorom je platiteľzaťažený dôkazným bremenom. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že pre účely § 49 ods. 1 a
2 Zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v
ich vzájomnej súvislosti, t.j. vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením

a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie
zákonnýchpodmienokprevzniknárokunaodpočetdanenepostačujeibapredloženiedokladov(faktúr)s
predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia,
t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ
nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku

na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-
právne náležitosti. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane,
nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia
mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch,
v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Žalovaný doplnil, že účelom daňovej kontroly nie je
len formálne skontrolovanie daňových dokladov, ale aj preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých

úkonov majúcich vplyv na daňové výdavky kontrolovaného daňového subjektu. Existencia samotnej
faktúry nie je dostatočným dôkazom, že k naplneniu predmetu fakturácie a reálne došlo. Povinnosť
žalobcu je spojením jeho tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Žalovaný uviedol, že
samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle § 70 Zákona o DPH ešte nie je
preukázaním uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Samotná existencia faktúry ešte neznamená, že

platiteľ má právo na odpočítanie dane. Pojem „faktúra“ znamená, že týmto dokladom sa žiada odplata.
Pre prijímateľa plnenia je faktúra dokladom, ktorý je nevyhnutný na preukázanie vzniku nároku na
odpočítanie dane z prijatého plnenia podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Preto je nevyhnutné,
aby platiteľ dane preukázal, aké plnenia prijal na základe vyhotovenej faktúry, aby bolo možné posúdiť
oprávnenosť odpočítania. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy,

ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Podmienkou pre vznik nároku na
odpočítanie dane je tiež, aby platiteľ ním prijaté zdaniteľné obchody uskutočnené iným platiteľom
použil na účely svojho podnikania ako platiteľ. Vznik nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods.
1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, je viazaný na kumulatívne splnenie všetkých
stanovených podmienok. Už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Na právny úkon alebo

inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Z kontrolných zistení správcu dane
podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že nakoľko dodávateľovi žalobcu nevznikla daňová povinnosť,

nie je možné, aby si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 1 a 2 Zákona
o DPH. Správca dane podľa žalovaného vyhodnotil povahu dodávok tovarov a služieb v nadväznosti
na obsah predložených dokladov, pričom prijal záver, že listinné doklady, ktorými žalobca preukazoval
splnenie zákonom stanovených podmienok, nie sú spôsobilé privodiť uplatnenie nároku na odpočítanie
dane. Podľa názoru žalovaného je žalobca povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť

a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii, mal
dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v
zmysle daňových zákonov. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale
preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Daňové doklady sú z hľadiska preukazovania
oslobodenia od DPH použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú

skutočnosť. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového
poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s § 24 Daňového
poriadku dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku odpočítania dane v zmysle
Zákona o DPH. Žalovaný konštatoval, že žalobca ani v podanom odvolaní nepredložil také dôkazy,
ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol zistený správcom dane v daňovej kontrole a vo

vyrubovacom konaní.

Žaloba

12. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého

rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Tvrdil, že daňové úrady I. i II. stupňa nesprávnym procesným postupom znemožnili žalobcovi, aby
uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, bolo rozhodnuté na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonili sa od ustálenejrozhodovacej praxe, pričom dôvody žaloby podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/, h/ zák. č. 162/2015 Z.z.
správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) špecifikoval žalobca v žalobe. Žalobca v bode 5. žaloby
vyslovil kategorický nesúhlas s právnym výkladom žalovaného v napadnutom rozhodnutí na str. 2-39,

tvrdiac, že „tento je v rozpore s realitou, vzájomne sa prelínajúcimi správnymi - daňovými konaniami,
prvostupňovým riadnym ukončeným rozhodnutím o odvolaní, ktoré bolo právoplatne ukončené a
následne neskôr vzkriesené opäť v rámci konania so všetkými dôsledkami nezákonných postupov
daňových úradníkov, ktoré de facto i de jure uzavretý prípad otočili v neprospech žalobcu. Podľa žalobcu
poplietli uvedenými konaniami i plynutie lehôt v merite veci a následne i bezdôvodným rozhodnutím

o vyrubení dane.“ V bode 6. písm. a) žaloby žalobca tvrdil, že nezákonnosť rozhodnutia žalovaného
vyplýva z nezákonného postupu správcu dane, lebo je založené na nezákonnom stave vyplývajúcom
z nedodržania Daňového poriadku a Ústavy SR, nerešpektujúce základné práva a právom chránené
záujmy žalobcu v uskutočnenom daňovom konaní, ktoré bolo a je realizované „na princípe viny“, ktorý
je prejudikovaný už v samotných prvopočiatkoch, ešte pred začatím daňovej kontroly, hoci to „daňový
úrad tají a skrýva za daňové tajomstvo, avšak v skutočnosti toto zneužíva v neprospech žalobcu, čím

popiera základné princípy materiálneho štátu, právneho štátu a právo EÚ“. V bode 6. písm. b) žaloby
žalobca tvrdí, že pri rokovaní s pracovníkmi Daňového úradu Banská Bystrica vyšlo najavo, k čomu
sa priznali, že výpočtové stredisko žalovaného vyselektuje na základe matematických a iných metód
daňový subjekt, ktorý je potrebné dodaniť - dať mu majetkovú sankciu v podobe dovyrubu DPH za
určitý mesiac a na základe toho iniciujú vedúceho oddelenia kontroly príslušného daňového úradu, ktorý

vydá príkaz (v zmysle princípu viny) na kontrolu DPH za príslušný mesiac formou poverenia dvom
pracovníkom - kontrolórom jeho oddelenia. Takúto prax je podľa žalobcu potrebné pranierovať, pretože
je v rozpore s právnym štátom, ústavou a je nezákonná, približuje sa svojou povahou inkvizičným
procesom. Žalobca tvrdil, že „manuál novodobého daňového konania pripomína manuál „Bully“ vydanej
Pápežom Gregorom a manuál v tom čase realizovaný pod názvom „Hon na čarodejnice“. Žalobca

považuje realitu a prax niektorých pracovníkov finančnej správy za nemorálnu, neetickú, nerešpektujúcu
pandémiu v spoločnosti a je pre žalobcu likvidačná. V bode 6. písm. c) žaloby žalobca konštatuje, že
kontrolór sa nemôže vyhovárať, že koná len od vydania poverenia na kontrolu a iné ho nezaujíma a
na druhej strane vedome priznať, že keď on toto poverenie dostane, je mu jasné, že ten príslušný
subjekt matematicky určený musí dostať majetkový postih (úrok z omeškania, pokutu, dovyrub DPH

a pod.). Kontrolór potom podľa žalobcu dodatočne vyrába dôkazy a to formou neuznania výdajov
kontrolovaného subjektu na strane jednej a formou uznania všetkých príjmov na strane druhej. Tým
sa vytvára svojvôľa štátneho úradníka a živná pôda na bezbrehý dovyrub daní tak priamych, ako
aj nepriamych a snaha naplniť štátny rozpočet bez ohľadu na dodržiavanie zákonnosti, ústavnosti a
práva EÚ. V bode 6. písm. d) žaloby žalobca tvrdí, že kontrolór dobre vie, že tak výpočtové stredisko,

odbor analýz, vedúci oddelenia, sú články pred ním a všetci vytvárajú jednotný smer kontroly, t.j.
podieľajú sa na plynulom procese predprípravy na kontrolu, ako aj na samotnú realizáciu kontroly u
postihnutého a dopredu známeho výsledku (majetkového postihu) daňového subjektu. Finančná správa
SR vo všetkých stupňoch vytvára jeden celok, ktorý má právnu subjektivitu a jedno IČO. Takýto postoj
je podľa žalobcu škodlivý, nezákonný a v právnom štáte neprijateľný. Žalobca preto navrhol vypočuť

ako svedkov vedúceho oddelenia kontroly správcu dane, ktorý vydal poverenie kontrolórom na výkon
kontroly u žalobcu, vypočutie zodpovedného pracovníka správcu dane - analytického oddelenia, ktorý
vydal podnet vedúcemu kontroly správcu dane, vypočutie zodpovedného pracovníka správcu dane -
výpočtového strediska, ktorý vydal podnet analytikovi a vedúcemu kontroly správcu dane, vypočutie
troch kontrolórov správcu dane (Ing. V., Ing. M., Mgr. K.) a vykonanie konfrontácie podľa špecifikácie

právneho zástupcu žalobcu. Žalobca v bode 7. žaloby navrhol, aby žalovaný za účelom zistenia
materiálnej pravdy a reálnych skutočností rozhodujúcich pre posúdenie veci, predložil súdu tabuľky
- mesačné výkazy DPH na vstupoch a výstupoch všetkých obchodných partnerov, ktorí obchodovali
so žalobcom v mesiaci jún 2018. Žalobca v bode 8. žaloby tvrdil, že spoločným menovateľom metód
„výsluchov“ kontrolórov vo všetkých uvedených výsluchoch svedkov je bežné používanie a kladenie

kapcióznych otázok, čo žalobca považuje protizákonné a protiústavné. Pokiaľ kontrolór takéto otázky
kladie, dopúšťa sa nezákonného konania a takto získaný dôkaz je nezákonne získaným dôkazom, ktorý
nemožno v daňovom konaní použiť a na základe takto nezákonne získaného dôkazu nemožno vydať
rozhodnutie o dovyrube dane, ako sa stalo v tomto prípade. Z uvedeného dôvodu je tak rozhodnutie
správcu dane i žalovaného nezákonné. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný nepostupoval podľa § 3 ods. 1

Daňového poriadku a nepostupoval podľa právnych predpisov a nedbal na zachovávanie práv a právom
chránenýchzáujmovžalobcu,naopak,jehoprávabolihrubopošliapané,porušenéaprekrútené.Žalobca
poukázal na porušenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Výsledok šetrení podľa žalobcu nenapĺňa
znaky objektívnej reality, pravdy a materiálneho práva a dodržovaní princípov materiálneho právnehoštátu. Výsledok v neprospech žalobcu od prvopočiatku sa javí ako dopredu už pred začatím kontroly
na plánovaní v tendenčných kontúrach jasného výsledku majetkového postihu (dovyrubu dane), t.j. už
pred začatím sa konalo vedome na strane žalovaného na báze „princípu viny“. Toto považuje žalobca

za porušenie zákonnosti v daňovom konaní zo strany žalovaného. Žalobca tvrdil, že doteraz predošlý
právny zástupca sa nemohol zúčastniť úkonu výsluchu svedka, avšak správca dane mohol opätovne
ustanoviť nový termín vypočutia svedkov, ak by chcel seriózne a objektívne zistiť pravdu a stav veci.
On však súril proces výsluchu a neumožnil za jeho účasti, resp. za účasti p. T. v novom termíne
objektivizovať a zistiť pravdu za účasti všetkých aktérov obchodného vzťahu pri dodržaní ich legitímnych

práv. Žalobca poukázal na to, že je bežnou praxou v mnohých iných daňových konaniach vytýčiť nový
termín pojednávania s cieľom zistiť objektívnu pravdu, čím by sa dodržalo ust. § 25 ods. 4 Daňového
poriadku. Žalobca v bode 9. žaloby vyjadril svoj nesúhlas s tvrdením žalobcu (správne malo byť
uvedené žalovaného) v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že jedine kontrolovaný daňový subjekt
má dôkazné bremeno, a nie daňový úrad. Podľa žalobcu tu ide o delené dôkazné bremeno daňového
subjektu i daňového úradu súčasne. Daňový subjekt tým, že preukáže, že vedie riadne svoju evidenciu,

činnosť, preveroval v tom čase obchodných partnerov, všetko riadne podľa zákonov splnil, tým jeho
etapa preukázania naplnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane bola splnená. Na druhú
delenú časť - dôkazné bremeno daňového úradu žalobca nemá dosah, a preto správca dane nemôže
klásť za vinu žalobcovi nesplnenie dôkazného bremena, ak túto povinnosť - unesenie dôkazného
bremena, neuniesol daňový úrad. Daňový úrad má nástroje a páky preveriť v obchodnom reťazci, ako

subjekty konali. Daňoví úradníci podľa žalobcu zneužívajú svoje výsadné postavenie. V bode 10. žaloby
žalobca tvrdil, že v danom prípade ide o rozložené - delené dôkazné bremeno v daňovom konaní medzi
daňovým subjektom a daňovým úradom, čo nebolo uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného.
Nie je možné od daňového subjektu - žalobcu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa
sám nepodieľaL s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že

daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak
disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným
položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Toto žalobca
splnil. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho
subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Žalobca poukázal na čl. 2,

4 a 5 Šiestej Smernice Rady 77/388/EHS zo 17.05.1977 a na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011
z 15.03.2011 a rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Fulcrum Elektronics a
C-484/03BondHouseatvrdil,žežalobcanemôžebyťbranýnazodpovednosťzasubdodávateľa,ktorýje
súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, ak o prípadnej podvodnej povahe iného platiteľa nevedel
alebo nemohol vedieť. Žalobca tvrdil, že žalovaný neuniesol dôkaz preukázania opaku a reštrikciou

neuznania výdajov spôsobuje žalobcovi značnú finančnú ujmu. Žalobca má za to, že keď dodávatelia
za jún 2018 riadne podali na daňový úrad daňové priznania, riadne prijali od žalobcu zaplatenie istín i
DPH, zaevidovali faktúry, zaúčtovali a daň uviedli, tak správca dane i žalovaný o všetkom vedel. Žalobca
v bode 11. žaloby vyslovil nesúhlas s názorom žalovaného uvedeným v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. To, že v súčasnosti je dodávateľ nekontaktný a rovnako odberatelia, ktorým mali byť

predmetné tovary dodané, nepreukázali uskutočnenie žiadnych zdaniteľných obchodov, nemôže byť
podkladom pre poskytovanie úľav daňovému subjektu (žalobcovi) spočívajúcich v obmedzení povinnosti
riadne preukázať všetky podklady pre overenie správnosti uplatneného odpočtu dane. V júni r. 2018
reálne obchody žalobca realizoval. Nestačí ich len spochybňovať žalovaným a neoprávňuje ho
to neuznať mu odpočet DPH. Žalobca tvrdil, že formalistickým prístupom žalovaný úmyselne bráni

subjektívnym osobným názorom kontrolóra reálne uskutočnený obchod uznať. Pochybnosť úradníka
sa umelo navyšuje nad ostatné právne relevantné dôkazy, ktoré v tom čase existovali. Žalobca nemá,
ale žalovaný má všetky dostupné informácie o všetkých obchodných partneroch v období jún 2018,
ktorí s ním obchodovali. Ako dôkaz žalovaný mal a mohol použiť všetko, čo mohlo prispieť ako
dôkaz pri daňovej kontrole DPH u žalobcu, avšak toto nepoužil, hoci mal prístup k všetkým podaniam

obchodných partnerov žalobcu. Podľa žalobcu mohol použiť žalovaný i ďalšie svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a
ohliadke. Žalovaný to nevyužil a nepoužil nič, čo by mohlo objektívne zistiť stav veci, čím uprel práva
a právom chránené záujmy žalobcovi. Žalobca za nezákonné považoval nesprávne dokazovanie a
vyhodnocovanie dôkazov. Pokiaľ by správca dane i žalovaný konali zákonným spôsobom, zistili by

objektívnu skutočnosť a nebolo by vydané nezákonné rozhodnutie v neprospech žalobcu. V bode
12. žaloby žalobca poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že
niektorí dodávatelia - obchodní partneri žalobcu za obdobie jún 2018 s kontrolórmi nespolupracovali,
boli nekontaktní na adresách, kde pôvodne sídlili. Daňový úrad sa v takejto situácii ocitol v dôkaznejnúdzi a podľa žalobcu bolo jeho povinnosťou uvedenú otázku vyriešiť a nie pripisovať vinu žalobcovi v
tomto daňovom konaní, ktorý za uvedenú spoluprácu a stav na strane týchto subjektov nemôže. V bode
13. žaloby žalobca uviedol, že je neprípustné, aby kontrolóri prenášali dôkazné bremeno zo subjektu na

subjekt, ktorý postup považoval za nezákonný. Pokiaľ správca dane konštatoval, že uvedený obchod
neprebehol na základe riadne uzatvorených zmlúv v zmysle Obchodného zákonníka, žalobca poukázal
na to, že obchody môžu byť uzatvorené na základe písomnej zmluvy, ústne i konkludentným právnym
úkonom a kontrolór správcu dane nemôže preferovať len písomnú zmluvu a ostatné žalobcovi neuznať.
Keďže obchod bol uzatvorený, realizovaný a ukončený, je legálny podľa Obchodného zákonníka, a preto

tvrdenia kontrolóra žalobca považoval za zavádzajúce a neúčinné. V bode 14. žaloby žalobca poukázal
na časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že „nekontaktnosť daňových
subjektov a neexistencia dokladov zvyšujú nedôveryhodnosť celej transakcie“. Podľa žalobcu pocity nie
sú dôkazom a takéto tvrdenie v odôvodnení je neprofesionálne, nemôže byť legitímnym dôkazom pre
zdôvodnenie dovyrubu dane a žalobca s tým nesúhlasí. V bode 15. žaloby žalobca vyslovil nesúhlas s
tvrdením o údajnom nedodaní tovarov, naopak, tvrdil, že podľa dokladov oficiálne podaných správcovi

dane žalobcom vo výkaze DPH za jún 2018 tak na vstupe, ako aj na výstupe, bola istina a daň riadne
priznaná a odvedená a riadne realizovaná podľa zákona. V bode 16. žaloby žalobca spochybnil závery
správcu dane i žalovaného, ktoré spochybňujú obchod žalobcu, žalobca preukázal čo mal a dôkaznú
núdzu má správca dane a žalovaný, nie žalobca. V takejto dôkaznej núdzi žalovaného mal tento
postupovať podľa žalobcu v daňovom konaní podľa princípu in dubio pro reo a nie poškodzovať žalobcu.

V bode 17. žaloby žalobca namietal rozpor vydaného rozhodnutia s § 156 ods. 8 Daňového poriadku. V
bode 18. žaloby žalobca poukázal na skutočnosť, že „uložená sankcia v sume 15.196,20 € za jún 2018
zničí žalobcu, stáva sa vadným z titulu jej nevymožiteľnosti, ktorá je nereálna a v rozpore s objektívnou
realitou s poukazom na § 157 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ Daňového poriadku“. V bode 19. žaloby žalobca
tvrdil, že konaním správcu dane a jeho formalistickým prístupom v dokazovaní vo vyrubovacom konaní

za jún 2018 a následne rozhodnutím o výrube dane v sume 15.196,20 € za jún 2018 správca dane
porušil základné práva a slobody žalobcu garantované Ústavou SR a právom EÚ. V bode 20. žaloby
žalobca vyslovil nesúhlas s tvrdením žalovaného v rozhodnutí, že obchodný partner žalobcu p. Ing. J.,
konateľspoločnostiBAU-XANAXs.r.o.nedodaltovaryaslužbyžalobcovi,lebo„argumentomacontrario“
- viď body vyššie uvedené v tejto správnej žalobe jednoznačne preukazujú „dôkaz opaku“. V bode 21.

žaloby žalobca tvrdil, že správca dane i žalovaný nebrali vôbec do úvahy zistenia v dokazovaní, ktoré
sú v prospech žalobcu v rámci dožiadaní a rozhodovali v neprospech žalobcu, čím ho ukrátili na jeho
právach a právom chránených záujmoch. Žalobca žiadal, aby správny súd vykonal pojednávanie vo veci
a aby sa dokazovaním preukázali tvrdenia žalobcu. Žalobca súčasne poukázal na stanovisko konateľky
žalobcu z 01.12.2020. Zároveň žalobca žiadal správny súd, aby priznal žalobe odkladný účinok.

Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na rozhodnutie správcu dane i žalovaného,
ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane a vyjadril sa

k žalobným bodom uvedeným v správnej žalobe. Tvrdil, že správca dane postupoval v súlade s
ustanoveniami Daňového poriadku, Ústavou SR i ostatnými právnymi predpismi, pričom preveroval
skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v daňovom priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie,
viedol dokazovanie v súlade s Daňovým poriadkom i v súlade so základnými zásadami správy daní a
neuprel žalobcovi práva vyplývajúce z Daňového poriadku. Poskytol žalobcovi dostatočný priestor na

preukázanie skutočností, ktoré mali vplyv na správne určenie dane uvedenej v jeho daňovom priznaní
DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018, umožnil mu predkladať doklady a dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia, vyhodnotil vykonané dôkazy, prihliadol na všetko, čo vyšlo najavo a rozhodnutie vydal v súlade
s ustanoveniami Daňového poriadku. Poukázal na to, že správca dane sa pri daňovej kontrole zameral
na splnenie podmienok odpočítania DHP podľa Zákona o DPH, podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ Zákona o

DPH a zistil, že žalobca si v zdaňovacom období jún 2018 uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 15
196,20€zfaktúrzadodanietovaruaslužiebnapriektomu,žedodávateľoviBAUXANAX,s.r.o.nevznikla
daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a 2 Zákona o DPH. Konštatoval, že žalobca nepreukázal reálnosť
prijatia zdaniteľného plnenia od platiteľa, ktorý bol uvedený na predmetných faktúrach. K námietke
ohľadne výberu daňového subjektu pre daňovú kontrolu žalovaný uviedol, že metodika a dôvody výberu

konkrétneho daňového subjektu správcom dane resp. analytického útvaru Finančného riaditeľstva SR
je predmetom daňového tajomstva. Poskytnutie informácií o tom, čo predchádzalo vydaniu poverenia
vo veci daňovej kontroly DPH u žalobcu (t.j. dôvod začatia kontroly) by bolo porušením daňového
tajomstva. Žalovaný poukázal na to, že námietky žalobcu sú všeobecné, žalobca nepredkladá okremvlastných domnienok žiadne konkrétne dôkazy nasvedčujúce tomu, že skutkový stav je v rozpore s
administratívnymi spismi. Tvrdenia žalobcu preto žalovaný považuje za nedôvodné a konštatoval, že
správcadanepostupovalvsúlades§§3,24a63Daňovéhoporiadku.Žalovanýmalzato,žepožiadavka

na vypočutie žalobcom označených zamestnancov Finančnej správy je nedôvodná. Pokiaľ žalobca
navrhol, aby žalovaný súdu predložil za účelom zistenia materiálnej pravdy mesačné výkazy DPH
na vstupoch a výstupoch všetkých obchodných partnerov, ktorí so žalobcom obchodovali v mesiaci
jún 2018 uviedol, že predmetné skutočnosti sú predmetom daňového tajomstva, daná požiadavka je
nedôvodná, pretože správca dane dostatočne počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho

konania preukázal, že dodávateľovi žalobcu BAU- XANAX, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle
§ 19 ods. 1 a 2 Zákona o DPH, a preto ani žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z faktúr
vystavených daným dodávateľom podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 psím. a/ Zákona o
DPH.Žalobcapočasdaňovejkontrolyanáslednéhovyrubovaciehokonanianepreukázal,žefakturované
tovary a služby boli dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach - spoločnosťou BAU-XANAX, s.r.o.
Žalobcazdôraznil,žezaúčtovaniefaktúrvúčtovníctve(rozsudokNSSRsp.zn. 4Sžf31/2014)eštenieje

dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti.
Pokiaľ žalobca namietal používanie „kapcióznych otázok“ počas výsluchov svedkov žalovaný uviedol, že
správcadanepostupovalvsúladesustanoveniamiDaňovéhoporiadkuavsúladesDaňovýmporiadkom
aj viedol dokazovanie. K námietke týkajúcej sa údajného nedodržania § 25 ods. 4 Daňového poriadku, v
kontextenestanovenianovýchtermínovprevypočutiesvedkovzostranysprávcudanežalovanýuviedol,

že správca dane vykonal vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole úkony opísané vo vyjadrení
zhodne, ako v rozhodnutí žalovaného, pričom tak konateľka, ako i splnomocnený zástupca žalobcu
sa na predvolanie správcu dane nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a opakovane požadovali
stanovenie nového termínu. Správca dane nestanovil žiadny ďalší termín pre ústne pojednávanie
vzhľadom na zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ukončil

vyrubovacie konanie, a keďže žalobca počas vyrubovacieho konania nepredložil žiadne dodatočné
dôkazy,správcadanevydalrozhodnutiezo06.02.2020.Žalovanýodmietoltvrdeniažalobcu,ževýsledok
v jeho neprospech sa javí ako dopredu naplánovaný už pred začatím daňovej kontroly. Žalovaný
poukázal na závery správcu dane, v zmysle ktorých vyjadrenie žalobcu a dodávateľa BAU-XANAX
s.r.o., prostredníctvom výpovede p. J. nezodpovedajú realite a žalobca počas daňovej kontroly a

vyrubovacieho konania a vo svojich odpovediach na výzvy správcu dane nepreukázal správcovi dane
žiadne reálneho dôkazy ku svojim tvrdeniam a vyjadreniam. Žalovaný poukázal na to, že správca dane
počas daňovej kontroly vypočul pána W. J., bývalého konateľa spoločnosti BAU-XANAX, s.r.o., ktorý ale
pri svojej výpovedi nepredložil žiadne reálne dôkazy o tom, že zdaniteľné plnenia uvedené na faktúrach
boli reálne dodané touto spoločnosťou pre žalobcu. Z toho vyplýva, že, že svedkom nebolo preukázané

dodanie tovarov a služieb zo strany dodávateľa BAU-XANAX s.r.o. pre žalobcu. Žalovaný poukázal na
to, že p. J. T., konateľke žalobcu, boli správcom dane v období od 12.11.2019 do 09.01.2020 zaslané
celkove 3 predvolania, na ktoré boli zo strany menovanej osoby zasielané ospravedlnenia žiadosti
o zmeny termínu, ktorú skutočnosť žalovaný hodnotil ako obštrukčné správanie. Uvedené námietky
žalobcu preto žalovaný považoval za nedôvodné. K námietkam týkajúcim sa rozloženia dôkazného

bremena žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr a tento musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné
obchody boli uskutočnené tak, ako to deklarujú ním predložené faktúry. S poukazom na § 24 ods.
1 Daňového poriadku i rozsudok NS SR sp.zn. 5Sžf/122/2009 žalovaný poukázal na to, že ťažisko
dôkazného bremena je na daňovom subjekte (žalobcovi). Keďže správca dane mal pochybnosti o

vierohodnosti úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov predložených
žalobcom, ale vykonal k tomuto účelu rozsiahle dokazovanie, zaobstaral si konkrétne dôkazy, ktoré
hodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Reálne dodanie tovarov, alebo služieb, na základe ktorého
vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu, pri ktorom je platiteľ zaťažený
dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare resp. službe vznikla daňová povinnosť a to

nielen po formálnej stránke, ale je nevyhnutné preukázať aj vecné naplnenie. Pre účely § 49 ods.1 a
2 Zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok k
ich vzájomnej súvislosti. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia
platiteľom, ktorý zdaniteľné plnenie fakturoval. Žalovaný poukázal na účel daňovej kontroly a na to,
že faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej

uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že žalobca ako platiteľ dane
mal možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov
zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu správcovi dane. Žalovaný poukázal
na Nález Ústavného súdu SR III.ÚS 401/09 zo 16.12.2009, ktoré sa zaoberá otázkou dôkaznejpovinnosti v daňovom konaní. Žalovaný konštatoval, že správca dane neviedol svoje konanie a
preverovanie si jednotlivých skutočností z dôvodu dokazovania podvodu, kedy na strane správcu dane,
ale len preveroval tvrdenia daňového subjektu a všetkých subjektov uvedených v rozhodnutí, t.j. svoje

bremeno naplnil preverovaním si tvrdení a skutočností. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane,
z ktorých vyplýva, že žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ktoré by mali povahu faktu, že došlo k
reálnemu dodaniu tovaru a služieb na základe faktúr vystaveným priamym dodávateľom kontrolovaného
daňového subjektu - spoločnosťou BAU-XANAX s.r.o., žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože
jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne

určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Žalovaný poukázal na rozsudok
NS SR sp.zn. 4Sžf 31/2014. K námietke žalobcu, že v júni 2018 reálne obchody realizoval a nestačí
ich len spochybniť žalovaným žalovaný uviedol, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická
činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, pričom zákonnú ochranu používa len poctivý obchodný
styk, ktorý vyžaduje, aby podnikateľský subjekt mal vedomosť, nielen o obsahu a rozsahu činnosti,
ktorými napĺňa znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch v spolupráci, s ktorými tak činní. Ak tak

daňový subjekt nepostupuje je povinný znášať prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti daňových
dokladov. Žalobca nezodpovedá za správanie jeho obchodných partnerov, ale má mať vedomosti o
vykonávaní podnikateľskej činnosti svojimi obchodnými partnermi, ako to vyplýva aj z rozsudku NS
SR sp.zn. 2Sžf/40/2011. Žalovaný poukázal na to, že sa stotožnil s vyhodnotením zistení správcu
dane, v zmysle ktorého je zjavné, že žalobca vedel s kým konal vo vzťahu k svoju odberateľovi a

mal možnosť si zabezpečiť relevantné dôkazy o spoločnosti BAU-XANAX s.r.o. Ani žalobca a ani jeho
dodávateľ a ani výpoveď konateľa jeho dodávateľa nepreukázali reálne dôkazy o dodaní tovarov a
služieb zo strany dodávateľa pre žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že žalobca okrem predloženia faktúr
nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ktoré by mali povahu faktu, že došlo k reálnemu dodaniu tvaru priamym
dodávateľom spoločnosti BAU-XANAX s.r.o. pre žalobcu a rovnako nepreukázal ani tento dodávateľ, že

došlo reálne k dodaniu tovaru a služieb voči žalobcovi a rovnako ani subdodávateľ Rafford Invest s.r.o.
alebo pán W. nepreukázali, že došlo k dodaniu tovarov a služieb voči spoločnosti BAU-XANAX s.r.o.
Hoci žalobcom predložené dodávateľské faktúry obsahujú zákonom predpísané záležitosti, dôkazom
by boli len vtedy, ak by v nich uvedené údaje odrážali skutočnosť. Žalovaný zopakoval argumentáciu
uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného tak, vo vzťahu ku spoločnostiam Dream

Production s.r.o. a Daniel Production s.r.o., ako aj k organizovaniu festivalu Free Summer. Žalobca ani
v odpovediach na výzvy správcu dane nepredložil reálne dôkazy, že zo strany dodávateľa BAU-XANAX
s.r.o. došlo k dodaniu a tovarov a služieb a tým k vzniku daňovej povinnosti voči žalobcovi. Žalovaný
tiež uviedol, že správca dane nezaložil svoje rozhodnutie len na tom, že dodávateľ a subdodávateľ
nepreukázalidodanietovaružalobcovi.Dôkazy,ktoréžalobcapredložil,správcadanevyhodnotil,pričom

dospel k záveru, že nimi nebolo preukázané, že žalobcovi dodávateľ uvedený na faktúrach dodal
fakturované služby a tovar resp., že žalobca od tohto dodávateľa prijal služby a tovar na jeho faktúrach
v kontrolovanom zdaňovacom období. Správca dane založil svoje závery na konkrétnych dôkazoch,
ktoré si zaobstaral v súlade s § 24 Daňového poriadku. Veta, že „nekontaktnosť daňových subjektov
a neexistencia dokladov zvyšujú nedôveryhodnosť celej transakcie“ nie je uvedená v odôvodnení

rozhodnutia správcu, ani v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca
žiadnym spôsobom okrem všeobecných tvrdení nešpecifikoval, prečo by správcom dane vydané
rozhodnutie malo byť v rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza
len všeobecné skutočnosti žalovaný uviedol, že faktom zostáva, že žalobca okrem predloženia faktúr
nepreukázalžiadnymidôkazmi,ktorébymalipovahufaktu,žedošlokreálnemudodaniutovarupriamymi

dodávateľom spoločnosťou BAU-XANAX s.r.o. pre žalobcu. K návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a k tvrdeniu, že uložená sankcia 15.196, 290 € zničí žalobcu a je v rozpore s § 157 ods.
1 písm. a) a b) Daňového poriadku žalovaný uviedol, že žalobca k týmto tvrdeniam nepredložil žiadne
argumenty a neuviedol ani konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že žalobcovi by v prípade
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, ktorá by mala za následok platobnú

neschopnosť, alebo zánik spoločnosti. Podľa žalovaného skutočnosti uvádzané v žalobe nezakladajú
dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného i správcu dane a navrhol žalobu zamietnuť.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici o návrhu žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe
rozhodol Uznesením č. k. 71S/30/2020-99 zo dňa 24.03.2021 tak, že návrh žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2021.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov.15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie správcu dane, ktoré mu predchádzalo

a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

16. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že od podania žaloby došlo ku zmene názvu žalobcu i
k zmene jej majiteľa a konateľa s tým, že obchodný názov žalobcu je DENNYS-BA s.r.o. Bratislava a

konateľom žalobcu je H. V.. Zotrval na podanej žalobe a pridržiaval sa tvrdení a dôvodov nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného i správcu dane v žalobe uvedených. Dôvodom nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia sú podľa žalobcu skutočnosti spočívajúce v nezákonnosti procesu pred-
chádzajúceho začatiu samotnej daňovej kontroly, keďže kontrolórka žalobcovi priznala, že v prípade,
že dostane poverenie vie, že uvedený subjekt musí dostať majetkový postih. Takýto postup spočívajúci
v prezumpcii viny považuje žalobca za nezákonný. Zástupca žalobcu uviedol, že v daňovom konaní,

ani počas daňovej kontroly nebola vznesená námietka zaujatosti kontrolórov správcu dane. Tvrdil,
že všetky podania správcu dane počas daňovej kontroly boli vedené represívne, práva žalobcu a
jeho chránené záujmy neboli rešpektované, a napriek tomu, že jeho obchodní partneri dali správcovi
dane kladné stanoviská, neboli uznané výdavky na strane žalobcu a daň bola dovyrubená na
základe subjektívneho názoru kontrolórov. Takéto metódy považuje zástupca žalobcu za nezákonné.

Za nezákonné považuje zástupca žalobcu aj porušenie ustanovení Daňového poriadku vo vzťahu k
vykonanému dokazovaniu. Na rámec žalobným bodov žalobca uviedol, že daňová kontrola trvala nad
12 mesiacov a bola aj prerušená, keďže Oznámenie o začatí daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené
11.02.2019, daňová kontrola začala 05.04.2019 a Protokol z daňovej kontroly bol zástupcovi žalobcu
doručený 26.03.2020. Rovnako rozhodnutie vo veci bolo vydané po zákonnej 12 mesačnej lehote.

Vo zvyšku sa zástupca žalobcu pridržiaval dôvodov uvedených v žalobe. Konštatoval, že samotnou
podstatou nezákonnosti napadnutého rozhodnutia je, že bol uplatnený nezákonný postup pred tým, ako
vôbec bola začatá daňová kontrola, čo predstavuje určitú predpojatosť orgánov vykonávajúcich kontrolu
a následne vydávajúcich rozhodnutie. Zástupca žalobcu navrhol vykonať dokazovanie vypočutím
svedkov označených v žalobe na objasnenie nezákonných praktík vo finančnej správe vo vzťahu k

výberusubjektunavykonaniedaňovejkontroly,navykonaniesamotnejdaňovejkontrolyananezákonnú
prax pri výbere subjektov. Tvrdil, že neboli dodržané základné práva a slobody vyplývajúce z Listiny
ľudských práv a slobôd a jednotlivých článkov Ústavy SR. Postup v daňovej kontrole, v daňovom konaní
i vo vyrubovacom konaní, ako aj pri vydávaní rozhodnutia správcu i rozhodnutia žalovaného podľa
zástupcu žalobcu porušuje práva žalobcu a zmenšuje jeho majetok na úkor zväčšenia majetku štátu.

Zástupca žalobcu navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie správcu dane i rozhodnutie žalovaného
a vrátil vec na ďalšie konanie.

17. Zástupca žalovaného sa na pojednávaní pridržiaval všetkých tvrdení uvedených v písomnom
vyjadrení k žalobe i v odôvodneniach rozhodnutí správcu dane i žalovaného. Rozhodnutia považoval

za zákonné, pričom rozhodnutia boli založené na tom, že zo strany žalobcu, ani zo strany jeho
dodávateľa nebolo unesené dôkazné bremeno, žalobca nepreukázal, že tovary a služby boli prijaté od
daňového subjektu BAU-XANAX s.r.o. a nepreukázal, že boli uskutočnené zdaniteľné plnenia uvedené
na faktúrach. Priebeh týchto zdaniteľných plnení nepotvrdili ani iné dôkazy (ani svedecké výpovede).
Vo vzťahu k namietanej dĺžke daňovej kontroly na pojednávaní zo strany zástupcu žalobcu z dátumov

ním uvedených vyplýva, že sa jednalo o úplne iné daňové konanie resp. inú daňovú kontrolu. Zástupca
žalovaného mal za to, že správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom a boli dodržané
ustanovenia Daňového poriadku i Zákona o dani z pridanej hodnoty. K námietke tendenčnosti postupu
pri výbere subjektu na daňovú kontrolu zástupca žalovaného uviedol, že výber subjektu podlieha
daňovému tajomstvu (druhý stupeň utajenia), ale aj v prípade, že by bol žalobca vybraný z nejakej

databázy subjektov, následne po začatí daňovej kontroly musí správca dane postupovať v súlade
s ustanoveniami Daňového poriadku. Počas daňovej kontroly i v daňovom konaní správca dane
spochybnil zdaniteľné plnenia, ktoré mali byť poskytnuté podľa tvrdenia žalobcu od jeho dodávateľa
BAU-XANAX s.r.o. uvedeného na faktúrach, žalobca bol vyzvaný aj písomne aj na pojednávaniach
mu bolo umožnené, aby predložil dôkazy, aby uniesol dôkazné bremeno, že zdaniteľné plnenia -

konkrétne tovary a služby boli uskutočnené práve týmto dodávateľom uvedeným na faktúrach. Žalobca
toto dôkazné bremeno neuniesol, a preto rozhodnutia správcu dane i žalovaného, ktorým žalobcovi
nebol uznaný odpočet dane z pridanej hodnoty za uvedené obdobie, boli vydané v súlade so zákonom.
Navrhol žalobcu zamietnuť.18. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

20. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

22. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne

záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne

a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho

úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny
úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského
dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

23. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo

známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

24. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

25. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu
k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia.26. Podľa § 46 ods. 1, 2, 5, 8, 9, 10 Daňového poriadku (1) Daňová kontrola začína dňom určeným
v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň

začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované
zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na
predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch
ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň
uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich

dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať
neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
(2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
alebojehočasti,daňovákontrolajezačatávdeňspísaniazápisniceozačatídaňovejkontrolyalebovdeň
uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto

výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu
na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch
ich nepredloženia.
(5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených
kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane

tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby
neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne
preukázal.
(8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej
kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená

podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný
daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
podľaosobitnýchpredpisov,1)zašlesprávcadanekontrolovanémudaňovémusubjektuprotokol,ktorého
súčasťoujevýzvanavyjadreniesakzisteniamuvedenýmvprotokole,aktentozákonneustanovujeinak.
Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v

ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový
subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel
v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať
alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu

sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v
dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a)
(9) Daňová kontrola je ukončená dňom
a) doručenia protokolu podľa odseku 8,
b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo

c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a)
(10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie
daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú
základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

27. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto
zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti

ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný
predpis 1)neustanovuje inak.
(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,

c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemápovinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o
zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú
právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto

právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,

e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej
pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a
odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa)
(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie,

ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa
rozhodovalo.

28. Podľa § 68 ods. 1, 3 Daňového poriadku (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje

inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, ktorého súčasťou je výzva
podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie
konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu,
ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca
dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je

výzva podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil
daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo,
vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca
dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo
vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.

(3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa
§ 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov
ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt
nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe
písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo

miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a
dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá
rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na
mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť
ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia

primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

29. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH v znení k 31.12.2018 (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,

ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania
stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru
nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

30. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,

ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané.31. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

32. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 15.196,20 € na DPH
za zdaňovacie obdobie jún 2018. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol
stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.

33. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa
ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou, alebo nečinnosťou orgánu
verejnej správy porušené, alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym
poriadkom. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1 písm. e) ustanovil, že žalobca musí v žalobe

uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov
žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia, alebo opatrenia za nezákonné („žalobné body“). Je
teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo
rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Žalobca v prevažnej časti správnej žaloby produkoval
svoje názory na postup správcu dane i žalovaného, na spôsob výberu daňového subjektu na vykonanie

daňovej kontroly, uvádzal svoje domnienky a konštatovania o nezákonnosti postupu správcu dane
i žalovaného a všeobecné a nekonkrétne tvrdenia bez konkrétnej argumentácie viažucej sa ku
preskúmavanému prípadu, z formulácie ktorých nebolo zrejmé, o aké konkrétne pochybenie orgánu
verenej správy by malo ísť a s akým následkom pre zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou
žalobcu bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami podľa

§ 134 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. e) SSP. V prevažnej časti správnej žaloby
konkrétne skutkové a právne tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k prejednávanej veci chýbajú. Správny
súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t. j. konanie pred správnym súdom
nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci

stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum
zákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou.
Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je podľa § 134 ods. 1 SSP
striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP,
o ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť

preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy
vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcov špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich
nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom.
Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať,
ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za

žalobcu konkretizovať. Všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby
neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve
rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. Žalobcom v
žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno
považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom správcu dane i žalovaného,

ako aj s hodnotením veci správcom dane i žalovaným, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými
bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia.

34. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych

záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení resp. vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca
s hodnotením veci žalovaným nesúhlasil bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za
následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania.

Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi
žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok
so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri
hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobomuvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením
vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp.
tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému

rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol
dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných
bodovtakchýbazrozumiteľnáargumentácia,včomsažalovanýmýlil,akrozhodolspôsobom uvedeným
v napadnutom rozhodnutí.

35. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či si orgán verenej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil vo
veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a

inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verenej správy
vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho

vydaniu. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý
tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo vydania opatrenia (§ 135 ods.
1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len
také dokazovanie, ktoré je nevyhnuté na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je
obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je

nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
Nakoľko žalobca v prevažnej časti žalobných bodov dostatočne nekonkretizoval, v čom sa žalovaný
mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo so zásadami logického uvažovania v rámci
preskúmania napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako

bola žalobcom formulovaná, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.

36. Správny súd považuje predovšetkým za potrebné poukázať na to, že žalobca v žalobe svoje
(všeobecné) tvrdenia o nesprávnom procesnom postupe o nesprávnom právnom posúdení veci a o tom,
že žalovaný i správca dane sa odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe (ktorú taktiež nekonkretizoval),

a teda žalobné dôvody oprel o ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Poukaz na vyššie uvedené
ustanovenie Správneho súdneho poriadku upravujúce dôvody kasačnej sťažnosti, ktorá je opravným
prostriedkom proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu (krajského súdu), je nenáležitý a
zmätočný.

37. Všeobecná námietka žalobcu spočívajúca v tvrdení, že nebol dodržaný zákonný postup správcu
daneupravený Daňovýmporiadkom(bezkonkrétnejšpecifikácie,ktoréustanoveniaDaňovéhoporiadku
a akým postupom boli porušené) a v tvrdení, že daňové konanie bolo realizované na „princípe viny“ a
„postup správcu dane bol prejudikovaný už pred začatím daňovej kontroly“, je len vyjadrením vlastného
názoru žalobcu, ktoré samé o sebe nemôže mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Správny súd navyše uvádza, že tieto tvrdenia žalobcu nemajú podklad v obsahu administratívneho
spisu. Rovnako tvrdenie žalobcu, že „pracovníci správcu dane sa priznali, že výpočtové stredisko
žalovaného vyselektovalo žalobcu ako subjekt, ktorému je potrebné uložiť majetkovú sankciu v podobe
dovyrubenia dane z pridanej hodnoty a bol vydaný príkaz na kontrolu DPH v zdaňovacom období
jún 2018“ je len všeobecným tvrdením žalobcu bez opory v dôkazoch, resp. je vyjadrením názoru

žalobcu a to bez označenia konkrétnych dôvodov, aký by toto žalobcove tvrdenie vôbec mohlo mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Obdobne žalobcove tvrdenie o údajnom postupe kontrolórov
správcu dane, ktorí majú „dopredu známy výsledok daňovej kontroly, že žalobcovi uložia majetkový
postih“, nie je ničím podložené a je len vyjadrením žalobcovho názoru. Správny súd k tomu uvádza,
že z ust. § 44 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane je oprávnený vykonať daňovú kontrolu

u ktoréhokoľvek daňového subjektu, pričom účelom daňovej kontroly je zistenie alebo preverenie
skutočností rozhodných pre správne určenie dane alebo dodržanie ustanovení osobitných predpisov (v
tomto prípade Zákona o DPH). Nie je teda rozhodné, kto dal podnet na vykonanie daňovej kontroly,
rozhodné je, či daňová kontrola, ktorá bola u žalobcu vykonaná, bola vykonaná v súlade so zákonom,konkrétne v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Žalobca teda v prípade, ak tvrdí, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu nezákonného postupu správcu dane, musí v správnej
žalobe tvrdiť, že daňová kontrola, resp. následné daňové konanie, nebolo vykonané v súlade so

zákonom, pričom musí uviesť konkrétne skutočnosti a námietky o porušení konkrétnych ustanovení
Daňového poriadku, ktoré mali byť konkrétne žalobcom špecifikovaným postupom správcu dane resp.
žalovaného počas daňovej kontroly, resp. počas daňového konania porušené. Žalobca takéto konkrétne
námietky nezákonnosti daňovej kontroly resp. daňového konania v žalobe neuplatnil.

38. Pokiaľ žalobca v žalobe navrhol, aby správny súd vykonal vypočutie kontrolórov vykonávajúcich
daňovú kontrolu a ďalších pracovníkov, ktorí vydali podnet na vykonanie daňovej kontroly, resp.
vydali poverenie pre daňových kontrolórov, správny súd uvádza (tak ako je uvedené aj v bode
35 tohto rozsudku), že správny súd nie je súdom skutkovým, t. j. správny súd v preskúmavacom
konaní dokazovanie zásadne nevykonáva, pričom vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy; vykonáva len také dokazovanie, ktoré

je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Rozsah dokazovania je teda
obmedzený účelom správneho súdnictva. Navyše žalobca v žalobe ani neuviedol, na aké tvrdenia
navrhuje vyššie uvedených „svedkov“ vypočuť a aký majú skutočnosti, ktoré by mali byť zistené
z výpovedí označených svedkov, vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zástupca žalobcu
na pojednávaní doplnil, že svedkov navrhuje vypočuť „za účelom objasnenia nezákonných praktík

vo finančnej správe pri samotnom výbere subjektov na vykonanie daňovej kontroly.“ Správny súd
žalobcom navrhované dokazovanie výsluchom svedkov nevykonal z dôvodu, že jednak navrhovaní
svedkovianeboližalobcomkonkrétneoznačenímenom,priezviskom,adresou(okremmenaapriezviska
troch zamestnancov správcu dane, ktorí vykonávali daňovú kontrolu) a jednak výsluch týchto
svedkov resp. ich konfrontácia, sa mala týkať objasnenia spôsobu výberu daňových subjektov na

vykonanie daňových kontrol, t.j. postupu predchádzajúceho výkonu samotnej daňovej kontroly, ktorá
skutočnosť nie je relevantná pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu orgánu
verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Inak povedané, objasnenie postupu výberu žalobcu na
vykonanie daňovej kontroly nemá žiadnu relevanciou vo vzťahu ku (všeobecným) tvrdeniam žalobcu
o nezákonnosti daňovej kontroly, resp. daňového konania (viď bod 37 tohto rozsudku). Správny súd

pre úplnosť uvádza, že z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že zamestnanci správcu dane
(kontrolóri) vykonali u žalobcu daňovú kontrolu na základe riadne a v súlade so zákonom (zák. č.
333/2011 Z. z.) vydaným poverením na výkon daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018
a správca dane v súlade so zákonom č. 333/2011 Z. z. a § 46 ods. 1 Daňového poriadku oznámil
žalobcovi výkon daňovej kontroly písomne Oznámením zo dňa 06. 09. 2018, ktoré bolo žalobcovi

preukázateľne doručené 12. 09. 2018 a obsahovalo zákonom stanovené náležitosti (§ 46 ods. 1
Daňového poriadku). Žalobcove (všeobecné) tvrdenie o nezákonnosti vykonania daňovej kontroly, resp.
realizovanie daňovej kontroly (a daňového konania) na „princípe viny s dopredu známym výsledkom“
nemá oporu v administratívnom spise. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, žalobca v žalobe nenamietal
žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali porušenie zákona tým, že bola u žalobcu začatá

a následne vykonaná daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018. Obdobne, pokiaľ žalobca
navrhol, aby správny súd uložil žalovanému za účelom zistenia materiálnej pravdy povinnosť predložiť
tabuľky - mesačné výkazy DPH všetkých obchodných partnerov, ktorí s ním v mesiaci jún 2018
obchodovali, jednak správny súd v preskúmavacom konaní nevykonáva dokazovanie za účelom zistenia
skutkového stavu (viď bod 35 tohto rozsudku) a jednak žalobca v žalobe neuviedol, na aké tvrdenie

by mal správny vykonať dokazovanie, ktoré skutočnosti by mali byť týmito mesačnými výkazmi DPH
za jún 2018 podanými obchodnými partnermi žalobcu preukázané a aký by to malo vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

39. Žalobca ďalej v žalobe (opäť len všeobecne, t.j. bez uvedenia konkrétnych skutočností) tvrdil, že

kontrolóri správcu dane pri výsluchoch svedkov používali kapciózne otázky, z čoho vyvodil, že tieto
dôkazy sú nezákonné a nemožno ich v daňovom konaní použiť. Správny súd uvádza, že takéto tvrdenie
žalobcu považuje len za vyjadrenie jeho nesúhlasu s vykonávaním dôkazov a ich hodnotením správcom
dane, keďže žalobca konkrétne neuviedol, o ktoré konkrétne výsluchy ktorých svedkov sa malo jednať,
ktoré konkrétne ustanovenie Daňového poriadku mal správca dane žalobcom tvrdeným postupom

porušiť a navyše toto tvrdenie nemá oporu v administratívnom spise (konkrétne v zápisniciach o
výsluchoch svedkov). Z administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane vykonával výsluchy
svedkov v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, svedkov riadne a zákonom stanoveným
spôsobom na výsluch predvolal, dal im potrebné poučenia, žalobcu včas a preukázateľne upovedomilo termíne výsluchu svedkov. Keďže žalobca (ani jeho splnomocnený zástupca) sa výsluchov svedkov
nezúčastnili, správca dane žalobcu preukázateľne oboznámil s obsahom týchto výsluchov a umožnil
mu k zisteniam vyplývajúcim z uvedených výsluchov vyjadriť sa. Pokiaľ žalobca len všeobecne namietal

porušenie ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku, bez uvedenia konkrétnych skutočností, v čom malo
spočívať porušenie tohto ustanovenia Daňového poriadku zo strany správcu dane, nemožno vykonať
súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

40. Pokiaľ žalobca namietal, že právny zástupca žalobcu sa nemohol zúčastniť výsluchu svedka

(pričom žalobca v žalobe neuviedol konkrétne o ktorého svedka sa malo jednať), neuviedol ani
v čom vidí žalobca porušenie zákona a neoznačil ani konkrétne o porušenie ktorého ustanovenia
malo v postupe správcu dane dôjsť, z takto všeobecne formulovanej námietky nemožno konštatovať
nezákonnosť postupu správcu dane. Požiadavka žalobcu, že správca dane mohol/mal opätovne
ustanoviť nový termín výsluchu, nemá oporu v ustanoveniach Daňového poriadku. Z administratívneho
spisu je zrejmé, že správca dane pri výsluchu svedkov a upovedomení žalobcu o výsluchoch svedkov

postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Žalobca v žalobe napokon ani neuvádza,
ktoré ustanovenie Daňového poriadku ukladá správcovi dane povinnosť vykonať opakovaný výsluch
svedka v prípade, ak sa žalobca (alebo jeho splnomocnený zástupca), ktorý bol riadne a včas
upovedomený o termíne výsluchu, tohto výsluchu nezúčastní (a nevyužije tak svoje právo klásť svedkovi
otázky). Z administratívneho spisu súčasne nevyplýva, že by bol žalobca (alebo jeho splnomocnený

zástupca) navrhol takýto dôkaz (výsluch svedka/svedkov) vykonať. Uvedená námietka preto nemá za
následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na nekonkrétnosť tejto námietky správny
súd len pre úplnosť uvádza, že ak mal žalobca na mysli vypočutie konateľky žalobcu vo vyrubovacom
konaní, nejedná sa o výsluch svedka, pretože konateľka žalobcu (kontrolovaného daňového subjektu)
vypovedá o svojej vlastnej činnosti resp. uvádza svoje tvrdenia osvedčujúce skutočnosti uvedené v

ňou predložených dokladoch ku daňovej kontrole. Napokon správca dane v odôvodnení rozhodnutia
uviedol, z akého dôvodu potom, čo konateľku tri krát predvolal na prejednanie pripomienok uvedených
vo vyjadrení k Protokolu z daňovej kontroly a konateľka sa tri krát ospravedlnila a na prejednanie
pripomienok sa v stanovených termínoch ku správcovi dane nedostavila, opätovne už neurčoval ďalší
termín, vzhľadom na to, že bol povinný dodržať zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom

konaní stanovenú v § 68 ods. 3 Daňového poriadku.

41. Žalobca v žalobe vyslovil nesúhlas s tvrdeniami správcu dane i žalovaného ohľadne dôkazného
bremena žalobcu v daňovom konaní s argumentáciou uvedenou v bode 12 tohto rozsudku. Správny
súd k tomu predovšetkým opakovane uvádza, že vyjadrenie nesúhlasu s parciálnymi tvrdeniami

žalovaného uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia samé o sebe nemá za následok
nezákonnosť rozhodnutia. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie DPH, je jeho
zákonnou povinnosťou preukázať, že má na vrátenie dane právny nárok, t.j. že splnil podmienky pre
odpočet DPH upravené v Zákone o DPH, a tiež, že zdaniteľné plnenia boli uskutočnené tak, ako
to deklaruje daňový subjekt, ním predloženými dokladmi (dôkazné bremeno). Následne je správca

dane oprávnený a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov
zisťovať a preverovať základ dane, alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku
na uplatnené vrátenie DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní
deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil, inak mu nie
je možné priznať nárok na vrátenie dane. Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v §

51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Rozsah dôkazného
bremena daňového subjektu je daný v ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré upravuje povinnosť
daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku,
pričom správca dane nie je povinný vyzývať daňový subjekt alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový
subjekt predložiť. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ,

pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, v predložení dokladov
s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom
podklade a ako právne skutočnosti aj preukázané. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s Rozhodnutím Ústavného súdu
SR sp. zn. III.ÚS 78/2011 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého (vo vzťahu k riešeniu problematiky

dôkazného bremena v spojení s § 49 a § 51 zákona o DPH) vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na
daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu,
ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na
odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťoupreukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže,

nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.

42.AktedadaňovýsubjektuplatňujeodpočetDPH,musímaťvždykdispozíciidôkazyotom,žezákonné
podmienky boli splnené a právo na odpočet vzniklo. Dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane
len v prípade, ak nie je sporné, že daňovník prijal zdaniteľné plnenie od dodávateľa uvedeného na

faktúre, a teda nie je sporná existencia materiálneho plnenia dodaného deklarovaným dodávateľom a
ani žiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce právo na odpočet DPH. Podľa Rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Sžfk/27, 34 - 39/2018 z 19.06.2019 „Účelom daňového konania je zistenie, či si
daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu
rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania,
preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo

vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti
uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených
platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie
zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné
plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia

faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými alebo inými dokladmi a existencia
iných listinných dôkazov nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH“.

43. Žalobca v žalobe tvrdil (bez konkretizácie na preskúmavaný prípad), že daňový subjekt vyčerpá
svoje dôkazné bremeno tým, že disponuje existenciou materiálneho plnenia a má tomu zodpovedajúcu

faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od
určitého dodávateľa. Konštatoval (opäť bez konkretizácie), že tieto podmienky žalobca splnil. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že správca dane i žalovaný správne argumentujú, že účtovné doklady
- faktúra s prílohami sú dôkazom o splnení podmienok na odpočet DPH len vtedy, keď odrážajú
reálnu skutočnosť. Je tomu tak vtedy, keď obsahujú konkrétne skutočnosti, resp. údaje, ktoré je

možné overiť, resp. verifikovať. V danom prípade také dôkazy žalobcom neboli predložené, a preto
existencia fakturovaných tovarov a služieb zostala sporná a sporné zostalo aj prijatie deklarovaných
tovarov a služieb od dodávateľa uvedeného na faktúrach (BAU-XANAX, s.r.o.). Je možné súhlasiť so
žalobcom, že žalobca nezodpovedá za svojich dodávateľov, ani za ich nekontaktnosť, ani za nedostatky
v ich evidencii. Správca dane a ani žalovaný však takúto zodpovednosť žalobcovi nepričítali a ani

napadnutérozhodnutianezaložilinatom,žedodávateľ(resp.subdodávateľ)nepreukázaldodanietovaru
alebo služby žalobcovi. Napadnuté rozhodnutia boli založené na tom, že žalobca nepreukázal, že
dodávateľ (uvedený na faktúrach) fakturované tovary a služby dodal v rozsahu a v čase uvedenom
na faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2018. Daňovník má právo uplatniť si odpočet
DPH v prípade, ak sú splnené podmienky pre odpočet stanovené v Zákone o DPH. Splnenie týchto

podmienok musí vedieť preukázať, pretože ide o skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane.
Dôkazy, ktoré žalobca predložil, správca dane i žalovaný vyhodnotili v súlade s ich obsahom a úvahami,
ktoré nemali žiadnu chybu v logickom uvažovaní, pričom z týchto dôkazov dospeli správne k záveru,
že nimi nebolo preukázané, že žalobcov dodávateľ uvedený na faktúrach (BAU-XANAX, s.r.o.) dodal
žalobcovi fakturovaný tovar a služby, t.j. že žalobca od tohto dodávateľ prijal tovar a služby uvedené

na jeho faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom období. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca
dane po tom, čo zistil, že žalobcom predložené dôkazy (faktúry a zmluvy) nezodpovedajú realite,
resp. nie sú úplné, pravdivé a vierohodné, a tieto skutočnosti sa mu nepodarilo verifikovať ani ním
vykonaným dokazovaním, postupoval v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku a tieto pochybnosti
oznámil žalobcovi a vyzval ho, aby tieto pochybnosti odstránil a neúplné údaje, resp. nejasnosti doplnil

a predložil dôkazy preukazujúce reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení uvedených na faktúrach
od dodávateľa BAU-XANAX, s.r.o. Žalobca to napriek výzve neurobil.

44. Žalobca ďalej namietal, že nie je možné od žalobcu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých
sa sám nepodieľal, resp. že správca dane založil svoj záver na skutočnostiach na strane dodávateľa,

ktoré netvorili dôkazné bremeno žalobcu. Správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z
administratívneho spisu nevyplýva, že by správca dane žiadal od žalobcu preukazovanie takýchto
skutočností na strane tretieho subjektu. Naopak, od žalobcu vyžadoval len preukázanie tých skutočností,
ktoré tvorili jeho dôkazné bremeno a ktoré sám tvrdil. Rozhodnutie žalovaného nie je založené natom, že žalobca nepreukázal skutočnosti na strane tretích subjektov. V tejto súvislosti správny súd
poukazuje na body 41 - 43 tohto rozsudku. Zo znenia ustanovenia § 24 Daňového poriadku však
nevyplýva to, na čom založil žalobca svoje tvrdenie o zvládnutí dôkazného bremena a preukázaní

svojich tvrdení predloženými dokladmi (predložením povinnej evidencie, resp. účtovných dokladov).
Pokiaľ si daňovník uplatňuje odpočet DPH, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné
podmienkybolisplnené,ažeprávonaodpočetDPHvzniklo.Abymohlibyťžalobcomtvrdenéskutočnosti
uvedené v predložených faktúrach a zmluvách akceptované zo strany správcu dane, museli by tieto
spĺňať podmienky preukaznosti hmotnoprávneho nároku na odpočítanie DPH a jeho verifikovateľnosti,

tak ako to vyplýva z rozhodnutia žalovaného i správcu dane. To znamená, že by museli obsahovať
skutočnosti, ktoré by osvedčovali vznik nároku na odpočet dane a zároveň, ktoré by mohol správca dane
v rámci daňovej kontroly overiť. Ak sa správca dane pokúsil tvrdenia žalobcu (ako daňového subjektu)
verifikovať, takémuto postupu nemožno nič vytknúť. Daňový subjekt uplatňujúci si nárok na odpočítanie
DPH je v tomto smere pre unesenie dôkaznej povinnosti povinný disponovať takými dôkazmi, ktoré je
možné verifikovať. Žalobca ako daňový subjekt bol priamo účastný dvojstranných obchodných vzťahov

so svojím tvrdeným dodávateľom, ktorých dostatočné preukázanie bol spôsobilý si zaistiť, keďže ako
podnikateľský subjekt, ktorý bol platiteľom DPH vedel, resp. mal vedieť v akom rozsahu je potrebné
vznik nároku na odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH preukázať. Ak takéto dôkazy nemal,
nemožno tvrdiť, že uniesol svoje dôkazné bremeno vyplývajúce z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového
poriadku. Samotné tvrdenie žalobcu nebolo preukazujúcim dôkazom. Neboli ním ani zmluvy a ani faktúry

vystavené deklarovaným dodávateľom a ani výpoveď jeho bývalého konateľa, pokiaľ z nich nevyplývali
skutočnosti, ktoré by priamo a overiteľne preukazovali reálne dodanie tovaru a služieb subjektom
uvedenýmnafaktúrach,resp.vpredloženýchzmluvách.Inaksastaliformálnymipodkladmi(čožalovaný
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite odôvodnil), a teda v podstate len vyhlásením žalobcu
a bývalého konateľa jeho dodávateľa, bez možnosti overenia. Tým nie sú dotknuté obsahové náležitosti

faktúry v zmysle zákona. Ak sa správca dane pokúsil tvrdenia žalobcu verifikovať u deklarovaného
dodávateľa žalobcu, nemohol zistené skutočnosti ignorovať, ale v rámci zásady voľného hodnotenia
dôkazov musel svoje skutkové zistenia vyhodnotiť, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, čo tak správca dane ako i žalovaný urobili.

45. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania skutočností,
ktoré nastali u žalobcovho dodávateľa, správy súd uvádza, že jednak rozhodnutie žalovaného bolo
založené na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní splnenia podmienok
na uplatnenie odpočtu DPH v zmysle Zákona o DPH, vyplývajúce mu z ust. § 24 Daňového poriadku,
a jednak dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, ak nie je sporné, že daňovník

prijal zdaniteľné plnenia od dodávateľa uvedeného na faktúre, a teda ak nie je sporná existencia plnenia
a ani žiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce právo na odpočet DPH. Aj judikatúra Súdneho dvora
EÚ je založená na tom, resp. podala výklad práva EÚ za takej skutkovej situácie, keď nie je sporné, že
vecné a materiálne podmienky boli splnené. Len v takomto prípade sa dôkazné bremeno presúva na
správcu dane. Ide pritom o prípady, kedy bolo daňovým subjektom preukázané, a nie je žiadny spor o

to, že daňovníkovi vzniklo právo na odpočet DPH, t.j. že hmotnoprávne podmienky na odpočet DPH boli
naplnené, avšak správca dane toto právo daňovníkovi odoprie. Môže tak urobiť len vtedy, ak preukáže,
že dodávateľsko-odberateľský reťazec vo veci bol zaťažený podvodom vo vzťahu k DPH, o ktorom
daňovník vedel alebo musel vedieť, alebo že zo strany daňovníka išlo o zneužitie práva na odpočet
DPH. Žalovaný (ani správca dane) však svoje rozhodnutie nezaložili na tom, že žalobca bol súčasťou

dodávateľsko-odberateľského reťazca zaťaženého podvodom, resp. že sa jedná o zneužitie práva, a
preto žalobcov poukaz na rozsudky Súdneho dvora EÚ, z ktorých vyplýva, že daňový subjekt nemôže
byť braný na zodpovednosť za subdodávateľa, ak o podvodnom konaní nevedel alebo nemohol vedieť,
sú nenáležité. V preskúmavanom prípade nedošlo k presunu dôkazného bremena na správcu dane.

46. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že skutočnosť, že dodávateľ žalobcu v kontrolovanom
zdaňovacom období jún 2018 riadne podal daňové priznanie, prijal od žalobcu zaplatenie istiny + DPH
a zaevidoval faktúry, nie je ešte dôkazom o reálnosti zdaniteľného plnenia. Pokiaľ žalobca vyslovil
nesúhlas s názorom žalovaného, že odpočet DPH mu nemožno uznať z dôvodu, že v súčasnosti sú
jeho dodávatelia a odberatelia nekontaktní, tvrdiac, že obchody v roku 2018 riadne prebehli, správy súd

uvádza, že ide len o tvrdenie, resp. o polemiku žalobcu so žalovaným bez toho, aby žalobca uviedol, aký
to má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Napokon rozhodnutie žalovaného (ani rozhodnutie
správcu dane ) neboli založené na nekontaktnosti dodávateľa (alebo odberateľov) žalobcu. Pokiaľ
správca dane spochybnil reálnosť zdaniteľných plnení, žalobca musí preukázať, že zdaniteľné plneniaboli reálne uskutočnené a že tovary a služby uvedené na faktúrach boli dodané žalobcovi dodávateľom
uvedeným na faktúrach. Správca dane nie je povinný za žalobcu zabezpečovať ani vyhľadávať dôkazy
na preukázanie jeho tvrdení.

47. Pokiaľ žalobca v žalobe (opäť len všeobecne) namietal nesprávne vykonanie dokazovania a
vyhodnotenie dôkazov, táto námietka je opäť všeobecná a nekonkrétna, žalobca neuviedol konkrétne
v čom spočíva nesprávne dokazovanie, ani ktoré konkrétne dôkazy a z akého dôvodu mali byť
vyhodnotené nesprávne. Rovnako pokiaľ žalobca v žalobe uviedol len polemiku s názormi správcu

dane a žalovaného a forsíroval svoje tvrdenia a názory, z takto formulovanej žaloby nemožno
vyvodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že nebol
povinný uzavrieť so svojím dodávateľom zmluvy písomne, správy súd uvádza, že rozhodnutie nebolo
založené na tom, že medzi žalobcom a jeho dodávateľom neboli uzavreté písomné zmluvy podľa
ustanovení Obchodného zákonníka a žalobca ani neuviedol, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Žalovaný i správca dane v odôvodnení rozhodnutí len opísali okolnosti, za

ktorých obchody prebehli a uviedli, že pokiaľ si žalobca nezabezpečil dôkazy osvedčujúce reálny priebeh
deklarovaného zdaniteľného plnenia, dostal sa do dôkaznej núdze pri preukazovaní splnenia podmienok
pre uplatnenie odpočtu DPH. Takémuto konštatovaniu sa nedá nič vytknúť.

48. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na „prax niektorých daňových kontrolórov, ktorí „lžou, daňovými

úskokmi a nemorálnym konaním zakrývajú nedostatky daňových konaní“, jedná sa len o vyjadrenie
názoru žalobcu týkajúceho sa tvrdeného postupu zamestnancov správcov dane, ktoré nemôže mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže premetom preskúmavacieho konania nie sú
všeobecne daňové konania, ale zákonnosť konkrétneho daňového konania týkajúceho sa žalobcu,
ktorého predmetom bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018 a to výlučne z dôvodov

tvrdenej nezákonnosti uvedených v žalobe. Pokiaľ žalobca tvrdil, že „žalovaný mal v daňovom konaní
postupovať na princípe in dubio pro reo“, správny súd uvádza, že v daňovom konaní sa uvedená zásada
neuplatňuje, keďže nejde o správne trestanie.

49. Žalobca v žalobe (bez akejkoľvek argumentácie) poukázal na rozpor napadnutého rozhodnutia s

ustanovením § 156 ods. 8 Daňového poriadku. Tento poukaz je nenáležitý, irelevantný a zmätočný.
Predmetné ustanovenie § 156 Daňového poriadku upravuje úrok z omeškania, pričom konkrétny
žalobcom označený odsek 8 stanovuje lehotu, po uplynutí ktorej úrok z omeškania nemožno vyrubiť.
Predmetompreskúmavaciehokonaniavšaknebolorozhodnutieovyrubeníúrokuzomeškaniažalobcovi
podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku. Aplikácia žalobcom označeného ustanovenia § 156 ods.

8 Daňového poriadku teda neprichádza do úvahy a napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bol
žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 15 196,20 € na DPH za zdaňovacie jún 2018, nemôže byť
nezákonné z dôvodu jeho rozporu s ust. § 156 ods. 8 Daňového poriadku. Obdobne pokiaľ žalobca
v žalobe poukazoval na to, že „uložená sankcia v sume 15 196,20 € za jún 2018 zlikviduje žalobcu
a je v rozpore s § 157 ods. 1 písm. a), b) 1. Daňového poriadku“ správny súd uvádza, že tento

poukaz je nenáležitý a irelevantný, nemajúci vplyv na zákonnosť zapadnutého rozhodnutia, keďže
preskúmavaným rozhodnutím nebola žalobcovi uložená sankcia (keďže určenie rozdielu dane v sume
15 196,20 € za DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018 nie je možné považovať za uloženie sankcie).
Žalobcom označené ustanovenie § 157 Daňového poriadku upravuje úľavu zo sankcie alebo upustenie
sankcie, pričom túto kompetenciu zveruje Ministerstvu (po splnení v zákone stanovených podmienok),

avšak za predpokladu, že daňovému subjektu bola rozhodnutím uložená sankcia. O takýto prípad
sa však v prípade žalobcu nejedná, keďže predmetom preskúmavacieho konania bolo tak, ako je už
vyššie uvedené, rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým
bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane vo výške 15 196,20 € na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018,
keď na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a daňového konania bolo zistené, že žalobca

v kontrolovanom zdaňovacom období nepriznal (neodviedol) daň z pridanej hodnoty v správnej výške.
Žalobcom namietaný rozpor napadnutého rozhodnutia s ustanoveniami § 156 ods. 8 a § 157 Daňového
poriadku teda nemá právny základ.

50. Pokiaľ žalobca v žalobe vyslovil „nesúhlas s tvrdením žalovaného, že obchodný partner žalobcu

BAU- XANAX s.r.o. nedodal žalobcovi tovary a služby, lebo tvrdenia žalobcu preukazujú opak“, správny
súd uvádza, že vyjadrenie nesúhlasu (bez akejkoľvek argumentácie) nepostačuje na to, aby správny
súd považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné (viď bod 34 tohto rozsudku). Obdobne
všeobecná námietka žalobcu, že správca dane ani žalovaný nebrali do úvahy zistenia v dokazovaní,ktoré sú v prospech žalobcu, bez toho, aby žalobca konkretizoval, ktoré konkrétne zistenia a dôkazy
správca dane nevzal do úvahy a prečo ich mal zohľadniť, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia a neumožňuje správnemu súdu vykonať jeho súdny prieskum.

51. Zástupca žalobcu na pojednávaní (po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej
žaloby a uvedenie žalobných dôvodov) namietal nezákonnosť daňovej kontroly z dôvodu, že nebola
skončená v lehote 12 mesiacov a bola aj prerušená (t.j. namietal, že nebola skončená v lehote jedného
roka podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku). Správny súd k tejto námietke vzhľadom na to, že bola

uplatnená po lehote stanovenej v § 181 ods.1 SSP nemohol prihliadnuť. Pre úplnosť však správny súd
uvádza, že žalobcova argumentácia o prerušení daňovej kontroly a o prekročení zákonnej lehoty na jej
vykonanie vychádzajúca z tvrdenia žalobcu, že „Oznámenie o začatí daňovej kontroly bolo žalobcovi
doručené11.02.2019,žedaňovákontrolazačala05.04.2019aProtokolzdaňovejkontrolybolzástupcovi
žalobcu doručený 26.03.2020“, nemá oporu v administratívnom spise a zjavne sa týka inej daňovej
kontroly (zrejme vykonanej u žalobcu za iné zdaňovacie obdobie), keďže v preskúmavanom prípade

daňová kontrola prerušená nebola a žalobcovi bolo Oznámenie o začatí daňovej kontroly doručené
12.09.2018, daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018 začala 09.10.2018 a Protokol z tejto
daňovej kontroly bol žalobcovi doručený dňa 10.10.2019. Pokiaľ žalobca na pojednávaní namietal aj
skutočnosť, že rozhodnutie vo veci bolo vydané po uplynutí lehoty 12 mesiacov správny súd uvádza, že
okrem toho, že táto námietka bola rovnako uplatnená po lehote stanovenej v § 181 ods. 1 SSP, žalobca

aninekonkretizoval,ktoréustanovenieDaňovéhoporiadkuboloporušené,odhliadnucodskutočnosti,že
Daňový poriadok správcovi dane povinnosť vydať rozhodnutie v lehote 12 mesiacov od začatia daňovej
kontroly ani neustanovuje (lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní je upravená v § 68
ods. 3 Daňového poriadku).

52. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu
dane i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podanej
správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené predchádzajúce časti tohto rozsudku dospel k záveru, že
žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

53. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého
má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom
alebo sčasti úspešný. V preskúmavanom prípade žalobca v konaní nebol úspešný, a preto mu správny
súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

54. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom

ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka : Rozhodnutie nepodpísal člen senátu JUDr. Peter Molčan z dôvodu jeho ospravedlnenej
neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.